Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 507/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza (vyplýva to aj z príloh), že 1. marca 2013 podala

na okresnom súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V tomto konaní, ktoré trvá 31 mesiacov, okresný súd nariadil len jedno pojednávanie na

26. september 2014, ktoré neviedlo k odstráneniu jej právnej neistoty, a preto sa domnieva,

že doterajšou nečinnosťou okresného súdu boli porušené jej práva podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľka sa obrátila na predsedu okresného súdu aj so sťažnosťou na zbytočné

prieťahy 20. júna 2014, ktorý ju uznal ako opodstatnenú, pričom k následnej mimosúdnej

dohode, ktorá bola výsledkom návrhu obidvoch účastníkov na pojednávaní 26. septembra

2014, nedošlo (účastníci to oznámili okresnému súdu ešte 22. októbra 2014). Odvtedy

okresný súd vo veci samej nekonal.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný o jej sťažnosti

nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní

bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,

či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je návrh

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu (jeho nečinnosťou), ktorým malo

byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

8. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ( dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , ), resp. ak „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

). Ústavný súd tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Ústavný súd takisto v súvislosti s hodnotením údajnej nečinnosti okresného súdu

a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, že „... nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr. ,

), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretože konanie

okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného

súdu boli ústavne významné. Okresný súd v tejto veci síce nariadil iba jedno pojednávanie,

ako to uviedla sťažovateľka, ale toto pojednávanie odročil na neurčito práve v dôsledku

vzájomného návrhu účastníkov na uzavretie mimosúdnej dohody. I keď možno pripustiť aj

obdobia jeho údajnej nečinnosti od apríla 2013, keď okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie

odporcovi, až do 26. septembra 2014, keď sa konalo pojednávanie, a tiež potom od

vyjadrenia účastníkov, že k dohode medzi nimi nedošlo (22. október 2014), až do podania

sťažnosti ústavnému súdu (5. október 2015), ústavný súd v okolnostiach danej veci

konštatuje, že celková doba konania na okresnom súde (od podania návrhu uplynuli iba dva

roky a 7 mesiacov) nie je ešte neprimerane dlhá, resp. nedosiahla takú úroveň, ktorá by

mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Ústavný súd preto uzatvára, že uvedené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie

záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe

na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto

dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle ,

a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí

sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu aj

po odmietnutí tejto sťažnosti naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky ( ).

P o u č e n i e : Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie

zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 18. novembra 2015