Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

keď je dĺžka napadnutého konania na hranici ústavnej akceptovateľnosti (II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020), nemožno ju považovať za excesívnu v tom zmysle, že by

doručili 20. augusta 2020, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 492/2020 z 22. októbra 2020 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Označené

doručili 20. augusta 2020, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 492/2020 z 22. októbra 2020 tak, že ju odmietol. Označené rozhodnutie ústavného súdu

doručili 20. augusta 2020, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 492/2020 z 22. októbra 2020 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Následne

ústavný súd konštatuje, že je na hranici ústavnej akceptovateľnosti (napr. II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020). Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom

ústavný súd konštatuje, že je na hranici ústavnej akceptovateľnosti (napr. II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020). Postup okresného súdu vo veci nebol optimálny, a to až

ústavný súd konštatuje, že je na hranici ústavnej akceptovateľnosti (napr. II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020). Postup okresného súdu vo veci nebol optimálny, a to v

dĺžku napadnutého konania, aj keď na hranici ústavnej akceptovateľnosti (II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020), nemožno považovať za excesívnu v tom zmysle, že by mu

ústavný súd konštatuje, že je na hranici ústavnej akceptovateľnosti (napr. II. ÚS 492/2020, IV. ÚS 380/2020). Postup krajského súdu nebol teda optimálny. Zistený ojedinelý

trvaní 3 rokov a 7 mesiacov je však na hranici ústavnej akceptovateľnosti (II. ÚS 492/2020). 23. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok