Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 59/2021
PDF · 152.84 KB
No categories available
II. ÚS 59/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , a , ,
, zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER
GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Csp 23/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, a , , (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Csp 23/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde
20. februára 2017 určovaciu žalobu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ich názoru bol okresný
súd dlhodobo nečinný, ani po viac ako 3 rokoch a 10 mesiacoch nebolo rozhodnuté
o náhrade trov konania a vec nie je právoplatne skončená. V napadnutom konaní rozhodol
okresný súd rozsudkom, ktorý sťažovatelia 14. januára 2019 napadli odvolaním, pretože
„... nesúhlasili so závermi prijatými v rozsudku“.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú nesústredenosť, nehospodárnosť
a nekoordinovanosť spojenú s neefektívnym prístupom okresného súdu k prejednaniu
merita veci, ktorých následkom je „doslova absurdné porušovanie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich ústavnú
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa 1 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Košice II v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 17 Csp/23/2017 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa 2 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Košice II v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 17 Csp/23/2017 porušené bolo.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Csp/23/2017 konal bez zbytočných prieťahov a vec
v primeranej lehote prejednal.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4 390,00 EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný uhradiť
sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 2 primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4 390,00 EUR...
6. Porušovateľ je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi 1
a sťažovateľovi 2 náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, a to vo výške
900,58 Eur...“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je
zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 55 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je neprípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené, b) ústavný súd v tej istej veci koná, c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania
rozhodnutia ústavného súdu alebo d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142
ods. 2.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,
má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy
pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Predmetom preskúmania v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov je
opakované tvrdenie sťažovateľov o porušení ich označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní. Ústavný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že sťažovatelia
svoju prvú ústavnú sťažnosť týkajúcu sa namietaného porušovania označených práv
v napadnutom konaní doručili 20. augusta 2020, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením
sp. zn. II. ÚS 492/2020 z 22. októbra 2020 tak, že ju odmietol. Označené rozhodnutie
ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť jeho doručením 29. októbra 2020. Sťažovatelia
následne približne po uplynutí jedného mesiaca doručili svoju opakovanú ústavnú sťažnosť
na prieťahy v napadnutom konaní 25. novembra 2020, o ktorej rozhodol ústavný súd
uznesením sp. zn. II. ÚS 599/2020 zo 17. decembra 2020 tak, že ju ako neopodstatnenú
odmietol. V poradí druhé označené rozhodnutie ústavného súdu vo veci namietaného
porušovania označených práv sťažovateľov postupom okresného súdu v napadnutom konaní
nadobudlo právoplatnosť jeho doručením 21. januára 2021. Predmetom tohto konania je
tretia sťažnosť sťažovateľov v poradí, pričom táto bola doručená ústavnému súdu po vydaní
druhého rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov sp. zn. II. ÚS 599/2020
zo 17. decembra 2020, ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.
11. Keďže v čase doručenia tejto ústavnej sťažnosti konanie o predchádzajúcej
identickej ústavnej sťažnosti sťažovateľov nebolo právoplatne skončené, možno
konštatovať, že je daný dôvod neprípustnosti sťažnosti sťažovateľov podľa § 55 písm. b)
zákona o ústavnom súde (ústavný súd v tej istej veci koná, pozn.).
12. Ústavný súd nespochybňuje skutočnosť, že procesné rozhodnutie o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
štandardne nie je spôsobilé v prípade opakovanej sťažnosti založiť prekážku rei iudicatae
podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde a ani štandardne nezakladá dôvod
na odmietnutie sťažnosti podľa § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde. Pokiaľ však ide
o opakovanú sťažnosť podanú s neprimerane krátkym časovým odstupom niekoľkých dní
alebo týždňov od skoršieho rozhodnutia ústavného súdu o identickej sťažnosti tých istých
sťažovateľov z hľadiska jej predmetu, ústavný súd zastáva názor, že povaha namietaných
práv, ktorá sa spája s plynutím času, umožňuje prijať záver, že v princípe ide len
o vyjadrenie nesúhlasu so skorším rozhodnutím ústavného súdu o tej istej veci. Ústavný súd
už len dodáva, že okolnosti podania opakovanej identickej sťažnosti sťažovateľov (tretia
v poradí v priebehu šiestich mesiacov, pozn.) nevylučuje ani prijatie možného záveru, že
v okolnostiach prípadu ide aj o zároveň šikanózny výkon práv, resp. zneužitie práva podať
sťažnosť adresovanú ústavnému súdu.
13. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, preto opakovanú ústavnú sťažnosť
sťažovateľov odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona
o ústavnom súde.
14. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
15. Nad rámec uvedeného ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľov
pripomína, že takýto výkon advokácie prima facie nezodpovedá účelnému uplatneniu alebo
bráneniu práva, za ktorý by mu mala patriť odmena. Ide len o účelové využívanie
či zneužívanie neznalosti sťažovateľov na účel generovania, resp. saturovania trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu