Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 599/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde

20. februára 2017 určovaciu žalobu o spotrebiteľskom úvere. Podľa sťažovateľov bol

okresný súd dlhodobo nečinný, ani po viac ako 3 rokoch a 9 mesiacoch nebolo rozhodnuté

o náhrade trov konania a vec nie je právoplatne skončená. V napadnutom konaní rozhodol

okresný súd rozsudkom, ktorý sťažovatelia 14. januára 2019 napadli odvolaním,

pretože „... nesúhlasili so závermi prijatými v rozsudku“. Podľa názoru sťažovateľov

je Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) absolútne nečinný a vo veci

nerozhodol aj napriek tomu, že má k dispozícii ich odvolanie a vyjadrenie protistrany

z 12. februára 2019, a to „ani po tom, čo v konaní... ubehlo už 1 rok a 7 mesiacov.“.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú nesústredenosť, nehospodárnosť

a nekoordinovanosť spojenú s neefektívnym prístupom okresného súdu k prejednaniu

merita veci, ktorých následkom je „doslova absurdné porušovanie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa a

ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažovateľov spis na okresnom súde „momentálne spočíva, a nepribližuje

sa k vydaniu právoplatného rozhodnutia, a teda takéto konanie (i) nesmeruje k odstráneniu

právnej neistoty medzi sporovými stranami (ii) je zjavne nehospodárne a to najmä

s poukazom na celkovú dĺžku konania, ako aj (iii) náklady na právne zastúpenie

s tým spojené, a v neposlednom rade (iv) s vysokou mierou pravdepodobnosti konanie

neskončí ani v najbližšej dobe, čím sa opäť posúva časový horizont odstránenia právnej

neistoty medzi sporovými stranami v tomto konaní.“.

4. Podľa sťažovateľov mal okresný súd dostatok času, aby vec bola už v súčasnosti

právoplatne skončená, a sú tiež presvedčení, že ústavnému súdu dostatočným spôsobom

preukázali, že okresný súd a krajský súd svojím konaním a postupom prispeli a stále

prispievajú k zbytočným prieťahom, čím dochádza k porušovaniu ich označených práv.

V ústavnej sťažnosti zároveň sťažovatelia poukazujú na rozsiahlu judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v oblasti zbytočných prieťahov

v konaní a dávajú ústavnému súdu „návrh“ na výpočtový základ pre určenie primeraného

finančného zadosťučinenia v ich veci.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich ústavnú

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa 1 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Košice II v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa 2 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, postupom a konaním Okresného súdu Košice II v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby v súdnom

konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov a vec

v primeranej lehote prejednal.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 1 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 500,00 EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný uhradiť

sťažovateľovi 1 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi 2 primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2 500,00 EUR...

Porušovateľ (Okresný súd Košice II je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne

sťažovateľovi 1 a sťažovateľovi 2 náhradu trov konania a náhradu trov právneho

zastúpenia, a to vo výške 900,58 Eur...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánom štátu (súdu) alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom

alebo rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

13. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie

sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Predmetom preskúmania konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

je opodstatnenosť argumentácie, ktorou sťažovatelia odôvodňujú porušenie práv zaručených

, listinou, dohovorom a chartou v časti týkajúcej sa prerokovania veci

bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania záležitosti v primeranej lehote, a to v kontexte

s nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

v ktorom vystupujú sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov. V odôvodnení ústavnej

sťažnosti sťažovatelia namietajú aj nečinnosť krajského súdu v odvolacom konaní.

15. Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom

súde) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval označené porušenie práv

sťažovateľov vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označili v záhlaví ústavnej

sťažnosti a zároveň v petite v časti navrhovaného vyslovenia porušenia označených práv.

Teda jednoznačne vo vzťahu k okresnému súdu v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v a listiny osvojil

judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, ,

).

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde

alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného

stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo štátneho orgánu (, , ).

18. Ochrana základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia

tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie

v tom čase ešte mohlo trvať (napr. , , ).

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nedochádzalo

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

, , , ). Tento právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej

republike, rozsudok z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63; Mazurek proti Slovenskej

republike, rozsudok z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

19. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (obdobne listiny) zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,

aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ,

, ), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného

práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ,

). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

20. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore

s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69; Calvelli a Ciglio

proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

21. V napadnutom konaní ústavný súd zistil na základe súčinnosti s okresným

súdom, že vo veci žaloby sťažovateľov rozhodol okresný súd rozsudkom z 19. augusta 2018

tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

O podanom odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd rozsudkom

sp. zn. zo 16. júla 2020, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu.

Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť

3. septembra 2020.

22. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

už okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľov podľa , resp. podľa listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru, keďže napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo v tom čase

už právoplatne skončené a právna istota sťažovateľov v súvislosti s konaním o ich žalobe

už bola nastolená. Táto skutočnosť v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu

zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

23. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovatelia v čase podania ústavnej

sťažnosti mali vedomosť o tom, že krajský súd o ich odvolaní už právoplatne rozhodol.

V okolnostiach posudzovanej veci sa teda javí ústavná sťažnosť sťažovateľov ako účelová.

24. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľov podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Pokiaľ ide o označený čl. 47 charty, ústavný súd, vychádzajúc z argumentácie

sťažovateľov, že k jeho porušeniu, resp. tam obsiahnutých princípov došlo v spojení

s ostatnými označenými právami (podľa , listiny a

ods. 1 dohovoru), konštatuje, že predpokladom vyslovenia porušenia označeného článku

charty je zistenie, že došlo k porušeniu práva alebo slobody zaručeného právom Únie.

Keďže ústavný súd takéto sťažovateľmi namietané porušenie nezistil, bolo potrebné aj túto

časť ústavnej sťažnosti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

26. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá,

bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými

v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu