Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 200/2014
PDF · 139.39 KB
No categories available
I. ÚS 200/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Z. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. novembra 2013 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010.
2. V sťažnosti je okrem iného uvedené: „Na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
8 C 167/2010 prebieha konanie v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, ul. Štefanovičova 4, Bratislava... proti žalovanému: J. Z... o
zaplatenie sumy 1.355,54 EUR s prísl.
Na pojednávaní konanom dňa 27. 2. 2013 bol vo veci vyhlásený rozsudok vo veci
samej...
... zákonná lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku nebola v tejto veci
dodržaná... podal som podaním zo dňa 18. 10. 2013 JUDr. Margite Kovaľovej,
predsedníčke Okresného súdu Námestovo sťažnosť na prieťahy v tomto konaní...
Do dnešnému dňa nebol mne a ani môjmu advokátovi... doručený rozsudok zo dňa
27. 2. 2013 a to i napriek tomu, že odo dňa jeho vyhlásenia uplynulo už 9 mesiacov...“
Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu bolo porušené
jeho ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa J. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 167/2010 porušené bolo.
Sťažovateľovi J. Z. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je
Okresný súd... povinný zaplatiť sťažovateľovi J. Z. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Sťažovateľovi J. Z. sa priznávajú trovy tohto konania vsunie 275,94 EUR, ktoré je
Okresný súd... povinný zaplatiť sťažovateľovi J. Z. na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do
2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd spôsobil
prieťahy v konaní tým, že mu nedoručil rozsudok sp. zn. 8 C 167/2010 z 27. februára 2013.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
9. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu
vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu,
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).
10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti
a pripojených listín a dopytom na okresnom súde a na Krajskom súde v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol 27. februára 2013. Rozsudok
okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 2. decembra 2013 a v dôsledku podaného
odvolania sa vec od februára 2014 nachádza na krajskom súde. Aj keď okresný súd
v posudzovanej veci neprimerane dlho vyhotovoval a doručoval svoje rozhodnutie
vyhlásené 27. februára 2013 sťažovateľovi (t. j. viac ako 8 mesiacov, pozn.), uvedená
skutočnosť sama osebe nebola dôvodom konštatovania prieťahov v konaní pred okresným
súdom (pozri bod 9).
11. Na základe uvedeného doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol –
napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu –
bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
12. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom
na okresnom súde vo veci sp. zn. 8 C 167/2010 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu
do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
13. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol ako zjavne neopodstatnenú, musel by
ju odmietnuť v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.
14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
15. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ doručil
27. novembra 2013 a predsedníčke okresného súdu bola doručená sťažnosť na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 21. októbra 2013, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo strany sťažovateľa iba ako formálny
úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože
neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06,
16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014