Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-167-2010.pdf
PDF · 132.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/167/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: J. poisťovňa, a.s., C. X. Z., D., ul. C. 4, X.: XX XXX XXX, proti odporcovi: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: S.. S. C., advokát so sídlom R., H. nám. XXX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.355,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.355,54 E. od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 81,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom (po jeho spresnení podaním zo dňa XX.XX.XXXX) sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 1.355,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že dňa XX.XX.XXXX odporca ako vodič motorového vozidla VW N. EČ: T.pôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu medzi D. a T. pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla C. F. EČ: R.. Vozidlo vedené odporcom bolo v čase dopravnej nehody poistené u navrhovateľa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Po prešetrení poistnej udalosti navrhovateľ vyplatil dňa XX.XX.XXXX poškodenému F. S. poistné plnenie vo výške X.XXX,XX Eur a s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení požaduje od odporcu náhradu časti vyplateného poistného plnenia v rozsahu navrhnutom jeho likvidátorom. Odporca mu žalovanú čiastku neuhradil ani po výzvach zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX.
Súd vo veci medzitýmnym rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XC/XXX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom J. súdu v U. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX určil, že základ žalovaného nároku je dôvodný, pretože bolo preukázané právoplatným rozhodnutím dopravného inšpektorátu, že odporca ako vinník dopravnej nehody viedol motorové vozidlo VW N. EČ: T. pod vplyvom alkoholu a poistnou zmluvou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou zo dňa XX.XX.XXXX bolo vozidlo poistené v čase dopravnej nehody u navrhovateľa. Navrhovateľovi preto podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vzniklo voči odporcovi právo na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenému.
Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd následne ohľadne výšky nároku navrhovateľa na náhradu vyplateného poistného plnenia vykonal ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a znaleckým posudkom a zistil nasledovné:
V súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX vyplatil navrhovateľ bankovým prevodom F. S. - I. za poškodenie jeho motorového vozidla C. F. EČ: R. (ďalej len "poškodené motorové vozidlo", resp. aj "motorové vozidlo") čiastku 2.711,08 Eur. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX, z prehľadu platieb zo dňa XX.XX.XXXX založeného v likvidačnom spise navrhovateľa, dokladu o poukázaní platby (č.l.13 spisu), z výpisu z účtu navrhovateľa (č.l. 68 spisu) a napokon zaplatenie tejto čiastky potvrdil vo svojej výpovedi aj syn poškodeného S. S.. Pri určení výšky poistného plnenia navrhovateľ vychádzal z výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla zo dňa XX.XX.XXXX založeného v likvidačnom spise, podľa ktorého všeobecná hodnota predstavovala ku dňu XX.XX.XXXX čiastku X.XXX,XX Eur. Výpočet bol spracovaný podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku počítačovým programom O.. Od tejto čiastky odpočítal navrhovateľ hodnotu použiteľných zvyškov vozidla v sume 1.261,37 Eur a rozdiel v čiastke 2.711,08 Eur, ako už bolo uvedené, vyplatil poškodenému. Poistnú udalosť navrhovateľ týmto spôsobom likvidoval ako tzv. "totálnu škodu", pretože náklady na opravu vyčíslené v kalkulácii opravy zo dňa XX.XX.XXXX na čiastku X.XXX,XX Eur prevyšovali všeobecnú hodnotu vozidla.
Z osvedčia o evidencii poškodeného motorového vozidla následne vyplynulo, že bolo vyrobené v roku XXXX a prvýkrát bolo zaevidované na dopravnom inšpektoráte dňa XX.XX.XXXX. S. sa o osobné motorové vozidlo C. F. typu hatchback s benzínovým motorom zdvihového objemu X.XXX cm3 a najvyšším výkonom motora 50 kW. To, že vozidlo bolo vyrobené v roku 2002 je zrejmé aj zo zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla, ktorú ako jeho vtedajší nájomca F. S. - I. uzavrel so spoločnosťou C. finančné služby, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX. V zmluve bola stanovená predbežná cena vozidla v sume 361.950,- Sk. Následne v novembri roku XXXX došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy a odkúpeniu motorového vozidla F. S. za zostatkovú cenu 96,70 Sk.
Potom ako došlo k poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej nehode F. S. zamenil motorové vozidlo za použité náhradné diely na autožeriav N čo je zrejmé zo zámennej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX, v ktorej článku II. v bode 1. je uvedené, že vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode a jeho hodnota je 1.261,- Eur.
Vo svojej výpovedi F. S. zámenu poškodeného motorového vozidla vysvetlil tým, že oprava sa javila nerentabilná, vozidlo bolo pre nich nepoužiteľné a preto ho zamenili za náhradné diely.
Odporca sa vo svojom opätovnom účastníckom výsluchu vyjadril, že na motorovom vozidle mohla v dôsledku dopravnej nehody vzniknúť škoda maximálne v hodnote 10.000,- Sk, lebo bol poškodený iba ľavý predný blatník, predná stúpačka, chránič matíc ľavého predného kolesa a ľavá predná pneumatika a mohla byť tiež poškodená výstuha nárazníka na ľavom boku. Nevie, či bolo poškodené motorové vozidlo odtiahnuté z miesta nehody alebo či odišlo po vlastnej osi, pretože v tom čase sa tam už nenachádzal. Vyjadril názor, že na poškodenom vozidle bol defekt a po výmene kolesa mohlo odísť po vlastnej osi. Počul, že motorové vozidlo malo viacej poistných udalostí, no nevedel uviesť od koho, lebo sa to iba hovorí. Poprel, žeby nereagoval na písomné výzvy navrhovateľa na náhradu poistného plnenia, pretože jeho manželka telefonovala do spoločnosti navrhovateľa, že ide o vysokú sumu a že ju nezaplatia.
Poškodenia spomínané odporcom sú uvedené i v oznámení škodovej udalosti poisteným zo dňa XX.XX.XXXX, kde je však uvedené aj to, že bola poškodená ľavá strana vozidla, predný podblatník, nárazník, svetlo a predná smerovka. Oznámenie je podpísané poistenou S. U. a bolo doručené navrhovateľovi najskôr dňa XX.XX.XXXX a následne dňa XX.XX.XXXX.
V zázname polície o dopravnej nehode založenom na č.l. 7 priestupkového spisu Č.p.: ORP-P-XXX-DI- DK-XXXX sa uvádzajú nasledovné poškodenia motorového vozidla C. F.: ľavá časť - blatník a podblatník predný, stupačka, chránič matíc predného disku kolesa, predná pneumatika, predná časť - nárazník- výstuha, svetlo do hmly, smerovka predná, presná škoda až po odbornej prehliadke v autoservise, pričom v rubrike škoda na vozidle je uvedená suma 50.000,- Sk. Záznam bol spracovaný policajtom Pavlom Q. a je podpísaný odporcom ako aj vodičom poškodeného motorového vozidla I. Q..
Svedok N. Q., ktorý nehodu dokumentoval si pamätal, že ako službukonajúci policajt bol na mieste predmetnej dopravnej nehody, no nevedel sa vyjadriť k rozsahu poškodení motorového vozidla C. Fabia. Po nahliadnutí do záznamu o dopravnej nehode uviedol, že ak je v ňom uvedená nepojazdnosť vozidla, tak neodišlo po vlastnej osi a majiteľ si zabezpečil jeho odtiahnutie. Do zápisu sa zapisujú poškodenia, ktoré sú zjavné a zistiteľné pohľadom a preto sa tam píše, že ďalšie poškodenia sa zistia až po odbornej prehliadke v autoservise. I. sa vyjadril, že pokiaľ uviedol do zápisu škodu 50.000,- Sk, väčšinou si ju odhaduje vodič, nakoľko on nie je na to odborne spôsobilý a teda ju zrejme nahlásil vodič poškodeného motorového vozidla. Väčšinou poškodenia nahlasuje majiteľ vozidla, lebo on sám po príchode na miesto nehody nevie, či poškodenia boli na vozidle pred dopravnou nehodou alebo nie, no musia zodpovedať vizuálnym zisteniam. Ak by vodič žiadal uviesť škodu 100.000,- Sk alebo aj viac, uviedol by do záznamu takúto výšku.
Z výpovede svedka I. Q., ktorý v čase dopravnej nehody viedol predmetné motorové vozidlo Škoda F. vyplynulo, že pred nehodou nebolo poškodené a bolo v riadnom technickom stave, pretože ho používal ako firemné auto na prevoz pracovníkov. V čase dopravnej nehody mohlo mať vyše 100.000 km a vek okolo troch rokov. Po nehode bolo vozidlo nepojazdné a on zabezpečoval jeho odtiahnutie najskôr do T., odkiaľ bol následne zabezpečený prevoz vozidla do firmy F. S. I.. Vedúcemu dopravy vo firme I. S. N. povedal, že auto je totálne rozbité a po vlastnej osi do firmy neprejde. Nedalo by sa s ním odísť ani po výmene kolesa, lebo všetko bolo spriečené a náprava odtrhnutá. Už na prvý pohľad bolo zrejmé popraskané čelné sklo v dôsledku tlakov pri náraze. Vodičove dvere boli stlačené a tieto po nehode vypáčil a úzkym priestorom vyšiel z vozidla. V dôsledku nehody bola rozbitá celá predná a ľavá strana motorového vozidla, roztrieštený motor, predná náprava bola celá urvatá, kolesá boli roztiahnuté a boli vystrelené airbagy. Vytiekli všetky náplne, vrátane oleja z motora, ktorý bol urvatý. Sám by poškodenia motorového vozidla ohodnotil na čiastku minimálne 100.000,- Sk. Poškodenie skla a vybuchnutý airbag nehlásil policajtovi, pretože sa ho na to nikto nepýtal a policajt vyšetrujúci nehodu videl, čo je na aute poškodené. Motorové vozidlo sa vo firme neopravovalo, lebo sa to neoplatilo, skúšali síce vymeniť motor, no stálo by to viac ako bola skutočná hodnota auta. Svedok potvrdil, že v likvidačnom spise navrhovateľa sú založené fotografie poškodeného motorového vozidla, ktoré identifikoval podľa poťahu na sedadle vodiča, ktorý tam sám dal.
Svedok S. S. sa vyjadril, že v čase privezenia motorového vozidla na firmu I., bola rozbitá jeho ľavá strana, bol vystrelený airbag a posunutý hlavný nosník aj s motorom s tým, že presnejšie sa vzhľadom na časový odstup vyjadriť nevedel. Pozrel v akom stave auto zhruba je, bolo nepojazdné, pričom zistil, že bolo poškodené ľavé predné svetlo, pravý predný blatník, kapota, nárazník, "kocka" súvisiaca s O. a vôbec sa nedali otvoriť zadné dvere, no poškodení bolo omnoho viac. Pravdepodobne motor na vozidle poškodený nebol, bol tam poškodený kryt, kde je rozvodový remeň a celá náprava bola ohnutá. Vyjadril sa, že pri nehode došlo k nárazu na koleso, v dôsledku čoho by sa podľa jeho skúseností mohla aj po oprave prejaviť vada prevodovky. Ak by mal zháňať staršie diely tak by sa možno oprava vyplatila, no mohlo by dôjsť k ďalšej chybe napr. uvádzanej prevodovky. Ak by zohnal staršie diely, zrejme by sa zmestil do sumy, ktorú im vyplatil navrhovateľ, no nerátal by stratený čas. Keby sa oplatilo auto opravovať, tak by došlo k jeho oprave. Pripustil, že na motorovom vozidle mohla byť po jeho odkúpení od leasingovej spoločnosti aj iná poistná udalosť, ale s istotou povedal, že nie v rozsahu ako pri tejto dopravnej nehode, keďže v tom čase mali vo firme viacero F. a väčšinou to boli len malé škody.
Svedok S. N., ktorý pracoval v čase dopravnej nehody ako vedúci autodopravy vo firme I. vypovedal, že po dotiahnutí k nim do firmy malo motorové vozidlo značné poškodenia. Predná ľavá časť bola celá poškodená, bol vystrelený airbag, vypadnutý bol motor, poškodený chladič, viac bola poškodená ľavá strana ako pravá, náprava na ľavej strane bola úplne odtrhnutá, koleso bolo posunuté k predným dverám vodiča a zadné dvere sa nedali otvoriť, čiže karoséria bola zdeformovaná. Potvrdil, že on vypisoval uplatnenie nároku na náhradu škody a vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol I. Q.. V tom čase sa motorové vozidlo nenachádzalo u nich vo firme, pretože sa muselo odstrániť z vozovky, čo zabezpečil I. Q.. Potom ako vypísali uplatnenie nároku na náhradu škody, nekontroloval skutočné poškodenia na vozidle, pretože toto predtým poškodené nebolo. Následne sa ale svedok vyjadril, že najprv spísali uplatnenie nároku, potom auto prišlo na firmu, kde poškodenia skontrolovali a až potom bolo uplatnenie nároku odoslané J..
Uplatnenie nároku na náhradu škody firmou F. S. - I. je datované dňom XX.XX.XXXX. Bolo predložené navrhovateľovi podľa dátumovej pečiatky dňa XX.XX.XXXX a následne XX.XX.XXXX a uvádzajú sa v ňom nasledovné poškodenia: poškodená predná časť ľavej strany vozidla, blatník, čelo, kapota, ľavé koleso (disk - pneumatika), náprava, motor, servoriadenie, chladič, airbag vodiča.
Svedok N. ďalej uviedol, že k nehode došlo v nedeľu večer a v pondelok ráno vypisovali tlačivo s Q., pretože musel odcestovať na ďalší turnus za prácou. Podľa jeho názoru bola oprava motorového vozidla nerentabilná, pretože aj keď si vo firme robia údržbu a opravy vozidiel, jedná sa len o menej náročné práce, keďže na iné nemajú potrebné vybavenie. Poškodené motorové vozidlo podľa jeho vedomostí nebolo predtým búrané a nič sa na ňom v čase od dopravnej nehody do jeho zámeny neopravovalo.
Zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla vyhotovený pracovníkom spoločnosti I. T. C. je datovaný dňom XX.XX.XXXX s miestom spísania v J. a uvádza nasledovné poškodenia: nárazník predný, výstuha, čelo predné, kapota predná, obe predné svetlá, smerovka ľavá, blatník ľavý predný, podblatník ľavý predný, nosník ľavý predný, maska, čelné sklo, podbeh ľavý, dvere ľavé predné, kryt motora, airbag vodiča, nádržka ostrekovača, predná náprava, ľavý predný disk a pneumatika, riadenie, akumulátor, držiak akumulátora, vzduchový filter. Súčasti motorového vozidla ako motor, chladič a prevodovka sú označené v príslušnej rubrike písmenom "K" - kontrola. Zápis uvádza stav počítadla XX.XXX km, čo rovnako vyplýva aj z pri ohliadke vyhotovenej fotodokumentácie (č.l. XXX a nasl. spisu).
Svedok T. C. uviedol, že do roku XXXX bol pracovníkom spoločnosti I., ktorá na zmluvnom základe vykonáva ohliadky motorových vozidiel pre poisťovňu J.. Po nahliadnutí do záznamu o ohliadke motorového vozidla potvrdil, že poškodené motorové vozidlo ako technik ohliadal ku dňu XX.XX.XXXX, ktorým je záznam datovaný. Pretože ohliadok bolo mesačne 30 až 40, konkrétne si na ohliadku zo dňa XX.XX.XXXX nepamätal. Ak je uvedené, že ohliadka prebehla v J., nemohla sa udiať na inom mieste. Pri ohliadke sa robí fotodokumentácia, fotia sa všetky pohľady a detaily poškodenia, no nie každé poškodenie musí byť zobrazené na samostatnej fotografii. Ak majiteľ chce uviesť do zápisu o ohliadke aj poškodenia, ktoré nie sú zistiteľné priamo vizuálne, postupuje sa tak, že sa do zápisu uvedie, že diel je na kontrolu, označí sa písmenom "K" a v prípade zistenia poškodenia dielu sa urobí doohliadka, kde sa zdokumentuje poškodenie fotografiou. Vyjadril sa, že ak sa zistí poškodenie majiteľom alebo v autoservise, musí sa vykonať doohliadka. V prípade, že sa jedná o položku označenú písmenom "K", vystaví sa ďalší zápis o doohliadke, ktorá musí byť doložená zápisom. Nevedel sa vyjadriť, či takáto doohliadka v súvislosti s touto poistnou udalosťou vykonaná bola alebo nie.
Odporca sám i cestou svojho právneho zástupcu v podstate nepriamo napádal rozsah poškodení vzniknutých pri dopravnej nehode, no žiadne dokazovanie v tomto smere vykonať nenavrhol, keď aj znaleckým dokazovaním navrhol zodpovedať iba otázku všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase dopravnej nehody a hodnotu použiteľných zvyškov (zápisnica o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX).
Potom čo sa týka rozsahu poškodení motorového vozidla v súvislosti s dopravnou nehodou, zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nemožno vyvodiť, že motorové vozidlo malo už pred dopravnou nehodou určité poškodenia, ktoré nevznikli v jej dôsledku. I keď svedok S. S. so značnou mierou neistoty pripustil určité predchádzajúce poškodenie motorového vozidla, jeho vyjadreniu nemožno prisúdiť výpovednú hodnotu nielen vzhľadom na jeho neurčitosť ohľadne toho či sa jednalo práve o toto konkrétne motorové vozidlo, ale aj vzhľadom na to, že sa malo jednať iba v podstate o zanedbateľné poškodenia a navyše nemožno z jeho vyjadrenia vyvodiť, že konkrétne poškodenie na motorovom vozidle existovalo už v čase nehody. Nebolo preukázané, že by sa na motorovom vozidle pred dopravnou nehodou vyskytli iné poistné udalosti, keď aj navrhovateľ písomne odpovedal, že eviduje iba túto jednu poistnú udalosť. To, že motorové vozidlo bolo v čase nehody v riadnom technickom stave a bez poškodení vyplýva nielen z výpovede svedka S. N. ale aj I. Q., ktorý vozidlo používal ako firemné. Súd nemal dôvod neveriť pravdivosti výpovedí týchto svedkov, keďže hodnovernosť ich tvrdení nevyvracia žiaden z vykonaných dôkazov. I keď svedok Q. uvádzal, že motorové vozidlo malo v čase nehody najazdených 100.000 km a vek 3 roky, vzhľadom na časový odstup medzi dopravnou nehodou a jeho výsluchom je tento jeho čiastočný omyl pochopiteľný a vysvetliteľný, keď v čase nehody nemalo motorové vozidlo, ako vyplýva zo zápisu o ohliadke zo dňa XX.XX.XXXX, diametrálne odlišnú hodnotu
najazdených kilometrov - bolo to niečo cez 91.000 km a pritom ním spomínané 3 roky uplynuli od odkúpenia vozidla od leasingovej spoločnosti práve približne v čase dopravnej nehody. Hodnovernosť jeho výpovede nenarušuje ani výpoveď vnučky odporcu C. I., ktorá sa viezla v motorovom vozidle s odporcom a ktorá uvádzala, že poškodené motorové vozidlo odišlo z miesta dopravnej nehody po vlastnej osi, pretože svedkyňa mala jednak v tom čase iba 14 rokov a to, že sa zrejme pomýlila, vyplýva aj zo záznamu polície o dopravnej nehode, v ktorom je poškodené motorové vozidlo označené ako nepojazdné, z výpovede svedka N. Q. a z výpovede svedka N., ktorý potvrdil vedomosť o odťahu vozidla zabezpečenom I. Q.. Navyše podľa názoru súdu z fotografií založených v likvidačnom spise a v súdnom spise je zrejmé i pri laickom pohľade, že poškodenia motorového vozidla pri dopravnej nehode boli takého rozsahu, že ani po výmene predného ľavého kolesa by nebolo možné na ňom odísť z miesta dopravnej nehody ako to naznačoval odporca. Rozsah poškodení motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody v podstate obdobne popisovali svedkovia Q., N. aj S. S.. Aj keď ich vyjadrenia nie sú úplne totožné čo je logické vzhľadom na časový odstup od obdobia, kedy sa s poškodeniami motorového vozidla mohli oboznámiť, v zásade všetci rovnako uviedli poškodenia prednej a ľavej časti vozidla každý svojim spôsobom pomenovaním poškodení jednotlivých súčiastok vozidla. Ich výpovede nie sú v zásadnom rozpore ani s písomnými hláseniami danej udalosti poisťovni či už zo strany odporcu (presnejšie S. U. ako poistenou) alebo zo stany poškodeného F. S. - I. a ani so zápisom z ohliadky zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou I.. Keďže tu vozidlo ohliadal odborne zdatný pracovník T. C., pochopiteľne sú zistené poškodenia definované v zápise oveľa podrobnejšie a konkrétnejšie označením jednotlivých poškodených súčastí vozidla vrátane spôsobu ich riešenia (výmena, resp. oprava). Je potom len samozrejmé, že odporca vo vlastnom záujme uvádzal čo najmenší rozsah poškodení či už úmyselne alebo len preto, že sa mu subjektívne zdali poškodenia ako nepatrné. U. význam v tomto smere nemá zdanlivý rozpor vo výpovedi svedka N. o tom, že podľa svedka C. k ohliadke vozidla došlo XX.XX.XXXX v J. (kde má sídlo firma poškodeného I.) a uplatnenie nároku poškodeným je datované dňom XX.XX.XXXX, keď podľa svedka N. bolo toto tlačivo vypisované v čase, kedy sa vozidlo u nich na firme ešte fyzicky nenachádzalo. V uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným je síce skutočne uvedený dátum XX.XX.XXXX, avšak svedok N. potvrdil iba to, že tlačivo vypísal a ako vyplynulo z výpovede F. S. podpísal ho on. S. sa tak vierohodné vyjadrenie svedka N., že tlačivo vypísal podľa údajov uvedených mu v pondelok ráno vodičom vozidla I. Q. pred jeho odchodom na služobnú cestu, pretože je faktom, že k nehode došlo dňa XX.XX.XXXX čo bola skutočne nedeľa. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v zázname polície o dopravnej nehode bola uvedená výška škody na motorovom vozidle v čiastke 50.000,- Sk (oproti tomu, že kalkulácia opravy vypracovaná dňa XX.XX.XXXX svedkom C. napokon vyšla na 6.811,65 Eur), evidentne bola uvedená s výhradou spresnenia škody až po odbornej prehliadke. N. N. Q. v danej chvíli postupoval iba na základe hlásení vodiča motorového vozidla a pokiaľ vodičovi Q. sa v tom čase zdala čiastka 50.000,- Sk primeranou vzhľadom na javiace sa poškodenia motorového vozidla, jednalo sa len o jeho subjektívny odhad v danom mieste a čase založený iba na vizuálnom odhade poškodení, keď následne sám pred súdom povedal, že by to bola škoda za minimálne 100.000,- Sk. Podľa názoru súdu v danej situácii svedok Q. ako osoba bez zodpovedajúcich technických zdatností a znalostí cien náhradných dielov motorových vozidiel nemohol objektívne zhodnotiť rozsah poškodení ani cenu, za ktorú bude možné poškodenia odstrániť. V praxi totiž aj po ohliadke odborne spôsobilou osobou dochádza k zisteniu ďalších poškodení, ktoré sú zistiteľné až pri demontáži určitých častí motorového vozidla a nie hneď vizuálne. Súd preto na základe vykonaných dôkazov uzavrel, že čo sa týka rozsahu poškodení motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody, tieto zodpovedajú poškodeniam uvedeným v zápise o ohliadke spoločnosťou I. dňa XX.XX.XXXX vypracovanom svedkom C., pretože žiaden dôkaz v tomto konaní nepreukazuje v podstate nepriame tvrdenia odporcu, že boli do súpisu týchto poškodení zahrnuté aj závady, ktoré nevznikli pri dopravnej nehode ale pred ňou. Z tejto dokumentácie následne vychádzal aj znalec ustanovený v tomto konaní X.. K. D..
Navrhovateľ určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu XX.XX.XXXX na čiastku 3.972,45 Eur výpočtom spracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Z inzercie z obdobia januára roku 2009, ktorá je založená v likvidačnom spise navrhovateľa vyplynulo, že predaj porovnateľného motorového vozidla C. F. X,X P. s rovnakým zdvihovým objemom a s rovnakým rokom výroby a benzínom poháňaným motorom, sa v závislosti od počtu najazdených kilometrov a v závislosti od výbavy inzeroval v tom období za čiastku od 3.485,36 Eur až do čiastky 4.282,- Eur s tým, že ďalšie dva inzeráty boli na čiastku 3.850,- Eur a 3.950,08 Eur.
Znalec X.. K. D. v znaleckom posudku vypracovanom na návrh odporcu, ktorý požadoval určiť všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla, určil jeho všeobecnú hodnotu ku dňu dopravnej nehody na čiastku 3.941,- Eur a hodnotu použiteľných zvyškov na čiastku 1.344,- Eur.
Odporca cestou právneho zástupcu namietal tento výsledok znaleckého dokazovania, pretože v znaleckom posudku neboli pripojené cenníky náhradných dielov a cenníky ojazdených vozidiel a ako podklad znaleckého posudku je uvedený výpočtový program O..X.X. Vzhľadom na obsah znaleckého posudku vyslovil názor, že znalec okrem počítačového programu O..X.X nepoužil na vypracovanie posudku žiadne iné podklady, čomu nasvedčuje aj to, že medzi cenami uvedenými navrhovateľom a cenami v znaleckom posudku je minimálny rozdiel. Znalec nevykonal ohliadku vozidla, hoci ju vykonať mohol, nakoľko vozidlo stále existuje a je funkčné a tak by zistil, že jednotlivé časti motorového vozidla boli jeho súčasťou už pred dňom dopravnej nehody a sú jeho súčasťou aj naďalej, ide o prevodovku motora, nápravy a preto nemôže byť správny záver znalca o tom, že hodnota použiteľných zvyškov bola iba 1.344,- Eur. Požadoval vypočuť znalca, pretože nemožno zistiť, ako znalec dospel k záveru o hodnote použiteľných zvyškov 1.344,- Eur a všeobecnej hodnote iba 3.941,- Eur čo bolo podľa neho spôsobené tým, že znalec vychádzal iba z programu a nie z cenníkov náhradných dielov a cenníkov ojazdených vozidiel a inzerátov.
Na základe vykonaných dôkazov - znaleckého posudku, inzercie a výpočtu navrhovateľa v likvidačnom spise, súd ustálil hodnotu poškodeného motorového vozidla v čase dopravnej nehody na úroveň približne do 4.000,- Eur. Ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku dáva súdu možnosť určiť výšku nároku úvahou v prípade, ak nemožno presnú výšku nároku zistiť alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa názoru súdu nie je v súčasnosti už objektívne detailne zistiteľné, v akom stave bolo motorové vozidlo v čase dopravnej nehody tak, aby bolo možné určiť jeho vtedajšiu hodnotu s presnosťou na jedno euro. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé to, že nemalo predtým poškodenia a opravy z čoho možno vyvodiť, že jeho stav bol primeraný dobe jeho používania. Porovnateľné motorové vozidlá sa podľa inzercie založenej v likvidačnom spise predávali v čase blízkom vzniku dopravnej nehody v priemere za čiastku do 4.000,- Eur, čomu zodpovedá aj záver znalca, ktorý určil hodnotu motorového vozidla na čiastku 3.941,- Eur. Podľa názoru súdu túto znalec určil celkom jednoznačne preskúmateľným spôsobom, ku ktorej otázke nebolo potrebné znalca vypočúvať. Pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla vychádzal z východiskovej hodnoty motorového vozidla, ktorá je zaznamenaná v zmluve o finančnom leasingu nového vozidla medzi spoločnosťou C. finančné služby s.r.o. a F. S., kde hodnota motorového vozidla bola 12.015,- Eur (361.950,- Sk). V znaleckom posudku znalec vychádzajúc z obsahu spisu opísal v identifikácii vozidla jeho základné charakteristiky, uviedol počet najazdených kilometrov, platnosť technickej kontroly, uviedol tiež údaje o opravách a poškodení vozidla, ktoré nezistil, keďže ani zo spisového materiálu (teda z dôkazov vykonaných v tomto konaní) nevyplynula žiadna oprava väčšieho rozsahu, ktorá by mohla výrazne ovplyvniť hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody. Uviedol, že technickú hodnotu vozidla bolo nutné stanoviť ku dňu nehody a vykonať ohliadku vozidla pred nehodou s ohľadom na odstup času technicky nebolo možné. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec postupoval presne ako mu to ustanovovala príloha č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. upravujúca postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel s tým, že znalec pokiaľ nemohol vykonať ohliadku vozidla pred nehodou a bolo potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu ku dňu dopravnej nehody, vychádzal pri popise technického stavu skupín vozidla v bode 2.1.3 znaleckého posudku z technického stavu jednotlivých skupín tak, že táto je úmerná dobe prevádzky a počtu najazdených kilometrov. Zohľadnil skutočnú dobu prevádzky 72,33 mesiacov a predpokladaný ročný jazdný výkon 13.500 km. V bode 2.2 najskôr vypočítal základnú amortizáciu v zmysle kategórie 3.3 vzorca v časti B výpočet hodnoty cestných vozidiel v prílohe č. 6 k uvedenej vyhláške a následne postupoval presne tak ako to ustanovuje vyhláška v ďalších bodoch, kedy určil na základe technického stavu vozidla pred poškodením a východiskovej hodnoty vozidla a technickej hodnoty mimoriadnej výbavy technickú hodnotu vozidla pred poškodením na čiastku 4.532,- Eur k XX.XX.XXXX. Následne určoval koeficient predajnosti pred poškodením, kde dokonca napriek programu O. V. ponúkajúcemu koeficient dopytu trhu (v znaleckom posudku je zrejme nesprávne uvedené, že sa jedná o koeficient predajnosti) v hodnote 0,91, použil koeficient dopytu trhu vzhľadom na odstup času od stanovenia ceny a ceny ojazdených vozidiel Škoda F. X,X P. v okolitých bazároch na hodnotu 1,0 a na základe toho dospel k záveru o stanovení koeficientu predajnosti vozidla pred poškodením na 0,8695. Potom všeobecnú hodnotu vozidla určil v zmysle stanoveného vzorca vynásobením koeficientu predajnosti
vozidla pred poškodením a technickej hodnoty vozidla, na základe čoho určil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 3.941,- Eur.
Na hodnotu vozidla nemá žiaden vplyv skutočnosť, že vozidlo bolo v roku 2011 stále evidované v evidencii vozidiel, pretože ako sa vyjadril zástupca navrhovateľa i svedok S. S., mohlo dôjsť k oprave motorového vozidla svojpomocným spôsobom z opotrebovaných náhradných dielov, aby oprava bola vôbec ekonomická. Ani sám odporca nepredložil ani neoznačil taký dôkazný prostriedok, ktorý by aspoň naznačoval, že ku dňu dopravnej nehody bola hodnota poškodeného motorového vozidla diametrálne iná.
Znalec ďalej uviedol, že poškodené motorové vozidlo je možné zlikvidovať recyklačnou spoločnosťou alebo predať na náhradné diely formou dražby, pričom vozidlo je nutné rozdeliť na jednotlivé technické skupiny, ktoré treba ohodnotiť a následne stanoviť ich cenu, pred ich predajom jednotlivé diely je potrebné z vozidla demontovať, vyčistiť, uskladniť a následne ponúknuť na odpredaj. Všeobecne platí, že náklady s tým spojené predstavujú 2/3 hodnoty zvyškov vozidla a z tohto dôvodu hodnotu predajných zvyškov stanovil na 1/3 technického stavu skupín vozidla pred poškodením. Koeficient predajnosti dielov "hnacia hriadeľ prednej nápravy" a "výbava karosérie" je znížená na 0,75 z dôvodu najväčšieho poškodenia u týchto skupín vozidla. Následne potom celkovú hodnotu zvyškov určil na 1.363,51 Eur, pričom v obdobnej hodnote bolo poškodené motorové vozidlo zamenené jeho vtedajším vlastníkom I. S..
Pokiaľ právny zástupca odporcu namietal, že je v tomto smere minimálny cenový rozdiel medzi určením všeobecnej hodnoty vozidla znalcom a navrhovateľom, treba uviesť, že znalecký posudok sa približuje nielen hodnote určenej navrhovateľom, ale aj trhovým hodnotám porovnateľných motorových vozidiel podľa inzercie, čo iba dokresľuje to, že znalec určil hodnotu vozidla správne. Čo sa týka nevykonania ohliadky vozidla znalcom, ako už tento uviedol v posudku, technickú hodnotu vozidla bolo nutné stanoviť ku dňu nehody, teda podľa stavu aký bol pred nehodou, čo podľa názoru súdu nebolo možné vykonať, keďže k zadaniu a vypracúvaniu znaleckého posudku došlo na prelome rokov XXXX/XXXX a ťažko by bolo možné objektivizovať stav ku dňu dopravnej nehody z novembra roku 2008 vzhľadom na štyri uplynulé roky jeho pravdepodobnej prevádzky, keďže podľa potvrdenia inšpektorátu z roku XXXX je vozidlo stále vedené v evidencii vozidiel. Čiže ani ohliadkou motorového vozidla ako uviedol správne aj znalec v znaleckom posudku by sa nezistil technický stav vozidla k dátumu spred štyroch rokov. Súd nepovažoval za potrebné znalca vypočuť, keďže v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa namiesto výsluchu znalca môže súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalec podľa názoru súdu riadne zodpovedal položené otázky a preskúmateľným spôsobom je uvedený aj postup ich zodpovedania. Súd považoval jeho výsluch za nadbytočný, keď otázky, ktoré mu boli položené riadne zodpovedal v znaleckom posudku a nie je súdu zrejmé k čomu okrem toho čo zistil zo spisového materiálu, by sa ešte mal vyjadriť. Znalec (nadbytočne) určil aj náklady na opravu poškodení motorového vozidla na čiastku 6.869,- Eur a to na základe cenníkov značkových opravovní vozidiel Škoda. Je síce pravdou, že tieto cenníky neboli súčasťou znaleckého posudku, avšak otázka výšky nákladov na opravu poškodení vozidla nebola otázkou, ktorú mal znalec zodpovedať, keďže jeho úlohou bolo len určiť všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla v čase dopravnej nehody a určiť hodnotu použiteľných zvyškov motorového vozidla. Určenie všeobecnej hodnoty vozidla a predajných zvyškov vozidla žiadal aj sám odporca cestou svojho právneho zástupcu. V konečnom dôsledku v tomto konaní ani nemala význam otázka ocenenia nákladov potrebných na odstránenie poškodení vzniknutých pri dopravnej nehode, pretože otázku rozsahu skutočnej škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou, bolo možné určiť aj tým spôsobom ako postupoval navrhovateľ. Pokiaľ totiž skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje rozdiel medzi majetkovým stavom poškodeného pred vznikom škodnej udalosti a majetkovým stavom po vzniku škodnej udalosti, bolo túto možné v tomto konaní určiť aj tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla bezprostredne pred škodovou udalosťou sa odpočíta hodnota použiteľných zvyškov, teda v zásade zistiť majetkový stav poškodeného pred a po dopravnej nehode vo vzťahu k hodnote motorového vozidla. Ak potom hodnota motorového vozidla v čase pred jeho poškodením pri dopravnej nehode predstavovala cca 4.000,- Eur a následne po dopravnej nehode jeho hodnota bola už iba znalcom určených cca 1.370,- Eur, je zrejmé, že majetok poškodeného sa v dôsledku dopravnej nehody znížil o približne 2.600,- Eur. Ak teda navrhovateľ v tomto konaní požadoval od odporcu zaplatenie iba časti tejto sumy v rozsahu zodpovedajúcom žalovanej čiastke 1.355,54 Eur, požadoval ju od odporcu dôvodne podľa už v
medzitýmnom rozsudku citovaných ustanovení § 12 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 písm. f) a § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s poukazom na § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd sa v tomto štádiu konania už znovu nezaoberal alkoholom u odporcu v čase dopravnej nehody, pretože táto otázka bola záväzným spôsobom vyriešená už v priestupkovom konaní a konštatovaná a rozobratá v medzitýmnom rozsudku. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd ju považoval za nedôvodnú, pretože podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. (v znení zákona č. 110/2007 Z.z. účinného od XX.XX.XXXX) sa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa § 12 ods. 1 alebo 2 premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Poistné plnenie bolo vyplatené poškodenému v presne nezistený deň januára XXXX a teda žalobný návrh doručený súdu dňa XX.XX.XXXX bol podaný pre uplynutím trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o námietku, že poisťovňa nezohľadnila uplatnenie nároku poškodeným až po uplynutí 15-dňovej lehoty, z § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že povinný písomne oznámiť poisťovateľovi škodovú udalosť do 15 dní po jej vzniku ak vznikla na území I. republiky je poistený a nie poškodený. Teda ten, kto má uzavreté povinné zmluvné poistenie je povinný oznamovať poistnú udalosť do 15 dní a nie poškodený, ktorý sa môže domáhať náhrady škody voči poisťovni priamym uplatnením nároku podľa § 15 cit. zákona. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť štatutárneho zástupcu navrhovateľa, keďže nie je zrejmé k akým skutočnostiam právne významným pre toto konanie by mal byť vypočutý a súčasne sotva možno predpokladať, že štatutárny zástupca poisťovne bude mať priame a nie iba informácie o predmete tohto konania sprostredkované od pracovníkov navrhovateľa podieľajúcich sa na likvidácii tejto poistnej udalosti, keď navyše bol k veci vypočutý svedok C., ktorý vykonával ohliadku motorového vozidla po dopravnej nehode.
Súd preto návrhu vyhovel s tým, že o úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do XX.XX.XXXX, keďže odporca nevyplatil navrhovateľom od neho požadovanú náhradu poistného plnenia ani do lehoty určenej mu v písomnej výzve, presnejšie v urgencii datovanej dňom XX.XX.XXXX, ktorú jeho manželka prevzala podľa doručenky XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalovanú čiastku neuhradil ani do 15-tich dní odo dňa doručenia výzvy, teda do XX.XX.XXXX tak ako bolo vo výzve stanovené, dostal sa dňom XX.XX.XXXX do omeškania, kedy výška úroku z omeškania predstavovala 9 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania za súdny poplatok zaplatený zo žalobného návrhu v čiastke 81,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.