Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 917/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci

vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo veci

vedenej pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „[u]znesením vyšetrovateľa PZ Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach II sp. zn. ČVS: ORP-679/1-OVK-K2-2005

zo dňa 2. 7. 2005 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa

ustanovenia , , preto že dňa 1. 7. 2005 v čase okolo

15:20 hod. v na v byte na poschodí, ktorý užíva

, doposiaľ neznámy páchateľ ublížil na zdraví sťažovateľovi tým spôsobom,

že ho nezisteným predmetom udrel do oblasti tváre a hlavy, čím mu takto spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví, a to zlomeninu bázy lebečnej s krvácaním do mozgu a predpokladanou

dobou liečenia najmenej 3 mesiace.“.

Sťažovateľ „si v predmetnej trestnej veci uplatnil nárok na náhradu škody“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „[d]ňa 10. 5. 2013 podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Košice II na Okresný súd Košice II obžalobu na obvinených

a ...“ a konanie „je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

“.

Sťažovateľ podal „na Ústavný súd SR sťažnosť podľa SR, ktorou

žiadal, aby ústavný sud vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod

sp. zn. porušené, pretože trestné konanie začaté uznesením vyšetrovateľa PZ

zo dňa 2.7.2005, ktoré v čase podania sťažnosti trvalo viac ako 9 rokov, a v priebehu

ktorého Okresný súd Košice II, po takmer jeden a pol roku od podania obžaloby, nebol

schopný predbežne prejednať obžalobu na verejnom zasadnutí meritórnym spôsobom.“.

Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 9. decembra 2014 sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

Sťažovateľ namieta, že z „viac ako 10-ročného obdobia sa predmetná trestná vec

nachádza v štádiu konania pred súdom takmer 2 a štvrť roka a to zatiaľ v štádiu

predbežného prejednania obžaloby“, a je toho názoru, že okresný súd „nesústredeným

a neefektívnym konaním neprejednal predbežne obžalobu ani na jedinom z nariadených

verejných zasadnutí“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II vo veci

vedenej pod sp. zn. konal bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 5 000 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola podaná

zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (

a tiež napr. , ).

Účelom, podstatou a zmyslom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto

základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, v jeho záležitosti.

Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je spojené

len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej

ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý

upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka (m. m. ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vychádzajúc z aktuálneho stavu konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti,

ústavný súd konštatuje, že ani v čase predbežného prerokovania sťažnosti nebolo okresným

súdom vo veci vedenej pod sp. zn. meritórne rozhodnuté. Okresný súd

uznesením zo 6. októbra 2016 prijal obžalobu a určil termín hlavného pojednávania.

Sťažovateľ sa už v tejto veci obrátil na ústavný súd so sťažnosťou

namietajúcou prieťahy v napadnutom konaní, ktorú ústavný súd odmietol uznesením

sp. zn. z 9. decembra 2014 ako zjavne neopodstatnenú.

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný súd zistil,

že sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podal 2. júna 2014 sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní podľa , v ktorej právna zástupkyňa

navrhla, aby „nadriadený súd rozhodol o tejto sťažnosti tak, že ju vyhodnotí ako

opodstatnenú a určí primeranú lehotu na uskutočnenie verejného zasadnutia“. Okresný súd

prípisom z 30. júna 2014 právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil, že „vo veci bol určený

termín nasledujúceho verejného zasadnutia na 2. 7. 2014, ktorý ste brali na vedomie ešte

pred podaním Vašej sťažnosti“, poukázal na , podľa ktorého

„ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do 15 pracovných

dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre

nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní

od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá“, a uviedol,

že vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť za bezpredmetnú. Sťažovateľ prostredníctvom

právnej zástupkyne podaním z 9. júla 2014 oznámil okresnému súdu, že na svojej sťažnosti

na prieťahy trvá. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 23. júla 2014 podľa rozhodol tak,

že sťažnosť pre nečinnosť zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, že „nie je v moci

krajského súdu rozhodnúť postupom podľa a určiť primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, keďže termín verejného zasadnutia bol

nariadený po jeho opakovanom odročení z procesných dôvodov na deň 11. 8. 2014

o 13,15 hod., čo bral koncipient splnomocnenkyne na vedomie. Inak vyjadrené, nemožno

určiť primeranú lehotu na uskutočnenie verejného zasadnutia ako úkonu, ktorý bol súdom

nariadený na konkrétny termín.“.

Okresný súd na žiadosť ústavného súdu o vyjadrenie a predloženie súdneho spisu

vedeného v napadnutom konaní reagoval prípisom predsedu z 22. júla 2016, v ktorom

uviedol, že „spis Okresného súdu Košice II s. zn. sa od 8. 6. 2016 nachádza

na Krajskom súdu v Košiciach z dôvodu sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu Okresného

súdu Košice II. Z uvedeného dôvodu sa neviem v súčasnosti vyjadriť k vašej žiadosti,

a ani predložiť uvedený spis, keďže sa nachádza u zákonného sudcu, ktorý momentálne

čerpá dovolenku. Na základe uvedeného Vás preto žiadam o poskytnutie dodatočnej lehoty

na vyjadrenie.“.

Okresný súd prípisom z 2. novembra 2016 predložil ústavnému súdu súdny spis

vedený okresným súdom v napadnutom konaní (bez vyjadrenia k sťažnosti), z ktorého

ústavný súd zistil:

Prokurátor doručil obžalobu na (ďalej len „obžalovaná“)

a (ďalej len „obžalovaný“) okresnému súdu 16. mája 2013. Obžalovaná

3. júla 2013 navrhla rekonštrukciu vyšetrovacieho spisu a vrátenie veci do prípravného

konania.

Okresnému súdu boli 24. januára 2014 vrátené nedoručené zásielky

adresované poškodeným ( a ). Poškodená

emailom požiadala okresný súd o opätovné doručenie písomnosti

a požiadala o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na verejnom zasadnutí nariadenom

na 17. február 2014 z dôvodu svojej práceneschopnosti.

Na verejnom zasadnutí 17. februára 2014 bola oznámená neprítomnosť prísediaceho

a úmrtie poškodenej a verejné zasadnutie bolo odročené na 7. apríl 2014.

Poškodená doručila okresnému súdu 21. februára 2014 svoje

podanie spolu s dokladom preukazujúcim jej práceneschopnosť 17. februára 2014.

Okresný súd 17. marca 2014 požiadal mestskú časť Košice-západ o zaslanie

úmrtného listu poškodenej .

Mestská časť Košice-západ 28. marca 2014 odstúpila žiadosť okresného súdu

na vybavenie mestskej časti Košice-juh.

Verejné zasadnutie uskutočnené 7. apríla 2014 bolo z dôvodu nedoručenia úmrtného

listu odročené na 7. máj 2014.

Okresný súd 16. apríla 2014 požiadal o podanie správy z dedičského spisu sp. zn.

.

Mestská časť Košice-juh 10. apríla 2014 doručila okresnému súdu úmrtný list

poškodenej .

Obžalovaná doručila okresnému súdu 7. mája 2014 žiadosť o ospravedlnenie svojej

neúčasti na verejnom zasadnutí (7. mája 2014) z vážnych rodinných dôvodov.

Verejné zasadnutie uskutočnené 7. mája 2014 v neprítomnosti obvinených

a ich obhajcov bolo odročené na 2. júl 2014.

Sťažovateľ prostredníctvom svoje právnej zástupkyne podal 4. júna 2014 sťažnosť

na prieťahy v konaní a požiadal o určenie primeranej lehoty na uskutočnenie verejného

zasadnutia.

Okresný súd 24. júna 2014 uložil obhajkyni obžalovanej, aby zdôvodnila svoju

žiadosť o odročenie verejného zasadnutia (7. mája 2014) a predložila dôkazy.

Sťažovateľ 17. júna 2014 doručil okresnému súdu svoje návrhy na vykonanie

dokazovania a 25. júna 2014 doručila svoje návrhy na vykonanie dokazovania obžalovaná.

Obžalovaná doručila okresnému súdu 25. júna 2014 podanie, v ktorom vysvetlila

dôvody svojej žiadosti o odročenie verejného zasadnutia (7. mája 2014).

Konajúca sudkyňa 30. júna 2014 oznámila právnej zástupkyni sťažovateľa,

že jej sťažnosť je z dôvodu už určeného termínu nasledujúceho úkonu (verejné zasadnutie

nariadené na 2. júl 2014) bezpredmetná.

Verejné zasadnutie uskutočnené 2. júla 2014 bolo z dôvodu nedoručenia listín

stranám konania odročené na 11. august 2014.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 11. júla 2014 podanie,

v ktorom uviedla, že trvá na podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Súdny spis bol spolu so sťažnosťou 15. júla 2014 predložený predsedovi okresného

súdu na vyjadrenie k sťažnosti a predseda okresného súdu toho istého dňa vyhotovil

stanovisko, v ktorom konštatoval, že sťažnosť je nedôvodná. Okresný súd v rovnaký deň

predložil súdny spis krajskému súdu.

Na verejnom zasadnutí uskutočnenom krajským súdom 23. júla 2014 bola sťažnosť

pre nečinnosť uznesením zamietnutá.

Verejné zasadnutie uskutočnené 11. augusta 2014 bolo z dôvodu, že nebolo vykázané

doručenie u poškodenej , odročené na 22. október 2014.

Verejné zasadnutia nariadené na 22. október 2014 a 7. január 2015 boli odročené,

termín verejného zasadnutia bol určený na 11. február 2015.

Okresnému súdu bolo 23. januára 2015 z Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky postúpené podanie obžalovaného a 10. februára 2015 podanie obžalovanej,

obsahom ktorých boli návrhy na vykonanie dôkazov.

Verejné zasadnutie uskutočnené 11. februára 2015 bolo z dôvodu absencie vykázania

doručenia vyjadrenia prokurátora z 9. februára 2015 odročené na 2. marec 2015.

Vyjadrenie prokurátora z 9. februára 2015 bolo do podateľne okresného súdu

doručené 10. februára 2015.

Verejné zasadnutie uskutočnené 2. marca 2015 bolo z dôvodu nedoručenia

vyjadrenia prokurátora procesným stranám odročené na 29. apríl 2015.

Obžalovaná doručila 3. marca 2015 okresnému súdu podanie, ktorým navrhuje

vykonanie ďalšieho dokazovania, a 10. apríla 2015 podanie, ktorým žiada o oznámenie

návrhov na vykonanie dokazovania.

Verejné zasadnutie uskutočnené 29. apríla 2015 bolo z dôvodu potreby ustanovenia

opatrovníka na výkon práv poškodenej odročené na 8. jún 2015. Zároveň okresný súd

uznesením z 29. apríla 2015 ustanovil poškodenej (nebohej ) opatrovníka

na výkon práv poškodenej.

Sťažovateľ (nie však prostredníctvom právnej zástupkyne) doručil 29. apríla 2015

okresnému súdu podanie, v ktorom sa vyjadril k trestnému stíhaniu, k znaleckému posudku

(DNA), ku skutku a k priebehu vyšetrovania.

Verejné zasadnutie uskutočnené 8. júna 2015 bolo z dôvodu potreby vyžiadania

vyšetrovacích spisov odročené na 22. júl 2015.

Okresný súd 9. júla 2015 vyžiadal koncepty vyšetrovacích spisov a určil lehotu

na ich doručenie do 22. júla 2015.

Verejné zasadnutie uskutočnené 22. júla 2015 bolo z dôvodu potreby dodatočného

vyjadrenia procesných strán odročené na neurčito.

Okresnému súdu bolo 11. augusta 2015 doručené vyjadrenie prokurátora z 5. augusta

2015 a návrh na vykonanie dôkazov.

Obžalovaná opakovane 30. novembra 2015 navrhla okresnému súdu odmietnutie

obžaloby.

Na verejnom zasadnutí uskutočnenom 30. novembra 2015 okresný súdu odmietol

obžaloby podľa . Proti uzneseniu z 30. novembra

2015 podal prokurátor sťažnosť.

Konajúca sudkyňa 30. decembra 2015 požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie

uznesenia z 30. novembra 2015.

Po písomnom vyhotovení uznesenia okresného súdu č. k. -875

z 30. novembra 2015, ktorým boli obžaloby odmietnuté, prokurátor 2. marca 2016 požiadal

okresný súd o zapožičanie súdneho spisu na účely zdôvodnenia podanej sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu z 30. novembra 2015 o odmietnutí vznesenia obžaloby

obvineným a 2. mája 2016 doručil okresnému súdu písomné zdôvodnenie sťažnosti.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadrila obžalovaná ( ) 25. mája 2016

a obžalovaný ( ) 1. júna 2016.

Okresný súd 9. júna 2016 predložil súdny spis krajskému súdu.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu 3. augusta 2016 bolo uznesenie

z 30. novembra 2015 zrušené.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trebišove 3. augusta 2016 požiadalo

o nahliadnutie do súdneho spisu.

Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 12. septembra 2016 a obžalovaná

5. októbra 2016 doručila okresnému súdu ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov.

Na verejnom zasadnutí uskutočnenom 6. októbra 2016 okresný súd uznesením prijal

obžalobu prokurátora (Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. ) a určil

termín hlavného pojednávania na 15. december 2016.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba

považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení

(od 1. júla 2016 ). Len čo poškodený uplatní svoj nárok

na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážka na uplatnenie náhrady škody paralelne

aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody

v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. , ).

V niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa povahy veci,

či poškodená osoba má alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu osobu

uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie, keď nie sú

dostatočné dôkazy na rozhodnutie o takomto nároku. Pokiaľ nebude vydané takéto

rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní

majú nárok „profitovať“ zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania

sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005).

Vecou samou v napadnutom konaní, v ktorom podľa sťažovateľa došlo k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, je trestné stíhanie inej osoby, než je

sťažovateľ, ktorý má v tomto konaní postavenie poškodeného. Náležité preskúmanie

podozrenia zo spáchania trestného činu teda vecne správne rozhodnutie o otázke viny

a spravodlivé potrestanie páchateľa nepredstavuje právo poškodeného, ale je oprávnením

a povinnosťou štátu, ktorý zabezpečuje ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb, záujmov spoločnosti a ústavného zriadenia Slovenskej republiky,

ktorou napĺňa účel trestného práva ().

Poškodený si v napadnutom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, a preto

má nárok „profitovať“ zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože toto konanie je rozhodujúce

pre určenie jeho „občianskych práv“, uvedené platí aj pre jeho právo podľa čl. 48 ods. 2

.

Vzhľadom na účel trestného konania, jeho predmet a základné zásady, na ktorých

spočíva dosahovanie tohto účelu, je potrebné zdôrazniť, že ide o možnosť poškodeného

za splnenia zákonných podmienok, a ak to nebráni účelu trestného konania, dosiahnuť

uspokojenie svojho súkromnoprávneho nároku aj v trestnom konaní. Účelom trestného

stíhania, ktoré sa vykonáva podľa prvej vety , je upraviť

postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich

páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní (). Uplatnený nárok

sťažovateľa v napadnutom konaní je súčasťou trestného konania, v ktorom je úlohou

okresného súdu naplniť účel trestného stíhania a iba v prípade, ak sú splnené zákonné

podmienky, konať a rozhodnúť aj o nároku sťažovateľa na náhradu škody. Uvedené podľa

názoru ústavného súdu odôvodňuje aj menej prísne nahliadanie na dĺžku trvania konania

(v porovnaní so samostatným občianskoprávnym konaním o náhradu škody), a preto

ústavný súd vyhodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní vo vzťahu

k sťažovateľovi – poškodenému ako ústavne akceptovateľný.

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa (,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ), resp. konanie pred všeobecným súdom

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (). Preto ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , , , ).

Ústavný súd v nadväznosti na to poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ).

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva podľa (napr. , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého konania

okresného súdu v okolnostiach daného prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej

veci vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle ,

a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd bol v ďalšom období

v napadnutom konaní nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ zvážil

možnosť opätovného podania sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2016