Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom K, zastúpenej advokátom JUDr. Z. K., ktorou

namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2005

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

uvedených článkov a dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní,

prikázal krajskému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal

jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že „V roku 1998 začalo trestné stíhanie a bolo vznesené

obvinenie pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 3 písm. b) Tr.

zákona obvinenému R. K. Počas vyšetrovania som ako poškodená uplatnila voči

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mi vznikla tak, že obv. R. K. dňa 22. 5. 1998 na

základe splnomocnenia M. K., ktorý nemal vedomosť o nelegálnom pôvode vozidla zn.

AUDI 80 2.0 E AVANT červenej farby previedol na Okresnom dopravnom inšpektoráte

OR PZ Košice-okolie dňa 22. 5. 1998 na mňa M. K. využijúc moju nevedomosť

o nelegálnom pôvode vozidla, a predal mi toto vozidlo za sumu 300.000.- Sk.

Dňa 30. 5. 2000 krajský prokurátor v Košiciach pod č. k. -76 podal

na obvineného obžalobu. Obžaloba bola Krajským súdom v Košiciach prijatá pod spisovou

značkou dňa 16. 6. 2000. (...)

Krajský súd v Košiciach na dobu od 5. do 13. novembra 2001 vytýčil vo veci hlavné

pojednávanie.“

Sťažovateľka ďalej uviedla, že krajský súd od novembra 2001 vo veci nekonal

a podľa jej zistení bola táto trestná vec medzičasom pridelená inému sudcovi, ktorý termín

ďalšieho hlavného pojednávanie dosiaľ nenariadil. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka

poukazuje na to, že od podania obžaloby uplynulo už „... päť rokov a v dôsledku nečinnosti

súdu môj nárok na náhradu škody voči obžalovanému sa stáva len hypotetický, nakoľko

jeho majetkové pomery môžu byť plynutím času značne znehodnotené a škoda, ktorá mi

bola spôsobená v sume 300.000,- Sk môže byť v konečnom dôsledku len vysúdenou sumou

bez reálneho naplnenia. Moja finančná situácia nie je taká, aby som mohla pominúť škodu,

ktorá mi vznikla, nakoľko mám s manželom maloleté deti, a obžalovanému vyplatená suma

mi výrazne chýba a musela som ju kompenzovať pôžičkami od svojich príbuzných, ktorým

som zaviazaná ich vrátiť“.

Na základe uvedeného sťažovateľka zastáva názor, že v označenom konaní dochádza

nečinnosťou súdu k porušovaniu jej základného práva vyplývajúceho z

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľka uviedla, že krajský súd od novembra 2001 v napadnutom konaní

nekonal, ústavný súd na krajskom súde zistil, že tomu tak nie je. Vo veci sa uskutočnilo

ďalšie hlavné pojednávanie 18. júna 2002, ktoré bolo odročené za účelom predvolania

svedkov. Nasledujúce hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 16. septembra 2002 a bolo

odročené na 17. október 2002. Termín tohto hlavného pojednávania však bol zrušený,

pretože zákonný sudca prestal byť sudcom krajského súdu. Termín ďalšieho hlavného

pojednávania nariadeného na 14. jún 2004 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti

obžalovaného. Dosiaľ ostatný úkon vo veci bol urobený 12. mája 2005, keď bolo nariadené

hlavné pojednávanie na 7. jún 2005.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Účelom, podstatou a zmyslom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného

práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je

ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou

(záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej

prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup

orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka (m. m. ).

Vecou samou v posudzovanom konaní, v ktorom podľa sťažovateľky došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, je trestné stíhanie inej osoby, než je

sťažovateľka, ktorá má v tomto konaní postavenie poškodenej. Trestné stíhanie sa vykonáva

podľa ustanovenia prvej vety , ktorého účelom je upraviť

postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich

páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Iný účel nie je výslovne

vyjadrený, a preto je vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé

potrestanie ich páchateľov. Podľa a ak tento zákon

neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti;

musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva

zaručené . Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený

skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že zákonným účelom postupu orgánov činných v trestnom

konaní nie je prejednanie, rozhodovanie a rozhodnutie o nároku poškodeného, ktorý má

súkromnoprávnu povahu. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní

nie je preto v tomto konaní vecou samou v takom zmysle, ako to je uvedené v čl. 48 ods. 2

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov. To platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý ustanovuje o „jeho záležitosti“, čo je

synonymum pre jeho vec podľa (, mutatis mutandis aj

, ).

Z citovaných rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že vzhľadom na účel trestného

konania, jeho predmet a základné zásady, na ktorých spočíva dosahovanie tohto účelu, treba

považovať za vylúčený záver, podľa ktorého by poškodený mal právo na to, aby jeho vec –

nárok na náhradu škody v adhéznom konaní – bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov

v trestnom konaní. Prípustnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je

dôvodom na záver o tom, že v trestnom konaní sa stáva vecou samou nárok poškodeného.

Táto možnosť je totiž iba určitým zvýhodnením poškodeného, ktorý za splnenia zákonných

podmienok, a ak to nebráni účelu trestného konania, môže dosiahnuť uspokojenie svojho

súkromnoprávneho nároku aj v trestnom konaní (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v súvislosti s možnosťami poškodeného domáhať sa v trestnom konaní

svojho práva spôsobom uvedeným v pripustil v niektorých smeroch

možnosť obmedzenia jednotlivých subjektov práv trestného konania vrátane poškodeného,

a to so zreteľom na účel () a základné zásady trestného konania ()

v rámci vyvažovania stretávajúcich sa záujmov a tiež s prihliadnutím na rozdelenie

procesných funkcií na hlavné (obžaloba, obhajoba a rozhodovanie veci) a vedľajšie

(náhrada škody a zhabanie veci), čo sa prejavuje napríklad v prípade, ak je poškodený

odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach

( ). Obmedzenie základného práva poškodeného podľa

však neznamená zásah do jeho podstaty, pretože poškodený môže toto základné

právo realizovať v konaní pred súdom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) (m. m. ).

V dôsledku zákonnej možnosti odkázať poškodeného na konanie vo veciach

občianskoprávnych nie je preto možné uvažovať o priznaní základného práva

na prerokovanie jeho nároku na náhradu škody bez zbytočných prieťahov v adhéznom

konaní v takom rozsahu, ako prináleží účastníkovi konania v občianskoprávnom konaní,

a to najmä v prípade, že by jeho realizácia presiahla potreby trestného konania.

Sťažovateľka má v prípade odstránenia zákonnej prekážky litispendencie ( )

k dispozícii iný účinný prostriedok ochrany v konaní pred občianskoprávnym súdom podľa

.

Podľa názoru ústavného súdu je žalobu o náhradu škody potrebné kvalifikovať ako

účinný právny prostriedok ochrany práv a slobôd poškodenej s tým, že takáto žaloba

vymedzuje v občianskom sporovom konaní jej nárok na náhradu škody už ako jej vec,

vo vzťahu ku ktorej už má (na rozdiel, keď uplatnila právo na náhradu škody v adhéznom

konaní) zaručené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnosti

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2005