Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 8/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

16. marca 2000 predbežne prerokoval podnet na začatie konania ,

bytom vo veci porušenia základného práva podľa

článku 48 ods. 2 v konaní Okresného súdu v Rožňave

č. a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním z 11. februára 2000, ktoré na výzvu Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) doplnil dňa 8. 3. 2000, (ďalej len

„podnecovateľ“) namietal porušenie základného práva podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“): Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

K tomuto porušeniu podľa neho došlo v trestnom konaní Okresného súdu

v Rožňave č. , kde bol poškodeným, teda osobou, ktorej bola trestným

činom spôsobená majetková škoda. Hoci okresný prokurátor v obžalobe podanej proti

obvinenému dňa 7. 6. 1999 pre skutok právne kvalifikovaný ako

trestné činy krádeže a porušovania domovej slobody podľa § 247 ods. 1 písm. b),

respektíve a navrhol vykonať hlavné pojednávanie

s dokazovaním, okresný súd vydal dňa 17. 6. 1999 bez jeho vykonania trestný rozkaz,

aj keď pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky podľa § 314e Trestného

poriadku. Keďže proti trestnému rozkazu nepodal prokurátor a ani obvinený odpor,

nadobudol tento právoplatnosť dňa 30. 6. 1999 vo výroku o vine a treste.

Pretože podnecovateľ nesúhlasil s výškou náhrady škody, ktorá mu bola

priznaná trestným rozkazom (300,- Sk), pričom so zvyškom nároku na náhradu škody

bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, podal proti nemu v zákonnej

lehote odpor. Okresný súd potom vydal uznesenie, ktorým zrušil jeho sa týkajúci

výrok o náhrade škody v trestnom rozkaze a s celým nárokom na náhradu škody ho

odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Na podanie obžaloby v takomto

konaní však on nemá peniaze.

Okresný súd v Rožňave mal vykonať v označenej trestnej veci hlavné

pojednávanie, ktoré aj očakával. Tu by bol aj podnecovateľ predvolaný ako svedok

(poškodený), vyjadril by sa k dôkazom, prípadne by niektoré tiež navrhol. Stíhaný

trestný čin, ako aj jeho nárok na náhradu škody v celkovej výške 2 600,- Sk mohli byť

potom náležite objasnené.

Od ústavného súdu sa domáha takého rozhodnutia, aby mu bola priznaná

spôsobená škoda vo výške 2 600,- Sk na základe potvrdenia od obvodného oddelenia

Policajného zboru a aby v trestnom konaní bolo nariadené hlavné pojednávanie

a riadne vykonané dokazovanie.

K podaniu, ktoré označil ako „Podnet na začatie konania pre porušenie

Ústavného práva“, pripojil viaceré listiny vrátane sčasti právoplatného trestného

rozkazu zo 17. 6. 1999 a uznesenia z 3. augusta 1999 o odkázaní s celým nárokom na

náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

II.

Podanie možno podľa jeho označenia a obsahu kvalifikovať ako podnet podľa

článku 130 ods. 3 , respektíve o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný súd“).

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa podľa , pričom zisťuje,

či spĺňa formálne, tak aj obsahové náležitosti podnetu na konanie pred ústavným

súdom.

Po doplnení podnetu dňa 8. 3. 2000 na základe výzvy ústavného súdu z

2. 3. 2000 tento spĺňa formálne náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona

o ústavnom súde (najmä § 20 a 50). Iná je však situácia, pokiaľ ide o jeho vecnú

stránku.

Podnecovateľ namieta, že vyššie uvedeným postupom Okresného súdu

v Rožňave došlo k porušeniu jeho základného práva podľa článku 48 ods. 2 .

Vydaním trestného rozkazu mu nebolo umožnené, aby mohol byť prítomný na

hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Osoba, do ktorej ústavne garantovaného vlastníckeho práva (článok 20 ods. 1

) bolo neoprávnene zasiahnuté trestným činom, požíva tiež trestnoprávnu

ochranu vrátane práv spojených s procesným postavením poškodeného. Podľa § 43

ods. 1 poškodený má okrem iného právo uplatniť nárok na

náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazrieť do

spisu a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom

zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo

záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom

zákonom. Tieto práva zodpovedajú článku 48 ods. 2 , v rozsahu nastolenom

podnecovateľom, a sú jeho konkrétnejším rozvedením.

Článok 48 ods. 2 , keďže jeho porušenie podnecovateľ namieta

v súvislosti so súdnym konaním a pretože je zaradený v siedmom oddiele

nazvanom „Právo na súdnu a inú právnu ochranu“, treba vykladať aj v spojitosti

s článkom 46, predovšetkým jeho odsekmi 1 a 4. Podľa odseku 1: Každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa odseku 4: Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví

zákon. V zmysle článku 51 sa aj práva podľa článku 46 možno domáhať len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Osoba, do ktorej vlastníckeho práva bolo neoprávnené zasiahnuté trestným

činom a má v trestnom konaní procesné postavenie poškodeného, sa môže ústavnej

ochrany svojho práva spôsobom uvedeným v článku 48 ods. 2 (a teda

osobitného základného práva) domáhať len v medziach .

vzhľadom na svoj účel () a základné zásady trestného

konania (§ 2) v rámci vyvažovania stretávajúcich sa záujmov pripúšťa v niektorých

smeroch obmedzenia práv jednotlivých subjektov trestného konania vrátane

poškodeného. Aj s prihliadnutím na rozdelenie procesných funkcií na hlavné

(obžaloba, obhajoba a rozhodovanie veci) a vedľajšie (náhrada škody a zhabanie veci)

dochádza k tomu napríklad pri konaní pred samosudcom v prípade vydania trestného

rozkazu.

Podľa ) : Samosudca vykonáva konanie

o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica neprevyšuje päť rokov. Podľa ) : Samosudca

môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je

skutkový stav spoľahlivo preukázaný zadováženými dôkazmi. Proti výroku o náhrade

škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak

poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca

odkáže uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach (§ 314g ods.

2). Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, trestný rozkaz

sa ruší a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Inak sa trestný rozkaz stane

právoplatným a vykonateľným (§ 314g ods. 3).

Obmedzenie práva poškodeného v trestnom konaní na verejné prerokovanie

jeho veci (nároku na náhradu škody) pred súdom na hlavnom pojednávaní, kde by sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, súvisí v tomto prípade

s viacerými významnými skutočnosťami, ktoré ho náležite vyvažujú. Popri záujme na

čo najrýchlejšom prejednaní veci (ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný

zadováženými dôkazmi) sú to najmä akceptácia so skráteným konaním nielen zo

strany samosudcu, ale aj prokurátora a obvineného. Treba zdôrazniť, že u obvineného

tu dochádza ku vzdaniu sa významného práva na riadne súdne konanie.

Naznačené obmedzenie základného práva podnecovateľa podľa článku 48 ods.

2 v priebehu trestného konania však neznamená zásah do jeho podstaty.

Poškodený, ktorý je odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie

o občianskoprávnych veciach, môže toto ústavné právo realizovať v konaní pred

súdom podľa príslušných ustanovení .

Pokiaľ sa teda podnecovateľ obracia na ústavný súd, namieta postup Okresného

súdu v Rožňave z hľadiska nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie trestného

rozkazu a očakáva buď nápravu priamu (priznanie spôsobenej škody vo výške 2 600,-

Sk), alebo nepriamu (rozhodnutie, ktoré by umožnilo znovuprejednanie jeho veci

v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní), žiada ústavný súd o niečo, na čo tento nie

je príslušný. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa článkov 124 –

130 . Nie je v jeho právomoci posudzovať zákonnosť postupu a rozhodovania

všeobecných súdov, ktoré tvoria v zmysle článku 141 samostatnú, nezávislú

a nestrannú súdnu sústavu, pokiaľ to nemá priamy dopad na ústavnosť. Takisto nie je

v jeho právomoci meniť a rušiť rozhodnutia všeobecných súdov, nahrádzať ich

vlastnými, prípadne dávať týmto súdom záväzné pokyny. Ústavný súd nemôže ani

nahrádzať ich činnosť. Nemôže sa teda ujať ochrany základného práva podnecovateľa

podľa článku 48 ods. 2 , keď túto môže v súčasnosti zabezpečiť príslušný súd

v konaní o občianskoprávnych veciach.

Keďže sa podnecovateľ obrátil na ústavný súd s podnetom vo veci, na

prerokovanie ktorej nie je tento súd príslušný, bol tento odmietnutý podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2000

Ľubomír D o b r í k

predseda senátu