Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 117/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , právne

zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo,

za ktorú koná JUDr. Jozef Holič, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý

nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 352,42 € (slovom tristopäťdesiatdva

eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária

JUDr. Jozef Holič s. r. o., Poľovnícka 4, Bernolákovo, za ktorú koná JUDr. Jozef Holič,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 19. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), v časti, v ktorej namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) vo veci zločinu ublíženia na zdraví,

v ktorom mal sťažovateľ postavenie poškodeného trestným činom a v ktorom nebolo ku dňu

podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd

priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 094,20 €.

2. Sťažovateľ v sťažnosti podanej na ústavnom súde 12. novembra 2018

() namieta, že konanie pred okresným súdom v trestnej veci, v ktorom mal

postavenie poškodeného, ktoré v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo ešte právoplatne

skončené, trvá už 7 rok.

3. Zo sťažnosti a súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ sa 20. októbra 2010

stal obeťou napadnutia, keď páchatelia a „po vzájomnej

dohode dňa 20.10.2010 v čase okolo 10:00 hod. v pred

vchodom do domu č. obvinený úderom päsťou zhodil na zem

poškodeného a obaja obvinení ho extrémne silnou intenzitou udierali

päsťami a kopali do oblasti hlavy, tváre, hrudníka a brucha, čím poškodenému

spôsobili mnohopočetné pohmoždeniny tváre, hlavy a tela, tržnú ranu

na dolnej pere a vo vlasatej časti hlavy a krvácanie do dutiny brušnej z poranenej sleziny

a ciev na žalúdku, pričom uvedené poranenia si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného

v období od 20.10.2010 do 30.10.2010, opakované operácie, chirurgické odstránenie

sleziny a liečenie v trvaní približne 2 mesiace a poškodenej poisťovni Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17 spôsobili škodu v súvislosti

s uhradením nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 12.173,72 eura“.

4. Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa v roku 2011 začalo trestné konanie pred

okresným súdom vo veci zločinu ublíženia na zdraví, no následne v konaní dochádzalo

k opakovaným odročeniam hlavných pojednávaní okrem iného i z dôvodu potreby jeho

vypočutia napriek skutočnosti, že v zmysle odborných lekárskych posudkov nebol na takúto

účasť v konaní za účasti obvinených spôsobilý.

5. Ako uvádza sťažovateľ, v konaní pred okresným súdom malo dôjsť tiež

k opakovanej zmene zákonného sudcu (z dôvodu preradenia na súd vyššieho stupňa)

na základe zmeny rozvrhu práce, čo viedlo k potrebe opätovného vykonania dôkazov

v konaní pred súdom.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že skutočnosť, že ku dňu podania

ústavnej sťažnosti trvá konanie temer 8 rokov a stále nie je právoplatne skončené, zakladá

i v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva porušenie jeho práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Taktiež poukazuje

na skutočnosť, že okresný súd predložil vec na základe podaných odvolaní krajskému súdu

až po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozsudku. Zároveň sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že

napriek skutočnosti, že konanie trvalo taký dlhý čas, bol rozsudkom okresného súdu

zo svojím nárokom odkázaný na civilné konanie.

7. Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že

trestným činom mu bolo ublížené na zdraví zvlášť zavrhnutiahodným spôsobom s výraznou,

až extrémne silnou intenzitou. V dôsledku prežitej traumy a otrasného zážitku má trvalé

následky vrátane dlhodobej psychiatrickej dispenzarizácie so sociálnou fóbiou a je

celoživotne ohrozený infekciou v dôsledku straty dôležitých vnútorných orgánov.

Požadovaná suma predstavuje 10 % z uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý si

v rámci trestného konania uplatnil.

8. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom i bez nariadenia ústneho pojednávania

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní a aby okresnému súdu zakázal pokračovať

v porušovaní jeho práv. Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

10 094,20 € a rovnako si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 352,42 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila, či

trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu

v odpovedi na výzvu sp. zn. z 2. januára 2020 oznámila ústavnému súdu, že

súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej

po oznámení sa s obsahom sťažnosti i súdneho spisu uviedla, že v prejednávanej veci sa

konalo bez prieťahov. Viaceré odročenia hlavného pojednávania podľa jej názoru nemožno

pričítať nečinnosti sudcu. Tomuto záveru predchádza rekapitulácia úkonov okresného súdu

s vysvetlením dôvodov vybraných rozhodnutí súdu o odročení hlavného pojednávania.

K tvrdeniu sťažovateľa, že spis okresného súdu spolu s odvolaním bol predložený

odvolaciemu súdu až 6 mesiacov od rozhodnutia okresného súdu, uviedla, že toto sa

nezakladá na pravde, keďže predkladacia správa je z 12. júna 2018, teda len 2 mesiace

po vyhotovení rozsudku.

10. Výzvou z 29. januára 2019 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného

súdu na zaujatie stanoviska.

11. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 15. januára 2020 k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že vo vyjadrení opomenula, že okresný súd

nepresvedčivo zabezpečoval účasť strán na pojednávaní, konal neefektívne, odročoval

pojednávanie v situáciách, keď podľa názoru sťažovateľa mohol konať. Opätovne sa vracia

ku skutočnosti, že napokon po toľkých rokoch konania, keď sťažovateľ musel znášať tenziu

a stres vyplývajúci z neistoty výsledku, bol sťažovateľ odkázaný so svojím nárokom

na civilné konanie. Napokon poukazuje na nevhodnosť inštitútu preradenia sudcu, pričom

poukazuje na to, že záleží na predsedovi súdu, akým spôsobom zabezpečí, aby

pri uplatňovaní tohto inštitútu nedochádzalo k prieťahom v konaní.

III.

K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní

12. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd

o predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie 10. januára

2020. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia okresného súdu

a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil nasledujúci stav namietaného konania:

13. Obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa

v predmetnej veci bola podaná 26. mája 2011.

14. Okresný súd začal vo veci konať po 4 mesiacoch a do konca kalendárneho roka

2011 sa uskutočnili dve predbežné prejednania obžaloby. Prvé hlavné pojednávanie vo veci

prebehlo 26. januára 2012. Pojednávania sa sťažovateľ zúčastnil.

15. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 2012. Tohto pojednávania sa

nezúčastnil jeden z obžalovaných ani právni zástupcovia obžalovaných. Jeden z obhajcov

podal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia dostatočného času

na prípravu po prevzatí obhajoby. Sťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil.

16. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 17. júla 2012. Sťažovateľ sa na pojednávaní

nezúčastnil napriek predvolaniu, prítomný bol jeho splnomocnenec. Dňa 17. septembra

2012 požiadal sťažovateľ o pridelenie nového splnomocnenca a zaslal súdu lekárske správy,

z ktorých vyplývalo, že zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávaní. Následne

24. októbra 2012 sa sťažovateľ dostavil i osobne na konajúci súd so žiadosťou o pridelenie

splnomocnenca pre konanie.

17. Súd v konaní pokračoval hlavným pojednávaním 25. októbra 2012. Sťažovateľ sa

ho nezúčastnil z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti oznámenej konajúcemu súdu

31. októbra 2012. Pojednávania sa z dôvodu kolízie pojednávaní nezúčastnil i jeden

z obhajcov, ktorý udelil substitučnú plnú moc obhajcovi druhého obžalovaného. Dotknutý

obžalovaný však trval na prítomnosti svojho advokáta a z tohto dôvodu bolo pojednávanie

odročené.

18. Následne 4. februára 2013 zaslal sťažovateľ konajúcemu súdu list, že z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu sa nemôže hlavného pojednávania zúčastniť, a k listu

pripojil lekársku správu. Hlavné pojednávanie nariadené na 5. február 2013 sa

neuskutočnilo z dôvodu, že jednému z obhajcov sa cestou na súd pokazilo auto, čo mu

znemožnilo účasť na hlavnom pojednávaní. Ďalšie hlavné pojednávanie sa uskutočnilo

9. apríla 2013.

19. Pred hlavným pojednávaním nariadeným na 25. jún 2013 zaslal konajúci súd

sťažovateľovi výzvu, aby sa buď zúčastnil hlavného pojednávania, alebo predložil súdu

lekárske potvrdenie o nemožnosti sa ho zúčastniť. Uvedené hlavné pojednávanie sa

napokon neuskutočnilo pre ospravedlnenie sa jedného z obhajcov z dôvodu kolízie

pojednávaní. Hlavné pojednávanie nariadené na 10. október 2013 sa opäť neuskutočnilo

z dôvodu na strane obhajoby. Na hlavnom pojednávaní 12. decembra 2013 splnomocnenec

sťažovateľa opätovne predložil súdu lekárske správy svedčiace o nevhodnosti účasti

sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

20. No až na hlavnom pojednávaní konanom 20. marca 2014 konajúci sudca nariadil

znalecké dokazovanie vo veci zdravotného stavu sťažovateľa z dôvodu, že obvinení trvali

na jeho vypočutí. Znalecký posudok, ktorý potvrdil nevhodnosť účasti sťažovateľa

na pojednávaniach a nevhodnosť konfrontácie sťažovateľa s obvinenými, bol vypracovaný

25. novembra 2014.

21. Dňa 9. januára 2015 došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu zmeny rozvrhu

práce. Ďalšie hlavné pojednávanie bolo nariadené na 18. jún 2015. Z dôvodu pochybenia pri

doručovaní predvolaní obhajobe sa však pojednávanie nemohlo uskutočniť. Ani hlavné

pojednávanie nariadené na 13. október 2015 sa neuskutočnilo tentokrát z dôvodu kolízie

pojednávaní na strane splnomocneného zástupcu sťažovateľa.

22. V dôsledku zmeny rozvrhu práce z 26. novembra 2015 bol spis opäť pridelený

novému zákonnému sudcovi. Na pojednávaní konanom 19. januára 2016 vyslovili

obžalovaní nesúhlas so zmenou v zložení senátu, a preto bolo potrebné uskutočniť hlavné

pojednávanie v zmysle v znení

neskorších predpisov opätovne. Ďalšie hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 15. marca 2016.

23. Následne sa 15. marca 2016 uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo opäť

odročené. Hlavné pojednávanie nariadené na 31. máj 2016 bolo opäť odročené, tentokrát

z dôvodu ospravedlnenej neúčasti prísediacej. Hlavné pojednávanie nariadené

na 8. september 2016 bolo odročené na žiadosť obhajoby z dôvodu potreby naštudovania

spisu po prevzatí obhajoby a tiež z dôvodu neprítomnosti svedkyne.

24. Na hlavnom pojednávaní konanom 1. decembra 2016 bol síce vypočutý svedok,

avšak ostatní predvolaní svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Nasledovali hlavné

pojednávania nariadené na 23. február 2017, 4. máj 2017, 29. jún 2017, ktoré boli odročené

z dôvodov na strane obhajoby (práceneschopnosť, kolízia pojednávaní, chyba

pri doručovaní predvolania), a nasledujúce ďalšie pojednávanie bolo opäť odročené,

tentokrát z dôvodu neprítomnosti prísediaceho.

25. K vypočutiu svedkov a následne i poškodeného bez prítomnosti verejnosti došlo

na hlavných pojednávaniach konaných 24. októbra 2017 a 17. januára 2018. Posledné

pojednávanie bolo po výsluchu poškodeného znovu odročené z dôvodu kolízie pojednávaní

jedného z obhajcov.

26. Okresný súd vyniesol rozsudok na hlavnom pojednávaní 1. marca 2018.

IV.

Právomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

27. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

28. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

29. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) v čl. I až , až , až , a .

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

30. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

31. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

32. Ústavný súd pripomína, že z obsahového hľadiska medzi „právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v

a „právom na prerokovanie veci v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet

zásadnej odlišnosti (napr. , , , ).

33. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký

procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.

34. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (Pfleger proti Českej

republike rozsudok z 27. 7.2004 č. 58116/00) pokiaľ poškodený uplatní svoj nárok

na náhradu škody riadne a včas v rámci trestného konania, spadá toto konanie

a rozhodovanie o nároku poškodeného pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. a tiež

, , ).

35. Povinnosť súdu postupovať v trestnom konaní pri prejednávaní veci tak, aby

trestná vec bola ukončená v primeranej lehote, vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 7 zákona

č. v znení neskorších predpisov.

36. Judikatúra ústavného súdu ustálila, že pri skúmaní, či v konkrétnom súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda či došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, je potrebné

zohľadniť konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu podľa troch základných kritérií: právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania

a postup samotného súdu (napr. , , , ,

). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval i v predmetnej veci.

37. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetná trestná vec

nebola ani skutkovo ani právne mimoriadne zložitou. Súd mal k dispozícii dostatok dôkazov

vrátane svedkov, aby mohol vec objasniť po skutkovej stránke v primeranom čase.

S ohľadom na skutkový stav nevykazovala vec ani po právnej stránke také okolnosti, ktoré

by ju vyčleňovali z obvyklej rozhodovacej praxe všeobecných súdov týkajúcej sa trestného

činu ublíženia na zdraví.

Napokon ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nenamietal právnu

či skutkovú zložitosť danej veci.

38. Pri hodnotení kritéria správania sťažovateľa v preskúmavanej veci ústavný súd

konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Okresný súd vo svojom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že

sťažovateľ so súdom určitý čas nekomunikoval. Ústavný súd však z obsahu spisu zistil, že

sťažovateľ sám alebo prostredníctvom splnomocnenca upovedomoval súd už v roku 2012

o tom, že nie je spôsobilý účasti na pojednávaní z dôvodu vážnej psychickej poruchy

vyvolanej práve súdeným skutkom a doložil tieto tvrdenia i lekárskymi správami.

Skutočnosť, že konajúci súd pristúpil k znaleckému preskúmaniu zdravotného stavu

sťažovateľa až po 2 rokoch, nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľa. Nevhodnosť účasti

sťažovateľa na hlavných pojednávaniach bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Bolo

teda povinnosťou súdu využiť prostriedky dané mu zákonom a organizovať konanie tak,

aby bolo možné uskutočniť výsluch poškodeného bez priamej konfrontácie s obžalovanými.

Ústavný súd nenašiel výrazné prieťahy, ktoré by bolo možné pričítať sťažovateľovi.

39. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

40. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s priebehom napadnutého konania a zistil, že

okresný súd priebežne konal o návrhu sťažovateľa a priebežne i nariaďoval pojednávania.

Hlavné pojednávanie však bolo neustále a opakovane z rôznych dôvodov odročované až

celková doba konania dosiahla temer 7 rokov.

41. Ústavný súd musí konštatovať, že postup okresného súdu sa vyznačoval

neefektivitou. O odročeniach súd rozhodol opakovane z dôvodov na strane obhajoby

(kolízia pojednávaní, práceneschopnosť ale iné prekážky – dovolenka, porucha automobilu),

a tiež na strane súdu (zmena zákonného sudcu, neúčasť prísediacich alebo opakované

nesprávne vykázané doručenie predvolania obhajobe). Je vecou súdu, aby organizoval

súdne konanie v trestných veciach tak, aby zabezpečil ukončenie veci v primeranom čase.

Je vecou súdu, aby nariaďoval termíny hlavného pojednávania po predchádzajúcej dohode

s obhajcom tak, aby nedochádzalo ku kolíziám, a to najmä v prípade predvídateľných

udalostí, ako sú dovolenky či pojednávania v iných veciach.

42. V súvislosti s opakovaným odročovaním z dôvodu práceneschopnosti obhajcu je

taktiež vecou súdu vyhodnotiť, či zo strany obhajoby nejde o tzv. obštrukcie, a následne

uplatniť príslušné ustanovenia (napr. inštitút náhradného obhajcu).

K postupu obhajoby ústavný súd poukazuje i na uznesenie predsedníctva Slovenskej

advokátskej komory zo 6. februára 2009 o postupe advokáta v prípadoch prekážky

podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle

ktorého ak advokát v priebehu šiestich kalendárnych mesiacov viac ako 2-krát ospravedlní

svoju neúčasť na pojednávaní v trestnom konaní z dôvodu prekážky týkajúcej sa

zdravotného stavu a neurobí vhodné opatrenie na zabezpečenie obhajoby, dopúšťa sa

disciplinárneho previnenia.

43. Ústavný súd považuje za nevyhnutné v kontexte danej veci zdôrazniť, že trestné

konanie je založené na princípe neprerušiteľnosti hlavného pojednávania (ustanovenie § 247

a ). Tento princíp vychádza zo základných zásad trestného

procesu, a to najmä zásady bezprostrednosti v spojení so zásadou prejednania veci

v primeranej lehote. Súd má rozhodovať na základe bezprostredného dojmu, ktorý získa

z dôkazov vykonaným pred ním na hlavnom pojednávaní. Len výnimočne sa pripúšťa

inštitút odročenia hlavného pojednávania, a to zo závažných dôvodov.

44. Súdržnosť systému trestného procesu vychádza zo skutočnosti, že základné

zásady, ktoré ho ovládajú, sú v rovnováhe. Ak niektorá z nich neprimerane ovládne

konanie, spravidla tým utrpí iná. Plynutím času sa strácajú pamäťové stopy svedkov,

dôkazy strácajú na sile, čo nepochybne ohrozuje bezprostrednosť konania, ako aj schopnosť

súdu zistiť skutkový stav v miere nevyhnutnej pre spravodlivé rozhodnutie.

45. Rozvoľňovaním doby trvania trestného procesu sa nepochybne stráca i výchovný

účel trestného konania. Stráca sa vzťah medzi spáchaným skutkom a trestom zaň uloženým.

Doba, v ktorej sa účastníkom konania dostane konečného rozhodnutia vo veci, má tiež

zásadný vplyv na vnímanie spravodlivosti trestnej justície. Čím je táto doba dlhšia, tým viac

sa stráca pocit spravodlivosti, a to nielen vo vnímaní účastníkov konkrétneho konania, a to

najmä poškodeného, ale i verejnosti. Ak trestná vec nevykazuje po stránke skutkovej alebo

právnej znaky mimoriadnej zložitosti, je neprípustné, aby hlavné pojednávanie v trestnej

veci trvalo temer 7 rokov.

46. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že celková doba

konania na prvostupňovom súde nebola primeraná a nezodpovedala požiadavkám plynúcim

zo sťažovateľom namietaného porušenia označených základných práv. Uvedené konštatoval

napokon i odvolací súd, ktorý neprimeranú dobu konania zohľadnil pri ukladaní trestu

obžalovaným.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

47. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

48. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. V čase

rozhodovania ústavného súdu bol už v konaní vyhotovený rozsudok vo veci, ktorý bol

zaslaný sporovým stranám, čím bolo konanie pred okresným súdom skončené. Ústavný súd

preto nenariadil okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako to požadoval

sťažovateľ.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

49. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

50. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

51. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

52. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 094,20 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní,

v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu

ujmu.

53. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na neefektívny postup

konajúceho súdu, ktorý svojím postupom v konaní zásadným spôsobom prispel

k neprimeranej dĺžke konania, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci sú dané

dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal

na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a mieru zavinenia okresného súdu

na vzniknutých prieťahoch. Zásadnými skutočnosťami pre výšku zadosťučinenia ústavný

súd považoval význam konania pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že okresný súd odkázal

po temer 7 rokoch konania sťažovateľa s jeho nárokom na civilné konanie a toto svoje

rozhodnutie náležite neodôvodnil. Pre sťažovateľa takéto rozhodnutie súdu bude znamenať

ďalšie predlžovanie stavu neistoty (porovnaj Torri proti Taliansku, rozsudok z 1. júla 1997).

S ohľadom na jeho psychický stav takéto rozhodnutie o nároku poškodeného nemožno

považovať za vhodné.

54. Ústavný súd je toho názoru, že okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 5 000 €, ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd sťažovateľovi

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného

zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. , a ).

VI.

Trovy konania

55. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

56. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

57. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

58. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková

hodnota náhrady trov konania tak predstavuje sumu 325,42 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

59. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

60. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu