Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/41/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému S. N., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a Okresného prokurátora v Topoľčanoch (ďalej len prokurátor) proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 1T/27/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. októbra 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného S. N., narodeného XX.XX.XXXX a prokurátora, z a m i e t a, pretože zistil, že nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného S. N. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v dňoch 02.10.2014, 03.10.2014 a v presne neustálenom období od 03.10.2014 do 06.11.2014 v C., na ulici R. S. X pred hypermarketom TESCO a následne dňa 06.11.2014 v H., na ulici O. N. XXXX/XA , v priestoroch kaviarne, nachádzajúcej sa v hypermarkete TESCO, postupne vylákal a osobne prevzal od L.. S. S. finančnú hotovosť vo výške 37.000,- Eur za účelom zaobstarania nehnuteľností v Bratislave, a to troch bytov a pozemku, následne bol L.. S. S. a jeho manželke L.. M. S. ukázať pozemok v N. na Ul. N. a taktiež im zaslal SMS správou názvy ulíc a čísla bytových domov, v ktorých mali byť na predaj byty, pričom mal vedomosť, že tieto byty a ani pozemok, ktorý boli pozrieť, neboli ich majiteľmi ponúkané na predaj, súčasne im do dnešného dňa žiadne iné nehnuteľnosti nezaobstaral a z prevzatých peňazí im po opakovaných výzvach a písomnom záväzku vrátil len časť v sume 22.000,- Eur a ostatné minul na nezistený účel, teda týmto svojím konaním vylákal od poškodených L.. S. S., nar. XX.XX.XXXX a L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Y., A. Z. č. XXX/X, sumu vo výške 37.000,- Eur.

Za to mu uložil:

- podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,

- podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 (chýba ods. 1 písm. a/) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe,

- podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,

- podľa § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Uvedený rozsudok odvolaniami napadli :

- obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, voči všetkým jeho výrokom a zároveň napádal aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo,

- prokurátor, v zákonnej lehote, proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajkyne zotrval na svojej výpovedi, poukazoval na absenciu znaku skutkovej podstaty zločinu podvodu, u ktorého podvodné konanie musí byť vykonané pred vznikom záväzkového vzťahu a nie až v čase jeho existencie, v čase prevzatia peňazí nemal žiaden podvodný úmysel, ďalej poukazoval na dodržanie povinnej - obvyklej opatrnosti u poškodených, vzťah medzi ním a poškodenými je podľa jeho názoru len súkromnoprávnym vzťahom, ktorého ochranu nie je možné nahrádzať trestnoprávnym postihom a kriminalizovaním jeho konania. Vytýkal súdu I. stupňa nevysporiadanie sa s listom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a navrhol aby v rámci postupu podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b/ Tr. por.

Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhol toto zamietnuť ako nedôvodné s poukazom na dôvody jeho odvolania.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane mierny s poukazom na spôsob spáchania činu a sumu vylákaných peňazí, zavinenie a pohnútku obžalovaného. V tej súvislosti poukazoval na zásady ukladania trestov, nutnosť zisťovania okolností prípadu bez ich preceňovania alebo podceňovania, pričom poukazoval na príbuzenský vzťah medzi obžalovaným a poškodenými, ktorý bol obžalovaným zneužitý. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby s výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že toto nepovažuje za dôvodné.

Poškodený L.. S. vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného zotrval na obsahu svojich tvrdení, trestné oznámenie podal z dôvodu informácii, ktoré zistil ohľadne osoby obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:

- obžalovaný, ktorý požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti, prostredníctvom obhajkyne zotrval na písomných dôvodoch odvolania s tým, že zatiaľ nedošlo k žiadnej zmene v súvislosti s vrátením zvyšnej sumy 15.000,- eur poškodeným,

- prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a vyjadrenie k odvolaniu a dodala, že ak by odvolací súd nestotožnil s návrhom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, navrhla v rámci podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložiť dlhšiu skúšobnú dobu, minimálne v takej dĺžke, ako je výmera trestu,

- poškodení zotrvali na vyjadrení k odvolaniu a súhlasili s odvolaním prokurátora a nesúhlasili s odvolaním obžalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami

- obžalovaným a prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:

- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,

- bolo v konaní pred súdom vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,

- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené dostatočné a výstižné právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v rozsahu dôležitom pre trestné stíhanie, poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov vrátane obhajoby obžalovaného i námietok voči zákonnosti dôkazov, ako aj na to, ako sa s nimi vysporiadal (strany 3-8). Súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy a obhajobu obžalovaného v súlade s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru, že spáchanie žalovaného skutku je obžalovanému spoľahlivo preukázané priamymi dôkazmi - výpoveďami poškodených, svedkov a súhrnom listinných dôkazov, ktorými bola obhajoba obžalovaného plne vyvrátená.

Súd I. stupňa správne zistil, že obžalovaný žalovaným skutkom naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., keď na škodu majetku poškodených S. seba obohatil tým, že týchto poškodených uviedol do omylu a spôsobil tak na majetku poškodených značnú škodu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, odvolací súd zistil, že tieto nie sú dôvodné a sú len opakovaním jeho obhajoby pred súdom I. stupňa s ktorou sa už súd I. stupňa náležite, logicky a správne vysporiadal. Obaja poškodení S. a M. S. vo výpovediach v prípravnom konaní, i na hlavnom pojednávaní presvedčivo popísali spôsob konania obžalovaného. Tieto výpovede je potrebné považovať za priame dôkazy spoľahlivo usvedčujúce obžalovaného. S nimi sú v súlade vykonané svedecké dôkazy (S., N.), aj listinné dôkazy - SMS komunikácia, dokumentácia nehnuteľností, oznámenia, vyjadrenia a potvrdenia (strany 5-7). V tejto súvislosti už súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dal správne odpovede na odvolacie námietky obžalovaného na jeho nesprávny názor na súkromnoprávnu povahu daného vzťahu a aplikáciu zásady ultima racio, ktorá je možná len v rámci konania o prečinoch, nie v prípade, ak sa jedná o zločin, preto v podrobnostiach na ne odvolací súd len odkazuje. Dovolávať sa určitej miery povinnej (obvyklej) opatrnosti u poškodeného je možné len v rámci občianskoprávnych resp. obchodnoprávnych vzťahov, nie však v rámci trestnoprávnych vzťahov, zvlášť u trestného činu podvodu, kde obžalovaný úmyselným konaním so zištnou pohnútkou uvádza poškodeného do omylu, prípadne využije jeho omyl. V takomto prípade takýto vzťah požíva ochranu Trestným zákonom. Nad ich rámec považuje na potrebné konštatovať, že sa spôsob a rozsah vykonaných dôkazov v prípravnom konaní zodpovedajú orgány prípravného konania, ktorými sú policajt a prokurátor. Za obsah spisu, ktorý predkladá prokurátor súdu s obžalobou (tento obsah súd nemôže ovplyvniť) nesie zodpovednosť prokurátor, je samozrejmé, že takýto spis by už nemal obsahovať dôkazy procesne nepoužiteľné v konaní pred súdom, čoho si prokurátor musí byť vedomý.

Vo vzťahu k obžalovaným vytýkanému nevysporiadaniu sa s listom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry z 11.12.2014, teda v prípravnom konaní, je potrebné v prvom rade uviesť, že súd po podaní obžaloby posudzuje samostatne všetky otázky súvisiace aj s rozsahom dokazovania, v druhom rade takýto list vydal orgán prokuratúry, ktorý nevykonával dozor v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci, ďalej je potrebné konštatovať, že sa nejedená o dôkaz.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu správne postupoval podľa § 34 ods. 1-4 Tr. zák., keď dostatočne prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného i možnosti jeho nápravy, pričom správne u obžalovaného nezistil poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a v rámci výmery zákonnej trestnej sadzby 3 až 10 rokov odňatia slobody uložil obžalovanému výchovný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon na základe splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. správne podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 18 mesiacov s určením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného spolu s uložením povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Takto uložený druh trestu i jeho výmera podľa zistenia odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe obžalovaného a je schopný splniť účel trestu.

V tomto smere odvolacie námietky prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že sám prokurátor v záverečnej reči pred súdom I. stupňa navrhol obžalovanému uložiť „... trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a uložením povinnosti nahradiť poškodeným škodu..“ ( č.l. 400). I napriek tomu, že takýto druh i výmeru trestu súd I. stupňa uložil, napadol tento výrok odvolaním. Ďalej si prokurátor protirečí v písomných dôvodoch odvolania, v ktorom sa najskôr domáha uloženia „...nepodmienečného trestu odňatia slobody prípadne podmienečného trestu s probačným dohľadom s dlhšou skúšobnou dobou “ a potom už len uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí modifikovala návrh tak, že navrhla obžalovanému uložiť prísnejší trest vo forme uloženia dlhšej skúšobnej doby, minimálne v dĺžke 3 roky.

I keď prokurátor v odvolaní uvádza, že by nemalo dôjsť k „preceňovanie alebo podceňovaniu“ okolností prípadu, sám v tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukazuje a zdôrazňuje len príbuzenský vzťah medzi obžalovaným a poškodenými (na ktorým predtým vo svojej argumentácii nepoukazoval ? ). Ani tento fakt však sám o sebe nie je spôsobilý odôvodniť iný druh ani výmeru trestu oproti tomu, ako boli tieto určené v napadnutom rozsudku. Nad rámec právnych úvah uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje aj na nie zanedbateľný fakt a to, že obžalovaný čiastočne (i keď nie v nepodstatnej čiastke) nahradil poškodeným škodu, pričom k náhrade zvyšnej časti bude postačovať uložená povinnosť v rámci probačného dohľadu, sankcionovaná hrozbou neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenia výkonu trestu odňatia slobody.

Preskúmaním výroku o náhrade škody bolo zistené, že poškodení si nárok na náhradu škody v rozsahu v akom im bol priznaný napadnutým rozsudkom, uplatnili riadne a včas (§ 46 ods. 3 Tr. por.), ktorý aj náležite zdokladovali. Obžalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil protiprávnym konaním aj v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd I. stupňa postupoval v rámci adhézneho konania správne keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť im zvyšok škody, ktorú im obžalovaný spôsobil a doposiaľ nenahradil v sume 15000 eur. Výhradu má odvolací súd len k časti tohto inak správneho výroku, keď tak uvádza, že obžalovaný má škodu uhradiť „spoločne a nerozdielne“ z dôvodu, že právne úvahy i právny záver súdu I. stupňa sú v tomto smere nesprávne a mylné. Solidárna zodpovednosť (§ 438 Obč. zákonníka) sa vzťahuje k škodcovi - dlžníkovi a aplikuje sa v prípadoch ak sa jedná o minimálne dvoch škodcov - dlžníkov, pričom nie je rozhodujúce, že škodca - dlžník má plniť dvom poškodeným. Keďže sa jedná len o formálny nedostatok nemajúci vplyv na správnosť výroku o náhrade škody, odvolací súd naň len poukazuje.

Výrok o postupe podľa § 288 ods. 2 Tr. por. je správny a zodpovedá zákonu.

Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v rozsahu podaných odvolaní ani dôvodov § 371 Tr. por., odvolania ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok (§ 185 ods. 1 Tr. por.).