Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 482/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti Mäspoma spol. s r. o., T. G. Masaryka 8, Zvolen, IČO 00 650 803,

právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ABELOVSKÝ – PETRUŇO,

Tehelná 189, Zvolen, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radko Petruňo, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen

sp. zn. z 26. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Mäspoma spol. s r. o. o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Mäspoma spol. s r. o.,

T. G. Masaryka 8, Zvolen, IČO 00 650 803 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. mája 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou

stranou na základe žaloby podanej žalobcom na okresnom súde 24. októbra 2014, ktorou sa

domáhal zaplatenia finančnej sumy 51 525 € s príslušenstvom. Konanie bolo vedené

pod sp. zn. . Rozsudkom okresného súdu z 13. apríla 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) bola žaloba zamietnutá a sťažovateľke bola priznaná náhrada

trov konania v plnom rozsahu. O podanom odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu

rozhodol odvolací súd rozsudkom z 28. februára 2018 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil a sťažovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného

súdu spolu s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť 3. mája 2018.

Sťažovateľka si podaním z 28. mája 2018 uplatnila trovy konania v celkovej sume

15 769,30 € (z toho sumu 12 627,80 € za 19 úkonov právnej služby, zvyšok tvoril náhradu

trov za súdne poplatky). O sume náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom z 12. novembra 2018 (ďalej len „uznesenie vydané

súdnym úradníkom“) tak, že žalobca bol povinný zaplatiť sťažovateľke trovy v uplatnenej

sume 15 769,30 €. Proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podal žalobca sťažnosť.

O podanej sťažnosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením, ktorým zmenil

uznesenie vydané súdnym úradníkom tak, že žalobca je povinný nahradiť sťažovateľke

trovy konania v sume 13 417,36 €.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že okresný súd jej „priznal trovy

konania v sume zníženej o 2 351,94 €“, pričom jej nepriznal odmenu za 2 úkony právnej

služby, ktoré si uplatnila. Sťažovateľka považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu

za nepreskúmateľné, nezákonné, svojvoľné a z ústavného hľadiska za neakceptovateľné.

Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky aj nedostatočne odôvodnené, nie je z neho

„zrejmé, aké ustanovenia právnej normy súd pri posudzovaní ne/priznania odmeny

pri jednotlivých úkonov právnej služby aplikoval“, taktiež okresný súd neozrejmil,

za ktoré úkony právnej služby odmenu sťažovateľke nepriznal a z akých dôvodov.

Podľa sťažovateľky je v danej veci daná právomoc ústavného súdu, pretože, poukazujúc

na nález ústavného súdu sp. zn. , došlo napadnutým uznesením zo strany

okresného súdu, ktorý „nerešpektoval zákon“, k porušeniu jej označených základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru.

4. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka v petite požiadala,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie a prikázal okresnému súdu nahradiť jej trovy konania.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej aj „“).

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených

práv tým, že okresný súd napadnutým uznesením o sume náhrady trov konania nepriznal

sťažovateľke plnú uplatnenú sumu trov konania, čím konal v rozpore so zákonom.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

13. Obsahom základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto

právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

15. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania

za integrálnu súčasť civilného procesu a zásadnú výsadu všeobecného súdu. Rozhodnutia

o trovách konania ústavný súd meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (, , ,

, , ).

16. Vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania

vrátane rozhodovania o ich sume spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,

na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môžu

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli

iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym

spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, ,

, , , , ).

17. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva,

ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto sústavy, pričom

vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (napr.

, ). Z tohto postavenia mu preto neprislúcha posudzovať

vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému všeobecný súd pri interpretácii a aplikácii

zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko, či napadnuté uznesenie

všeobecného súdu spĺňa požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu

v zmysle ), rešpektujúc pritom svoj ustálený právny názor, v zmysle

ktorého postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými

a hmotnoprávnymi predpismi konania v predmetnej veci) nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

18. V posudzovanej veci okresný súd rozhodoval o sume už právoplatne priznaného

nároku na náhradu trov konania, keď je všeobecný súd nielen oprávnený, ale aj

povinný osobitne posúdiť, či ten-ktorý výdavok vrátane výdavkov strany sporu na právne

zastúpenie advokátom je preukázaný, odôvodnený a účelne vynaložený [§ 251 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“)]. Pokiaľ ide o sumu, či už v plnej, alebo len čiastočnej náhrade trov právneho

zastúpenia advokátom, základom na jej určenie sú vždy právne relevantné ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

19. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia ústavný súd dospel

k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov vychádzajúcich

a nadväzujúcich na predchádzajúce fázy konania, pričom nezistil, že by závery okresného

súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v sťažnostnom konaní boli svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia je síce stručnejšie, ale jasné, vyplýva z neho, že sudca

okresného súdu preskúmal sťažnostné námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako

opodstatnené, a na základe zisteného stavu zmenil uznesenie vydané súdnym úradníkom.

Napadnutým uznesením bola ustálená správna suma tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby (526,13 €; pozn.), nepriznaná suma za dva úkony právnej služby vyhodnotené ako

nespĺňajúce všetky zákonné znaky v zmysle , pri ďalších dvoch úkonoch právnej

služby upravená suma tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky. V závere odôvodenia

napadnutého uznesenia je uvedený výpočet právnych úkonov, za ktoré odmena bola

priznaná, z ktorého je zrejmé, ktorých úkonov sa týka. Po úprave predstavujú trovy

právneho zastúpenia sumu 10 275,86 € a trovy za súdne poplatky požadovanú

sumu 3 141,50 €.

20. Ústavný súd argumentáciu sťažovateľky smerujúcu proti napadnutému uzneseniu

o sťažnosti jednotlivo a ani v súhrne nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov okresného súdu a nezistil, že by ním aplikovaný postup pri hodnotení

(ne)ústavnosti jeho postupu mohol zakladať rozumný a aj spravodlivý dôvod na zásah

ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v .

21. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver okresného súdu za ústavne

plne udržateľný. V rámci rozhodovania o sume náhrady trov konania sťažovateľke okresný

súd ústavne udržateľným spôsobom interpretoval príslušné zákonné ustanovenia

a ustanovenia vyhlášky, do interpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený

vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery okresného súdu. Inak povedané,

interpretácia príslušných procesných ustanovení rozhodovaní o sume náhrady trov konania

zo strany okresného súdu nevykazuje žiaden extrém. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu

označených práv sťažovateľky.

22. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,

sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

23. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že ústavnú sťažnosť v tejto časti

už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

24. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry opakovane uvádza, že všeobecný

súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného

charakteru (kam patrí aj označené právo), ak toto porušenie nevyplynie z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až

(). Novšia judikatúra ústavného súdu už však smeruje aj

k posudzovaniu hmotných práv v rozhodnutí všeobecného súdu, a to aj bez toho, aby

sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy

postupu vyplývajúce z až (, , ,

a pod.).

25. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej

sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť jeho porušenia, reálnosť ktorej by mohol

ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

26. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

odvíja od porušenia práv podľa a dohovoru,

vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom

prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 .

27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími

návrhmi sťažovateľky, t. j. návrhom na zrušenie uznesenia okresného súdu, vrátenie mu

veci na ďalšie konanie a návrhom na náhradu trov konania, nezaoberal.

29. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla skutočnosť,

že právny zástupca sťažovateľky v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu

17. augusta 2020) poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi sťažovateľky,

že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou –

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu