Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 495/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátska kancelária, Domašská 11, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , práva podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 12

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -139

z 25. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s namietaným porušením

a čl. 14 dohovoru uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-139 z 25. júla 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením uložil

sťažovateľovi ako žalobcovi, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia napadnutého uznesenia

zložil preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 1 200 eur

na depozitný účet okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol:

„Na pojednávaní dňa 19.09.2017 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd nariadil

znalecké dokazovanie znaleckým ...

O povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd,

rozhodol súd podľa podľa ktorého, môže uložiť strane, aby zložila

preddavok na trovy dôkazu v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania,

ktorý navrhla. Pokiaľ žalobca v uvedenej lehote nezloží preddavok, súd podľa § 253 ods.3

dôkaz nevykoná.“

3. Sťažovateľ namieta, že ako strane konania, žalobcovi v súdnom konaní pod sp. zn.

, mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § 254

ods. 1 (ďalej len „“), ktoré mu nebolo podľa

v tomto konaní odňaté, a okresný súd pred uložením mu povinnosti napadnutým

uznesením neskúmal, či sa sťažovateľovi zmenili pomery natoľko, že by to odôvodňovalo

zrušenie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Podľa sťažovateľa okresný súd napriek

tomu uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na vykonanie znaleckého

dokazovania vo výške 1 200 eur, čo je vzhľadom na výšku mesačného príjmu a jeho

majetkové pomery, zdravotný stav a sociálne pomery spôsobilé vystaviť sťažovateľa riziku

privodenia stavu hmotnej núdze.

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že bol napadnutým uznesením okresného súdu diskriminovaný,

pretože nezaplatením napadnutým uznesením mu uloženého preddavku v sume 1 200 eur

(podľa jeho slov pre neho ako strane konania v likvidačnej výške) na trovy znaleckého

dokazovania (podľa sťažovateľa v rozpore s objektívnym skutkovým a právnym stavom

zisteným súdom v konaní sp. zn. ) by nemal sťažovateľ umožnené okresným

súdom riadne uplatňovať svoje zákonné právo na súde.

3.2 Sťažovateľ ďalej dôvodí, že okresný súd sa vo vydanom napadnutom uznesení

a v jeho odôvodnení vôbec nezaoberá objektívnou právne relevantnou skutočnosťou, že

sťažovateľovi ako strane konania bolo v predmetnom konaní uznesením okresného súdu

č. k. -92 z 25. apríla 2017 priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku

podľa . Sťažovateľ poukazuje, že okresný súd v napadnutom uznesení túto

právne relevantnú skutočnosť vôbec nespomína a ani sa s ňou nevysporiadal v odôvodnení

napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa tak okresný súd učinil napriek tomu, že táto

objektívna právna skutočnosť je jediným zákonným dôvodom vyplývajúcim priamo

zo zákona (ex lege) na neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania podľa . Podľa sťažovateľa okresný súd odôvodnenie

napadnutého uznesenia zakladá len na strohej citácii zákona. Z tohto dôvodu napadnuté

uznesenie okresného súdu podľa mienky sťažovateľa nespĺňa ani základné zákonné

procesné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutie súdu.

3.3 Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd pri vydaní napadnutého uznesenia navyše nebral

do úvahy sociálne a ani majetkové pomery sťažovateľa.

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa ... na zákaz diskriminácie podľa

SR a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho základné právo

vlastniť majetok, podľa SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho právo na spravodlivé a rýchle súdne

konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a a SR, jeho a právo na účinný opravný prostriedok

upravené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava III. č.k.: -139, zo dňa 25.júla 2018 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k.: -139, zo dňa 25.júla

2018 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Bratislava vracia na ďalšie konanie

Okresný súd Bratislava III. je povinný do 2 /dvoch/ mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi ... vo výške 3.000,- eur (slovom tritisíc eur)...

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi ... náhradu trov konania, právního zastúpenia

vo výške sumy 325,41 eur, ktorú náhradu Okresný súd Bratislava III. je povinný zaplatiť

na účet právního zástupcu sťažovateľa...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje a dáva na známosť, že

považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť civilného

súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania však

v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách

konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal

ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké

závery porov. napr. aj v , , , ,

).

7.1 Čo sa týka napadnutého uznesenia okresného súdu, ústavný súd uvádza, že

v danom prípade navyše ani nejde o rozhodovanie o samotnej povinnosti uhradiť trovy

konania (ktorá by bola ukladaná jednej či druhej strane sporu), ale ide o rozhodovanie

týkajúce sa trov dôkazu ( ), ktoré je neoddeliteľne spojené s procesom

dokazovania a vykonávaním dôkazov ( a nasl. ). Ide o oblasť „výsostných vôd“

všeobecného súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený vstupovať.

7.2 Zároveň takýmto rozhodnutím o trovách dôkazu nie je v zásade možné zasiahnuť

do sťažovateľom označených ústavných práv, keďže nejde o rozhodovanie vo veci samej,

ale ide o rozhodovanie vyskytujúce sa v procese dokazovania a procesnom priebehu

konania, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do rozsahu („scope“) akéhokoľvek

hmotného či procesného alebo dohovorom garantovaného a chráneného práva alebo

princípu.

7.3 Napadnuté uznesenie týkajúce sa trov dôkazu a povinnosti zložiť preddavok

na trovy dôkazu teda nepodlieha prieskumu zo strany ústavného súdu, netýka sa

sťažovateľom označených ústavných práv ani nemá potenciál do týchto ústavných práv

zasiahnuť. Pokiaľ by bol sťažovateľ presvedčený, že napadnutým uznesením uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania ( )

nekorešponduje s jeho právami a povinnosťami strany sporu oslobodenej od platenia

súdnych poplatkov a uvedený preddavok na trovy dôkazu by nezložil, v dôsledku čoho by

okresný súd sťažovateľom navrhnutý dôkaz nevykonal ( ), je oprávnený

využiť zákonom daný prostriedok nápravy vo veci samej a v odvolacom konaní proti

meritórnemu rozhodnutiu namietať, že okresný súd nesprávne procesne postupoval

[odvolací dôvod podľa ], v dôsledku čoho zároveň súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

[odvolací dôvod podľa ].

7.4 Z dôvodov dosiaľ komunikovaných je nevyhnutné sťažnosť zhodnotiť ako zjavne

neopodstatnenú a je potrebné ju z toho dôvodu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Ako obiter dictum ústavný súd nemôže nepoznamenať, že okresný súd

v napadnutom uznesení rozhodoval podľa , a nie podľa ,

ako nesprávne okresný súd uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na rozdiel

od , ktorý upravuje otázku povinnosti zloženia preddavku na trovy dôkazu

pri navrhnutom vykonaní akéhokoľvek dôkazu (ide o fakultatívnu možnosť súdu uložiť

povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu), ustanovenie upravuje

špeciálne situáciu, kedy strana sporu navrhne vykonať ako dôkaz znalecké dokazovanie

a súd obligatórne uloží strane sporu povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných

nákladov znaleckého dokazovania. V prípade sťažovateľa tento navrhol vykonať práve

znalecké dokazovanie, a teda na jeho návrh a ukladanie povinnosti zložiť preddavok

na trovy dôkazu sa vzťahuje jedine .

8.1 Ustanovenie (v znení: „Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží

povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého

dokazovania.“) zároveň upravuje, že povinnosť uložiť strane, ktorá navrhla znalecké

dokazovanie, zložiť preddavok, však súd nemá, ak strane bolo priznané oslobodenie od

súdneho poplatku. Právna teória k uvedenému ustanoveniu uvádza, že

„Individuálny režim má... znalecké dokazovanie , ktoré je ex lege povinne preddavkované;

s výnimkou strany, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku podľa .

Takýto subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania. Zákon však na tento účel výslovne vyžaduje, aby bolo strane oslobodenie

od súdneho poplatku riadne priznané.“ (pozri Števček, M. – Ficová, S. – Baricová, J. –

Mesiarkinová, S. – Bajánková, J. – Tomašovič, M. a kol. .

Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 905).

8.2 Aj keď napadnuté uznesenie nepodlieha prieskumu zo strany ústavného súdu,

netýka sa sťažovateľom označených ústavných práv ani nemá potenciál do týchto ústavných

práv zasiahnuť, ústavný súd vidí záťaž v napadnutom uznesení okresného súdu

a v sťažovateľovi uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

keďže sťažovateľovi bolo v predmetnom konaní sp. zn. uznesením okresného

súdu č. k. -92 z 25. apríla 2017 priznané podľa oslobodenie od

súdneho poplatku za žalobu. Bude však napokon záležať od ďalšieho procesného postupu

okresného súdu v rámci dokazovania (t. j. od vykonania toho-ktorého navrhovaného dôkazu

napriek napadnutému uzneseniu) a postoja sťažovateľa k napadnutému uzneseniu

(a povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania), či bude sťažovateľ

oprávnený následne v merite veci využiť riadne opravné prostriedky z dôvodov, ako to

ústavný súd naznačil už v bode 7.3 toho uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018