Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)II. ÚS 495/2018
PDF · 167.67 KB
No categories available
II. ÚS 495/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátska kancelária, Domašská 11, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 11 Pc 7/2016-139
z 25. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ) vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k.
11 Pc 7/2016-139 z 25. júla 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením uložil
sťažovateľovi ako žalobcovi, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia napadnutého uznesenia
zložil preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 1 200 eur
na depozitný účet okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol:
„Na pojednávaní dňa 19.09.2017 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom...
O povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd,
rozhodol súd podľa § 253 ods. 1 CSP podľa ktorého, môže uložiť strane, aby zložila
preddavok na trovy dôkazu v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania,
ktorý navrhla. Pokiaľ žalobca v uvedenej lehote nezloží preddavok, súd podľa § 253 ods.3
CSP dôkaz nevykoná.“
3. Sťažovateľ namieta, že ako strane konania, žalobcovi v súdnom konaní pod sp. zn.
11 Pc 7/2016, mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § 254
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré mu nebolo podľa § 254 ods. 2
CSP v tomto konaní odňaté, a okresný súd pred uložením mu povinnosti napadnutým
uznesením neskúmal, či sa sťažovateľovi zmenili pomery natoľko, že by to odôvodňovalo
zrušenie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Podľa sťažovateľa okresný súd napriek
tomu uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na vykonanie znaleckého
dokazovania vo výške 1 200 eur, čo je vzhľadom na výšku mesačného príjmu a jeho
majetkové pomery, zdravotný stav a sociálne pomery spôsobilé vystaviť sťažovateľa riziku
privodenia stavu hmotnej núdze.
3.1 Sťažovateľ tvrdí, že bol napadnutým uznesením okresného súdu diskriminovaný,
pretože nezaplatením napadnutým uznesením mu uloženého preddavku v sume 1 200 eur
(podľa jeho slov pre neho ako strane konania v likvidačnej výške) na trovy znaleckého
dokazovania (podľa sťažovateľa v rozpore s objektívnym skutkovým a právnym stavom
zisteným súdom v konaní sp. zn. 11 Pc 7/2016) by nemal sťažovateľ umožnené okresným
súdom riadne uplatňovať svoje zákonné právo na súde.
3.2 Sťažovateľ ďalej dôvodí, že okresný súd sa vo vydanom napadnutom uznesení
a v jeho odôvodnení vôbec nezaoberá objektívnou právne relevantnou skutočnosťou, že
sťažovateľovi ako strane konania bolo v predmetnom konaní uznesením okresného súdu
č. k. 11 Pc 7/2016-92 z 25. apríla 2017 priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku
podľa § 254 CSP. Sťažovateľ poukazuje, že okresný súd v napadnutom uznesení túto
právne relevantnú skutočnosť vôbec nespomína a ani sa s ňou nevysporiadal v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa tak okresný súd učinil napriek tomu, že táto
objektívna právna skutočnosť je jediným zákonným dôvodom vyplývajúcim priamo
zo zákona (ex lege) na neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP. Podľa sťažovateľa okresný súd odôvodnenie
napadnutého uznesenia zakladá len na strohej citácii zákona. Z tohto dôvodu napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa mienky sťažovateľa nespĺňa ani základné zákonné
procesné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutie súdu.
3.3 Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd pri vydaní napadnutého uznesenia navyše nebral
do úvahy sociálne a ani majetkové pomery sťažovateľa.
4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľa ... na zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy
SR a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho základné právo
vlastniť majetok, podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho právo na spravodlivé a rýchle súdne
konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, jeho a právo na účinný opravný prostriedok
upravené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Bratislava III. č.k.: 11 Pc/7/2016-139, zo dňa 25.júla 2018 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k.: 11 Pc/7/2016-139, zo dňa 25.júla
2018 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Bratislava vracia na ďalšie konanie
Okresný súd Bratislava III. je povinný do 2 /dvoch/ mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie
sťažovateľovi ... vo výške 3.000,- eur (slovom tritisíc eur)...
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi ... náhradu trov konania, právního zastúpenia
vo výške sumy 325,41 eur, ktorú náhradu Okresný súd Bratislava III. je povinný zaplatiť
na účet právního zástupcu sťažovateľa...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje a dáva na známosť, že
považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť civilného
súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania však
v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách
konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné
rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý
proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé
zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal
ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla
dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel
upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie
a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké
závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09,
7.1 Čo sa týka napadnutého uznesenia okresného súdu, ústavný súd uvádza, že
v danom prípade navyše ani nejde o rozhodovanie o samotnej povinnosti uhradiť trovy
konania (ktorá by bola ukladaná jednej či druhej strane sporu), ale ide o rozhodovanie
týkajúce sa trov dôkazu (§ 253 CSP), ktoré je neoddeliteľne spojené s procesom
dokazovania a vykonávaním dôkazov (§ 185 a nasl. CSP). Ide o oblasť „výsostných vôd“
všeobecného súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený vstupovať.
7.2 Zároveň takýmto rozhodnutím o trovách dôkazu nie je v zásade možné zasiahnuť
do sťažovateľom označených ústavných práv, keďže nejde o rozhodovanie vo veci samej,
ale ide o rozhodovanie vyskytujúce sa v procese dokazovania a procesnom priebehu
konania, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do rozsahu („scope“) akéhokoľvek
hmotného či procesného ústavou alebo dohovorom garantovaného a chráneného práva alebo
princípu.
7.3 Napadnuté uznesenie týkajúce sa trov dôkazu a povinnosti zložiť preddavok
na trovy dôkazu teda nepodlieha prieskumu zo strany ústavného súdu, netýka sa
sťažovateľom označených ústavných práv ani nemá potenciál do týchto ústavných práv
zasiahnuť. Pokiaľ by bol sťažovateľ presvedčený, že napadnutým uznesením uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP)
nekorešponduje s jeho právami a povinnosťami strany sporu oslobodenej od platenia
súdnych poplatkov a uvedený preddavok na trovy dôkazu by nezložil, v dôsledku čoho by
okresný súd sťažovateľom navrhnutý dôkaz nevykonal (§ 253 ods. 3 CSP), je oprávnený
využiť zákonom daný prostriedok nápravy vo veci samej a v odvolacom konaní proti
meritórnemu rozhodnutiu namietať, že okresný súd nesprávne procesne postupoval
[odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP], v dôsledku čoho zároveň súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
[odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP].
7.4 Z dôvodov dosiaľ komunikovaných je nevyhnutné sťažnosť zhodnotiť ako zjavne
neopodstatnenú a je potrebné ju z toho dôvodu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
8. Ako obiter dictum ústavný súd nemôže nepoznamenať, že okresný súd
v napadnutom uznesení rozhodoval podľa § 253 ods. 2 CSP, a nie podľa § 253 ods. 1 CSP,
ako nesprávne okresný súd uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na rozdiel
od § 253 ods. 1 CSP, ktorý upravuje otázku povinnosti zloženia preddavku na trovy dôkazu
pri navrhnutom vykonaní akéhokoľvek dôkazu (ide o fakultatívnu možnosť súdu uložiť
povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu), ustanovenie § 253 ods. 2 CSP upravuje
špeciálne situáciu, kedy strana sporu navrhne vykonať ako dôkaz znalecké dokazovanie
a súd obligatórne uloží strane sporu povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných
nákladov znaleckého dokazovania. V prípade sťažovateľa tento navrhol vykonať práve
znalecké dokazovanie, a teda na jeho návrh a ukladanie povinnosti zložiť preddavok
na trovy dôkazu sa vzťahuje jedine § 253 ods. 2 CSP.
8.1 Ustanovenie § 253 ods. 2 CSP (v znení: „Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží
povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého
dokazovania.“) zároveň upravuje, že povinnosť uložiť strane, ktorá navrhla znalecké
dokazovanie, zložiť preddavok, však súd nemá, ak strane bolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku. Právna teória k uvedenému ustanoveniu § 253 ods. 2 CSP uvádza, že
„Individuálny režim má... znalecké dokazovanie , ktoré je ex lege povinne preddavkované;
s výnimkou strany, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP.
Takýto subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania. Zákon však na tento účel výslovne vyžaduje, aby bolo strane oslobodenie
od súdneho poplatku riadne priznané.“ (pozri Števček, M. – Ficová, S. – Baricová, J. –
Mesiarkinová, S. – Bajánková, J. – Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 905).
8.2 Aj keď napadnuté uznesenie nepodlieha prieskumu zo strany ústavného súdu,
netýka sa sťažovateľom označených ústavných práv ani nemá potenciál do týchto ústavných
práv zasiahnuť, ústavný súd vidí záťaž v napadnutom uznesení okresného súdu
a v sťažovateľovi uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
keďže sťažovateľovi bolo v predmetnom konaní sp. zn. 11 Pc 7/2016 uznesením okresného
súdu č. k. 11 Pc 7/2016-92 z 25. apríla 2017 priznané podľa § 254 CSP oslobodenie od
súdneho poplatku za žalobu. Bude však napokon záležať od ďalšieho procesného postupu
okresného súdu v rámci dokazovania (t. j. od vykonania toho-ktorého navrhovaného dôkazu
napriek napadnutému uzneseniu) a postoja sťažovateľa k napadnutému uzneseniu
(a povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania), či bude sťažovateľ
oprávnený následne v merite veci využiť riadne opravné prostriedky z dôvodov, ako to
ústavný súd naznačil už v bode 7.3 toho uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2018