Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 416/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Andrejom Bebjakom, advokátom, Drieňová 23, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Mestského súdu Bratislava II v konaní sp. zn. z 27. februára 2026 a postupu Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v (ďalej len „“) a práva zaručeného v Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom okresného súdu v konaniach pod sp. zn. , a postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ďalej navrhuje zrušiť uznesenie mestského súdu sp. zn. z 27. februára 2026 a prikázať mu v prípade nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou predložiť vec Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti, prikázať mestskému súdu, aby v ďalšom konaní rešpektoval právny názor ústavného súdu a zabezpečil prejednanie veci zákonným sudcom určeným podľa zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, prípadne aby predložil vec Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Domáha sa aj priznania náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľ – otec je účastníkom konania o zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu iniciovaného návrhom matky spolu a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala na okresnom súde. Okresný súd podľa (ďalej len „“) postúpil vec na Mestský súd Bratislava II ako miestne príslušný súd s odôvodnením,

že tento naposledy rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v konaní sp. zn. . Mestský súd Bratislava II uznesením sp. zn. z 27. februára 2026 preniesol miestnu príslušnosť na okresný súd (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

3. Sťažovateľ uvádza, že 16. marca 2026 podal vyjadrenie k preneseniu miestnej príslušnosti na okresný súd a mestský súd a žiadal, aby mestský súd uvedené zohľadnil a konal ako súd príslušný, resp. predložil vec Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Rovnako žiadal, aby okresný súd nekonal a posúdenie miestnej príslušnosti prenechal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre.

4. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že maloletý má trvalý pobyt na adrese trvalého pobytu sťažovateľa a iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletého daný nie je. Sťažovateľ poukazuje okrem aj na odsek 2 daného ustanovenia a uvádza, že pokiaľ mestský súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti okresným súdom, mal o uvedenej otázke rozhodnúť Krajský súd v Bratislave a mestský súd nemôže svojvoľne meniť prenesenú príslušnosť bez zmeny zákonných okolností. Podľa sťažovateľa pokiaľ už raz bola miestna príslušnosť prenesená okresným súdom na mestský súd a ten s prenesením nesúhlasil, mal vec predložil Krajskému súdu v Bratislave. Tým, že vec opätovne preniesol na okresný súd, konal v rozpore s .

5. Sťažovateľ v argumentácii zdôrazňuje aj potrebu zachovania poručenského sudcu na mestskom súde, ktorý pozná okolnosti prípadu a vzťahy medzi rodičmi a maloletým, čím dochádza k zásahu do práva sťažovateľa na zákonného sudcu.

6. Maloletý sa v zmysle aktuálneho právoplatného rozhodnutia zdržuje u matky 3, resp. 4 dni v týždni, pričom rovnaké obdobie sa zdržuje u otca, preto nie je možné prenesenie príslušnosti odôvodňovať tým, že sa maloletý zdržuje u matky. Sťažovateľ poukazuje aj na aspekt dostupnosti mestského súdu, ktorý je od bydliska matky vzdialený 70 minút autom a okresný súd, pracovisko Topoľčany je od bydliska matky vzdialený 55 minút. Prenesenie príslušnosti na okresný súd sťažovateľ považuje za nehospodárne a v rozpore so záujmom maloletého, ktorým je, naopak, ponechanie veci na mestskom súde u sudcu poznajúceho pomery účastníkov konania. Namieta aj to, že vec neprejednáva pracovisko okresného súdu v Topoľčanoch.

7. Sťažovateľ namieta aj strohé zdôvodnenie otázky príslušnosti obsiahnutej v uznesení, ktorým okresný súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matky.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

II.1. K napadnutému rozhodnutiu mestského súdu:

8. Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia mestského súdu, ktoré je rozhodnutím procesným, a na podstatu argumentácie sťažovateľa namietajúceho aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, spočívajúcu v spochybňovaní možnosti prenesenia miestnej príslušnosti podľa , je potrebné najskôr uviesť, že ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci samej, a preto o to menej vo vzťahu k rozhodnutiam procesným. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nie je súdom prieskumným ani súdom nadriadeným a ani ochrancom zákonnosti. Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

9. Ústavný súd opakovane a konštantne judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o procesných otázkach za integrálnu súčasť civilného súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. Takéto rozhodnutia preto meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika procesných rozhodnutí by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (porovnaj m. m. napr. , , , , , ).

10. Sťažovateľ napáda uznesenie mestského súdu o prenesení miestnej príslušnosti. Keďže ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie a sťažovateľ vytýka vadu spočívajúcu v nedostatku procesnej podmienky na strane súdu (príslušnosti), ústavný súd konštatuje, že túto vadu konania je možné podľa v spojení s namietať v odvolacom konaní. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu mestského súdu je preto potrebné ústavnú sťažnosť považovať za predčasne podanú a ako takú ju podľa č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietnuť.

11. Na záver ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa ani nedomáha vyslovenia porušenia ním označených základných práv napadnutým uznesením ( ), čo by aj v prípade opodstatnenosti argumentácie sťažovateľa bez ďalšieho bránilo ústavnému súdu vo využití kasačného oprávnenia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu podľa .

II.2. K napadnutému postupu okresného súdu a mestského súdu:

12. Sťažovateľ namieta nielen samotné rozhodnutie o prenesení miestnej príslušnosti mestským súdom na okresný súd, ale aj postup označených porušovateľov, predchádzajúci jej preneseniu. V úvode ústavný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi inštitútom postúpenia veci na iný súd (ktorý je podľa názoru postupujúceho súdu príslušným na prejednanie a rozhodnutie – ) a inštitútom prenesenia príslušnosti, ktorým súd miestne príslušný prenáša príslušnosť na iný (vecne príslušný, avšak podľa zákonných pravidiel určujúcich miestnu príslušnosť miestne nepríslušný) súd, ktorý je podľa názoru prenášajúceho súdu (kvôli zmene bydliska maloletého) v záujme maloletého vhodnejším na prejednanie veci ( ).

13. V napadnutom konaní bol návrh matkou maloletého podaný na okresnom súde, ktorý, považujúc sa za nepríslušný súd, vec v zmysle postúpil na súd, ktorý považoval za miestne príslušný (Mestský súd Bratislava II). Mestský súd, aplikujúc , vyhodnotil zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa zdržuje v územnom obvode okresného súdu, ako okolnosť odôvodňujúcu v záujme maloletého prenesenie príslušnosti na okresný súd.

14. Sťažovateľ vychádza z nesprávnej premisy, že okresný súd preniesol príslušnosť na Mestský súd Bratislava II, pričom v skutočnosti išlo o postúpenie veci z dôvodu, že okresný súd (podľa jeho názoru) nebol miestne príslušným. Mestský súd Bratislava II nenamietal svoju miestnu nepríslušnosť, čo znamená, že nevznikol spor o miestnu príslušnosť (ktorý by mal rozhodnúť nadriadený súd). Mestský súd následne dospel k názoru o prítomnosti okolností prezumovaných v a zvolil prenesenie svojej miestnej príslušnosti na okresný súd. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že tzv. poručenský sudca ( ) nie je nástrojom pre naplnenie procesnej podmienky príslušnosti súdu, ale nástrojom pre naplnenie procesnej podmienky obsadenia súdu, ktorá sa „aktivuje“ len v prípade, ak sú dané podmienky miestnej príslušnosti konkrétneho súdu; a sa však nevylučujú. Z priebehu konania je ďalej zrejmé, že okresný súd nesplnenie podmienok na prenesenie miestnej príslušnosti nenamietal a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. V napadnutom konaní tak nevznikol spor o miestnu príslušnosť medzi mestským súdom a okresným súdom ani v dôsledku prenesenia príslušnosti.

15. V posudzovanom postupe označených porušovateľov ústavný súd nezistil žiaden exces pri aplikácii procesných pravidiel dopadajúcich na postúpenie veci a na prenesenie miestnej príslušnosti, atakujúcich sťažovateľom označené základné práva, v dôsledku čoho považuje sťažnostnú argumentácia v tejto časti za zjavne neopodstatnenú.

16. Ústavný súd nemôže dať sťažovateľovi za pravdu, ani pokiaľ ide o jeho tvrdenie o tom, že miestna príslušnosť bola prenesená na konkrétne pracovisko okresného súdu, keďže namietaným uznesením bola miestna príslušnosť prenesená na Okresný súd Nitra a mestský súd v bode 7 odôvodnenia len cituje zákona , podľa ktorého „Sídlom Okresného súdu Nitra je mesto Nitra; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce. Okresný súd Nitra má pracovisko v meste Topoľčany“.

17. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu svojvôľu pri procesnom postupe určenia miestnej príslušnosti, ústavná sťažnosť preto bola podľa odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu