Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 503/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8,

Michalovce, v mene ktorej koná JUDr. Peter Szárszoi, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného

súdu Trebišov č. k. -481 z 13. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu

Trebišov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -481 z 13. júla 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde návrh

na vydanie platobného rozkazu, predmetom ktorého bolo zaplatenie škody (16 833,66 €)

spôsobenej trestným činom. Okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn.

z 31. januára 2012 (ďalej len „platobný rozkaz“). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný

odpor.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti upriamil pozornosť na postup okresného súdu, keď

boli nariadené pojednávania na okolnosti týkajúce sa jeho priznania nároku na oslobodenie

od súdnych poplatkov, na ustanovenie jednotlivých znalcov a tiež na skutočnosť, že ústavný

súd nálezom sp. zn. z 13. februára 2020 vyslovil porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd rozhodol na návrh žalobcu (sťažovateľa, pozn.) rozsudkom

pre zmeškanie č. k. -466 z 18. júna 2020 (ďalej len „rozsudok

pre zmeškanie“). Z ústavnej sťažnosti zároveň vyplýva, že okresný súd rozhodol

napadnutým uznesením o zrušení rozsudku pre zmeškanie na podklade návrhu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie doručeného okresnému súdu právnou zástupkyňou žalovaného

3. júla 2020. Dôvodom neúčasti právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní mal byť

akútny zhoršený zdravotný stav vyplývajúci z bolesti zubov. Právna zástupkyňa neúčasť

na pojednávaní ospravedlnila elektronicky v deň pojednávania až vo večerných hodinách

a predložila lekársku správu z ošetrenia, avšak bez uvedeného času ošetrenia.

4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým uznesením bolo „porušené jeho právo

na prístup k súdu, čím bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý proces.“.

Sťažovateľ porušenie práv vníma v tom, že okresný súd «nesprávne vyložil slovné

spojenie „ospravedlniteľný dôvod“, ktorý používa , uznesenie riadne

neodôvodnil...». Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyslovil aj názor o účelovom konaní

zo strany právnej zástupkyne žalovaného, cieľom ktorého malo byť zvrátenie nepriaznivého

rozhodnutia. Zároveň sťažovateľ prezentoval kritiku okresného súdu v tom, že

k vyhodnoteniu okolností a dôvodov ospravedlnenia pristúpil jednostranne bez toho, aby dal

sťažovateľovi možnosť sa k nim vyjadriť.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa...na prístup k súdu a právo na spravodlivý súdny proces

zaručených v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn.:14C/48/2012, vydaním uznesenia sp. zn. -481 zo dňa 13.07.2020,

ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 18.06.2020,

č. k. -466, porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky týmto zrušuje uznesenie Okresného súdu

Trebišov sp. zn. -481 zo dňa 13.07.2020, a vracia mu vec na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť...trovy právneho zastúpenia“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa (ďalej len „“) ak žalovaný

z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi

nové pojednávanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

13. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru)

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým okresný súd zrušil rozsudok pre zmeškanie.

Sťažovateľ porušenie práv vníma predovšetkým vo vyhodnotení dôvodu ospravedlnenia

právnej zástupkyne žalovaného, ako aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

uznesenia.

14. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

15. Osobitosť prerokúvanej veci spočíva v tom, že predmetom ústavnej sťažnosti je

zrušujúce (teda nemeritórne) rozhodnutie okresného súdu, čo znamená, že súdne konanie

pred všeobecným súdom ďalej pokračuje. Ústavný súd pritom v konaniach o ústavnej

sťažnosti zásadne preskúmava len také právoplatné rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci

samej skončilo. V konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ešte stále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (,

).

16. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky z tejto

zásady. Išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením celého konania vo veci

samej bolo ústavnou sťažnosťou napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba

určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.

Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť

o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do základných

práv alebo slobôd sťažovateľa garantovaných alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou, ako aj, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium

konania a nebude môcť byť uplatnená neskôr (), prípadne by sa tento

negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať

v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach ().

17. Článok 46 ods. 1 zaručuje každému právo domáhať sa ochrany svojho

práva zákonom ustanoveným postupom pred súdom alebo iným orgánom. Obsahom tohto

práva je právo účastníka, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej

normy majúcej svoj základ v právnom poriadku Slovenskej republiky. Konajúci súd preto

podľa skoršej judikatúry ústavného súdu poruší základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1

vždy vtedy, keď postupuje v rozpore so zákonom upravujúcim konanie pred ním

().

18. Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako

procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych

predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna)

svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi

orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné

všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi ().

Pojem svojvôle, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje ústavný súd, súvisí s rozsahom

prieskumnej pôsobnosti ústavného súdu vo vzťahu k právnym (a ku skutkovým) záverom

iných orgánov verejnej moci. Ústavný súd je totiž v zmysle povolaný

na ochranu ústavnosti, nie zákonnosti, preto nie je v prvom rade oprávnený vykladať

podústavné právo, ale sledovať zlučiteľnosť výkladu iných orgánov verejnej moci

a postupu, ktorým sa k svojim záverom dopracujú, s , ústavnými zákonmi

a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Nie každú nezákonnosť

totiž možno automaticky považovať aj za porušenie ústavnosti (porov. ,

č. ÚS).

19. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým

vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ), ale tiež

v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom

zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol

v súlade s priebehom konania (m. m. ).

20. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

).

21. Okresný súd po zhodnotení formálnych náležitostí podaného návrhu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „Súd nezistil,

aby v priebehu doposiaľ vedeného konania bola strana v neprospech, ktorej súd vydal

rozsudok pre zmeškanie, procesne pasívna, naopak vo veci boli vykonané štyri

pojednávania, na ktorých bola právna zástupkyňa žalovaného vždy osobne prítomná.“

22. Ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný na pojednávaní, môže

žalovaný podať tento návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Z uvedeného je

zrejmé, že okresný súd považoval dôvod neúčasti na pojednávaní predostretý právnou

zástupkyňou žalovaného za ospravedlniteľný. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný

dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe konajúceho súdu, ktoré

okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia

neúčasti na pojednávaní. Môže ísť napríklad o neočakávané prekážky zdravotného

charakteru, pre ktoré je nespravodlivé sankcionovať žalovaného za porušenie povinnosti,

keďže toto porušenie žalovaný nezapríčinil. Konajúci súd o tomto návrhu rozhoduje

uznesením.

Ak súd zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je proti tomuto

uzneseniu prípustné odvolanie [pozri ]. Ak návrhu vyhovel, vo výroku

uznesenia zruší rozsudok a vo veci začne opäť konať a v prípade, ak rozhodol rozsudkom

na pojednávaní, nariadi nové pojednávanie. Proti uzneseniu, ktorým súd vyhovel návrhu

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nie je prípustné odvolanie.

23. Ústavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) sú „výsledkové“, čo znamená,

že im musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky

spravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných

súdov (m. m. , , , ). Aj z ďalšej

judikatúry ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie

posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp.

dohovoru.

24. Ústavný súd sa nestotožňuje s argumentáciou sťažovateľa o porušení práva

na prístup k súdu tým, že nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu žalovaného. V tejto súvislosti

okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že „ide o procesný návrh... pričom súd musí

iba posúdiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu, a v prípade, že

návrhu vyhovie, pokračuje v konaní ďalej. Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre vydanie

tohto uznesenia bolo jednak podanie návrhu... a jednak posúdenie ospravedlnenia zo strany

súdu. Vyjadrenie nemá podstatný vplyv na vydanie uznesenia.“.

25. Odňatím možnosti konať sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka sporového konania.

Vzhľadom na pokračujúce konanie sťažovateľ má reálnu možnosť uplatňovať svoje

procesné práva.

26. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v

skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne

nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

Základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôže byť porušené, ak všeobecný súd koná v súlade

s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní

(m. m. ).

27. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti nezistil v napadnutom uznesení okresného súdu pochybenia takej ústavnoprávnej

intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu