Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 169/2019
PDF · 538.16 KB
No categories available
IV. ÚS 169/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Peter Szárszoi, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/2012, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 48/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 48/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý nahradiť trovy
konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)
na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o.,
Štefánikova 8, Michalovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
I.A Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“),
zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Szárszoiom, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení žalobcu
žalobou doručenou okresnému súdu 20. januára 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
náhrady škody spôsobenej trestným činom vo výške 16 833,66 € s príslušenstvom po tom,
čo v bol v trestnom konaní odkázaný s náhradou škody na občianske súdne konanie.
3. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že do podania ústavnej sťažnosti počas
8 rokov na okresnom súde nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Sťažovateľ ďalej
poukázal na to, že okresnému súdu trvalo až 3 roky vysporiadať sa s jeho žiadosťou
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Napokon sťažovateľ zdôraznil, že predmetom konania
je náhrada škody spôsobenej trestným činom a predmetný trestný čin bol spáchaný v roku
2010, teda pred viac ako 9 rokmi. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou súdu
v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote, tiež s poukazom
na to, že aj podpredsedníčka okresného súdu v reakcii na jeho sťažnosť na postup súdu
vyhodnotila túto ako dôvodnú a uznala, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom vo veci.
4. Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 5 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým,
že neefektívna činnosť a nečinnosť okresného súdu sa premietli do jeho pocitu totálnej
neistoty a bezmocnosti.
5. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal tento
nález:
„1. Základné právo sťažovateľa , , trv. bytom
, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/48/2012
porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi
, , trv. bytom finančné zadosťučinenie
v sume 5.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť , ,
trv. bytom trovy právneho zastúpenia v sume 346,26 EUR
(2x úkon právnej služby v hodnote 163,33 € + 2x režijný paušál v hodnote 9,80 €) na účet
jeho právneho zástupcu , do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
I.B Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 169/2019-13 z 11. decembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
7. Ústavný súd výzvou z 20. decembra 2019 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa
vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom
ústavnému súdu 23. januára 2020 uznal, že v napadnutom konaní došlo v určitých úsekoch
konania k individuálnym pochybeniam, ktoré mali za následok nečinnosť okresného súdu.
Predseda okresného súdu zároveň poukázal na pracovné zaťaženie, ale aj nasadenie
a výkonnosť súčasnej zákonnej sudkyne. Napokon podotkol, že otázku posúdenia prieťahov
v predmetnom konaní ponecháva na zváženie ústavnému súdu. V pripojenom vyjadrení
zákonná sudkyňa zhrnula iba svoju činnosť od roku 2017 s poukazom na skutočnosť,
že z jej strany v predmetnom konaní nedošlo k zbytočným prieťahom. Predseda okresného
súdu zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 48/2012 zistil,
že v napadnutom konaní vykonal okresný súd dosiaľ tieto úkony:
- Dňa 31. januára 2012 súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 14 Ro 16/2012.
- Dňa 21. februára 2012 bol súdu doručený odpor žalovaného proti vydanému
platobnému rozkazu. Dňa 29. februára 2012 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu.
- Dňa 13. marca 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu.
- Dňa 4. apríla 2012 bol daný pokyn kancelárii na doručenie výziev pre strany sporu.
- Dňa 16. apríla 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu.
- Dňa 2. mája 2012 súd nariadil termín pojednávania, ktorý určil na 12. jún 2012.
- Dňa 29. mája 2012 bola súdu doručená žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania,
ktorá bola odôvodnená tým, že si žalobca v krátkom čase zvolí právneho zástupcu pre toto
konanie.
- Dňa 14. júna 2012 súd vyzval žalobcu na predloženie lekárskych posudkov
a listinných dôkazov pod následkami poriadkových opatrení.
- Dňa 22. júna 2012 boli súdu žalobcom predložené listinné dôkazy a plná moc, ktorú
udelil na jeho zastupovanie v tomto konaní.
- Dňa 23. augusta 2012 súd nariadil pojednávanie na 20. september 2012.
- Dňa 14. septembra 2012 právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
- Dňa 17. septembra 2012 bolo súdu doručené podanie žalovaného.
- Dňa 20. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely
nariadenia znaleckého dokazovania.
- Dňa 1. októbra 2012 boli súdu zaslané podklady od žalovaného preukazujúce to,
že zaplatil náklady spojené s liečbou žalobcu Všeobecnej zdravotnej poisťovni a náklady
súvisiace s právnym zastúpením žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní pod sp. zn.
- Dňa 1. októbra 2012 žalobca doručil súdu podanie, obsahom ktorého boli
skutočnosti, ktoré by mali byť predmetom znaleckého dokazovania.
- Dňa 1. októbra 2012 bolo súdu doručené podanie žalovaného s navrhovanými
otázkami pre súdnych znalcov, ktoré boli doplnené podaním doručeným 9. októbra 2012.
- Dňa 14. januára 2013 uznesením č. k. 14 C 48/2012-84 nariadil súd znalecké
dokazovanie a toho istého dňa uznesením č. k. 14 C 48/2012-86 uložil stranám sporu
povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
- Dňa 26. februára 2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým navrhol
doplniť znalecké dokazovanie aj z odboru psychiatrie.
- Dňa 29. apríla 2013 súd urgoval znalca Doc. MUDr. Vladimíra Máliša, CSc.,
s cieľom predloženia znaleckého posudku.
- Dňa 30. mája 2013 bol súdu doručený znalecký posudok č. 2/2013 vypracovaný
Doc. MUDr. Vladimírom Málišom, CSc.
- Dňa 11. júna 2013 rozhodol súd uznesením č. k. 14 C 48/2012-119 o znalečnom.
- Dňa 10. júna 2013 uložil súd stranám sporu povinnosť zložiť preddavok na trovy
ďalšieho znaleckého dokazovania.
- Dňa 13. júna 2013 doručil súd znalecký posudok na vyjadrenie stranám sporu.
- Dňa 11. júla 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému
posudku.
- Dňa 21. augusta 2013 bol súdu doručený znalecký posudok č. 8/2013 spoločnosti
Forenza – znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r. o.
- Dňa 2. septembra 2013 dal súd pokyn doručiť znalecký posudok stranám sporu
na vyjadrenie a rozhodol o znalečnom uznesením č. k. 14 C 48/2012-159.
- Dňa 18. septembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému
posudku.
- Dňa 30. septembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému
posudku.
- Dňa 21. októbra 2013 dal súd pokyn doručiť vyjadrenia účastníkov konania
k znaleckému posudku, ako aj k námietkam príslušným znalcom.
- Dňa 13. januára 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie spoločnosti Forenza –
znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r. o., k námietkam žalobcu.
- Dňa 25. februára 2014 súd urgoval znalca Doc. MUDr. Vladimíra Máliša, CSc.,
na podanie vyjadrenia k námietkam žalobcu k jeho znaleckému posudku.
- Dňa 15. apríla 2014 súd opakovane urgoval znalca Doc. MUDr. Vladimíra
Máliša, CSc., lebo na predchádzajúcu výzvu nereagoval.
- Dňa 16. septembra 2014 súd šetrením zistil, že znalec Doc. MUDr. Vladimír
Máliš, CSc., v máji 2014 zomrel.
- Dňa 16. septembra 2014 súd nariadil pojednávanie, ktoré určil na 28. október 2014.
- Dňa 28. októbra 2014 sa vykonalo pojednávanie v tejto veci a bolo odročené
na 9. december 2014 na účely vyhodnotenia dokazovania.
- Dňa 8. decembra 2014 bolo súdu doručené podanie žalobcu, návrh na vykonanie
dôkazu.
- Dňa 9. decembra 2014 sa vykonalo pojednávanie v tejto veci, ktoré bolo odročené
na neurčito na účely vykonania kontrolného znaleckého dokazovania z odboru oftalmológie
a psychiatrie.
- Dňa 10. marca 2016 nová zákonná sudkyňa JUDr. Jana Berešová telefonicky
kontaktovala znalca, ktorého mienila ustanoviť za znalca ad hoc.
- Dňa 10. marca 2016 nariadil súd znalecké dokazovanie uznesením č. k.
14 C 48/2012-247 a ustanovil znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia farmakológie – Izák
Vision Center, s. r. o., Banská Bystrica.
- Dňa 10. marca 2016 uznesením č. k. 14 C 48/2012-251 súd ustanovil znalca
z odvetvia psychiatrie – Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok.
- Dňa 11. marca 2016 doručil súd oznámenie o stave konania Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru Trebišov.
- Dňa 16. marca 2016 bolo vydané opravné uznesenie č. k. 14 C 48/2012-255.
- Dňa 18. marca 2016 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu,
ktorým súd rozhodol o jeho povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
- Dňa 31. marca 2016 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým
súd rozhodol o jeho povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
a žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasťou žiadosti bolo aj vyplnené
tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania k rozhodnutiu o oslobodení
od súdnych poplatkov z 30. marca 2016 a ďalšie listinné dôkazy preukazujúce jeho
majetkové pomery.
- Dňa 1. apríla 2016 bolo súdu doručené odmietnutie výkonu znaleckej činnosti
ustanoveným znalcom Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela Pezinok.
- Dňa 13. apríla 2016 bola súdu doručená žiadosť znalca Izák Vision Center, s. r. o.,
o zaslanie zdravotníckej dokumentácie žalobcu vrátane znaleckých posudkov očných
lekárov.
- Dňa 25. apríla 2016 súd vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov
na preukázanie jeho majetkových pomerov k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 5. mája 2016 bola súdu doručená odpoveď Daňového úradu Košice, pobočky
Trebišov, súčasťou ktorej boli daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (žalobcu)
za roky 2014, 2015.
- Dňa 10. júna 2016 súd uznesením č. k. 14 C 48/2012-301 ustanovil znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvia psychiatrie – Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s r. o., Nové Zámky. V súdnom spise na č. l. 303 sa nachádza prípis
z 10. júna 2016, z obsahu ktorého vyplýva, že súd zasiela spisový materiál na účely
vypracovania znaleckého posudku znalcovi Izák Vision Center, s. r. o., Banská Bystrica.
V spise chýba dôkaz o tom, že sa tento prípis znalcovi spolu so spisom doručoval.
- Z potvrdenia z 22. mája 2017 vyplýva, že vec bola pridelená na konanie
a rozhodnutie sudkyni JUDr. Renáte Ďurkovej.
- Dňa 14. januára 2018 súd urgoval znalca Izák Vision Center, s. r. o., Banská
Bystrica, na zaslanie znaleckého posudku.
- Dňa 24. januára 2018 bolo súdu doručené oznámenie znalca Izák Vision
Center, s. r. o., o tom, že spis mu Okresným súdom Trebišov zaslaný nebol, a preto nemohol
pristúpiť ani k vypracovaniu znaleckého posudku.
- Dňa 5. apríla 2018 bol do súdneho spisu založený úradný záznam, z obsahu ktorého
vyplýva, že predchádzajúca sudkyňa JUDr. Jana Berešová v tento deň v archívnej
miestnosti č. 28 v budove Okresného súdu Trebišov za prítomnosti dozornej úradníčky
Márie Gudovej pri preberaní spisov C a Cb patriacich do senátu 11, fyzicky našla spis
na zemi pod písacím stolom. Z elektronického registra bolo zistené, že tento spis
bol 22. mája 2017 pridelený sudkyni JUDr. Renáte Ďurkovej, ktorej bol asistentkou senátu
11 C Vierou Berkyovou osobne odovzdaný 5. apríla 2018 ako zákonnej sudkyni.
- Dňa 10. mája 2018 súd zaslal znalcovi Izák Vision Center, s. r. o., originál spisu
sp. zn. 14 C 48/2012 na účely vypracovania znaleckého posudku.
- Dňa 12. júla 2018 bolo súdu doručené oznámenie znalca Izák Vision Center, s. r. o.,
Banská Bystrica, v zmysle ktorého znalec znalecký posudok nemôže vypracovať, lebo ho
môže podať len odborník oftalmológ na základe výsledku elektrofyziologických vyšetrení
sietnice a zrakového nervu a znalec takéto prístrojové vybavenie nevlastní, preto nemôže
vykonať komplexné vyšetrenie pacienta potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.
- Dňa 9. novembra 2018 súd telefonicky zisťoval na špecializovaných pracoviskách
v Bratislave, či v prípade, ak ich súd ustanoví za znalca ad hoc, budú súhlasiť s ustanovením
a vypracujú znalecký posudok.
- Z úradného záznamu z 23. januára 2019 bolo zistené, že uznesenie vypracované
sudkyňou JUDr. Janou Berešovou nachádzajúce sa na č. l. 301 nebolo expedované, nie je
na ňom uvedený dátum expedovania ani podpis osoby, ktorá doručenie realizovala.
Po konzultácii so sudkyňou JUDr. Ďurkovou asistentka senátu Henrieta Ďugošová
23. januára 2019 vyexpedovala rozhodnutie č. k. 14 C 48/2012-301 z 10. júna 2016 stranám
sporu a ich právnym zástupcom.
- Dňa 23. januára 2019 bol daný pokyn pre vyššieho súdneho úradníka
na rozhodnutie o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 28. januára 2019 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu
č. k. 14 C 48/2012-301 z 10. júna 2016 v časti, v ktorej súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť sumu 300 € na trovy znaleckého dokazovania.
- Dňa 31. januára 2019 súd vyzval žalobcu na predloženie aktuálnych dokladov
preukazujúcich a odôvodňujúcich jeho majetkové pomery pre účely rozhodnutia o jeho
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vykonal ďalšie šetrenie prostredníctvom
Daňového úradu Košice, pobočky Trebišov a živnostenského registra Okresného úradu
Trebišov týkajúce sa žalobcu.
- Dňa 8. februára 2019 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu
č. k. 14 C 48/2012-301 z 10. júna 2016 v rozsahu, v ktorom mu bola uložená povinnosť
zaplatiť sumu 300 € z titulu preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
- Dňa 11. februára 2019 boli súdu doručené podklady z Daňového úradu Košice,
pobočky Trebišov. Dňa 13. marca 2019 uznesením č. k. 14 C 48/2012-366 priznal súd
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
- Dňa 18. júla 2019 bol daný pokyn kancelárii na vyhotovenie predkladacej správy
a predloženie spisu Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaniach žalovaného
proti uzneseniam súdu prvej inštancie z 10. marca 2016 a 10. júna 2016.
- Dňa 26. júla 2019 bola vyhotovená predkladacia správa Krajskému súdu
v Košiciach.
- Z potvrdenia na č. l. 380 vyplýva, že spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach
12. augusta 2019 do senátu 11 Co.
- Dňa 23. augusta 2019 bola vec vrátená Okresnému súdu Trebišov Krajským súdom
v Košiciach ako nedôvodne predložená na odvolacie konanie.
- Dňa 10. januára 2020 uznesením č. k. 14 C 48/2012-399 súd zrušil výrok uznesenia
Okresného súdu Trebišov č. k. 14 C 48/2012-247 z 10. marca 2016 o povinnosti strán sporu
zložiť zálohu vo výške 300 € na náklady znalečného a výrok uznesenia Okresného súdu
Trebišov č. k. 14 C 48/2012-301 z 10. júna 2016 o povinnosti strán sporu zložiť sumu 300 €
na trovy znalečného. Rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
- Dňa 10. januára 2020 súd nariadil pojednávanie v tejto veci, a to na 3. marec 2020.
9. Po doručení vyjadrenia okresného súdu a pripojeného súdneho spisu ústavný súd
prípisom z 23. januára 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v prípade, ak by to
považoval za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe
zaslal. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 3. februára 2020 uviedol,
že vyjadrenie predsedu okresného súdu potvrdzuje opodstatnenie podanej ústavnej
sťažnosti, a preto na nej zotrval. Zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
pred ústavným súdom.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
17. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/2012 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117
ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania“.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu.
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
III.A Právna a faktická zložitosť veci
22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,
že posudzovanie podmienok a výšky náhrady škody spôsobenej trestným činom sa síce
nevyznačuje zložitosťou po právnej stránke, ale v niektorých prípadoch môže byť
komplikované po stránke skutkovej, pretože nutnosťou je častokrát rozsiahle a náročné
znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že ani faktická
zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené
nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti súdu vrátane jeho
nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017). So znaleckým dokazovaním bol problém aj
tomto prípade, ale viaceré postupy okresného súdu pri nariaďovaní kontrolných znaleckých
posudkov (viac je uvedené v časti III.C) možno pripísať práve na vrub neefektívnej činnosti
súdu.
III.B Správanie účastníka konania
23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu
vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľa v predmetnom
súdnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovateľ zapríčinil odročenie
prvého nariadeného pojednávania v predmetnej veci na účely výberu právneho zástupcu
pre konanie. Následne po tom, čo sťažovateľ inicioval vyhotovenie kontrolných znaleckých
posudkov, požiadal v reakcii na uloženú povinnosť zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd ale tejto žiadosti
sťažovateľa v plnej miere vyhovel (hoci až po troch rokoch, a teda dĺžku súdneho
rozhodovania o tejto parciálnej otázke nemožno pripočítať na vrub sťažovateľovi), preto
žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je možné považovať za úkon na strane
sťažovateľa, ktorý by zbytočne predĺžil predmetné súdne konanie. Aj správanie sťažovateľa
teda mohlo mať do určitej miery negatívny vplyv na dĺžku konania, ale iba v zanedbateľnej
miere oproti nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu.
III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní
24.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.
Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 8 odôvodnenia tohto
nálezu vyplýva, že došlo k viacerým na prvý pohľad očividným obdobiam neodôvodnenej
nečinnosti okresného súdu (obdobie od 9. decembra 2014 do 10. marca 2016 v trvaní
15 mesiacov, obdobie od 10. júna 2016 do 14. januára 2018 v trvaní ďalších 15 mesiacov
a obdobie od 12. júla 2018 do 9. novembra 2018 v trvaní 4 mesiacov), keď okresný súd
nevykonal žiadny úkon v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo
k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke 34 mesiacov, čo možno
v kontexte danej veci považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
24.2 Ústavný súd poukazuje aj na zjavne neefektívny postup okresného súdu,
keď v troch prípadoch postupoval chaoticky a v konečnom dôsledku zbytočne predĺžil
predmetné konanie. Prvým prípadom je situácia, keď uznesením č. k. 14 C 48/2012-247
z 10. marca 2016 nariadil okresný súd znalecké dokazovanie a ustanovil ad hoc znalca (Izák
Vision Center, s. r. o., Banská Bystrica), ale súdny spis mu zaslal až 10. mája 2018, pričom
12. júla 2018 tento znalec vrátil súdny spis okresnému súdu s tým, že na vyhotovenie
znaleckého posudku nemá potrebné prístrojové vybavenie. Z chronológie úkonov
v predmetnom konaní je navyše zrejmé, že súdny spis bol v uvedenom období prakticky
stratený a našiel sa iba náhodou pri preberaní súdnej agendy v archívnej miestnosti
pod stolom 5. apríla 2018. Druhou problémovou situáciou bola skutočnosť, že uznesenie
č. k. 14 C 48/2012-301 z 10. júna 2016 o ustanovení iného znalca (Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o., Nové Zámky) nebolo vôbec expedované,
čo sa zistilo až 23. januára 2019, keď bolo predmetné rozhodnutie odoslané znalcovi. Tretia
situácia nastala pri predložení odvolaní odvolaciemu súdu. Dňa 18. júla 2019 predložil
okresný súd súdny spis odvolaciemu súdu, aby rozhodol o odvolaniach žalovaného proti
procesným rozhodnutiam okresného súdu (ktorými rozhodol o ustanovení znalcov a uložení
povinnosti stranám v konaní zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania). Hneď
12. augusta 2019 bola vec odvolacím súdom vrátená ako nedôvodne predložená
na odvolacie konanie (s poukazom na zmenenú situáciu v konaní a možnosť vyhovieť
odvolaniam v rámci autoremedúry). Následne uznesením č. k. 14 C 48/2012-399
z 10. januára 2020 okresný súd zrušil odvolaniami napadnuté procesné rozhodnutia sám.
IV.
Záver
IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu
25. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,
že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 48/2012 porušené
boli.
IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
28. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek skutočnosti,
že sťažovateľ to v petite svojej ústavnej sťažnosti nenavrhol.
IV.C K bodu 3 a 5 výrokovej časti nálezu
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
31. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
33. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktorú
odôvodnil tým, že dosiaľ neskončené konanie v ňom vzbudzuje pocity neistoty a beznádeje.
Ústavný súd považoval sťažovateľom uplatnenú sumu za neprimeranú. S prihliadnutím
na konkrétne okolnosti predmetnej veci – na dĺžku napadnutého konania a na zistený rozsah
neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, ale aj s ohľadom
na procesnú aktivitu sťažovateľa mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
a v prevyšujúcej časti jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel.
IV.D K bodu 4 a 5 výrokovej časti nálezu
34.1 Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
34.2 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
35. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu
vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ si uplatnil
túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 346,26 €, a to za dva
úkony právnej služby (prevzatie zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti).
36.1 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania
v sume 346,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019
v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby
za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019
v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).
36.2 Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za vyjadrenie
z 3. februára 2020, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený. Vo vyjadrení
z 3. februára 2020 sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a prakticky len zotrval
na svojich stanoviskách zo samotnej ústavnej sťažnosti.
37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
V.
38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu