Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 591/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., N., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -363 z 29. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2013 doručená sťažnosť J. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

„práva na právnu istotu“ zaručeného (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného a jeho práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -363 z 29. júla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v konaní

o náhradu škody v sume 6 548 828,25 € s príslušenstvom a o náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 99 581,76 € vedenom okresným súdom pod sp. zn. proti

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, Bratislava (ďalej aj „odporca“ alebo „žalovaný“). Spolu teda uplatnený nárok

predstavoval sumu 6 648 410,01 €. Škoda mala sťažovateľovi vzniknúť „znížením hodnoty

akcií spoločnosti S., a. s.“.

Na návrh odporcu podaný 16. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 26 C 76/2008-

363 z 29. júla 2013 uložil sťažovateľovi podľa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania v sume 332 420,50 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia.

Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že „vo veci zisťovania skutočností

potrebných pre rozhodnutie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania zaslal

navrhovateľovi prípis zo dňa 22.4.2013, ktorý navrhovateľ prevzal dňa 27.5.2013 s výzvou,

aby v lehote 20 dní od doručenia predmetnej výzvy podľa v spojení s

ods. 1 predložil súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka

konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov... podľa §

138 ods. 2 písm. a)

V reakcii na výzvu súdu právny zástupca navrhovateľa... doručil do súdneho spisu

podanie, v ktorom k návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania... uviedol,

že návrh sa mu javí ako šikanujúci, pretože čiastku predstavujúcu 5% z uplatnenej sumy nie

je navrhovateľ schopný uhradiť a v dôsledku toho by mu bolo odobraté právo na

domáhanie sa svojich o keď domnelých nárokov... Samotný navrhovateľ na výzvu súdu...

vôbec nereagoval a tlačivo na preukázanie svojich majetkových pomerov súdu

nepredložil.“.

Následne po citácii relevantných ustanovení jednotlivých právnych predpisov

okresný súd zhodnotil, že „predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie

sumy 6.648.410,01 Eur, ktorá čiastka prekračuje sumu zodpovedajúcu 400 – násobku sumy

životného minima...

S poukazom na to, že navrhovateľ relevantne nereagoval na výzvu súdu

na zdokladovanie jeho majetkových pomerov, vyplnené tlačivo súdu nepredložil, a teda sám

nepreukázal existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jeho oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu ako i skutočnosť, že odporca navrhol súdu postup podľa § 141a

, má konajúci súd za to, že v danej veci sú splnené podmienky na uloženie povinnosti

navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania.

Čo sa týka argumentácie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý uvádza, že návrh

odporcu sa mu javí ako nezákonný a nelogický, súd poukazuje na platné znenie §-u 141a

“.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ tvrdí, že „zaplatenie preddavku...

vo výške 332.420,50 Eur je pre mňa nereálne a zároveň takáto požiadavka je doslova

likvidačná, nielen pre mňa ale aj celú moju rodinu... nárok na náhradu škody, ktorý si

uplatňujem vznikol postupom orgánov činných v trestnom konaní. Takýmto postupom došlo

k likvidácii spoločnosti S., a. s. v ktorej som bol 50% akcionárom.“.

Vo väzbe na zákonné podmienky podľa sťažovateľ vníma

ako „paradoxné, že v danom prípade je uplatňovanie môjho nároku zo zákona oslobodené

od súdnych poplatkov, preto je nelogické požadovať splnenie tejto podmienky – skúmať,

či sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov alebo nie. Okrem toho je

podľa môjho názoru potrebné rešpektovať princíp proporcionality, teda aby zásahy

do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú

mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku.

Do úvahy v tomto prípade prichádza aj možnosť vysporiadať sa s platnou

legislatívou a dobrými mravmi. V niektorých prípadoch by mala platná legislatíva ustúpiť

do pozadia pred dobrými mravmi. Vysporiadanie sa s platnou legislatívou a jej súladu

s dobrými mravmi je nepochybne významnou skutočnosťou pre rozhodovanie súdov tak,

aby tieto boli v súlade s dobrými mravmi. V prípade, že platný právny predpis je v rozpore,

resp. jeho aplikácie nie celkom v súlade s dobrými mravmi je podľa môjho názoru

odôvodnené aplikovať a uprednostniť princíp dobrých mravov na úkor platných predpisov.

V opačnom prípade nerešpektovaním tejto zásady môže dochádzať k výrazným

deformáciám, ako aj v tomto prípade zbavenie možnosti domáhať sa svojho zákonného

práva cestou súdnej ochrany...“.

Následne sťažovateľ cituje dôvodovú správu k a konštatuje,

že pri zavedení inštitútu preddavku na trovy konania „sa nepočítalo s tým, že zloženie

neprimerane vysokého preddavku na trovy konania, ktorý navrhovateľ nie je schopný

zaplatiť je šikanózne práve voči navrhovateľovi“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti meritórne nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo J. P., bytom N., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu istotu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1

SR Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29.07.2013, č. k. 26C/76/2008-

363 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29.07.2013, č. k. -363

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Slovenská republika, zast. Okresným súdom Bratislava I., je povinná nahradiť

sťažovateľovi – J. P., bytom N., trovy konania a právneho zastúpenia na účet JUDr. J. S.,

advokáta, Advokátska kancelária B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

1. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

( ) a práva na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru) ústavný

súd najprv podotýka, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Sťažovateľ predniesol voči napadnutému uzneseniu okresného súdu zásadnú

námietku založenú na tvrdení o likvidačnom účinku sumy uloženého preddavku na trovy

konania. Identifikovaný dôvod sa v sťažovateľových dôvodoch následne spája

aj s konfrontáciou sumy uloženého preddavku na trovy konania s ústavným princípom

primeranosti (proporcionality) obmedzovania základných práv a slobôd.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Podľa výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej

sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Z fotokópie napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa zaoberal oboma

kumulatívne formulovanými zákonnými predpokladmi uloženia preddavku na trovy

konania, teda žalovanou sumou, ako aj splnením predpokladov na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu.

Vo vzťahu k druhému z uvedených predpokladov ústavný súd poukazuje na § 138

ods. 2 písm. a) , podľa ktorého v návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musia

byť pomery účastníka dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

Okresný súd, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia jeho uznesenia, vyzval

sťažovateľa, aby v predpísanej forme doložil svoje pomery na účel rozhodnutia

o prípadnom oslobodení od súdnych poplatkov. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca však

na predmetnú výzvu nereagovali požadovaným spôsobom. Tým sa sťažovateľ sám vystavil

procesnej kontumácii v podobe vyhovenia návrhu odporcu na uloženie povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania.

V popísaných okolnostiach hodnotí ústavný súd sťažovateľovu argumentáciu

o likvidačnom charaktere sumy uloženého preddavku ako irelevantnú.

Sťažovateľ tvrdí aj neprimeranosť uloženej sumy preddavku na trovy konania.

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná

vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom

konaní (). A contrario, ak všeobecný súd koná v rozpore s procesno-právnymi

predpismi upravujúcimi postupy v súdnom konaní, môže dôjsť k porušeniu práva

na spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd sa v tomto prípade obracia na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax,

podľa ktorej „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno

uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci

priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.

Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden

diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný

možný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy

tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite

aplikácie práva“ (uznesenie z 20. novembra 2012 vo veci sp. zn.

uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.

80/2012).

Ak súd konajúci o návrhu na uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť preddavok

na trovy konania zistí, že zákonné podmienky podľa splnené boli, potom

nemá priestor na úvahu o tom, v akej sume preddavok na trovy konania navrhovateľovi

uloží. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia je povinný navrhovateľovi predpísať

preddavok na trovy konania v sume päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom. Zákon konajúcemu súdu neumožňuje moderovať sumu preddavku.

Sťažovateľ atakujúci sumu uloženého preddavku na trovy konania takto vo svojej

podstate (a naznačuje to aj charakter jeho sťažnostnej argumentácie) namieta neprimeranosť

zákonnej právnej regulácie preddavku na trovy konania, nie chýbajúcu proporcionalitu

aplikácie okresným súdom. V konaní o sťažnosti právnickej osoby

podľa však senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad

právnych predpisov s , pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného súdu

v konaní podľa . Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel konania

o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania (napr. ,

, ). Argumentácia sťažovateľa o neprimeranosti výšky sumy

uloženého preddavku na trovy konania v jeho prípade je preto nedôvodná. Okresný súd

postupoval pri určovaní výšky preddavku na trovy konania presne v matematicky

konštruovaných intenciách . O konaní v rozpore s procesno-právnymi predpismi

upravujúcimi postupy v súdnom konaní tak v posudzovanom prípade na prvý pohľad

nemožno uvažovať. To vylučuje aj ústavne relevantnú súvislosť medzi základným právom

sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho právom na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutím

okresného súdu o sume uloženého preddavku na trovy konania.

Ústavný súd tak aj v jej druhom aspekte (neprimeranosť uloženej sumy preddavku

na trovy konania) vyhodnotil sťažnostnú argumentáciu ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým uznesením

okresného súdu, nezistil ústavný súd žiadne signály vád, ktoré by po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie boli spôsobilé viesť k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa.

Preto bolo potrebné sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tejto časti odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd s ohľadom

na charakter sťažnostnej argumentácie (likvidačný charakter uloženého preddavku ústiaci

do výzvy „uprednostniť princíp dobrých mravov na úkor platných predpisov“), ale berúc

do úvahy aj poznatky z vlastnej rozhodovacej praxe v kauzách obdobných tej

sťažovateľovej považuje za potrebné uviesť, že si je vedomý značného ústavno-právneho

napätia, ktoré na prvý pohľad z legálnej konštrukcie inštitútu preddavku na trovy konania

podľa danej súhrnným pôsobením jednotlivých zákonných podmienok na jeho

uplatnenie v konkrétnom prípade plynie.

Na druhej strane však i ústavný súd ako orgán verejnej moci je viazaný požiadavkou

konania iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon

( ). Nemôže tak na báze sťažnosti podľa vysloviť

porušenie základného práva účastníka konkrétneho súdneho konania, v ktorom konajúci

všeobecný súd dôsledne rešpektuje kogentne formulovanú procesno-právnu normu

požívajúcu prezumpciu jej súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Právne

relevantný záver o takomto (ne)súlade je vyhradený konaniu podľa

vyznačujúcemu sa odlišnými procesnými podmienkami v porovnaní s konaním

podľa , čo v právnom stave de lege lata platí aj napriek absencii

aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na vyvolanie konania o súlade právnych

predpisov. Všetky uvedené ústavne determinované faktory spoločným pôsobením

presne určujú procesné možnosti ústavného súdu právne účinným spôsobom preskúmať

z hľadiska sťažovateľových námietok. Takouto možnosťou však zjavne nie je

platforma konania podľa .

2. Sťažovateľ namieta aj porušenie „práva na právnu istotu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1

SR“ uznesením okresného súdu o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

K tejto časti sťažnostného petitu ústavný súd odkazuje na svoju predchádzajúcu

judikatúru, podľa ktorej zmyslom a účelom jeho právomoci podľa je

poskytovanie účinnej ochrany tam uvedeným základným právam a slobodám fyzických

osôb a právnických osôb. Primárne teda v konaní o tzv. individuálnych ústavných

sťažnostiach nejde o konštatovanie ústavne relevantných pochybení orgánov verejnej moci

spätých s porušením konkrétneho článku . Prirodzene, ak ústavný súd má poskytovať

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, nevyhnutne musí autoritatívne

výrokom svojho rozhodnutia označiť ústavný článok garantujúci konkrétne základné právo

alebo slobodu, ktoré bolo porušené, a tým rozhodnúť o rozpore konania orgánu verejnej

moci s predmetným ústavným článkom. Nemožno však o každom článku povedať,

že by priamo priznával určité základné právo alebo slobodu adresátovi výkonu verejnej

moci ().

Článok 1 ods. 1 má charakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú

povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní

(napr. ), a neformuluje tak žiadne základné právo ani slobodu účastníka

konania, preto ústavný súd nemôže v konaní podľa vysloviť porušenie

tohto ustanovenia (napr. ).

Aj v tejto časti je teda sťažnosť zjavne neopodstatnená.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd

odstraňovaním procesných nedostatkov predloženej sťažnosti (chýbajúce splnomocnenie

na zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom) ani ďalšími návrhmi formulovanými

sťažovateľom v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, návrh

na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013