Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 483/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. P., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1,

a a Listiny základných

práv a slobôd, namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1,

a a namietaného porušenia

práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd listom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. mája 2012 v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho postupom v tomto konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2012 doručená sťažnosť A. P., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva vlastniť majetok zaručeného

(ďalej len „ústava“), základného práva na nezávislý a nestranný súd a základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), namietané porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 3,

, a a namietané porušenie jej práva

na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie zaručených

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

listom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 2. mája 2012

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho postupom v tomto konaní.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnej pozícii žalobcu

účastníčkou konania vedeného Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. (pôvodne sp. zn. ), ktorého predmetom bol uplatnený nárok

na náhradu škody v sume 302 486,28 € s príslušenstvom voči spoločnosti B, a. s., B. (ďalej

len „žalovaný“). Okresný súd rozsudkom č. k. -117 z 22. septembra 2010

žalobu sťažovateľky v celom rozsahu zamietol a náhradu trov účastníkom konania nepriznal

aplikujúc v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“) vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery

sťažovateľky.

Na základe odvolania sťažovateľky i žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom z 22. júna 2011 v konaní sp. zn. prvostupňový

rozsudok v zamietavom výroku potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Zrušujúcu časť výroku svojho rozsudku krajský súd

odôvodnil nepreskúmateľnosťou prvostupňového rozsudku v tejto časti, a to z dôvodu

absencie náležitého odôvodnenia.

Sťažovateľka doručila 2. septembra 2011 okresnému súdu dovolanie proti rozsudku

krajského súdu, ktoré založila na dôvode prípustnosti a na dovolacom dôvode podľa § 237

písm. f) . Okresný súd 21. septembra 2011 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie v sume 16 596,50 €. Sťažovateľka na výzvu reagovala odpoveďou

z 21. októbra 2011. V nej zdôraznila, že v prvostupňovom konaní pred okresným súdom jej

bolo uznesením č. k. -34 z 3. februára 2004 priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré jej „do právoplatného skončenia konania Okresným súdom Bardejov

nebolo... odňaté“. Výzva okresného súdu tak podľa jej názoru bola „bezdôvodná

a bezpredmetná“ a „nezákonná, v absolútnom rozpore s dikciou... “,

keďže podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie

o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Okresný súd uznesením č. k. -161 z 18. novembra 2011 dovolacie

konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Na základe odvolania sťažovateľky

krajský súd uznesením č. k. -185 z 24. januára 2012 napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že „zmyslom

a cieľom právnej úpravy v je zachovať kontinuitu

pri oslobodení účastníka od platenia súdnych poplatkov medzi základným a mimoriadnym

konaním. Niet dôvodu, aby sa takáto kontinuita nevzťahovala aj na oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov priznaného súdom podľa Tento záver podporuje logický

výklad, pretože by bolo okrem iného aj nehospodárne, aby sa novo rozhodovalo

podľa aj za stavu, že sa nijako nezmenili podmienky žiadateľa.“.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu okresný súd 2. apríla 2012

zaslal spisový materiál najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky. Najvyšší

súd však 7. mája 2012 spis vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože

okresný súd „nedoručil dovolanie žalobkyne žalovanému“, ako aj preto, že „nebola splnená

poplatková povinnosť, ktoré dovolateľke ( o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov...) vznikla podaním dovolania (§ 5 ods. 1

písm. a/ zákona). Podľa § 6 ods. 2 zákona sa poplatok za dovolanie vyberá vo výške

dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku“. Najvyšší súd zdôraznil, že „pokiaľ bola

žalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa oslobodená od platenia súdneho poplatku...,

právoplatným skončením konania vo veci samej priznané oslobodenie zaniklo (a nevzťahuje

sa na dovolacie konanie). Preto bude potrebné dovolateľku vyzvať na zaplatenie súdneho

poplatku...“.

Okresný súd na základe listu najvyššieho súdu vyzval 11. mája 2012 sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie v sume 33 193 €. Sťažovateľka

v odpovedi z 12. júna 2012 opätovne a s rovnakou argumentáciou odmietla súdny poplatok

zaplatiť a namietala aj marenie dovolacieho konania okresným súdom. Následne

sťažovateľka 18. júna 2012 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup súdu

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predseda okresného súdu

v odpovedi sp. zn. Spr. 1709/2012 z 29. júna 2012 konštatoval nedôvodnosť sťažnosti.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka na rozsiahlom priestore cituje

ustanovenia , , ,

rekapituluje skutkové okolnosti svojho prípadu i judikatúru ústavného súdu a opätovne

argumentuje v prospech svojho názoru o kontinuite oslobodenia od súdnych poplatkov

medzi základným konaním a dovolacím konaním. Uvádza tiež, že „právoplatnosťou

Uznesenia KS PO (č. k. -185 z 24. januára 2012) boli Sťažovateľovi dané

právne istoty, právne garancie a procesné záruky práva na spravodlivý súdny proces“,

a preto „List NS SR nemá spôsobilosť rušiť, meniť, či inak ovplyvniť existenciu

právoplatného Uznesenia KS PO“ a „nemá spôsobilosť ukladať a zaväzovať Sťažovateľa,

aby niečo konal...“. Podľa jej názoru „List NS SR je kompletne arbitrárny, nakoľko

absolútne ignoruje právoplatné Uznesenie KS PO a hodnotí stav akoby proces ohľadom

súdneho poplatku za dovolanie ani nikdy neprebehol. NS SR nedisponuje akoukoľvek

právomocou rozhodovať, konať či vyvolať konanie ohľadom súdneho poplatku

za dovolanie... List NS SR a Postup NS SR je bez akejkoľvek legitimity a legality. NS SR

konal mimo medze rozsahu a spôsobu, ktorý ustanovuje zákon čím porušil Ústavu SR,

Listinou a Dohovorom garantované práva Sťažovateľa“. Navyše „List NS SR a Postup NS

SR vyvolal opätovné konanie OS BJ ako súdu I. stupňa v zmysle ust. § 12 ods. 2 ZoSP. OS

BJ opätovne konal“, čo s ohľadom na je stav „ústavne neakceptovateľný,

neospravedlniteľný a neudržateľný. Dochádza k porušeniu zásady exceptio res iudicatae

čo je v právnom štáte absolútne neakceptovateľné...“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie

a vo veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky; základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd; právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv základných slobôd; základné právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde podľa a základné právo na súdnu ochranu

podľa v spojení s SR,

ods. 2 SR, SR, SR,

SR, SR listom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

02.05.2012 číslo: a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v dovolacom konaní číslo: porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. opätovne predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie Sťažovateľa doručené mu 02.09.2011.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. konať a rozhodnúť

podľa príslušných ustanovení o dovolaní Sťažovateľa

doručeného Okresnému súdu Bardejov dňa 02.09.2011.

4. Najvyšší súd je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie Sťažovateľovi vo výške 2000,–

EUR ... na účet právneho zástupcu Sťažovateľa JUDr. I. P., K.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť Sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu Sťažovateľa JUDr. I. P., K.“

Sťažovateľka alternatívne navrhuje ústavnému súdu nálezom takto rozhodnúť:

„1. Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky; základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd; právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv základných slobôd; základné právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde podľa a základné právo na súdnu ochranu

podľa v spojení s SR,

ods. 2 SR, SR, SR,

SR, SR listom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

02.05.2012 číslo: a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v dovolacom konaní číslo: porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. opätovne predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie Sťažovateľa doručené mu 02.09.2011.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. konať a rozhodnúť

podľa príslušných ustanovení o dovolaní Sťažovateľa

doručeného Okresnému súdu Bardejov dňa 02.09.2011.

4. Najvyšší súd je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie Sťažovateľovi vo výške 2000,–

EUR ... na účet právneho zástupcu Sťažovateľa JUDr. I. P., K.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť Sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu Sťažovateľa JUDr. I. P., K.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bardejov

o zastavení dovolacieho konania.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove

o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bardejov o zastavení dovolacieho konania.“

Alternatívny petit sťažovateľka zdôvodnila tým, „že do rozhodnutia ÚS SR môže

nastať stav, kedy OS BJ v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP dovolacie konanie zastaví a po odvolaní

Sťažovateľa voči takémuto uzneseniu by mohol Krajský súd v Prešove uznesenie OS BJ

o zastavení dovolacieho konania potvrdiť. Sťažovateľ predmetnú časť petitu uvádza

z opatrnosti, ako aj pre zamedzenie zmätočnosti v konaní.“.

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu aj rozhodnutie o dočasnom opatrení,

ktorým by prikázal okresnému súdu zdržať sa konania vo veci sp. zn.

do meritórneho rozhodnutia o sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom

alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

1. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1

a

Ústavný súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom jeho právomoci podľa čl. 127 ods. 1

je poskytovanie účinnej ochrany tam uvedeným základným právam a slobodám

fyzických osôb a právnických osôb. Primárne teda v konaní o tzv. individuálnych ústavných

sťažnostiach nejde o konštatovanie ústavne relevantných pochybení orgánov verejnej moci

spätých s porušením konkrétneho článku . Prirodzene, ak ústavný súd má poskytovať

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, nevyhnutne musí autoritatívne

výrokom svojho rozhodnutia označiť ústavný článok garantujúci konkrétne základné právo

alebo slobodu, ktoré bolo porušené, a tým rozhodnúť o rozpore konania orgánu verejnej

moci s predmetným ústavným článkom. Nemožno však o každom článku povedať,

že by priamo priznával určité základné právo alebo slobodu adresátovi výkonu verejnej

moci.

Článok 1 ods. 1 má charakter všeobecného ústavného princípu, ktorý sú

povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní

(napr. ), a neformuluje tak žiadne základné právo ani slobodu účastníka

konania, preto ústavný súd nemôže v konaní podľa vysloviť porušenie

tohto ustanovenia (napr. ).

Ustanovenia a , ktorých porušenie navrhla sťažovateľka

vysloviť, majú taktiež charakter všeobecných ústavných princípov, ktoré sú povinné

rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní (napr.

) a neformulujú žiadne základné právo ani slobodu účastníka konania,

preto ústavný súd nemôže v konaní podľa vysloviť ich porušenie

(napr. ). Rovnako tak má charakter generálneho

interpretačného princípu vždy uplatňovaného ústavným súdom vo svojej rozhodovacej

činnosti (m. m. , ).

O ústavný súd stabilne judikuje, že tu ide o pozitívny záväzok

štátu premietnuť do právneho poriadku tie antidiskriminačné zásady a opatrenia,

ktoré uvedený článok obsahuje, a nie je teda priamo aplikovateľný orgánmi verejnej moci

Slovenskej republiky v individuálnych prípadoch (, ).

Aj formuluje všeobecný ústavný princíp, ktorý je

povinný rešpektovať každý orgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí,

ktorý zároveň slúži na ochranu jednotlivca pred verejnou mocou. Nezakotvuje však žiadne

základné právo ani slobodu účastníka konania ().

V tejto časti tak ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej meritórne prerokovanie v konaní podľa .

2. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného dohovoru

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva

alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis

). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem

iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej

umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva

alebo slobody ().

Dovolacie konanie, ktoré vyvolala sťažovateľka podaním dovolania

proti meritórnemu rozsudku krajského súdu z 22. júna 2011 v konaní sp. zn. ,

sa v čase podania jej sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo vo fáze odstraňovania

nedostatkov podaného dovolania. Konkrétne ide o problém (ne)zaplatenia súdneho poplatku

za podané dovolanie. I keď okresný súd uznesením č. k. -161 z 18. novembra

2011 dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, krajský súd uznesením

č. k. -185 z 24. januára 2012 toto uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu teda dovolacie konanie

nebolo právoplatne ukončené a nebolo právoplatne rozhodnuté ani vo veci súdneho

poplatku za sťažovateľkino podané dovolanie. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením

sťažovateľky, že po vyjadrení najvyššieho súdu z 2. mája 2012 dochádza opätovným

rozhodovaním okresného súdu k porušeniu prekážky veci rozhodnutej. V danej fáze konania

totiž o otázke poplatkovej povinnosti sťažovateľky nie je právoplatne rozhodnuté,

a to vzhľadom na zrušujúce právoplatné uznesenie krajského súdu č. k. -185

z 24. januára 2012.

Ústavný súd dospel k záveru, že aj v prípade, ak okresný súd zastaví dovolacie

konanie, sťažovateľka nestráca možnosť brojiť proti takému rozhodnutiu, a to podaním

odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Ani samotné dovolacie konanie nie je

právoplatne ukončené, sťažovateľka teda môže procesne dovolenými prostriedkami v tomto

konaní ochraňovať svoje základné práva a slobody a dovolací súd je povinný sa takýmito

prostriedkami ústavne súladným spôsobom zaoberať.

V štádiu dovolacieho konania aktuálnom v čase podania predloženej sťažnosti je

preto vylúčená právomoc ústavného súdu na poskytnutie ochrany označeným základným

právam sťažovateľky i jej právo na spravodlivé súdne konanie. Táto právomoc je v priebehu

dovolacieho konania zverená dovolaciemu súdu, prípadne aj súdu prvostupňovému

pri odstraňovaní nedostatkov podaného dovolania a nadväzujúco i odvolaciemu súdu

v rámci konania a rozhodovania o riadnych opravných prostriedkoch proti uzneseniam súdu

prvého stupňa.

V nadväznosti na formulovanú argumentáciu ústavný súd dodáva, že list najvyššieho

súdu, ktorým vrátil predložený spisový materiál okresnému súdu ako predčasne predložený,

nemožno považovať za iný zásah podľa a podľa zákona

o ústavnom súde. List najvyššieho súdu nebol adresovaný sťažovateľke ani nijako priamo

nezakladal, nemenil ani nerušil právne vzťahy, ktorých je sťažovateľka účastníčkou. Inými

slovami, nezasiahol priamo do jej právneho postavenia, a tým nemohol atakovať ani jej

základné práva alebo slobody.

3. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Ústavný súd stabilne judikuje, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ).

Z obsahu príloh sťažnosti vyplýva, že okresný súd doručil spisový materiál

najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky 10. apríla 2012. Najvyšší súd

potom 7. mája 2012 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený. Vec (dovolanie

sťažovateľky) sa teda na najvyššom súde nachádzala necelý mesiac, čo dokazuje absenciu

potrebnej príčinnej súvislosti medzi základným právom sťažovateľky zaručeným čl. 48

ods. 2 , resp. listiny a namietaným postupom najvyššieho súdu.

I pri komplexnom pohľade na dĺžku dovolacieho konania ku dňu doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (od 2. septembra 2011 do 15. augusta 2012) a na rozsah možností

najvyššieho súdu ovplyvniť v daných skutkových okolnostiach (odstraňovanie nedostatkov

dovolania, ktoré je v právomoci okresného súdu) jeho priebeh je ústavný súd toho názoru,

že sťažnosť je v predmetnej časti zjavne neopodstatnená.

Navyše, ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že sťažovateľka nevyužila právny

prostriedok nápravy, ktorý jej poskytuje zákon o súdoch, a to sťažnosť na postup

najvyššieho súdu podľa § 62 zákona o súdoch (sťažnosť podala len na postup okresného

súdu). Z uvedeného dôvodu je sťažnosť v posudzovanej časti aj neprípustná,

keďže podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľka

nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu

jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa

osobitných predpisov.

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v sťažnostnom petite.

Skutočnosť, že sťažovateľka predniesla aj alternatívny petit, je v tomto prípade irelevantná,

pretože ten sa v rozsahu namietaného porušenia základných práv a slobôd v označenom

subjekte ich porušenia a v označení zásahu, ktorým malo k porušeniu dôjsť, nijako nelíšil

od alternovaného petitu.

Rovnako bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhu na dočasné opatrenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012