Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 546/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

Židovskej náboženskej obce v Košiciach, Zvonárska 5, Košice, IČO 31 304 311, právne

zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Babjakom, Kováčska 40, Košice, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

zo 4. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Židovskej náboženskej obce v Košiciach o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť Židovskej náboženskej obce v Košiciach,

Zvonárska 5, Košice, IČO 31 304 311 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. augusta 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v konaní na okresnom súde

vedenom pod sp. zn. v procesnom postavení žalobkyne proti žalovanej

Ekonomickej univerzite v Bratislave o náhradu škody v sume 25 340 € s príslušenstvom.

3. Z ústavnej sťažnosti zároveň vyplýva, že v predmetnom konaní bolo pojednávanie

nariadené na 23. apríl 2020, avšak toto pojednávanie bolo odročené na 11. jún 2020.

Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené 1. apríla 2020.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Žalovaná Okresnému súdu doručila

dňa 7. apríla 2020 podanie označené ako Žiadosť o rozhodnutie vo veci bez nariadenia

pojednávania, datované 31. marca 2020. V tomto podaní žalovaná tvrdí, že žaloba je

nedôvodná a žalobca si údajne opakovane nesplnil povinnosti uložené mu súdom. V tomto

podaní sa vyjadruje žalovaná ešte k pojednávaniu vytýčenému na 23. apríla 2020 kde žiada,

aby Okresný súd pojednávanie vytýčené na 23. apríla 2020 ako neefektívne a zdravie

ohrozujúce zrušil a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Následne po doručení

predvolania na 11. júna 2020, do konania tohto pojednávania už žalovaná nezaslala

Okresnému súdu žiadne podanie a žiadnym spôsobom na toto predvolanie ani

nereagovala.“

Okresný súd na pojednávaní rozhodol podľa

(ďalej len „CSP“) rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. z 11. júna 2020 (ďalej

len „rozsudok pre zmeškanie“).

Sťažovateľke bolo 19. augusta 2020 doručené napadnuté uznesenie, ktorým okresný

súd rozsudok pre zmeškanie žalovanej zrušil.

4. Podľa názoru sťažovateľky vyhlásený núdzový stav nie je okolnosť, ktorá by

predstavovala ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v tejto

súvislosti uviedla: „Podstata porušenia práv sťažovateľky spočíva v tom, že jednak v čase

konania pojednávania neboli dané konkrétne ospravedlniteľné dôvody tak, ako to tvrdí

žalovaná a Okresný súd a rovnako v tom, že tieto dôvody boli žalovanej známe už dávno

pred konaním pojednávania a napriek tomu tieto žalobkyňa Okresnému súdu včas

neoznámila.“ Podľa názoru sťažovateľky fakt, že sudca pojednávanie neodročil, znamená,

že núdzový stav a s tým súvisiaca obava o zdravie zamestnankyne žalovanej neboli

z hľadiska uskutočnenia pojednávania dôvodné. Sťažovateľka považuje námietky žalovanej

uplatnené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za absurdné, účelové a nepravdivé.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Za najpodstatnejší dôvod porušenia

základných práv sťažovateľky však možno považovať to, že v danom prípade nešlo o novú

skutočnosť, ktorá by tu neexistovala už s dostatočným časovým odstupom pred konaním

pojednávania.“

5. Porušenie princípu rovnosti sporových strán sťažovateľka odôvodnila tým,

že okresný súd jej nedoručil návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čím jej

odňal možnosť vyjadriť sa k argumentom, na základe ktorých okresný súd rozhodol

napadnutým uznesením.

Napokon sťažovateľka poukazuje na to, že napadnuté uznesenie trpí takými vadami

odôvodnenia, ktoré majú za následok jeho arbitrárnosť a sú takej intenzity, že došlo

k závažnému zásahu do práva na súdnu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti

sťažovateľka uviedla, že v napadnutom uznesení „nie je ani zmienka o tom, prečo Okresný

súd považoval za ospravedlniteľný dôvod taký dôvod, ktorý mohla žalovaná Okresnému

súdu oznámiť už dávno pred konaním pojednávania, pričom tak neučinila.“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom:

„Základné práva Židovskej náboženskej obce v Košiciach... podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu

Košice I sp. zn. zo 4. augusta 2020, porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo 4. augusta 2020 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa

na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas

predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia

sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh

žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru)

napadnutým uznesením, ktorým okresný súd zrušil rozsudok pre zmeškanie.

Námietky sťažovateľky sa dajú vyjadriť v troch ťažiskových rovinách, a to námietky

smerujúce proti samotnému návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (najmä

otázka včasnosti informovania okresného súdu o obave o zdravie zamestnankyne), námietky

proti odôvodneniu napadnutého uznesenia (okresný súd sa nevysporiadal so všetkými

okolnosťami tvrdenými v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie) a napokon tvrdenie

o porušení princípu rovnosti zbraní (sťažovateľka nemala priestor na vyjadrenie sa k návrhu

žalovanej).

17. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

18. Osobitosť prerokúvanej veci spočíva v tom, že predmetom ústavnej sťažnosti je

zrušujúce (teda nemeritórne) rozhodnutie okresného súdu, čo znamená, že súdne konanie

pred všeobecným súdom ďalej pokračuje. Ústavný súd pritom v konaniach o ústavnej

sťažnosti zásadne preskúmava len také právoplatné rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci

samej skončilo. V konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ešte stále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (,

).

19. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky z tejto

zásady. Išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením celého konania vo veci

samej bolo ústavnou sťažnosťou napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba

určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.

Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť

o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do základných

práv alebo slobôd sťažovateľa garantovaných alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium

konania a nebude môcť byť uplatnená neskôr (), prípadne by sa tento

negatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať

v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach ().

20. Článok 46 ods. 1 zaručuje každému právo domáhať sa ochrany svojho

práva zákonom ustanoveným postupom pred súdom alebo iným orgánom. Ústavný súd

v konštantnej judikatúre zdôraznil, že obsahom tohto práva je právo účastníka, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy majúcej svoj základ v právnom

poriadku Slovenskej republiky. Súd preto podľa skoršej judikatúry ústavného súdu poruší

základné právo zaručené v vždy vtedy, keď postupuje v rozpore

so zákonom upravujúcim konanie pred ním ().

21. Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako

procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych

predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna)

svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi

orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné

všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi ().

Pojem svojvôle, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje ústavný súd, súvisí s rozsahom

prieskumnej pôsobnosti ústavného súdu vo vzťahu k právnym (a skutkovým) záverom

iných orgánov verejnej moci. Ústavný súd je totiž v zmysle povolaný na

ochranu ústavnosti, nie zákonnosti, preto nie je v prvom rade oprávnený vykladať

podústavné právo, ale len sledovať zlučiteľnosť výkladu iných orgánov verejnej moci a

postupu, ktorým sa k svojim záverom dopracujú, s , ústavnými zákonmi a

medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Nie každú nezákonnosť

totiž možno automaticky považovať aj za porušenie ústavnosti (porov. , č.

ÚS).

22. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým

vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ), ale tiež

v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom

zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol

v súlade s priebehom konania (m. m. ).

23. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

).

24. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Je potrebné

prisvedčiť dôvodom, resp. okolnostiam, na ktoré poukázal žalovaný a ktoré dôvody

pre nedostavenie sa na pojednávanie vytýčené na deň 11.6.2020 sú dôvodmi

ospravedlniteľnými, majúc za to, že išlo o vážne okolnosti, pre ktoré sa žalovaný

na pojednávanie nedostavil, majúc na prvom mieste na mysli zdravie a život poverenej

zamestnankyne žalovaného.

Súd vyhodnotiac dôvod, pre ktorý došlo k zmeškaniu pojednávania vo veci zo strany

žalovaného, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, považuje

za ospravedlniteľný, majúc za to, že žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného podal v súlade s . t. j. v lehote do 15 dní odkedy sa o rozsudku

pre zmeškanie dozvedel, pričom súdu preukázal ospravedlniteľnosť dôvodu...“

25. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu je hranične

ústavne udržateľné. V tomto kontexte považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj

na ostatné okolnosti prejednávanej ústavnej sťažnosti a zhodnotiť ich.

V právnej veci sťažovateľky ide o konanie, v ktorom pôvodne požadovala

od žalovanej strany zaplatenie sumy 57 195 € z titulu náhrady škody. Okresný súd v časti

žalobu zamietol (čo bolo potvrdené aj odvolacím súdom) a sporná teda ostala

suma 25 340 € s príslušenstvom ako ušlé nájomné. Konanie je okresným súdom vedené

od roku 2013, pričom bolo nariadených niekoľko pojednávaní, ktoré sa najmä pre zdravotný

stav strán sporu a aj vec prejednávajúcej sudkyne neuskutočnili.

26. Z dikcie vyplýva, že súd na pojednávaní za kumulatívneho splnenia

tam uvedených podmienok obligatórne rozhodne kontumačným rozsudkom, ako je

navrhnutý v petite žaloby. Je nepochybné, že v danom prípade došlo k naplneniu

podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Za akúsi protiváhu k „povinnosti“ vydať

rozsudok pre zmeškanie možno považovať priestor poskytnutý súdu v rámci posúdenia

dôvodov ospravedlnenia neúčasti žalovaného, samozrejme v prípade, že žalovaný podá

návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a tieto dôvody uvedie. Vážnosť okolností,

ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, potom musí posúdiť súd.

27. Je možné súhlasiť so sťažovateľkou a konštatovať úspornosť odôvodnenia

napadnutého uznesenia, na druhej strane z neho jednoznačne vyplýva okolnosť, ktorú

okresný súd považoval za ťažisko ospravedlnenia neúčasti žalovanej, a to existencia obavy

o zdravie. Ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť ani preskúmavať, v akej miere boli

dostupné ubytovacie kapacity a dopravné spojenia v čase konania pojednávania (námietky

sťažovateľky proti návrhu žalovanej), dokonca v okolnostiach danej veci ani to, kedy mohla

žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní oznámiť. Ústavný súd však citlivo vníma celkovú

situáciu zapríčinenú šírením ochorenia COVID-19, ako aj spoločenskú situáciu a rýchlo sa

meniace, ba niekedy až ťažko predvídateľné okolnosti.

Napokon nie je úplne bez významu ani skutočnosť, že aj samotná sťažovateľka bola

v konaní pasívna, keď ani po opakovaných výzvach súdu nepredložila dôkazy, ktorými by

svoj nárok na ušlé nájomné preukázala.

28. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje návrhom žalovanej zo 7. apríla 2020, v ktorom

žalovaná navrhla, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, ústavný súd poukazuje

na zásadnú odlišnosť (najmä v rozsahu posúdenia dôkazov a tvrdení sporových strán)

rozhodnutia prijatého v rámci konania bez pojednávania a kontumačného rozsudku

(nevykonáva dokazovanie).

29. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa je procesným

návrhom, pričom konajúci súd musí „iba“ posúdiť, či sú splnené podmienky

pre rozhodnutie o tomto návrhu a v prípade, že návrhu vyhovie, pokračuje v konaní ďalej.

Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný,

je iba na úvahe konajúceho súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi

ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Z uvedeného vyplýva,

že podstatným pre vydanie napadnutého uznesenia je podanie návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie a aj posúdenie ospravedlnenia zo strany súdu (m. m. ).

V danom prípade teda nejde o porušenie zásady kontradiktórnosti, pretože ťažiskovou

premennou je v danom štádiu vyhodnotenie tvrdení súdom.

30. Ústavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) sú „výsledkové“, čo znamená,

že im musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky

spravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných

súdov (m. m. , , , ). Aj z ďalšej

judikatúry ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie

posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp.

dohovoru.

31. Na základe uvedeného nezistil ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v napadnutom uznesení okresného súdu pochybenia takej ústavnoprávnej

intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu