Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-21-2023.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/21/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: RESORT 104 s.r.o., so sídlom Novozámocká 104, 949 05 Nitra, IČO: 51 208 504, zastúpeného: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka, so sídlom: Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, IČO: 34 037 721, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. X, XXX XX M., podnikajúci pod obchodným menom: Miroslav Hahn - auto HAHN, s miestom podnikania: Višňova 1, 949 01 Nitra, IČO: 30 944 660, zastúpenému: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987, o zaplatenie 3.528,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/4/2022 - 109 zo dňa 06. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/4/2022 - 109 zo dňa 06. októbra 2022 potvrdzuje.
II. Odvolací súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.528,- eur s príslušenstvom. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 13Up/1623/2021 zo dňa 21.10.2021, proti ktorému podal žalovaný odpor, a preto konanie ďalej pokračovalo na Okresnom súde Nitra. 3. Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 23Cb/4/2022 - 100 zo dňa 03.08.2022 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 3.528,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy od 01.09.2021 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.09.2022 podal žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V návrhu poukázal na to, že dňa 03.08.2022 sa predmetného pojednávania nezúčastnil z objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov, keďže mal mať veľmi vážny zdravotný stav, podľa jeho slov zhoršený zdravotný stav, ktorý mu znemožňoval účasť na pojednávaní a fyzickú aktivitu. Zdôraznil, že ho celá situácia mrzí, pričom poukázal na to, že jeho zhoršený zdravotný stav vyplýval z lekárskej správy a nálezu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok pre zmeškanie zrušiť a nariadiť nové pojednávanie. 5. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, že prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k jeho vyhláseniu, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie poukázal na to, že sa mu zhoršil zdravotný stav, ktorý mu znemožňoval účasť na predmetnom pojednávaní. Zdôraznil, že išlo o vážny zdravotný stav, čo podľa jeho tvrdenia vyplýva z predloženej lekárskej správy a nálezu. Z obsahu spisového materiálu podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že predvolanie na pojednávanie uskutočnené dňa 03.08.2022 o 10:30 hod. mal žalovaný riadne doručené dňa 26.05.2022; pojednávanie dňa 03.08.2022 začalo o 10:35
hod. Zo žalovaným predloženej lekárskej správy mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný dňa 03.08.2022 absolvoval u lekára MUDr. Vladimíra Petra urologické vyšetrenie v čase o 12:55 hod., pričom z názvu vyplýva, že sa jednalo o vyšetrenie kontrolné. V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neosvedčil závažnosť takých dôvodov, pre ktoré by sa nemohol zúčastniť pojednávania konaného o 10:30 hod., respektíve svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlniť a to vážnymi okolnosťami. Podľa názoru súdu prvej inštancie nutnosť vyhľadať lekársku pomoc nastala v značnom časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním, túto skutočnosť mohol žalovaný do začatia pojednávania súdu oznámiť telefonicky, e-mailom alebo inými dostupnými elektronickými prostriedkami a požiadať o odročenie pojednávania. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas vážnymi okolnosťami a ani nepreukázal, že z ospravedlniteľného dôvodu pojednávanie zmeškal. Vychádzajúc z uvedeného a z ustanovenia § 277 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie dôvod uvedený v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepovažoval za ospravedlniteľný v zmysle citovaného ustanovenia a preto mu nevyhovel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že pojednávanie konané dňa 03.08.2022, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, čím nebol naplnený predpoklad zrušenia kontumačného rozsudku, čo malo za následok zamietnutie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku sp. zn. 23Cb/4/2022-100, zo dňa 03.08.2022. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie, pričom ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ako aj zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalovaný namietal, že a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]; b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 7. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a zle vyhodnotil skutkový a právny stav, keďže žalovaný nie je lekár a nezodpovedá za obsah potvrdenia o ošetrení a za doklad, ktorý dostal od lekára. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne uviedol, že pojednávanie sa začalo o 10:35 hod. a z lekárskeho potvrdenia o vyšetrení na urológii vyplýva, že malo byť vystavené o 12:55 hod. Podľa žalovaného mal tento v tom období vážne urologické problémy a od rána od 07:00 hod. sa podroboval vyšetreniam, keďže ráno mal ísť na odobratie krvi a vzorky moču a mal čakať u lekára na výsledky a následne sa podrobiť samotnému vyšetreniu u lekára a toto malo trvať celé doobedie, a preto je v správe napísaný čas 12:55 hod. Žalovaný uviedol, že z týchto dôvodov mal znemožnené zúčastniť sa pojednávania a musel v uvedený deň absolvovať kontrolné urologické vyšetrenia, keďže sa mu zdravotný stav nezlepšoval a mal mať bolesti. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 10. Podľa Čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 11. Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 12. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. 13. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 14. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 20. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania a odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: 22. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 4 Cdo 184/2009, nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 23. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2020, sp. zn. II. ÚS 546/2020, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 CSP je procesným návrhom, pričom konajúci súd musí „iba“ posúdiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu a v prípade, že návrhu vyhovie, pokračuje v konaní ďalej. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe konajúceho súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre vydanie napadnutého uznesenia je podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a aj posúdenie ospravedlnenia zo strany súdu (m. m. II. ÚS 369/2018). V danom prípade teda nejde o porušenie zásady kontradiktórnosti, pretože ťažiskovou premennou je v danom štádiu vyhodnotenie tvrdení súdom. Ústavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, poukazuje na to, že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) sú „výsledkové“, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok. Skutočnosť, či napadnuté konanie vykazuje znaky spravodlivého procesu, závisí od celého konania a konečného rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. 24. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný náležite neosvedčil závažnosť takých dôvodov, pre ktoré by sa nemohol zúčastniť pojednávania dňa 03.08.2022. Žalovaný okrem lekárskej správy, z ktorej vyplýva, že dňa 03.08.2022 v poobedných hodinách (12:55 hod.) absolvoval kontrolné lekárske vyšetrenie, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia
o absolvovaní vyšetrení od ranných hodín. Tieto tvrdenia považuje odvolací súd zároveň za nelogické, keďže štandardne ošetrujúci lekár vydá lekársku správu ihneď po každom ošetrení, resp. lekárskom úkone, čo znamená, že ak by žalovaný absolvoval dňa 03.08.2022 lekárske výkony v ranných hodinách, existoval by o tom lekársky záznam, a tento žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil. Odvolací súd poukazuje na vyššie cit. ust. Čl. 8 CSP, v zmysle ktorého strany sporu zaťažuje v konaní nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, ktoré žalovaný ohľadne svojich tvrdení uvedených či už v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alebo odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu neuniesol. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovanému možno vytknúť aj tú skutočnosť, že hoci sa pojednávania, na ktoré mu bolo predvolanie doručené už dňa 26.05.2022, nedostavil, ani po tvrdených lekárskych ťažkostiach súdu prvej inštancie svoju neprítomnosť neoznámil a neospravedlnil ju; o dôvodoch neprítomnosti informoval súd prvej inštancie až v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dňa 23.09.2022, t. j. takmer viac ako mesiac a pol po pojednávaní. S prihliadnutím aj na vyššie citovanú judikatúru mal odvolací súd za to, že na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je dôvod, a preto ho ako vecne a právne správne potvrdil. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že postupoval v súlade so zásadou úspechu, v zmysle ktorej (§ 255 ods. 1 CSP) patrí nárok na náhradu trov konania tej sporovej strane, ktorá bola v konaní úspešná. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, keďže však neurobil žiaden úkon, žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, a preto mu odvolací súd voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 28. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.