Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 621/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO 35 829 346,

zastúpenej advokátskou kanceláriou FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Ján Felšöci, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 23. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o.,

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD,

s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO 35 829 346 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. marca 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v konaní

vedenom na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a proti obci Zálesie, Malinovská 123, Zálesie (ďalej len „žalovaná“), sa domáha zaplatenia

sumy 67 185,23 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Okresný súd rozsudkom

z 19. júna 2017 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) zaviazal žalovanú na zaplatenie

sumy 54 036,49 € s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaná proti rozsudku

súdu prvej inštancie podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. z 18. apríla 2019 (ďalej len

„rozsudok odvolacieho súdu“) tak, že ho v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Žalovaná nespokojná s rozsudkom odvolacieho súdu podala proti nemu dovolanie, ktorého

prípustnosť výslovne oprela o a a

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). O dovolaní

žalovanej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že rozsudok odvolacieho súdu,

ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podrobne opisuje obsah

rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ako aj všetky svoje námietky vo vzťahu

k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorému vytýka nepreskúmateľnosť,

svojvoľnosť, arbitrárnosť, prekvapivosť, porušenie legitímneho očakávania, rozpor

s konštantnou judikatúrou, porušenie rovnosti zbraní, ako aj to, že najvyšší súd išiel

nad rámec prípustnosti dovolacieho prieskumu. Poukazuje na zjednocujúce stanovisko

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. 2/2016 (ďalej len „stanovisko č. 2/2016“),

jeho druhú vetu, pričom tvrdí, že podľa nej dôvod na jej uplatnenie na základe obsahu spisu

nebol daný. Najvyšší súd neprípustne vyhovel argumentácii žalovanej zamieňajúcej si

pojem nepreskúmateľnosť rozhodnutia s jej nesúhlasom s právnym posúdením veci súdmi

nižších inštancií. Upriamila pozornosť aj na rozhodnutia najvyššieho súdu, v zmysle ktorých

prípustnosť dovolania podľa nezakladá nedostatočné zistenie

rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov,

nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu a ani to, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnych právnych záveroch. Najvyšší súd podľa sťažovateľky sám v bode

20 napadnutého rozhodnutia priznáva, že kritizuje zhodnotenie rozhodujúcich skutočností

nižšími súdmi, čím pod rúškom prípustnosti dovolania podľa deklaruje,

že zasahuje do sféry, v ktorej nie je dovolací prieskum prípustný. Do tohto dovolacieho

dôvodu neprípustne zahrnul aj nesprávne skutkové zistenia, nedostatočné vysporiadanie sa

s okolnosťami prípadu, posúdenie a vyhodnotenie jej zodpovednosti za škodu, nebratie

do úvahy vyjadrenia žalovanej a jej argumentáciu týkajúcu sa postupu v konaní. Podľa

sťažovateľky ide výklad tohto dovolacieho dôvodu najvyšším súdom nad rámec zákona,

zrušenie rozsudkov súdov nižších inštancií vážne zasahuje do jej právnej istoty.

4. Najvyššiemu súdu sťažovateľka vyčíta, že sa nezaoberal jej argumentáciou

o neprípustnosti dovolania žalovanej. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť vníma

v konštatovaní najvyššieho súdu o porušení (predstavujúcom zároveň

vadu zmätočnosti) vo vzťahu k nevykonaným výsluchom svedkýň

a . Dovolací súd neuviedol, v čom má spočívať údajná

nepreskúmateľnosť rozsudkov súdov nižšej inštancie, konkrétne z čoho mu nebolo jasné

použitie v znení neskorších predpisov.

Nenáležite zasiahol do skutkového stavu týchto rozsudkov nastolením ďalších právnych

otázok (najmä posúdenie návrhu na začatie kolaudačného konania, ukončenie kolaudačného

konania za iných okolností, posúdenie prieťahovosti správnych orgánov v danej veci, ako aj

posúdenie hlavnej príčiny vzniku škody). Skutkovými otázkami sa najvyšší súd neprípustne

zaoberal aj (i) konštatovaním, že súdy nižšej inštancie nemali vziať do úvahy čiastočnú

dôvodnosť odvolania žalovanej proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia

v Senci z 13. novembra 2009, (ii) konštatovaním, že žalovaná nemôže zodpovedať

za škodu, ktorú nespôsobila, (iii) a konštatovaním, že sťažovateľka ako podnikateľský

subjekt sa slobodne a dobrovoľne rozhodla bezplatne zabezpečiť niektorým vlastníkom

bytov odvoz splaškov, keď má v rozhodnutiach súdov nižšej inštancie absentovať

vyhodnotenie, či tieto náklady je možné stotožňovať so škodou, ktorú mala údajne spôsobiť

sťažovateľke žalovaná; najvyšší súd nenáležite hodnotil, či mala sťažovateľka údajne

zamlčať jednotlivým vlastníkom, že kanalizácia nie je skolaudovaná, alebo či bytový dom je

vôbec napojený na kanalizáciu, alebo či boli splnené všetky technické a zákonné

predpoklady pre jej používanie zo strany konkrétneho bytového domu, čím išiel neprípustne

nad rámec argumentácie žalovanej, (iv) pri úmysle žalovanej vzniesol najvyšší súd

neprípustné výhrady k jeho zisteniu a ustáleniu nižšími súdmi, nepreskúmateľne nevnímal

zrejmý a preukázaný úmysel žalovanej.

5. Sťažovateľka nesúhlasila s tvrdením najvyššieho súdu o nemožnosti zaoberať sa

nesprávnym právnym posúdením pre vady zmätočnosti, pretože sa ním preukázateľne

zaoberal a dal naň odpovede pod rúškom údajnej zmätočnosti zrušených rozsudkov. Urobil

tak svojvoľne a účelovo preto, lebo žalovanou nastolené otázky podľa § 421 ods. 1 písm. a)

a b) neboli spôsobilé dovolacieho prieskumu a prípustnosti, ako sťažovateľka

odôvodnila vo svojom vyjadrení k dovolaniu. Kritika najvyššieho súdu vo vzťahu

k posúdeniu vzťahu strán sporu ako obchodného záväzkového vzťahu a priznania úrokov

z omeškania podľa sťažovateľky potvrdzuje, že najvyšší súd nebol nezaujatým arbitrom,

že poskytol žalovanej ochranu ultra petitum, vec neposúdil objektívne, ale za každú cenu

v prospech žalovanej. Toto podozrenie podľa sťažovateľky potvrdzuje aj uznesenie

zo 16. januára 2020 o odložení vykonateľnosti rozsudkov súdov nižších inštancií.

6. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie vyhlásil nález, ktorým vysloví porušenie označených práv

sťažovateľky (pozri bod 1) napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, zruší a vráti

napadnuté rozhodnutie najvyššiemu súdu na nové rozhodnutie a napokon uloží najvyššiemu

súdu povinnosť uhradiť sťažovateľke vyčíslené trovy právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.2 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

7.3 Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Zákonom upravujúcim spôsob konania

pred ústavným súdom je o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10.1 Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.2 Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

11. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11.1 Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná

rozdielne.

12. Charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nepriamo

determinuje aj postavenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý nemôže byť

vnímaný ako tretia inštancia s právomocou preskúmavať akékoľvek rozhodnutie

odvolacieho súdu (k tomu pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. ,

a ). Stanovenie podmienok obmedzujúcich prípustnosť

dovolania je v komplexnom ponímaní legitímne a korešponduje s postavením a úlohami,

ktoré najvyšší súd ako dovolací súd plní. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú

za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá

bola nastolená právoplatným rozhodnutím.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

13. Podanie sťažovateľky je ústavnou sťažnosťou v zmysle v spojení

s , a nasl. . V rámci prípravy na predbežné

prerokovanie ústavný súd zistil, že ústavnú sťažnosť podala oprávnená osoba –

sťažovateľka ako strana civilného sporu o zaplatenie peňažnej sumy (§ 122 zákona

o ústavnom súde), v zákonnej lehote ( ) a návrh je prípustný

( ). Sťažovateľka je v konaní zastúpená advokátom (

) na základe predloženého plnomocenstva výslovne udeleného

na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti

podania ( ), všetky všeobecné náležitosti návrhu na začatie

konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (

).

14. Ústavný súd podľa ústavnú sťažnosť

sťažovateľa predbežne prerokoval v senáte, primárne skúmajúc, či vo veci nie sú prítomné

dôvody na jej odmietnutie podľa .

15. Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že predmetom ústavnej sťažnosti je

zrušujúce (kasačné) rozhodnutie dovolacieho súdu, čo znamená, že spor o nároku žalobkyne

(sťažovateľky) nie je pred všeobecnými súdmi právoplatne ukončený. Vzhľadom na to sa

ústavný súd musel najprv zaoberať rozsahom svojej meritórnej prieskumnej právomoci

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.

16. V tejto súvislosti už ústavný súd viackrát judikoval, že ak pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 132

ods. 2 ; ďalej porov. aj mutatis mutandis ,

, , , ). Za situácie, ak právny

poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov podľa procesného predpisu (v súčasnosti ),

nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr.

).

17. Ústavný súd stabilne judikuje, že pokiaľ ide o základné práva a slobody,

rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany

je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu

pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd

(). Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je

a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(napr. ). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už

ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť ().

18. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že jeho rozhodovacia prax v minulosti

zásadne nepripúšťala preskúmavanie rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorými boli zrušené

v dovolacom alebo mimoriadnom dovolacom konaní rozsudky odvolacích súdov. Dôvodom

bolo, že takéto rozhodnutie najvyššieho súdu nie je „konečným“ rozhodnutím vo veci

a sťažovateľ má v každom prípade možnosť domáhať sa na ústavnom súde ochrany

základných práv a slobôd podaním ústavnej sťažnosti proti konečnému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania nasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí

najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Na tomto názore ústavný súd zotrváva, avšak

v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam stranám civilného sporového

konania nie bezvýhradne. Odlišný prístup je dôvodné zvoliť vo vzťahu k rozhodnutiam

dovolacieho súdu, ktorými došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa ústavno-

procesného charakteru. V takom prípade by totiž odmietnutím preskúmania ústavnosti

postupu najvyššieho súdu a odmietnutím napravenia jeho pochybenia tohto druhu bola

strana sporu vystavená v konaní nasledujúcom po takomto rozhodnutí najvyššieho súdu

postupu súdov nižších stupňov viazaných právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným

v konaní, ktoré bolo poznačené porušením ústavno-procesných práv strany. Nebola by

účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám fyzických a právnických osôb

ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných

práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím,

navyše nevyhnutne akceptujúcim právny názor vyslovený najvyšším súdom v jeho

rozhodnutí vydanom v dovolacom konaní postihnutom vadou spočívajúcou v porušení

ústavno-procesných práv účastníkov takéhoto konania ().

19. Vychádzajúc z kasačnej povahy napadnutého rozhodnutia a už uvedených

východísk, ústavný súd sa zameral na posúdenie možného dopadu preskúmavaného

rozhodnutia na ďalší priebeh sporu, a to najmä z hľadiska, či sťažovateľka bude môcť

v ďalšom konaní účinne predniesť svoje výhrady a námietky, prípadne či ide o také kasačné

rozhodnutie, ktorým dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, ktorého uplatnenie by

nebolo možné v ďalšom konaní zvrátiť.

20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že dôvody,

ktoré sťažovateľku viedli k záveru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu, sú neopodstatnené a zakladajú dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľky pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

21. K tomuto záveru ústavný súd dospel po posúdení, že napadnutým uznesením

najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky už len z toho

dôvodu, že kasačným rozhodnutím nebola obmedzená možnosť sťažovateľky predostrieť

svoje argumenty v ďalšom konaní a nejde ani o prípad, že by dovolací súd vyriešil

podstatnú právnu otázku s konečnou platnosťou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní ďalší

priebeh sporu alebo jeho výsledok v neprospech sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný

súd dodáva, že priebeh sporu nemôže byť ovplyvnený zistením najvyššieho súdu, že súdy

nižších inštancií vo svojich odôvodneniach nepreskúmateľným spôsobom vyhodnotili

zistený skutkový stav bez zohľadnenia významu a relevancie rozhodných skutočností

v miere porušujúcej právo žalovanej na spravodlivý súdny proces.

22. Predbežne vyslovený právny názor v napadnutom rozhodnutí nie je spôsobilý

zasiahnuť do práv sťažovateľky spôsobom, ktorý by nebolo možné odstrániť v prípadnom

následnom ústavno-súdnom prieskume ďalšieho meritórneho rozhodnutia. Zopakovanie

dokazovania všeobecným súdom (ak by aj nebolo nevyhnutné a dôvodné) samo osebe

nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť, ktorá by predstavovala porušenie

základného práva strany sporu na súdnu ochranu alebo práva na spravodlivé súdne konanie.

V ďalšom konaní bude mať sťažovateľka priestor na uplatňovanie prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany a možnosť domáhať sa opravnými prostriedkami nápravy

prípadných procesných pochybení všeobecných súdov aj ich rozhodnutí. V štádiu konania

po kasácii vykonanej uznesením najvyššieho súdu nie je možné ustáliť, či zopakovanie

dokazovania krajským súdom a okresným súdom eventuálne bude mať negatívny, resp.

vôbec nejaký dopad na postavenie sťažovateľky, ktorý by mal relevanciu vo vzťahu

k naplneniu jej základného práva na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne

konanie.

23. Vychádzajúc z povahy napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu (kasačné,

pozn.) a absencie skutočností, ktoré by umožňovali jeho okamžitý ústavnoprávny prieskum,

dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka ešte nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej

procesný predpis priznáva na ochranu jej práv. To predstavuje dôvod na odmietnutie

ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť podľa .

24. Nad rámec uvedeného záveru o neprípustnosti ústavnej sťažnosti ústavný súd

k výhradám sťažovateľky uvádza:

25. Najvyšší súd rozhodol o zrušení rozhodnutí súdov nižšej inštancie pre naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa . Najvyšší súd má pri tomto dovolacom

dôvode širšiu možnosť realizácie dovolacieho prieskumu, ako sa mylne domnieva

sťažovateľka s poukazom na stanovisko č. 2/2016, resp. na iné rozhodnutia najvyššieho

súdu. Na tomto mieste ústavný súd konštatuje, že druhú vetu odkazovaného stanoviska

považuje za minimálnu hranicu akceptovateľnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)

. Aktuálnosť stanoviska č. 2/2016 po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy

dovolania je potrebné chápať tak, že pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných

bodoch nespĺňa požiadavky vyplývajúce z , resp. dohovoru

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť

dôvodu prípustnosti dovolania podľa . Znamená to, že stratilo význam

vyčleňovanie z tejto kategórie „inej vady konania“ podľa predchádzajúcej právnej úpravy

a taká vada, pokiaľ má znaky uvedené v predchádzajúcej vete, zakladá prípustnosť

dovolania z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces. Včlenením formulácie o práve

na spravodlivý proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia

neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (). K porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozhodnutia alebo ústavno-procesným deficitom v dôkaznom konaní (zákaz deformácie

dôkazov, porušenie princípu opomenutého dôkazu, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov, porušenie zásady priamosti vykonávania dôkazov, uvalenie excesívneho

dôkazného bremena a pod.).

26. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zreteľne uviedol, v čom

spočívala zistená vada zmätočnosti a z akých dôvodov považuje rozhodnutie odvolacieho

súdu a súdu prvého stupňa za nesprávne. Jeho závery sú podľa názoru ústavného súdu

ústavne udržateľné a negatívnym spôsobom nezasahujú do sťažovateľkou označených práv,

ktorých porušenie namieta. Najvyšší súd dostatočne identifikoval závažné rozpory

v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré neboli odstránené ani vysvetlené

v potvrdzujúcom rozsudku odvolacieho súdu, pričom právne závery, ku ktorým súd prvej

inštancie dospel, sú v rozpore s jeho skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení jeho

rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie nedával konzistentné odpovede na rozhodujúce

otázky potrebné pre posúdenie veci a keďže táto jeho vada nebola odstránená ani

v odvolacom konaní, nemožno ani potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu považovať

za preskúmateľný. Ústavný súd preto konštatuje, že závery najvyššieho súdu sú logicky,

argumentačne konzistentné a podopreté konkrétnymi nedostatkami a zároveň nepopierajú

zmysel a účel aplikovaných noriem týkajúcich sa dovolania, a preto ich možno za daných

skutkových okolností považovať aj za ústavne konformné.

27. Ústavný súd poznamenáva, že z hľadiska základného práva na súdnu ochranu,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie najvyšší súd vyčerpávajúcim spôsobom

vyhodnotil žalovanou podané dovolanie, pristúpil k nemu v súlade s materiálnym spôsobom

chápania dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, vyhýbal sa prílišnému

formalizmu, čo možno hodnotiť ako pozitívny posun v rámci odôvodňovania tzv.

dovolacích rozhodnutí najvyšším súdom.

28. Ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj požiadavka predchádzať tzv. prekvapivým rozhodnutiam

(, , ), a to v kontexte zachovania právnej

istoty účastníkov konania z pohľadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Prekvapivé

rozhodnutie možno definovať ako rozhodnutie, ktoré vychádza z odlišných právnych

premís, aké boli dosiaľ účastníkmi, ale aj súdom nižšej inštancie v konaní prezentované,

pričom súd sa účastníkom neumožnil vyjadriť vopred k zamýšľanej zmene, čím porušil ich

právo vyjadriť sa k ich veci. Posúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie,

bude vždy závisieť od konkrétnych skutkových okolností (). O prekvapivom

rozhodnutí možno hovoriť aj za situácie, keď sa aplikuje autoritatívny výklad novej právnej

úpravy, ktorý nebol predvídateľný a ktorý vedie k odňatiu práva na súdnu ochranu

().

29. Ústavný súd nezaznamenal, že by sa najvyšší súd zaoberal otázkami, ktoré neboli

predmetom dovolacieho prieskumu, resp. jeho prvej fázy skúmania prípustnosti dovolania.

Pokiaľ ide o prekvapivosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu z hľadiska

namietaných nových skutkových zistení, resp. uvedenia skutkového stavu, ktorý súdy

nižších inštancií vôbec nezistili, ústavný súd uvádza, že v dovolacom konaní je najvyšší súd

viazaný skutkovým stavom, ako bol ustálený súdmi nižších inštancií. Ústavný súd

nezaznamenal, že by najvyšší súd svoje právne posúdenie veci oprel o skutkový stav, ktorý

nebol súdmi nižších inštancií zistený.

30. Najvyšší súd vzhľadom na vyhovenie dovolaniu pre vadu podľa § 420 písm. f)

nereagoval na úvahy sťažovateľky vo vzťahu k nenaplneniu dovolacieho dôvodu podľa

a , pretože neskúmal vady právneho posúdenia. Z úvah

najvyššieho súdu v bode 22 odôvodnenia, ktoré boli uvedené nad rámec zistenej vady

zmätočnosti, nie je možné vyvodiť ich záväznosť pre súdy nižších inštancií v takej kvalite

ako vo vzťahu k zistenej vade zmätočnosti ako primárneho a skutočného nedostatku

napadnutého rozhodnutia. Ide skôr o inštruktážne pokyny, ktorými sa majú súdy nižších

inštancií spravovať pri komplexnom ustálení predpokladov náhrady škody pri dodržaní

vyžadovanej kvality odôvodnenia svojho rozhodnutia.

31. Tieto závery vedú ústavný súd k záveru, že ak by aj neexistoval dôvod

na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť, musel by ústavný súd ústavnú sťažnosť

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Neexistuje totiž relevantná súvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a právom na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru na jednej strane a napadnutým uznesením najvyššieho súdu na druhej

strane z dôvodov uvádzaných v ústavnej sťažnosti.

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku neprichádzalo už

do úvahy rozhodovať o ďalšom návrhu sťažovateľky vymedzenom v petite ústavnej

sťažnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu