Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/14/2017

Identifikačné číslo spisu: 7614205752 Dátum vydania rozhodnutia: 18.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7614205752.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. Y. bývajúcej v W., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Slúka a partneri, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 41, IČO: 50096796, proti žalovanej spoločnosti Embraco Slovakia, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Odorínska cesta č. 2, IČO: 35734 132, zastúpenej spoločnosťou Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Páričkova č. 15, IČO: 47253983, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. podala žalovaná 23. mája 2016 námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne. Podaním z 25. mája 2015 navrhla prerušiť konanie v zmysle ustanovení a (ďalej len „“).

2. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 7. júna 2016 č.k. -406 návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol s tým, že jeho opodstatnenosť neodôvodňuje žalovanou podaná námietka zaujatosti, ktorá (navyše) nemá predpísané náležitosti.

3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 20. septembra 2016 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne [ (ďalej len „“)]. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie oznámil 2. júna 2016 žalovanej, že podľa jej námietka zaujatosti týkajúca sa postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci nespĺňa náležitosti v zmysle Odvolací súd sa stotožnil s

názorom, že tu nešlo o situáciu, v ktorej rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Konštatoval správnosť postupu konajúcej sudkyne, ktorá „posúdila námietku zaujatosti ako neodôvodnenú, nespĺňajúcu náležitosti“ a týkajúcu sa len jej procesného postupu. Žalovanou boli namietané dôvody, ktoré „nie sú tými, za ktorých je povinnosťou predložiť vec na rozhodnutie nadriadenému súdu“. V ďalšom odvolací súd uviedol, že „vznesenie námietky zaujatosti nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa a “. Naostatok konštatoval neopodstatnenosť odvolacej námietky, podľa ktorej uznesenie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie „predovšetkým z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Podľa názoru dovolateľky je prvoinštančné rozhodnutie veľmi strohé, nepostačujúce. V dôsledku porušenia povinnosti súdu riadne odôvodniť rozhodnutie bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces a bola jej odňatá možnosť pred súdom konať. Súd prvej inštancie sa sústredil iba na splnenie predpokladov prerušenia konania v zmysle , úplne ale prehliadol, že opodstatnenosť návrhu vyvodzovala aj (alebo najmä) z Zdôraznila, že „súd má povinnosť prerušiť konanie vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. O námietke zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu nerozhoduje sudca sám, ale nadriadený súd. Z uvedeného je zrejmé, že súd neposkytol presvedčivé argumenty pre zamietnutie návrhu na prerušenie konania a rozhodol v celom rozsahu svojvoľne“. Podľa jej presvedčenia je nedôvodné konštatovanie odvolacieho súdu, že ňou vznesená námietka zaujatosti nemala zákonom predpokladané náležitosti a že prvoinštančný súd rozhodol vecne správne. Po vznesení námietky zaujatosti už namietaná sudkyňa nebola oprávnená vykonávať procesné úkony. Pokiaľ napriek tomu ďalej konala (a dokonca rozhodla o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), mal jej postup za následok zásah do práva na nezávislý a nestranný súd. V závere dovolania žalovaná uviedla, že prvoinštančné a odvolacie rozhodnutia sú „zjavne vecne nesprávne“. Z týchto dôvodov žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Dovolanie bolo žalobkyni doručené 30. decembra 2016 s tým, že má možnosť vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní. Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne vyjadrila podaním z 28. februára 2017, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) doručené 2. marca 2017. Najvyšší súd na toto vyjadrenie žalobkyne k dovolaniu neprihliadol, lebo nebolo podané v súdom určenej lehote ( veta druhá ).

6. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , a (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

8. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho

stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (, , , , ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ).

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. ].

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje „predovšetkým z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Táto formulácia nasvedčuje tomu, že žalovaná zastáva názor o prípustnosti dovolania: (a) „predovšetkým“ podľa , zároveň ale bezpochyby tiež (b) aj z iného dôvodu, resp. iných dôvodov. Posudzujúc dovolanie (úkon žalovanej) s prihliadnutím na jeho obsah ( ) je zrejmé, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť jej mimoriadneho opravného prostriedku (nielen z , ale) tiež z porušenia práva na spravodlivý súdny proces, teda z vady zmätočnosti v zmysle ( ).

14. Z ustanovení , ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do úvahy súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle , ako aj v zmysle .

15. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. konštatoval, že: (a) kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle a je neprípustná, (b) ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska , (c) ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v až f/ , dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.

16. Uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané ( veta prvá ).

17. Trojčlenný senát 3 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania žalovanej len podľa ustanovenia (nezaoberal sa teda prípustnosťou jej dovolania z hľadiska ustanovenia ).

18. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 18.1. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 18.2. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

19. Žalovaná dovolaním napadla uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. 19.1. Procesné uznesenie, ktorým odvolací potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdzuje alebo mení rozsudok súdu prvej inštancie. 19.2. Uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Po vydaní takéhoto uznesenia súd prvej inštancie ďalej koná a rozhoduje o veci.

20. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania žalovanej z nevyplýva.

21. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa .

22. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.