Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cb/113/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: Obec Zálesie, Malinovská 123, 900 28 Zálesie, zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Twin City, Blok A, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346 o nariadenie neodkladného alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 12.08.2021 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v v prospech žalobcu zriadením záložného práva na vodnú stavbu: „Zálesie „Odkanalizovanie obce Zálesie“ objekty: Verejná splašková kanalizácia - 1. etapa na parc. č.: XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XXX v katastrálnom území: U., obec: U., okres: I.“ povolenú rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v I. zo dňa 13.11.2009 o povolení užívania vodnej stavby (č. k.: ŽP.C./XX-I-XX/XXXX-Se-K XXXX/XXXX), alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť do troch dní zložiť do súdnej úschovy sumu 105.856,03 EUR ako zábezpeku na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi a náhradu trov konania vedeného na Okresom súde Pezinok pod sp. zn. .

2. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Pezinok prebieha od roku 2010 doteraz konanie medzi žalobcom v postavení žalovaného a žalovaným v postavení žalobcu o zaplatenie 67.185,23 EUR s prísl. titulom nároku na náhradu škody, keď žalovaný vybudoval v roku 2007 u žalovaného verejnú splaškovú kanalizáciu. Medzi rokmi 2007-2009 prebiehalo kolaudačné konanie na povolenie užívania predmetnej kanalizácie. Dĺžka kolaudačného konania bola ovplyvnená neschopnosťou žalovaného predložiť úplný návrh na začatie kolaudačného konania, ako aj čiastočne dôvodným odvolaním žalobcu, podaným z dôvodu neuvedenia ciest dotknutých výstavbou kanalizácie žalovaného do pôvodného stavu. V priebehu kolaudačného konania nebolo možné neskolaudovanú kanalizáciu riadne využívať. Klienti žalovaného (vlastníci nehnuteľností pripojených na kanalizáciu) nemali zabezpečený riadny odvod splaškov z ich nehnuteľností. Žalovaný v priebehu kolaudačného konania z vlastnej iniciatívy, na vlastné náklady, a len na základe vlastného dobrovoľného a slobodného rozhodnutia, začal zabezpečovať prostredníctvom tretích osôb vývoz splaškov z dotknutých nehnuteľností. Po čiastočnom skolaudovaní kanalizácie si

žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody, a to náhradu sumy uhradenej žalovaným tretím osobám za vývoz splaškov z nehnuteľností pripojených na dovtedy neskolaudovanú kanalizáciu. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 19.06.2017 č. k. -470 uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 54.036,49 EUR s prísl., vo zvyšku nárok zamietol, ďalej priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 60%. Odvolací súd vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 23.03.2020 boli tieto rozsudky zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súhrne dovolací súd v odôvodnení svojho uznesenia skonštatoval jednak nedôvodnosť a šikanózny charakter žaloby, a zároveň aj zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pred rozhodnutím dovolacieho súdu vymohol žalovaný od žalobcu prostredníctvom exekučného konania v tom čase právoplatne priznanú sumu 54.036,49 EUR s príslušenstvom (celkovo 105.176,69 EUR). Napriek tomu, že dovolací súd vyhovel návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozsudku a žalovaný aj súdny exekútor mali v čase vykonania exekúcie vedomosť o tom, že dovolací súd rozhodol o odklade. Účelovo sa vyhýbali prevzatiu rozhodnutia o odklade vykonateľnosti a napriek viacerým ústnym a písomným upozorneniam. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a s ohľadom na právne záväzné názory dovolacieho súdu možno v ďalšom priebehu konania legitímne očakávať právoplatné zamietnutie žaloby. Po vrátení veci súd prvej inštancie namiesto rešpektovania rozhodnutia dovolacieho súdu nepochopiteľne vydal na žiadosť žalovaného uznesenie č.k. -758, ktorým prerušil konanie do rozhodnutia o špekulatívnej ústavnej sťažnosti žalovaného. Dňa 02.12.2020 bola ústavná sťažnosť žalovaného uznesením č.k. -18 odmietnutá. Žalovaný disponuje čiastkou 105.176,69 EUR, pričom celková sporne vymožená čiastka v predmetnej exekúcii sa skladá z istiny s príslušenstvom 105.176,69 EUR, súdneho poplatku v exekúcii 16,50 EUR, trov právneho zastúpenia v exekúcii 662,84 EUR. Dovolacím zrušujúcim uznesením vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Právoplatné zamietnutie žaloby v konaní na Okresnom súde Pezinok (ktoré s ohľadom na závery dovolacieho uznesenia možno legitímne očakávať) tento stav len potvrdí. Žalovaný napriek výzvam odmieta žalobcovi čiastku 105.856,03 EUR dobrovoľne vydať. Z verejne dostupných databáz vyplýva, že žalovaný je dlhodobo v strate. V zmysle účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 dosiahla čistá účtovná strata - mínus 30.109 EUR. Hodnota čistej účtovnej straty za obdobie predchádzajúcich účtovných rokov je mínus 46.743 EUR. Celková jeho zadlženosť presahuje 100%, a má zároveň aj záporný vlastný kapitál. Vlastné imanie je taktiež v zápornej hodnote, pričom záväzky prevyšujú sumu 400.000 EUR. S ohľadom na tieto skutočnosti sa GLOBE nejaví ako hospodársky subjekt v dobrej finančnej kondícii. Ku dňu 31.12.2019 disponoval záporným vlastným imaním vo výške - 10.213 EUR. Jeho záväzky dosahovali ku dňu 31.12.2019 hodnotu 405.351 EUR. Výpočet pomeru vlastného imania a záväzkov je

- 0.025. Pomer vlastného imania a záväzkov je v zmysle vyššie uvedeného výpočtu približne - 2,5 ku 100. Žalobca teda preukázateľne je spoločnosťou v kríze a hrozí mu úpadok v zmysle . Žalobca predkladá aj výsledky GLOBE v rámci dvoch nezávislých a medzinárodne uznávaných modelov na predpovede krízy podniku. Žalovaný podľa modelu Altman Z-skóre dosiahol za rok 2019 vysoko negatívne skóre: -0,63, čo znamená vysokú pravdepodobnosť úpadku. Podľa INDEX 05 žalovaný dosiahol za rok 2019 vysoko negatívne skóre: -1,39, znamená vysokú pravdepodobnosť úpadku. Možno teda konštatovať dôvodné obavy o uspokojenie budúcej pohľadávky žalobcu ako aj dôvodné obavy o úspešnosť prípadnej exekúcie predmetnej pohľadávky. Žalobca aj s ohľadom na súčasnú pandemickú krízu mimoriadne citlivo vníma zásah žalovaného do majetku obce a výpadok prostriedkov vo výške viac ako 100.000 EUR, ktoré mali byť použité na verejnoprospešné ciele. Žalovaný v súčasnosti už nemá na tieto finančné prostriedky právny nárok, napriek tomu zjavne pokračuje v opakovanom zneužívaní práva. V rozpore s objektívnym právom žalovaný odmieta vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, a obštrukčným postupom sa snaží ďalej zbytočne predlžovať spor proti žalobcovi. Podľa názoru žalobcu v situácii, kedy žalovaný spĺňa všetky zákonné znaky predlženej spoločnosti v kríze, ktorej bezprostredne hrozí úpadok a žalovaný odmieta vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 105.856,03 EUR možno konštatovať, že uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú ohrozenie neskoršej exekúcie žalovaného a dôvodnosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žiada zriadenie záložného práva na stavbu splaškovej gravitačnej kanalizácie vo vlastníctve žalovaného. Stavba splaškovej gravitačnej kanalizácie je nehnuteľnou vecou oceniteľnou v peniazoch a v prípade potreby aj reálne prevoditeľnou a speňažiteľnou. Jedná sa tak o spôsobilý predmet záložného práva v zmysle . Na účely preukázania existencie kanalizácie predkladá Rozhodnutie Obvodného úradu Senec zo dňa 13.11.2009 o povolení užívania Kanalizácie. Žalobca dodáva, že

verejná splašková kanalizácia je podzemná líniová stavba, a teda nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností SR podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Všeobecne platí, že vlastníctvo verejnej kanalizácie je evidované v Evidencii kanalizácií vedenej MŽP SR, a taktiež v rámci interných evidencií vedených jednotlivými prevádzkovateľmi verejných kanalizácií. Dňa 24.02.2021 žalobca obdržal od MŽP SR informáciu, že Kanalizácia nie je v evidencii kanalizácií evidovaná, nakoľko žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle ZVK a Kanalizáciu MŽP SR nenahlásil. Žalobca preto kontaktoval prevádzkovateľa kanalizácie, Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, ktorý ho listom zo dňa 03.03.2021 informoval, že so žalovaným má uzatvorenú Zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky na kanalizácii, ktorá je do dnešného dňa platná a účinná, pričom BVS nemá vedomosť o tom že by malo dôjsť k zmene vlastníka kanalizácie. Pokiaľ ide o reálnu možnosť vyznačiť prípadné zriadenie záložného práva na kanalizáciu v prospech žalobcu, táto aj napriek zjavnému nesplneniu si zákonných povinností k evidencii kanalizácie zo strany žalovaného, nie je ohrozená. MŽP SR zároveň je oprávnené zaevidovať kanalizáciu a vlastníctvo žalovaného k nej do Evidencie kanalizácií aj z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ by sa tak aj nestalo, môže kanalizáciu a vlastníctvo k nej zaevidovať do Evidencie kanalizácií súd, a to s vyznačením prípadného záložného práva zriadeného v prospech žalobcu, alebo prípadne aj sám žalobca spolu so žiadosťou MŽP SR o vyznačenie záložného práva, zriadeného na základe prípadného súdneho rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia na splaškovú gravitačnú kanalizáciu vo vlastníctve žalovaného bude v prvom rade zabezpečovať potenciálnu peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 105.856,03 EUR. Jedná sa o čiastku, ktorú žalovaný na základe neskôr zrušeného exekučného titulu v Súdnom konaní na OS PK vymohol od žalobcu. V prípade, že by súd nepovažoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva na kanalizáciu žalovaného za účelné, žalobca alternatívne navrhuje, aby súd na zabezpečenie uspokojenia prípadných vyššie definovaných peňažných pohľadávok žalobcu voči žalovanému nariadil v zmysle v spojení s neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy sumu 105.856,03 EUR, z ktorej bude možné uspokojiť prípadný nárok žalobcu voči žalovanému.

3. Podľa (ďalej len ) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, b) stavby na ochranu pred povodňami, c) priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami, d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou, e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie, f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy, i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, j) vodovodné prípojky, ak 1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí, 3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody, 4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu, k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak 1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, 3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, 4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm, l) stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

13. Podľa o vodách a o zmene zákona o priestupkoch, ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

14. Podľa , na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (3b) o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.)

15. Podľa , záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak. (3c) o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.)

16. Žalobca sa návrhom domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na kanalizáciu žalovaného alternatívne neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti zložiť do úschovy súdu sumu 105.856,03 EUR. Neodkladné opatrenia súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Pri charakterizovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa upúšťa od ich chápania dočasnosti. Zabezpečovacie opatrenie sa nespájajú ani s vlastnosťou provizórnosti, teda akejsi predbežnej ochrany. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije a nasl. . Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

18. Žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na nehnuteľnosti a to vodnú stavbu splaškovej gravitačnej kanalizácie, ktorá ako líniová stavba nie je vedená v katastri nehnuteľností. Jej existenciu žalobca osvedčuje jednak vydaným kolaudačným rozhodnutím, ďalej desiatimi súhlasmi žalovaného ako vlastníka verejnej splaškovej gravitačnej kanalizácie k pripojeniu pre vlastníkov rodinných domov zo dňa 26.03.2021 a listom zo dňa 03.03.2021, ktorým Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. potvrdzuje uzavretie Zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky na kanalizačnej sieti zo dňa 16.07.2010 so spoločnosťou žalovaného. Nakoľko s poukazom na a v spojení s je možné na navrhovanú vec zriadiť záložné právo, súd má za to, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže má prednosť zriadenie sudcovského záložného práva. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku uznesenia.

19. Súd skúmal či sú dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil, že voči žalovanému má peňažnú pohľadávku 105.856,03 EUR, keď na základe právoplatných rozsudkov (Okresného súdu Pezinok a Krajského súdu v Bratislave) došlo k vymoženiu sumy istiny, príslušenstva ako aj trov, pričom následne dovolací súd zrušil meritórne rozhodnutia uvedených súdov a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Osvedčenie existencie pohľadávky vyplýva z upovedomenia o ukončení exekúcie, pričom osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

20. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež žalobcom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom, ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Súd má za to, že tento predpoklad osvedčený nebol. Žalobca neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný zbavoval akéhokoľvek majetku, prípadne znižoval svoj akýkoľvek majetok. Výsledok hospodárenia za rok 2019 t. j. z pred dvoch rokov, aj keď s negatívnym výsledkom, či posúdenie stavu spoločnosti žalovaného v kríze s poukazom na z údajov podľa roku 2019 takým konaním nie je. Súd rozhoduje o tomto návrhu podľa stavu v čase jeho vyhlásenia Žalovaný je existujúcou obchodnou, fungujúcou spoločnosťou, vlastníkom kanalizácie, ktorej prevádzku zabezpečuje dohodnutý zmluvný partner, súčasne v marci tohto roka ako vlastník umožnil pripojiť sa na jeho kanalizáciu iným vlastníkom rodinných domov. Žalobca neosvedčil, žiadne konanie žalovaného,

ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Súčasne nie je splnená proporcionalita zabezpečenia k pohľadávke žalobcu, nakoľko nie je zrejmá hodnota veci, ku ktorej zabezpečenie sa navrhuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).

23. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal v súlade s , a v nadväznosti na , a , keď už nerozhodoval samostatne o nároku a následne o výške trov konania, keď výška týchto trov je 0,-- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.

V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).