Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 629/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti FERONA Slovakia, a. s., Bytčická 12, Žilina, IČO 36 401 137, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 14. augusta 2020 a uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 31. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti FERONA Slovakia, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti FERONA

Slovakia, a. s., Bytčická 12, Žilina, IČO 36 401 137 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 14. augusta 2020 a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 31. augusta 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:

«Návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným exekučnému súdu dňa 1.07.2020, sa

sťažovateľ ako oprávnený domáhal od povinného vymoženia pohľadávky

vo výške 1.351,820,94 Eur, na základe exekučného titulu podľa § 155a zákona

č. 7/2005 Z. Z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom ku dňu 29. 4. 2015.

Sťažovateľ - oprávnený svoj návrh odôvodnil v súvislostí s povolenou a potvrdenou

reštrukturalizáciou na povinného na základe rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava I pod spis. zn.: . Sťažovateľ - oprávnený bol zaradený do skupiny

nezabezpečených nepodriadených nepodmienených veriteľov s prihlásenou pohľadávkou

vo výške 4.325.826,93 Eur, zistenou správcom vo výške 4.325.827 Eur.

Na základe Reštrukturalizačného plánu dlžníka VÁHOSTAV-SK, a.s. sa uspokojenie

nezabezpečených nepodriadených nepodmienených pohľadávok malo realizovať

vo výške 18,75 % zistenej pohľadávky. Uspokojenie malo byť realizované v rovnomerných

ročných splátkach vo výške 1/5 z takto určenej sumy do piatich rokov od potvrdenia

reštrukturalizačného plánu súdom. Dlžník mal teda plniť voči sťažovateľovi - oprávnenému

ročné splátky vo výške 162 218,51 Eur.

Po ukončení reštrukturalizácie dlžník VÁHOSTAV-SK, a.s. splnil plán a celkom

uhradil sťažovateľovi - oprávnenému sumu vo výške 811 092,56 Eur s poslednou splátkou

dňa 30. 6. 2020...

Povinný, t. j. dlžník v reštrukturalizačnom konaní splnil plán v celom rozsahu a včas.

Reštrukturalizácia bola skončená uznesením súdu o potvrdení plánu. Za tejto situácie bola

pohľadávka sťažovateľa - oprávneného - spoločnosti FERONA Slovakia, a.s. zistená

v celom rozsahu, t. j. jej existencia bola potvrdená Výpisom zo zoznamu pohľadávok

uloženého na súde, vyhotoveného dňa 10.06.2020, v časti podliehajúcej plneniu z plánu,

t. j. 811 092,56 EUR, bola splnená. V časti do výšky 50% („prvá polovica zistenej

pohľadávky“) v zmysle ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 29.04.2015, nezaniká, hoci do splnenia plánu

alebo do neúčinnosti plánu je nevymáhateľná. Nakoľko k splneniu plánu došlo v celom

rozsahu, taktiež plán nebol určený za neúčinný, po splnení plánu nastáva

vymáhateľnosť tejto časti pohľadávky, čo u sťažovateľa - oprávneného predstavuje

sumu 1 351 820,94 EUR, ktorá je predmetom návrhu na vykonanie exekúcie. Túto časť

pohľadávky musí dlžník uspokojiť vo vzťahu k veriteľovi ešte pred tým, ako by rozdelil medzi

svojich členov zisk alebo iné vlastné zdroje.

V časti 50% („druhá polovica zistenej pohľadávky) v zmysle ustanovenia § 155a

o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 29.04.2015, je

zistená pohľadávka iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo

iných vlastných zdrojov.

Predmetom exekučného konania je teda „prvá časť zistenej pohľadávky“ v rozsahu

predstavujúcom rozdiel medzi 50% a uspokojením v rámci plánu. K tejto časti pohľadávky

nie je podľa názoru sťažovateľa - oprávneného potrebné zabezpečovať nejaký ďalší

exekučný titul. Pohľadávka bola zistená, t. j. deklarovaná súdom. Výpis zo zoznamu

pohľadávok uloženého na súde, vyhotoveného dňa 10.06.2020, bol vydaný sťažovateľovi -

oprávnenému za účelom vedenia exekúcie proti dlžníkovi a nie je tu žiaden zákonný dôvod

na podávanie ďalšej žaloby voči dlžníkovi za účelom získania právoplatného rozhodnutia

súdu, ktorým by bolo vyslovené porušenie zákazu poskytnúť plnenie zo zisku alebo z iných

zdrojov - ako to súd uvádza v bode 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia in fine.»

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «uznesenie exekučného súdu

zo dňa 14.08.2020, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa - oprávneného na vykonanie

exekúcie napadol sťažovateľ – oprávnený, opravným prostriedkom, sťažnosťou

zo dňa 21.08.2020. Sťažnosť exekučný súd zamietol uznesením zo dňa 31.08.2020, v ktorom

v bode 8 odôvodnenia uvádza, že zo strany sťažovateľa - oprávneného nebol k návrhu

priložený právne relevantný exekučný titul a príkladmo uvádza exekučné tituly podľa

Exekučného poriadku, ktorými sú právne normy (napr. ustanovenie § 74 ods. 5 ZoKR,

ustanovenie § 105 ZoKR, ustanovenie § 161 ods. 3 ZoKR). Ustanovenie § 155a ods. 1 ZoKR

podľa názoru exekučného súdu nie je takou právnou normou, ktorá by dávala sťažovateľovi

- oprávnenému možnosť vedenia exekúcie voči dlžníkovi, dokonca podľa bodu 9

odôvodnenia takýto postup „dôrazne odmieta“...

Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením,

že nevyhnutným predpokladom vedenia exekučného konania, ako aj samotnej exekúcie je

predloženie exekučného titulu, pričom táto podmienka v danom prípade splnená nebola.

Ďalej bolo v odôvodnení uvedené, že preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie súd

dospel k záveru, že sťažovateľ - oprávnený predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie

exekúcie ako exekučný titul Výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde sp. zn.

zo dňa 10. 06. 2020, ktorý vydal Okresný súd Bratislava I, avšak bez

právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým je vyslovené porušenie zákazu poskytnúť plnenie

zo zisku alebo z iných zdrojov. Exekučný súd poukázal na ustanovenie § 161 ods. 3 ods. d)

ZoKR, ktorý vymedzuje na podklade akého exekučného titulu možno viesť výkon

rozhodnutia, resp. exekúciu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe v prípade neúčinnosti

plánu podľa § 159a ZoKR. V nadväznosti na uvedené ustanovenie exekučným titulom je

v takomto prípade výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde spolu s právoplatným

rozhodnutím súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie zákazu poskytnúť plnenie zo zisku alebo

z iných zdrojov, a nie iba samotný výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde

predložený oprávneným.».

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „exekučný súd nesprávne

aplikoval jednotlivé ustanovenia ZoKR, keď použil predovšetkým ustanovenia upravujúce

neplnenie reštrukturalizačného plánu a následkoch neúčinnosti plánu. Tu poukazujeme

predovšetkým na skutočnosť, že v danom prípade bol reštrukturalizačný plán riadne plnený

a premetom návrhu na vykonanie exekúcie ostala pohľadávka vyplývajúca z § 155a ods. l

ZoKR, ktorá výslovne veriteľovi neukladá využiť ďalšiu povinnosť domáhať sa svojho

nároku zvyšnej časti pohľadávky do výšky 50% celkovo zistenej pohľadávky osobitným

súdnym konaním. Ak príslušný exekučný súd vo svojom uznesení o zamietnutí návrhu na

vykonanie uvedenej exekúcie poukázal práve na podanie žaloby, uvedené nenachádza oporu

či už v Exekučnom poriadku alebo v ZoKR. Takýto procesný postup je možný podľa ZoKR

len pri neplnení reštrukturalizačného plánu, k čomu v uvedenom prípade nedošlo.

Sťažovateľ - oprávnený považuje svoj návrh na vykonanie exekúcie za dôvodný,

pričom exekučným titulom je exekučný titul podľa osobitného predpisu (§155a ZoKR).“.

5. Napadnuté rozhodnutia sú podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

keďže sa v nich okresný súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľky

týkajúcou sa otázky, či výpis zo zoznamu pohľadávok uložený na súde pod sp. zn.

z 10. júna 2020, ktorý vydal Okresný súd Bratislava I, je exekučným titulom

podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v znení

účinnom k 29. aprílu 2015.

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa uznesením okresného

súdu sp. zn. zo 14. augusta 2020 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 31. augusta 2020, napadnuté rozhodnutia zruší a vec vráti okresnému

súdu na ďalšie konanie.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) v čl. I až a až a až

a § 250 a § 251.

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. l) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučným titulom

na účely tohto zákona je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 155a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom

k 29. aprílu 2015 dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie

medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu

pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených

pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti

sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo

iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo

do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.

16. Podľa § 159b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom

k 29. aprílu 2015 ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej

závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti

predpokladanej plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa uspokojenia

svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou

uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi

poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku

pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie okresného

súdu sp. zn. zo 14. augusta 2020 a uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 31. augusta 2020 sú arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa . Podľa sťažovateľky

okresný súd nereagoval na všetky jej podstatné námietky týkajúce sa otázky, či výpis

zo zoznamu pohľadávok uložený na súde pod sp. zn. z 10. júna 2020, ktorý

vydal Okresný súd Bratislava I, je exekučným titulom podľa § 155a ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom k 29. aprílu 2015.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. augusta 2020

18. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, preskúmaniu ústavnosti

tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1

, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ().

19. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, bol takýmto súdom

okresný súd, ktorý napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020 preskúmal na základe sťažnosti sťažovateľky. Okresný súd rozhodol

uznesením sp. zn. z 31. augusta 2020, ktorým sťažnosť sťažovateľky

v postavení oprávneného zamietol.

20. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie podľa .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 31. augusta 2020

21. Uznesením sp. zn. z 31. augusta 2020 okresný súd rozhodol tak,

že zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie

o vymoženie sumy 1 351 820,94 €.

22. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či okresný

súd uznesením sp. zn. z 31. augusta 2020 ústavne akceptovateľným

a udržateľným spôsobom rozhodol o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 14. augusta 2020.

23. V relevantných častiach uznesenia sp. zn. z 31. augusta 2020

okresný súd predovšetkým uviedol:

„8. Podstatou sťažnosti je tvrdenie oprávneného, že exekučným titulom je exekučný

titul podľa osobitného predpisu, resp. že samotné ustanovenie § 155a ZoKR, v znení

účinnom ku dňu 29. 04. 2015, je exekučným titulom. Nevyhnutným predpokladom

na vedenie exekučného konania je existencia spôsobilého exekučného titulu, vykonateľného

po formálnej a materiálnej stránke. Ustanovenie § 45 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza,

že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok a ustanovenie § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného

poriadku uvádza, že exekučným titulom môže byť aj exekučný titul podľa osobitného

predpisu. Ustanovenie § 155a ZoKR, v znení účinnom ku dňu 29. 04. 2015, však neobsahuje

žiadnu právnu normu, ktorá by stanovovala (deklarovala) exekučný titul, či vytvárala pre

veriteľov možnosť viesť exekučné konanie, keď uvádza iba zákaz pre dlžníka rozdeliť zisk

alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre

nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu. Uvedené

ustanovenie, ktoré považuje oprávnený za exekučný titul, žiadny exekučný titul nevytvára,

ani nepredpokladá, keď ide o ustanovenie dotýkajúce sa dlžníka, preberajúcej osoby a ich

právnych nástupcov, ktoré im ukladá povinnosť zákazu rozdelenia zisku. Inak povedané,

uvedené subjekty si nemôžu rozdeliť zisk (vlastné zdroje) skôr, ako dôjde k uspokojeniu

veriteľov... Z uvedeného ustanovenia nenadobúdajú veritelia exekučný titul. Súd

komparatívne poukazuje na ustanovenie § 74 ods. 5 ZoKR, ktoré výslovne uvádza, že

právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom, na ustanovenie § 105 ZoKR,

podľa ktorého na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať

návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, či na ustanovenie § 161 ods. 3 ZoKR podľa

ktorého možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi viesť výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, pričom ustanovenie § 155a ZoKR, v znení účinnom ku dňu 29. 04. 2015, žiadnu

takúto, ani obdobnú právnu normu neobsahuje. Pokiaľ veritelia z ustanovenia § 155a

ZoKR, v znení účinnom ku dňu 29. 04. 2015, žiadne práva na vedenie exekúcie

nenadobúdajú, potom nemožno za exekučný titul považovať ustanovenie § 155a ZoKR,

v znení účinnom ku dňu 29. 04. 2015, v spojení s reštrukturalizačným plánom (hoci ani ten

oprávnený za exekučný titul nepokladá, nakoľko mu bolo podľa neho plnené). K tvrdeniu

oprávneného, že exekučným titulom je len § 155a ZoKR, v znení účinnom ku dňu

29. 04. 2015, súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako právneho štátu,

nie je možné právnu normu považovať za exekučný titul. Inými slovami, právna norma

nemôže byť exekučný titulom, môže iba exekučný titul vytvárať, byť predpokladom pre

vytvorenie exekučného titulu, či deklarovať exekučný titul. Ustanovenie § 155a ZoKR,

v znení účinnom ku dňu 29. 04. 2015, však nepredpokladá vedenie exekúcie, ani nevytvára

exekučný titul. Rovnako tak porušenie dotknutého ustanovenia (vyplácanie zisku, či

vlastných zdrojov dlžníka) oprávnený netvrdil.

9. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 14. 08. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom

zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom

(dôrazne odmieta považovať ustanovenie § 155a ZoKR, v znení účinnom ku dňu

29. 04. 2015, za exekučný titul) na nútené vymoženie pohľadávky 1 351 820,94 eura, a preto

bol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a)

Exekučného poriadku pre absenciu spôsobilého exekučného titulu po formálnej

a materiálnej stránke.“

24. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. ,

), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr.

, ).

25. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,

ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. ).

26. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie

o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku (o sťažnosti proti uzneseniu

vydanému vyšším súdnym úradníkom) preskúmavalo (napr. ,

, , ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý

argument účastníka konania ().

27. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej

posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. ), preto k vyhoveniu

ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané

a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú

prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok

môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti

v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak

jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením

garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala

podstatný dosah (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie

každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok

porušenie garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým

základného práva na súdnu ochranu podľa (napr. ,

, , , ).

28. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(, )

29. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu

ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ústavný súd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď

na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,

vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku,

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti

Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997;

Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998).

30. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa

, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,

že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“, to

znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva

zodpovedá súdny proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ).

31. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana

zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).

Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať

(m. m. , , ).

IV.

Záver

32. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (bod III.2 tohto

odôvodnenia), ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom uznesení sp. zn.

z 31. augusta 2020 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj

vysporiadal s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa otázky, prečo výpis zo zoznamu

pohľadávok uložený na súde pod sp. zn. z 10. júna 2020, ktorý vydal Okresný

súd Bratislava I, nie je exekučným titulom podľa § 155a ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v znení účinnom k 29. aprílu 2015. Právny názor vyslovený okresným

súdom v uznesení sp. zn. z 31. augusta 2020 má aj podľa ústavného súdu

racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný.

33. Ústavný súd konštatuje, že § 155a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v znení účinnom k 29. aprílu 2015 upravuje zákaz pre dlžníka rozdeliť zisk alebo iné vlastné

zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené

pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní. Uvedené

ustanovenie neupravuje otázku exekučného titulu. V súlade s §159b ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ podľa § 155a ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky

z vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa

§ 155a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi

poskytnuté podľa plánu. Z formulácie „má právo domáhať sa uspokojenia“ vyplýva,

že pohľadávka podľa § 155a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vymáhateľná

súdnou cestou a až prípadné rozhodnutie súdu v tejto veci je exekučným titulom, ktorý je

možné nútene vymôcť v exekučnom konaní zo zisku vykázaného v účtovnej závierke, ktorý

dlžník nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti

predpokladanej reštrukturalizačným plánom. Výpis zo zoznamu pohľadávok nepredstavuje

exekučný titul na vymoženie pohľadávky podľa § 155a ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Výpis zo zoznamu pohľadávok je exekučným titulom iba vtedy, ak to

výslovne stanovuje právny predpis – zákon o konkurze a reštrukturalizácii [§ 105 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, § 161 ods. 3 písm. c), d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii].

34. Okresný súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho

viedli k zamietnutiu sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2020, ktorým bol zamietnutý jej návrh na vykonanie

exekúcie, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré v posudzovanom prípade sú v súlade

s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa .

35. Vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 31. augusta 2020 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené

či arbitrárne, a preto neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím

rozhodnutím do napadnutého rozhodnutia okresného súdu zasahoval, pretože jeho

odôvodnenie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa .

36. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti,

v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 31. augusta 2020,

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

37. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého

rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov

konania).

38. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu