Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca

(ďalej len „žalobca“) sa od sťažovateľa ako žalovaného

v 1. rade a ako žalovanej v 2. rade (ďalej len „žalovaná v 2. rade“)

domáhal zaplatenia finančnej sumy 42 783 Sk (1 420,14 €) s príslušenstvom. Konanie je

na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Sťažovateľ podal 6. septembra 1999

proti žalobcovi vzájomný návrh (vzájomnú žalobu), ktorým sa od neho domáhal zaplatenia

sumy 77 683 Sk (2 578,60 €) s príslušenstvom. Okresný súd uznesením z 25. januára 2000

pripustil vzájomnú žalobu sťažovateľa a žalovanej v 2. rade. Dňa 17. februára 2016

vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, ktoré je vedené na okresnom súde

pod sp. zn. . Okresný súd následne vzájomnú žalobu zamietol rozsudkom

pre zmeškanie z 24. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok pre zmeškanie“).

3. Podľa sťažovateľa pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky,

pretože neúčasť sťažovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu bola riadne ospravedlnená.

Tento názor sťažovateľa potvrdil aj Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

ktorý uznesením č. k. -193 z 30. apríla 2018 zrušil vo vzťahu k sťažovateľovi

rozsudok pre zmeškanie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ zároveň argumentuje, že od podania vzájomnej žaloby sťažovateľa

v septembri 1999 ubehlo už dvadsaťjeden rokov, pričom okresný súd ku dňu podania

ústavnej sťažnosti nerozhodol vo veci samej. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ zastáva

názor, že v postupe okresného súdu došlo k prieťahom v trvaní dvadsaťjeden rokov, pričom

v postupe okresného súdu dominuje predovšetkým nesústredený postup.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd ústavnú sťažnosť

prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

začatom pod sp. zn. a následne vedenom pod sp. zn. porušené

bolo .

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 €, ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania

vo výške 450,29 €, ktorú je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II na účet advokátskej

kancelárie IURISTICO s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Podľa je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti a sťažovateľovej argumentácie vyplýva,

že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a v súvislosti s tým aj porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa v napadnutom konaní okresného súdu.

Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti namieta postup okresného súdu v podstate

od začatia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , avšak

v petite ústavnej sťažnosti požaduje rozhodnutie ústavného súdu už v konaní vedenom

pod sp. zn. . Na základe toho ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak,

ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

18. Keďže ústavný súd už rozhodol o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. , je ústavná

sťažnosť v časti, v ktorej ide o obdobie posudzovaného v náleze, teda od začatia konania

vedeného pod sp. zn. do právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -45 z 23. júna 2020, neprípustná. Ústavný súd ju preto v uvedenej

časti odmietol podľa v spojení s

ako neprípustnú.

19. Vzhľadom na uvedené je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, od ktorej

sťažovateľ odvíja porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením základného práva na súdnu ochranu

podľa , posúdenie rozhodného obdobia od 21. apríla 2016,

keď okresný súd vylúčil vec sťažovateľa na samostatné konanie, ktoré je vedené už

pod sp. zn. .

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým konaním okresného súdu

20. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich

namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (napr. , ,

, , ).

21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty, dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu

(, , ).

22. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková

doba konania pred konajúcim súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(, ), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. , , ,

).

23. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov, v závislosti od povahy veci, nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, body 58 a 69; Calvelli

a Ciglio proti Taliansku, rozsudok ESĽP zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

24. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie tohto základného práva (napr. , , ,

). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S prihliadnutím

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(napr. ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade,

keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako

zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

25. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu na základe argumentov

sťažovateľa v ústavnej sťažnosti a skutočností zistených z obsahu súdneho spisu, ktorý si

zadovážil, konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní v rozhodnom období

po vylúčení veci sťažovateľa na samostatné konanie (21. apríla 2016, pozn.) konal v zásade

plynulo a nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd vo veci dlhšie

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Okresný súd vydal

v napadnutom konaní rozsudok už po 6 mesiacoch, a to 24. októbra 2016 na prvom

pojednávaní. Tento rozsudok pre zmeškanie napadol právny zástupca sťažovateľa

odvolaním a následne sťažovateľ podal aj návrh podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uznesením

okresného súdu zo 7. júla 2017 bol návrh sťažovateľa podľa zamietnutý.

V dôsledku podaného opravného prostriedku proti rozsudku pre zmeškanie a odvolania

proti uzneseniu zo 7. júla 2017 okresný súd 26. februára 2018 predložil spis krajskému

súdu. Vec bola 17 mesiacov na krajskom súde, pričom obdobie konania vedeného krajským

súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku jeho trvania žiadnym

spôsobom nemohol ovplyvniť.

Krajský súd uznesením z 30. apríla 2018 zrušil rozsudok pre zmeškanie a vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 8. júla 2019 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý

následne nariadil pojednávanie na 25. november 2019. Z dôvodu žiadosti právneho zástupcu

žalobcu bol určený nový termín pojednávania na 3. február 2020, ktorý bol následne

zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Ďalší termín pojednávania určený

na 25. marec 2020 bol zrušený z dôvodu pandemickej situácie na území Slovenskej

republiky. Po zmene zákonného sudcu v napadnutom konaní okresný súd nariadil

pojednávanie na 9. október 2020. Po otvorení pojednávania a zistení, že neprítomná

žalovaná v 2. rade nemá vykázané doručenie predvolania, bolo pojednávanie odročené.

26. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že ju vo vzťahu

k okresnému súdu zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná.

Okresnému súdu mohol ústavný súd vytknúť iba neefektívny postup pokiaľ šlo o vydanie

rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol následne zrušený krajským súdom po sťažovateľom

podanom odvolaní. Okresný súd v primeraných lehotách nariaďoval pojednávania, ktoré

boli zrušené aj z dôvodov mimoriadnej pandemickej situácie na území Slovenskej

republiky, v dôsledku ktorej sa predĺžila dĺžka tohto posudzovaného obdobia. Túto

prekážku považuje ústavný súd za objektívnu skutočnosť brániacu skončeniu veci. V závere

ústavný súd podotýka, že sťažovateľ okrem toho, že okresný súd vydal rozsudok

pre zmeškanie, ktorý bol následne zrušený, neuviedol vo svojej ústavnej sťažnosti žiadny

konkrétny moment nesústredenej činnosti v postupe okresného súdu.

27. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní ústavný súd síce dospel k záveru, že postup okresného súdu nebol vždy efektívny,

ale vzhľadom na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom v tomto prípade nemali

nedostatky v jeho postupe takú ústavnoprávnu intenzitu, na základe ktorej by po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom

označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, a preto odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa

28. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa , a to z tých istých dôvodov, ako namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd pripomína, že v systematike

aj dohovoru sú celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote [teda len jedného z aspektov „spravodlivého procesu“

(m. m. )].

29. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

v ktorej opakovane pripomína, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá

pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva

(základného práva garantovaného ) nedosahuje takú intenzitu,

že s prihliadnutím aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu (najmä predmet

konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke), by bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti (napr. ).

30. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti skúmal,

či napadnutý postup okresného súdu je v príčinnej súvislosti s porušením základného práva

na súdnu ochranu, a dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu to tak nie je.

31. Z obsahu ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ len poukázal na neprimeranú

dĺžku napadnutého konania, pričom bral do úvahy predovšetkým konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. (body 17 a 18 tohto uznesenia), ústavný súd uzatvára,

že okresný súd neodmietol v právnej veci sťažovateľa konať. Z týchto dôvodov ústavný súd

ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa v súvislosti s tvrdenými zbytočnými prieťahmi

v napadnutom konaní považoval za zjavne neopodstatnenú a odmietol ju podľa § 56 ods. 2

písm. g) už pri jej predbežnom prerokovaní.

32. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

33. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2021

Peter Molnár

predseda senátu