Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 63/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., Ku Potoku 4, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(spolu ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 15. mája 2017

na okresnom súde domáhal náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. je žalovanou stranou Slovenská republika, v mene ktorej koná

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“). Po podrobnom

chronologickom opise procesných úkonov v napadnutom konaní sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti uviedol, že uznesením z 2. augusta 2019 okresný súd rozhodol o postúpení veci

krajskému súdu ako správnemu súdu v zmysle Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Spis bol na krajskom súde

vedený pod sp. zn. a následne 5. februára 2020 postúpený najvyššiemu súdu

s cieľom rozhodnúť o vecnej príslušnosti na konanie o podanej žalobe sťažovateľa.

3. Podľa sťažovateľa je napadnuté konanie poznačené predovšetkým nečinnosťou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Z dôvodu nesprávneho postupu okresného súdu

v súvislosti s postúpením veci krajskému súdu a následne najvyššiemu súdu došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania ústavnej sťažnosti

nebolo vo veci po 3 a pol roku nielen právoplatne rozhodnuté, ale nebolo nariadené ani

jedno pojednávanie. Napadnuté konanie nie je poznačené zložitosťou veci, aj keď predmet

sporu je do určitej miery špecifický. Podľa názoru sťažovateľa prieťahy v napadnutom

konaní spôsobil aj krajský súd, ktorý vec postúpil najvyššiemu súdu až po 6 mesiacoch,

a taktiež najvyšší súd, ktorý ani po 9 mesiacoch ku dňu podania ústavnej sťažnosti v spore

o vecnú príslušnosť nerozhodol.

4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd ústavnú sťažnosť

prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd boli postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom

pod sp. zn , postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp.zn. porušené.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500 €, ktoré sú mu Okresný

súd Stará Ľubovňa, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Stará Ľubovňa, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd

Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy

konania v sume 375,24 €... dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. O zjavnú neopodstatnenosť ide, ak namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , , ).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať ako ústavnú sťažnosť v zmysle

v spojení s , a nasl. .

15. Predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa je preskúmanie

opodstatnenosti argumentácie, ktorou sťažovateľ odôvodňuje porušenie práv zaručených

a dohovorom v časti o prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov,

resp. prejednania záležitosti v primeranej lehote, a to v kontexte s nečinnosťou

a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ale aj postupom

krajského súdu a najvyššieho súdu.

16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich

namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (napr. , ,

, , ).

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu

(, , ).

18. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa

(, ), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. , , ,

).

19. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore

s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, body 58 a 69; Calvelli a Ciglio

proti Taliansku, rozsudok ESĽP zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

20. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa opakovane

konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie tohto základného práva (napr. , , ,

). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Postup

dotknutého súdu sa teda nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle (napr. ).

Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Na kratšie

obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , ,

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný

postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť

spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

21. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu na základe argumentov

sťažovateľa v ústavnej sťažnosti a skutočností zistených ústavným súdom dopytom

na okresnom súde a krajskom súde konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní konal

v zásade plynulo. Okresný súd 21. septembra 2017 vyzval sťažovateľa na presnú

špecifikáciu požadovanej náhrady škody a predloženie dôkazov preukazujúcich

dôvodnosť žaloby. Sťažovateľ na výzvu reagoval podaním zo 17. októbra 2017. Okresný

súd 18. mája 2018 doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovanej k žalobe, na ktoré

sťažovateľ reagoval písomným vyjadrením z 30. mája 2018. Až v tomto štádiu konania

možno zaznamenať ojedinelú nečinnosť okresného súdu, ktorý následne uznesením

z 2. augusta 2019 rozhodol o postúpení veci krajskému súdu ako súdu správnemu v zmysle

.

Okresný súd postúpil spis krajskému súdu 22. augusta 2019. Vec bola následne

na krajskom súde a najvyššom súde 16 mesiacov, pričom obdobie konania vedeného

krajským súdom a najvyšším súdom nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku

jeho trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

22. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že ju vo vzťahu

k okresnému súdu zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná.

Okresnému súdu mohol ústavný súd vytknúť iba nesústredený postup týkajúci sa postúpenia

veci krajskému súdu v súvislosti s určením vecnej príslušnosti súdu, avšak tento zistený

ojedinelý prieťah v napadnutom konaní nemá charakter takého ústavne významného

pochybenia v postupe okresného súdu, na základe ktorého by reálne mohol ústavný súd

dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa. Skutočnosť, ktorú ústavný súd

pri rozhodovaní vo veci ústavnej sťažnosti zohľadnil, spočíva v samotnom predmete sporu.

Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom žalovanej pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského

právneho poriadku. V danom prípade vzhľadom na špecifický predmet sporu ide o právne

zložitejšiu vec.

23. V danej veci ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu nebol síce

optimálny, avšak formulovaný záver okresného súdu o svojej vecnej nepríslušnosti

na konanie o žalobe sťažovateľa korigovaný krajským súdom a najvyšším súdom ústavný

súd nepovažuje v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci za pochybenie takej

intenzity, na základe ktorého by bolo možné dospieť reálne po prípadnom prijatí tejto časti

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie k záveru o tom, že v dôsledku tohto pochybenia došlo

v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. V súvislosti s namietaným postupom krajského súdu v napadnutom

konaní ústavný súd zistil, že vec bola krajskému súdu postúpená okresným súdom

22. augusta 2019. Krajský súd po posúdení veci vyslovil nesúhlas s postúpením veci

a v zmysle predložil 5. februára 2020 (teda po necelých šiestich mesiacoch)

spis na rozhodnutie senátu najvyššieho súdu. Ústavný súd konštatuje, že lehota

na rozhodnutie pred krajským súdom nebola neprimeraná.

25. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom najvyššieho súdu a poukazuje na to,

že trvanie napadnutého konania vedeného pod sp. zn. sa na najvyššom súde

začalo 5. februára 2020 jeho predložením veci na rozhodnutie o vecnej príslušnosti.

Dňa 25. novembra 2020, teda po necelých 10 mesiacoch, najvyšší súd uznesením

rozhodol, že vecne príslušným súdom na konanie o žalobe sťažovateľa je okresný súd.

Ústavný súd nevyhodnotil dĺžku konania pred najvyšším súdom za nezlučiteľnú

so základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

26. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal predovšetkým na celkovú dobu trvania

posudzovaného konania (3 roky a 8 mesiacov), ktorú aj s ohľadom na judikatúru ESĽP

nehodnotí ako spôsobilú bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti. Do úvahy

ústavný súd zobral aj predmet sporu (náhrada nemajetkovej ujmy), ktorý, aj keď je

pre samotného sťažovateľa nepochybne dôležitý, nepatrí do kategórie tzv. citlivých konaní,

ktoré by si vyžadovali zo strany vo veci konajúceho súdu osobitný prístup (ako to je

napríklad v prípade pracovnoprávnych sporov alebo v konaniach vo veci starostlivosti

o maloletých).

27. Na základe uvedeného ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku

napadnutého konania pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom

za nezlučiteľnú so základným právom podľa a s právom podľa

ods. 1 dohovoru a dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania nesignalizuje

nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv.

28. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

29. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

30. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu