Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/136/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci partnera verejného sektora: EHC service, s.r.o., so sídlom Košice 1094, 040 15 Košice - mestská časť Poľov, IČO: 36 507 245, zastúpeného: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom H. XA, XXX XX L. - mestská časť K., a za účasti bývalých členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - bývalých konateľov partnera verejného sektora: 1/ A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., zastúpený: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom F. XX, XXX XX L. 1, 3/ A.. C. O., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom F. XX, XXX XX L., v konaní o uloženie pokuty podľa , o odvolaní oprávnenej osoby a o odvolaní bývalých konateľov partnera verejného sektora v rade 2/ a v rade 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. - 197 zo dňa 5. mája 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. - 197 zo dňa 5. mája 2021 v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd

- výrokom I. uložil partnerovi verejného sektora: EHC service, s.r.o., so sídlom Košice 1094, 040 15 Košice - mestská časť Poľov, IČO: 36 507 245, pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

- výrokom II. uložil bývalým konateľom partnera verejného sektora, ktorí vykonávali funkciu v období od 27.07.2017 do 05.03.2018: A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L. a A.. C. O., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 8, XXX XX Y., pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, s tým, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných účastníkov,

- výrokom III. uložil oprávnenej osobe: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20.000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

- výrokom IV. návrhy na prerušenie konania zamietol a

- výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na podnet oznamovateľa občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823, ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť EHC service, s.r.o., so sídlom Košice 1094, 040 15 Košice - mestská časť Poľov, IČO: 36 507 245, nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora. Občianske združenie Transparency International Slovensko v podnete uviedlo, že Okresný súd Žilina ako registrujúci orgán v zmysle § 3 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vykonal dňa 01. 02. 2017 zápis spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora na základe predloženého návrhu. Overenie konečných užívateľov výhod bolo oznámené dňa 05. 07. 2018. V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom bol v tom čase H.. E. L. (poznámka súdu: s účinkami od 28. 04. 2021 došlo k zmene obchodného mena oprávnenej osoby Advokátska kancelária Bugala

- Ďurček, s.r.o. na ADAUS, s. r. o.). Z registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to doc. J.. A. F., J.. Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na § 19 ods. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29. 08. 2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23. 08. 2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s. r. o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov: a) spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je H.. E. L., b) spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953 % akcionárom je G.. J.. A. F., J.., c) spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100 % akcionárom je J.. J. F.. Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 01. 02. 2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s. r. o. a G.. A. F.. A. F. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS, s. r. o. Na základe uvedených skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že H.. E. L. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c), vzhľadom na to, že tak ako doc. A. F. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s. r. o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi H.. E. L. a G.. A. F., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 05. 07. 2018.

3. Predmetné podanie občianskeho združenia Transparency International Slovensko okresný súd podľa obsahu posúdil ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa a uznesením č. k. - 19 zo dňa 17. 10. 2018 začal postupom podľa ustanovenia konanie o uložení pokuty podľa

4. Okresný súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol obsah vyjadrení oprávnenej osoby, E. J., A.. C. O. a partnera verejného sektora. V záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania okresný súd vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09.04.2019 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a A.. J. F..

5. K návrhu oprávnenej osoby na prerušenie konania okresný súd uviedol, že oprávnená osoba namietala protiústavnosť a a žiadala, aby okresný súd podal

návrh na začatie konania o súlade týchto ustanovení s článkom 46 ods.1 a 2 , článkom 6 ods. 1 a 13 Dohovoru a článkom 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Prerušenie konania z obdobných dôvodov ako oprávnená osoba navrhli aj dvaja bývalí členovia jeho štatutárneho orgánu - A.. J. F. a E. J..

6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v súdnom spise a vykonanými listinnými dôkazmi zistil skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, t. j. ku dňu 19. 07. 2017, pričom zápis do registra partnerov verejného sektora bol vykonaný dňa 27. 07. 2017. Okresný súd uviedol, že partner verejného sektora je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej štatutárny orgán tvorili ku dňu 19. 07. 2017 konatelia, ktorí sú označení v záhlaví uznesenia: A.. J. F., E. J., A.. C. O., J.. V mene spoločnosti boli oprávnení konať vždy aspoň dvaja konatelia, z toho vždy A.. C. O., J.. Za konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora boli označené fyzické osoby G.. J.. A. F., J.., A.. J. F., A. R., E. J. a A.. C. O.. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov (do 05.04.2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500 eur a fyzickú osobu G.. J.. A. F., J.. (21. 07. 2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu zo spoločníka G.. J.. A. F., J.. na spoločnosť G GROUP LTD.) s vkladom 5.250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s. r. o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli J.. A. F. a J.. J. F., M.B.A. Obchodná spoločnosť BIZZ, s. r. o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to H.. E. L.. Obchodný podiel spoločníka H.. E. L. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. H. R.. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala

- Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, mala ku dňu 18. 07. 2017 dvoch spoločníkov, a to H.. E. L. a E.. J. H., oboch s vkladom 3.320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol v tom čase H.. E. L.. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. 10. 2014 J.. J. F., M.B.A. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to A. F., A.. Z. P. a E.. C. M. H.. Od 10. 10. 2014 do 02. 10. 2018 bol členom dozornej rady H.. E. L.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založených v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g/ stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa 10. 10. 2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila J.. J. F., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva. Z registra partnerov verejného sektora bolo zistené, že dňom 06. 03. 2018 došlo pri partnerovi verejného sektora k zmene zapísaných údajov o konečných užívateľoch výhod. Týmto dňom bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný ako jediný konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora H. R., a to v nadväznosti na zmenu vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora, keď majiteľom obchodného podielu partnera verejného sektora vo výške 100 % sa stala obchodná spoločnosť Slovak Training Academy, s.r.o.

7. Ohľadom aplikácie právnych noriem okresný súd uviedol, že nadobudnutím účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a prihliadnuc na to, že prechodné ustanovenie k tomuto zákonu sa vzťahuje len na konania o návrhu na zápis podľa až 11 tohto zákona (registrácia), je potrebné vzhľadom na absenciu prechodného ustanovenia, ktoré by upravovalo stret skoršej a novej právnej úpravy pre ostatné ustanovenia tohto zákona, aplikovať novelizované ustanovenia Preto je dôvodné postupovať v tomto konaní o uloženie pokuty podľa , ktoré začalo a nebolo ukončené pred nadobudnutím účinnosti , podľa novely č. (pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky.). S prihliadnutím na uvedené zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia , , ,

4, 5, 6, 7, , a (ďalej len „“).

8. Primárne okresný súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu, či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona, môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky (čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých.

9. Oprávnená osoba aj C. Y. (C. Y. síce nepodal podnet vo vzťahu k partnerovi verejného sektora EHC service, s.r.o., avšak oprávnená osoba mala o ňom vedomosť z obdobných konaní prejednávaných pred tunajším súdom) vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa predchádzajúcim konaním podľa o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožňuje. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa automaticky v zmysle vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Treba zdôrazniť, že v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhoduje podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplýva to z ustanovenia , ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení v konaniach podľa a 13 v spojení s ustanovením (subsidiárna pôsobnosť ustanovení , ak neustanovuje inak) a ustanovením (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa dôjde len vtedy, ak sú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle teda nenastáva napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v registri partnerov verejného sektora boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. partner verejného sektora v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). Ustanovenie však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Rovnako je treba si všimnúť, že sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa ) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením v časti porušenia zákazu podľa zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa Rozlišovanie týchto skutkových podstát v by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa nie je

vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa , ale je možné ho viesť samostatne.

10. Podľa okresného súdu je ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia do logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ustanovenia , ale aj z a ustanovenia , podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle nestranne).

11. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno podľa okresného súdu s určitými výhradami použiť aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 1. októbra 1982]. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je

jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti.

12. K názoru oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, okresný súd uviedol, že tento názor je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa Treba zohľadniť aj účel zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu H.. E. L. a J.. A. F. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne, príp. majetkové prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (H.. E. L.) s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, majúcim väčšinový nepriamy podiel na hlasovacích právach a základnom imaní partnera verejného sektora (J.. A. F.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. (bez ohľadu na to, že či boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. priamo alebo prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s. r. o. a G GROUP LTD. /J.. A. F. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o./). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t. j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s. r. o. prostredníctvom H.. E. L.. Je preto irelevantné, či osoby H.. E. L. a J.. A. F. boli spoločníkmi v GGFS s.r.o. priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládali. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi J.. A. F. a H.. E. L. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti

- a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín (hoc aj H.. E. L. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s. r. o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s. r. o. navonok), pričom jedna z týchto osôb má vykonať identifikáciu druhej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto identifikácie oprávnenou osobou.

13. Okresný súd ďalej konštatoval, že hoci vzťah H.. E. L. a J.. A. F. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa , ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle . Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sme posudzovali nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi H.. E. L. a J.. A. F. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však vzťah spoločníkov spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Súčasne v tejto veci je potrebné poukázať aj na to, že osoby J.. A. F. a H.. E. L. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. H.. E. L. do funkcie člena dozornej rady ustanovil dňa 10. 10. 2014 v mene vtedajšieho jediného spoločníka J.. A. F.. H.. E. L. vo funkcii dňa 02. 10. 2018 obdobne ako v právnickej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné

meno ADAUS, s. r. o.) vymenila E.. C. M. H.. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. J. F.. O spoločnom členstve s J.. A. F. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. E. L. a p. A. F. alebo p. J. F. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. E. L., p. A. F. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne. Aj keď tvrdenia o závislosti či vďačnosti H.. E. L. voči J.. A. F. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa H.. E. L. mohol stať len na základe vôle J.. A. F. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o. Spoločnosť GGFS s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t. j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup H.. E. L. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle J.. A. F.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavne konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. -21 z 1.augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.

14. Zákon o registri partnerov verejného sektora je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami, použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva, a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza výslovne vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť.

15. Okresný súd uviedol, že z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora zo dňa 19. 07. 2017, vypracovaného oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), vyplýva, že ako jeden z konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora bol v čase vypracovania predmetného verifikačného dokumentu identifikovaný G.. J.. A. F., J.. s poukazom na ustanovenie o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora. Menovaný vykonával hlasovacie práva a mal podiel na zisku partnera verejného sektora sprostredkovane, prostredníctvom viacerých právnických osôb, medzi ktorými možno spomenúť najmä BMC international, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, SLOV COUPON, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791 a S.A.G.R. - Slovak Air Ground Rescue Service, s.r.o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 35 917 709. Partner verejného sektora je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a svoje orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené spoločníkmi. J.. A. F. mal nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 25 %. Je preto zrejmé, že J.. A. F. ako nepriamy spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľal na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhodoval o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Nahliadnutím do Zbierky listín bolo zistené, že valných zhromaždení sa

J.. A. F. osobne zúčastňoval ako predseda predstavenstva spoločníka GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, ktorú nepriamo ovláda a kontroluje (spoločník GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť bol majiteľom obchodného podielu partnera verejného sektora vo výške 34 %). Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa H.. E. L. s J.. A. F. bol úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná v rozhodnom čase spoločná účasť H.. E. L. a J.. A. F. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo J.. A. F. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a H.. E. L. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Preto napriek tomu, že vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora je pomerne rozsiahla a komplikovaná, argument ad absurdum, že by bolo potrebné preverovať sedemstotridsaťtri prepojení medzi H.. L. a všetkými fyzickými osobami tvoriacimi vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora, nemá v tejto veci opodstatnenie.

16. Okresný súd konštatoval, že v tomto prípade aj vzťah oprávnenej osoby s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora J.. A. F., majúcim nepriamu účasť v partnerovi verejného sektora, je potrebné považovať za vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora, zahrnutý pod § 19 písm. c) tohto zákona. Okresný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora EHC service, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa

17. K uloženým pokutám okresný súd uviedol, že v zmysle je sankčný mechanizmus podľa možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, a preto preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Vykonaním lustrácie v Centrálnom registri zmlúv súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora na základe zmlúv, celkom zjavne prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Súd preto uzavrel, že v tejto veci možno ukladať sankcie podľa

18. K argumentácii oprávnenej osoby, v zmysle ktorej by mal súd za analogického použitia zásad trestného konania posudzovať konanie oprávnenej osoby ako pokračovací trestný čin, príp. pokračovací správny delikt, resp. pokračovací delikt verejnoprávnej povahy a uložiť len jednu sankciu, okresný súd konštatoval, že táto nie je namieste, nakoľko následok porušenia zákazu podľa nie je zákonom definovaný ako správny delikt a súd neukladá sankciu trestnej povahy (správnu sankciu), keďže súd nevystupuje v postavení správneho orgánu (bližšie viď odseky 153 a nasl. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokuta podľa zákona č. 315/206 Z. z. má povahu poriadkovej pokuty ukladanej v civilnom procese a podmienky na jej uloženie je potrebné posudzovať vo vzťahu ku každému jednotlivému partnerovi verejného sektora samostatne, a to aj v prípade, ak je partner verejného sektora súčasťou skupiny spoločností. Pritom na okolnosť, že súd uloží totožným osobám pokuty v obdobných veciach, možno prihliadať pri určovaní výšky pokuty v tom smere, že súd skúma, či výška pokuty nie je likvidačného charakteru vzhľadom na pomery danej osoby (právnickej alebo fyzickej).

19. Pokuta podľa okresného súdu nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uvádza,

že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/ poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil, a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).

20. Z Centrálneho registra zmlúv a na základe poskytnutej súčinnosti zo strany Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s., IČO: 35 829 141 okresný súd zistil, že partner verejného sektora mal s označeným subjektom uzatvorené nasledovné zmluvy: čiastkovú zmluvu č. 12 k Rámcovej dohode č. 2017-0276-1183210, uzatvorenú a účinnú dňa 24.08.2017, platnú do 04.10.2017 a čiastkovú zmluvu č. 14 k Rámcovej dohode č. 2018-0022-1183210, uzatvorenú a účinnú dňa 20.02.2018, platnú do 30.04.2018. Na základe týchto čiastkových zmlúv sa partner verejného sektora zaviazal zabezpečiť službu: Výkon leteckých prác a diagnostiky pre spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. Minimálne tieto zmluvy zakladali v rozhodnom období, t.j. v čase porušenia zákazu podľa od 27. 07. 2017 do 05. 03. 2018 zo strany oprávnenej osoby povinnosť registrácie partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, pričom na ich základe bola partnerovi verejného sektora vyplatená suma 570.135 eur vrátane DPH. Podľa názoru súdu v prípade týchto zmlúv nie je možné bez ďalšieho určiť výšku nákladov, ktoré sa k nim viažu. Preto sa javí, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Preto súd dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.

21. Okresný súd konštatoval, že primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa (viď aj dôvodovú správu k zákonu o registri partnerov verejného sektora). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa , nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) alebo zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla plniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. Pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí okresný súd považuje za inšpiratívny aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. , podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že má-li být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná,

zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku "likvidačního" účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)“. Rovnako sa v tomto smere súd stotožňuje s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. -133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. NSS, podľa ktorého „orgán ukládající pokutu za jiný správní delikt je povinen přihlédnout k osobním a majetkovým poměrům pachatele tehdy, pokud je podle osoby pachatele a výše pokuty, kterou lze uložit, zřejmé, že by pokuta mohla mít likvidační charakter, a to i v případech, kdy příslušný zákon osobní a majetkové poměry pachatele v taxativním výčtu hledisek rozhodných pro určení výše pokuty neuvádí“.

22. Podľa názoru okresného súdu je pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie, prihliadnuc na okolnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora je právny predpis, ktorého aplikácia vyvolávala vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy množstvo otázok a pochybností o výklade niektorých ustanovení, zohľadniac tiež okolnosť, že protiprávny stav trval pomerne krátke obdobie (odo dňa registrácie partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora do zmeny vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora, keď všetky obchodné podiely partnera verejného sektora nadobudla spoločnosť Slovak Training Academy, s.r.o.) je primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to vo výške 10.000 eur. V súčasnosti nie je zákonom ohraničená doba, po uplynutí ktorej nie je možné preskúmať porušenie a pri zistení porušenia povinností podľa tohto zákona vyvodzovať zodpovednosť. Skutočnosť, že k porušeniu zákazu podľa došlo skôr, ako partnera verejného sektora majetkovo prevzali osoby, ktoré nie sú spriaznené s fyzickou osobou J.. A. F. ani s právnickými osobami, v ktorých má vplyv, preto nemôže byť dôvodom na to, aby súd pokutu partnerovi verejného sektora neuložil, na uvedené však okresný súd prihliadol pri určení výšky pokuty.

23. K pokute uloženej bývalým členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľom vykonávajúcim funkciu v období od 27. 07. 2017 do 05. 03. 2018, okresný súd uvádza, že pokuta ukladaná členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), ktorá mala byť s ohľadom na znenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Štatutári zodpovedajú v tomto prípade ako kolektívny orgán, bez ohľadu na to, že v mene partnera verejného sektora konali a podpisovali dvaja konatelia spoločne. Dôvodov, ktoré viedli okresný súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, je viacero. V prvom rade okresný súd konštatuje, že ide o prvé porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora zo strany bývalých štatutárov partnera verejného sektora. Okresný súd tiež zobral do úvahy kritériá uvedené v § 13 ods. 6 zákona o registri partnerov verejného sektora a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, porušenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej bývalým členom štatutárneho orgánu súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“.).

24. Pri ukladaní pokuty bývalým členom štatutárneho orgánu okresný súd zobral do úvahy aj zmenu právnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniu , vykonanú novelou č. , ktorá zmenila spôsob, akým majú byť členovia štatutárneho orgánu zaviazaní na zaplatenie pokuty na „spoločne a nerozdielne“, t.j. solidárne. Do 31. 08. 2019 bola ukladaná pokuta každému členovi štatutárneho orgánu samostatne. Od 01. 09. 2019 je spôsob, akým sú členovia štatutárneho orgánu sankcionovaní, pre nich nepochybne priaznivejší ako podľa právnej úpravy účinnej do 31. 08. 2019. Súd preto zaviazal bývalých členov štatutárneho orgánu na zaplatenie pokuty podľa novej právnej úpravy, ktorá je pre členov štatutárneho orgánu priaznivejšia.

25. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uvádza, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty uvedené v predchádzajúcich odsekoch platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu súd určil (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako aj pri členoch štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako bývalým členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20.000 eur. Na doplnenie okresný súd uvádza, že z úradnej činnosti mu bolo známe, že oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, bola účastníkom konania vo viacerých obdobných konaniach, ktoré začali na základe podnetov oznamovateľov, v ktorých došlo k uloženiu pokút. Preto okresný súd skúmal, či určená výška pokuty nebude mať pre oprávnenú osobu likvidačný charakter. V tejto súvislosti sa okresný súd oboznámil s účtovnými závierkami oprávnenej osoby, zverejnenými v registri účtovných závierok a s prihliadnutím na údaje v nich obsiahnuté (napr. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2019 po zdanení 308.218 eur) skonštatoval, že pokutu vo výške 20.000 eur považuje za primeranú.

26. Uložené pokuty sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd účastníkov konania upozornil na ustanovenie , podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil okresný súd lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.

27. K podaným návrhom na prerušenie konania poukázal okresný súd na relevantnú právnu úpravu ust. , (ďalej len „“) s tým, že návrhy na prerušenie konania vychádzajú z tvrdení účastníkov konania o údajnej protiústavnosti časti , zakotvujúcej jednoinštančnosť konania podľa S týmto názorom sa okresný súd nestotožňuje. Okresný súd uviedol, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. ). Kľúčové je preto analyzovať, či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa , majú trestný charakter. Aj vzhľadom na poukaz partnera verejného sektora na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z dôvodu, že toto rozhodnutie ESĽP nebolo doposiaľ prekonané v časti zistenia, či konanie vedúce k uloženiu sankcie má trestný charakter alebo nie, je podľa okresného súdu vhodné podrobnejšie si pozrieť kritériá vymedzené týmto rozhodnutím pre určenie, či vec, resp. sankciu, ktorá môže byť uložená účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného charakteru. Pri tzv. Engelovom teste sa uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 29. septembra 2010, N 205/58 SbNU 827 nasledovne: „47. V prvním kroku tzv. Engelova testu je zkoumáno, zda je určitý přečin upraven trestním právem. Pokud tomu tak je, aplikuje se čl. 6 ve své "trestní větvi" bez dalšího. Pakliže tomu tak není, je nutno

posoudit, zda nejsou splněny podmínky materiální (srov. dále). Podle rozsudku Evropského soudu Oztürk proti Německu (rozsudek ze dne 18. února 1984, č. 8544/79) pak samotná dekriminalizace přečinu dříve upraveného trestním právem nemůže vést k tomu, že by se čl. 6 Úmluvy přestal aplikovat. 48. V dalším kroku tohoto testu je pak analyzována "samotná povaha" přečinu; pokud je trestní (usuzuje se mj. z účelu regulace, společných právních tradic členských států), je řízení o něm řízením o trestním obvinění ve smyslu čl. 6 Úmluvy. 49. Třetím kritériem je pak povaha a závažnost hrozící sankce. Prakticky vždy půjde o trestní obvinění, pokud hrozí v řízení zbavení osobní svobody obviněného (srov. např. Engel proti Nizozemí); k naplnění této podmínky pak postačí i citelný peněžitý trest. 50. Z výše uvedeného však plyne, že nikoliv každá veřejnoprávní sankce uložená za porušení právní povinnosti je ůsobilá "vtáhnout" přečin do kategorie trestního obvinění. Evropský soud pro lidská práva proto v každém konkrétním případě povahu a závažnost hrozící sankce hodnotí. V případě Engel proti Nizozemí například hrálo podstatnou roli, že stěžovatelům byl uložen trest (byť v systému nizozemského práva trest disciplinární), kterým byli zbaveni osobní svobody; s přihlédnutím k významu, jaký Evropský soud osobní svobodě přikládá (srov. např. rozsudek ze dne 18. června 1971, De Wilde, Ooms a Versyp proti Belgii, č. 2832/66, 2835/66 a 2899/66), pak bylo nutno řízení se stěžovateli hodnotit jako řízení o trestnímobvinění. 51. V dalších rozhodnutích Evropského soudu pak byla představa o tom, jaká musí být povaha a minimální závažnost sankce (aby bylo ještě možno hovořit o trestním obvinění), dále řesňována. Ve věci Garyfallou Aebe proti Řecku (rozsudek Evropského soudu ze dne 24. 9. 1997, č. 18996/91) šlo o pokutu ve výši 500 000 drachem (v řízení mohla být uložena až třikrát vyšší), za jejíž nezaplacení hrozilo riziko zabavení majetku či dokonce tresty pro vedení společnosti. V případě Kadubec proti Slovensku (), v němž šlo o uložení relativně marginální pokuty (ve výši 1000 Sk) a povinnosti k náhradě nákladů řízení, se pak Evropský soud řešení této otázky vyhnul, neboť ačkoliv šlo podle jeho názoru o relativně mírný trest, postačovalo k určení povahy trestního obvinění naplnění druhého kritéria (povaha přečinu; obdobně též rozsudek Evropského soudu ze dne 25. 8. 1987, Lutz proti Německu, č. 9912/82, ). 52. Pokud jde nikoliv o závažnost, nýbrž o povahu sankce, je pro projednávanou věc podstatné, že třetí kritérium není zpravidla naplněno, pokud se jedná o sankci, jež není typická pro systém trestního práva, nýbrž spíše pro disciplinární řízení (srov. Kid, C. J. F. Disciplinary Proceedings and the Right to Fair Criminal Trial under the European Convetion on Human Rights. The International and Comparative Law Quarterly. Vol. 36, n. 4, str. 859). V tomto ohledu je důležité rovněž to, zda je sankce zaměřená na všechny či spíše na určitou skupinu osob se zvláštním statusem (rozsudek Evropského soudu ze dne 14. 1. 2010 Tsony Tsonyou proti Bulharsku, č. 2376/03, ). V rozhodovací činnosti Komise pro lidská práva navazující na rozsudek Engel proti Nizozemí proto ani relativně závažné hrozící sankce (např. ztráta zaměstnání) nebyly vyhodnoceny jako sankce trestní, neboť jim scházela trestní povaha (srov. rozhodnutí Komise o nepřijatelnosti ze dne 8. 10. 1980, X. proti Spojenému království, č. 8496/79, v němž byl policista zbaven funkce kvůli krádežím benzínu)“.

28. Aplikujúc kritériá Engelovho testu na právnu úpravu okresný súd konštatuje, že prvé kritérium pri pokutách ukladaných podľa zjavne nie je naplnené, keďže formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva trestného. Uplatniac materiálne kritérium, pokuta ukladaná podľa nemá sankčný, ale reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty pôsobiť drakonicky, cieľom tejto pokuty je odčerpať partnerovi verejného sektora hospodársky prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon (viď aj dôvodová správa k , s ktorou sa okresný súd v tejto časti stotožňuje - nakoniec aj z výšky pokuty je zrejmé, že sa rovná hospodárskemu prospechu, t. j. nie je ani vyššia ani nižšia ako hospodársky prospech, nie je k nej pridávaná pokuta trestajúceho charakteru). Nejde teda o trest, ale len o aplikáciu klasického princípu nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania). Druhé Engelovské kritérium nie v prípade pokút ukladaných podľa taktiež naplnené, keď porušenie sankcionovanej povinnosti zjavne nemá trestný charakter. Pokuty ukladané podľa a podľa sa prima facie môžu javiť ako pokuty trestného charakteru, v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu partnera verejného sektora alebo v postavení oprávnenej osoby.

29. K pochybnostiam vysloveným v oboch návrhoch na prerušenie konania, či Okresný súd Žilina v týchto prípadoch spĺňa atribúty súdu v zmysle Dohovoru, alebo súd vystupuje ako správny orgán, okresný

súd uviedol, že sú situácie (na ktoré bolo v návrhu na prerušenie konania správne poukázané), kedy aj Okresný súd Žilina nevystupuje ako súd, ale ako správny orgán - napr. pokiaľ ide o postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy súd postupuje podľa Správneho poriadku. Rovnako sú situácie, kedy súd vystupuje nie ako verejnoprávny orgán, ale účastník súkromnoprávnych vzťahov, napr. keď uzatvára kúpnu zmluvu na svoju novú budovu, vystupuje ako odberateľ elektrickej energie a pod. V prípade ukladania pokút podľa však súd jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje odkazom na ( ). Súd teda nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa . To je aj dôvod, prečo nemôže súd pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzovať skutok, za ktorý ukladá pokutu, jeho právnu kvalifikáciu a pod., keďže takáto forma výroku je predpísaná , kde výslovne z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku (na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom konaní, kde právne posúdenie súd v zmysle uvedie nie vo výroku, ale v odôvodnení) a rovnako, že z ustanovenia vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu kvalifikáciu atď. Súd pri ukladaní pokút podľa nepostupuje podľa zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, keďže v zmysle výslovne postupuje podľa ustanovení , ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov či trestného súdu. Nemôže obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa a konania podľa zákona o obchodnom registri, keďže aj pri ukladaní pokút podľa zákona o obchodnom registri súd v zmysle zákona o obchodnom registri pri ukladaní pokút postupuje podľa . Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa .

30. Okresný súd tiež poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, v ktorých rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu Žilina o uložení pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp. zn. z 20. mája 2020 Najvyšší súd SR uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa z. č. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o výkon prenesený výkon štátnej správy.“ Je teda zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nemá postavenie správneho orgánu, ktorý by ukladal administratívnu sankciu, ale je mu daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Okresný súd preto uzavrel, že pokuty ukladané podľa nemajú trestný charakter a úprava je tak ústavne konformná, a preto nenašiel dôvod na predloženie veci Ústavnému súdu SR a oba návrhy na prerušenie konania zamietol.

31. Záverom okresný súd uviedol, že v konaní boli zo strany účastníkov konania predložené rozsiahle vyjadrenia s množstvom argumentov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že základné právo podľa aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303- B). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ).

32. Rovnakým spôsobom Ústavný súd Slovenskej republiky mnohokrát judikoval aj vo vzťahu k opravnému konaniu, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí

odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr. , , , , ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd mnohokrát zdôraznil (napr. ), že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998). Okresný súd sa v odôvodnení tohto uznesenia osobitne nezaoberal všetkými argumentmi uvádzanými účastníkmi konania, ale zameral sa len na tie, ktoré považoval za rozhodujúce pre dané rozhodnutie, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky na jasnosť a výstižnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu. Súčasne súd poukazuje na to, že sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzali v súdom spise. Z nich vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu a na základe vykonaného dokazovania považoval za dostatočne preukázané splnenie podmienok na uloženie sankcií v súdom určenej výške. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

33. Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku II. podali prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade. K prípustnosti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na ust. , v spojení s , Ďalej bolo odkázané na úpravu čl. 6 Dohovoru, čl. 2 Protokolu č. 7, dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984 (ďalej aj ako „Dodatkový protokol č. 7“) v spojení s ust. a Bolo poukázané na to, že rozhodnutie o pokute podľa ust. , je rozhodnutím meritórnym, nie procesným, pretože registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou. Pokiaľ zákon lex specialis vo vzťahu k výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. , , nevylučujú ju ani ustanovenia upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré ustanovenia sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa , tak bývalí členovia štatutárneho orgánu boli názoru, že proti rozhodnutiu o pokute podľa , je odvolanie prípustné, pričom poukázali aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 02.04.2020. Zároveň poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. , kde tento súd konal vo veci podaného odvolania aj s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. . Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len činy či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Vo veci Engel a iní proti Holandsku sa Európsky súd pre ľudské práva vysporiadal s otázkou, či je vnútroštátna právna kvalifikácia skutku ako mimosúdneho deliktu dostatočným dôvodom na neaplikovanie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane jeho dodatkových protokolov (ďalej len „Dohovor“), nakoľko takéto vnútroštátne konanie nie je označené ako trestné. Európsky súd pre ľudské práva argumentoval, že ak bolo ponechané na úvahe zmluvných strán Dohovoru, ktoré protiprávne konania budú považovať za trestné a ktoré len za správne delikty, stal by sa rozsah použitia Dohovoru závislý na ich suverénnej vôli, čo by bolo podľa názoru súdu v rozpore s predmetom a cieľom Dohovoru. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú: a) kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré kritérium slúži na to, či je potrebné skúmané konanie klasifikovať na základe vnútroštátnej právnej úpravy ako súdny delikt, resp. ako mimosúdny delikt, b) povaha protiprávneho konania, obsahom ktorého kritéria je skutočnosť, či právna norma, ktorej porušením prišlo k spáchaniu deliktu je záväzná pre všetkých alebo je záväzná len voči špecifikovanej vybranej skupine osôb, pričom toto kritérium nie je striktne nastavené tak, aby vylúčilo všetky normy, ktoré nie sú záväzné voči všetkým osobám,

c) intenzita ukladanej sankcie, podľa ktorého kritéria je najdôležitejšie určiť nielen povahu predmetnej sankcie, ale najmä jej charakter v zmysle toho, či predmetná sankcia smeruje primárne k potrestaniu páchateľa alebo k odstráneniu škodlivého následku jeho konania, či uvedeniu veci do pôvodného stavu.

34. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade uviedli, že nakoľko sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá, je obligatórne nutné konania podľa a podľa posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. I v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie správneho orgánu, i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie nezávislého súdu, vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už partnerovi verejného sektora, štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky (Čl. 1 ods. 1, Čl. 46 ods. 1, 2, Čl. 48 ods. 1 SR).

35. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade ďalej uviedli odvolacie dôvody podľa ust. , a a mali za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukázali na podmienenosť sankčného konania preukázaním nesprávnych údajov v registri. V tejto súvislosti poukázali na stanovisko oprávnenej osoby, keď sa oprávnená osoba rozsiahlo venovala podmienenosti sankčného konania preukázaním nekorektných údajov v registri. Oprávnená osoba opakovane vyslovila právny názor, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty, a to aj pre porušenie zákazu podľa , by malo byť podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. Oprávnená osoba pritom vychádzala z logického výkladu právnej normy , v ktorej hypotéze sa pre účely sankcionovania prvé dve porušenia viažu práve na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri alebo sa viažu na záujem aktualizácie v prípade ich zmeny, aby v každom čase boli príslušné údaje pravdivé a úplné. Z tohto dôvodu oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, a to v uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa , malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. Oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že záver o podmienenosti sankčného konania o uložení pokuty podľa predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod možno vyvodiť aj z následných právnych následkov v súkromnej sfére členov štatutárneho orgánu. Podľa oprávnenej osoby je rozumné a spravodlivé očakávať, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty proti PVS, resp. štatutárnemu orgánu za porušenie zákazu podľa bude podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti a neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Oprávnená osoba zároveň zdôraznila, že príliš formalistický výklad a aplikácia príslušnej právnej normy smerujúci k samoúčelnému sankcionovaniu by neposkytovala materiálnu ochranu zákonnosti, nebola by zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

36. Hoci sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia venoval problematike podmienenosti sankčného konania preukázaním nesprávnosti údajov zapísaných v registri, podľa názoru bývalých členov štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa absolútne nevyporiadal s argumentmi predostretými oprávnenou osobou a podmienenosť jednotlivých konaní vysvetlil po „vlastnej línii“ bez akéhokoľvek vyjadrenia k argumentácii oprávnenej osoby. Konajúci súd podmienenosť sankčných konaní posúdil spôsobom, z ktorého vyplýva, že v podstate v dôsledku nesprávnosti, nedokonalosti a v konečnom dôsledku nezmyselnosti právnej úpravy obsiahnutej v , neexistuje podmienenosť konaní podľa a Okrem nesprávneho právneho posúdenia okresný súd zároveň dotknutú právnu normu vyložil v neprospech adresáta právnej normy, teda postupoval v hrubom rozpore s právnym poriadkom SR.

37. K vylúčeniu oprávnenej osoby podľa ust. bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade poukázali na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého závery považovali odvolatelia za právny názor absolútne nesprávny. Mali za nepochybné, že je právnym predpisom verejného práva, teda je administratívnoprávnym (správnym) právnym predpisom, nakoľko štát prostredníctvom registrujúceho súdu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré sú adresátmi právnej normy, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho súdu sú štátnou mocou vynútiteľné. Podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Rovnako nie je možné rozširovať ani osobnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné subjekty, ktoré príslušná norma nezaväzuje. PVS a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké osoby. Spoločnosť EHC service, s.r.o. je partnerom verejného sektora, J.. A. F. je konečným užívateľom výhod PVS a J.. A. F. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom spoločnosti PVS. H.. E. L. nie je oprávnenou osobou PVS. Oprávnenou osobou PVS je ADAUS, s.r.o., v ktorej v rozhodujúcom čase bol H.. E. L. konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie v rozsahu 50 %. Zostávajúcim 50 %-ným spoločníkom oprávnenej osoby bol E.. J. H.. Vzhľadom na štruktúru obchodnej spoločnosti ADAUS, s.r.o. je zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka H.. E. L., ale i druhého spoločníka E.. J. H.. Z tohto dôvodu je vykonštruovaná údajná zaviazanosť H.. E. L. vo vzťahu k J.. A. F. absolútne bezpredmetná, pretože bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby E.. J. H., oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie.

38. Nie je právne udržateľné a akceptovateľné, aby konajúci súd svojim výkladom dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť nepriameho obchodného podielu J.. A. F. v spoločnosti EHC service, s.r.o. (minimálne vo výške 25 %), že J.. A. F. sa ako nepriamy spoločník zúčastňuje na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom podľa ust. valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Uvedeným výkladom príslušných ustanovení konajúci súd de facto vyslovil právny názor, že J.. A. F. je valné zhromaždenie, t.j. orgán spoločnosti. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade zdôrazňujú, že valné zhromaždenie je kolektívnym orgán a tvoria ho všetci akcionári obchodnej spoločnosti. Ako je zrejmé, spoločníkom PVS je GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, S.A.G.R. Slovak Air Ground Rescue Service, s.r.o. a A.. J. F., teda J.. A. F. nie je orgánom spoločnosti. Orgánom spoločnosti je v tomto prípade valné zhromaždenie tvorené uvedenými spoločníkmi. Je nepochybné, že spôsob, akým konajúci súd vyložil vzťah spoločníka J.. A. F. poukazujúc na najvyšší orgán spoločnosti je nanajvýš extenzívny, a teda v rozpore s právnym poriadkom SR. Ako bolo v priebehu tunajšieho konania opakovane uvedené, podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustná analógia legis/iuris, ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani jej osobnú pôsobnosť na iné subjekty (adresátov), ktoré príslušná právna norma nereguluje. Hoci samotný konajúci súd v odôvodnení napadnutého Uznesenia poukázal na nemožnosť extenzívneho výkladu právnej normy, v konečnom dôsledku na právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby a nepriameho spoločníka PVS, J.. A. F., aplikoval extenzívny výklad právnych noriem, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, ak by aj bolo pripustené, že medzi oprávnenou osobou - ADAUS, s.r.o. existuje istý vzťah k p. J.. A. F. (čo rezolútne odmietajú), vychádzajúc z ust. Zákona musí ísť o vzťah, ktorý by mohol spochybniť vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jej orgánov. Hoci Zákon používa pojem akýkoľvek, vzhľadom na vágnosť a neurčitosť tohto pojmu sa v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe musí tento pojem vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie adresáta právnej normy. Keďže v zmysle Zákona tento vzťah musí byť objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Zákona, tento vzťah musí mať určitú kvalitu. Vzhľadom na nejednoznačnosť právnej úpravy vo vzťahu k určeniu kvality, resp. intenzity tohto vzťahu vzhľadom na ustálenú súdnu prax bolo potrebné, aby súd pri svojom rozhodovaní aplikoval logický a teleologický výklad dotknutej právnej normy, nie výklad jazykový. Je zrejmé, že konajúci súd dostatočne neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a osoby s nepriamym podielom u partnera verejného sektora a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. Zákona. Prijatím striktného jazykového výkladu dotknutého ustanovenia by musela byť, ad absurdum, z činnosti oprávnenej osoby vylúčená napr. i banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej má partner verejného sektora alebo konečný užívateľ výhod uložené finančné prostriedky. Banka s týmito prostriedkami prirodzene disponuje a môže ich aj investovať, pričom banka - oprávnená osoba,

partner verejného sektora, konečný užívateľ výhod, štatutárny orgán partnera verejného sektora majú rovnaký záujem tieto prostriedky zhodnotiť. Navyše, v prípade tejto hypotetickej situácie by bol vzťah medzi oprávnenou osobou a J.. A. F. priamy, bez medzičlánkov, ktoré sú prítomné v posudzovanom prípade. Tento absurdný a zjavne nespravodlivý záver je potrebné akcentovať aj v ekonomických reáliách prípadu. Skupina GRAFOBAL, ktorej konečným užívateľom výhod je v zásade J.. A. F., je jednou z najväčších (min. čo sa objemu tržieb a počtu zamestnancov týka) obchodných skupín na Slovensku. Komplexnosť vzťahov, do ktorých vystupujú spoločnosti ovládané J.. A. F., je možné dovodiť už len z výpočtu spoločností, o ktorých, resp. proti ktorým, sú vedené konania na tunajšom súde. Viaceré z nich bezpochyby patria medzi 20 až 30 najväčších slovenských obchodných spoločností. V dôsledku toho je úplne zrejmé, že nie len tieto spoločnosti, ale aj J.. A. F. ako ich konečný užívateľ výhod a v niektorých spoločnostiach aj ako ich orgán, vstupuje do vzájomných vzťahov, možno tvrdiť, so všetkými bankami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, a to buď priamym vkladom alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dohôd a zabezpečení. Všetky dotknuté banky tak majú nie len prirodzený, ale aj zákonom vyžadovaný záujem o zhodnotenie prostriedkov J.. A. F.. Účelom § 19 Zákona je podľa dôvodovej správy upraviť okolnosti, ktoré zamedzujú výkon činností oprávnenej osoby, ak tu existujú okolnosti, ktoré sú dôvodným predpokladom zaujatosti oprávnenej osoby. V kontexte účelu Zákona by eliminácia tejto zaujatosti prostredníctvom § 19 písm. c) Zákona mala zabezpečiť zápis pravdivých a úplných údajov do registra, teda správnu identifikáciu osoby obchodujúcej so štátom a konečného užívateľa výhod. Prijatím gramatického výkladu § 19 písm. c) Zákona, tak ako tento aplikoval konajúci súd v napadnutom Uznesení, by tak stricto sensu všetky banky resp. pobočky zahraničných bánk museli byť vylúčené z vykonávania činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosti akýmkoľvek spôsobom patriace do skupiny GRAFOBAL. Takýmto výkladom zákona a jeho aplikáciou na posudzovaný vzťah zo strany Okresného súdu Žilina došlo k popretiu nielen základného účelu § 19 Zákona, ale časť ustanovenia § 2 ods. (1) písm. b) Zákona stratila opodstatnenie.

39. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade k výkladu ust. poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.12.2011 s tým, že závery vyslovené Okresným súdom Žilina popierajú základný účel ust. a s týmito závermi sú spojené nespravodlivé až absurdné dôsledky a nevyhnutne vedú k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Zdôraznili, že pri výklade právnych noriem je potrebné vychádzať z toho, že cieľom pri prijatí zákona je racionálna právna úprava. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.07.2010. V zmysle ustálenej judikatúry preto nemôže byť cieľom racionálneho zákonodarcu, aby výklad ust. bol čo i len rámcovo spôsobilý viesť k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Spôsob, akým Okresný súd Žilina v napadnutom uznesení vyložil ust. , je nespravodlivý, v príkrom rozpore s článkom 2 ods. 3 SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Nedokonalú právnu normu v ust. , ktorá obmedzuje práva súkromnoprávnych subjektov, treba vykladať prísne reštriktívne. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 07.03.2012 a stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR.

40. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade uviedli, že personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke s poukazom na ust. . Personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby ADAUS, s.r.o. v dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS. Majetkovým prepojením sa rozumejú najmä vzťahy, v ktorých je oprávnená osoba, a to ADAUS, s.r.o. svojim príjmom „závislá“ na PVS. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy, vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou. Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku PVS. Je absolútne nesporné, že medzi oprávnenou osobou ADAUS, s.r.o. a PVS. neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v zmysle vyššie uvedenej právnej teórie. Podľa právnej teórie mohli okrem majetkového a personálneho prepojenia existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dva druhy, ide o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu. K subjektívnej nestrannosti bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade uviedli, že za účelom jej preukázania pred zápisom PVS oprávnená osoba ADAUS, s.r.o. urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Rovnako i PVS považuje svoj vzťah k oprávnenej osobe ADAUS, s.r.o. za absolútne nestranný a nezaujatý. Ďalej je tu požiadavka objektívnej nestrannosti. Vo vzťahu k tejto objektívnej nestrannosti uviedli, že okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne

aplikoval existujúcu judikatúru vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti oprávnenej osoby vo väzbe na nestrannosť sudcov. Konajúci okresný súd nanajvýš absurdne v odôvodnení napadnutého uznesenia prirovnal vzťah H.. E. L. a J.. A. F. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. k vzťahu spoluvlastníkov veci. Okresný súd posudzoval objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby nesprávne, vychádzal z judikatúry, ktorá bola založená na odlišnom skutkovom základe a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. H.. E. L. a J.. A. F. nie sú spoluvlastníkmi identického obchodného podielu a H.. E. L. a J.. A. F. v rozhodujúcom čase priamo ako fyzické osoby dokonca ani nevlastnili obchodný podiel, vlastníkmi dvoch rôznych samostatných obchodných podielov boli samostatné obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou J.. A. F. a H.. E. L..

41. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týkala subjektívnej a objektívnej nestrannosti sudcu v konaní s tým, že medzi oprávnenou osobou, resp. jej spoločníkom a v rozhodujúcom čase konateľom H.. E. L. a PVS, ako aj jeho konateľom J.. A. F., išlo o objektívne ako i subjektívne absolútne nestranný vzťah. Výrok o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS je tak nesprávny a nezákonný. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade uviedli, že neporušili žiadnu povinnosť podľa , a preto nemohlo dôjsť ani k uloženiu pokuty. Ustanovenie v spojení s ust. ukladá povinnosti výlučne oprávnenej osobe, ktorá je povinná konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa v ust. sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie na jeho konateľa. Aj z ust. vyplýva, že za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá PVS a oprávnená osoba zapísaná v registri. Z ustanovenia vyplýva, že pokutu je možné uložiť osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa prvej vety; podľa prvej vety predmetného ustanovenia môže člen štatutárneho orgánu konajúci v mene PVS ale porušiť len jednu povinnosť, a to povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. Zvyšné dve skutkové podstaty uvedené v prvej vete predmetného ustanovenia nemajú charakter povinnosti, ktorú by člen štatutárneho orgánu mal a mohol dodržať, resp. ktorú by mohol porušiť. Ide o uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa ust. a porušenie zákazu podľa ust. , t.j. zákazu vykonávať úkony oprávnenej osoby, ktorý nemôže porušiť nikto iný, len samotná oprávnená osoba. Ak by mal zákonodarca v úmysle sankcionovať členov štatutárneho orgánu za porušenie zákazu podľa , bola by, resp. mala by byť táto skutočnosť explicitne uvedená pod písm. b) predmetného ustanovenia rovnako, ako tomu je v prípade , ktorý sa nepochybne vzťahuje tak na prípad, kedy bola uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. a na prípad uloženia pokuty za porušenie zákazu podľa Považovali za neprípustné také právne posúdenie ust. , podľa ktorého súd uloží pokutu fyzickej osobe - štatutárnemu orgánu v sume 10.000,- Eur bez toho, aby táto fyzická osoba porušila akúkoľvek povinnosť alebo záujem chránený je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS v rozpore s princípmi právneho štátu, v rozpore s a s princípmi správneho trestania podľa článku 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

42. V ďalšej časti odvolania poukázali bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade na postup okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý proces s poukazom na ust. . Zdôraznili, že uznesenie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, okresný súd sa dostatočne a v niektorých prípadoch vôbec nevysporiadal s argumentáciou účastníkov, ako ani s dôkazmi predloženými jednotlivými účastníkmi. Oprávnená osoba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania sa pomerne rozsiahlo venovala právnej úprave minoritných spoločníkov obsiahnutej v , ktorá v zásade vyvracala argumentáciu oznamovateľa o údajnej zaviazanosti, servilnosti H.. E. L. vo vzťahu k J.. A. F.. Oprávnená osoba poukázala na viaceré inštitúty, ktoré sú upravené v a ktoré výrazne eliminujú, resp. úplne vylučujú poddajnosť, servilnosť, zaviazanosť alebo ekonomickú závislosť minoritných spoločníkov vo vzťahu k väčšinovým spoločníkom, a to aj so zameraním na ich právo na podiel na zisku. Okresný súd nezohľadnil túto argumentáciu oprávnenej osoby, nevenoval jej pozornosť, došlo k nesprávnemu posúdeniu vzťahu

oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil. Pre prípad, že konajúci súd rozhodne o uložení pokuty PVS, PVS konajúcemu okresnému súdu predložil dôkazy preukazujúce hospodársky prospech plynúci zo záväzkových vzťahov uzatvorených so „štátom“. Hoci hospodársky prospech nedefinuje, pod týmto pojmom treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad PVS, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil PVS za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam konajúci súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym záverom, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho partnerovi verejného sektora nesprávne a nezákonne uložil sankciu za údajné porušenie povinnosti.

43. V priebehu konania PVS ako i štatutárny orgán PVS podali návrh na prerušenie konania z dôvodu protiústavnosti časti zákona o RPVS zakotvujúcej jednoinštančnosť konania podľa § 13 zákona o RPVS. S týmto názorom sa konajúci súd nestotožnil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného alibisticky konštatoval, že posúdenie otázky prípustnosti odvolania voči svojmu rozhodnutiu nie je úlohou prvoinštančného súdu, prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že aplikujúc Engelovské kritériá na právnu úpravu podľa Zákona o RPVS, nebolo splnené ani jedno z týchto kritérií, a teda v konečnom dôsledku odvolanie s poukazom na splnenie Engelovských kritérií nie je prípustné. S názorom Okresného súdu Žilina sa nestotožňujú, pričom poukazujú na bod 27. Uznesenia ÚSSR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v zásade rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t. j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10 000 eur do 100 000 eur). V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zmenil tak, že konanie o uložení pokuty podľa zastaví.

44. Proti uzneseniu okresného súdu podala cestou právneho zástupcu odvolanie aj oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania uviedla, že toto odvolanie smeruje proti výroku I., ktorým bola uložená pokuta PVS, výroku II., ktorým bola uložená pokuta bývalým konateľom PVS, a výroku III., ktorým bola uložená pokuta oprávnenej osobe. Oprávnená osoba mala za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie registrujúceho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

45. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba uviedla, že podľa výroku II. napadnutého rozhodnutia ručí za zaplatenie pokuty uloženej členom štatutárneho orgánu PVS, pričom týmito výrokmi bola založená pasívna solidarita. Odvolanie oprávnenej osoby proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým registrujúci orgán uložil pokutu PVS a členom predstavenstva PVS, je tak prípustné priamo zo v znení v zmysle ust. . Podľa výroku III. napadnutého rozhodnutia bola oprávnenej osobe uložená pokuta 20.000,- Eur za porušenie zákazu podľa ust. a len z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto pokuta bola uložená podľa V poučení napadnutého uznesenia okresný súd neuviedol, či je proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III. prípustné odvolanie; v poučení totiž absentuje poučenie o lehote na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III. Absencia poučenia v tomto smere v napadnutom rozhodnutí evokuje to, že okresný súd považuje odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III., ktorým bola uložená pokuta oprávnenej osobe, za neprípustné. Oprávnená osoba preto z opatrnosti považuje za potrebné vyjadriť sa v ďalšom texte k prípustnosti odvolania proti výroku III. rozhodnutia okresného súdu. Z rozhodovacej praxe registrujúceho orgánu je zrejmé, že tento rozhoduje v sankčných konaniach podľa formou uznesení. Podľa ust. sa na konanie o pokute podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia s výnimkou ustanovení Čl. 6, a . v ust. odkazuje na subsidiárne použitie . V absentuje explicitná

právna úprava procesného postupu vo veciach registra partnerov verejného sektora. Registrujúci orgán tak s prihliadnutím na základný princíp, na ktorom mimosporové konanie spočíva a ktorý je zakotvený v Čl. 3 ods. 1 , prejednával a rozhodoval prejednávanú vec podľa ustanovení upravujúcich konanie vo veciach obchodného registra, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovaným veciam registra partnerov verejného sektora. V konaniach vo veciach obchodného registra podľa registrový súd rozhoduje uznesením, pričom táto forma rozhodnutia sa následne preklopuje aj do formy rozhodnutia o obsahovo príbuzných veciach registra partnerov verejného sektora. Ak registrujúci orgán vylučuje prípustnosť odvolania proti napadnutému rozhodnutiu v časti jeho výroku III. pre oprávnenú osobu s odkazom na ust. v spojení s , takýto postup nie je podľa oprávnenej osoby namieste. Z dôvodu subsidiárneho použitia , ktorý je vo vzťahu k zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu o pokute spravuje ust. , podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa . Citované ustanovenie rozširuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné nad rámec prípustnosti podľa , a to o meritórne uznesenia okresného súdu, reflektujúc, že v mimosporových konaniach je rozhodovanie vo veci samej uznesením aprobované ( ), v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bolo možné proti meritórnym uzneseniam podať odvolanie v takom rozsahu, ako je to pri rozsudkoch. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu v jeho výroku III. je rozhodnutím o pokute podľa , t.j. rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, pretože ním registrujúci orgán rozhodol o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo ustanovil sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. ako lex specialis vo vzťahu k výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa predmetného zákona pre oprávnenú osobu a odvolanie nevylučujú ani ustanovenia upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré ustanovenia sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa z dôvodu príbuznosti právnej úpravy. Z týchto okolností oprávnená osoba mala za to, že proti napadnutému rozhodnutiu aj v časti jeho výroku III. je odvolanie prípustné.

46. Oprávnená osoba v odvolaní poukázala na skutkový stav, podľa ktorého partner verejného sektora (ďalej aj len „PVS“) bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dňa 01.02.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu PVS zo dňa 19.07.2017 je G.. J.. A. F., J.. V čase od 27.07.2017 do 05.03.2018 jej konečným užívateľom výhod, a to z dôvodu držby priameho podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach. Vlastnícku štruktúru PVS tvorili spoločnosti S.A.G.R., s.r.o, spoločnosť GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť (IČO: 35 750 791) BMC intrenational a.s. G.. J.. A. F., J.. mal na základnom imaní a hlasovacích právach PVS kvalifikovaný podiel prostredníctvom spoločnosti BMC international, v ktorej mal obchodný podiel 99,73 %. BMC international mala obchodný podiel v spoločnosti SLOV COUPON, a. s. (IČO: 30 842 000), ktorá mala podiel na základnom imaní spoločnosti GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, ktorá mala podiel v spoločnosti S.A.G.R., s.r.o, a táto mala podiel v PVS. G.. J.. A. F., J.. tak nebol priamym spoločníkom PVS, nemal priamy vplyv na riadenie PVS; spoločnosti GRAFOBAL GROUP mala podiel na hlasovacích právach PVS vo výške 34%, teda bez účasti ďalšieho spoločníka by valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné. Navyše ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu nebol I. F. členom žiadneho orgánu PVS. Dňom 5.3.2018, kedy bol I. F. vymazaný z registra ako konečný užívateľ výhod, logicky skončil okresným súdom tvrdený diskvalifikačný vzťah oprávnenej osoby k PVS.

47. Oprávnená osoba v odvolaní poukázala na ďalšie relevantné skutočnosti, a to, že v septembri, resp. v októbri roku 2018 registrujúci orgán začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa vo vzťahu k celkom 19 PVS a jedným z nich bol aj PVS - EHC service, s. r. o. Pre všetkých 19 partnerov verejného sektora vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona ADAUS, s.r.o. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia registrujúci orgán posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu PVS do registra, t.j. ku dňu 19.07.2017; zápis PVS do registra bol vykonaný dňa 01.02.2017. Oprávnená osoba v tabuľkovom prehľade uviedla výpočet PVS, pre ktorých oprávnená osoba začala vykonávať úkony podľa s vyhotovením verifikačných dokumentov a všetci 19 PVS patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod je G.. J.. A. F., J..

Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Spisová značka

1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 . TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 . EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 . VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 . TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 . GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017

48. V ďalšej časti odvolania oprávnená osoba poukázala na jednotlivé rozhodnutia okresného súdu v iných konaniach a mala za to, že registrujúci orgán samostatnými sankčnými rozhodnutiami osobitne uložil pokuty sankcionovaným PVS, štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe za porušenie zákazu úkonov oprávnenej osoby podľa ust. ; G.. J.. A. F., J.. je konečným užívateľom výhod všetkých sankcionovaných PVS z dôvodu jeho majetkovej účasti na ich základnom imaní. Oprávnená osoba poukázala na to, že registrujúci orgán samostatne napadnutým rozhodnutím a samostatne každým ďalším sankčným rozhodnutím uložil za porušenie toho istého deliktu podľa (porušenie zákazu činnosti podľa ) pätnásť pokút oprávnenej osobe - spoločnosti ADAUS, s.r.o., ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre EHC service, s. r. o. a aj pre všetkých ďalších ostatných sankcionovaných PVS, každú pokutu v sume 20.000,- Eur, spolu 300.000,- Eur.

49. Oprávnená osoba poukázala na charakter deliktov podľa Protiprávne konania uvedené v sú deliktami verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu, čo konštatuje aj registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí. je v právnom poriadku Slovenskej republiky systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda konania ním reprobované (delikty) majú povahu správnych deliktov. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že porušenie povinnosti zápisu pravdivých a úplných údajov do registra môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. S poukazom na kvalifikáciu hroziaceho postihu v dôvodovej správe k ako postihu administratívneho, možno delikty podľa subsumovať pod správne delikty a pokuty za tieto delikty ukladané za administratívne sankcie. Oprávnená osoba má za to, že v konaniach upravených registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa Čl. 142 ods. 1 SR. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s jeho právomocou podľa osobitného zákona, a to Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že je administratívnoprávnym predpisom a protiprávne konania dotknutých subjektov ním reprobované sú správnymi deliktmi právnických a fyzických osôb. Ak sa vychádza z predpokladu, že protiprávne konania podľa , vrátane porušenia zákazu podľa ust. , sú svojou povahou správnymi deliktmi, resp. sa k správnym deliktom približujú, je nevyhnutné aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní. Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikovali, že so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré vyjadrujú princípy práva na spravodlivý proces, musí konanie o správnych deliktoch (priestupkoch, správnych deliktoch právnických osôb či fyzických osôb - podnikateľov) a ich trestanie podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Podľa oprávnenej osoby aj trestanie a ukladanie pokút v režime musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie

za porušenie povinností ustanovených musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií.

50. Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). Pred registrujúcim orgánom prebiehali/prebiehajú súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane PVS, pre ktorých ADAUS, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora vrátane sankcionovaných PVS je totožná. Všetci 19 partneri verejného sektora patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 PVS bol/je G.. J.. A. F., J.. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich, v prípade niektorých PVS je p. A. F. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Oznamovatelia vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS z jedinej skutočnosti, a síce, že H.. E. L. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby BIZZ, s.r.o. a p. A. F. prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého PVS do registra, teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa S týmto názorom sa registrujúci orgán stotožnil. Jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora, vrátane PVS bola zmienená nepriama majetková účasť p. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o. Registrujúci orgán pritom na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami. Oprávnená osoba mala za to, že rovnako aj v danej veci mala byť uskutočnená aplikácia zásad trestného konania a ukladania trestov za trestné činy, t.z. zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok. Táto zásada podľa oprávnenej osoby bola porušená, ak registrujúci orgán na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami.

51. Oprávnená osoba v odvolaní odmietla, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa vo vzťahu k PVS. Ak by aj k tomu došlo, tak oprávnená osoba bola názoru, že v prípade porušenia zákazu podľa ust. vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam - PVS by nešlo o opakovanie deliktu, ale takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Podľa oprávnenej osoby z hľadiska subjektívnej stránky by jednotlivé čiastkové útoky spočívajúce v porušení príslušného zákazu vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti - PVS boli spojené jedným a tým istým jednotiacim zámerom oprávnenej osoby v tom smere, že napriek uvedenému diskvalifikačnému vzťahu oprávnená osoba vykonávala pre nich registráciu do registra, resp. identifikáciu ich konečného užívateľa výhod, pričom tieto čiastkové útoky by boli len postupným realizovaním tohto jediného zámeru. Čiastkové porušenia zákazu podľa ust. vo vzťahu k jednotlivým sankcionovaným spoločnostiam

- PVS by mali aj blízku súvislosť v čase. Ako vyplýva z tabuľky vyjadrenej oprávnenou osobou v odvolaní, oprávnená osoba vyhotovila verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia údajov s v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16 dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS do registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boli verifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase. Časová súvislosť je z objektívneho hľadiska podľa oprávnenej osoby najvýznamnejšia. Jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS oprávnenou osobou v rozpore so zákazom podľa , ako aj objektívna súvislosť v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS.

52. Porušenia zákazu podľa ust. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti vrátane PVS by boli len čiastkovými útokmi jedného

a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu mala posudzovať ako jeden delikt. Aplikujúc analogicky trestnoprávnu úpravu, registrujúci orgán mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa ust. vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa príslušného zákona. Ku dňu podania odvolania oprávnenou osobou bolo zrejmé, že registrujúci orgán sankcionoval oprávnenú osobu za jeden pokračovací delikt podľa (zákaz podľa ust. ) pätnástimi sankčnými rozhodnutiami, t.j. oprávnenej osobe uložil pätnásť pokút po 20.000,- Eur. Pokiaľ registrujúci orgán bude pokračovať v takomto postupe, tak oprávnenej osobe hrozí, že bude sankcionovaná za ten istý skutok viackrát. Podľa oprávnenej osoby registrujúci orgán o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe konať vo viacerých samostatných konaniach a určite nemôže rozhodnúť proti oprávnenej osobe viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými by kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Došlo by tým k porušeniu práva oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že pokiaľ registrujúci orgán v sankčnom konaní napadnutým rozhodnutím porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe, nerešpektoval trestnoprávne zásady ukladania trestov za pokračovacie trestné činy, ktoré sa obdobne aplikujú aj pre trestanie v režime , zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je nezákonné, čím došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby na spravodlivý proces.

53. Oprávnená osoba mala za to, že rozhodnutie okresného súdu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, ktorá má za následok, že rozhodnutie je nesprávne. Rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Registrujúci orgán neuviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia kvalifikáciu skutku, za ktorého porušenie uložil oprávnenej osobe uvedenú pokutu. Z dôvodu, že na správne trestanie sa primerane použijú ustanovenia trestnoprávnej úpravy, bolo potrebné z nich vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa , resp. musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností. U priestupkov je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Oprávnená osoba poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva, že len riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ako aj pre určenie rozsahu dokazovania, pre správne určenie sankcie a jej výšky, pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Registrujúci orgán pojal kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci ani táto kvalifikácia podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná. Nebolo uvedené, akým konkrétnym konaním bol delikt zo strany jednotlivých účastníkov spáchaný, v akom čase a podobne. Chýbajúci opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Registrujúci orgán sa obmedzil len na doslovný prepis podnetu oznamovateľa C. Y.. Uznesenie, ktorým bolo začaté konanie z úradnej moci, musí obsahovať vymedzenie obvinenia tak, ako ho vidí súd, nie tretia nezainteresovaná osoba. Obdobne je to aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia. Registrujúci orgán v uznesení o začatí konania neuviedol, v čom vidí deliktuálne konanie oprávnenej osoby, čím im zamedzil vyjadriť sa k dôvodom „obvinenia“ a cez ich prizmu zvoliť vhodnú účinnú obranu. Počas celého konania registrujúci orgán neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Právny názor registrujúceho orgánu, že vzťah nepriamej majetkovej účasti p. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o. je diskvalifikujúci pre výkon činností podľa oprávnenou osobou pre PVS, t.j. pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., sa všetci účastníci konania dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia. Tento

právny názor okresného súdu je výsledkom veľmi extenzívneho výkladu právnej normy obsiahnutej v Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť.

54. Oprávnená osoba namietala aj nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa oprávnenej osoby s poukazom na ust. v konaní nebolo preukázané ani majetkové, ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS v zmysle , v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré oprávnená osoba vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázala. V konaní neboli preukázané ani príbuzenské, priateľské, rýdzo osobné vzťahy medzi p. E. L. a p. A. F., ani vzťahy založené na zaviazanosti, servilnosti, či ekonomickej závislosti p. E. L. vo vzťahu k p. A. F.. Registrujúci orgán založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa pre PVS výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS, pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci, konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jej zápise do registra. Registrujúci orgán nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne PVS, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku čoho takto vyslovený právny názor registrujúci orgán posunul len do pocitovej roviny. Podľa oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie je arbitrárne (svojvoľné).

55. Oprávnená osoba mala za to, že jej nestrannosť voči PVS je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Registrujúci orgán extrémne extenzívne vyložil ustanovenie Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. E. L. a p. A. F. v inom, od PVS odlišnom subjekte (GGFS s.r.o.). Registrujúcim orgánom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS a jej sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS. V naznačenom kontexte nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o PVS alebo jej konečnom užívateľovi výhod do registra; napokon tieto boli/sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán ich nespochybnil. Obchodný, čisto formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. E. L.) a spoločníka PVS (p. A. F.) v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.), nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer p. E. L. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. E. L. ani oprávnená osoba neparticipovali, boli im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv. Registrujúci orgán nezaložil porušenie zákazu podľa ust. na priateľskom vzťahu alebo závislom ekonomickom vzťahu p. E. L. a p. A. F.. Právna norma vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy.

56. Registrujúci orgán poukázal aj na to, že p. A. F. a H.. E. L. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. V tejto súvislosti oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že pri výkone funkcie člena dozornej rady spoločnosti sa kladie najväčší dôraz na výkon nezávislého dohľadu. Zloženie dozornej rady musí byť také, aby jej členovia mohli konať zásadným spôsobom nezávisle od iných členov dozornej rady a nezávisle od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle najmä vo vzťahu k ostatným členom dozornej rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že H.. E. L. a p. A. F. boli členmi dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. preukázala ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný vzťah. Domnienka registrujúceho orgánu o tom, že okrem účasti H.. E. L. a p. A. F. na valných zhromaždeniach spoločnosti GGFS s.r.o. sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., nemá oporu v spise. Registrujúci

orgán za týmto účelom nevykonal dokazovanie, nezisťoval, s akou periodicitou zasadala v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. a či sa H.. E. L., resp. p. A. F. týchto zasadnutí osobne zúčastňovali.

57. Oprávnená osoba poukázala na rozhodovaciu prax súdov v otázke posudzovania nestrannosti sudcov a pri zohľadňovaní teórie zdania, pričom registrujúci orgán nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím registrujúci orgán nesprávne právne vec posúdil. Príslušná rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. V rozhodnutí, ktoré oprávnená osoba napadla odvolaním, absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s touto konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa oprávnenej osoby je aj to, aby v prípade, ak sa v judikatúre všeobecných súdov, najmä súdu najvyššej inštancie a v doktríne objavujú viaceré výklady a spôsoby používania právnej normy, ktoré sú rozhodujúce pre výrok vo veci, bolo v rozhodnutí o veci samej jednoznačne a presvedčivo vysvetlené, prečo všeobecný súd použil tie metódy výkladu, ktoré použil, aké argumenty ho viedli k tomu, že sa priklonil k vlastnému riešeniu a nie k riešeniu, ktoré existuje v judikatúre.

58. Oprávnená osoba konštatovala, že pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. členom jeho orgánov. Vzťah H.. E. L. a p. A. F., založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Oprávnená osoba a napokon aj PVS v prejednávanej veci uviedli, že oprávnená osoba a cez ňu H.. E. L. ako advokát dlhodobo poskytovali právne služby pre spoločnosti patriace do skupiny GRAFOBAL GROUP, vrátane PVS, ktorých spoločníkom s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou a konečným užívateľom výhod bol/je p. A. F.. Vzťah advokát - klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková účasť H.. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu marginálna, nepodstatná. Registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo marginálny, niečo cez 4 roky trvajúci vzťah spoločnej majetkovej účasti H.. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o. povýšil nad dlhodobý, rozhodujúci a určujúci vzťah H.. E. L. ako advokáta k spoločnostiam patriacim do skupiny GRAFOBAL GROUP a k p. A. F. ako dlhodobým klientom oprávnenej osoby. Aj vzťah medzi oprávnenou osobou a PVS vznikol a riadil sa výsostne len dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre PVS, ktorá sa spravovala , resp. bol založený za účelom profesionálneho poskytovania právnych služieb advokáta klientovi. S akcentom na dôslednú aplikáciu teórie zdania Najvyšší súd SR taktiež opakovane vyslovil, že vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na kolegialite a princípoch profesionálnej spolupráce, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Oprávnená osoba mala za to, že registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS .

59. V závere odvolania oprávnená osoba uviedla, že ak registrujúci orgán podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti H.. E. L. a p. A. F. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z výkonu úkonov podľa oprávnenou osobou pre PVS, teda pre subjekt odlišný od PVS, výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, vec nesprávne právne posúdil. Registrujúci orgán právnu normu obsiahnutú v ust. nesprávne vyložil a aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k PVS. Oprávnená osoba navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že konanie v tejto veci bude zastavené.

60. Bývalý člen štatutárneho orgánu v 1/ rade A.. F. vo vyjadrení uviedol, že nepodal v prejednávanej veci samostatné odvolanie s ohľadom na znenie § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré priznáva právo podať odvolanie voči rozhodnutiu o pokute uloženej na základe ust. § 13 zákona len oprávnenej osobe, ktorá ručí za zaplatenie pokuty. Podanie odvolania oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora však zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku, voči všetkým výrokom, teda i voči ostatným subjektom, ktoré právo podať odvolanie nemajú ( (bod 21 a 25); totožne ). A.. J. F., ako bývalý konateľ partnera verejného sektora, sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou v Odvolaní oprávnenej osoby zo dňa 7.

júna 2021, ako aj argumentáciou uvedenou v Odvolaní bývalých konateľov v 2. a 3. rade zo dňa 7. júna 2021. Nad rámec argumentácie uvedenej v odvolaní oprávnenej osoby uviedol, že je neprípustné založiť uloženie sankcie - pokuty na základe porušenia povinnosti, ktorú štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora zákon neukladá. V súvislosti s uložením pokuty štatutárnym orgánom spoločnosti sa nemôže jednať ani o tzv. culpa in eligendo (zodpovednosť za nesprávny výber pomocníka). Uvedený konštrukt zodpovednosti nemožno v žiadnom prípade aplikovať na vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora a už vôbec nie na vyvodenie zodpovednosti voči štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora. Skutočnosť, že oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora resp. jeho štatutárneho orgánu - je zásadnou okolnosťou pre vylúčenie aplikovania culpa in eligendo na štatutárny orgán partnera verejného sektora. V prejednávanej veci je oprávnená osoba tým subjektom, ktorý mal na základe ust. § 19 konať a splniť si tam uložené povinnosti a je to oprávnená osoba, ktorá má odmietnuť vykonávať činnosť oprávnenej osoby, ak existuje konflikt záujmov! Právna teória i judikatúra sa zaoberali i otázkou zodpovednosti klienta za konanie advokáta na základe konceptu culpa in eligendo. Právna teória jednoznačne potvrdzuje názor, že za chyby advokáta (škodu spôsobenú advokátom) nemôže zodpovedať klient, lebo tu niet právneho základu pre takúto zodpovednosť. Vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora navyše nie je totožným so vzťahom advokát - klient. Výkon činnosti oprávnenej osoby je článkom mechanizmu, ktorý zaviedol štát na identifikovanie a publikovanie konečných užívateľov výhod. Oprávnená osoba tu de facto zastupuje štát, je poverená výkonom verejnej moci (Šafranko, I., Azud, J. Macek, J.: Zákon o registri partnerov verejného sektora. Komentár. I. vydanie. Bratislava. C.H.Beck: 2021 s. 289).

61. Pokiaľ ide o skutočnosť, či bývalí konatelia mohli a mali, s ohľadom na ich postavenie vedieť o tom, že existujú prepojenia medzi spoločníkmi oprávnenej osoby a konečným užívateľom výhod A.. A. F., ktoré by zakladali konflikt záujmov v zmysle ust. § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora, bývalý člen štatutárneho orgánu v 1/ rade uviedol, že ako konateľ partnera verejného sektora dôveroval oprávnenej osobe. Konatelia partnera verejného sektora navyše objektívne nemohli mať vedomosť a nemali ani možnosť takúto vedomosť získať o všetkých možných majetkových, či personálnych prepojeniach medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod A.. A. F.. Nebolo objektívne možné, aby konatelia partnera verejného sektora preverovali všetky možné prepojenia majetkového alebo personálneho charakteru všetkých podnikateľských subjektov, v ktorých A.. A. F. pôsobí. S ohľadom na uvedené navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že konanie o uložení pokuty zastavuje.

62. PVS vo vyjadrení uviedol, že nepodal v prejednávanej veci samostatné odvolanie s ohľadom na znenie § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré priznáva právo podať odvolanie voči rozhodnutiu o pokute uloženej na základe ust. § 13 zákona len oprávnenej osobe, ktorá ručí za zaplatenie pokuty. Podanie odvolania oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora však zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku, voči všetkým výrokom, teda i voči ostatným subjektom, ktoré právo podať odvolanie nemajú (rozhodnutie Ústavného súdu SR (bod 21 a 25); totožne ). Partner verejného sektora sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou v Odvolaní oprávnenej osoby zo dňa 7. júna 2021, ako aj argumentáciou uvedenou v Odvolaní bývalých konateľov v 2. a 3. rade zo dňa 7. júna 2021. Nad rámec tejto argumentácie predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že okresný súd neuviedol, na akých skutkových okolnostiach a na akých právnych záveroch založil zodpovednosť partnera verejného sektora za porušenie ust. o registri partnerov verejného sektora. Mal za to, že je neprípustné uložiť sankcie - pokutu za porušenie povinnosti, ktorú partnerovi verejného sektora zákon neukladá. Oprávnená osoba je tá, ktorá má za úlohu overovať a preskúmavať úplnosť a pravdivosť údajov, oprávnená osoba je tá, ktorá má „kontrolovať“ partnera verejného sektora. Zo žiadneho ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora nevyplýva povinnosť partnera verejného sektora preverovať oprávnenú osobu. Oprávnená osoba je tým subjektom, ktorý mal na základe ust. zákona o registri partnerov verejného sektora konať a splniť si tam uložené povinnosti a je to oprávnená osoba, ktorá má odmietnuť vykonávať činnosť oprávnenej osoby, ak existuje konflikt záujmov. Partner verejného sektora nemôže riadiť ani kontrolovať činnosť oprávnenej osoby, to odporuje ustanoveniam ( až 600 ) upravujúcim zmluvu o kontrolnej činnosti, ktoré sa vzťahujú i na zmluvný vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora ( zákona o registri partnerov verejného sektora). Oprávnená osoba vykonáva voči partnerovi verejného sektora kontrolnú činnosť, pričom ju má vykonávať nestranne s vynaložením odbornej starostlivosti. S ohľadom na uvedené nemožno teda na vyvodenie zodpovednosti voči partnerovi verejného sektora v prejednávanom prípade aplikovať ani ust. Občianskeho

zákonníka (zodpovednosť za poverené osoby resp. „pomocníkov“), nakoľko vo vzťahu k § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora nekonal partner verejného sektora, ktorý by poveril splnením povinnosti oprávnenú osobu. Súd prvého stupňa neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, na ktorom založil zodpovednosť partnera verejného sektora za porušenie povinností oprávnenej osoby oprávnenou osobou. Vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora navyše nie je totožným so vzťahom advokát - klient. Z tohto hľadiska je rozšírenie zodpovednosti za konanie oprávnenej osoby na partnera verejného sektora absolútnym excesom z teórie pričítateľnosti zodpovednosti. Zo strany okresného súdu tak došlo k extrémnemu výkladu, ktorý pri analógii so vzťahom advokát - klient by znamenal, že klient by mal zodpovedať za porušenie zákona o advokácii advokátom.

63. Pokiaľ ide o skutočnosť, či partner verejného sektora mohol mať a mal mať vedomosť o tom, že existujú prepojenia medzi spoločníkmi oprávnenej osoby a konečným užívateľom výhod A.. A. F., ktoré by zakladali konflikt záujmov v zmysle ust. § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora, PVS uviedol, že dôveroval oprávnenej osobe, a to najmä s ohľadom na ust. § 5 ods. 3 zákona o registri partnerov verejného sektora, v zmysle ktorého oprávnená osoba k zápisu partnera verejného sektora predloží čestné vyhlásenie, ktorým deklaruje neexistenciu skutočností, ktoré by ju v zmysle ust. § 19 vylučovali z postavenia oprávnenej osoby z dôvodu konfliktu záujmov. Partner verejného sektora navyše objektívne nemohol mať vedomosť a nemal ani možnosť takúto vedomosť získať o všetkých možných majetkových, či personálnych prepojeniach medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod A.. A. F.. Rovnako nebolo objektívne možné, aby partner verejného sektora preveroval všetky možné prepojenia majetkového alebo personálneho charakteru všetkých podnikateľských subjektov, v ktorých A.. A. F. pôsobí. Uvedené je absolútne nereálne najmä s ohľadom na počet subjektov, v rámci ktorých v určitej forme pán F. a pán L. pôsobia. Partner verejného sektora by tým navyše de facto musel nahrádzať činnosť oprávnenej osoby. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie okresného súdu zmenil tak, že konanie o uložení pokuty zastavuje.

64. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej osoby uviedli, že je nepochybné, že rozhodnutia o pokute podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 4 Zákona sú meritórnym rozhodnutím, nie procesným, nakoľko nimi registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou. PVS, Štatutárnemu orgánu ako aj Oprávnenej osobe sa ním priamo zakladá sankčná povinnosť zasahujúca do ich hmotnoprávneho postavenia. V nadväznosti na vyššie uvedené sú bývalí členovia ŠO PVS toho názoru, že vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už PVS, Štatutárnemu orgánu alebo Oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky. V časti skutkového stavu bývalí členovia ŠO PVS uviedli, že tento nepokladajú za sporný, a preto nemajú potrebu sa k nemu ďalej bližšie duplicitne vyjadrovať. K charakteru deliktov uviedli, že podľa odvolania majú delikty povahu správnych deliktov a pokuty ukladané za tieto delikty sú administratívne sankcie, s čím súhlasia aj bývalí členovia ŠO PVS a považujú ho za správny. Rovnako vyslovili súhlas s názorom oprávnenej osoby o nevyhnutnosti aplikácie zásad trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní a o absencii kvalifikácie skutku v uznesení. V konaní pred Registrujúcim orgánom nebolo preukázané ani majetkové, ani personálne prepojenie Oprávnenej osoby a PVS. Registrujúci orgán založil vzťah p. E. L. a p. A. F. len na nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., Registrujúci orgán nešpecifikoval ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť Oprávnenej osoby, Registrujúci orgán neprijateľne extenzívne vyložil ustanovenia Zákona, pričom ich mal vyložiť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy, Registrujúci orgán neprihliadal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú Oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, Registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax pričom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, Registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti Oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS. Súhrnom nielen týchto pochybení teda Registrujúci orgán nesprávne právne danú vec posúdil.

65. Bývalí členovia štatutárneho orgánu v 2/ a v 3/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu právneho zástupcu partnera verejného sektora a k vyjadreniu právneho zástupcu štatutárneho orgánu partnera verejného sektora A.. J. F. uviedli, že štatutárny orgán 1/ a PVS nepodali v predmetnej veci samostatné odvolanie, pričom poukazujú výlučne na ust. § 13 ods. 7 Zákona, ktoré priznáva právo podať odvolanie voči rozhodnutiu o pokute uloženej na základe ust. § 13 Zákona len oprávnenej osobe, ktorá ručí za zaplatenie pokuty. S uvedeným názorom sa bývalí členovia ŠO PVS nestotožňujú a pokladajú ho za nesprávny. Je zrejmé, že Štatutárny orgán 1/ a PVS vychádzali z nesprávneho poučenia zo

strany tunajšieho súdu. Bývalí členovia ŠO PVS poukazujú na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.:13Cob/152/2020 zo dňa 04.05.2021, kde uvedený súd v postavení odvolacieho súdu konal o podanom odvolaní partnera verejného sektora a štatutárneho orgánu partnera verejného sektora proti rozhodnutiu založenému na rovnakom právnom a skutkovom základe ako v tomto prípade, t. j. proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ustanovenia § 13 Zákona. Odvolací súd k prípustnosti odvolania podaného partnerom verejného sektora a konateľom partnera verejného sektora vychádzal z uznesenia ÚS SR č.k. -51 zo dňa 02.04.2020 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.08.2020. Odvolací súd skonštatoval prípustnosť odvolania podaného partnerom verejného sektora, konateľom partnera verejného sektora a rovnako oprávnenou osobou. Keďže tunajší súd mal v čase rozhodovania vedomosť o vyššie spomenutom uznesení Krajského súdu v Žiline, bývalí členovia ŠO PVS majú za to, že konajúci súd procesne pochybil, a to z dôvodu nesprávneho poučenia o možnosti podať riadny opravný prostriedok. Z dôvodu nesprávneho poučenia Štatutárny orgán 1/ a PVS nepodali riadny opravný prostriedok.

66. V súvislosti so zodpovednosťou Oprávnenej osoby Štatutárny orgán 1/ a PVS uvádzajú, že Oprávnená osoba porušila svoje zákonné verejnoprávne povinnosti (uložené jej zákonom, nie zmluvným vzťahom), s čím Bývalí členovia ŠO PVS nesúhlasia, keďže majú za to, že Oprávnená osoba konala s náležitou odbornou starostlivosťou a neporušila žiadne jej zverené povinnosti. Je nevyhnutné zdôrazniť, že PVS ani jeho štatutárny orgán neporušili žiadnu povinnosť podľa Zákona. Za prípadné porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 19 Zákona PVS ako ani jeho štatutárny orgán nenesú zodpovednosť. Ustanovenie § 19 Zákona v spojení s ust. § 11 ods. (4) Zákona ukladá povinnosti výlučne oprávnenej osobe, ktorá je tak povinná konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa Zákona v zmysle § 19 Zákona sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie na jeho konateľa. Aj z ust. § 11 ods. (1) Zákona vyplýva, že za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri. Je neprípustné také právne posúdenie ustanovenia § 13 ods. (1) Zákona, podľa ktorého súd uloží pokutu fyzickým osobám - Bývalým členom ŠO PVS v sume 10.000,00 € bez toho, aby tieto fyzické osoby porušili akúkoľvek povinnosť alebo záujem chránený zákonom.

67. Štatutárny orgán 1/ a PVS vo Vyjadreniach uvádzajú, že nemohli mať ani objektívne vedomosť o všetkých možných majetkových a personálnych prepojeniach medzi Oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod G.. J.. A. F., J.. Je absolútne nesporným, že medzi oprávnenou osobou ADAUS, s.r.o. a PVS - EHC service, s.r.o. neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie, partner verejného sektora a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké subjekty. Vzhľadom na štruktúru obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. je zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu, nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka H.. E. L. ale i druhého spoločníka E.. J. H.. Z uvedeného dôvodu je vykonštruovaná údajná zaviazanosť H.. E. L. vo vzťahu k J.. A. F. absolútne bezpredmetná, nakoľko bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby E.. J. H. oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie. Je nepochybné, že spôsob, akým konajúci súd vyložil vzťah spoločníka spoločnosti (a nepriameho spoločníka J.. A. F. poukazujúc na najvyšší orgán spoločnosti) je nanajvýš extenzívny, a teda v rozpore s právnym poriadkom SR.

68. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., III. a v závislom výroku V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , v spojení s . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

69. Krajský súd ako primárnu riešil otázku prípustnosti a rozsahu odvolaní podaných oprávnenou osobou a bývalými konateľmi partnera verejného sektora v rade 2/ a v rade 3/ (ďalej len „štatutárny orgán PVS“). Z výroku I. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ním bola uložená pokuta partnerovi verejného sektora, výrokom II. bola uložená pokuta bývalým konateľom PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, výrokom III. bola uložená pokuta oprávnenej osobe, výrokom IV. boli návrhy na prerušenie konania zamietnuté a výrokom V. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13

odseku 1 o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa , , a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej bolo v poučení uvedené, že možno podať odvolanie proti výroku V. (výrok o trovách konania).

70. Napadnuté uznesenie okresného súdu je datované dňa 5. mája 2021. V zmysle znenia ust. účinného od 01.09.2019 môže proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že vzhľadom k zneniu ust. bolo pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby podstatné, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty členom štatutárneho orgánu PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Oprávnená osoba je tak subjektom oprávneným podať odvolanie priamo na podklade tohto zákonného ustanovenia. Oprávnená osoba v podanom odvolaní uviedla, že odvolaním napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu.

71. Okresný súd vo výroku IV. odvolaním napadnutého uznesenia zamietol návrhy na prerušenie konania. Voči tomuto výroku štatutárny orgán partnera verejného sektora ani oprávnená osoba odvolanie nepodali. Napriek tomu v podanom odvolaní štatutárny orgán PVS na návrhy na prerušenie konania poukazoval s odkazom na Engelovské kritériá a ich vyhodnotenie v kontexte prejednávanej veci. Táto námietka smerovala k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo väzbe k uloženým pokutám, pričom nešlo o odvolanie do výroku IV., ktorým sa zamietli návrhy na prerušenie konania. V konečnom dôsledku je zrejmé, že proti tejto výrokovej časti odvolanie nie je prípustné podľa ust. , ak toto zákonné ustanovenie pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o prerušení konania ( ). Aj z rozsahu odvolania podaného oprávnenou osobou plynie, že toto smeruje len proti výroku I., II. a výroku III., ktorými výrokmi bola uložená pokuta PVS, štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe. Možno tak konštatovať, že takto vyjadrená odvolacia námietka smerovala voči výrokom o uložení pokuty a nie voči výroku o zamietnutí návrhov na prerušenie konania.

72. Podľa ust. , ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo sa poruší zákaz podľa , registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

73. Podľa ust. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

74. Čo sa týka prípustnosti odvolania podaného bývalými členmi štatutárneho orgánu PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 v spojení s uznesením ÚS SR sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020. Z citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je účastníkom konania podľa odseku 1, Vzhľadom k uvedenému odkazu vyjadrenému v ust. je tak zrejmé, že oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. , t.j. v konaní o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade členom štatutárneho orgánu PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj PVS a členov štatutárneho orgánu PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola uložená pokuta. Podľa odseku 28. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR

č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Rovnaký záver týkajúci sa tejto veci vyslovil ÚS SR aj v svojom uznesení sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020 v ods. 25. odôvodnenia. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, bývalým členom štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie.

75. Podľa ust. na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

76. Podľa ust. odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa .

77. Primeraná aplikácia ustanovení na konanie o pokute potom podľa názoru krajského súdu, ktorý je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, odôvodňuje záver, že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané bývalými členmi štatutárneho orgánu PVS. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000 Eur do 100.000 Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu k možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka tejto veci, v ods. 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa ust. vylúčené.

78. Krajský súd na základe skutočnosti, že priamo ust. poukazuje na primerané použitie na konanie o pokute, pričom podľa ust. je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, bývalým členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj oprávnenej osobe, v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS, ktorý ale odvolanie nepodal, a bývalých členov štatutárneho orgánu PVS, z ktorých podali odvolanie bývalí konatelia uvedení v záhlaví uznesenia v rade 2/ a v rade 3/. Toto uznesenie ÚS SR bolo krajským súdom uvádzané v kontexte hodnotenia prípustnosti odvolania PVS a štatutárneho orgánu PVS so zvýraznením záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale rozhodnutím vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese.

79. Krajský súd po skonštatovaní prípustnosti odvolania podaného bývalými členmi štatutárneho orgánu PVS a oprávnenou osobou posudzoval, či má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie

okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.

80. V podanom odvolaní členovia štatutárneho orgánu PVS a oprávnená osoba namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. , je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe ust. sa subsidiárne aplikujú ustanovenia , t.j. aj ust. v spojení s ust. . Krajský súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. (aktuálne ust. ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu ().

81. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. . Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia aplikoval, vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto sa zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu ().

82. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia odvolateľov, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnuté uznesenie okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. .

83. Oprávnená osoba v podanom odvolaní napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba presný opis skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému

sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces.

84. Krajský súd tento odvolací dôvod nehodnotí ako relevantný, pričom poukazuje na účel právnej úpravy prijatý a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. Predmet úpravy v je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa zákona o registri partnerov verejného sektora () je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa a nasl. . Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s .

85. Krajský súd konštatuje, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2020 vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, ale sa jednalo o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese (ods. 11 odôvodnenia uznesenia NS SR). V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Z tohto rozhodnutia NS SR plynie záver charakteru konania o uložení pokuty podľa ako konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta.

86. Oprávnená osoba v podanom odvolaní tiež namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, členov štatutárneho orgánu PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa , a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. -51 zo dňa 02. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v “ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j.

nevyžadovalo sa vyjadrenie, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta, ani vyjadrenie tohto skutku v uznesení, ktorým okresný súd začal konanie v prejednávanej veci.

87. V odvolaniach bývalých členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby bola podstatnou námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení s tým, že došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je , námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, a konštatovania okresným súdom, ktoré nemajú oporu v spise.

88. K uvedeným odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na ust. , keď na konanie o uložení pokuty podľa sa primerane použijú ustanovenia , avšak ustanovenia Čl. 6, ust. a sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci.

89. Krajský súd k výkladu právnej normy - , ktorý uskutočnil okresný súd, považuje za potrebné uviesť, že zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom (označované ako partneri verejného sektora), novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. partnerov verejného sektora nahradil pôvodný konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle o verejnom obstarávaní (ďalej len „“). prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. alebo sa poruší zákaz podľa ust. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné, že v zmysle sa od oprávnenej osoby vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, tak ako vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou

starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust.

90. Podľa ust. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.

91. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a došlo tak k porušeniu zákazu podľa K tomuto zistenému vzťahu okresný súd vecne správne uviedol, že z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou, vyplýva, že J.. A. F. bol od 27. 07. 2017 do 05. 03. 2018 identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ustanovenie a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe skutočnosti, že mal nepriamy podiel na hlasovacích právach a základnom imaní partnera verejného sektora. Stotožňuje sa krajský súd s konštatovaním okresného súdu, že partner verejného sektora je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a svoje orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené spoločníkmi. J.. A. F. mal nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 25 %, čím sa ako nepriamy spoločník partnera verejného sektora v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľal na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhodoval o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Nahliadnutím do Zbierky listín bolo okresným súdom zistené, že valných zhromaždení sa J.. A. F. osobne zúčastňoval ako predseda predstavenstva spoločníka GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, ktorú nepriamo ovláda a kontroluje (spoločník GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť bol majiteľom obchodného podielu partnera verejného sektora vo výške 34 %). Je namieste aj krajským súdom zvýrazniť, že vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa H.. E. L. s J.. A. F. bol zistiteľný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná v rozhodnom čase spoločná účasť H.. E. L. a J.. A. F. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo J.. A. F. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a H.. E. L. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.). Aj keď je vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora pomerne rozsiahla a komplikovaná, už z uvedeného je zjavné, že nemôže obstáť odvolacia argumentácia o potrebe poznania všetkých prepojení medzi H.. L. a fyzickými osobami tvoriacimi vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora. Okresný súd tak vecne správne uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora EHC service, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa zákona o RPVS.

92. Krajský súd je názoru, že takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle , pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodmi o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. Nepochybne z ust. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vyvolať čo i len pochybnosť o jej nestrannosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom,

tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.

93. K odvolacej námietke, že okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. , krajský súd uvádza, že nebola opodstatnená. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. má pozitívne vymedzenie toho, kto je partnerom verejného sektora, a negatívne vymedzenie toho, kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/ verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistené prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust. , ktorého porušenie, ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi A.. F., ktorý mal nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 25 %, a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, a preto je oprávnená osoba vylúčená v zmysle z vykonávania úkonov. Práve táto prepojenosť objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Výklad rozhodných ustanovení bol zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie v tom, že J.. A. F. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom PVS a že H.. E. L. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je ADAUS, s.r.o.

94. v ustanovení definuje skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa Z ustanovenia vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa , z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj bývalým členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Neobstojí preto odvolacia argumentácia, že za porušenie zákazu podľa Z.z možno sankcionovať len oprávnenú osobu a nie PVS ani členov jeho štatutárneho orgánu, keďže priamo zákonné ustanovenie zákona zakotvuje, že za porušenie tohto zákazu registrujúci orgán uloží pokutu aj PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd v tejto časti v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS a členom štatutárneho orgánu PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000 Eur ako PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ale 20.000 Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.

95. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci bolo okresným súdom posudzované, či vo veci partnera verejného sektora EHC service, s.r.o. pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho

orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty, došlo, tak potom bol namieste postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz podľa ust. Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.

96. Krajský súd nehodnotí ako dôvodnú ani odvolaciu námietku PVS a štatutárneho orgánu PVS, že okresný súd sa nevyporiadal s tvrdeniami o zaviazanosti, servilnosti H.. L. vo vzťahu k J.. F.. K tejto otázke zaujal okresný súd stanovisko v ods. 124 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Krajský súd na tieto zhodnotenia okresného súdu odkazuje.

97. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto , ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia , ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného , v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že v ustanovení rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.

98. Podané odvolania neboli vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantné ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 Eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. S uvedeným postupom sa krajský súd ako súd odvolací stotožnil a v podrobnostiach na závery okresného súdu odkazuje. S ohľadom na obsah spisového materiálu, priebeh konania pred okresným súdom a vykonané pojednávanie bol účastníkom konania a

ich zástupcom zrejmý predmet konania, a preto námietky o prekvapivosti vydaného rozhodnutia nemôžu byť relevantné.

99. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa pre PVS vykonala oprávnená osoba ADAUS, s.r.o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. Krajský súd nezistil ani nesprávnosť skutkových zistení, ani nesprávne právne posúdenie veci ohľadom tých výrokov napadnutého uznesenia, ktoré boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu s ohľadom na rozsah podaných odvolaní (výrok IV. o zamietnutí návrhov na prerušenie konania predmetom odvolacieho konania nebol).

100. Z uvedených dôvodov tak krajský súd pristúpil k potvrdeniu uznesenia okresného súdu v odvolaniami napadnutých výrokoch I., II., III. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaniami napadnuté, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

101. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže krajský súd nezistil dôvod podľa ust. a .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.