Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)af3/383752.52d38c.pdf
PDF · 329.58 KB
No categories available
6Sžo/31/2011
Najvyšší súd 6Sžo/31/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: R. a t. S., so sídlom M. X., B., (právny predchodca S. r.)
v zastúpení P. & p.,spol. s r.o., B. 4, B., proti žalovanému: Rada pre vysielanie
a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu ţalovaného č. RL/17/2009 zo dňa 19. mája 2009, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 141/2009-48, zo dňa 19. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S 141/2009-48, zo dňa 19. apríla 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. RL/17/2009 zo dňa 19. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 768,28 €
na účet jeho právneho zástupcu P. & p., spol. s r.o., B. X, B., v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.4.2011 č. k. 3S 141/2009-48 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. RL/17/2009 zo dňa 19.5.2009, ktorým ţalovaný uloţil ţalobcovi podľa ust. § 64 ods. 1
písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zák. č. 308/2000 Z. z.“) sankciu – upozornenie
na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b) zákona
č. 308/2000 Z. z. tým, ţe dňa 21.11.2008 o cca 12:30 hod., odvysielal program „Z.“, v ktorom
došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd sa v danej veci
stotoţnil s názorom ţalovaného správneho orgánu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí,
v zmysle ktorého ţalovaný správne vyhodnotil predmetnú reláciu ţalobcu ako reláciu, ktorá
nespĺňa poţiadavky nestrannosti, zahŕňajúcej aj povinnosť poskytnúť vyváţenosť
odvysielanej relácie. Taktieţ podľa názoru krajského súdu ţalobca nezabezpečil
pre poslucháča nestrannosť predmetného vysielania a redaktor si riadnym spôsobom nesplnil
túto povinnosť.
Z obsahu administratívneho spisu krajsky súd zistil, ţe ţalobca dňa 21.11.2008
o cca 12,30 hod. na vysielacom okruhu R. S. v programe „Z.“ odvysielal diskusiu o
aktuálnych témach, týkajúcich sa stretnutia premiérov Slovenskej republiky a Maďarskej
republiky, policajného zásahu na futbalovom zápase Slovan – Dunajská Streda, novely
trestného zákona a učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ďalej zistil, ţe
ţalovaný oznámil ţalobcovi začatie správneho konania vo veci moţného porušenia ust. § 16
písm. b) zák. č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s odvysielaním programu „Z.“, v ktorom mohlo
dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti; ţalovaný v pozvánke na ústne
pojednávanie ako aj v odpovedi na ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť
o odročenie ústneho pojednávania zaslal ţalobcovi prepis skutkového stavu k správnemu
konaniu a záznam vysielania programu; ţalovaný rozhodnutím zo dňa 19.5.2009 č.
RL/17/2009 podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. ţalobcovi uloţil sankciu –
upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, ţe ţalobca odvysielaním predmetného programu
porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b) zák. č. 308/2000 Z. z.; v odôvodnení
rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe v predmetnom programe boli hosťami traja politický
komentátori, resp. novinári a to zástupkyňa šéfredaktora denníka Új Szó, publicista denníka
Pravda, komentátor denníka Sme, ktorí zaujímali svoje stanovisko k uvedeným udalostiam a
prítomní komentátori v uvedenej relácii prezentovali svoje názory a hodnotiace komentáre,
ktoré boli predmetom vysielania relácie „Z.“; ďalej ţalovaný skonštatoval, ţe politicko-
publicistický program „Z.“ vysielaný dňa 21.11.2008 nespĺňal poţiadavku nestrannosti, ktorá
zahŕňa aj povinnosť poskytnúť priestor pre vyjadrenie sa druhej strany alebo zaujať
stanovisko zo strany redaktora; podľa názoru ţalovaného prezentáciou jednostranných
informácií bolo divákovi znemoţnené, aby si mohol pod vplyvom prezentácie viacerých
názorových uhlov pohľadu vytvoriť vlastný objektivizovaný názor na danú problematiku.
Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu
posudzoval v intenciách § 16 písm. a), b) v spojení s § 64 ods. 1, 3 zákona č. 308/2000 Z. z..
Ţalobné námietky ţalobcu týkajúce sa porušenia ust. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 46 správneho
poriadku postupom ţalovaného, keď ţalovaný počas správneho konania ţalobcovi neposkytol
informáciu o tom, ktoré časti relácie povaţoval za problematické, ako aj ţe predmet
správneho konania nešpecifikoval, vyhodnotil ako neopodstatnené.
Taktieţ krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu týkajúcu sa
nesprávneho právneho posúdenia, keď ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca nezabezpečil
dostatočnú objektívnosť a nestrannosť dotknutého programu. Poukázal na to, ţe povinnosťou
ţalobcu je v súlade s ust. § 16 písm. b) zák. č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť objektivitu
a nestrannosť programov ako takých. Stotoţnil sa s právnym záverom ţalovaného uvedenom
v odôvodnení rozhodnutia, v zmysle ktorého redaktor nevynaloţil dostatočné úsilie
na vytvorenie názorovej oponentúry voči redaktorom, ktorí sa zúčastnili odvysielaného
programu „Z.“. Mal za to, ţe z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v upozornení na
porušenie povinností ţalobcu stanovil jasné pravidlá pre riešenie tohto typu programu
s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia. Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade
boli splnené podmienky k vyvodeniu zodpovednosti ţalobcu formou uloţenia sankcie
v zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z. - upozornenie na porušenie zákona.
Taktieţ uloţenú sankciu povaţoval za primeranú a súladnú so zákonom.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu
jeho neúspechu v konaní.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal náhradu trov konania vrátane odvolacieho
konania v sume 223,09 € s DPH.
Ţalobca v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu, ţe konanie zaťaţil inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a súčasne namietal, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Povaţoval vymedzenie skutkovej vety vo výroku napadnutého
správneho rozhodnutia za nedostatočné a zmätočné, keďţe neobsahuje ani vymedzenie
vysielacieho okruhu, na ktorom malo dôjsť k odvysielaniu predmetného programu, ani
identifikáciu konania, ktorým malo dôjsť k správnemu deliktu nezabezpečenia objektívnosti
a nestrannosti. Poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. 3Sţo 200/2010, 2Sţ 7/2010), podľa ktorých neúplné vymedzenie skutkovej vety
vo výroku je nedostatočné. Namietal, ţe krajský súd s námietkami nezrozumiteľnosti
a zmätočnosti, ktoré najvyšší súd povaţuje za relevantné, sa nijako nevysporiadal a preto
zdôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., s poukazom na to,
ţe krajský súd sa nevyjadril k viacerým podstatným skutočnostiam namietaných ţalobcom.
Za inú vadu konania povaţoval procesnú vadu, ktorej základom je porušenie ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť
rozhodnutia, dôvodiac, ţe o takúto vadu ide tieţ v prípade, ak je výsledkom konania súdu
vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia.
Ţalobca tvrdil, ţe vytvoril dostatočné podmienky pre zachovanie objektivity
a nestrannosti tým, ţe do relácie venovanej viacerým aktuálnym spoločenským témam pozval
zástupcov dvoch najčítanejších mienkotvorných denníkov (SME a Pravda) a jedného
najčítanejšieho denníka vydávaného v Slovenskej republike v maďarskom jazyku, vysloviac
názor, ţe i keď je v zmysle ust. § 16 písm. b) zák. č. 308/2000 Z. z. povinný zabezpečiť
objektivitu a nestrannosť programov ako takých, nie však všetkých jednotlivých vyjadrení,
ktoré v týchto programoch odznejú. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na dôvodovú
správu k zák. č. 308/2000 Z. z.. Ďalej uviedol, ţe charakter piatkových vydaní programu „Z.“
je špecifický tým, ţe neslúţi ako aréna pre konfrontáciu protichodných verejno-politických
perspektív, ale ponúka reflexiu idúcu nad rámec beţných názorových vrstvení, vysloviac
názor, ţe nie je moţné dosiahnuť vyváţenosť v tom zmysle, ţe jeden komentátor sa vyjadrí
inak ako druhý, keď často nie je moţné vzhľadom na diametrálne odlišné a špecifické témy
ponúknuť protichodný názor. Dôvodil, ţe počas relácie moderátor poskytol moţnosť vyjadriť
sa všetkým zúčastneným hosťom, na prípadné „odbočenia od témy“ vţdy
prítomných upozornil a primerane vyvaţoval reakcie jednotlivých hostí, ktoré námietky však
krajský súd nezohľadnil a namiesto toho skonštatoval, ţe úsilie moderátora sa mu nejavilo
„dostatočné“. Vytýkal krajskému súdu, keď ţiadnym spôsobom nezohľadnil, ţe nie je
v dispozičných moţnostiach ţalobcu zabezpečiť, aby protichodné názory zazneli
za kaţdých okolností a to merateľne s určitými kvantifikovateľnými ukazovateľmi,
povaţujúc takýto výkon kontroly za svojvoľný a jeho prípadné potvrdenie súdom zbavuje
ţalobcu akejkoľvek právnej istoty vo vzťahu k obsahu jeho zákonných povinností.
Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sţo 200/2010, ktoré sa týka obdobnej situácie. Záverom uviedol, ţe názory
na aktuálne spoločnosťou rezonujúce témy ponúknuté poslucháčom v dotknutej relácii
a vyjadrenia moderátora boli so zreteľom na špecifické „piatkové“ obsadenie relácie hosťami
a odvysielané témy vyznačujúce sa len marginálnym politickým pozadím dostatočne
objektívne a nestranné a preto týmto postupom neporušil ust. § 16 písm. b) zák. č. 308/2000
Z. z..
Ţalobca taktieţ namietal spôsob rozhodnutia súdu o trovách konania, zastávajúc názor,
ţe výrok o zamietnutí ţaloby je vecne nesprávny a preto mu mala byť priznaná náhrada trov
konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. vo výške 495,41 € s DPH.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril. Navrhoval napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne a právne správny potvrdiť.
V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, ţe ţalobca v ţalobe nenamietal
nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku napadnutého správneho rozhodnutia, keď túto
námietku vzniesol aţ vo svojom podaní na krajský súd zo dňa 11.3.2011. Uviedol, ţe nie je
moţné na túto námietku prihliadať, keďţe uvedený ţalobný dôvod bol vznesený
aţ po uplynutí lehoty v zmysle ust. § 250b O.s.p. v spojení s ust. § 250h ods. 1 O.s.p..
Vyslovil názor, ţe výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne
a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, pretoţe
vo výrokovej časti je vymedzený čas spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania
správneho deliktu a správny delikt. Mal za to, ţe takto identifikovaný skutok nie je
zameniteľný s iným, nakoľko v danom čase a dni ţalobca odvysielal iba jeden program „Z.“
a z výroku je teda zrejmé, akým skutkom došlo k porušeniu zákona, na ktorej skutočnosti
nemení ani to, ţe vo výroku nie je špecifikovaný okruh, keďţe ţalobca odvysielal v daný deň
a hodinu v rámci všetkých svojich programových okruhov iba jeden program „Z.“. Ďalej
vyslovil názor, ţe výrok rozhodnutia, ktorý identifikuje skutok spôsobom, ktorý vylučuje jeho
zameniteľnosť s iným skutkom, teda v plnom rozsahu zodpovedá poţiadavkám zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a zákona č. 99/1963 Zb.
a takéto znenie výroku rozhodnutia nemôţe byť dôvodom na zrušenie
rozhodnutia. Na podporu svojho tvrdenia ţalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sţ 9/2010, 8Sţo 112/2010, 6Sţo 112/2010. Ďalej tvrdil, ţe
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obdobnou námietkou o nedostatočnej identifikácii
skutku vo výroku rozhodnutia zaoberal aj v ďalších konaniach, pričom znenie výrokov bolo
v zásade rovnaké (čas spáchania správneho deliktu, spôsob – odvysielanie programu, správny
delikt – znenie príslušnej zákonnej povinnosti), pričom v rozsudkoch sp. zn. 2Sţ
4/2009, 8Sţ 4/2010, 4Sţ 2/2010, 5Sţ 8/2010, 8Sţ 8/2010, 5Sţ 17/2010 predmetnú námietku
odmietol ako neopodstatnenú. Ţalovaný taktieţ nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe objektívnosť
a nestrannosť daného typu programu je moţné a dostačujúce zabezpečiť iba „správnym“
výberom hostí, ale naopak je presvedčený, ţe ţalobca je povinný zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť aj počas samotného priebehu programu a takúto funkciu môţe v takýchto
prípadov plniť moderátor programu. Ďalej uviedol, ţe pojmy objektívnosť, nestrannosť,
názory a hodnotiace komentáre nie sú v zák. č. 308/2000 Z. z. ani v súvisiacich normatívnych
právnych aktoch bliţšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do
kategórie neurčitých pojmov, pre ktoré platí zásada, ţe je vo výlučnej kompetencii správneho
orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah, s poukazom na to, ţe jedným zo
zásadných faktorov pri posudzovaní objektívnosti a nestrannosti programov je
vyváţenosť informácií, ktoré recipient dostane a proti názory dotknutých subjektov musia byť
sprostredkované v primeranom rozsahu, z ktorého dôvodu správny orgán skúma kaţdý
spravodajský a politicko-publicistický program samostatne a posudzuje ich súlad
s povinnosťou v zmysle ust. § 16 písm. b) zák. č. 308/2000 Z. z., t.j. z hľadiska objektívnosti
a vyváţenosti informácií, ktoré recipient v skutočnosti dostal. Zastával názor, ţe
v napadnutom správnom rozhodnutí podrobne a náleţite zdôvodnil svoju správnu úvahu,
na základe ktorej dospel k záveru, ţe ţalobca prostredníctvom moderátora programu
nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu. Taktieţ poukázal na to, ţe rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvádzané ţalobcom, sa týka síce obdobného typu
programu, avšak skutkový stav bol v danom prípade výrazne odlišný (iný hostia, iné témy, iné
vyjadrenia). Zdôraznil záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný
v citovanom rozhodnutí o úlohe moderátora, v zmysle ktorého moderátor by mal
konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany
druhej. Záverom ţalovaný uviedol, ţe vyjadrenia odvysielané v predmetnom programe
jednoznačne obsahovali tak kritiku osobného charakteru, ako aj subjektívne vyjadrenia
hodnotiace jednotlivé rozhodnutia predstaviteľov vtedajšej vlády na základe politického
aspektu (nie vecného) a v takom prípade podľa jeho názoru bolo potrebné zabezpečiť
primeranú názorovú oponentúru, keďţe v opačnom prípade nie je moţné konštatovať
objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu. Vyslovil názor, ţe
v dostatočnej miere zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia
zákona, rozhodnutie má všetky náleţitosti ustanovené v ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne
a dostatočne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení
správneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia
a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím mu bola uloţená sankcia
za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie ţalovaného, ktorým
podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. uloţil ţalobcovi sankciu –
upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b)
zák. č. 308/2000 Z. z. tým, ţe dňa 21.11.2008 o cca 12:30 hod. odvysielal program „Z.“,
v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, zistil, ţe ţalovaný listom zo dňa
13.2.2009 ţalobcovi oznámil začatie správneho konania č. 33-PgO/O-623/2009 vo veci
moţného porušenia § 16 písm. b) zák. č. 308/200 Z. z. v súvislosti s tým, ţe dňa 21.11.2008
o cca 12:30 hod. odvysielal program „Z.“, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu
objektívnosti a nestrannosti, s výzvou na vyjadrenie a s poučením o právach účastníka
konania. Listom zo dňa 11.5.2009 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe v súvislosti správnych
konaní č. 33-PgO/O-623/2009 a č. 48-PgO/O-904/2009 vedených proti Slovenskému rozhlasu
nariadil ústne pojednávanie dňa 19.5.2009 o 10.00 hod., ţiadajúc, aby sa na nariadenom
ústnom pojednávaní vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v uvedených správnych konaniach,
ktorými sú prepis/popis skutkového stavu k predmetnému správnemu konaniu a záznam
vysielania programu a súčasne v prílohe zaslal ţalobcovi prepis/popis skutkového stavu
k právnemu konaniu č. 33-PgO/O-623/2009 a kópie záznamov vysielania programu “Z.“ zo
dňa 10.10.2008, cca 12.30 hod. a zo dňa 21.11.2008 o cca 12.30 hod.. Zástupca účastníka
konania na ústnom pojednávaní dňa 19.5.2009 o 10.00 hod. k správnemu konaniu č. 33-
PgO/O-623/2009 zo dňa 10.2.2009 a č. 48-PgO/O-904/2009 zo dňa 24.2.2009 zápisnične
uviedol, ţe za príklad nevyváţenosti a nestrannosti bolo v predmetných SK poukázané na
malé časti jednotlivých programov, z hľadiska kontextu celého programu boli tieto programy
vyváţené a nestranné; ide o program, ktorý sa vysiela naţivo, sú pozývaní hostia z celého
spektra a nie ,jednofarební“; skladbou hostí sa ÚK usiluje o zabezpečenie rôznorodosti
názorov, ktoré odzneli v programe; avšak nie je moţné predvídať, ako dopadne konkrétna
diskusia, moderátor má schválené témy, o ktorých sa bude diskutovať; pripravuje sa na tieto
témy po odbornej stránke; v predmetnom programe sa strieda viac moderátorov, aby bola
zabezpečená rôznorodosť; moderátor nie je v programe na to, aby prezentoval svoje názory,
moderátor je v programe na moderovanie; jeho úloha je obmedzená na sledovanie obsahu
programu a opravovať prípadné nepresnosti hostí; veľká časť relácie sa venovala tomu, aký je
dôleţitý dialóg medzi slovenskou vládou a maďarskou vládou; takáto informácia prispieva
k informovanosti poslucháčov; spravodajské informácie, ktoré počas týţdňa zaznejú, dostane
poslucháč v predmetnom programe v súvislostiach a v kontexte. Ţalovaný v správnom konaní
č. 33-PgO/O-623/2009 vydal dňa 19.5.2009 rozhodnutie číslo RL/17/2009, ktoré je
predmetom prieskumu súdom. Súčasne sa odvolací súd oboznámil so slovným
prepisom relácie a záznamom vysielania programu „Z.“.
Podľa ust. § 16 písm. a), b) zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť
všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,
zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov
a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť
oddelené od informácií spravodajského charakteru.
Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
upozornenie na porušenie zákona,
Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68
zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov –
správny poriadok).
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán v predmetnej
veci náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov
napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladné
so zákonom.
Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
10 6Sžo/31/2011
s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol
o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Do uvedenej
právnej normy bola transformovaná poţiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva
na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený
v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu
vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti,
zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť
a úplnosť skutkových zistení zadováţených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či
(procesné) právne pochybenia, môţe v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uloţiť
povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého
je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník
správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt
spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo a následky ním vzniknuté môţu
mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej
zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii.
11 6Sžo/31/2011
V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní
a retransmisii postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou
ţalovaného správneho orgánu bolo v konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať
v súčinnosti s účastníkom tohto konania a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy bolo
potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie
postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný
zákonník, Trestný poriadok).
Podľa názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.),
keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej
právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú
zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj
subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť.
Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie
skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie
o trestných činoch, pretoţe podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať
trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného
zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných
skutočností. U priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku
musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny,
druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné
vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), podľa ktorého výrok
rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania
a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán
na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí
spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je moţné
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času
a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Takáto miera podrobnosti
je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekáţky
litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci
12 6Sžo/31/2011
rozhodnutej, ale taktieţ pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho
práva na obhajobu, ako aj pre správne určenie sankcie a jej výšky. Aţ vydané rozhodnutie
jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam
výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť
do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade
konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká
povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce
takýto výrok moţno povaţovať za zrozumiteľné a môţe byť vynútiteľné exekúciou.
Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska
vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej
republiky a to s poţiadavkami čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách, v zmysle ktorého pri „akomkoľvek trestnom obvinení“, je potrebné poskytnúť
záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie
zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí
obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade
i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku
svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2
správneho poriadku).
Zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva opis skutku, ktorým sa ţalobca
dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.,
za ktoré porušenie mu Rada uloţila pokutu, keď vo výroku rozhodnutia len konštatuje, ţe
porušenia právnej povinnosti sa dopustil tým, ţe v určený deň a hodinu odvysielal program
„Z.“, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Skutok, ktorým žalobca
nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, vo výroku preskúmavaných rozhodnutí
absentuje.
Uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk uvedených vyššie spôsobuje
nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúce za následok nezákonnosť
jeho rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.
13 6Sžo/31/2011
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, ţe pokiaľ aj Rada
v preskúmavanom rozhodnutí v odôvodnení podrobne opísala priebeh deja, ktorým sa mal
ţalobca dopustiť porušenia § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. a konštatovala dôvody,
pre ktoré mala za to, ţe ţalobca sa uvedenými časťami programu porušenia právnej
povinnosti dopustil, opis skutku poručenia právnej povinnosti v odôvodnení rozhodnutia
nemôţe zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle realizácie plnej jurisdikcie prihliadol
na pochybenie Rady, napriek tomu, ţe ţalobca takúto námietku nevzniesol v ţalobe.
Odvolací súd zistil, ţe v obdobnej veci uţ rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 3Sţo 200/2010 zo dňa 8. októbra 2010, ktorým zmenil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/126/2009-52 zo dňa 27. mája 2010 tak, ţe rozhodnutie
ţalovaného č. RL/18/2009 zo dňa 19. mája 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţo 200/2010 zo dňa 8. októbra 2010,
ktorého text uvádza nasledovne:
„Právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje
názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať
a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače
nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať
na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Úloha moderátora je v predmetnom programe nepochybne dôležitá pri usmerňovaní
samotného priebehu diskusie a v prípade potreby je jeho úlohou upozorniť diskutujúcich
na neprítomnosť diskusiou dotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa. Rovnako by mal
konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany
druhej. Z obsahu stavu veci, tak ako to vyplýva zo zvukového záznamu programu je podľa
názoru senátu odvolacieho súdu evidentné, že moderátor v posudzovanom programe uvedené
pravidlá rešpektoval a zvoleným spôsobom usmerňovania relácie nepochybil. Pokiaľ sa aj
14 6Sžo/31/2011
hostia pozvaní do relácie vyjadrovali kriticky, neznamená to, že táto kritika nebola
konštruktívna a objektívna. Skutočnosť, že program obsahuje aj kritické názory neznamená,
že by bola recipientovi upretá možnosť vytvoriť si vlastný úsudok o diskutovanej téme.
Súd ešte dodáva, že sa stotožnil s názorom oboch účastníkov konania, že nie je možné
predvídať, akým spôsobom budú jednotlivé osobnosti reagovať na diskutované témy, preto by
Rada ako správny orgán mala vo výroku rozhodnutia presne opísať skutok, ktorým vysielateľ
porušil zákonnom stanovenú povinnosť a v rozhodnutí náležite odôvodniť, či prišlo
k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektivitu alebo nestrannosť resp. aj objektivitu aj
nestrannosť politicko-publicistického programu.
Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona Najvyšší súd
Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/126/09-52 zo dňa
27. mája 2010 a rozhodnutie žalovaného č. RL/18/2009 zo dňa 19.05.2009 zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu
nepreskúmateľnosti a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.).“
Senát odvolacieho súdu ďalej poukazuje na to, ţe predmetom súdneho prieskumu
vo veci rozhodovanej najvyšším súdom v konaní sp. zn. 3Sţo 200/2010 bolo rozhodnutie
ţalovaného vydané v správnom konaní vedenom proti ţalobcovi pod č. 48-PgO/O-904/2009.
Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe uvedené správne konanie voči ţalobcovi
bolo vedené Radou súbeţne s predmetným správnym konaním (33-PgO/O-623/2009), ktorá
skutočnosť je zrejmá z pozvánky na ústne pojednávanie ako aj zo zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 19.5.2009. Zo skutkových zistení teda vyplýva, ţe ţalobca sa dopustil
dvoch správnych deliktov, ktoré boli predmetom samostatných správnych konaní a za ktoré
im Rada uloţila samostatné sankcie, pričom z charakteru skutkov vyplýva, ţe ţalobca sa mal
skutkami dopustiť rovnakého porušenia právnej povinnosti v zmysle § 16 písm. b) zákona
č. 308/2000 Z. z. odvysielaním rovnakej relácie „Z.“ avšak v iný deň (v správnom konaní 33-
PgO/O-623/2009 dňa 21.11.2008 o cca 12.30 hod. a v správnom konaní č. 48-PgO/O-
904/2009 dňa 10.10.2008 o cca 12.30 hod.), Rada v oboch uvedených správnych konaniach
vydala rozhodnutie dňa 19. mája 2009.
Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy,
ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov
pri sankcionovaní za spáchanie viacerých deliktov. Pri spáchaní viacerých správnych deliktov
15 6Sžo/31/2011
(jednočinný súbeh, viacčinný súbeh, pokračujúci delikt) pri nedostatku špeciálnej úpravy
je preto taktieţ potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať
„analogiae legis“ podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní
len jedného trestu.
Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri
napr. sp. zn. 3 Sţn 68/2004, 3Sţ 85/2007, 8Sţo 28/2007, 8Sţo 147/2008), ktorá je jednotná
v tom, ţe trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a ţe trestanie
za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto
hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.
Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán v uvedených veciach sa
uvedenými zásadami pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za správne delikty ţalobcu neriadil.
V tejto súvislosti najvyšší súd súčasne poukazuje na to, ţe súd k nezákonnosti
spočívajúcej v tom, ţe správny orgán „uno actu“ uloţil totoţnému subjektu dve pokuty za dva
správne delikty, hoci podľa vyššie uvedených zásad mal uloţiť len jednu pokutu, prihliadne
v súlade s dispozičnou zásadou ţaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1) len
na námietku ţalobcu. Ţalobca však v tomto smere výslovnú námietku proti rozhodnutiam
Rady nevzniesol a preto najvyšší súd sa týmito úvahami zaoberal len s ohľadom na prípadný
ďalší postup správneho orgánu po vrátení veci na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
ţalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2, písm. a), d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 a s § 246c ods. 1. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia a súdneho poplatku za ţalobu, pretoţe bol v konaní úspešný. Trovy
právneho zastúpenia priznal ţalobcovi za 2 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie ţaloby po 115,90 €, reţijný paušál za úkon po 6,95 € za 2 úkony právnej
pomoci – vyjadrenie ţalobcu vo veci samej zo dňa 11.3.2011, podanie odvolania proti
rozsudku krajského súdu po 123,50 € a reţijný paušál za úkon po 7,41 €, účasť na vyhlásení
16 6Sžo/31/2011
rozsudku krajského súdu 30,88 € a paušál 7,41 €, a účasť na vyhlásení rozsudku najvyššieho
súdu 31,79 € a paušál 7,63 € podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov + 20% DPH, teda trovy právneho zastúpenia v celosti 702,28 €. Trovy konania
ţalobcu v celosti činia vo výške 768,28 € (702,28 + 66 - súdny poplatok).
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 25. apríla 2012
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth