Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/31/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: R. a t. S., so sídlom M. X., B., (právny predchodca S. r.)

v zastúpení P. & p.,spol. s r.o., B. 4, B., proti žalovanému: Rada pre vysielanie

a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu ţalovaného č. zo dňa 19. mája 2009, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -48, zo dňa 19. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -48, zo dňa 19. apríla 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. zo dňa 19. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 768,28 €

na účet jeho právneho zástupcu P. & p., spol. s r.o., B. X, B., v lehote 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.4.2011 č. k. -48 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. zo dňa 19.5.2009, ktorým ţalovaný uloţil ţalobcovi podľa ust. § 64 ods. 1

písm. a) o vysielaní a retransmisii a o zmene

2

Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „“) sankciu – upozornenie

na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b) zákona

č. tým, ţe dňa 21.11.2008 o cca 12:30 hod., odvysielal program „Z.“, v ktorom

došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd sa v danej veci

stotoţnil s názorom ţalovaného správneho orgánu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí,

v zmysle ktorého ţalovaný správne vyhodnotil predmetnú reláciu ţalobcu ako reláciu, ktorá

nespĺňa poţiadavky nestrannosti, zahŕňajúcej aj povinnosť poskytnúť vyváţenosť

odvysielanej relácie. Taktieţ podľa názoru krajského súdu ţalobca nezabezpečil

pre poslucháča nestrannosť predmetného vysielania a redaktor si riadnym spôsobom nesplnil

túto povinnosť.

Z obsahu administratívneho spisu krajsky súd zistil, ţe ţalobca dňa 21.11.2008

o cca 12,30 hod. na vysielacom okruhu R. S. v programe „Z.“ odvysielal diskusiu o

aktuálnych témach, týkajúcich sa stretnutia premiérov Slovenskej republiky a Maďarskej

republiky, policajného zásahu na futbalovom zápase Slovan – Dunajská Streda, novely

a učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ďalej zistil, ţe

ţalovaný oznámil ţalobcovi začatie správneho konania vo veci moţného porušenia ust. § 16

písm. b) v súvislosti s odvysielaním programu „Z.“, v ktorom mohlo

dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti; ţalovaný v pozvánke na ústne

pojednávanie ako aj v odpovedi na ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť

o odročenie ústneho pojednávania zaslal ţalobcovi prepis skutkového stavu k správnemu

konaniu a záznam vysielania programu; ţalovaný rozhodnutím zo dňa 19.5.2009 č.

podľa ţalobcovi uloţil sankciu –

upozornenie na porušenie zákona z dôvodu, ţe ţalobca odvysielaním predmetného programu

porušil povinnosť ustanovenú v ; v odôvodnení

rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe v predmetnom programe boli hosťami traja politický

komentátori, resp. novinári a to zástupkyňa šéfredaktora denníka Új Szó, publicista denníka

Pravda, komentátor denníka Sme, ktorí zaujímali svoje stanovisko k uvedeným udalostiam a

prítomní komentátori v uvedenej relácii prezentovali svoje názory a hodnotiace komentáre,

ktoré boli predmetom vysielania relácie „Z.“; ďalej ţalovaný skonštatoval, ţe politicko-

publicistický program „Z.“ vysielaný dňa 21.11.2008 nespĺňal poţiadavku nestrannosti, ktorá

zahŕňa aj povinnosť poskytnúť priestor pre vyjadrenie sa druhej strany alebo zaujať

stanovisko zo strany redaktora; podľa názoru ţalovaného prezentáciou jednostranných

3

informácií bolo divákovi znemoţnené, aby si mohol pod vplyvom prezentácie viacerých

názorových uhlov pohľadu vytvoriť vlastný objektivizovaný názor na danú problematiku.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu

posudzoval v intenciách , v spojení s , .

Ţalobné námietky ţalobcu týkajúce sa porušenia ust. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 46 správneho

poriadku postupom ţalovaného, keď ţalovaný počas správneho konania ţalobcovi neposkytol

informáciu o tom, ktoré časti relácie povaţoval za problematické, ako aj ţe predmet

správneho konania nešpecifikoval, vyhodnotil ako neopodstatnené.

Taktieţ krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu týkajúcu sa

nesprávneho právneho posúdenia, keď ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca nezabezpečil

dostatočnú objektívnosť a nestrannosť dotknutého programu. Poukázal na to, ţe povinnosťou

ţalobcu je v súlade s ust. zabezpečiť objektivitu

a nestrannosť programov ako takých. Stotoţnil sa s právnym záverom ţalovaného uvedenom

v odôvodnení rozhodnutia, v zmysle ktorého redaktor nevynaloţil dostatočné úsilie

na vytvorenie názorovej oponentúry voči redaktorom, ktorí sa zúčastnili odvysielaného

programu „Z.“. Mal za to, ţe z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v upozornení na

porušenie povinností ţalobcu stanovil jasné pravidlá pre riešenie tohto typu programu

s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia. Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade

boli splnené podmienky k vyvodeniu zodpovednosti ţalobcu formou uloţenia sankcie

v zmysle ust. - upozornenie na porušenie zákona.

Taktieţ uloţenú sankciu povaţoval za primeranú a súladnú so zákonom.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“). Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu

jeho neúspechu v konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu

a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal náhradu trov konania vrátane odvolacieho

konania v sume 223,09 € s DPH.

Ţalobca v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu, ţe konanie zaťaţil inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a súčasne namietal, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Povaţoval vymedzenie skutkovej vety vo výroku napadnutého

správneho rozhodnutia za nedostatočné a zmätočné, keďţe neobsahuje ani vymedzenie

4

vysielacieho okruhu, na ktorom malo dôjsť k odvysielaniu predmetného programu, ani

identifikáciu konania, ktorým malo dôjsť k správnemu deliktu nezabezpečenia objektívnosti

a nestrannosti. Poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napr. , ), podľa ktorých neúplné vymedzenie skutkovej vety

vo výroku je nedostatočné. Namietal, ţe krajský súd s námietkami nezrozumiteľnosti

a zmätočnosti, ktoré najvyšší súd povaţuje za relevantné, sa nijako nevysporiadal a preto

zdôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné s ust. , s poukazom na to,

ţe krajský súd sa nevyjadril k viacerým podstatným skutočnostiam namietaných ţalobcom.

Za inú vadu konania povaţoval procesnú vadu, ktorej základom je porušenie ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť

rozhodnutia, dôvodiac, ţe o takúto vadu ide tieţ v prípade, ak je výsledkom konania súdu

vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia.

Ţalobca tvrdil, ţe vytvoril dostatočné podmienky pre zachovanie objektivity

a nestrannosti tým, ţe do relácie venovanej viacerým aktuálnym spoločenským témam pozval

zástupcov dvoch najčítanejších mienkotvorných denníkov (SME a Pravda) a jedného

najčítanejšieho denníka vydávaného v Slovenskej republike v maďarskom jazyku, vysloviac

názor, ţe i keď je v zmysle ust. povinný zabezpečiť

objektivitu a nestrannosť programov ako takých, nie však všetkých jednotlivých vyjadrení,

ktoré v týchto programoch odznejú. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na dôvodovú

správu k . Ďalej uviedol, ţe charakter piatkových vydaní programu „Z.“

je špecifický tým, ţe neslúţi ako aréna pre konfrontáciu protichodných verejno-politických

perspektív, ale ponúka reflexiu idúcu nad rámec beţných názorových vrstvení, vysloviac

názor, ţe nie je moţné dosiahnuť vyváţenosť v tom zmysle, ţe jeden komentátor sa vyjadrí

inak ako druhý, keď často nie je moţné vzhľadom na diametrálne odlišné a špecifické témy

ponúknuť protichodný názor. Dôvodil, ţe počas relácie moderátor poskytol moţnosť vyjadriť

sa všetkým zúčastneným hosťom, na prípadné „odbočenia od témy“ vţdy

prítomných upozornil a primerane vyvaţoval reakcie jednotlivých hostí, ktoré námietky však

krajský súd nezohľadnil a namiesto toho skonštatoval, ţe úsilie moderátora sa mu nejavilo

„dostatočné“. Vytýkal krajskému súdu, keď ţiadnym spôsobom nezohľadnil, ţe nie je

v dispozičných moţnostiach ţalobcu zabezpečiť, aby protichodné názory zazneli

za kaţdých okolností a to merateľne s určitými kvantifikovateľnými ukazovateľmi,

povaţujúc takýto výkon kontroly za svojvoľný a jeho prípadné potvrdenie súdom zbavuje

ţalobcu akejkoľvek právnej istoty vo vzťahu k obsahu jeho zákonných povinností.

Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

5

sp. zn. , ktoré sa týka obdobnej situácie. Záverom uviedol, ţe názory

na aktuálne spoločnosťou rezonujúce témy ponúknuté poslucháčom v dotknutej relácii

a vyjadrenia moderátora boli so zreteľom na špecifické „piatkové“ obsadenie relácie hosťami

a odvysielané témy vyznačujúce sa len marginálnym politickým pozadím dostatočne

objektívne a nestranné a preto týmto postupom neporušil ust.

Z. z..

Ţalobca taktieţ namietal spôsob rozhodnutia súdu o trovách konania, zastávajúc názor,

ţe výrok o zamietnutí ţaloby je vecne nesprávny a preto mu mala byť priznaná náhrada trov

konania v zmysle ust. vo výške 495, € s DPH.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril. Navrhoval napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne a právne správny potvrdiť.

V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, ţe ţalobca v ţalobe nenamietal

nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku napadnutého správneho rozhodnutia, keď túto

námietku vzniesol aţ vo svojom podaní na krajský súd zo dňa 11.3.2011. Uviedol, ţe nie je

moţné na túto námietku prihliadať, keďţe uvedený ţalobný dôvod bol vznesený

aţ po uplynutí lehoty v zmysle ust. v spojení s ust. .

Vyslovil názor, ţe výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne

a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, pretoţe

vo výrokovej časti je vymedzený čas spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania

správneho deliktu a správny delikt. Mal za to, ţe takto identifikovaný skutok nie je

zameniteľný s iným, nakoľko v danom čase a dni ţalobca odvysielal iba jeden program „Z.“

a z výroku je teda zrejmé, akým skutkom došlo k porušeniu zákona, na ktorej skutočnosti

nemení ani to, ţe vo výroku nie je špecifikovaný okruh, keďţe ţalobca odvysielal v daný deň

a hodinu v rámci všetkých svojich programových okruhov iba jeden program „Z.“. Ďalej

vyslovil názor, ţe výrok rozhodnutia, ktorý identifikuje skutok spôsobom, ktorý vylučuje jeho

zameniteľnosť s iným skutkom, teda v plnom rozsahu zodpovedá poţiadavkám zákona č.

o správnom konaní (správny poriadok) a

a takéto znenie výroku rozhodnutia nemôţe byť dôvodom na zrušenie

rozhodnutia. Na podporu svojho tvrdenia ţalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , . Ďalej tvrdil, ţe

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obdobnou námietkou o nedostatočnej identifikácii

skutku vo výroku rozhodnutia zaoberal aj v ďalších konaniach, pričom znenie výrokov bolo

v zásade rovnaké (čas spáchania správneho deliktu, spôsob – odvysielanie programu, správny

6

delikt – znenie príslušnej zákonnej povinnosti), pričom v rozsudkoch sp. zn. 2Sţ

4/2009, , , , , predmetnú námietku

odmietol ako neopodstatnenú. Ţalovaný taktieţ nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe objektívnosť

a nestrannosť daného typu programu je moţné a dostačujúce zabezpečiť iba „správnym“

výberom hostí, ale naopak je presvedčený, ţe ţalobca je povinný zabezpečiť objektívnosť

a nestrannosť aj počas samotného priebehu programu a takúto funkciu môţe v takýchto

prípadov plniť moderátor programu. Ďalej uviedol, ţe pojmy objektívnosť, nestrannosť,

názory a hodnotiace komentáre nie sú v ani v súvisiacich normatívnych

právnych aktoch bliţšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do

kategórie neurčitých pojmov, pre ktoré platí zásada, ţe je vo výlučnej kompetencii správneho

orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah, s poukazom na to, ţe jedným zo

zásadných faktorov pri posudzovaní objektívnosti a nestrannosti programov je

vyváţenosť informácií, ktoré recipient dostane a proti názory dotknutých subjektov musia byť

sprostredkované v primeranom rozsahu, z ktorého dôvodu správny orgán skúma kaţdý

spravodajský a politicko-publicistický program samostatne a posudzuje ich súlad

s povinnosťou v zmysle ust. , t.j. z hľadiska objektívnosti

a vyváţenosti informácií, ktoré recipient v skutočnosti dostal. Zastával názor, ţe

v napadnutom správnom rozhodnutí podrobne a náleţite zdôvodnil svoju správnu úvahu,

na základe ktorej dospel k záveru, ţe ţalobca prostredníctvom moderátora programu

nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu. Taktieţ poukázal na to, ţe rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvádzané ţalobcom, sa týka síce obdobného typu

programu, avšak skutkový stav bol v danom prípade výrazne odlišný (iný hostia, iné témy, iné

vyjadrenia). Zdôraznil záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný

v citovanom rozhodnutí o úlohe moderátora, v zmysle ktorého moderátor by mal

konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany

druhej. Záverom ţalovaný uviedol, ţe vyjadrenia odvysielané v predmetnom programe

jednoznačne obsahovali tak kritiku osobného charakteru, ako aj subjektívne vyjadrenia

hodnotiace jednotlivé rozhodnutia predstaviteľov vtedajšej vlády na základe politického

aspektu (nie vecného) a v takom prípade podľa jeho názoru bolo potrebné zabezpečiť

primeranú názorovú oponentúru, keďţe v opačnom prípade nie je moţné konštatovať

objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu. Vyslovil názor, ţe

v dostatočnej miere zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia

zákona, rozhodnutie má všetky náleţitosti ustanovené v ust.

o správnom konaní (správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne

7

a dostatočne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení

správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( v spojení vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia

a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím mu bola uloţená sankcia

za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce,

najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami

uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie ţalovaného, ktorým

podľa ust. uloţil ţalobcovi sankciu –

upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b)

tým, ţe dňa 21.11.2008 o cca 12:30 hod. odvysielal program „Z.“,

v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, zistil, ţe ţalovaný listom zo dňa

13.2.2009 ţalobcovi oznámil začatie správneho konania č. 33-PgO/O-623/2009 vo veci

moţného porušenia § 16 písm. b) zák. č. 308/200 Z. z. v súvislosti s tým, ţe dňa 21.11.2008

o cca 12:30 hod. odvysielal program „Z.“, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu

8

objektívnosti a nestrannosti, s výzvou na vyjadrenie a s poučením o právach účastníka

konania. Listom zo dňa 11.5.2009 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe v súvislosti správnych

konaní č. a č. 48-PgO/O-904/2009 vedených proti Slovenskému rozhlasu

nariadil ústne pojednávanie dňa 19.5.2009 o 10.00 hod., ţiadajúc, aby sa na nariadenom

ústnom pojednávaní vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v uvedených správnych konaniach,

ktorými sú prepis/popis skutkového stavu k predmetnému správnemu konaniu a záznam

vysielania programu a súčasne v prílohe zaslal ţalobcovi prepis/popis skutkového stavu

k právnemu konaniu č. a kópie záznamov vysielania programu “Z.“ zo

dňa 10.10.2008, cca 12.30 hod. a zo dňa 21.11.2008 o cca 12.30 hod.. Zástupca účastníka

konania na ústnom pojednávaní dňa 19.5.2009 o 10.00 hod. k správnemu konaniu č. 33-

PgO/O-623/2009 zo dňa 10.2.2009 a č. 48-PgO/O-904/2009 zo dňa 24.2.2009 zápisnične

uviedol, ţe za príklad nevyváţenosti a nestrannosti bolo v predmetných SK poukázané na

malé časti jednotlivých programov, z hľadiska kontextu celého programu boli tieto programy

vyváţené a nestranné; ide o program, ktorý sa vysiela naţivo, sú pozývaní hostia z celého

spektra a nie ,jednofarební“; skladbou hostí sa ÚK usiluje o zabezpečenie rôznorodosti

názorov, ktoré odzneli v programe; avšak nie je moţné predvídať, ako dopadne konkrétna

diskusia, moderátor má schválené témy, o ktorých sa bude diskutovať; pripravuje sa na tieto

témy po odbornej stránke; v predmetnom programe sa strieda viac moderátorov, aby bola

zabezpečená rôznorodosť; moderátor nie je v programe na to, aby prezentoval svoje názory,

moderátor je v programe na moderovanie; jeho úloha je obmedzená na sledovanie obsahu

programu a opravovať prípadné nepresnosti hostí; veľká časť relácie sa venovala tomu, aký je

dôleţitý dialóg medzi slovenskou vládou a maďarskou vládou; takáto informácia prispieva

k informovanosti poslucháčov; spravodajské informácie, ktoré počas týţdňa zaznejú, dostane

poslucháč v predmetnom programe v súvislostiach a v kontexte. Ţalovaný v správnom konaní

č. vydal dňa 19.5.2009 rozhodnutie číslo , ktoré je

predmetom prieskumu súdom. Súčasne sa odvolací súd oboznámil so slovným

prepisom relácie a záznamom vysielania programu „Z.“.

Podľa ust. , vysielateľ je povinný zabezpečiť

všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,

zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov

a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť

oddelené od informácií spravodajského charakteru.

9

Podľa ust. za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

upozornenie na porušenie zákona,

Podľa ust. na konanie podľa tohto zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68

zákona o správnom konaní ( v znení neskorších predpisov –

správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady

pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán v predmetnej

veci náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov

napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladné

so zákonom.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si

zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,

teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj

10

s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého

rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ).

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Do uvedenej

právnej normy bola transformovaná poţiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva

na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený

v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu

vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti,

zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť

a úplnosť skutkových zistení zadováţených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či

(procesné) právne pochybenia, môţe v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uloţiť

povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej

úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia ( ).

Najvyšší súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého

je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník

správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt

spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo a následky ním vzniknuté môţu

mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.

Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej

zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii.

11

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní

a retransmisii postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou

ţalovaného správneho orgánu bolo v konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať

v súčinnosti s účastníkom tohto konania a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy bolo

potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie

postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný

zákonník, ).

Podľa názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. ),

keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej

právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú

zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj

subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie

skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie

o trestných činoch, pretoţe podľa musí výrok rozsudku presne označovať

trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného

zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných

skutočností. U priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku

musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny,

druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné

vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2

o správnom konaní v znení neskorších predpisov), podľa ktorého výrok

rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania

a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán

na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí

spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je moţné

zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času

a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Takáto miera podrobnosti

je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekáţky

litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci

12

rozhodnutej, ale taktieţ pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho

práva na obhajobu, ako aj pre správne určenie sankcie a jej výšky. Aţ vydané rozhodnutie

jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam

výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť

do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade

konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká

povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce

takýto výrok moţno povaţovať za zrozumiteľné a môţe byť vynútiteľné exekúciou.

Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska

vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej

republiky a to s poţiadavkami čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách, v zmysle ktorého pri „akomkoľvek trestnom obvinení“, je potrebné poskytnúť

záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie

zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí

obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade

i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku

svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2

správneho poriadku).

Zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva opis skutku, ktorým sa ţalobca

dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v ,

za ktoré porušenie mu Rada uloţila pokutu, keď vo výroku rozhodnutia len konštatuje, ţe

porušenia právnej povinnosti sa dopustil tým, ţe v určený deň a hodinu odvysielal program

„Z.“, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Skutok, ktorým žalobca

nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, vo výroku preskúmavaných rozhodnutí

absentuje.

Uvedená skutočnosť v zmysle posudzovaných hľadísk uvedených vyššie spôsobuje

nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúce za následok nezákonnosť

jeho rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.

13

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, ţe pokiaľ aj Rada

v preskúmavanom rozhodnutí v odôvodnení podrobne opísala priebeh deja, ktorým sa mal

ţalobca dopustiť porušenia a konštatovala dôvody,

pre ktoré mala za to, ţe ţalobca sa uvedenými časťami programu porušenia právnej

povinnosti dopustil, opis skutku poručenia právnej povinnosti v odôvodnení rozhodnutia

nemôţe zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle realizácie plnej jurisdikcie prihliadol

na pochybenie Rady, napriek tomu, ţe ţalobca takúto námietku nevzniesol v ţalobe.

Odvolací súd zistil, ţe v obdobnej veci uţ rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 8. októbra 2010, ktorým zmenil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -52 zo dňa 27. mája 2010 tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného č. zo dňa 19. mája 2009 podľa , zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8. októbra 2010,

ktorého text uvádza nasledovne:

„Právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať

informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje

názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať

a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače

nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať

na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Úloha moderátora je v predmetnom programe nepochybne dôležitá pri usmerňovaní

samotného priebehu diskusie a v prípade potreby je jeho úlohou upozorniť diskutujúcich

na neprítomnosť diskusiou dotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa. Rovnako by mal

konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany

druhej. Z obsahu stavu veci, tak ako to vyplýva zo zvukového záznamu programu je podľa

názoru senátu odvolacieho súdu evidentné, že moderátor v posudzovanom programe uvedené

pravidlá rešpektoval a zvoleným spôsobom usmerňovania relácie nepochybil. Pokiaľ sa aj

14

hostia pozvaní do relácie vyjadrovali kriticky, neznamená to, že táto kritika nebola

konštruktívna a objektívna. Skutočnosť, že program obsahuje aj kritické názory neznamená,

že by bola recipientovi upretá možnosť vytvoriť si vlastný úsudok o diskutovanej téme.

Súd ešte dodáva, že sa stotožnil s názorom oboch účastníkov konania, že nie je možné

predvídať, akým spôsobom budú jednotlivé osobnosti reagovať na diskutované témy, preto by

Rada ako správny orgán mala vo výroku rozhodnutia presne opísať skutok, ktorým vysielateľ

porušil zákonnom stanovenú povinnosť a v rozhodnutí náležite odôvodniť, či prišlo

k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektivitu alebo nestrannosť resp. aj objektivitu aj

nestrannosť politicko-publicistického programu.

Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona Najvyšší súd

Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -52 zo dňa

27. mája 2010 a rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 19.05.2009 zrušil podľa § 250j

ods. 2 písm. a/, d/ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu

nepreskúmateľnosti a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).“

Senát odvolacieho súdu ďalej poukazuje na to, ţe predmetom súdneho prieskumu

vo veci rozhodovanej najvyšším súdom v konaní sp. zn. bolo rozhodnutie

ţalovaného vydané v správnom konaní vedenom proti ţalobcovi pod č. 48-PgO/O-904/2009.

Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe uvedené správne konanie voči ţalobcovi

bolo vedené Radou súbeţne s predmetným správnym konaním (), ktorá

skutočnosť je zrejmá z pozvánky na ústne pojednávanie ako aj zo zápisnice z ústneho

pojednávania zo dňa 19.5.2009. Zo skutkových zistení teda vyplýva, ţe ţalobca sa dopustil

dvoch správnych deliktov, ktoré boli predmetom samostatných správnych konaní a za ktoré

im Rada uloţila samostatné sankcie, pričom z charakteru skutkov vyplýva, ţe ţalobca sa mal

skutkami dopustiť rovnakého porušenia právnej povinnosti v zmysle § 16 písm. b) zákona

č. odvysielaním rovnakej relácie „Z.“ avšak v iný deň (v správnom konaní 33-

PgO/O-623/2009 dňa 21.11.2008 o cca 12.30 hod. a v správnom konaní č. 48-PgO/O-

904/2009 dňa 10.10.2008 o cca 12.30 hod.), Rada v oboch uvedených správnych konaniach

vydala rozhodnutie dňa 19. mája 2009.

Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe na rozdiel od , právne predpisy,

ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov

pri sankcionovaní za spáchanie viacerých deliktov. Pri spáchaní viacerých správnych deliktov

15

(jednočinný súbeh, viacčinný súbeh, pokračujúci delikt) pri nedostatku špeciálnej úpravy

je preto taktieţ potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať

„analogiae legis“ podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní

len jedného trestu.

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri

napr. sp. zn. , , , ), ktorá je jednotná

v tom, ţe trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a ţe trestanie

za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických

osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto

hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.

Podľa názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán v uvedených veciach sa

uvedenými zásadami pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za správne delikty ţalobcu neriadil.

V tejto súvislosti najvyšší súd súčasne poukazuje na to, ţe súd k nezákonnosti

spočívajúcej v tom, ţe správny orgán „uno actu“ uloţil totoţnému subjektu dve pokuty za dva

správne delikty, hoci podľa vyššie uvedených zásad mal uloţiť len jednu pokutu, prihliadne

v súlade s dispozičnou zásadou ţaloby ( v spojení s ) len

na námietku ţalobcu. Ţalobca však v tomto smere výslovnú námietku proti rozhodnutiam

Rady nevzniesol a preto najvyšší súd sa týmito úvahami zaoberal len s ohľadom na prípadný

ďalší postup správneho orgánu po vrátení veci na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

ţalovaného správneho orgánu podľa , , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa v spojení

s § 224 ods. 1 a s § 246c ods. 1. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia a súdneho poplatku za ţalobu, pretoţe bol v konaní úspešný. Trovy

právneho zastúpenia priznal ţalobcovi za 2 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie ţaloby po 115,90 €, reţijný paušál za úkon po 6,95 € za 2 úkony právnej

pomoci – vyjadrenie ţalobcu vo veci samej zo dňa 11.3.2011, podanie odvolania proti

rozsudku krajského súdu po 123,50 € a reţijný paušál za úkon po 7,41 €, účasť na vyhlásení

16

rozsudku krajského súdu 30,88 € a paušál 7,41 €, a účasť na vyhlásení rozsudku najvyššieho

súdu 31,79 € a paušál 7,63 € podľa vyhlášky č. v znení neskorších

predpisov + 20% DPH, teda trovy právneho zastúpenia v celosti 702,28 €. Trovy konania

ţalobcu v celosti činia vo výške 768,28 € (702,28 + 66 - súdny poplatok).

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 25. apríla 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth