Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 56 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (61)II. ÚS 345/2020
PDF · 191.77 KB
No categories available
II. ÚS 345/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020
vo veci ústavných sťažností , ,
, a obchodnej spoločnosti
, , , právne zastúpených advokátkou
, , ktorými namietajú porušenie čl. 1 ods. 1
a 2, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 a čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa
čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 4 Listiny základných práv a slobôd, základného práva podľa čl. 11 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 43 PPok 9/2018-161 z 28. augusta 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
takto
rozhodol:
Ústavné sťažnosti a obchodnej spoločnosti
, o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. októbra
2019 samostatne doručené ústavné sťažnosti ,
, (ďalej aj „sťažovateľ“), a obchodnej
spoločnosti , ,
(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 1
ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 a čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50
ústavy, čl. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva podľa
čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „protokol č. 7“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“)
č. k. 43 PPok 9/2018-161 z 28. augusta 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“) a postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu.
2. Ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. PLs. ÚS 18/2019 z 13. novembra 2019
o spojení ústavných sťažností oboch sťažovateľov na spoločné konanie.
3. Z obsahu ústavných sťažností a priložených príloh vyplýva, že v konaní o uloženie
pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. augusta 2019
(ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“), začatom na základe podnetu
špecifikovaného oznamovateľa, okresný súd namietaným uznesením rozhodol:
- prvým výrokom uložil sťažovateľke (partnerovi verejného sektora) pokutu v sume
- druhým výrokom uložil sťažovateľovi (konateľ partnera verejného sektora) pokutu
v sume za ktorej zaplatenie ručí Advokátska kancelária ,
, (ďalej len „oprávnená osoba“),
- tretím výrokom uložil oprávnenej osobe pokutu v sume
- štvrtým výrokom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania.
4. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach prezentujú tvrdenie, že predmetné konanie
vedené pred okresným súdom je jednoinštančné a že proti namietanému uzneseniu nie je
pre nich prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
5. Sťažovatelia v úvode argumentácie ústavnej sťažnosti predostierajú svoje úvahy
o nedostatočnosti relevantnej právnej úpravy, ktorá podľa ich názoru nedáva jednoznačnú
odpoveď na otázku postavenia okresného súdu v dotknutom konaní, a to či má okresný súd
postavenie správneho orgánu alebo postavenie nezávislého a nestranného súdu, z čoho
sťažovatelia odvodzujú svoj pocit právnej neistoty týkajúci sa otázky možnej
dvojinštančnosti konania alebo možnosti preskúmateľnosti namietaného uznesenia
nezávislým a nestranným súdom a s tým súvisiace porušenie čl. 48 ods. 1, čl. 50 a čl. 141
ústavy. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti namietajú nesprávnosť výkladu aplikovaného
zákona, keď okresný súd v otázke podmienenosti konania o uloženie pokuty interpretoval,
že konanie o pokute podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora nie je
podmienené predchádzajúcim konaním podľa § 12 citovaného zákona, ale je možné ho
viesť samostatne. Namietanému uzneseniu ďalej vytýkajú spôsob, akým okresný súd
interpretoval § 19 citovaného zákona, a túto interpretáciu hodnotia sťažovatelia ako
nespravodlivú a odporujúcu čl. 2 ods. 3 ústavy. Dôvodia tiež, že pri svojom rozhodovaní
opomenul okresný súd aplikovať základné princípy správneho trestania, keďže konanie
podľa § 12 a § 13 dotknutého zákona je potrebné podľa ich názoru kvalifikovať ako konanie
s trestným charakterom, ktoré si vyžaduje, aby výrok rozhodnutia obsahoval konkretizáciu
údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa
v prípade namietaného uznesenia podľa sťažovateľov nestalo. Sťažovatelia argumentáciu
ústavnej sťažnosti napokon završujú tvrdením o nedostatočnosti a nepresvedčivosti
odôvodnenia namietaného uznesenia, v ktorom sa okresný súd podľa vyjadrenia
sťažovateľov dostatočne nevysporiadal s argumentáciou účastníkov konania a nimi
predloženými dôkazmi. V uvedenom postupe okresného súdu, výsledkom ktorého je
namietané uznesenie, vidia sťažovatelia porušenie všetkých označených článkov a práv
zaručených ústavou, listinou, dohovorom, dodatkovým protokolom a protokolom č. 7.
6. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovatelia v petite ústavných sťažností
navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich ústavných sťažností na ďalšie konanie nálezom
vyslovil porušenie čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 a čl. 141 ústavy, základných práv
sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ústavy,
čl. 4 listiny, základného práva sťažovateľov podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7
a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a práva podľa čl. 2
protokolu č. 7 namietaným uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, namietané uznesenie zrušil a okresnému súdu prikázal obnoviť stav pred jeho
porušením a zároveň im priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
14. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
15. Predmetom ústavných sťažností je námietka porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2
a 3, čl. 13 a čl. 141 ústavy, základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ústavy, čl. 4 listiny, základného práva sťažovateľov
podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu a práva podľa čl. 2 protokolu č. 7 namietaným uznesením okresného
súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
16. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach uvádzajú, že konanie o uloženie pokuty
podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je jednoinštančné a že proti
namietanému uzneseniu okresného súdu nie je pre nich prípustný riadny opravný
prostriedok a ani mimoriadny opravný prostriedok.
17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ak sa v návrhu
na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo
verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh
na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa
§ 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu v sume hospodárskeho prospechu, ktorý
partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci
orgán uloží pokutu v sume od do sumy do
b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu
partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu v sume
od do sumy
18. Podľa § 13 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora za zaplatenie
pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia
povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže,
že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj
oprávnená osoba.
19. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora proti rozhodnutiu
o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci
orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b).
20. Z dôvodovej správy k zákonu o registri partnerov verejného sektora vyplýva, že
tento zákon „... s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy,
a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi
výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške
neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného
sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty
bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz
partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra
diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh
zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej
úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré
umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva...
Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude
zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností
ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát
nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania...
Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby
vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonávať na dobrovoľnej báze, ako
jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby
podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára,
audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách
v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu
vykonávať zákonom určené subjekty (profesie)...
Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov
výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie
(prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu
identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou
osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako
vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného
povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá
smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia
alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť
vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť
(administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto
podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky...
Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť oprávnená
osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti.
Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri identifikácii
konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou starostlivosťou
(§ 12 ods. 4).“.
21. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora účinného
od 1. septembra 2019 proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len
oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) zákona o registri
partnerov verejného sektora. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, vo vzťahu k § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného
sektora uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý
vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje
za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“.
22. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných
práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je
vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto
právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné
súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani
mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,
ktorých sústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (m. m. II. ÚS 1/95,
23. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi
na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti
uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným
spôsobom (m. m. III. ÚS 1/04). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných
právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
právnych predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie
o ňom príslušným orgánom (m. m. IV. ÚS 177/05, IV. ÚS 180/2010).
24. Sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej
ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými
súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá
sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo
je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni svojej právomoci [čl. 142
ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)]. Iba
za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej
a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú
úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody ústavnou
sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,
I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).
25. Rozhodnutie registrujúceho orgánu (Okresného súdu Žilina) o uložení sankcie
podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je špecifickým typom
rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach
obchodného registra podľa § 278 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj
„CMP“), a opravný prostriedok – odvolanie proti nemu môže podľa § 13 ods. 7 zákona
o registri partnerov verejného sektora podať len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie
pokuty podľa odseku 1 písm. b). Podanie odvolania oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 7
zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky proti rozhodnutiu o uložení
pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku.
26. Podľa § 16 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora na konanie
o námietkach, na konanie podľa § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora
a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú.
27. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí
i pre ostatných.
29. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo
neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne proti každému
spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 1/2018 z 29. januára 2019).
30. Zo subsidiárneho vzťahu Civilného sporového poriadku k Civilnému
mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom
spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov
verejného sektora vylúčené.
31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na základe súčinnosti poskytnutej
zo strany okresného súdu zistil, že proti namietanému uzneseniu okresného súdu bolo
zo strany oprávnenej osoby podané odvolanie, pričom o ňom nebolo dosiaľ zo strany
odvolacieho súdu právoplatne rozhodnuté. Odvolanie predstavuje účinný právny
prostriedok ochrany práv sťažovateľov vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresného
súdu. Existencia odvolacieho konania nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať
o namietanom uznesení okresného súdu, keďže odvolanie v danom prípade predstavuje
účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľov vo vzťahu k označenému
rozhodnutiu.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu