Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 345/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020

vo veci ústavných sťažností , ,

, a obchodnej spoločnosti

, , , právne zastúpených advokátkou

, , ktorými namietajú porušenie čl. 1 ods. 1

a 2, a 3, a , základných práv podľa

, , a 2, a Slovenskej

republiky, čl. 4 Listiny základných práv a slobôd, základného práva podľa čl. 11 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina

č. k. -161 z 28. augusta 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti a obchodnej spoločnosti

, o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. októbra

2019 samostatne doručené ústavné sťažnosti ,

, (ďalej aj „sťažovateľ“), a obchodnej

spoločnosti , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 1

ods. 1 a 2, a 3, a (ďalej len „“)

a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50

, Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva podľa

čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „protokol č. 7“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“)

č. k. -161 z 28. augusta 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“) a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. PLs. z 13. novembra 2019

o spojení ústavných sťažností oboch sťažovateľov na spoločné konanie.

3. Z obsahu ústavných sťažností a priložených príloh vyplýva, že v konaní o uloženie

pokuty podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. augusta 2019

(ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“), začatom na základe podnetu

špecifikovaného oznamovateľa, okresný súd namietaným uznesením rozhodol:

- prvým výrokom uložil sťažovateľke (partnerovi verejného sektora) pokutu v sume

- druhým výrokom uložil sťažovateľovi (konateľ partnera verejného sektora) pokutu

v sume za ktorej zaplatenie ručí Advokátska kancelária ,

, (ďalej len „oprávnená osoba“),

- tretím výrokom uložil oprávnenej osobe pokutu v sume

- štvrtým výrokom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov

konania.

4. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach prezentujú tvrdenie, že predmetné konanie

vedené pred okresným súdom je jednoinštančné a že proti namietanému uzneseniu nie je

pre nich prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.

5. Sťažovatelia v úvode argumentácie ústavnej sťažnosti predostierajú svoje úvahy

o nedostatočnosti relevantnej právnej úpravy, ktorá podľa ich názoru nedáva jednoznačnú

odpoveď na otázku postavenia okresného súdu v dotknutom konaní, a to či má okresný súd

postavenie správneho orgánu alebo postavenie nezávislého a nestranného súdu, z čoho

sťažovatelia odvodzujú svoj pocit právnej neistoty týkajúci sa otázky možnej

dvojinštančnosti konania alebo možnosti preskúmateľnosti namietaného uznesenia

nezávislým a nestranným súdom a s tým súvisiace porušenie čl. 48 ods. 1, čl. 50 a čl. 141

. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti namietajú nesprávnosť výkladu aplikovaného

zákona, keď okresný súd v otázke podmienenosti konania o uloženie pokuty interpretoval,

že konanie o pokute podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora nie je

podmienené predchádzajúcim konaním podľa § 12 citovaného zákona, ale je možné ho

viesť samostatne. Namietanému uzneseniu ďalej vytýkajú spôsob, akým okresný súd

interpretoval § 19 citovaného zákona, a túto interpretáciu hodnotia sťažovatelia ako

nespravodlivú a odporujúcu . Dôvodia tiež, že pri svojom rozhodovaní

opomenul okresný súd aplikovať základné princípy správneho trestania, keďže konanie

podľa § 12 a § 13 dotknutého zákona je potrebné podľa ich názoru kvalifikovať ako konanie

s trestným charakterom, ktoré si vyžaduje, aby výrok rozhodnutia obsahoval konkretizáciu

údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa

v prípade namietaného uznesenia podľa sťažovateľov nestalo. Sťažovatelia argumentáciu

ústavnej sťažnosti napokon završujú tvrdením o nedostatočnosti a nepresvedčivosti

odôvodnenia namietaného uznesenia, v ktorom sa okresný súd podľa vyjadrenia

sťažovateľov dostatočne nevysporiadal s argumentáciou účastníkov konania a nimi

predloženými dôkazmi. V uvedenom postupe okresného súdu, výsledkom ktorého je

namietané uznesenie, vidia sťažovatelia porušenie všetkých označených článkov a práv

zaručených , listinou, dohovorom, dodatkovým protokolom a protokolom č. 7.

6. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovatelia v petite ústavných sťažností

navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich ústavných sťažností na ďalšie konanie nálezom

vyslovil porušenie a 2, a 3, a , základných práv

sťažovateľov podľa , , a 2, a ,

čl. 4 listiny, základného práva sťažovateľov podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7

a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a práva podľa čl. 2

protokolu č. 7 namietaným uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, namietané uznesenie zrušil a okresnému súdu prikázal obnoviť stav pred jeho

porušením a zároveň im priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Predmetom ústavných sťažností je námietka porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2

a 3, a , základných práv sťažovateľov podľa , ,

a 2, a , listiny, základného práva sťažovateľov

podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1 ods. 1

dodatkového protokolu a práva podľa čl. 2 protokolu č. 7 namietaným uznesením okresného

súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

16. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach uvádzajú, že konanie o uloženie pokuty

podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je jednoinštančné a že proti

namietanému uzneseniu okresného súdu nie je pre nich prípustný riadny opravný

prostriedok a ani mimoriadny opravný prostriedok.

17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ak sa v návrhu

na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo

verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh

na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa

§ 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží

a) partnerovi verejného sektora pokutu v sume hospodárskeho prospechu, ktorý

partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci

orgán uloží pokutu v sume od do sumy do

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu

partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu v sume

od do sumy

18. Podľa § 13 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora za zaplatenie

pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia

povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže,

že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj

oprávnená osoba.

19. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora proti rozhodnutiu

o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci

orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b).

20. Z dôvodovej správy k zákonu o registri partnerov verejného sektora vyplýva, že

tento zákon „... s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy,

a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi

výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške

neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného

sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty

bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz

partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra

diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh

zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej

úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré

umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva...

Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude

zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností

ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát

nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania...

Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby

vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonávať na dobrovoľnej báze, ako

jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby

podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára,

audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách

v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu

vykonávať zákonom určené subjekty (profesie)...

Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov

výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie

(prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu

identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou

osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako

vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného

povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá

smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia

alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť

vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť

(administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto

podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom

na území Slovenskej republiky...

Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť oprávnená

osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti.

Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri identifikácii

konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou starostlivosťou

(§ 12 ods. 4).“.

21. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora účinného

od 1. septembra 2019 proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len

oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) zákona o registri

partnerov verejného sektora. Dôvodová správa k , ktorým sa mení

a dopĺňa o registri partnerov verejného sektora a o zmene

a doplnení niektorých a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, vo vzťahu k § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného

sektora uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý

vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje

za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“.

22. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa je

založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (m. m. ,

).

23. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

právnych predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie

o ňom príslušným orgánom (m. m. , ).

24. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni svojej právomoci [čl. 142

ods. 1 v spojení s (ďalej aj „“)]. Iba

za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú

úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ).

25. Rozhodnutie registrujúceho orgánu (Okresného súdu Žilina) o uložení sankcie

podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je špecifickým typom

rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach

obchodného registra podľa a nasl. (ďalej aj

„CMP“), a opravný prostriedok – odvolanie proti nemu môže podľa § 13 ods. 7 zákona

o registri partnerov verejného sektora podať len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie

pokuty podľa odseku 1 písm. b). Podanie odvolania oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 7

zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky proti rozhodnutiu o uložení

pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku.

26. Podľa § 16 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora na konanie

o námietkach, na konanie podľa § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora

a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového

poriadku; ustanovenia , a sa nepoužijú.

27. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,

v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať

na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí

i pre ostatných.

29. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca

povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo

neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne proti každému

spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. januára 2019).

30. Zo subsidiárneho vzťahu k Civilnému

mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom

spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov

verejného sektora vylúčené.

31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na základe súčinnosti poskytnutej

zo strany okresného súdu zistil, že proti namietanému uzneseniu okresného súdu bolo

zo strany oprávnenej osoby podané odvolanie, pričom o ňom nebolo dosiaľ zo strany

odvolacieho súdu právoplatne rozhodnuté. Odvolanie predstavuje účinný právny

prostriedok ochrany práv sťažovateľov vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresného

súdu. Existencia odvolacieho konania nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať

o namietanom uznesení okresného súdu, keďže odvolanie v danom prípade predstavuje

účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľov vo vzťahu k označenému

rozhodnutiu.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na ich prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu