Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 76 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (91)5db/367213.d53b28.pdf
PDF · 138.55 KB
No categories available
8Sžp/1/2010
Najvyšší súd 8Sžp/1/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: F. H., A., so sídlom O., I., zast. A. proti ţalovanému: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, I.
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. PzV-PR 2009/002CZ3938/2009
zo dňa 22. mája 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/7/2009-
69 zo dňa 3. decembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/7/2009-69
zo dňa 3. decembra 2009 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. PzV-PR
2009/002CZ3938/2009 zo dňa 22. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 575,03 €, ktoré je povinný
ţalovaný zaplatiť na účet JUDr. L.L., advokáta v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
ţalovaného č. PzV-PR 2009/002CZ3938/2009 zo dňa 22. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu OZ ţalovaného
v Piešťanoch č. 825102908 zo dňa 27. marca 2009, ktorým bol ţalobcovi podľa § 79 ods. 7 záko-
na č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len „zákon o vodách“) a podľa § 79 ods. 8 zákona o vodách
a § 8 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z. vykázaný nedoplatok za
3
odber podzemnej vody za rok 2008 v sume 290.382 Sk za odber 96.794 mpodzemnej vody.
Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, ţe ţalobca nepreukázal opodstatnenosť zaradenia
3
do jednotkovej sadzby 0,70 Sk/mnakoľko pitnú vodou odoberal nie na účely, na ktoré pouţitie
pitnej vody ustanovuje zákon 355/2007 Z.z. resp. zákona č. 126/2006 Z.z., nakoľko sa pitná voda
nepouţíva v potravinárskom podniku pri výrobe výrobkov, ale ţe ţalobca produkuje surovinu,
keď prevádzkuje prevádzkarne, v ktorých prvovýrobu, t.j. výkrm hydiny a moţnosť odoberať
3
podzemnú vodu za 0,0232 euro/mmohol aţ od 1. januára 2009, kedy bolo nariadením vlády SR
č. 367/2008 Z.z. novelizované nariadenie vlády SR č. 755/2004 Z.z. Zároveň krajský súd
poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca predmetnú vodu nepouţíval len na napájanie hydiny, ale aj na
čistenie chovných priestorov, čo ţalobca v priznaní nešpecifikoval a ţe správne bola určená
miestna príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ako aj skutočnosť, ţe poplatková
povinnosť za odber podzemnej vody sa vzťahovala na ţalobcu ako odberateľa vcelku a nie za
jednotlivé vodné zdroje. Preto ţalobu zamietol a zároveň ţalobcovi nepriznal náhradu trov
konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, ţe súd nesprávne právne posúdil vec v tom, ţe v posudzovanom prípade nebral do úvahy
ust. § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
ako aj § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd zároveň neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to rozhodnutie správneho orgánu č. 8252103307 z 28. marca 2008,
3
ktorým správny orgán určil výšku poplatku za odber podzemnej vody vo výške 0,70 Sk/m.
Podľa názoru ţalobcu súd nesprávne posúdil skutočnosť, ţe prevádzky prvovýroby (chov
hospodárskych zvierat) nie sú podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
potravinárskymi prevádzkami. Ďalej namietal, ţe konanie sa podľa ust. § 7 ods. 1 záko-
na č. 71/1967 Zb. malo viest podľa miesta činnosti (odberu podzemnej vody) a tvrdenie
ţalovaného, ţe konanie vedie správny orgán najbliţší sídlu prevádzkovateľa nemá podľa ţalobcu
oporu v zákone, pričom sa riadili usmernením ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej
republiky, ktoré je podľa jeho názoru nesprávne a nezáväzné, nakoľko ministerstvo nemá
kompetenciu dávať výklad zákonov, ale túto má len Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Taktieţ ţalobca namietal porušenie ústavných
princípov a to princíp spravodlivého procesu, ako aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti
zákona a jeho aplikovateľnosti pri rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy a kontinuity
rozhodovania zakotvenej v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. Na základe toho navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vrátiť súdu prvého stupňa podľa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Postup pri určení výšky poplatku za rok 2009 za odber podzemných vôd
podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a podľa jeho názoru pri výpočte výšky
poplatku za odber podzemných vôd v roku 2007 došlo k jej nesprávnemu pouţitiu jednotkovej
sadzby a ţe došlo k zámen dvoch subjektov, a to ţalobcu a spoločnosti H. A., ktorá prevádzkuje
potravinársku prvovýrobu a je registrovaná na stránke štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Zároveň uviedol, ţe miestna príslušnosť bola určená správne podľa § 79 ods. 7 zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách a § 79 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je viazaná podľa miestnej
príslušnosti odberateľa a nie na jednotlivý vodný zdroj (miesto odberu). Nedomnieva sa, ţe by
porušil ust. § 47 ods. 2 a 3 zákona o vodách tým, ţe sa pri vydaní rozhodnutia opieral
o usmernenie ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky a ţe pri rozhodovaní
postupoval aj podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a tieţ § 11 ods. 1
zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve. To, ţe u ţalobcu ide o prevádzkarne
prvovýroby, teda o chov hydiny, dokazujú aj kópie príslušných regionálnych veterinárnych
a potravinových správ pre jednotlivé prevádzkarne. Ďalej uviedol, ţe v snahe vylúčiť akúkoľvek
svojvôľu zo strany výkonnej moci pri aplikovaní právnych predpisov, poţiadal ministerstvo
ţivotného prostredia Slovenskej republiky o právne stanovisko k sporným otázkam. Podľa jeho
názoru nedošlo ani k porušeniu kontinuity pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo
podobných veciach, nakoľko excesom bolo rozhodnutie za odber podzemných vôd v roku 2007,
kedy bol ţalobca zaradený do nesprávnej poloţky, pričom všetci ostatní odberatelia boli zaradení
do poloţky § 6 ods. 2 písm. d/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z.. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa 1. júla 2010
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. PzV-PR 2009/002CZ3938/2009 zo dňa 22. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu OZ ţalovaného
v Piešťanoch č. 825102908 zo dňa 27. marca 2009, ktorým b ţalobcovi podľa § 79 ods. 7 záko-
na č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len „zákon o vodách“) a podľa § 79 ods. 8 zákona o vodách
a § 8 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z. vykázaný nedoplatok
3
za odber podzemnej vody za rok 2008 v sume 290.382 Sk za odber 96.794 mpodzemnej vody.
Sporným pritom nebolo medzi ţalobcom a ţalovaným mnoţstvo odobratej vody, ale to, či sa na
činnosť ţalobcu má aplikovať ust. § 6 ods. 2 písm. b/ alebo ust. § 6 ods. 2 písm. d/ Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z. v znení platnom do 31. decembra 2008 a či boli
porušené princípy kontinuity pri rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy a či mal
postupovať ţalovaný tak, ţe mal rozhodovať o jednotlivých odberných miestach alebo za všetky
odberné miesta jedného prevádzkovateľa.
Podľa § 13c ods. 1 písm. b/ zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí voda určená
na ľudskú spotrebu (pitná voda) je voda pouţívaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe,
spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
/platné do 31. mája 2006/
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve voda určená na
ľudskú spotrebu (ďalej len "pitná voda") je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na
pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola
dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda
pouţívaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji
výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu. /platné do 31. augusta 2007/
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo
po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej
pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do
spotrebiteľského balenia a voda pouţívaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní,
konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. prevádzkovatelia potravinárskych podnikov
uvedení v odsekoch 3 a 4 sú povinní poţiadať územne príslušnú regionálnu veterinárnu
a potravinovú správu o registráciu kaţdej prevádzkarne, ktorá je pod ich kontrolou.
Podľa § 40 ods. 3 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. registrácia podľa tohto zákona
a osobitných predpisov 128) sa vyţaduje pre prevádzkarne, ktoré vykonávajú
1. len prvovýrobu, 129) ktorou je na účely tohto zákona produkcia, chov alebo odchov
prvotných produktov 130) ţivočíšneho pôvodu vrátane zberu prvotných produktov ţivočíšneho
pôvodu, dojenia a produkcie hospodárskych zvierat pred zabitím, ako aj lovu, výlovu, rybolovu
a zberu voľne ţijúcich zvierat,
2. operácie a činnosti súvisiace s prvovýrobou, ktorými sú preprava, skladovanie
a manipulácia s prvotnými produktmi ţivočíšneho pôvodu v mieste ich produkcie, ak tá podstatne
nemení ich povahu, preprava zvierat produkujúcich potraviny na trh, na bitúnok alebo medzi
farmami, prepravné operácie na dodávanie prvotných produktov ţivočíšneho pôvodu, ktorých
povaha sa podstatne nezmenila z miesta ich produkcie do prvej prevádzkarne určenia, ak ide
o produkty rybolovu a voľne ţijúcu zver.
Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. činnosťami podľa odseku 3 písm. a/
sú produkcia, chov alebo odchov zvierat produkujúcich potraviny a všetky s tým spojené
činnosti, ako je preprava zvierat produkujúcich mäso na trh, na bitúnok alebo preprava zvierat
medzi farmami.
Podľa § 6 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z. v znení platnom
do 31. decembra 2008 sadzba poplatkov za odbery podzemných vôd podľa účelu ich pouţitia je
pre
a) verejné vodovody 1,00 Sk/m3,
b) odbery na účely, na ktoré sa pouţitie pitnej vody ustanovuje podľa osobitného
predpisu, 7) 0,70 Sk/m3,
c) odbery geotermálnych vôd a odbery iných podzemných vôd na energetické vyuţitie
0,80 Sk/m3,
d) odbery na ostatné pouţitie 3,00 Sk/m3.
Z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca má registrované príslušnými regionálnymi
veterinárnymi a potravinovými správami prevádzkarne na úţitkový chov hydiny určenej na
výkrm, ktoré sa povaţujú za potravinárske podniky v zmysle zákona č. 488/2002 Z.z.. Túto
skutočnosť potvrdil aj sám ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe z 1. apríla 2010. Zároveň
z administratívneho spisu vyplýva, ţe u ţalobcu bola vykonaná kontrola na odbery podzemných
vôd podľa záznamu z kontroly z 19. novembra 2007 v prevádzkach Z., Č., U., P. a B. a z ktorého
vyplýva, ţe bolo preverené a zistené pouţitie odobratej podzemnej vody na účely napájania
a ošetrovania hydiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe administratívne orgány, ako aj súd
prvého stupňa na základe nimi zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdili a preto
vo veci nesprávne rozhodli. Nesprávne právne posúdenie v danej veci spočíva podľa odvolacieho
súdu v tom, ţe ţalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán a prvostupňový súd
sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo ako aj pri preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dôsledne neriadili príslušnými právnymi predpismi a to najmä § 40
ods. 1, 3 a 4 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a § 17 ods. 1 zákona č. 355/2007
Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je totiţ nepochybné, ţe predmetom podnikania ţalobcu je okrem iného aj chov brojlerov
a produkcia jatočnej hydiny, teda ţalobca mal povinnosť svoje prevádzkarne v ktorých túto
činnosť vykonáva registrovať na príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových
správach, čo aj urobil. Na základe toho bolo potom zrejmé, ţe v zmysle zákona o veterinárnej
starostlivosti ide o potravinársky podnik definovaný § 40 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. a voda
pouţívaná v týchto podnikoch, resp. jednotlivých prevádzkach ţalobcu smie byť len vodou, ktorá
bola definovaná § 13c zákona č. 272/1994 Z.z. o zdraví ľudí a následne po jeho zrušení § 11
ods. 1 zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve, resp. neskôr od 1. septembra 2007
§ 17 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a teda odber podzemných vôd uskutočňovaný ţalobcom v súlade
so zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách a na nim uskutočňované odbery sa vzťahoval reţim
upravujúci § 6 ods. 2 písm. b/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z.z. aj v znení
platnom do 31. decembra 2008.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe novelizáciou Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 755/2004 Z.z.. Nariadením č. 367/2008 Z.z., ktorým sa § 6 ods. 2 písm. b/ doplnil
o text „a na odbery na napájanie a na ošetrovanie hospodárskych zvierat“ nemoţno chápať
a vykladať inak ako, ţe normotvorca touto novelou sledoval cieľ spresniť a ozrejmiť obsah
a výklad nejasnej právnej normy.
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemoţno
nepripomenúť, ţe Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a je zaloţený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych
noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemoţno aplikovať a vykladať na ťarchu
adresáta právnej normy, ale vţdy na ťarchu tvorcu právnej normy. Tak napr. v náleze sp. zn.
PL. ÚS 67/07 zo dňa 6. februára 2008 ústavný súd judikoval: ,,Princíp právnej istoty je
nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 ústavy
(mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04,
PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre uţ
viackrát uviedol, ţe s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája poţiadavka všeobecnosti,
platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS
15/98 tieţ napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04).
V ţiadnom prípade však nemoţno pripustiť, aby orgán štátnej správy si prisvojoval
kompetencie, ktoré mu nepatria a sám podával vydávaním metodických pokynov a stanovísk
výklad právnych noriem. Štátne orgány môţu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa toho či rozhodoval vecne a miestne príslušný
správny orgán a či mal rozhodovať správny orgán o kaţdej jednotlivej prevádzkarni samostatne,
tak v tejto veci povaţuje argumenty ţalobcu za zjavne nedôvodné a stotoţňuje sa s dôvodmi,
ktoré v rozhodnutí uviedol k týmto otázkam súd prvého stupňa, teda ţe rozhodoval vecne
a miestne príslušný správny orgán a ţe sa správne rozhodol o odberoch zo všetkých prevádzok
jedného odberateľa, hoci sú na rôznych miestach.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a vychádzajúc z vyššie
uvedených dôvodov preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe postupom podľa
§ 220 O.s.p. tak, ţe rozsudok krajského súdu č.k. 26S/7/2009-69 zo dňa 3. decembra 2009 zmenil
tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. PzV-PR 2009/002CZ3938/2009 zo dňa 22. mája 2009 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní ţalovaný v zmysle ust. § 250j ods. 6 O.s.p. je právnym názorom súdu
viazaný. Neakceptovanie tohto právneho názoru môţe mať za následok porušenia princípu
legality a ústavnokonformného správania orgánom štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný
ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania.
Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu najskôr e-mailom
a potom listom zo 7. júla 2010 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúpenia (29. 6. 2009) - 1 úkon práv. pomoci 115,90 €
1.1.1.1. prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 6,95 €
1.1.2. podanie ţaloby (7.júla 2009) - 1 úkon práv. pomoci 115,90 €
1.1.1.2. prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 6,95 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.2.1. podanie odvolania (25.2.2010) ......... 1 úkon práv. pomoci 120,23 €
1.2.1.1. prislúchajúca náhrad reţ. paušálu 7,21 €
celkom tarifná odmena : 352,03 €
celkom reţ. paušál : 21,11 €
DPH 19% 70,89 €
Celkom s DPH 443,03 €
2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu a odvolanie 2x66,00 €
v celkovej sume : 575,03 €
Odvolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania za vyjadrenie k podaniu
ţalovaného zo dňa 1. decembra 2009, pretoţe prvostupňový súd vo veci dňa 3. decembra 2009
vyhlásil rozsudok, teda tieto trovy konania nepovaţoval za účelne vynaloţené a preukázané.
Ţalovaný je povinný náhradu trov konania v sume 575,03 € zaplatiť na účet JUDr. L.L.,
advokáta č. X., vedený v Tatra banke, a.s. v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 1. júla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská