Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-152-2020.pdf
PDF · 347.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/152/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci partnera verejného sektora: APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., so sídlom Bebravská 1, 821 07 Bratislava, IČO: 31 396 577, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom P. XX, XXX XX T., za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala
- Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom L. za účasti štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora: H. zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom P. XX, XXX XX T., v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., o odvolaní partnera verejného sektora, štatutárneho orgánu partnera verejného sektora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28. augusta 2019 a o odvolaní oprávnenej osoby proti výroku I., výroku II., výroku III. uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28. augusta 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28. augusta 2019 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa
- výroku I. uložil partnerovi verejného sektora: APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., so sídlom Bebravská 1, 821 07 Bratislava, IČO: 31 396 577, pokutu vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. J.- Výrokom II. uložil konateľovi partnera verejného sektora: H.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/ XA, XXX XX T.-C., pokutu vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov.
- Podľa výroku III. uložil oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20.000,- Eur (slovom: dvadsaťtisíc Eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
- Podľa výroku IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na podnet oznamovateľa, keď dňa 12.09.2018 bolo okresnému súdu doručené podanie oznamovateľa I. R., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj pre partnera verejného sektora APOTHEKA
ESSENTIAE, s.r.o., so sídlom Bebravská 1, 821 07 Bratislava, IČO: 31 396 577, čo podľa neho vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné.
3. Okresný súd v odseku 2., 3., 4., 5., 6., 7. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na obsah podnetu zo strany I. R., v odsekoch 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32. až odsek 52. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na vyjadrenia oprávnenej osoby, vyjadrenia partnera verejného sektora, ako aj vyjadrenia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.
4. Okresný súd vyjadril zistený skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu, slúžiaceho k prvému zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14.07.2017, pričom zápis do registra partnerov verejného sektora bol vykonaný dňa 25.07.2017. Okresný súd zistil, že partner verejného sektora mal ku dňu 14.07.2017 troch spoločníkov, a to H.. O. P. s vkladom 3.984,- Eur, ktorý zodpovedal podielu 60 % na základnom imaní, H.. R. T. s vkladom 996,- Eur, ktorý zodpovedal podielu 15 % na základnom imaní a E.. E. J. s vkladom 1.660,- Eur, ktorý zodpovedal podielu 25 % na základnom imaní. Konateľom partnera verejného sektora bol H.. R. T.. Za konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora boli označené fyzické osoby doc. U. 5. Okresný súd ďalej zistil, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov (do 05.04.2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750,- Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500,- Eur a fyzickú osobu C. (21.07.2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu spoločníka C. na spoločnosť G GROUP LTD.) s vkladom 5.250,- Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s. r. o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli H.. O. P. a H.. H. P., E. 6. Obchodná spoločnosť BIZZ, s. r. o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to E.. Obchodný podiel spoločníka E. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. E. J..
7. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, mala ku dňu 25.07.2017 dvoch spoločníkov, a to E.. D. T. a D.. H. E., oboch s vkladom 3.320,- Eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol E.. D. T..
8. Vykonaním lustrácie obchodného registra okresný súd zistil, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 H.. H. P., E. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to O. P., O.. A. U. a D.. I. B. E.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol namiesto D.. I. B. E. členom dozornej rady E.. D. T.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa Zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa 10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila H.. H. P., E. a určila ho za predsedu predstavenstva.
9. Po zistení skutkového stavu okresný súd uviedol, že tento subsumoval pod ust. § 2 ods. 1 písm. a), b), d), § 2 ods. 2, 3, § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19, § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“) v spojení s ust. § 23 ods. 2 CMP. Za aplikácie rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. okresný súd vyjadril právne posúdenie. Primárne súd prvej inštancie uviedol, že výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd, preto rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné, pričom výklad hoc aj predkladateľa zákona vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona, môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní.
10. Okresný súd uviedol, že p. I. R. a aj oprávnená osoba vo svojich podaniach zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. automaticky v zmysle ust. § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. vyvolá začatie konania o uložení pokuty, avšak v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhoduje podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplýva to z ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP v konaniach podľa ust. § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a ust. § 217 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa ust. § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. dôjde len vtedy, ak sú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle ust. § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. podľa okresného súdu nenastáva v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v registri partnerov verejného sektora boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje, napr. partner verejného sektora v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou, či boli vymazané z registra. Okresný súd uviedol, že ak by malo byť sankčné konanie podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera verejného sektora, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Okresný súd poukázal na ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré sankcionuje tri skutkové podstaty, kedy v poradí tretia (porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme podľa okresného súdu pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v časti porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. Ďalej okresný súd uviedol, že ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Rozlišovanie skutkových podstát v zmysle ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. by tak podľa okresného súdu nemalo žiaden zmysel. Okresný súd ďalej uzavrel, že konanie o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z., ale je možné ho viesť samostatne.
11. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ust. § 19 do zákona č. 315/2016 Z.z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. a z ust. § 16 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle ust. § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne).
12. Súd prvej inštancie mal za to, že na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, aj Ústavného súdu SR, je nestrannosť potrebné skúmať z
dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, kedy je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, v ktorom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu, avšak ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Okresný súd mal za to, že účel zákona o registri partnerov verejného sektora treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.
13. Okresný súd v posudzovanej veci poukázal na to, že oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu E.. D. T. a H.. O. P. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát
- klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o.. Z objektívneho hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (E.) so spoločníkom partnera verejného sektora (H.. O. P.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o.. Na uvedenom nič nemenil fakt, ak by obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s. r. o. a G GROUP LTD. (H. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s. r. o. prostredníctvom E.. D. T.. Nemohla preto podľa okresného súdu obstáť obrana, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli E.. D. T. a H.. O. P. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi H.. O. P. a E.. D. T. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín (hoci aj E.. D. T. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s. r. o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s. r. o. navonok) a potom jedna z týchto osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného subjektu, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že hoci vzťah E.. D. T. a H.. O. P. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, no išlo nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Podľa okresného súdu tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sa posudzovala nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci vzťah medzi E.. D. T. a H.. O. P. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však vzťah spoločníkov spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z..
15. Okresný súd poukázal aj na to, že osoby H.. O. P. a E.. D. T. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady,
pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o.. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. H. P.. O spoločnom členstve s H.. O. P. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia, stretávajú sa naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. D. T. a p. O. P. alebo p. H. P. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho a už vôbec nie do pomeru priateľského. Okresný súd uviedol, že v tomto ohľade bolo zrejmé, že p. D. T. a p. O. P. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, preto potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne.
16. Súd prvej inštancie ďalej v samostatnom odseku 91. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že hoci tvrdenia oznamovateľa I. R. o závislosti či vďačnosti E.. D. T. voči H.. O. P. neboli v konaní preukázané, bolo objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa E.. D. T. mohol stať len na základe vôle H.. O. P. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o.. Spoločnosť GGFS s.r.o. je v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup E.. D. T. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle H. O. P. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, nestrannosť danej sudkyne bola riešená v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavne konformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 504/2017-21 z 1.augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon o registri partnerov verejného sektora je predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. majú verejnoprávny charakter. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza výslovne vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť.
18. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou vyplynulo, že H.. O. P. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ust. § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho priamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 60 % na základnom imaní partnera verejného sektora. Údaje o spoločníkoch partnera verejného sektora uviedla oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente v bode 2.2., vychádzajúc z výpisu z obchodného registra a zo zoznamu spoločníkov vedeného spoločnosťou. Partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti v zmysle ust. § 125 Obchodného zákonníka, ktoré je tvorené spoločníkmi. H. bol označený ako jeden z troch spoločníkov partnera verejného sektora. Podľa okresného súdu bolo preto zrejmé, že H. ako spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa E.. D. T. s H.. O. P. ako spoločníkom partnera verejného sektora bol úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť E.. D. T. a H.. O. P. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo H.. O. P. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a E.. D. T. nepriamo cez BIZZ, s. r. o., pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Okolnosť, že spoločník partnera verejného sektora je v tomto prípade súčasne aj
konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, nebola v tomto ohľade relevantná, pretože podstatné bolo to, že je priamo majiteľom obchodného podielu partnera verejného sektora a priamo sa tak podieľa na vytváraní vôle partnera verejného sektora. Nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že aj vzťah ku spoločníkovi partnera verejného sektora je potrebné považovať za vzťah k partnerovi verejného sektora s poukazom aj na závery, ktoré vyjadril okresný súd v odseku 88. napadnutého uznesenia. Okresný súd uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z..
19. Súd prvej inštancie zhodnotil, že z tohto vyplynulo, že vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.
20. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z.. Keďže v zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z. je sankčný mechanizmus podľa ust. § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, okresný súd preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených partnerom verejného sektora okresný súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, celkom zjavne prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Okresný súd preto uzavrel, že v tejto veci možno ukladať sankcie podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..
21. V odseku 96. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu bolo poukázané na význam pokuty, ako aj, že pri jej ukladaní registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty, ktorá sa ukladá partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona, ako napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb, tzn. splnila funkciu individuálnej a generálnej prevencie.
22. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uviedol, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).
23. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu partnerom verejného sektora poskytlo prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. za lekárenskú starostlivosť partnerovi verejného sektora za obdobie od zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora do 30.04.2019, prehľad o celkových výnosoch partnera verejného sektora za toto obdobie a prehľad o jeho celkových nákladoch za toto obdobie. Partner verejného sektora navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy (konkrétne na zabezpečenie poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne), na základe predpokladu, že pomer výnosov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom partnera verejného sektora je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera verejného sektora. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa partnera verejného sektora určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za rozhodné obdobie) a pomerných nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa názoru okresného súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady partnera verejného sektora možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však v tomto prípade nebolo možné skonštatovať. Aj sám partner verejného sektora priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne okresný súd doplnil, že partner verejného sektora zahrnul do nákladov celkové náklady partnera verejného sektora (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nebolo možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade hospodársky prospech bolo mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne. Okresný súd preto dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.
24. V odseku 88. (poznámka krajského súdu: okresný súd po očíslovaní odseku 98. označil nesprávne číslovanie odsekov 88. a ďalej, až po odsek 105., uvedené sa však nestalo prekážkou pre vecné posúdenie odvolacej veci krajským súdom) odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vyjadril, že primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je namieste, aby súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) alebo zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z. za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla plniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter.
25. Okresný súd pre určenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí považoval za inšpiratívny aj Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. Pl. ÚS 38/02, podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že má-li být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná,
zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku „likvidačního“ účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)“. Okresný súd sa stotožnil aj s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb..
26. Za rešpektovania zásady proporcionality, t.j. aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná, potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie, bolo podľa názoru okresného súdu primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu vo výške 10.000,- Eur, t.j. na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, zohľadniac súčasne okolnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora je právny predpis, ktorého aplikácia vyvolávala vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy množstvo otázok a pochybností o výklade niektorých ustanovení. Takáto výška pokuty podľa okresného súdu nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora a zodpovedá približne 1,4 % z výnosov, ktoré partner verejného sektora získal zo zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. za čas, keď povinnosti oprávnenej osoby plnila oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola v zmysle ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vylúčená (726.078,13 Eur/196.987,80 Eur za časť roka 2017 + 396.456,66 Eur za rok 2018 + 132.633,67 Eur za časť roka 2019) a taktiež zodpovedá cca 1 % čistého obratu partnera verejného sektora za rok 2018 zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky a zhruba zisku partnera verejného sektora za rok 2018 (týmito číslami okresný súd len demonštroval nelikvidačný charakter výšky pokuty pre partnera verejného sektora, teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Výšku pokuty okresný súd považoval vzhľadom na výnosy partnera plynúce zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pri zohľadnení celkových nákladov partnera verejného sektora za dostatočne výchovnú pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., hoci toto porušenie by nemalo za následok uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora.
27. K pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora H.. R. T. okresný súd uviedol, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby, ktorá mala byť s ohľadom na znenie ust. § 19 zákona č. 315/2026 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Pokiaľ aj konateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť k spochybňovaniu vzťahu H.. O. P. a E.. D. T., čím zrejme chcel poukázať na to, že o vzťahoch ozrejmených v podnete nemal vedomosť, toto tvrdenie aj pokiaľ by bolo pravdivé, by nemohlo mať za následok neuloženie pokuty tejto osobe. Takáto skutočnosť by mohla byť dôvodom na to, aby súd na ňu prihliadal pri určovaní výšky pokuty. Vzhľadom na objektívny charakter posudzovania konania člena štatutárneho orgánu vo vzťahu k výberu oprávnenej osoby však nemôže byť dôvodom na jeho vyvinenie sa zo zodpovednosti za nesprávny výber. Na zodpovednosti konateľa nič nemení ani to, že podľa predloženej zápisnice z valného zhromaždenia partnera verejného sektora zo dňa 07.03.2017 pri výbere oprávnenej osoby vykonával uznesenie valného zhromaždenia (ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Napokon valné zhromaždenie prijalo uznesenie o výbere oprávnenej osoby jednomyseľným hlasovaním, pričom návrh predložil H. a všetci spoločníci ho schválili a konateľ partnera verejného sektora sa zúčastnil valného zhromaždenia ako spoločník majúci na valnom zhromaždení 15 hlasov zo 100. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia boli viaceré. V prvom rade súd prvej inštancie konštatoval, že ide o prvé porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora zo strany konateľa partnera verejného sektora. Okresný súd zobral do úvahy kritéria uvedené v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z.z. a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora a porušenie ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta mala tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o
registri partnerov verejného sektora je úplne novou, a preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“).
28. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Okresný súd úvahy o výške pokuty vyjadrené v odseku 100. odôvodnenia napadnutého uznesenia aplikoval v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v ust. § 19 zákona 315/2016 Z.z. sa týka priamo oprávnenej osoby. Podľa súdu prvej inštancie u oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Podľa okresného súdu je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20.000,- Eur.
29. V samostatnom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Súčasne okresný súd upozornil účastníkov konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas, okresný súd určil lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.
30. Pri rozhodovaní o trovách okresný súd poukázal na ust. § 52, § 57 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prihliadnuc na to, že dôvod na aplikáciu ust. § 55 a § 56 CMP nezistil, pričom konateľ partnera verejného sektora navrhol, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili.
31. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie partner verejného sektora a štatutárny orgán partnera verejného sektora podaním zo dňa 11.09.2019.
32. V odvolaní partner verejného sektora a štatutárny orgán partnera verejného sektora (ďalej len „PVS, štatutárny orgán PVS“) poukázali na prípustnosť odvolania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 2 CSP, § 13 ods. 1, 7 zákona č. 315/2016 Z.z.. Vychádzajúc z týchto uvedených ustanovení CMP, CSP, ako aj zákona č. 315/2016 Z.z. by sa mohlo javiť, že odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné len v zmysle ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., s ktorým názorom sa PVS ako i štatutárny orgán PVS nestotožnili, pretože vylúčenie odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 315/2016 Z.z. s odkazom na ust. § 355 ods. 2 v spojení s ust. § 357 CSP nie je namieste. Z dôvodu subsidiárneho použitia CMP, ktorý je vo vzťahu k CSP zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu o pokute spravuje ust. § 59 ods. 1 CMP, ktoré ustanovenie rozširuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné nad rámec prípustnosti podľa ust. § 357 CSP, a to o meritórne uznesenia súdu prvej inštancie, reflektujúc, že v mimosporových konaniach je rozhodovanie vo veci samej uznesením aprobované podľa ust. § 39 ods. 2 CMP, v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bolo možné proti meritórnym uzneseniam podať odvolanie v takom rozsahu, ako je to aj pri rozsudkoch, s výnimkou uznesenia podľa ust. § 304 písm. f) CMP. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS ako odvolateľov, rozhodnutie o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím meritórnym, nie procesným, pretože nim registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, keď oprávnenej osobe týmto rozhodnutím
priamo zakladá sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. Zákon č. 315/2016 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. a podanie odvolania nevylučujú ani ustanovenia CMP, ktoré upravujú osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré ustanovenia sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Na základe uvedeného preto PVS, ako i štatutárny orgán PVS boli názoru, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 315/2016 Z.z. je odvolanie prípustné.
33. Pokiaľ by sa s týmto názorom odvolací súd nestotožnil, tak PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na Dohovor, článok 6. Odvolatelia poukázali aj na článok 2 Protokolu č. 7, dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984. Konania podľa ust. § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sú konaniami o porušení právnych povinností ustanovených v tomto zákone, za ktoré predmetný zákon ustanovuje rôzne sankcie pre porušovateľov, teda ide o konania o deliktoch s trestným charakterom. Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len činy, či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Engel a iní proti Holandsku z 8. júna 1976. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú: a) Kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, b) Povaha protiprávneho konania, c) Intenzita ukladanej sankcie. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je možné konštatovať, že sankcie za porušenie povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú značne intenzívne, majú prevažne represívny charakter. Vzhľadom na povahu právnej úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. je možné konštatovať, že sa jedná o normu administratívneho práva. Avšak značné právomoci má v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. Okresný súd Žilina, a teda ide o súdne delikty. Ďalšími sankciami, ktoré sú ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je aj výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktoré má za následok nie len zásah do zmluvných vzťahov partnera verejného sektora, ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení podľa ust. § 13a Obchodného zákonníka, čo v praxi predstavuje istú analógiu trestu zákazu činnosti upraveného v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení.
34. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS sú splnené všetky tri kritériá, t.j. Engelovské kritéria, preto je obligatórne nutné konania podľa ust. § 12 a podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. Problematikou trestného charakteru konania sa okrem Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 147/2008 zo dňa 12. marca 2009 konštatoval: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.“ V tejto súvislosti PVS a štatutárny orgán PVS poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 10/2006 zo dňa 18. apríla 2007.
35. PVS a štatutárny orgán PVS k oprávnenosti podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu poukázali aj na Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s Čl. 46 ods. 1, 2, Čl. 48 ods. 1 a mali za to, že i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie správneho orgánu, i v prípade, ak by mal postavenie nezávislého súdu, vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už PVS, štatutárnemu orgánu PVS alebo oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky. Prípustnosť odvolania je zrejmá aj s poukazom na ust. § 59 ods. 1 CMP. Z dôvodu prípustnosti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že podávajú odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keďže rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
36. Pre odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom oprávnená osoba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ako aj na pojednávaní vyslovila právny názor, že iniciovanie sankčného konania o uložení pokuty, a to aj pre porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., by malo byť podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti
údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. Oprávnená osoba vychádzala z logického výkladu právnej normy § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorej hypotéze sa pre účely sankcionovania prvé dve porušenia viažu práve na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri alebo sa viažu na záujem aktualizácie v prípade ich zmeny, aby v každom čase boli príslušné údaje pravdivé a úplné. Z tohto dôvodu oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, v zákone č. 315/2016 Z.z. uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa ust. § 19, malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. Podľa názoru oprávnenej osoby vzhľadom na rozsah a závažnosť sankčných postihov je rozumné a spravodlivé očakávať, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty proti partnerovi verejného sektora, resp. jeho štatutárnemu orgánu za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. bude podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti a neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 77. odôvodnenia napadnutého uznesenia a uviedli, že hoci sa okresný súd venoval problematike podmienenosti sankčného konania preukázaním nesprávnosti údajov zapísaných v registri, podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa absolútne nevysporiadal s argumentami predostretými oprávnenou osobou a podmienenosť jednotlivých konaní vysvetlil po „vlastnej línii“ bez akéhokoľvek vyjadrenia k argumentácii oprávnenej osoby. Okresný súd podmienenosť sankčných konaní posúdil spôsobom, z ktorého vyplýva, že v podstate v dôsledku nesprávnosti, nedokonalosti a v konečnom dôsledku nezmyselnosti právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. (podľa ktorej sa rozhoduje podľa právneho stavu ku dňu rozhodnutia), neexistuje podmienenosť konaní podľa ust. § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd súčasne právnu normu vyložil v neprospech adresáta právnej normy, a teda postupoval v hrubom rozpore s právnym poriadkom SR.
37. PVS a štatutárny orgán PVS v ďalšej časti odvolania poukázali i na ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s odsekom 93. a 94. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa nich právne závery okresného súdu vyplývajúce z týchto konkrétnych odsekov odôvodnenia napadnutého uznesenia sú nesprávne. Je zrejmé, že zákon č. 315/2016 Z.z. je právnym predpisom verejného práva a podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustný ich extenzívny výklad, tzn. nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani osobnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné subjekty (adresátov), ktoré príslušná norma nezaväzuje.
38. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré jednoznačne definuje, kto je PVS, kto je konečný užívateľ výhod a kto je oprávnená osoba. PVS a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké subjekty. Spoločnosť APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. je partnerom verejného sektora, H.e konečným užívateľom výhod PVS. H.. O. P. nie je konateľom, ani nijakým iným orgánom spoločnosti APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. E.. D. T. zároveň nie je oprávnenou osobou PVS. Oprávnenou osobou PVS je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v ktorej v rozhodujúcom čase bol E.. D. T. konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie v rozsahu 50 %. Zostávajúcim 50 %-ným spoločníkom oprávnenej osoby bol D.. H. E.. Vzhľadom na štruktúru obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. bolo zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu, nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka E.. D. T., ale i druhého spoločníka D.. H. E.. Z tohto dôvodu je vykonštruovaná údajná zaviazanosť E.. D. T. vo vzťahu k H.. O. P., je absolútne bezpredmetná, pretože bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby D.. H. E., oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie. Nie je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS udržateľné a akceptovateľné, aby konajúci okresný súd výkladom dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť obchodného podielu H.. O. P. v spoločnosti APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. (60,00 %), že H.. O. P. sa ako spoločník zúčastňuje na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom podľa ust. § 125 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Výkladom, ktorý urobil okresný súd, de facto vyslovil právny názor, že H.. O. P. je valné zhromaždenie, t.j. orgán spoločnosti. PVS a štatutárny orgán PVS zdôraznili, že valné zhromaždenie je kolektívnym orgánom a tvoria ho všetci spoločníci obchodnej spoločnosti. Ako je zrejmé, spoločníkom PVS je okrem H.. O. P. aj H.. R. T. s podielom 15,00 % a E.. E. J. s podielom 25,00 % na základnom imaní PVS. Hoci H.. R. T. a E.. E. J. sú spoločníkmi spoločnosti APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. s menšinovým
obchodným podielom, podľa Obchodného zákonníka sú rovnako súčasťou valného zhromaždenia APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. V tejto súvislosti PVS ako i štatutárny orgán PVS poukázali na úpravu práv minoritných spoločníkov v Obchodnom zákonníku, ktorá jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že H. nie je orgánom spoločnosti. Orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie tvorené H.. O. P., H.. R. T. a E.. E. J. ako spoločníkmi spoločnosti. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd vyložil vzťah spoločníka spoločnosti - H.. O. P. extenzívne, v rozpore s právnym poriadkom SR. Ako bolo zvýraznené v odvolaní, podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustná analógia legis/iuris, ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani jej osobnú pôsobnosť na iné subjekty, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Hoci okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na nemožnosť extenzívneho výkladu právnej normy, v konečnom dôsledku na právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby a spoločníka H., H.. O. P., aplikoval extenzívny výklad právnych noriem, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
39. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že pokiaľ by sa aj pripustilo, že medzi oprávnenou osobou - Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o. existoval istý vzťah k p. H.. O. P., čo však bolo zo strany PVS a štatutárneho orgánu PVS rezolútne odmietnuté, podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. musí ísť o vzťah, ktorý by mohol spochybniť vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jej orgánov. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. používa pojem akýkoľvek, vzhľadom na neurčitosť tohto pojmu v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe, musí sa tento pojem vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie adresáta právnej normy. Ak v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. tento vzťah musí byť objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov v zmysle tohto zákona, tak tento vzťah musí mať určitú kvalitu. Vzhľadom k nejednoznačnosti právnej úpravy vo vzťahu k určeniu kvality, resp. intenzity tohto vzťahu, vzhľadom na ustálenú súdnu prax bolo potrebné, aby okresný súd pri svojom rozhodovaní aplikoval logický a teleologický výklad dotknutej právnej normy, nie výklad jazykový. Okresný súd podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS dostatočne neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Prijatím striktného jazykového výkladu dotknutého ustanovenia by musela byť ad absurdum, z činnosti oprávnenej osoby vylúčená napr. i banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej má partner verejného sektora alebo konečný užívateľ výhod uložené finančné prostriedky. Banka s týmito prostriedkami prirodzene disponuje a môže ich aj investovať, pričom banka - oprávnená osoba, partner verejného sektora, konečný užívateľ výhod, štatutárny orgán partnera verejného sektora majú rovnaký záujem tieto prostriedky zhodnotiť. Navyše, v prípade tejto hypotetickej situácie by bol vzťah medzi oprávnenou osobou a H. priamy, bez medzičlánkov, ktoré sú prítomné v posudzovanom prípade.
40. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS absurdný a zjavne nespravodlivý záver okresného súdu je potrebné akcentovať aj v ekonomických reáliách prípadu. Skupina GRAFOBAL, ktorej konečným užívateľom výhod je v zásade H.. O. P., je jednou z najväčších obchodných skupín na Slovensku. Komplexnosť vzťahov, do ktorých vstupujú spoločnosti ovládané H.. O. P., je možné dovodiť už len z výpočtu spoločností, o ktorých, resp. proti ktorým sú vedené konania na okresnom súde. Viaceré z nich bezpochyby patria medzi 20 až 30 najväčších slovenských obchodných spoločností. V dôsledku toho je úplne zrejmé, že nielen tieto spoločnosti, ale aj H.. O. P. ako ich konečný užívateľ výhod a v niektorých spoločnostiach aj ako ich orgán, vstupuje do vzájomných vzťahov, možno tvrdiť, so všetkými bankami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, a to buď priamym vkladom alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dohôd a zabezpečení. Všetky dotknuté banky tak majú nielen prirodzený, ale aj zákonom vyžadovaný záujem o zhodnotenie prostriedkov H.. O. P.. Prijatím gramatického výkladu § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. tak, ako tento aplikoval konajúci súd v napadnutom uznesení, by tak stricto sensu všetky banky, resp. pobočky zahraničných bánk museli byť vylúčené z vykonávania činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosti akýmkoľvek spôsobom patriace do skupiny GRAFOBAL. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS výkladom zákona, ktorý urobil okresný súd, došlo k popretiu nielen základného účelu § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale časť ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. stratila opodstatnenie. Rigorózny jazykový výklad, ktorý podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS v danej veci uskutočnil okresný súd, odmietol svojim rozhodnutím aj Najvyšší súd SR sp. zn. 6 M Cdo 22/2010 z 20.12.2011, podľa ktorého je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad je len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a účelu, k čomu ostatne slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický. Nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale môže, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu.
41. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS závery, ktoré vyslovil okresný súd v napadnutom uznesení, vo vzťahu oprávnenej osoby a spoločníka partnera verejného sektora, resp. jej konečného užívateľa výhod, popierajú základný účel ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., sú s nimi spojené zjavne nespravodlivé až absurdné dôsledky a nevyhnutne vedú k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Nemôže byť cieľom racionálneho zákonodarcu, aby výklad § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bol čo i len rámcovo spôsobilý viesť k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Spôsob, akým okresný súd vyložil ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. je nespravodlivý, v príkrom rozpore s Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že je nevyhnutné nedokonalú právnu normu v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., teda právnu normu obmedzujúcu práva súkromnoprávnych subjektov, vykladať prísne reštriktívne. V tejto súvislosti PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1826/11 zo dňa 07.03.2012.
42. PVS a štatutárny orgán PVS v odvolaní kládli dôraz na ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., keď podľa právnej teórie personálnym prepojením sa rozumie vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke, s poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka, preto personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. v dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. Majetkovým prepojením sa rozumejú najmä vzťahy, v ktorých je oprávnená osoba, a to Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. svojim príjmom „závislá“ na PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy, teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou. Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku PVS, napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií... . Podľa štatutárneho orgánu PVS je absolútne nesporným, že medzi oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie podľa uvedenej právnej teórie.
43. Podľa právnej teórie okrem majetkového a personálneho prepojenia môžu existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dva druhy, a to nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu. Za účelom preukázania nestrannosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pred zápisom PVS urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Rovnako i PVS považuje svoj vzťah k oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. za absolútne nestranný a nezaujatý. Z dôvodu, že subjektívna nestrannosť nie je dostačujúca, je potrebné poukázať aj na objektívnu nestrannosť. Okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval existujúcu judikatúru vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti oprávnenej osoby. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd nanajvýš absurdne v odôvodnení uznesenia prirovnáva vzťah E.. D. T. a H.. O. P. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. k vzťahu spoluvlastníkov veci. Je nelogické, absurdné a právne neudržateľné, ak okresný súd pripodobňuje vlastníctvo dvoch obchodných podielov dvomi rôznymi subjektmi k podielovému spoluvlastníctvu nehnuteľnosti, resp. akejkoľvek veci. Z podielového spoluvlastníctva veci vyplývajú pre spoluvlastníkov absolútne odlišné práva a povinnosti od práv a povinností výlučného vlastníka veci. V slovenskom právnom poriadku existuje inštitút spoluvlastníctva obchodného podielu, pričom E.. D. T. a H.. O. P. nie sú spoluvlastníkmi identického obchodného podielu. E.. D. T. a H.. O. P. v rozhodujúcom čase priamo ako fyzické osoby nevlastnili obchodný podiel. Vlastníkmi dvoch rôznych samostatných obchodných podielov boli samostatné obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou H.. O. P. a E.. D. T.. Okresný súd vo svojom rozhodnutí sa absolútne nezaoberá výpočtom majetkových prepojení, na ktoré v konaní poukazoval PVS. Okresný súd podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS nestrannosť oprávnenej osoby posudzoval nesprávne, vychádzajúc z judikatúry v prípadoch založených na odlišnom skutkovom základe, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
44. Aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v prípade (ne)vylúčenia sudcu, PVS a štatutárny orgán PVS sú absolútne presvedčení o tom, že medzi oprávnenou osobou, resp. jej spoločníkom, v rozhodujúcom čase konateľom E.. D. T. a partnerom verejného sektora, ako aj jeho
konateľom H.. O. P., bol objektívne ako i subjektívne absolútne nestranný vzťah. Výrok o uložení pokuty partnerovi verejného sektora i štatutárnemu orgánu PVS je tak nesprávny a nezákonný.
45. PVS ako ani jeho štatutárny orgán neporušili žiadnu povinnosť podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. Za prípadné porušenie povinnosti podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. PVS ako ani jeho štatutárny orgán nenesú zodpovednosť. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie na jeho konateľa. Aj z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá PVS a oprávnená osoba zapísaná v registri.
46. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. je možné uložiť pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa prvej vety; podľa prvej vety predmetného ustanovenia môže člen štatutárneho orgánu konajúci v mene PVS ale porušiť len jednu povinnosť, a to povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Zvyšné dve skutkové podstaty uvedené v prvej vete predmetného ustanovenia nemajú charakter povinnosti, ktorú by člen štatutárneho orgánu mal a mohol dodržať, resp. ktorú by mohol porušiť; ide o uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 315/2016 Z.z. s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., zodpovednosť v tomto prípade nenesie štatutárny orgán, ale PVS a oprávnená osoba zapísaná v registri a porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. zákazu vykonávať úkony oprávnenej osoby, ktorý podľa názoru PVS a jeho štatutárneho orgánu nemôže porušiť nikto iný, len samotná oprávnená osoba. Ak by mal zákonodarca v úmysle sankcionovať členov štatutárneho orgánu za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., bola by, resp. mala by byť táto skutočnosť explicitne uvedená pod písm. b) predmetného ustanovenia § 13 ods. 1 rovnako, ako tomu je v prípade § 13 v nasledujúcom ods. 2, ktorý sa nepochybne vzťahuje tak na prípad, kedy bola uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 a na prípad uloženia pokuty za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z..
47. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je neprípustné také právne posúdenie ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého súd uloží pokutu fyzickej osobe - štatutárnemu orgánu v sume 10.000,- Eur bez toho, aby táto fyzická osoba porušila akúkoľvek povinnosť alebo záujem chránený zákonom. Takýto výklad zákona č. 315/2016 Z.z. je v rozpore s princípmi právneho štátu, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a aj s princípmi správneho trestania podľa článku 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa základného princípu správneho trestania ako i trestného práva, sankciu možno uložiť výlučne za protiprávne správanie. Sankciu nemožno ukladať bez toho, aby bol spáchaný akýkoľvek delikt, resp. trestný čin bez toho, aby došlo k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti.
48. PVS a štatutárny orgán PVS namietali postup okresného súdu, ktorý porušil ich práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 220 ods. 2 CSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31. januára 2019, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/07. Podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené. Okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou oprávnenej osoby v súvislosti s úpravou práv minoritných spoločníkov v Obchodnom zákonníku i napriek tomu, že oprávnená osoba sa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 07.11.2018 pomerne rozsiahlo venovala právnej úprave minoritných spoločníkov obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ktorá v zásade vyvracala argumentáciu oznamovateľa o údajnej zaviazanosti E.. D. T. vo vzťahu k H.. O. P.. Okresný súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s nastolenou právnou otázkou, túto nezdôvodnil a táto úplne absentuje v napadnutom uznesení. Rovnako okresný súd v celom rozsahu odignoroval argumentáciu PVS, resp. sa s touto nijako nevyporiadal, ktorá sa týkala analýzy majetkového prepojenia oprávnenej osoby a partnera verejného sektora. PVS podaním zo dňa 23.05.2019 okresnému súdu predložil listinné dôkazy - Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 08.03.2017, výkladové stanovisko MS SR a čestné vyhlásenie H., ku ktorým dôkazom okresný súd nezaujal žiadne stanovisko a z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa týmto vôbec zaoberal. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočné, nespĺňa požiadavku
zákonného odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré zasahuje do ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces.
49. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Okresný súd pri rozhodovaní o výške pokuty dospel k nesprávnym skutkovým záverom, pretože nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Písomným podaním zo dňa 06.06.2019, pre prípad, že by okresný súd rozhodol o uložení pokuty PVS, partner verejného sektora okresnému súdu predložil dôkazy preukazujúce hospodársky prospech plynúci zo záväzkových vzťahov uzatvorených so „štátom“. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. pojem hospodársky prospech nedefinuje, podľa dôvodovej správy k Zákonu o registri partnerov verejného sektora pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad PVS, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. PVS a štatutárny orgán PVS v tejto súvislosti poukázali na odsek 98. napadnutého uznesenia, vo vzťahu ku ktorému uviedli, že okresný súd vyhodnotil predložené dôkazy nesprávne, pretože hospodársky prospech je určiteľný, a to i na základe dôkazov predložených PVS. V danom prípade existuje len jeden zmluvný vzťah medzi PVS a „štátom“, ktorý spĺňa zákonnú definíciu zmluvy podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to zmluva uzavretá so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. PVS nemá uzatvorenú žiadnu inú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 315/2016 Z.z., pričom zdôraznil, že zmluvy uzatvorené so spoločnosťami Union zdravotná poisťovňa, a.s. a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nie sú zmluvami podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., pretože obidve zdravotné poisťovne sú súkromné, nefinancované štátom, ako je to v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.. PVS zdôraznil, že v zmysle zákona o liekoch je jedinou podnikateľskou aktivitou PVS prevádzkovanie lekárne, konkrétne jednej prevádzky lekárne. V súlade so spomínaným zákonom o liekoch PVS inú podnikateľskú aktivitu nevykonáva ani nemôže. To znamená, že všetky náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov, sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi. Je logické, že v prípade absencie mzdových nákladov, odvodových nákladov, teda reálne v prípade absencie zamestnancov, materiálu a pod., by prevádzka lekárne PVS nefungovala. Všetky náklady uvedené PVS sú reálnymi opodstatnenými nákladmi, ktoré vynakladá na svoju jedinú podnikateľskú aktivitu - prevádzkovanie lekárne. Práve z dôvodu, aby sa PVS pri výpočte hospodárskeho prospechu „neobohatil“, spravodlivo určil pomer výnosov z jednotlivých poisťovní, vrátane jedinej štátnej, a následne rovnako matematicky vyčíslil pomer jednotlivých nákladov vo vzťahu k príjmom z poisťovní. PVS tak spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má PVS z jedinej zmluvy uzavretej podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z.. PVS a štatutárny orgán PVS navrhli uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. zastavuje a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
50. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie aj oprávnená osoba podaním zo dňa 03.10.2019. Oprávnená osoba v predmetnom odvolaní uviedla, že rozsahom ňou podaného odvolania je napadnutý výrok I., II. a III. uznesenia okresného súdu. Oprávnená osoba mala za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie registrujúceho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
51. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba uviedla, že podľa výroku II. napadnutého rozhodnutia, ručí za zaplatenie pokuty uloženej konateľovi PVS, pričom týmto výrokom bola medzi konateľom PVS a oprávnenou osobou založená pasívna solidarita. Odvolanie oprávnenej osoby proti napadnutému rozhodnutiu, ktorým registrujúci orgán uložil pokutu PVS a pokutu konateľovi PVS, je tak prípustné priamo zo zákona č. 315/2016 Z.z. v znení zákona č. 241/2019 Z.z. v zmysle ust. § 13 ods. 7. Podľa výroku III. napadnutého rozhodnutia bola oprávnenej osobe uložená pokuta 20.000,- Eur za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. a len z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto pokuta bola uložená podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z.. V poučení
napadnutého uznesenia okresný súd neuviedol, či je proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III. prípustné odvolanie; v poučení totiž absentuje poučenie o lehote na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III.. Absencia poučenia v tomto smere v napadnutom rozhodnutí evokuje to, že okresný súd považuje odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu jeho výroku III., ktorým bola uložená pokuta oprávnenej osobe, za neprípustné. Oprávnená osoba preto z opatrnosti považuje za potrebné vyjadriť sa v ďalšom texte k prípustnosti odvolania proti výroku III. rozhodnutia okresného súdu. Z rozhodovacej praxe registrujúceho orgánu je zrejmé, že tento rozhoduje v sankčných konaniach podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. formou uznesení. Podľa ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. sa na konanie o pokute podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia CMP s výnimkou ustanovení Čl. 6, § 35 a § 36 CMP. CMP v ust. § 2 ods. 1 odkazuje na subsidiárne použitie CSP. V CMP absentuje explicitná právna úprava procesného postupu vo veciach registra partnerov verejného sektora. Registrujúci orgán tak s prihliadnutím na základný princíp, na ktorom mimosporové konanie spočíva a ktorý je zakotvený v Čl. 3 ods. 1 CMP, prejednával a rozhodoval prejednávanú vec podľa ustanovení CMP upravujúcich konanie vo veciach obchodného registra, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovaným veciam registra partnerov verejného sektora. V konaniach vo veciach obchodného registra podľa CMP registrový súd rozhoduje uznesením, pričom táto forma rozhodnutia sa následne preklopuje aj do formy rozhodnutia o obsahovo príbuzných veciach registra partnerov verejného sektora. Ak registrujúci orgán vylučuje prípustnosť odvolania proti napadnutému rozhodnutiu v časti jeho výroku III. pre oprávnenú osobu s odkazom na ust. § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP, takýto postup nie je podľa oprávnenej osoby namieste. Z dôvodu subsidiárneho použitia CMP, ktorý je vo vzťahu k CSP zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu o pokute spravuje ust. § 59 ods. 1 CMP, podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f) CMP. Citované ustanovenie CMP rozširuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné nad rámec prípustnosti podľa § 357 CSP, a to o meritórne uznesenia okresného súdu, reflektujúc, že v mimosporových konaniach je rozhodovanie vo veci samej uznesením aprobované (§ 39 ods. 2 CMP), v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bolo možné proti meritórnym uzneseniam podať odvolanie v takom rozsahu, ako je to pri rozsudkoch. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu v jeho výroku III. je rozhodnutím o pokute podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, pretože ním registrujúci orgán rozhodol o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo ustanovil sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. Zákon č. 315/2016 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 4 predmetného zákona pre oprávnenú osobu a odvolanie nevylučujú ani ustanovenia CMP upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré ustanovenia sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. z dôvodu príbuznosti právnej úpravy. Z týchto okolností oprávnená osoba mala za to, že proti napadnutému rozhodnutiu aj v časti jeho výroku III. je odvolanie prípustné.
52. Oprávnená osoba v odvolaní poukázala na skutkový stav, podľa ktorého PVS bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dňa 25.07.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu PVS zo dňa 14.07.2017 boli/sú doc. H.. O. P., H.. a E.. E. J. jej konečnými užívateľmi výhod, a to z dôvodu držby priameho podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach. C.. H.. O. P., H.. je spoločníkom PVS s obchodným podielom vo výške 60 % na jej základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania v sume 3.984,- Eur a E.. E. J. je spoločníčkou PVS s obchodným podielom vo výške 25 % na jej základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania v sume 1.660,- Eur. Ku dňu zápisu PVS do registra bol a stále je p. R. T. jej jediným konateľom. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykonávala pre PVS Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (oprávnená osoba).
53. Registrujúci orgán začal v tejto veci konanie o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/9/2018-32 zo dňa 27.09.2018 (ďalej len „uznesenie o začatí konania“). V odôvodení uznesenia o začatí konania registrujúci orgán odkázal na podnet oznamovateľa I. doručený registrujúcemu súdu dňa 12.09.2018. Oznamovateľ I. R. vo svojom podnete navrhol, aby registrujúci orgán preveril, či v súvislosti s overením identifikácie konečného užívateľa výhod PVS nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. z dôvodu ním tvrdeného prepojenia medzi PVS a oprávnenou osobou. Z pohľadu sankcionovania PVS, jej konateľa a oprávnenej osoby napadnutým rozhodnutím, boli relevantné dve námietky oznamovateľov Transparency International Slovensko a p. I. R. (ďalej len „oznamovatelia“), ktorými založili „určitý“ vzťah
založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS, spochybňujúcom nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jej zápise do registra, t.j.: 1. námietka, že E. ako jeden zo spoločníkov oprávnenej osoby a v relevantnom čase aj jej jediný konateľ prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o., IČO: 36 858 463 (ktorej jediným spoločníkom bol p. D. T.) a p. O. P. prostredníctvom spoločnosti G Group LTD. (ktorej bol p. O. P. akcionárom s podielom vo výške 99,953 %) mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. (IČO: 47 079 690), a teda sa spoločne podieľali na jej hospodárskom výsledku a 2. námietka, že p. D. T. nadobudol nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. na základe hlasovania p. O. P. ako väčšinového spoločníka spoločnosti GGFS s.r.o. (spolu s druhým jej spoločníkom p. H. P.) na jej valnom zhromaždení, teda ho nadobudol na základe individuálnych preferencií p. O. P..
54. Oznamovateľmi proklamovaný vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS mal podľa nich navodzovať, že p. D. T. porušil pri zápise PVS do registra, resp. pri overení identifikácie jej konečného užívateľa výhod ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. V čase zápisu PVS do registra boli spoločníkmi oprávnenej osoby p. D. T. a D.. H. E.; podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval 50 %. V čase zápisu PVS do registra až do 04.10.2018 bol p. D. T. aj konateľom oprávnenej osoby.
55. Oprávnená osoba poukázala na ďalšie relevantné skutočnosti v odvolaní, a to, že v septembri, resp. v októbri roku 2018 registrujúci orgán začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k celkom 19 PVS a jedným z nich bol aj PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. Pre všetkých 19 partnerov verejného sektora vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia registrujúci orgán posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu PVS do registra, t.j. ku dňu 14.07.2017; zápis PVS do registra bol vykonaný dňa 25.07.2017 (odsek 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Oprávnená osoba v tabuľkovom prehľade uviedla výpočet PVS, pre ktorých oprávnená osoba začala vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. s vyhotovením verifikačných dokumentov a všetci 19 PVS, vrátane PVS
- APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod je doc. H.. O. P., H..
Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Spisová značka 1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 43PPok/1/2018 2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 43PPok/7/2018 3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 43PPok/2/2018 4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 43PPok/8/2018 5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 5PPok/9/2018 6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 5PPok/7/2018 7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 43PPok/6/2018 8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 5PPok/3/2018 9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 43PPok/9/2018 10. TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 5PPok/8/2018 11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 5PPok/10/2018 12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 5PPok/11/2018 13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 5PPok/4/2018 14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 43PPok/4/2018 15. EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 43PPok/3/2018 16. VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 5PPok/5/2018 17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 43PPok/5/2018 18. TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 5PPok/6/2018 19. GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017 5PPok/2/2018
56. V ďalšej časti odvolania oprávnená osoba poukázala na jednotlivé rozhodnutia okresného súdu č.k. 5PPok/7/2018-198 zo dňa 19.08.2019, č.k. 43PPok/6/2018-172 zo dňa 19.08.2019, č.k. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28.08.2019, č.k. 43PPok/1/2018-209 zo dňa 28.08.2019, č.k. 5PPok/8/2018-161 zo dňa 30.08.2019, č.k. 43PPok/7/2018-141 zo dňa 30.08.2019, č.k. 5PPok/3/2018-172 zo dňa 30.08.2019. Oprávnená osoba mala za to, že registrujúci orgán samostatnými
sankčnými rozhodnutiami osobitne uložil pokuty sankcionovaným PVS, štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe za porušenie zákazu úkonov oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.; C.. H.. O. P., H.. je konečným užívateľom výhod všetkých sankcionovaných PVS, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., z dôvodu jeho majetkovej účasti na ich základnom imaní. Oprávnená osoba poukázala na to, že registrujúci orgán samostatne napadnutým rozhodnutím a samostatne každým ďalším sankčným rozhodnutím uložil za porušenie toho istého deliktu podľa zákona č. 315/2016 Z.z. (porušenie zákazu činnosti podľa § 19 písm. c/) sedem pokút oprávnenej osobe - spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. a aj pre všetkých ďalších ostatných sankcionovaných PVS, každú pokutu v sume 20.000,- Eur, spolu 140.000,- Eur.
57. Oprávnená osoba poukázala na charakter deliktov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. Protiprávne konania uvedené v zákone č. 315/2016 Z.z. sú deliktami verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu, čo konštatuje aj registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí. Zákon č. 315/2016 Z.z. je v právnom poriadku Slovenskej republiky systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda konania ním reprobované (delikty) majú povahu správnych deliktov. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že porušenie povinnosti zápisu pravdivých a úplných údajov do registra môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. S poukazom na kvalifikáciu hroziaceho postihu v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z.z. ako postihu administratívneho, možno delikty podľa zákona č. 315/2016 Z.z. subsumovať pod správne delikty a pokuty za tieto delikty ukladané za administratívne sankcie. Oprávnená osoba má za to, že v konaniach upravených zákonom č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa Čl. 142 ods. 1 Ústavy SR. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s jeho právomocou podľa osobitného zákona, a to zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že zákon č. 315/2016 Z.z. je administratívnoprávnym predpisom a protiprávne konania dotknutých subjektov ním reprobované sú správnymi deliktmi právnických a fyzických osôb. Ak sa vychádza z predpokladu, že protiprávne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z., vrátane porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., sú svojou povahou správnymi deliktmi, resp. sa k správnym deliktom približujú, je nevyhnutné aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní. Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikovali, že so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré vyjadrujú princípy práva na spravodlivý proces, musí konanie o správnych deliktoch (priestupkoch, správnych deliktoch právnických osôb či fyzických osôb - podnikateľov) a ich trestanie podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Podľa oprávnenej osoby aj trestanie a ukladanie pokút v režime zákona č. 315/2016 Z.z. musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie za porušenie povinností ustanovených zákonom č. 315/2016 Z.z. musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií.
58. Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). Pred registrujúcim orgánom prebiehali/prebiehajú súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., pre ktorých Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora vrátane sankcionovaných PVS je totožná. Všetci 19 partneri verejného sektora patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., bol/je doc. H.. O. P., H.. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich, v prípade niektorých PVS je p. O. P. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Oznamovatelia vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. z jedinej skutočnosti, a síce, že E.. D. T. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby BIZZ, s.r.o. a p. O. P. prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého PVS do registra, teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. S týmto názorom sa registrujúci orgán stotožnil. Jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa
§ 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., bola zmienená nepriama majetková účasť p. D. a p. O. P. v spoločnosti GGFS s.r.o..
59. Registrujúci orgán pritom na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami. Oprávnená osoba mala za to, že rovnako aj v danej veci mala byť uskutočnená aplikácia zásad trestného konania a ukladania trestov za trestné činy, t.z. zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok. Táto zásada podľa oprávnenej osoby bola porušená, ak registrujúci orgán na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami.
60. Oprávnená osoba v odvolaní odmietla, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. Ak by aj k tomu došlo, tak oprávnená osoba bola názoru, že v prípade porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam - PVS, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., by nešlo o opakovanie deliktu, ale takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Podľa oprávnenej osoby z hľadiska subjektívnej stránky by jednotlivé čiastkové útoky spočívajúce v porušení príslušného zákazu vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti
- PVS boli spojené jedným a tým istým jednotiacim zámerom oprávnenej osoby v tom smere, že napriek uvedenému diskvalifikačnému vzťahu oprávnená osoba vykonávala pre nich registráciu do registra, resp. identifikáciu ich konečného užívateľa výhod, pričom tieto čiastkové útoky by boli len postupným realizovaním tohto jediného zámeru. Čiastkové porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k jednotlivým sankcionovaným spoločnostiam - PVS, vrátane PVS
- APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., by mali aj blízku súvislosť v čase. Ako vyplýva z tabuľky vyjadrenej oprávnenou osobou v odvolaní, oprávnená osoba vyhotovila verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia údajov s § 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16 dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS do registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boli verifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase. Časová súvislosť je z objektívneho hľadiska podľa oprávnenej osoby najvýznamnejšia. Jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS oprávnenou osobou v rozpore so zákazom podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ako aj objektívna súvislosť v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS.
61. Porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti - PVS, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., by boli len čiastkovými útokmi jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt. Aplikujúc analogicky trestnoprávnu úpravu, registrujúci orgán mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa § 19 príslušného zákona. Ku dňu podania odvolania oprávnenou osobou bolo zrejmé, že registrujúci orgán sankcionoval oprávnenú osobu za jeden pokračovací delikt podľa zákona č. 315/2016 Z.z. (zákaz podľa ust. § 19 písm. c/) siedmimi sankčnými rozhodnutiami, t.j. oprávnenej osobe uložil sedem pokút po 20.000,- Eur. Pokiaľ registrujúci orgán bude pokračovať v takomto postupe, tak oprávnenej osobe hrozí, že bude sankcionovaná za ten istý skutok viackrát. Podľa oprávnenej osoby registrujúci orgán o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe konať vo viacerých samostatných konaniach a určite nemôže rozhodnúť proti oprávnenej osobe viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými by kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Došlo by tým k porušeniu práva oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že pokiaľ registrujúci orgán v sankčnom konaní, napadnutým rozhodnutím porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu
k oprávnenej osobe, nerešpektoval trestnoprávne zásady ukladania trestov za pokračovacie trestné činy, ktoré sa obdobne aplikujú aj pre trestanie v režime zákona č. 315/2016 Z.z., zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je nezákonné, čím došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby na spravodlivý proces.
62. Oprávnená osoba mala za to, že rozhodnutie okresného súdu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, ktorá má za následok, že rozhodnutie je nesprávne. Rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Registrujúci orgán neuviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia kvalifikáciu skutku, za ktorého porušenie uložil PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., konateľovi PVS a oprávnenej osobe uvedené pokuty. Z dôvodu, že na správne trestanie sa primerane použijú ustanovenia trestnoprávnej úpravy, bolo potrebné z nich vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona, resp. Trestného poriadku musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností. U priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Oprávnená osoba poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 31/2011 zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva, že len riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ako aj pre určenie rozsahu dokazovania, pre správne určenie sankcie a jej výšky, pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Registrujúci orgán pojal kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci ani táto kvalifikácia podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná. Nebolo uvedené, akým konkrétnym konaním bol delikt zo strany jednotlivých účastníkov spáchaný, v akom čase a podobne. Chýbajúci opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Registrujúci orgán sa obmedzil len na doslovný prepis podnetu oznamovateľa I.. Uznesenie, ktorým bolo začaté konanie z úradnej moci, musí obsahovať vymedzenie obvinenia tak, ako ho vidí súd, nie tretia nezainteresovaná osoba. Obdobne je to aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia. Registrujúci orgán v uznesení o začatí konania neuviedol, v čom vidí deliktuálne konanie spoločnosti
- PVS, jej konateľa alebo oprávnenej osoby, čím im zamedzil vyjadriť sa k dôvodom „obvinenia“ a cez ich prizmu zvoliť vhodnú účinnú obranu. Počas celého konania registrujúci orgán neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Právny názor registrujúceho orgánu, že vzťah nepriamej majetkovej účasti p. D. a p. O. P. v spoločnosti GGFS s.r.o. je diskvalifikujúci pre výkon činností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, t.j. pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., sa všetci účastníci konania dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia. Tento právny názor okresného súdu je výsledkom veľmi extenzívneho výkladu právnej normy obsiahnutej v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť.
63. Oprávnená osoba namietala aj nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa oprávnenej osoby s poukazom na ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., v konaní nebolo preukázané ani majetkové, ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. v zmysle § 66a Obchodného zákonníka, v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré oprávnená osoba vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázala. V konaní neboli preukázané ani príbuzenské, priateľské, rýdzo osobné vzťahy medzi p. D. T. a p. O. P., ani vzťahy založené na zaviazanosti, servilnosti, či ekonomickej závislosti p. D. T. vo vzťahu k p. O. P.. Registrujúci orgán založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. D. T. a p. O. P. v
spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. pri jej zápise do registra. Registrujúci orgán nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku čoho takto vyslovený právny názor registrujúci orgán posunul len do pocitovej roviny. Podľa oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie je arbitrárne (svojvoľné).
64. Oprávnená osoba mala za to, že jej nestrannosť voči PVS je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Registrujúci orgán extrémne extenzívne vyložil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS
- APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. D. a p. O. P. v inom, od PVS odlišnom subjekte (GGFS s.r.o.). Registrujúcim orgánom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. a jej sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. V naznačenom kontexte nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. ako PVS alebo jej konečnom užívateľovi výhod do registra; napokon tieto boli/sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán ich nespochybnil. Obchodný, čisto formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. D. T.) a spoločníka PVS (p. O. P.) v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.), nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer p. D. T. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. D. T. ani oprávnená osoba neparticipovali, boli im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv. Registrujúci orgán nezaložil porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. na priateľskom vzťahu alebo závislom ekonomickom vzťahu p. D. T. a p. O. P.. Právna norma § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy.
65. Registrujúci orgán poukázal aj na to, že p. O. P. a E.. D. T. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. (odsek 90. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že pri výkone funkcie člena dozornej rady spoločnosti sa kladie najväčší dôraz na výkon nezávislého dohľadu. Zloženie dozornej rady musí byť také, aby jej členovia mohli konať zásadným spôsobom nezávisle od iných členov dozornej rady a nezávisle od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle najmä vo vzťahu k ostatným členom dozornej rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že E.. D. T. a p. O. P. boli členmi dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. preukázala ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný vzťah. Domnienka registrujúceho orgánu o tom, že okrem účasti E.. D. T. a p. O. P. na valných zhromaždeniach spoločnosti GGFS s.r.o. sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., nemá oporu v spise. Registrujúci orgán za týmto účelom nevykonal dokazovanie, nezisťoval, s akou periodicitou zasadala v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. a či sa E.. D. T., resp. p. O. P. týchto zasadnutí osobne zúčastňovali.
66. Oprávnená osoba poukázala na rozhodovaciu prax súdov v otázke posudzovania nestrannosti sudcov a pri zohľadňovaní teórie zdania, pričom registrujúci orgán nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím registrujúci orgán nesprávne právne vec posúdil. Príslušná rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. V rozhodnutí, ktoré oprávnená osoba napadla odvolaním, absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s touto konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa oprávnenej osoby je aj to, aby v prípade, ak sa v judikatúre všeobecných súdov, najmä súdu najvyššej inštancie
a v doktríne objavujú viaceré výklady a spôsoby používania právnej normy, ktoré sú rozhodujúce pre výrok vo veci, bolo v rozhodnutí o veci samej jednoznačne a presvedčivo vysvetlené, prečo všeobecný súd použil tie metódy výkladu, ktoré použil, aké argumenty ho viedli k tomu, že sa priklonil k vlastnému riešeniu a nie k riešeniu, ktoré existuje v judikatúre.
67. Oprávnená osoba konštatovala, že pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. členom jeho orgánov. Vzťah E.. D. T. a p. O. P., založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Oprávnená osoba a napokon aj PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. v prejednávanej veci uviedli, že oprávnená osoba a cez ňu E.. D. T. ako advokát dlhodobo poskytovali právne služby pre spoločnosti patriace do skupiny GRAFOBAL GROUP, vrátane PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., ktorých spoločníkom s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou a konečným užívateľom výhod bol/je p. O. P.. Vzťah advokát - klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková účasť E. a p. O. P. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu marginálna, nepodstatná. Registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo marginálny, niečo cez 4 roky trvajúci vzťah spoločnej majetkovej účasti E.. D. T. a p. O. P. v spoločnosti GGFS s.r.o. povýšil nad dlhodobý, rozhodujúci a určujúci vzťah E.. D. T. ako advokáta k spoločnostiam patriacim do skupiny GRAFOBAL GROUP a k p. O. P. ako dlhodobým klientom oprávnenej osoby. Aj vzťah medzi oprávnenou osobou a PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. vznikol a riadil sa výsostne len dohodou o plnení povinnosti oprávnenej osoby pre PVS, ktorá sa spravovala Obchodným zákonníkom, resp. bol založený za účelom profesionálneho poskytovania právnych služieb advokáta klientovi. S akcentom na dôslednú aplikáciu teórie zdania Najvyšší súd SR taktiež opakovane vyslovil, že vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na kolegialite a princípoch profesionálnej spolupráce, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Oprávnená osoba mala za to, že registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o..
68. V závere odvolania oprávnená osoba uviedla, že ak registrujúci orgán podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti E.. D. T. a p. O. P. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z výkonu úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., teda pre subjekt odlišný od PVS, výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, vec nesprávne právne posúdil. Registrujúci orgán právnu normu obsiahnutú v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. nesprávne vyložil a aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k PVS - APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.. Oprávnená osoba navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že konanie v tejto veci bude zastavené.
69. K odvolaniu oprávnenej osoby sa vyjadril PVS a štatutárny orgán PVS v podaní zo dňa 01.02.2020 (č.l. 303-306 spisu) prostredníctvom právnej zástupkyne. Pokiaľ ide o rozsah podaného odvolania oprávnenou osobou uviedli, že sa s ním stotožňujú, ak sa odvolaním oprávnenou osobou napadol výrok I., II., III. rozhodnutia okresného súdu. K prípustnosti odvolania, k argumentácii vyjadrenej oprávnenou osobou v podanom odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS zdôraznili, že rozhodnutia o pokute podľa § 13 ods. 1 a 4 zákona č. 315/2016 Z.z. sú meritórnymi rozhodnutiami, nie procesnými, pretože nimi registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou. PVS, štatutárnemu orgánu PVS, ako aj oprávnenej osobe sa ním priamo zakladá sankčná povinnosť zasahujúca do ich hmotnoprávneho postavenia. PVS a štatutárny orgán PVS majú za to, že vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už PVS, štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je zrejmá s poukazom na ust. § 59 ods. 1 CMP tak, ako to zhodne vo svojom odvolaní uviedla aj oprávnená osoba. Zhrnutím PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že sa v plnej miere stotožňujú s touto časťou odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 1 a 4 zákona č. 315/2016 Z.z., túto časť pokladajú za správnu, dôvodnú s tým, že proti uzneseniu okresného súdu je odvolanie prípustné.
70. Pokiaľ ide o skutkový stav a relevantné skutočnosti k nemu sa viažuce, ktoré vyjadrila oprávnená osoba v odvolaní, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že tento skutkový stav nepokladajú za sporný, a preto sa k nemu nevyjadrovali.
71. K charakteru deliktov PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odvolanie oprávnenej osoby s tým, že zastávajú zhodný názor ako oprávnená osoba. Zo zákona č. 315/2016 Z.z. skutočne jednoznačne nevyplýva, či Okresný súd Žilina pri ukladaní sankcií má podľa tohto zákona postavenie správneho orgánu alebo reprezentuje nezávislý a nestranný súd. Koncept konania o uloženie pokuty a postavenia Okresného súdu Žilina je ojedinelý a nemá oporu v platnom právnom poriadku. CSP vo svojej tretej hlave „príslušnosť súdu“ nevymedzuje Okresný súd Žilina ako príslušný na konanie o uloženie pokuty. Aj preto vzhľadom na vyššie uvedené PVS, štatutárny orgán PVS a oprávnená osoba sa zhodne domnievajú, že Okresný súd Žilina v konaní podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vystupuje ako správny orgán alebo minimálne ako orgán sui generis.
72. K aplikácii zásad trestného konania, ktoré vyjadrila oprávnená osoba v odvolaní, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že považujú konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. za konanie o deliktoch s trestným charakterom, a preto je potrebné v celej miere naň aplikovať ustanovenia Dohovoru. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 147/2008 zo dňa 12. marca 2009. Postoj oprávnenej osoby vyjadrený v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS považovali za vyťažujúco a podrobne zdôvodnený, za správny, a preto s ním vyjadrili súhlas. PVS a štatutárny orgán PVS preto poukázali na body 34 až 43 odvolania oprávnenej osoby.
73. K absencii kvalifikácie skutku v uznesení PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na body 45 až 49 odvolania oprávnenej osoby. PVS a štatutárny orgán PVS sa stotožnili s odvolacím dôvodom oprávnenej osoby, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je neuspokojivé nielen z toho dôvodu, že vo výrokovej časti rozhodnutia nie je uvedená kvalifikácia skutku, ale aj z toho dôvodu, že odôvodnenie napadnutého uznesenia trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá má za následok, že uznesenie je nesprávne. Ak napadnuté uznesenie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, tak takéto arbitrárne rozhodnutie zasahuje do ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces.
74. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré vyjadrila oprávnená osoba v odvolaní v bodoch 51 až 58, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že sa s ním stotožňujú. V konaní pred registrujúcim orgánom nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS. Registrujúci orgán založil vzťah p. D. T. a p. O. P. len na nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., registrujúci orgán nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, registrujúci orgán neprijateľne extenzívne vyložil ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. a ak k takému extenzívnemu výkladu pristúpil, mal výklad urobiť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy. Registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax NS SR, neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti sudcov, registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS. PVS a štatutárny orgán PVS sa v plnom rozsahu stotožnili s odvolaním oprávnenej osoby a súhlasili s odvolacím návrhom, ktorému žiadali vyhovieť.
75. Samostatným podaním zo dňa 19.05.2020 (č.l. 316 spisu) PVS a štatutárny orgán PVS prostredníctvom právnej zástupkyne doručili krajskému súdu uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 02. apríla 2020 s poukazom na odsek 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom je vyslovený názor zhodný s názorom odvolateľov ohľadom prípustnosti odvolania, z ktorého dôvodu navrhli, aby odvolací súd odvolanie pripustil a meritórne v odvolacom konaní rozhodol.
76. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom súčasťou spisového materiálu (ani elektronického súdneho spisu) nebolo ďalšie vyjadrenie, prípadne iné podania PVS, štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby.
77. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
78. Primárnu riešil krajský súd ako súd odvolací otázku (ne)prípustnosti odvolania podaného partnerom verejného sektora (ďalej len „PVS“ alebo „APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o.“), konateľom partnera verejného sektora (ďalej len „konateľ PVS“) a v konečnom dôsledku rozsah odvolania podaného
oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej v poučení bolo vyjadrené, že proti výroku IV. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina, ktorý výrok bol výrokom o nároku na náhradu trov konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z výrokovej časti II. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že bola konateľovi PVS: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XA, XXX XX T. - C., uložená pokuta vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, t.č. obchodné meno: ADAUS, s. r. o., pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..
79. Bolo nepochybné, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zo dňa 28. augusta 2019. Podľa ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) (poznámka krajského súdu: znenie ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. do 31.08.2019). V zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že i vzhľadom k odlišnému zneniu ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a platného v štádiu odvolacieho konania, podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“. Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., účinného od 01.09.2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. Opätovne zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS a nie to, či bola uložená pokuta spoločne a nerozdielne s konateľom PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov a nie solidárnosť vyjadreného plnenia, t.j. plniť spoločne a nerozdielne tak, ako to bolo v zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. do 31.08.2019. Podľa vyjadreného krajský súd konštatuje, že oprávnenej osobe priamo zákon č. 315/2016 Z.z. zveruje podanie odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 03.10.2019 uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu.
80. K prípustnosti odvolania podaného PVS a konateľom PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, na ktoré rozhodnutie ústavného súdu poukázala aj právna zástupkyňa PVS a konateľa PVS v spojení s uznesením ÚS SR sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020, týkajúce sa tejto veci.
81. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
82. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.
83. Z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je účastníkom konania podľa odseku 1, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému odkazu vyjadreného v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. je tak zrejmé, že oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. v konaní o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade konateľovi PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a konateľa PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta.
84. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 z odseku 28. odôvodnenia vyplýva, že podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Rovnaký záver týkajúci sa tejto veci vyslovil ÚS SR aj v svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020 v ods. 25. odôvodnenia. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, konateľovi PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie.
85. Podľa ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
86. Z tohto citovaného zákonného ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Práve odkaz na primerané použitie Civilného mimosporového poriadku dáva podľa názoru krajského súdu, ktorý je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 odpoveď na to, že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané PVS a konateľom PVS.
87. Podľa ust. § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
88. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o
nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 1/2018 z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka tejto veci, v ods. 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčené.
89. Na základe skutočnosti, že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, konateľovi PVS, ako aj oprávnenej osobe, krajský súd v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a konateľa PVS.
90. Po skonštatovaní odvolacím súdom, že tu bola daná prípustnosť odvolania podaného PVS, konateľom PVS, oprávnenou osobou, bolo následne posudzované, či krajský súd má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti, t.j. nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.
91. PVS, konateľ PVS, oprávnená osoba v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. aplikoval, samostatne, s dôrazom prehľadnosti vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj konateľovi PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
92. Odvolaním oprávnená osoba okrem iného napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, konateľovi PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod nehodnotí krajský súd ako relevantný. Považuje za potrebné poukázať na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Predmet úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS
147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP.
93. Z postupu konania PVS a konateľa PVS bolo zistené, že proti rozhodnutiu okresného súdu bola podaná správna žaloba, označená vo veciach správneho trestania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 30S/172/2019 zo dňa 21. apríla 2020 tak, že žalobu PVS a konateľa PVS o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28. augusta 2019 odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bolo konštatované, že v posudzovanej veci sa žalobcovia, t.j. PVS a konateľ PVS domáhali zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Odvolaciemu súdu bolo známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020, z ktorého podľa odseku 11. odôvodnenia vyplýval záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy. Jednalo sa o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. NS SR preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Odvolací súd poukázal na tieto rozhodnutia, a to Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože aj z nich vyplýva záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, ako vyjadrila oprávnená osoba v podanom odvolaní, že vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia by mala byť uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená pokuta. Oprávnená osoba v bode 6. podaného odvolania, v odseku 48 namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, konateľa PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..
94. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z..“ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo sa vyjadrenie, resp. tak ako to namietala oprávnená osoba v odvolaní, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta.
95. Podstatou odvolania PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby bola námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z., ak došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, konštatovania okresným súdom, ktoré nemajú oporu v spise, náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi, PVS spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má PVS z jedinej zmluvy uzavretej podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s..
96. Krajský súd úvodom k súhrnnosti odvolacích dôvodov PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak ustanovenia Čl. 6, ust. § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci. Spoločným znakom správnosti skutkových ako aj právnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho skutkové ako aj právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. K zvolenému postupu krajským súdom sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR, príkladmo rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR uznesenie sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. októbra 2009, keď je nepochybné, že rozhodnutie okresného súdu ako aj odvolacieho súdu tvoria organickú jednotu.
97. K správnosti výkladu právnej normy, a to zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný súd, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom, v zákone č. 315/2016 Z.z. označované ako partneri verejného sektora, novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo sa poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016 Z.z. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to
vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné v zmysle zákonnej úpravy č. 315/2016 Z.z., že od oprávnenej osoby sa vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba tak, ako aj vyjadril Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z..
98. Podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.
99. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento zistený vzťah okresný súd vyjadril v odseku 93., 94. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Vykvalifikoval ho ako vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa E.. D. T. s H.. O. P. ako spoločníkom PVS, ktorý bol zjavný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná spoločná účasť E.. D. T. a H.. O. P. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo H. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a D. T. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.. V zhrňujúcom závere okresný súd skonštatoval, že vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, a preto oprávnená osoba podľa záveru okresného súdu bola podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora a vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.
100. Podľa názoru krajského súdu takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah aj podľa názoru krajského súdu by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nepochybne z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti. Z odseku 79. odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj ďalej nadväzujúcich odsekov vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.
101. PVS a štatutárny orgán PVS v podanom odvolaní namietali, že okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento odvolací dôvod nebol opodstatnený. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. Zákon č. 315/2016 Z.z. má pozitívne vymedzenie kto je partnerom verejného sektora a negatívne vymedzenie kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016 Z.z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom PVS, štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osoby, krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré porušenie ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí vyplynulo zo vzťahu medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov. Práve prepojenosť spoločníka PVS a konateľa oprávnenej osoby objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že H.. O. P. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom spoločnosti APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., ktorá spoločnosť je PVS a že E.. D. T. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..
102. Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplývajú jednotlivo vymedzené skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj štatutárnemu orgánu PVS, oprávnenej osobe. Krajský súd opätovne za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS a konateľovi PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000,- Eur ako PVS a konateľovi PVS, ale 20.000,- Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.
103. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., IČO: 31 396 577, pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo, tak potom namieste bol postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá
porušila zákaz podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odsek 79. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.
104. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone č. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného zákonného odkazu aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z. a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.
105. Odvolanie PVS a konateľa PVS nebolo relevantné ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a konateľovi PVS. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a konateľovi PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000,- Eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. Nesprávnosť číslovania odsekov, keď po očíslovaní odseku 98. bolo číslovanie odsekov 88. a ďalej až po odsek 105., sa nedotklo vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu.
106. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS, a to spoločnosť APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z..
107. Výrok IV., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaniami napadnuté, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
108. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ krajský súd nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP. V podstate v odvolaní PVS a konateľ PVS žiadali rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.