Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/122/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci partnera verejného sektora: GGT a. s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 791 829, zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, za účasti oprávnenej osoby, ktorá pre partnera verejného sektora plnila povinnosti oprávnenej osoby od 28.07.2017 do 16.09.2019: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom V. XA, XXX XX A. - mestská časť T., za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora: 1/ predsedu predstavenstva partnera verejného sektora: W.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXXX/XXX, XXX XX A. - D. A., 2/ člena predstavenstva partnera verejného sektora: J.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX A. - W. A., 3/ člena predstavenstva partnera verejného sektora T.. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., všetci členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora zastúpení: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, v konaní o uloženie pokuty podľa , o odvolaní oprávnenej osoby, partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -407 zo dňa 5. mája 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -407 zo dňa 5. mája 2021 v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Návrhy účastníkov konania na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Ukladá partnerovi verejného sektora: GGT a. s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 791 829, pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Ukladá členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora:

- predsedovi predstavenstva partnera verejného sektora: W.. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. M. XXXX/XXX, XXX XX A. - D. A.,

- členovi predstavenstva partnera verejného sektora: J.. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. 9, XXX XX A. a

- členovi predstavenstva partnera verejného sektora: T.. C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX A., pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom

za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, s tým, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných účastníkov. III. Ukladá oprávnenej osobe: ADAUS, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20.000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. IV. Návrhy účastníkov konania na prerušenie konania zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Okresný súd uviedol v napadnutom uznesení podrobne skutočnosti vyplývajúce z podnetov oznamovateľov. Odvolací považuje na tomto mieste odkázať na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti a uvádza, len základné skutočnosti vyplývajúce z týchto podnetov. Dňa 23.08.2018 bol okresnému súdu doručený podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823.

3. Dňa 12.09.2018 bolo súdu doručené podanie P. M., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj pre partnera verejného sektora GGT a.s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 791 829, čo podľa neho vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné. Predmetné podanie P. M. bolo súdom podľa obsahu posúdené ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa a bolo pripojené k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko. Na ich základe okresný súd uznesením č.k. -35 zo dňa 26.09.2018 začal postupom podľa (ďalej aj len „CMP“) konanie o uložení pokuty podľa Zároveň súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorí vykonávali funkciu členov štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Vo veci sa na výzvu okresného súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili samostatnými, avšak obsahovo totožnými a rozsiahlymi podaniami partner verejného sektora a všetci členovia predstavenstva partnera verejného sektora. Vo svojich vyjadreniach uviedli, že neuznávajú, že v súvislosti so zápisom spoločnosti GGT a.s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 791 829, do registra partnerov došlo k porušeniu o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) ani iných ustanovení tohto zákona. Podľa ich presvedčenia:

- „medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. členmi jej orgánov neexistuje personálne prepojenie v zmysle , ktoré by mohlo spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Oznamovateľ k personálnemu prepojeniu nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, ale svoj podnet zakladá výlučne na nepodložených domnienkach a svojich subjektívnych názoroch a nesprávnom, a najmä neprípustnom výklade spojenia personálne prepojenie bez toho, aby zohľadnil účel (vrátane samotného ) formulovaný v dôvodovej správe a vo viacerých usmerneniach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „MS SR“) a kritéria prepojenosti uvedené v analogicky aplikovateľných právnych predpisoch. Navyše, neprimerane extenzívna interpretácia personálneho prepojenia oznamovateľa nesie so sebou značné riziko neopodstatneného zásahu do práv a právom chránených záujmov partnera verejného sektora (vrátane jej štatutárov), J. K. ako konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. V právnom štáte je takýto výklad práva neudržateľný, a preto naň nie je možné prihliadať.

- Medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. členmi jej orgánov neexistuje majetkové prepojenie v zmysle § 19 písm. c) ZRPV, ktoré by mohlo spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, t. j. oprávnená osoba a Q. A. neboli/nie sú svojimi príjmami závislí na partnerovi verejného sektora a nemajú ani žiadnu účasť na podnikaní či zisku partnera verejného sektora (napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií.).

- Medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. členmi jej orgánov neexistuje ani žiaden iný vzťah v zmysle § 19 písm. c) ZRPV, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby.

Oznamovateľ podľa ich názoru nepredložil žiaden dôkaz o skutočnej predpojatosti oprávnenej osoby vo vzťahu k zápisu partnera verejného sektora a konečného užívateľa výhod do registra partnerov, čo je predpokladom spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby v kontexte tzv. teórie zdania, na podklade ktorej oznamovateľ spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. V tejto veci tiež neboli preukázané okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora (alebo členmi jeho orgánov) je takého charakteru či intenzity, že by bránil v konaní oprávnenej osoby nestranne a nezávisle - teda nebola preukázaná predpojatosť oprávnenej osoby z hľadiska požiadavky objektívnej nestrannosti. Objektívnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje domnienky oznamovateľa o zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti Q. A. vo vzťahu k J. K. je najmä úprava pomerov medzi spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. v spoločenskej zmluve, ktorá mu umožňuje konať vo vzťahu k zostávajúcim dvom spoločníkom celkom autonómne a bez pocitu zaviazanosti alebo vďačnosti.

- Partnerovi verejného sektora, členom jeho štatutárneho orgánu a ani oprávnenej osobe nemožno uložiť sankciu v podobe pokuty za porušenie z dôvodu, že pri zápise partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora a identifikácii konečného užívateľa výhod nedošlo k žiadnemu pochybeniu, a tým nedošlo k porušeniu, resp. ohrozeniu záujmu chráneného zákonom - absentujú materiálne znaky prípadného správneho deliktu.“

5. V ďalšej časti svojho vyjadrenia partner verejného sektora a členovia predstavenstva bližšie odôvodňovali argumenty, na ktorých zakladali svoju procesnú obranu. Záverom poukázali partner verejného sektora a členovia jeho predstavenstva na to, že nemali žiadnu vedomosť o možnosti porušenia , nakoľko nie je v ich možnostiach ani ich povinnosťou posúdenie vzťahov medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod, pánom J. K.. Naopak partner verejného sektora pri uzavretí dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora v plnom rozsahu vychádzal z prehlásenia oprávnenej osoby v rámci čl. II ods. l písm. e) dohody, kde oprávnená osoba prehlásila, že je výlučne oprávnená podať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra partnerov vereného sektora a partner verejného sektora nemal žiaden dôvod o pravdivosti tohto prehlásenia pochybovať. Aj z tohto dôvodu teda nie je možné odvodzovať akékoľvek porušenie zo strany partnera verejného sektora alebo členov jeho predstavenstva, a to ani len z nedbanlivosti. Akékoľvek ich sankcionovanie by bolo v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. V takom prípade by sa súd vystavil značnému riziku postupu v rozpore so subsidiárne aplikovateľným článkom 1 , podľa ktorého má súd v konaní povinnosť prihliadať na dobré mravy. Tento princíp by zároveň mal formovať aplikáciu a interpretáciu nielen , ale aj predmetného zákona. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení partner verejného sektora a členovia jeho štatutárneho orgánu navrhli, aby súd konanie vo veci zastavil.

6. Dňa 03.05.2019 bolo okresnému súdu doručené doplnenie vyjadrenia partnera verejného sektora a členov jeho predstavenstva, v ktorom zdôraznili niektoré body svojej procesnej obrany a doplnili svoju predchádzajúcu argumentáciu, týkajúcu sa napr. teleologického výkladu v nadväznosti na predpoklad racionálneho výkladu, ich názoru na to, že prijatím argumentácie oznamovateľa a jeho striktného jazykového výkladu by musela byť ad absurdum z činnosti oprávnenej osoby vylúčená aj banka alebo pobočka zahraničnej banky a taktiež sa priklonili k argumentácii oprávnenej osoby ozrejmenej na pojednávaní, v ktorej oprávnená osoba poukazovala na to, že v prípade partnera verejného sektora, ktorého majoritným akcionárom je spoločnosť GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, ktorej majoritným akcionárom je spoločnosť SLOV COUPON, a.s., ktorá má celkovo 733 akcionárov, je posudzovanie vzťahov medzi nimi a oprávnenou osobou nerozumné požadovať. Vzhľadom na komplexnosť vlastníckej štruktúry skupiny GRAFOBAL GROUP, a.s. a s tým súvisiace vzťahy, do ktorých jednotlivé spoločnosti a ich vlastníci vstupujú, by bolo pre akúkoľvek oprávnenú osobu prirodzene nemožné zohľadniť všetky (priame/nepriame) vzťahy, do ktorých J. K. alebo ostatní vlastníci spoločnosti vstupujú.

7. Vo veci sa vyjadrila oprávnená osoba podaním zo dňa 08.11.2018, v ktorom uviedla, že podľa zverejnených verifikačných dokumentov spoločnosti GGFS s.r.o. je jej základné imanie vo výške 7.500 Eur a jej spoločníkmi boli/sú: „1. F.. W.. J. K., W.., resp. od zverejnenia zápisu v obchodnom registri dňa 21. 07. 2017 spoločnosť G GROUP LTD., St. John Street 85, Valletta VLT1165, Maltská republika, ktorej priamy podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti GGFS s.r.o. predstavuje 70 %; jej spoločníkom s podielom vo výške 99,953 % je pán F.. W.. J. K., W..,

2. PKA LTD., St. John Street 85, Valletta VLT1165, Maltská republika, ktorej priamy podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti GGFS s.r.o. predstavuje 20 %; jej jediným spoločníkom je pán W.. W. K., M.B.A. a 3. BIZZ, s. r. o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 463, ktorej podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti GGFS s.r.o. predstavuje 10 %, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v čase zápisu partnera verejného sektora do registra V.. Q. A.. Konečným užívateľom výhod spoločnosti GGFS s.r.o. je F.. W.. J. K., W.. Pre GGFS s.r.o. spoločnosť Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.) neplnila povinnosti oprávnenej osoby. F.. W.. J. K., W.. je konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, a to z dôvodu držby zákonom stanoveného kvalifikovaného nepriameho podielu na jeho základnom imaní a hlasovacích právach. V čase zápisu partnera verejného sektora do registra (dňa 01. 02. 2017) F.. W.. J. K., W.. ani W.. W. K., M.B.A. neboli/nie sú členmi predstavenstva partnera verejného sektora, ani žiadneho iného orgánu partnera verejného sektora. Z výpisu z obchodného registra oprávnenej osoby vyplýva, že jej spoločníkmi v čase zápisu partnera verejného sektora do registra boli Q.. W. V. a V.. Q. A.; podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval 50 %. V čase zápisu partnera verejného sektora do registra až do 04. 10. 2018 bol V.. Q. A. konateľom oprávnenej osoby“. Oprávnená osoba ďalej uviedla, že oznamovatelia nenamietajú porušenie a Napokon ani s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, tak, ako tieto vyplývajú z obchodného registra alebo registra partnerov verejného sektora, dôvody vylúčenia oprávnenej osoby podľa a neboli pri zápise partnera verejného sektora do registra dané. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s.r.o.) ako oprávnená osoba je odlišným právnym subjektom od partnera verejného sektora. Rovnako nie je ani konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Súčasne platí, že p. J. K. ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora nie je v pozícii konečného užívateľa výhod oprávnenej osoby. Oznamovatelia odôvodňujú vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa výlučne len poukázaním na porušenie príslušného zákona, a to z dôvodu údajného prepojenia oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora, ktoré (prepojenie) zakladajú na nepriamej majetkovej účasti p. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. a v tejto súvislosti na vzťahu zaviazanosti a ekonomickej závislosti p. Q. A. voči p. J. K., resp. p. W. K., z dôvodu, že mu títo súhlasným hlasovaním na valnom zhromaždení umožnili prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s.r.o. vstup do vlastníckej štruktúry spoločnosti GGFS s.r.o. V závere svojho vyjadrenia oprávnená osoba uviedla, že oznamovatelia vo svojich podaniach neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce vzťah zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti p. Q. A. voči zostávajúcim dvom nepriamym spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o.; v tomto smere ich výsostne subjektívne a špekulatívne dohady nemožno ani objektivizovať. Úplne inou úvahou, odlišnou od tej, na ktorej oznamovatelia zakladajú vzťah zaviazanosti p. Q. A., možno dospieť k záveru, že nadobudnutie nepriameho podielu v spoločnosti GGFS s.r.o. Q. A. mohlo byť dôsledkom výsostne obchodných vzťahov, založených na vecnej a profesionálnej báze, s plným rešpektovaním zásad poctivého obchodného styku. Práve tieto atribúty charakterizujú obchodné vzťahy viac ako oznamovateľmi proklamovaná servilnosť alebo vzájomná zaviazanosť spoločníkov spoločnosti; a vzťah medzi spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným obchodným vzťahom nepochybne je.

8. V podaní zo dňa 05.09.2019, v ktorom oprávnená osoba navrhla prerušenie konania, oprávnená osoba uviedla, že vzhľadom na charakter sankcionovaných deliktov podľa vrátane porušenia zákazu podľa príslušného zákona ako správnych deliktov považovala za potrebné vyjadriť sa aj k nutnosti aplikácie zásad trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní, pričom žiadala, aby túto časť jej podania považoval okresný súd za vyjadrenie k skutkovej a právnej podstate prejednávanej veci.

9. V záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania okresný súd vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie. Pojednávanie sa konalo dňa 02.04.2019 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania.

10. Podaním zo dňa 05.09.2019 oprávnená osoba navrhla prerušenie konania postupom podľa a žiadala, aby súd po prerušení konania podal návrh na začatie konania o súlade napadnutých ustanovení a s článkom 46 ods.1 a 2 , článkom

6 ods. 1 a 13 Dohovoru a článkom 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Oprávnená osoba poukázala vo svojom návrhu na prerušenie konania na , , a a .

11. Samostatný návrh na prerušenie konania podali prostredníctvom svojho zástupcu aj partner verejného sektora a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorí vo svojom podaní poukázali aj na to, že návrh na prerušenie konania je potrebný nielen na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých právnych subjektov, ale je plne opodstatnený aj z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže na okresnom súde prebiehajú súbežne viaceré skutkovo a právne skoro totožné konania týkajúce sa skupiny GRAFOBAL. Prerušením prejednávanej veci na účely konania o súlade právnych predpisov sa s pravdepodobnosťou blížiacou istote predíde mnohým ďalším podaniam partnerov verejného sektora, resp. ich štatutárov na Ústavný súd SR, domáhajúc sa ochrany ich základných práv a slobôd v rozsahu tohto návrhu (a to sa týka aj prípadných neskorších podaní ústavných sťažností z obdobných dôvodov). Súčasne otázka riešená v tomto konaní predstavuje nepochybne vec zásadného právneho významu nielen s potenciálne ďalekosiahlymi ekonomickými, sociálnymi a právnymi dôsledkami pre účastníkov tohto konania, ale ovplyvní aj správanie ďalších subjektov v obdobnej situácii smerom do budúcnosti, čo ešte zvyšuje naliehavosť adekvátneho zodpovedania otázok nastolených a cielených návrhom na prerušenie konania.

12. Partner verejného sektora a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora navrhli prerušenie konania a žiadali, aby súd podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania nielen o súlade , ale aj o súlade tohto zákona s . Partner verejného sektora a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora sa v súvislosti s namietaním porušenia SR ustanovením zaoberali otázkou, či je Okresný súd Žilina v prebiehajúcom konaní možné považovať za orgán verejnej správy, resp. či jeho činnosť na základe vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Podľa ich názoru napriek tomu, že subsidiárne neodkazuje na použitie Správneho poriadku, činnosť okresného súdu na úseku registra partnerov verejného sektora (vymedzeného ako informačný systém verejnej správy) je svojou povahu činnosťou, v rámci ktorej tento súd v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

13. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v súdnom spise a vykonanými listinnými dôkazmi okresný súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora, t. j. ku dňu 18.07.2017, pričom zápis do registra partnerov verejného sektora bol vykonaný dňa 28.07.2017: „Partner verejného sektora je akciovou spoločnosťou, ktorej členmi predstavenstva boli ku dňu 18. 07. 2017 osoby označené v záhlaví tohto uznesenia: W.. T. Q., J.. J. Y., T.. C. A.. Členmi dozornej rady boli Q.. B. B., W.. D. S. a J.. A. T.. Za konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora bola označená fyzická osoba doc. W.. J. K., W.. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov (do 05.04.2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500 eur a fyzickú osobu F.. W.. J. K., W.. (21. 07. 2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu zo spoločníka F.. W.. J. K., W.. na spoločnosť G GROUP LTD.) s vkladom 5.250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s. r. o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli W.. J. K. a W.. W. K., M.B.A. Obchodná spoločnosť BIZZ, s. r. o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to V.. Q. A.. Obchodný podiel spoločníka V.. Q. A. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stala fyzická osoba V. B.. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, mala ku dňu 18. 07. 2017 dvoch spoločníkov, a to V.. Q. A. a Q.. W. V., oboch s vkladom 3.320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol v tom čase V.. Q. A..“

14. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 W.. W. K., M.B.A. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to J. K., J.. R. S. a V.. V. S.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol členom dozornej rady V.. Q. A.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa 10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila W.. W. K., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva.

15. Z registra partnerov verejného sektora bolo zistené, že dňom 17.09.2019 bola do registra partnerov verejného sektora ako oprávnená osoba partnera verejného sektora zapísaná V.. P. F., advokátka, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 134 552, a teda súd považuje za preukázané, že týmto dňom došlo k zmene oprávnenej osoby partnera verejného sektora.

16. Okresný súd v zhode s názorom oprávnenej osoby vyslovenom v jej návrhu na prerušenie konania zo dňa 05.09.2019, prihliadnuc na konštantnú judikatúru uviedol, že po nadobudnutí účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prihliadnuc na to, že prechodné ustanovenie k novelizovanému zákonu sa vzťahuje len na konania o návrhu na zápis podľa až 11 tohto zákona (registrácia), je potrebné vzhľadom na absenciu prechodného ustanovenia, ktoré by upravovalo stret skoršej a novej právnej úpravy pre ostatné ustanovenia tohto zákona, aplikovať vo veci novelizované ustanovenia Preto je dôvodné postupovať v tomto konaní o uloženie pokuty podľa , ktoré začalo a nebolo ukončené pred nadobudnutím účinnosti , podľa novely č. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky.

17. S prihliadnutím na uvedené „zistený skutkový stav“ okresný súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem: , , , , , , , , .

18. Primárne okresný súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona, môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky (čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých.

19. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že p. P. M. aj oprávnená osoba vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa predchádzajúcim konaním podľa o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa automaticky v zmysle vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Tu však treba pripomenúť, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2019 v konaní o kvalifikovanom podnete okresný súd rozhodoval podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplývalo to z , ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení v konaniach podľa a 13 v spojení s (subsidiárna pôsobnosť ustanovení , ak neustanovuje inak) a (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K

rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa dochádzalo len vtedy, ak údaje o ňom zapísané v registri partnerov verejného sektora boli neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle teda nenastávalo napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. partner verejného sektora v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute bolo a je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou alebo boli vymazané z registra. Ak by bolo sankčné konanie podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2019 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera verejného sektora z registra, nebolo by do 31.08.2019 možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Poukazom na tento historický vývoj právnej úpravy okresný súd dokladoval, že je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis aj v minulosti. Novela právnej úpravy od 01.09.2019, keď sa zmenil moment, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav (ku dňu začatia konania), z hľadiska možnosti začať konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania podľa , nič nezmenila. „Rovnako si treba všimnúť, že sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa ) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením v časti porušenia zákazu podľa zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo je v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa Na druhej strane v prípade, pokiaľ by nepravdivosť alebo neúplnosť údajov v konaní nebola preukázaná, avšak by vyšlo najavo, že oprávnená osoba by mala byť vylúčená, postup podľa by sa neuplatnil, a teda uloženie sankcie by nebolo možné. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v by tak nemalo žiaden zmysel. Súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa , ale je možné ho viesť samostatne.“

20. K výhrade partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, že súd začal konanie o uložení pokuty len na základe podnetu oznamovateľov, bez toho, aby si sám ustálil, či došlo k porušeniu , pričom účastníci konania sa bránia proti uloženiu pokuty, hoci súdom nebolo jasne ustálené ich konanie, ktoré malo byť v rozpore so zákonom, čo je postup v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, dávajúc tak argumenty ohľadom podmienenosti konania podľa zákona č. 315/206 Z. z. vyslovením rozhodnutia súdu o tom, že došlo k porušeniu , súd uvádza, že toto konanie o uloženie pokuty začal z úradnej povinnosti, nakoľko na základe skutočností uvádzaných v podnetoch sa javilo, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona č. 315/206 Z.z. V konaní o uloženie pokuty súd skúmal splnenie podmienok na vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákazu vyplývajúceho z tohto ustanovenia, pričom závery skúmania sú obsahom konečného rozhodnutia vo veci. Je potrebné poznamenať, že aj v prípade správnych deliktov, na ktoré sa odvolávajú všetci účastníci tohto konania, až vydané rozhodnutie správneho orgánu jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva („viď rozsudok NS SR sp. zn. z 13.12.2017“).

21. Ochrana záujmu na nestrannom vykonaní identifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia do je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré

pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevypláva iba z , ale aj z a , podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle nestranne).

22. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 1. októbra 1982].

23. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti. Názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa Treba zohľadniť aj účel zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.

24. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu V.. Q. A. a W.. J. K. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. „Z objektívneho hľadiska personálne, príp. majetkové prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (V.. Q. A.) s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, majúcim väčšinový nepriamy podiel na hlasovacích právach a základnom imaní partnera verejného sektora (W.. J. K.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. (bez ohľadu na to, že či boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. priamo alebo prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s. r. o. a G GROUP LTD. /W.. J. K. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o./). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s. r. o. prostredníctvom V.. Q. A.. Je preto

irelevantné, či osoby V.. Q. A. a W.. J. K. boli spoločníkmi v GGFS s.r.o. priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládali. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi W.. J. K. a V.. Q. A. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín (hoc aj V.. Q. A. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s. r. o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s. r. o. navonok), pričom jedna z týchto osôb má vykonať identifikáciu druhej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto identifikácie oprávnenou osobou.“

25. Poukaz partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu na to, že neobsahuje definíciu personálneho a majetkového prepojenia a že pri aplikácii analógie legis zákona o energetike či zákona o daniach z príjmov takéto majetkové a personálne prepojenie medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou nemožno nájsť, nemôže obstáť. Personálne a majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v je len príkladným uvedením dôvodov pre vylúčenie oprávnenej osoby (viď to, že je uvedené slovom „najmä“), z čoho vyplýva, že vzťahom oprávnenej osoby a partnera verejného sektora zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie, ale môžu existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby.

26. „Hoci vzťah V.. Q. A. a W.. J. K. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa , no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle . Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sme posudzovali nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi V.. Q. A. a W.. J. K. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však vzťah spoločníkov spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Súčasne v tejto veci je potrebné poukázať aj na to, že osoby W.. J. K. a V.. Q. A. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. V.. Q. A. do funkcie člena dozornej rady ustanovil dňa 10. 10. 2014 v mene vtedajšieho jediného spoločníka W.. J. K.. V.. Q. A. vo funkcii dňa 02. 10. 2018 obdobne ako v právnickej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.) vymenila Q.. P. E. V.. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. W. K.. O spoločnom členstve s W.. J. K. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. Q. A. a p. J. K. alebo p. W. K. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. Q. A., p. J. K. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne. Aj keď tvrdenia oznamovateľa P. M. o závislosti či vďačnosti V.. Q. A. voči W.. J. K. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa V.. Q. A. mohol stať len na základe vôle W.. J. K. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o. Spoločnosť GGFS s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t. j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup V.. Q. A. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle W.. J. K.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do

jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. -21 z 1.augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.“

27. Zákon o registri partnerov verejného sektora je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami, použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva, a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza výslovne vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. „Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora zo dňa 18.07.2017, vypracovaného oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), vyplýva, že W.. J. K. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ustanovenie a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora. W.. J. K. má podľa prepočtu súdu nepriamy podiel na základnom imaní partnera verejného sektora minimálne v rozsahu 87 %. Menovaný drží akcie partnera verejného sektora prostredníctvom právnických osôb BMC international, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, SLOV COUPON, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791 a Royal Invest Consulting, a.s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 31 378 048. Partner verejného sektora je právnickou osobou, akciovou spoločnosťou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a svoje orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené akcionármi. W.. J. K. má nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 87 %, pričom na základe reťaze označených právnických osôb partnera verejného sektora aj skutočne ovláda. Je preto zrejmé, že W.. J. K. ako nepriamy akcionár partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Dokonca v tomto prípade možno konštatovať, že nielenže sa podieľa na prijímaní rozhodnutí, ale je jedinou fyzickou osobou, ktorá je spôsobilá kvalifikovanou väčšinou hlasovacích práv reálne rozhodnúť. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa V.. Q. A. s W.. J. K. je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná v rozhodnom čase spoločná účasť V.. Q. A. a W.. J. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo W.. J. K. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a V.. Q. A. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Rovnako tak vlastníctvo väčšiny akcií partnera verejného sektora W.. J. K. prostredníctvom označených právnických osôb musela byť a bola známa tak členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (uvedené osoby sú spojené s W.. J. K. v množstve iných obchodných spoločností) ako aj oprávnenej osobe. Preto argument ad absurdum, že by bolo potrebné preverovať sedemstotridsaťtri prepojení medzi V.. A. a všetkými fyzickými osobami tvoriacimi vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora, nemá v tejto veci opodstatnenie. Okrem uvedeného z účtovnej závierky partnera verejného sektora vyhotovenej za rok 2018, konkrétne z poznámok k tejto účtovnej závierke, zverejnenej vo verejnej časti registra účtovných závierok, vyplýva, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je vedená medzi spriaznenými osobami partnera verejného sektora, s ktorými v danom roku realizoval partner verejného sektora transakcie (časť poznámok účtovnej závierky označená ako ekonomické vzťahy spoločnosti a spriaznených osôb).“

28. Podľa okresného súdu, nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že v tomto prípade aj vzťah oprávnenej osoby s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, W.. J. K.,

majúcim kvalifikovanú nepriamu účasť v partnerovi verejného sektora, je potrebné považovať za vzťah oprávnenej osoby a partnera verejného sektora, zahrnutý pod § 19 písm. c) tohto zákona. Okresný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora GGT a. s. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa Vzťah „medzi najväčším vlastníkom (bez ohľadu na to, či má priamy alebo nepriamy podiel na partnerovi verejného sektora) partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.“

29. Keďže v zmysle je sankčný mechanizmus podľa možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, tak okresný súd preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Vykonaním lustrácie v Centrálnom registri zmlúv okresný súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora na základe zmlúv, celkom zjavne prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Súd preto uzavrel, že v tejto veci možno ukladať sankcie podľa

30. Argumentácia oprávnenej osoby, v zmysle ktorej by mal okresný súd za analogického použitia zásad trestného konania posudzovať konanie oprávnenej osoby ako pokračovací trestný čin, príp. pokračovací správny delikt, resp. pokračovací delikt verejnoprávnej povahy a uložiť len jednu sankciu nie je namieste, nakoľko následok porušenia zákazu podľa nie je zákonom definovaný ako správny delikt a súd neukladá sankciu trestnej povahy (správnu sankciu), keďže súd nevystupuje v postavení správneho orgánu (bližšie viď odseky 153 a nasl. odôvodnenia uznesenia okresného súdu). Pokuta podľa zákona č. 315/206 Z.z. má povahu poriadkovej pokuty ukladanej v civilnom procese a podmienky na jej uloženie je potrebné posudzovať vo vzťahu ku každému jednotlivému partnerovi verejného sektora samostatne, a to aj v prípade, ak je partner verejného sektora súčasťou skupiny spoločností. Pritom na okolnosť, že súd uloží totožným osobám pokuty v obdobných veciach, možno prihliadať pri určovaní výšky pokuty v tom smere, že súd skúma, či výška pokuty nie je likvidačného charakteru vzhľadom na pomery danej osoby (právnickej alebo fyzickej). Pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 Eur do 1.000.000 Eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie).

31. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uviedol, že považoval za správne chápanie tohto pojmu tak, ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje

hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).

32. Okresný súd z Centrálneho registra zmlúv zistil, že partner verejného sektora mal v postavení predávajúceho uzatvorenú Rámcovú dohodu č. ZML 444/2017 so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo dodávať kupujúcemu tovar - kancelárske potreby pre pracoviská kupujúceho, pričom kúpna cena zahŕňala všetky náklady predávajúceho spojené s plnením predmetu dohody vrátane nákladov na dopravu tovaru do miest plnenia. Uvedená zmluva nadobudla účinnosť dňa 09.12.2017. „Obdobnú rámcovú zmluvu na rovnaký predmet plnenia mal partner verejného sektora uzatvorenú s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (Rámcová dohoda č. 2018/518, uzatvorená dňa 23.05.2018, účinná dňa 24.05.2018). Na základe Rámcovej dohody č. 2018/508, uzatvorenej dňa 13.07.2018, účinnej dňa 17.07.2018, sa partner verejného sektora zaviazal dodávať kupujúcemu prostriedky na zabezpečenie hygieny a upratovania. Kúpna cena tovaru zahŕňala všetky oprávnené náklady predávajúceho vrátane ceny dopravy tovaru do miest dodania. Minimálne tieto zmluvy zakladali v rozhodnom období, t.j. v čase porušenia zákazu podľa od 28.07.2017 do 09.12.2019 zo strany oprávnenej osoby povinnosť registrácie partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora. Na základe súčinnosti poskytnutej súdu Všeobecnou zdravotnou poisťovňou bolo zistené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatila partnerovi verejného sektora na základe Rámcovej dohody č. 444/2017 v období od 31.01.2018 do 24.09.2019 za všetky plnenia celkovú sumu 349.533,02 eur s DPH. Na základe súčinnosti poskytnutej Ministerstvom obrany Slovenskej republiky súd zistil, že v rozhodnom období vznikol partnerovi verejného sektora na základe označených zmlúv uzatvorených s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky nárok na zaplatenie sumy 634.086,68 eur s DPH (cena za plnenia na základe Rámcovej dohody č. 2018/518) a sumy 554.012,56 eur s DPH (cena za plnenia na základe Rámcovej dohody č. 2018/508). Podľa názoru súdu v prípade týchto zmlúv nie je možné bez ďalšieho určiť výšku nákladov, ktoré sa k nim viažu. Preto sa javí, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Preto súd dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.“

33. Primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa (viď aj dôvodovú správu k zákonu o registri partnerov verejného sektora). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa , nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) alebo zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla plniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. Pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí súd považuje „za inšpiratívny“ aj Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. . Pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola

primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie, prihliadnuc na okolnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora je právny predpis, ktorého aplikácia vyvolávala vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy množstvo otázok a pochybností o výklade niektorých ustanovení, a najmä zohľadniac skutočnosť, že po vydaní rozhodnutí o uložení pokút v obdobných veciach došlo dňa 17.09.2019 k zmene oprávnenej osoby skôr, ako súd rozhodol v prejednávanej veci, je podľa názoru súdu primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to vo výške 10.000 Eur. Takáto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora, nakoľko je nepatrná vo vzťahu k čistému obratu partnera verejného sektora dosiahnutému v roku 2018 a 2019 zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky a je tiež zanedbateľná vo vzťahu k výške výnosov, ktoré partner verejného sektora získal zo zmlúv, ktoré súd dohľadal lustráciou v Centrálnom registri zmlúv za čas, keď povinnosti oprávnenej osoby plnila oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), ktorá bola v zmysle z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vylúčená (1.537.632,26 Eur s DPH). Súčasne určenú výšku pokuty súd považuje za dostatočne výchovnú pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa , hoci toto porušenie by nemalo za následok uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora.

34. K pokute uloženej členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora okresný súd uvádza, že pokuta ukladaná členom predstavenstva partnera verejného sektora je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), ktorá mala byť s ohľadom na znenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. „Členovia predstavenstva vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že nie je v ich možnostiach posúdenie vzťahov medzi W.. J. K. a oprávnenou osobou. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nemožno opomínať princíp materiálnej a formálnej publicity vyplývajúci z úpravy obchodného registra obsiahnutej v , sledujúci plnenie základnej funkcie obchodného registra, ktorou je zabezpečenie transparentnosti v podnikateľských vzťahoch. Preto pokiaľ sú nejaké údaje zapísané v obchodnom registri, predpokladá sa (nevyvrátiteľná právna domnienka), že zapísané údaje sú všeobecne známe a tretie osoby majú o nich vedomosť. Subjektívnu nevedomosť tretej osoby o zapísanom údaji v obchodnom registri nie je možné namietať ani ospravedlniť. Keďže spoločná účasť V.. Q. A. a W.. J. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. bola priamo zistiteľná z obchodného registra, čo je prejavom formálnej publicity obchodného registra, založenej na skutočnosti, že údaje zapísané v obchodnom registri sú všeobecne prístupné a ľahko dostupné komukoľvek, tejto obrane členov predstavenstva nemožno priznať relevanciu. Je povinnosťou štatutárneho orgánu, príp. jeho členov konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu a rozhodnutia (informácie z verejných registrov nevynímajúc). Súd nemá vedomosť o tom, ako prebiehalo rozhodovanie o osobe, ktorá mala pre partnera verejného sektora plniť povinnosti oprávnenej osoby, avšak keďže padla voľba na advokátsku kanceláriu Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), za toto rozhodnutie je potrebné v súlade s ustanovením potrebné prijať zodpovednosť, pričom štatutári zodpovedajú ako kolektívny orgán.“ Dôvodov, ktoré viedli okresný súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, je viacero. V prvom rade okresný súd konštatuje, že ide o prvé porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora zo strany štatutárov partnera verejného sektora. Okresný súd tiež zobral do úvahy kritéria uvedené v zákona o registri partnerov verejného sektora a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora a porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členom štatutárneho orgánu súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba považovať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa

proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“.). „Pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu súd zobral do úvahy aj zmenu právnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniu , vykonanú novelou č. , ktorá zmenila spôsob, akým majú byť členovia štatutárneho orgánu zaviazaní na zaplatenie pokuty na „spoločne a nerozdielne“, t.j. solidárne. Do 31. 08. 2019 bola ukladaná pokuta každému členovi štatutárneho orgánu samostatne. Od 01. 09. 2019 je spôsob, akým sú členovia štatutárneho orgánu sankcionovaní, pre nich nepochybne priaznivejší ako podľa právnej úpravy účinnej do 31. 08. 2019. Súd preto zaviazal členov štatutárneho orgánu na zaplatenie pokuty podľa novej právnej úpravy, ktorá je pre členov štatutárneho orgánu priaznivejšia.“

35. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Okresný súd určil (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako aj pri členoch štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20.000 Eur. Na doplnenie okresný súd uviedol, že z úradnej činnosti mu bolo známe, že oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, bola účastníkom konania vo viacerých obdobných konaniach, ktoré začali na základe podnetov oznamovateľov, v ktorých došlo k uloženiu pokút. Preto súd skúmal, či súdom určená výška pokuty nebude mať pre oprávnenú osobu likvidačný charakter. V tejto súvislosti sa súd oboznámil s účtovnými závierkami oprávnenej osoby, zverejnenými v registri účtovných závierok a s prihliadnutím na údaje v nich obsiahnuté (napr. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2019 po zdanení 308.218 Eur) skonštatoval, že pokutu vo výške 20.000 Eur považuje za primeranú. Uložené pokuty sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina.

36. K návrhom na prerušenie konania okresný súd citoval , (ďalej len „“), CSP. Návrhy na prerušenie konania vychádzajú z tvrdení účastníkov konania o údajnej protiústavnosti časti , zakotvujúcej jednoinštančnosť konania podľa Z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp.zn. ). Kľúčové je preto analyzovať, či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa , majú trestný charakter. Aj vzhľadom na poukaz partnera verejného sektora na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z dôvodu, že toto rozhodnutie ESĽP nebolo doposiaľ prekonané v časti zistenia, či konanie vedúce k uloženiu sankcie má trestný charakter alebo nie, je vhodné podrobnejšie si pozrieť kritériá vymedzené týmto rozhodnutím pre určenie, či vec, resp. sankciu, ktorá môže byť uložená účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného charakteru. Pri tzv. Engelovom teste sa uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 29. septembra 2010, N 205/58 SbNU 827.

37. Okresný súd aplikujúc kritériá Engelovho testu na právnu úpravu konštatuje, že prvé kritérium pri pokutách ukladaných podľa zjavne nie je naplnené, keďže formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva trestného. Uplatniac materiálne kritérium, pokuta ukladaná podľa nemá sankčný, ale reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty pôsobiť drakonicky, cieľom tejto pokuty je odčerpať partnerovi verejného sektora hospodársky prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon (viď aj dôvodová správa k , s ktorou sa súd v tejto časti stotožňuje - nakoniec aj z výšky pokuty je zrejmé, že sa rovná hospodárskemu prospechu, t. j. nie je ani vyššia ani nižšia ako hospodársky prospech, nie je k nej pridávaná pokuta trestajúceho charakteru). Nejde teda o trest, ale len o aplikáciu klasického princípu nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania). Druhé Engelovské kritérium nie v prípade pokút ukladaných podľa taktiež naplnené, keď porušenie sankcionovanej povinnosti zjavne nemá trestný charakter. Pokuty ukladané podľa a podľa sa prima facie

môžu javiť ako pokuty trestného charakteru, v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu partnera verejného sektora alebo v postavení oprávnenej osoby. K pochybnostiam vysloveným v oboch návrhoch na prerušenie konania, či Okresný súd Žilina v týchto prípadoch spĺňa atribúty súdu v zmysle Dohovoru, alebo súd vystupuje ako správny orgán, okresný súd uviedol, že „Sú situácie (na ktoré bolo v návrhu na prerušenie konania správne poukázané), kedy aj Okresný súd Žilina nevystupuje ako súd, ale ako správny orgán - napr. pokiaľ ide o postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy súd postupuje podľa Správneho poriadku. Rovnako sú situácie, kedy súd vystupuje nie ako verejnoprávny orgán, ale účastník súkromnoprávnych vzťahov, napr. keď uzatvára kúpnu zmluvu na svoju novú budovu, vystupuje ako odberateľ elektrickej energie a pod. V prípade ukladania pokút podľa však súd jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje odkazom na ( ). Súd teda nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa . To je aj dôvod, prečo nemôže súd pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzovať skutok, za ktorý ukladá pokutu, jeho právnu kvalifikáciu a pod., keďže takáto forma výroku je predpísaná , kde výslovne z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku (na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom konaní, kde právne posúdenie súd v zmysle uvedie nie vo výroku, ale v odôvodnení) a rovnako, že z ustanovenia vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu kvalifikáciu atď. Súd pri ukladaní pokút podľa nepostupuje podľa zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, keďže v zmysle výslovne postupuje podľa ustanovení , ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov či trestného súdu.“ Nemôže obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa a konania podľa zákona o obchodnom registri, keďže aj pri ukladaní pokút podľa zákona o obchodnom registri súd v zmysle zákona o obchodnom registri pri ukladaní pokút postupuje podľa . Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa . Okresný súd tiež poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, v ktorých rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu Žilina o uložení pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp. zn. z 20. mája 2020 Najvyšší súd SR uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa z. č. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o výkon prenesený výkon štátnej správy.“

38. Je teda zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nemá postavenie správneho orgánu, ktorý by ukladal administratívnu sankciu, ale je mu daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Súd preto uzavrel, že pokuty ukladané podľa nemajú trestný charakter a úprava je tak ústavne konformná. Súčasne súd uvádza, že ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neodporuje ani ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie považuje súd za dostatočne určité a zrozumiteľné, sledujúce účel ustanovenia , pričom z hľadiska systematického zaradenia logicky dopĺňa dôvody vylúčenia oprávnenej osoby podľa a Požiadavku, aby zákonodarca presnejšie vymedzil v hypotéze právnej normy vzťahy, ktoré možno pod predmetné ustanovenie zahrnúť, súd nepovažuje za adekvátnu. Pokiaľ existujú nejaké spory o výklad tohto ustanovenia, tieto je možné riešiť jeho ústavne konformným výkladom za použitia výkladových pravidiel, s prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci. Napokon ani zákonná úprava dôvodov vylúčenia sudcu z pojednávania a rozhodovania sporu nie je precíznejšia a posúdenie vzťahu sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu s prihliadnutím na objektívne kritériá. V nadväznosti na uvedené súd nenašiel dôvod na predloženie veci Ústavnému súdu SR a oba návrhy na prerušenie konania zamietol.

39. Záverom súd uvádza, že v konaní boli zo strany účastníkov konania predložené rozsiahle vyjadrenia s množstvom argumentov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na

každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B).

40. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. , , ).

41. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd mnohokrát zdôraznil (napr. ), že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998).

42. Súd sa v odôvodnení tohto uznesenia osobitne nezaoberal všetkými argumentmi uvádzanými účastníkmi konania, ale zameral sa len na tie, ktoré považoval za rozhodujúce pre dané rozhodnutie, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky na jasnosť a výstižnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu. Súčasne súd poukazuje na to, že sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzali v súdom spise. Z nich vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu a na základe vykonaného dokazovania považoval za dostatočne preukázané splnenie podmienok na uloženie sankcií v súdom určenej výške. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

43. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala rozsiahle (vzhľadom na rozsah, hustotu aj veľkosť písma) odvolanie oprávnená osoba (č.l. 460 až 476 spisu) v zákonom ustanovenej lehote do jeho výroku I., ktorým bola partnerovi VS uložená pokuta 10.000,- Eur, v rozsahu jeho výroku II., ktorým bola členom štatutárneho orgánu partnera VS uložená pokuta 10.000,- Eur, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne a za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, a v rozsahu jeho výroku III., ktorým bola oprávnenej osobe uložená pokuta 20.000,- Eur, pretože: 1. okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), 2. konanie pred okresným súdom malo vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), 3. rozhodnutie okresného súdu (napadnuté uznesenie) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), 4. právoplatné uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -35 zo dňa 26.09.2018, ktorým okresný súd v prejednávanej veci začal konanie o uloženie pokuty podľa (ďalej len „“) a ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu (ako rozhodnutiu vo veci samej), malo vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; okresný súd totiž iniciačným uznesením o začatí konania znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, resp. že týmto uznesením o začatí konania okresný súd zaťažil konanie o pokute takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s a ).

44. V odvolaní oprávnená osoba uvádzala dôvody prípustnosti podania odvolania, tak že „Podľa sa na konanie o pokute podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia s výnimkou ustanovení , a 36 . Následne v ustanovení odkazuje na subsidiárne použitie . ako lex specialis vo vzťahu k upravuje prípustnosť

odvolania proti uzneseniam vo veci samej osobitne. Podľa je odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa . Citované ustanovenie tak rozširuje okruh uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné nad rámec prípustnosti podľa , a to o meritórne uznesenia súdu prvej inštancie, reflektujúc, že v mimosporových konaniach je rozhodovanie vo veci samej uznesením aprobované ( ), v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bolo možné proti meritórnym uzneseniam podať odvolanie v takom rozsahu, ako je to pri rozsudkoch (s výnimkou uznesenia podľa ).1)[9] Z dôvodu subsidiárneho použitia v konaní o pokute sa prípustnosť odvolania proti napadnutému uzneseniu v časti jeho III. výroku (ako rozhodnutiu o pokute podľa ) spravuje teda ustanovením . Ohľadne prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu v časti jeho III. výroku (nakoľko aj v tejto časti je meritórnym rozhodnutím vo veci), nemožno aplikovať , podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa, v spojení s ustanovením , ktoré obsahuje pozitívnu enumeráciu (zväčša) procesných uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Všeobecné ustanovenie upravuje jednotne prípustnosť odvolania proti meritórnym uzneseniam vydávaným v konaniach uskutočňovaných v režime (s výnimkou uznesenia podľa ). Z uvedeného dôvodu vo svojej osobitnej časti už ďalej neupravuje pri tom-ktorom meritórnom uznesení vydávanom súdom v osobitných konaniach prípustnosť odvolania zvlášť. Platí to aj pre meritórne uznesenia vydávané v konaniach vo veciach obchodného registra upravených v osobitnej časti , najmä pre meritórne uznesenia vydávané v konaní o zosúladenie údajov podľa až 298 , resp. v konaní o zrušenie zápisu údajov podľa až 303 . Práve ustanovenia upravujúce tieto typy konaní vo veciach obchodného registra sú čo do obsahu a účelu najbližšie prejednávanej veci na úseku registra partnerov verejného sektora; tieto ustanovenia sa s prihliadnutím na základný princíp zakotvený v , ktorým sa mimosporové konanie riadi, aplikujú aj v konaniach na úseku registra partnerov verejného sektora (vrátane konania o pokute). V osobitnej časti dôvodovej správy k sám zákonodarca k ustanoveniu príslušného zákona, zakotvujúceho subsidiárne použitie , uvádza, že sa v ňom upravuje subsidiarita použitia civilných procesných kódexov, a to aj v konaní o pokute, pričom pri koncipovaní tejto subsidiarity (zákonodarca) vychádzal z príbuznosti agendy registra partnerov verejného sektora s agendou obchodného registra. Primárna subsidiarita bola navrhnutá z dôvodu, že aj agenda obchodného registra, ktorá bola vzorom novej úpravy na úseku registra partnerov verejného sektora, je z procesného hľadiska podriadená režimu .“ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) už vyslovil záver, že každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa má v zásade povahu rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu, že rozhodnutie o pokute ma povahu meritórneho rozhodnutia, možno proti nemu podať odvolanie podľa , vychádzajúc z čl. 13 dohovoru upravujúceho právo na účinný opravný prostriedok (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 02.04.2020). Napadnuté uznesenie aj v časti jeho výroku III., v rozsahu ktorého (III. výroku) je rozhodnutím o pokute podľa , je nepochybne rozhodnutím vo veci samej (končeným meritórnym uznesením). ako lex specialis vo vzťahu k výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona pre oprávnenú osobu, tento osobitný zákon nevylučuje aplikáciu . Napokon aj pri ukladaní pokút vo veciach obchodného registra (ktorého právna úprava je svojou povahou a účelom najbližšia prejednávanej veci), kedy registrový súd postupuje podľa v spojení s a , je proti rozhodnutiu o pokute uloženej vo veciach obchodného registra pre sankcionovaný subjekt prípustné odvolanie, resp. ak rozhodnutie o pokute vydal súdny úradník, je proti nemu prípustná sťažnosť (čo je zrejme častejšia situácia); hoci si uvedomuje, že sťažnosť nie je opravným prostriedkom, každopádne slúži ako účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru. Z uvedených dôvodov má oprávnená osoba za to, že proti napadnutému uzneseniu aj v časti jeho výroku III. je odvolanie prípustné. V kontexte najnovšie vysloveného záveru ústavným súdom už teda nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa venovať prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu aj v časti jeho III. výroku, ktorým bola uložená pokuta oprávnenej osobe.

45. V odvolaní oprávnená osoba uviedla, že vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera VS, Spoločnosť (partner VS) bola do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“) zapísaná dňa 01.02.2017 (podľa § 22 ods. 1 zákona). Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. bolo vydané vo veci ústavných sťažností W.. J. K. a spoločnosti APOTHEKA, s.r.o., IČO: 35 682 591, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -198 zo dňa 19.08.2019 (uvedená kauza je odvolaciemu

súdu známa, nakoľko proti príslušnému rozhodnutiu okresného súdu bolo oprávnenou osobou podané odvolanie dňa 10.09.2019). Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera VS bolo v registri vykonané dňa 28.07.2017 (podľa ), a to na základe verifikačného dokumentu zo dňa 18.07.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu zo dňa 18.07.2017 bol F.. W.. J. K., W.. (ďalej aj ako „p. K.“) konečným užívateľom výhod partnera VS z dôvodu držby zákonom ustanoveného kvalifikovaného nepriameho podielu (najmenej 25%) na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku partnera VS vo výške 65,42% (nie minimálne v rozsahu 87% prostredníctvom označených právnických osôb, ako uvádza okresný súd v bode 134 napadnutého uznesenia, pozn.) podľa bodu 1. a . (účinného ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu). „Z hľadiska ovládania partnera VS p. K. vlastnícku štruktúru partnera VS tvorili spoločnosti Royal Invest Consulting, a. s. (IČO: 31 378 048), GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť (IČO: 35 750 791), SLOV COUPON, a. s. (IČO: 30 842 000) a BMC international, a. s. (IČO: 47 258 861). F.. W.. J. K. disponoval kvalifikovaným nepriamym podielom na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku partnera VS prostredníctvom spoločnosti Royal Invest Consulting, a. s., v ktorej mal p. K. obchodný podiel na jej základnom imaní vo výške 47,06%, resp. prostredníctvom spoločnosti BMC international, a. s., v ktorej mal p. K. obchodný podiel na jej základnom imaní vo výške 99,73%; BMC international, a. s. mala zase obchodný podiel vo výške 95,50% na základnom imaní spoločnosti SLOV COUPON, a. s.; SLOV COUPON, a. s. mala zase obchodný podiel vo výške 50,83% na základnom imaní spoločnosti GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť; GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť mala zase obchodný podiel vo výške 52,94% na základnom imaní spoločnosti Royal Invest Consulting, a. s., ktorá ako posledná v rade ovládajúcich subjektov mala obchodný podiel vo výške 90% na základnom imaní partnera VS. Z takto opísanej vlastníckej štruktúry partnera VS je teda zrejmé, že p. K. nebol priamym spoločníkom partnera VS („členom valného zhromaždenia partnera VS“), nemal priamo vplyv na riadenie partnera VS, nemal právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny, riadiaci alebo dozorný orgán partnera VS alebo akéhokoľvek ich člena.“ Navyše vo vlastníckej štruktúre partnera VS figurovali stovky ďalších subjektov. Len spoločnosť SLOV COUPON, a. s. mala spolu 733 akcionárov (vrátane spoločnosti BMC international, a.s.). Na základnom imaní a hlasovacích právach v spoločnosti GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť sa okrem spoločnosti SLOV COUPON, a.s. ďalej podieľali spoločnosti GRAFOBAL, akciová spoločnosť (podiel 20,12%), Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. (podiel 17,27%), Slovenská Grafia a. s. (podiel 10,59%), Euro Artmedia s. r. o., MEDIA TRADE spol. s r. o. a Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o. (posledné tri s podielom 0,23%), ktorých súčet podielov bol porovnateľný s podielom spoločnosti SLOV COUPON, a. s. Ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu, resp. ku dňu overenia identifikácie konečného užívateľa výhod partnera VS v registri boli členmi jeho štatutárneho orgánu W.. T. Q., J.. J. Y. a T.. C. A.. Členmi dozornej rady partnera VS v rozhodujúcom čase boli Q.. B. B., W.. D. S. a J.. A. T.. F.. W.. J. K., W.., teda nebol členom žiadneho orgánu partnera VS s vplyvom na jeho riadenie a kontrolu. Ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu, resp. ku dňu overenia identifikácie konečného užívateľa výhod partnera VS v registri boli spoločníkmi oprávnenej osoby V.. Q. A. (ďalej aj ako „p. A.“) a Q.. W. V.; podiel každého z nich na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku oprávnenej osoby predstavoval 50%. V.. Q. A. bol v rozhodujúcom čase jediným konateľom oprávnenej osoby, pričom táto funkcia mu zanikla dňa 04.10.2018. Dňom 04.10.2018 teda logicky skončil okresným súdom tvrdený diskvalifikačný vzťah oprávnenej osoby (cez osobu p. A.) k partnerovi VS. Vlastnícka a riadiaca štruktúra spoločnosti GGFS s. r. o. Ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s. r. o. (IČO: 47 079 690) F.. W.. J. K., W.. (s účinnosťou zápisu v obchodnom registri odo dňa 21.07.2017 spoločnosť G GROUP LTD., ktorej akcionárom s podielom vo výške 99,953% bol p. K.), ďalej spoločnosť PKA LTD., ktorej jediným, 100% akcionárom bol pán PhDr. Pavel Komorník, M.B.A., a napokon spoločnosť BIZZ, s.r.o. (IČO: 36 858 463), ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol V.. Q. A.. Na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s. r. o. mala G GROUP LTD. obchodný podiel vo výške 70%, PKA LTD. obchodný podiel vo výške 20% a BIZZ, s.r.o. vo výške 10%. F.. W.. J. K., W.. (prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD.) a V.. Q. A. (prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o.) boli teda nepriamymi spoločníkmi spoločnosti GGFS s. r. o.; V.. Q. A. nebol ani konečným užívateľom výhod spoločnosti GGFS s. r. o., nakoľko nespĺňal definičné znaky pozitívneho vymedzenia konečného užívateľa výhod podľa Členmi štatutárneho orgánu spoločnosti GGFS s.r.o. boli p. K. a W.. W. K., M.B.A. V.. Q. A. previedol svoj 100%-ný obchodný podiel v spoločnosti BIZZ, s. r. o. na spoločnosť CORDWELL LIMITED v januári 2019 (s účinnosťou zápisu v obchodnom registri od 30.01.2019), v dôsledku čoho prestal ovládať spoločnosť GGFS s. r. o. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z registra partnerov verejného sektora a taktiež z obchodného registra. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona č.

vykonávala pre partnera VS Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. (oprávnená osoba; aktuálne ADAUS, s. r. o.). „Takto opísaný skutkový stav v podstatnej časti korešponduje aj so skutkovým stavom zisteným okresným súdom (body 98 až 101 a 134 napadnutého uznesenia).“

46. V odvolaní oprávnená osoba uviedla, že v septembri, resp. októbri roku 2018 okresný súd začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa vo vzťahu k celkom 19 partnerom verejného sektora; jedným z nich bola aj Spoločnosť (partner VS). Pre všetkých 19 partnerov verejného sektora vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona ADAUS, s.r.o. (v tom čase pod obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.). Okresný súd posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu partnera VS do registra (verifikačný dokument bol vypracovaný pre účely identifikácie konečného užívateľa výhod v registri, pozn.), t.j. ku dňu 18.07.2017 (ods. 97. napadnutého uznesenia). V tabuľke teda odvolateľ uvádzal výpočet partnerov verejného sektora, pre ktorých oprávnená osoba začala vykonávať úkony podľa vyhotovením verifikačných dokumentov. Všetci 19 partneri verejného sektora vrátane Spoločnosti patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod (prípadne aj s ďalšou fyzickou osobou) je F.. W.. J. K., W.. Jednotlivých partnerov verejného sektora v tabuľke (č.l. 462 rub spisu a nasl.) uvádza chronologicky (zostupne) podľa dňa podpisu verifikačných dokumentov, ktoré slúžili k ich prvému zápisu do registra, resp. slúžili pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod (ďalej aj ako „KUV“) a k podaniu návrhu na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov s tak, ako to ustanovoval príslušného zákona (t. j. v prípade, že príslušný partner verejného sektora bol ku dňu nadobudnutia účinnosti (k 01.02.2017) zapísaný v registri konečných užívateľov výhod podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých , v dôsledku čoho sa podľa považoval za partnera verejného sektora podľa tohto zákona, a teda bol do registra zapísaný automaticky); relevantný pre zoradenie partnerov verejného sektora je teda deň podpisu verifikačného dokumentu (4. stĺpec). Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie odvolania oprávnenej osoby.

47. Ku dňu podania odvolania okresný súd rozhodol viacerými samostatnými rozhodnutiami v právnych veciach nasledujúcich partnerov verejného sektora (z vyššie uvedených 19 partnerov verejného sektora), ktorými (okrem pokút uložených príslušným, v tabuľke označeným partnerom verejného sektora a členom ich štatutárneho orgánu) opakovane uložil pokuty oprávnenej osobe. Uvedení sankcionovaní partneri verejného sektora budú ďalej spoločne označovaní len ako „Sankcionované spoločnosti“ a vyššie uvedené rozhodnutia okresného súdu, na základe ktorých boli Sankcionovaným spoločnostiam, členom ich štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe uložené pokuty, budú ďalej spoločne označované len ako „Sankčné rozhodnutia“). Súčasne ku dňu datovania odvolania okresný súd rozhodol viacerými samostatnými Sankčnými rozhodnutiami v právnych veciach nasledujúcich partnerov verejného sektora (z vyššie uvedených 19 partnerov verejného sektora), „ktorými opakovane uložil pokuty aj členom štatutárneho orgánu partnera VS - J.. J. Y. a T.. C. A.. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora Sankcionovaný člen štatút, orgánu PVS Výška pokuty (€) -391 30.08.2019 Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. J.. J. Y. 10 000,-€ -407 05.05.2021 GGT a. s. J.. J. Y. 10 000,-€ 11) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -198 zo dňa 19.08.2019 bolo podané dňa 10.09.2019. 12) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -161 zo dňa 28.08.2019 bolo podané dňa 04.10.2019. 13) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -209 zo dňa 28.08.2019 bolo podané dňa 04.10.2019. 14) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -161 zo dňa 30.08.2019 bolo podané dňa 04.10.2019. 15) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -141 zo dňa 30.08.2019 bolo podané dňa 04.10.2019. 16) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -172 zo dňa 30.08.2019 bolo podané dňa 04.10.2019. 17) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -391 zo dňa 30.08.2019 bolo podané dňa 15.10.2019.

18) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -171 zo dňa 02.07.2020 bolo podané dňa 31.07.2020. 19) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -176 zo dňa 02.07.2020 bolo podané dňa 31.07.2020. 20) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -281 zo dňa 02.07.2020 bolo podané dňa 03.08.2020. 21) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -249 zo dňa 02.07.2020 bolo podané dňa 03.08.2020. 22) Odvolanie oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. -311 zo dňa 02.07.2020 bolo podané dňa 03.08.2020. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora Sankcionovaný člen štatút, orgánu PVS Výška pokuty (€) -391 30.08.2019 Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. T.. C. A. 10 000,-€ -407 05.05.2021 GGT a. s. T.. C. A. 10 000,-€ Okresný súd týmito samostatnými Sankčnými rozhodnutiami osobitne uložil pokuty Sankcionovaným spoločnostiam vrátane partnera VS, členom ich štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe taktiež za porušenie zákazu vykonávania úkonov oprávnenou osobou podľa F.. W.. J. K. je konečným užívateľom výhod všetkých Sankcionovaných spoločností vrátane partnera VS (prípadne aj s inými fyzickými osobami) z dôvodu jeho priamej alebo nepriamej majetkovej účasti na ich základnom imaní. Okresný súd teda samostatne napadnutým uznesením a samostatne každým ďalším Sankčným rozhodnutím uložil za porušenie tej istej povinnosti podľa

48. Oprávnená osoba v odvolaní namietala právne posúdenie veci okresným súdom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výslovnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, ale aj ich zmyslom a účelom (napr. nález sp. zn. ). Podľa judikatúry ústavného súdu arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená okrem iného aj nerešpektovanie kogentnej normy, resp. taký výklad, interpretácia a aplikácia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov, ktorá je v extrémnom rozpore s účelom práva na súdnu ochranu, s prioritami spravodlivosti, kedy sa všeobecný súd odchýlil od znenia príslušných ustanovení takým spôsobom, že tým zásadne poprel ich účel a význam, resp. kedy ich výkladom a aplikáciou obmedzil základné právo na súdnu ochranu, resp. iné základné práva a slobody spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu (napr. , , , , , . Partner VS, členovia jeho štatutárneho orgánu a oprávnená osoba podali okresnému súdu návrhy na prerušenie konania o pokute podľa v spojení s . Účastníci týmito návrhmi spochybnili okrem iného ústavnosť , zakotvujúceho jednoinštančnosť konania o pokute vo vzťahu k partnerovi VS a členom jeho štatutárneho orgánu, resp. oprávnená osoba napadla aj (prípadnú) protiústavnosť ustanovenia príslušného zákona, pre prípad, ak toto ustanovenie zakladá jednoinštančnosť konania o pokute aj vo vzťahu k oprávnenej osobe (s poukazom na a ). Okresný súd sa v konaní o návrhoch na jeho prerušenie zaoberal otázkou, či pokuty ukladané podľa príslušného zákona majú trestný charakter v intenciách troch kritérií tzv. Engelovho testu, s podporou Nálezu Ústavného súdu Českej republiky (ČR) sp. zn. zo dňa 29.09.2010, z ktorého okresný súd citoval (body 154 - 169 napadnutého uznesenia). Závery okresného súdu v tom smere, že nie sú naplnené žiadne „engelovské kritéria“ pre priznanie trestného charakteru pokutám ukladaným podľa , odporujú podľa oprávnenej osoby vyslovenému právnemu názoru ústavného súdu. V kontexte troch kritérií „Engelovho“ testu sa posudzuje, či konkrétne protiprávne konanie (čin) podľa vnútroštátneho práva zmluvnej strany dohovoru sa považuje za trestný čin v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom tieto tri kritéria nemusia byť splnené kumulatívne; postačuje teda naplnenie hoci len jedného z príslušných kritérií. Ako vyslovil ústavný súd, najmä intenzita hroziacich pokút podľa napĺňa tretie kritérium „Engelovho“ testu. Partnerovi verejného sektora totiž hrozí pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, čo môže predstavovať milióny eur. Uvedené hroziace pokuty sú svojim rozsahom dokonca intenzívnejšie a citeľnejšie než peňažné tresty za niektoré trestné činy podľa . Intenzitu týchto priamych peňažných pokút znásobujú ďalšie hroziace postihy, resp. následky upravené v (výmaz zapísaného partnera VS z registra, ak nezaplatil právoplatne uloženú. Na rozdiel od okresného súdu sa taktiež domnieva odvolateľ, že je naplnené aj druhé kritérium „Engelovho“ testu, v rámci ktorého sa posudzuje skutočná podstata skutku z pohľadu účelu regulácie, právnych tradícií členských štátov, závažnosti porušenia právnej normy z hľadiska následku, stupňa odsúdenia tohto porušenia. Práve táto skutočná podstata skutku je okolnosťou omnoho

významnejšou než to, či je skutok považovaný za trestný čin podľa vnútroštátneho práva zmluvnej strany dohovoru v zmysle prvého „engelovského“ kritéria. Práve cez prizmu druhého kritéria „Engelovho“ testu je možné tiež konštatovať, že deliktuálne konania vymenované v hypotéze právnej normy obsiahnutej v v spojení s ods. 4 (vrátane porušenia zákazu podľa príslušného zákona), hoci nie sú upravené trestným právom, sa vzhľadom na účel a povahu sankcií k trestným činom približujú. Peňažné pokuty uložené účastníkom konania majú totiž výlučne represívny charakter, typický aj pre trestné sankcie, nemajú reparačnú povahu (povahu náhrady škody). Podľa je rozhodnutie o pokute z dôvodov podľa rozhodnutím o vylúčení podľa . Vylúčenou osobou, a to po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, je člen štatutárneho orgánu partnera VS, ktorý bol vymazaný z registra z dôvodov podľa príslušného zákona. Postih spočívajúci vo vylúčení člena štatutárneho orgánu partnera VS podľa možno teda analogicky stotožniť s trestom zákazu činnosti podľa . Podobnosť s trestnými sankciami zapisovanými do registra trestov je zrejmá aj v tom, že dátum právoplatnosti rozhodnutia o pokute podľa vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu, resp. jeho členom sa zapisuje do registra podľa príslušného zákona. Pokuta uložená členom štatutárneho orgánu partnera VS podľa a pokuta uložená oprávnenej osobe podľa za porušenie zákazu podľa príslušného zákona represívnu funkciu určite má. Na rozdiel od okresného súdu sa domnieva odvolateľ, že aj pokuta uložená partnerovi VS podľa má represívnu funkciu, nie funkciu reparačnú. Porušením niektorej zákonnej povinnosti uvedenej v v spojení s ods. 4 , hoci aj s následkom výmazu partnera VS z registra, resp. s následkom jeho sankcionovania pokutou, subjektu verejného sektora nevzniká žiadna škoda. Porušenie príslušnej zákonnej povinnosti partnerom VS (napríklad uvedenie nepravdivých údajov o KUV v registri alebo porušenie zákazu podľa ) nemá žiadny vplyv na zníženie objemu alebo stratu plnenia, ktoré subjekt verejného sektora z obchodu uzavretého s partnerom VS zinkasoval. Subjektu verejného sektora vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej s partnerom VS, resp. právo na odopretie plnenia bez rizika omeškania podľa V zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa trestnoprávne princípy a trestnoprávna úprava, ako svojou povahou najbližšia, aplikujú aj v správnom trestaní, práve so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (v jeho trestnej časti). Ak teda deliktuálne konania podľa z hľadiska povahy a intenzity (výšky) hroziacich priamych peňažných sankcií napĺňajú tretie kritérium „Engelovho“ testu (čo už vyslovil aj ústavný súd), napĺňajú aj druhé kritérium „Engelovho“ testu, táto skutočnosť je spôsobilá vtiahnuť konanie o pokute podľa do kategórie trestného obvinenia v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, (táto skutočnosť) robí toto sankčné konanie konaním s trestným charakterom. je bezpochyby právnym predpisom verejného práva, minimálne z dôvodu, že štát prostredníctvom registrujúceho orgánu (okresného súdu) v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach príslušných subjektov, vystupuje vo vzťahu k nim z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia okresného súdu ako registrujúceho orgánu sú štátnou mocou vynútiteľné. Trestanie a ukladanie pokút v režime musí teda podliehať rovnakému režimu ako trestanie a ukladanie pokút za trestné činy či správne delikty.

49. V súvislosti s otázkou, či možno uvažovať o podriadení konania o pokute podľa pod kategóriu „trestného obvinenia“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (v jeho trestnej časti), je potrebné podľa reflektovať aj to, že relatívne nová právna úprava na úseku registra partnerov verejného sektora zakotvená v predstavuje z hľadiska ukladania tak značných pokút istý legislatívny exces. V civilnom mimosporovom konaní je ukladanie pokút za porušenie zákonných povinností iba v rámci úpravy konaní vo veciach obchodného registra, a to v konaniach o pokutách ukladaných registrovým súdom podľa ( v spojení s ); avšak pokuty podľa sú niekoľko desiatok násobne nižšie. Ukladanie tak citeľných pokút, ako predpokladá , v režime civilného mimosporového procesu naozaj vybočuje zo všeobecne nastoleného predchádzajúceho štandardu. Ústavný súd ČR upriamil pozornosť na rozpor jednoinštančnosti príslušného konania s právom disciplinárne stíhaného sudcu na spravodlivý proces, a preto sa v rámci toho zaoberal otázkou, či disciplinárne konanie voči sudcom je konaním o trestnom obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda či disciplinárne stíhaný sudca má právo na odvolanie podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru (v zmysle ktorého každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa, s výnimkami z tohto práva uvedenými v jeho ods. 2). Závery vyslovené v Náleze

Ústavného súdu ČR, ktoré okresný súd použil (bod 163. napadnutého uznesenia), však nemožno vzťahovať na prejednávanú vec. Konanie o pokute podľa nemá charakter disciplinárneho konania a pokuty ukladané v režime príslušného zákona nemajú povahu disciplinárnych alebo poriadkových pokút. Deliktuálne konania taxatívne vymenované v hypotéze právnych noriem , ale aj ods. 3 a príslušného zákona, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty, nie sú disciplinárnymi previneniami partnerov VS, členov ich štatutárneho orgánu, ich KUV alebo oprávnených osôb, nakoľko medzi týmito potenciálnymi subjektmi príslušných verejnoprávnych deliktov a štátom neexistuje žiadny osobitný služobný či profesijný pomer.

50. Okrem pochybenia okresného súdu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení funkcie pokuty ukladanej partnerovi VS (reparačná funkcia), resp. v nesprávnom právnom posúdení charakteru ukladaných pokút z hľadiska ich všeobecného dosahu na potenciálne sankcionované subjekty, sa okresný súd podľa oprávnenej osoby úplne vyhol posudzovaniu charakteru pokút ukladaných v režime z hľadiska ich závažnosti, prísnosti či výšky. Otázka závažnosti/prísnosti pokút v rámci posudzovania danosti tretieho „engelovského“ kritéria, ktorú účastníci konania nastolili, bola podstatná pre vec týkajúcu sa možného trestného charakteru konania o pokute podľa , v dôsledku čoho by bolo možné uvažovať o nevyhnutnosti dvojinštančnosti konania o pokute vo vzťahu k partnerovi VS a členom jeho štatutárneho orgánu, resp. aj vo vzťahu k oprávnenej osobe (čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru). Ak sa oprávnená osoba podľa liberuje spod zákonného ručenia za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu partnera VS alebo jeho členovi podľa príslušného zákona, nebude existovať subjekt, ktorý by mohol podať odvolanie proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona. Z dôvodu, že okresný súd sa vyhol posúdeniu otázky závažnosti hroziacich pokút v intenciách tretieho kritéria Engelovho testu a v napadnutom uznesení nedal jasné odpovede na s tým súvisiace (pre vec podstatné) otázky nastolené účastníkmi konania, napadnuté uznesenie je v tejto časti nepreskúmateľné a teda arbitrárne.

51. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie - Porušenie zásady ne bis in idem. Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych alebo iných verejnoprávnych deliktov, neupravujú postup orgánov pri sankcionovaní deliktu, ktorý má pokračovací charakter; rovnako takýto postup neupravuje ani , resp. či . Pri spáchaní deliktov s pokračovacím charakterom pri nedostatku špeciálnej úpravy je preto potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať „analogiae legis“ podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Preto režimu ukladania trestov za pokračovacie trestné činy je podriadený aj režim ukladania sankcií (pokút) za pokračovacie delikty verejnoprávnej povahy vymenované v hypotéze právnej normy v spojení s ods. 4 Analogicky sa teda aplikuje , ktorý ustanovuje definičné znaky pokračovacieho trestného činu. Pred okresným súdom prebiehali súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane Spoločnosti, pre ktorých ADAUS, s. r. o. (predtým Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o.) vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich zápise do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich KUV v registri. Ohľadne pätnástich Sankcionovaných spoločností vrátane partnera VS okresný súd ku dňu datovania tohto odvolania rozhodol samostatnými Sankčnými rozhodnutiami (ohľadne partnera VS samostatne napadnutým uznesením). Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora vrátane partnera VS je totožná. Oznamovateľ Transparency International Slovensko, resp. P. M. (ďalej len „oznamovateľ“) vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera VS (napokon aj personálne prepojenie oprávnenej osoby a každého ďalšieho z vyššie uvedených 19 partnerov verejného sektora) z jedinej skutočnosti a síce, že p. A. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o. a p. K. sám, resp. neskôr prostredníctvom spoločnosti G Group LTD., mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s. r. o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľa zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého partnera verejného sektora do registra, a teda vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa ; s týmto názorom sa okresný súd stotožnil. Teda jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa príslušného zákona oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým

19 partnerom verejného sektora vrátane Spoločnosti (partnera VS), bola vyššie zmienená nepriama majetková účasť p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s.r.o.

52. V odvolaní uviedol odvolateľ, že okresný súd napadnutým uznesením sankcionoval partnera VS, členov jeho štatutárneho orgánu „J.. J. Y., T.. C. A. a oprávnenú osobu z dôvodu porušenia zákazu výkonu činností oprávnenou osobou podľa , pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby z úkonov podľa príslušného zákona pre partnera VS vyvodil z nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o. V odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 136) okresný súd totiž konštruoval právnu vetu, že vzťah medzi najväčším vlastníkom (bez ohľadu na to, či má priamy alebo nepriamy podiel na partnerovi verejného sektora) partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa príslušného zákona vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. Okresný súd na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu, J.. J. Y. a T.. C. A. aj ďalšími Sankčnými rozhodnutiami (vo vzťahu k J.. J. Y. a T.. C. A. Sankčnými rozhodnutiami uvedenými v tabuľkách vyššie).“ Oprávnená osoba naďalej odmieta, že sa dopustila porušenia zákazu podľa vo vzťahu k partnerovi VS. Avšak aj keby tomu tak bolo, oprávnená osoba sa domnieva, že v prípade porušenia zákazu podľa príslušného zákona oprávnenou osobou vo vzťahu ku všetkým Sankcionovaným spoločnostiam (vrátane partnera VS) by nešlo o opakovanie deliktu; takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho bolo na mieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Prvými zo Sankčných rozhodnutí, ktoré vydal Okresný súd Žilina, boli jeho uznesenie č.k. -172 zo dňa 19.08.2019 (v právnej veci partnera verejného sektora: MEDIA TRADE spol. s r.o. a spol.), resp. jeho uznesenie č.k. -198 zo dňa 19.08.2019 (v právnej veci partnera verejného sektora: APOTHEKA, s. r. o. a spol.); tieto Sankčné uznesenia neboli ku dňu datovania tohto odvolania ešte právoplatné. Porušenia zákazu podľa zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každej Sankcionovanej spoločnosti vrátane partnera VS by boli len čiastkovými útokmi jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu ustanovenia mala posudzovať ako jeden delikt. Aplikujúc analogicky trestnoprávnu úpravu, okresný súd mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa príslušného zákona. „Za vyššie uvedených okolností by sa deliktu s pokračovacím charakterom dopustili aj J.. J. Y. a T.. C. A., nakoľko títo by z pozície štatutárneho orgánu partnera VS, resp. aj ďalšej Sankcionovanej spoločnosti Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s., kontrahovaním zmluvy o výkone funkcie oprávnenej osoby podľa so spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. (aktuálne ADAUS, s. r. o.) taktiež porušili zákaz podľa príslušného zákona len raz. Aj u každého z nich by jednotlivé čiastkové útoky napĺňali znaky toho istého deliktu, zo subjektívnej stránky by boli spojené jedným a tým istým zámerom poverovať oprávnenú osobu výkonom úkonov pre partnerov verejného sektora, v ktorých sú/boli členmi štatutárneho orgánu. Ich čiastkové útoky by mali blízku súvislosť aj v čase, aj v spôsobe spáchania aj v predmete útokov. Z uvedeného dôvodu mala byť J.. J. Y. a T.. C. A., každému osobitne, za porušenie jedného deliktu uložená taktiež len jedna spoločná pokuta.“ Ku dňu datovania tohto odvolania proti napadnutému uzneseniu je však zrejmé, že okresný súd sankcionoval oprávnenú osobu za jeden pokračovací delikt podľa (za porušenie zákazu podľa príslušného zákona) pätnástimi Sankčnými rozhodnutiami (vrátane napadnutého uznesenia); oprávnenej osobe nimi uložil 15 pokút po 20.000,- Eur (celkom 300.000,- Eur). Za pokračovací delikt spočívajúci v porušení zákazu podľa (ako tvrdí okresný súd v ods. 145. odôvodnenia napadnutého uznesenia za nesprávny výber oprávnenej osoby) okresný súd sankcionoval J.. J. Y. a T.. C. A., každého osobitne, dvomi Sankčnými rozhodnutiami (vrátane napadnutého uznesenia); nimi každému osobitne uložil dve pokuty po 10.000,- Eur (každému celkom 20.000,- Eur). Okresný súd o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemohol vo vzťahu k oprávnenej osobe, J.. J. Y. a T.. C. A. rozhodnúť proti nim viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Takýmto postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby a príslušných členov štatutárneho orgánu partnera VS na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Okresný súd mal prihliadnuť na predchádzajúce sankcionovanie oprávnenej osoby a príslušných členov štatutárneho orgánu partnera VS a mal zohľadniť zásadu konzumpcie skutku a s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie pri trestaní pokračovacieho deliktu spočívajúceho v porušení zákazu podľa

53. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd posúdil ako vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z vykonávania úkonov podľa pre partnera VS vzťah nepriamej majetkovej účasti p. K. (prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD.) a p. A. (prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o.) v spoločnosti GGFS s.r.o. Tento vzťah zovšeobecnil v napadnutom uznesení (ods. 136.) do právnej vety, Ustanovenie explicitne pomenúva len jednu skutkovú podstatu (znaky) porušenia zákazu vykonávania úkonov oprávnenou osobou, a to majetkové alebo personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom VS; ide však len o demonštratívne uvedenie jedného dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby, čo sa zhodne konštatuje so záverom okresného súdu (ods. 129 napadnutého uznesenia). V konaní nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom VS v zmysle , v zmysle , resp. v zmysle , na ktoré (zákonné ustanovenia) oprávnená osoba vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázala. Dokonca oprávnená osoba, resp. partner VS osobitne predložili v konaní o pokute stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k žiadosti jedného z vyššie uvedených 19 partnerov verejného sektora o výklad Vzťah nepriamej majetkovej účasti p. K. (prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD.) a p. A. (prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s.r.o.) v spoločnosti GGFS s.r.o., ktorý okresný súd vyhodnotil ako diskvalifikujúci pre oprávnenú osobu z vykonávania úkonov pre partnera VS podľa (v zmysle ním vyslovenej právnej vety), nemožno subsumovať ani pod majetkové či personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom VS (ktoré ako jediný dôvod je uvedený v príslušného zákona), nakoľko spoločnosť GGFS s. r. o. je subjektom odlišným od partnera VS, ani pod vzťah ekonomickej závislosti či servilnosti, a je len samozrejmé, že ani pod vzťah priateľský alebo rýdzo osobný. Je teda na mieste sa pýtať, či okresný súd neinterpretoval a neaplikoval právnu normu príslušného zákona na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi VS, resp. členom jeho orgánov príliš extenzívne, či vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy na zistený skutkový stav. Vychádzajúc z vyslovenej právnej vety okresný súd vzhliadol v diskvalifikujúcom vzťahu nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o. personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom VS, resp. členmi jeho orgánov. P. K. nebol spoločníkom partnera VS s priamym podielom na jeho základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku. V reťazci partnera VS ovládajúcich subjektov bol druhým, resp. štvrtým v poradí. F.. W.. J. K. ako fyzická osoba sa teda nezúčastňoval zasadnutí valných zhromaždení partnera VS. Personálne prepojenie dvoch právnických osôb alebo subjektov nie je osobitnými zákonmi konštruované na prepojení spoločníkov disponujúcich podielom na ich majetku/ aktívach, resp. na majetku/aktívach inej právnickej osoby. Inými slovami, ak by aj dve odlišné spoločnosti mali rovnakého spoločníka, ktorý disponuje podielom na základnom imaní každej z nich, nešlo by o personálne prepojenie týchto dvoch spoločností, ale zrejme len o ich majetkové prepojenie (vzťah medzi subjektmi ovládanými tou istou osobou). Samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej kapitálovej účasti v spoločnosti.

54. Podľa odvolateľa okresný súd interpretoval a aplikoval verejnoprávnu normu takým spôsobom (ústavne neakceptovateľným spôsobom), že rozšíril jej vecnú a osobnú pôsobnosť aj na vzťah oprávnenej osoby (cez osobu p. A. ako jej spoločníka a konateľa) ku konečnému užívateľovi výhod partnera VS (p. K.); dovedené ad absurdum rozšíril jej pôsobnosť aj na vzťah oprávnenej osoby k spoločníkovi (ak spoločníka možno vôbec nazvať členom valného zhromaždenia) v poradí tretieho subjektu ovládajúceho partnera VS. Ak právna norma podľa upravuje pre účely vylúčenia oprávnenej osoby z úkonov výlučne len vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom VS, resp. členmi jeho orgánov, nemožno jej extenzívnym výkladom vzťahovať jej pôsobnosť aj na vzťah medzi oprávnenou osobou a KUV partnera VS (jeho fakticky priamo či nepriamo ovládajúcou osobou). Napokon potreba regulácie vzťahu medzi oprávnenou osobou a KUV partnera VS v , ktorý by zakladal vylúčenie oprávnenej osoby, nemusela byť pre zákonodarcu zrejme ani relevantná. Povinnosť identifikovať KUV v registri úplne a pravdivo a zodpovednosť za nepravdivosť a neúplnosť príslušných údajov spočíva na

partnerovi VS, ten kontrahuje oprávnenú osobu za účelom plnenia príslušných povinností podľa , ten poskytuje oprávnenej osobe informácie a doklady potrebné k identifikácii jeho KUV. Okruh subjektov, medzi ktorými vzťah zakladá porušenie zákazu, je v formulovaný jednoznačne, jej extenzívnym výkladom nemožno pod jej reglementáciu podriadiť aj vzťah oprávnenej osoby ku konečnému užívateľovi výhod, t.j. k osobe, ktorá partnera verejného sektora fakticky ovláda.

55. Namietal odvolateľ, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.01.2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. -21 zo dňa 01.08.2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci (ods. 132. napadnutého uznesenia). So vztiahnutím záverov vyplývajúcich z týchto rozhodnutí okresným súdom na prejednávanú vec sa vôbec nestotožnil. Z opisu vyššie uvedenej kauzy je teda zrejmé, že odvolací súd nepovažoval za okolnosť spochybňujúcu nestrannosť sudkyne súbežné pôsobenie sudkyne ako vtedajšej advokátky a generálneho zástupcu žalobcu v spoločnosti WA Services a.s. (touto námietkou sa odvolací súd vôbec nezaoberal). Najvyšší súd SR v konaní č. k. , resp. následne ústavný súd v konaní sp.zn. sa vôbec nezaoberali meritom veci, neposudzovali vecnú správnosť rozhodnutia. Zaoberali sa len tým, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je z hľadiska rešpektovania práva na súdnu ochranu podľa riadne odôvodnené, či nie je arbitrárne, pričom dospeli k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je z hľadiska ústavnej konformity riadne odôvodnené. Nie je teda pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že sa v príslušných konaniach ako diskvalifikujúci vyhodnotil vzťah minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie sudkyne (vtedy ešte advokátky) za členku štatutárneho orgánu spoločnosti, pred ktorou (po ustanovení do funkcie sudcu) následne tento minoritný akcionár vystupoval ako účastník konania.

56. Odvolateľ namietal, že okresný súd založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa pre partnera VS výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o., t. j. v subjekte odlišnom od partnera VS, pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci, konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi VS pri jeho zápise do registra. Okresný súd extrémne extenzívne vyložil Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi VS odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v inom, od partnera VS odlišnom subjekte (GGFS s. r. o.). Okresným súdom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s. r. o. je veľmi vzdialené partnerovi VS a jeho sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi VS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o KUV partnera VS. Právna norma obsiahnutá v je právnou normou verejného práva. Z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri aplikácii verejnoprávnych sankčných noriem, ktorá zakladá obmedzenia vo sfére základných slobôd (sloboda podnikania, sloboda vlastniť majetok), by nemal byť prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Právna norma príslušného zákona, vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou. Zároveň okresný súd poukázal aj na to, že p. K. a p. A. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s. r. o. (ods. 131. napadnutého uznesenia). Oprávnená osoba v konaní o pokute poukázala aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke posúdenia nestrannosti sudcov pri zohľadňovaní teórie zdania; príslušnou rozhodovacou praxou riešiacou vylúčenie sudcov z rozhodovania veci sa inšpiroval napokon aj okresný súd. Pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby okresný súd nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné (aj podľa okresného súdu, ako to tvrdí v napadnutom uznesení) analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi VS, resp. členom jeho orgánov. Vzťah medzi p. A. a p. K. založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s. r. o. je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Oprávnená osoba a napokon aj partner VS v prejednávanej veci uviedli, že oprávnená osoba a cez ňu p. A.

ako advokát dlhodobo poskytovali právne služby pre spoločnosti patriace do skupiny GRAFOBAL GROUP (vrátane partnera VS), ktorých spoločníkom s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou a konečným užívateľom výhod bol/je p. K.. Tento vzťah advokát - klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková účasť p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu marginálna, nepodstatná. Okresný súd v napadnutom uznesení nezdôvodnil, prečo marginálny, niečo cez 4 roky trvajúci vzťah spoločnej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s.r.o., povýšil nad dlhodobý, rozhodujúci a určujúci vzťah p. A. ako advokáta k spoločnostiam patriacim do skupiny GRAFOBAL GROUP a k p. K. ako dlhodobým klientom oprávnenej osoby. Aj vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom VS vznikol a riadil sa výsostne len dohodou o plnení povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, ktorá sa spravovala , resp. bol založený za účelom profesionálneho poskytovania právnych služieb advokáta klientovi. Do popredia sa tak dostáva skutočnosť preukázaná judikatúrou uvedenou vyššie, a napokon aj deklarovaná Ministerstvom spravodlivosti SR ako gestorom relevantnej právnej úpravy na úseku registra partnerov verejného sektora, ktorá konštatuje, že bežná profesionálna spolupráca advokáta a klienta nepredstavuje okolnosť, ktorá by vzbudzovala dôvodné pochybnosti o prípadnej nezaujatosti, resp. nestrannosti oprávnenej osoby.

57. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že neuviedol vo výrokovej časti napadnutého uznesenia ani právne vymedzenie porušenia povinnosti vymenovanej v hypotéze právnej normy , resp. ods. 4 (porušenie zákazu podľa príslušného zákona) a rovnako nevymedzil ani kvalifikáciu skutku, ktorým mali byť naplnené znaky tohto protiprávneho konania a za ktoré (protiprávne konanie) uložil partnerovi VS, členom jeho štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe pokuty. Najvyšší súd SR totiž už viackrát vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa pokút za správne delikty konštatoval, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, t. j. za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných okolností, za ktorých ku skutku došlo. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ďalej aj pre určenie rozsahu dokazovania, pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, ako aj pre správne určenie sankcie a jej výšky. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Rozhodnutie o pokute podľa je tak špecifickým rozhodnutím v režime civilného mimosporového konania, že je potrebné naň vztiahnuť závery najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike o nevyhnutnosti konkretizácie skutku aj s jeho právnou kvalifikáciou; hoci tieto závery boli nimi formulované vo vzťahu k správnemu trestaniu. Lebo rovnako ako v prípade Správneho poriadku, ktorý neupravuje výslovne obsahové náležitosti správneho sankčného rozhodnutia v podobe konkretizácie skutku, platí, že žiadny osobitný zákon ( vrátane a ) neupravuje osobitné obsahové náležitosti rozhodnutia o pokute v civilnom konaní. Z dôvodu, že výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje kvalifikáciu protiprávneho konania po právnej ani skutkovej stránke, túto možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia, napadnuté uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Táto vada má za následok, že napadnuté uznesenie je nesprávne.

58. Odvolateľ namietal vadu právoplatného uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. -35 zo dňa 26.09.2018 (uznesenia o začatí konania) s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd začal v prejednávanej veci konanie o uloženie pokuty podľa na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. -35 zo dňa 26.09.2018 (uznesenie o začatí konania o pokute). Pri definovaní vád už počiatočného uznesenia o začatí konania vychádzal odvolateľ z jeho obsahu, z jeho výrokovej časti a odôvodnenia, nakoľko len bolo (a mohlo byť) jediným právnym, procesným iniciátorom konania o pokute podľa Totiž na rozdiel od konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri podľa () konanie o pokute podľa príslušného zákona nemožno začať na základe podnetu tretej osoby (oznamovateľa). Podnety oznamovateľov Transparency International Slovensko, resp. P. M., na ktoré okresný súd odkázal v odôvodnení napadnutého uznesenia a v nich formulované domnienky príslušného oznamovateľa ohľadne personálneho prepojenia partnera VS a oprávnenej osoby, boli tak pre začatie konania o pokute právne irelevantné. Vo výrokovej časti uznesenia o začatí konania okresný súd vyslovil len toľko, že v príslušnej prejednávanej veci začína

konanie o uloženie pokuty podľa V odôvodnení príslušného uznesenia sa okresný súd odvolal na podnet oznamovateľa Transparency International Slovensko, doručený okresnému súdu dňa 23.08.2018. Oznamovateľ vo svojom podnete navrhol, aby okresný súd preveril, či v súvislosti s overením identifikácie KUV partnera VS nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle z dôvodu ním tvrdeného prepojenia medzi partnerom VS (okrem iných subjektov) a oprávnenou osobou. Z pohľadu sankcionovania partnera VS, jeho štatutárneho orgánu a oprávnenej osoby napadnutým uznesením boli relevantné dve námietky oznamovateľa P. M., ktorými založili „určitý“ vzťah personálneho prepojenia medzi oprávnenou osobou a partnerom VS, spochybňujúceho nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi VS pri identifikácii jeho KUV v registri, t.j. Oznamovateľmi proklamovaný vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom VS mal podľa nich navodzovať, že p. A. porušil pri identifikácii KÚV partnera VS v registri Následne okresný súd v odôvodnení uznesenia o začatí konania ďalej už len citoval , , , , , a , na základe ktorého začal vydaním príslušného uznesenia konanie o pokute. „Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia uznesenia o začatí konania, okresný súd sa v ňom obmedzil len na formulovanie domnienok/indícií oznamovateľa Transparency International Slovensko, ktorými mal spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi VS“. Napokon sám okresný súd operoval s vyjadreniami oznamovateľa v odôvodnení príslušného uznesenia len ako s jeho domnienkami, či indíciami. Vyššie uvedené domnienky oznamovateľa vyplývajúce z jeho podnetu okresný súd len mechanicky pojal, resp. prepísal do odôvodnenia uznesenia o začatí konania, bez toho, aby sám konkretizoval aj relevantné skutočnosti, ktoré domnienky oznamovateľa potvrdzujú. Podľa a registrujúci orgán (okresný súd) uloží pokuty partnerovi verejného sektora, resp. osobe, ktorá je jeho štatutárnym orgánom, alebo členom jeho štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, a oprávnenej osobe len ak sa (okrem iných porušení povinností) poruší zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou podľa príslušného zákona. Je úplne zjavné, že už v uznesení o začatí konania, či už v jeho výrokovej časti alebo v jeho odôvodnení, úplne absentuje akékoľvek vymedzenie protiprávneho konania, čo i len rámcovo, v minimálnom rozsahu, a to: „1. jednak po právnej stránke, kedy okresný súd nevymedzil žiadne z porušení povinností (protiprávnych konaní) tak, ako sú tieto taxatívne vymenované v hypotéze právnej normy obsiahnutej v a , vrátane porušenia zákazu podľa príslušného zákona, 2. a jednak ani po skutkovej stránke, kedy okresný súd nekonkretizoval žiadny skutok (z hľadiska personálneho prepojenia partnera VS a oprávnenej osoby spochybňujúceho jej nestrannosť pri zápise partnera VS do registra, či identifikácii jeho KUV, a to aj s uvedením času, prípadne aj iných okolností, za akých ku skutku došlo), ktorý účastníkom konania okresný súd kládol za vinu a ktorým mali títo naplniť znaky skutkovej podstaty porušenia zákazu podľa “ V tejto rovine odvolateľ uviedol, že „Domnievame sa, že okresný súd mal vymedziť protiprávne konanie po právnej a skutkovej stránke prioritne vo výrokovej časti uznesenia o začatí konania. Okresný súd vo výrokovej časti príslušného uznesenia (kde to malo byť uvedené prioritne) ani v jeho odôvodnení neuviedol žiadnu vlastnú kvalifikáciu protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákazu podľa , pre ktoré začal konanie o pokute, príslušné uznesenie neobsahovalo opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa opieralo. Rovnako v ňom absentovalo označenie dôkazov, na ktoré sa okresný súd odvolával. , ktorým bolo iniciované konanie o pokute z úradnej moci, vôbec neobsahovalo vymedzenie protiprávneho konania (obvinenia) tak, ako ho ustálil okresný súd; obsahovalo len vymedzenie údajného protiprávneho konania, ako ho ustálil oznamovateľ Transparency International Slovensko ako nezainteresovaná osoba, hoci na základe jeho podnetu konanie o pokute nemohlo začať.“ Ustanovenia a upravujú totiž jediný zákonný dôvod/titul pre „stíhanie“ a sankcionovanie účastníkov konania o pokute. Absencia vymedzenia predmetu (okresným súdom) iniciovaného konania o pokute implikuje, že okresný súd vôbec nemal k momentu začatia konania o pokute substancovaný predmet konania v prejednávanej veci, a tento substancoval až počas konania o pokute. Vymedzenie predmetu konania v uznesení o jeho začatí je totiž základným predpokladom pre konanie, predmet konania nemožno zisťovať a ustáliť v priebehu konania. Okresný súd sa vo výrokovej časti uznesenia o začatí konania zjavne obmedzil iba na formálne označenie konania tak, ako ho rámcovo pomenúva (napr. v a , , a príslušného zákona); odkázal len na právnu normu, ktorá sankcionovanie pokutami upravuje ( ). Uloženie pokuty však nebolo samo osebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom bolo zisťovanie a rozhodovanie o porušení zákazu podľa (ako jedného z troch protiprávnych konaní (deliktov) uvedených v hypotéze právnej normy obsiahnutej v a ods.

4 ). Uloženie pokuty je len následkom preukázania protiprávneho konania zo strany dotknutých subjektov. Okresný súd mal preto začať konanie pre (hoci aj možné) porušenie zákazu podľa príslušného zákona a za tým účelom mal skutkovo a právne vymedziť, v čom spočíva porušenie zákonnej povinnosti; podobne ako to musí obsahovať napríklad aj oznámenie o začatí správneho konania (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.10.2012). Z uvedeného dôvodu okresný súd pre účely vymedzenia predmetu konania o pokute interpretoval a aplikoval príslušné zákonné normy ústavne neakceptovateľným spôsobom, pri vymedzení predmetu konania nerešpektoval procesné štandardy. V kontexte absencie vymedzenia predmetu konania po právnej a skutkovej stránke odôvodnenie uznesenia o začatí konania nespĺňalo ani len minimálnu požiadavku podľa , ktoré sa primerane použije aj na procesné uznesenie ( v spojení s 236 ). Uznesenie, ktorým je začaté konanie o pokute z úradnej moci, musí obsahovať vymedzenie obvinenia tak, ako ho vidí súd, nie tretia nezainteresovaná osoba; analogicky ako je to v prípade uznesenia o začatí trestného stíhania, resp. uznesenia o vznesení obvinenia v trestnom konaní. Počas celého konania okresný súd neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Všetci účastníci konania sa mohli len domnievať, v čom okresný súd videl pochybenia z pohľadu Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť. Podnet oznamovateľov a názory nimi formulované neboli relevantné pre účastníkov, nakoľko konanie v právnej veci uvedenej v záhlaví tohto odvolania bolo začaté ex offo. Tým, že okresný súd v uznesení o začatí konania vôbec nesubstancoval predmet konania po právnej a skutkovej stránke, nevytvoril materiálny základ pre svoje rozhodnutie v ním iniciovanom konaní o pokute, t. j. nezaložil východiskový stav takým spôsobom (aspoň rámcovo, v minimálnom rozsahu), aby nielen okresný súd, ale aj účastníci konania o pokute vedeli, o čom sa má konať a rozhodnúť, príslušné uznesenie neuvádzalo dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vynesené a ktoré viedli okresný súd k začatiu konania o pokute, už zásadne vybočovalo z rámca ústavnej konformity a bolo arbitrárne. „Totiž otázku obsahových náležitostí uznesenia o začatí konania o pokute podľa je potrebné konfrontovať aj v intenciách práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a to najmä v spojení s právom účastníkov, ako potenciálne sankcionovaných subjektov (obvinených), vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam a k dôkazom o nich, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a vykonávaným dôkazom obsahuje , ktorý sa s prihliadnutím na primerane použije aj v mimosporových konaniach (vrátane konania o pokute).26) Právom na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania totiž treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný na vykonávaní dokazovania (, ) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať ( ) (m. m. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. ). Okresný súd mal účastníkov už v uznesení o začatí konania oboznámiť s ich právnou situáciou. Týmito vadami uznesenia o začatí konania (nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť), spojenými s nemožnosťou kvalifikovane sa vyjadriť, bol vo vzťahu k účastníkom popretý zmysel práva na spravodlivé súdne konanie, čím okresný súd vo vzťahu k účastníkom porušil ústavnoprávny princíp právneho štátu podľa , ktorý tvorí imanentnú súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Absencia vymedzenia predmetu konania už v uznesení o začatí konania o pokute bola tak závažným nedostatkom príslušného uznesenia, ktorý sám osebe zakladal znemožnenie realizácie účastníkom patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.“ Oprávnená osoba navrhla, aby odvolací súd v súlade s v spojení s vydal uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -407 zo dňa 05.05.2021 v napadnutom rozsahu zmení tak, že konanie o pokute v právnej veci uvedenej v záhlaví tohto odvolania zastaví.

59. K doručenému odvolaniu oprávnenej osoby sa písomne vyjadril partner verejného sektora a členovia štatutárneho orgánu v spoločnom a v rozsiahlom podaní na č.l. 485 až 493 spisu, z ktorého vzhľadom na jeho rozsiahlosť (ako i vzhľadom na hustotu a veľkosť použitého písma) odvolací súd uvádza len základné skutočnosti a odkazuje na tomto mieste na jeho celé obsahové znenie. K tvrdeniam partnera verejného sektora sa oprávnená osoba a členovia štatutárneho orgánu pridávajú a stotožňujú sa s argumentáciou oprávnenej osoby týkajúcou sa kritérií tzv. Engelovho testu. Okresný súd v tejto otázke neustále zotrváva na svojej argumentácii, že údajne nie sú naplnené žiadne „engelovské kritéria" pre priznanie trestného charakteru pokutami ukladaným podľa , avšak tento názor je v direktívnom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj

len „ÚS SR"). Poukázali na rozhodnutie č.k. -51 zo dňa 02.04.2020 a citovali odsek 27. odôvodnenia. Okresný súd takýmto svojím postupom nielenže doslova ignoruje aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších autorít, ale koná aj v rozpore s princípom právnej istoty, t.j. v rozpore s legitímnymi očakávaniami, že posudzovaná vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Závery okresného súdu v tomto ohľade odporujú vyslovenému právnemu názoru ÚS SR a v súčasnosti sú už navyše aj v rozpore s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Žiline. Na rozdiel od trestnoprávnych predpisov, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych alebo iných verejnoprávnych deliktov, neupravujú postup orgánov pri sankcionovaní deliktu, ktorý iná pokračovací charakter; rovnako takýto postup neupravuje ani , resp. a ani . Je faktom, ako uvádza v odvolaní oprávnená osoba, že pred okresným súdom prebiehali súbežne viaceré konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane Spoločnosti, pre ktorých ADAUS, s.r.o. (predtým Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o.) vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich zápise do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich KUV v registri. Skutková a právna stránka týchto konaní je pritom totožná. Všetci partneri verejného sektora patria/patrili do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 partnerov verejného sektora, vrátane partnera verejného sektora bol/je p. K. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich (prípadne s ním aj ďalšia fyzická osoba). V prípade niektorých partnerov verejného sektora je p. K. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. ich kontrolného orgánu (čo ale nie je prípad partnera verejného sektora). Jednotiacim prvkom je pritom v zmysle záverov súdu nepriama majetková účasť p. A. a p K. v spoločnosti GGFS s.r.o. Okresný súd uznesením o pokute sankcionoval partnera verejného sektora. členov jeho štatutárneho orgánu J.. J. Y., T.. C. A. a oprávnenú osobu z dôvodu tvrdeného porušenia zákazu výkonu činností oprávnenou osobou podľa , pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby z úkonov podľa pre partnera verejného sektora vyvodzuje z nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o. Ak by bolo čo i len hypoteticky pripustené, že došlo k porušeniu zákazu podľa (čo odmietol), v takom prípade by nešlo o opakovanie deliktu, ale takéto deliktuálne konanie by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho bolo namieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Medzi oprávnenou osobou a spoločnosťou ako partnerom verejného sektora, resp. členmi jej orgánov, neexistuje personálne prepojenie v zmysle , ktoré by mohlo spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Závery okresného súdu sú v tomto smere založené na nesprávnom a najmä neprípustnom výklade spojenia - personálne prepojenie bez toho, aby zohľadnil účel (vrátane samotného ) formulovaný v dôvodovej správe a vo viacerých usmerneniach Ministerstva spravodlivosti SR a kritéria prepojenosti uvedeného v analogicky aplikovateľných právnych predpisoch. Medzi oprávnenou osobu a Spoločnosťou ako partnerom verejného sektora, resp. členmi jej orgánov, neexistuje majetkové prepojenie v zmysle , ktoré by mohlo spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, t. j. oprávnená osoba a Q. A. neboli/nie sú svojimi príjmami závislí na spoločnosti a nemajú ani žiadnu účasť na podnikaní či zisku. Z vlastníckej a riadiacej štruktúry partnera verejného sektora a oprávnenej osoby nevyplýva a ani nikdy medzi nimi nebolo žiadne majetkové a personálne prepojenie. Oprávnená osoba ani p. A. osobne, resp. Q.. W. V. (ako druhý spoločník oprávnenej osoby), nemali priamy ani nepriamy podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo hospodárskom výsledku partnera verejného sektora, nemali ani účasť v jeho riadiacich, dozorných alebo obdobných orgánoch. nepodieľali sa na jeho podnikaní. Rovnako tak partner verejného sektora ani žiadny člen jeho orgánov nefiguroval vo vlastníckej a riadiacej štruktúre oprávnenej osoby. Okresný súd nesprávne a neprípustne interpretoval danú právnu normu ( ), resp. interpretoval ju príliš extenzívne a ústavne non-konformne vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Personálne prepojenie predstavuje účasť určitej osoby alebo subjektu na vedení inej osoby alebo subjektu bližšie ako vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo iných obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k inej právnickej osobe alebo subjektu, keď štatutárnym orgánom, jeho členom alebo členom kontrolného (dozorného) orgánu jedného subjektu a iného subjektu je tá istá osoba alebo tie isté osoby. Personálne prepojenie dvoch právnických osôb alebo subjektov nie je osobitnými zákonmi konštruované na prepojení spoločníkov disponujúcich podielom na ich majetku/aktívach, resp. na majetku/aktívach inej právnickej osoby. Okresný súd interpretoval a aplikoval verejnoprávnu normu takým (ústavne neakceptovateľným) spôsobom, že v dôsledkoch rozšíril jej vecnú a osobnú pôsobnosť aj na vzťah oprávnenej osoby (cez osobu p. A. ako jej spoločníka a konateľa) ku konečnému užívateľovi výhod partnera verejného sektora. Okresný súd založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa pre partnera verejného sektora výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. A. a p. K. v spoločnosti GGFS s. r. o., t. j. v subjekte odlišnom od partnera verejného sektora. Argumentujúc tzv. teóriou zdania, ktorá sa uplatňuje pri

rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania, vyslovil okresný súd záver, že tento vzťah bol podľa jeho názoru objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora pri jeho zápise do registra. Okresný súd však jednoznačne a jasne nekonkretizoval, ako konkrétne bol tento vzťah „objektívne" spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne partnera verejného sektora, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s. r. o. Pokiaľ okresný súd poukazoval na to, že p. K. a p. A. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s. r. o. (bod 131. uznesenia o pokute), stotožňovali sa s argumentáciou, že už z povahy samotnej funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle. Okresný súd síce na jednej strane konštatuje, že keďže boli p. K. a p. A.lenmi dozornej ľady uvedenej spoločnosti. „vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne", treba však zdôrazniť, že sám súd sa pohybuje v rovine ničím nepodložených hypotéz - len v rovine akýchsi podozrení, nemajúcich faktický základ v súdnom spise. Takýto „a priori“ podozrievavý prístup súdu, bez vecných podkladov v súdnom spise, je naopak tým, čomu by sa súd mal pri svojom rozhodovaní vyhýbať, ak sám má záujem na zachovaní vecnosti a prísnej objektivity, na ktorú na iných miestach sám poukazuje. Dotknutí účastníci konania žiadajú, aby okresný súd odvolaním napadnuté uznesenie o pokute zmenil tak, že konanie o pokute zastaví.

60. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie partner verejného sektora v rozsiahlom podaní na čl. 527 až 540 spisu, z ktorého vzhľadom na jeho rozsiahlosť (ako i vzhľadom na hustotu a veľkosť použitého písma) odvolací súd uvádza len základné skutočnosti a odkazuje na tomto mieste na jeho celé obsahové znenie (čl. 527 až 540 spisu). Uznesenie o pokute má povahu meritórneho rozhodnutia, možno proti nemu podať odvolanie podľa , vychádzajúc z čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) upravujúceho právo na účinný opravný prostriedok. Partner verejného sektora v odvolaní citoval z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. -51 z 2.4.2020. K zachovaniu lehoty na podanie odvolania citoval . Uznesenie o pokute neobsahuje poučenie o možnosti a lehote na podanie odvolania v prípade partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu, ktorým bola uložená pokuta, resp. poučenie konštatuje len to, že odvolanie môže podať iba oprávnená osoba. V zmysle je zachovaná lehota na podanie odvolania tri mesiace od doručenia uznesenia o pokute. Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi vo vzťahu k porušeniu základných práv a slobôd. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výslovnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, ale aj ich zmyslom a účelom (napr. Nález sp. zn. ). Podľa , t.j. či je na tento špeciálny typ civilného mimosporového konania potrebné aplikovať trestnoprávne princípy a trestnoprávnu úpravu, a to či už z hľadiska rešpektovania zásady zákazu dvojitého postihu za ten istý delikt (zásady ne bis in idem), z hľadiska rešpektovania zásad trestania za delikt s pokračovacím charakterom alebo z hľadiska nevyhnutnosti konkretizácie protiprávneho konania po právnej aj skutkovej stránke vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Partner verejného sektora, členovia jeho štatutárneho orgánu a oprávnená osoba podali okresnému súdu návrhy na prerušenie konania o pokute podľa v spojení s . Účastníci týmito návrhmi spochybnili okrem iného ústavnosť , zakotvujúceho jednoinštančnosť konania o pokute vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a členom jeho štatutárneho orgánu, resp. oprávnená osoba napadla aj (prípadnú) protiústavnosť príslušného zákona, pre prípad, ak toto ustanovenie zakladá jednoinštančnosť konania o pokute aj vo vzťahu k oprávnenej osobe (s poukazom na a ).

61. Okresný súd sa v konaní o návrhoch na jeho prerušenie zaoberal otázkou, či pokuty ukladané podľa § 13 príslušného zákona majú trestný charakter v intenciách troch kritérií tzv. Engelovho testu, s podporou Nálezu Ústavného súdu Českej republiky (ČR) sp.zn. zo dňa 29.9.2010. Závery okresného súdu v tom smere, že nie sú naplnené žiadne „engelovské kritéria" pre priznanie trestného charakteru pokutám ukladaným podľa , odporujú vyslovenému právnemu názoru Ústavného súdu SR, okrem záveru, že každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa má v zásade povahu rozhodnutia vo veci samej (povahu meritórneho rozhodnutia). Ústavný súd už teda naznačil, že protiprávne konania sankcionované podľa (vrátane porušenia zákazu podľa príslušného zákona) je potrebné považovať za „trestné činy", resp. „trestné obvinenia" v zmysle trestnej časti čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Hoci Dohovor operuje len s pojmom „trestný čin", Európsky súd pre ľudské

práva (ESĽP) pojmy „trestný čin, trestná vec, trestné obvinenie, trestné konanie" či „potrestanie" vykladá autonómne, bez ohľadu na to, či vnútroštátna úprava zmluvnej strany dohovoru reprobuje konkrétne konanie v režime trestného práva, správneho práva alebo iného odvetvia práva. Partnerovi verejného sektora totiž hrozí pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, čo môže predstavovať milióny eur, resp. ak tento nemožno zistiť, vo výške od 10 000 eur do 1 000 000 eur podľa . Členom jeho štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti hrozí pokuta vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur podľa ; a za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti podľa príslušného zákona, pokiaľ sa neliberuje tým, že pri zápise údajov do registra konala s odbornou starostlivosťou.

62. Odvolateľ ďalej uviedol, že na rozdiel od okresného súdu sa domnieva, že je naplnené aj druhé kritérium „Engelovho" testu, v rámci ktorého sa posudzuje skutočná podstata skutku z pohľadu účelu regulácie, právnych tradícií členských štátov, závažnosti porušenia právnej normy z hľadiska následku, stupňa odsúdenia tohto porušenia. Práve táto skutočná podstata skutku je okolnosťou omnoho významnejšou než to, či je skutok považovaný za trestný čin podľa vnútroštátneho práva zmluvnej strany Dohovoru v zmysle prvého „engelovského" kritéria. Práve cez prizmu druhého kritéria „Engelovho" testu je možné tiež konštatovať, že deliktuálne konania vymenované v hypotéze právnej normy obsiahnutej v v spojení s ods. 4 (vrátane porušenia zákazu podľa príslušného zákona), hoci nie sú upravené trestným právom, sa vzhľadom na účel a povahu sankcií k trestným činom približujú. V odvolaní odvolateľ uviedol, že pokuta uložená členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora podľa a pokuta uložená oprávnenej osobe podľa za porušenie zákazu podľa príslušného zákona represívnu funkciu určite má. Porušením niektorej zákonnej povinnosti uvedenej v v spojení s ods. 4 , hoci aj s následkom výmazu partnera verejného sektora z registra, resp. s následkom jeho sankcionovania pokutou, subjektu verejného sektora nevzniká žiadna škoda. Porušenie príslušnej zákonnej povinnosti partnerom verejného sektora (napríklad uvedenie nepravdivých údajov o KUV v registri alebo porušenie zákazu podľa ) nemá žiadny vplyv na zníženie objemu alebo stratu plnenia, ktoré subjekt verejného sektora z obchodu uzavretého s partnerom verejného sektora zinkasoval. Subjektu verejného sektora vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej s partnerom verejného sektora, resp. právo na odopretie plnenia bez rizika omeškania podľa . Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd a deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi (napr. Nález Ústavného súdu sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 12.03.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.04.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012). Konanie o deliktoch podľa (en bloc) a ich trestanie tam upravenými pokutami musí podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné poskytnúť všetky záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a vo vzťahu k obvinenému (obžalovanému z trestného činu zásada ne bis in idem, zásada trestania jedným trestom za delikt s pokračujúcim charakterom), aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť v režime . je bezpochyby právnym predpisom verejného práva, minimálne z dôvodu, že štát prostredníctvom registrujúceho orgánu (Okresného súdu) v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach príslušných subjektov, vystupuje vo vzťahu k nim z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia okresného súdu ako registrujúceho orgánu sú štátnou mocou vynútiteľné. Trestanie a ukladanie pokút v režime musí teda podliehať rovnakému režimu ako trestanie a ukladanie pokút za trestné činy či správne delikty, v dôsledku čoho sa na konanie o pokute musia analogicky aplikovať procesné štandardy vyplývajúce z trestnoprávnej úpravy (z dôvodu absencie osobitnej právnej úpravy v , resp. v ). Deliktuálne konania na úseku registra partnerov verejného sektora boli totiž zakotvené v len z vôle zákonodarcu, ich zaradenie do tohto osobitného právneho predpisu, mimo kategórie trestných činov, priestupkov, resp. správnych deliktov, nie je odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

63. Z porovnania odôvodnenia napadnutého uznesenia s Nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.09.2010, z ktorého okresný súd citoval, je zrejmé, že okresný súd sa „neinšpiroval“ len presvedčivo vysvetlenými troma kritériami Engelovho testu, ale prevzal z neho aj Ústavným súdom ČR použitú argumentáciu, ktorou okresný súd odôvodnil nepriznanie trestného charakteru pokutám ukladaným podľa . Ústavný súd ČR v konaní, v ktorom vydal príslušný nález, posudzoval možný ústavný deficit/rozpor konkrétneho ustanovenia ( zákona č. 7/2002 Sb., o konaní vo veciach sudcov, štátnych zástupcov a súdnych exekútorov, v znení zákona č. 314/2008 Sb.) s ČR,

a to na základe návrhu podaného mu Najvyšším správnym súdom ČR, z dôvodu, že napadnuté ustanovenie zakotvovalo len jednostupňové konanie vo veciach disciplinárnej (kárnej) zodpovednosti sudcov. Ústavný súd ČR upriamil pozornosť na rozpor jednoinštančnosti príslušného konania s právom disciplinárne stíhaného sudcu na spravodlivý proces, a preto sa v rámci toho zaoberal otázkou, či disciplinárne konanie voči sudcom je konaním o trestnom obvinení v zmysle 51. 6 ods. 1 Dohovoru, a teda či disciplinárne stíhaný sudca má právo na odvolanie podľa 51.2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Závery vyslovené v náleze Ústavného súdu ČR, ktoré okresný súd použil (ods. 163. napadnutého uznesenia), však nemožno vzťahovať na prejednávanú vec. Konanie o pokute podľa nemá charakter disciplinárneho konania a pokuty ukladané v režime príslušného zákona nemajú povahu disciplinárnych alebo poriadkových pokút. Deliktuálne konania taxatívne vymenované v hypotéze právnych noriem , ale aj ods. 3 a príslušného zákona, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty, nie sú disciplinárnymi previneniami partnerov verejného sektora, členov ich štatutárneho orgánu, ich KUV alebo oprávnených osôb, nakoľko medzi týmito potenciálnymi subjektmi príslušných verejnoprávnych deliktov a štátom neexistuje žiadny osobitný služobný či profesijný pomer.

64. Odvolateľ namietal, že okrem pochybenia okresného súdu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení funkcie pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora (reparačná funkcia), resp. v nesprávnom právnom posúdení charakteru ukladaných pokút z hľadiska ich všeobecného dosahu na potenciálne sankcionované subjekty, sa okresný súd úplne vyhol posudzovaniu charakteru pokút ukladaných v režime z hľadiska ich závažnosti, prísnosti či výšky. Až zodpovedanie otázky týkajúcej sa závažnosti hroziacich sankcií by determinovalo rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania o pokute za účelom predloženia veci Ústavnému súdu SR, aby tento posúdil súlad jednostupňového konania o pokute vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, členom jeho orgánov, prípadne aj vo vzťahu k oprávnenej osobe s ústavným poriadkom. Ak sa oprávnená osoba podľa liberuje spod zákonného ručenia za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora alebo jeho členovi podľa príslušného zákona, nebude existovať subjekt, ktorý by mohol podať odvolanie proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona. Vychádzajúc z doslovného znenia , liberovaná oprávnená osoba bude vylúčená z možnosti podania odvolania proti rozhodnutiu o pokute uloženej partnerovi verejného sektora a členom jeho štatutárneho orgánu; za danej situácie bude konanie o pokute vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a členom jeho orgánov naozaj jednostupňové.

65. Odvolateľ namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych alebo iných verejnoprávnych deliktov, neupravujú postup orgánov pri sankcionovaní deliktu, ktorý má pokračovací charakter; rovnako takýto postup neupravuje ani , resp. , či . Pri spáchaní deliktov s pokračovacím charakterom pri nedostatku špeciálnej úpravy je preto potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať analogiae legis podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Preto režimu ukladania trestov za pokračovacie trestné činy je podriadený aj režim ukladania sankcií (pokút) za pokračovacie delikty verejnoprávnej povahy vymenované v hypotéze právnej normy v spojení s ods. 4 . Analogicky sa teda aplikuje , ktorý ustanovuje definičné znaky pokračovacieho trestného činu; podľa tohto ustanovenia sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Pred okresným súdom prebiehali súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane partnera verejného sektora, pre ktorých ADAUS, s. r. o. (predtým Advokátska kancelária Bugala -Ďurček, s. r. o.) vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich zápise do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich KUV v registri. Ohľadne pätnástich sankcionovaných spoločností vrátane partnera verejného sektora, okresný súd ku dňu datovania „tohto odvolania“ rozhodol samostatnými sankčnými rozhodnutiami (ohľadne partnera verejného sektora samostatne napadnutým uznesením). Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých 19 partnerov verejného sektora vrátane partnera verejného sektora je totožná. Všetci 19 partneri verejného sektora patria/patrili do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným KUV všetkých 19 partnerov verejného sektora vrátane partnera verejného sektora bol/je p. K. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich (prípadne s ním aj ďalšia fyzická osoba). Okresný súd teda podriadil vyššie popísaný diskvalifikujúci vzťah pod porušenie zákazu podľa , pričom v ňom vzhliadol personálne prepojenie (nie majetkové prepojenie) medzi oprávnenou osobou (cez osobu p. A. ako jej konateľa) a partnerom verejného sektora

(cez osobou p. K. ako jeho najväčšieho nepriameho spoločníka/vlastníka). Ustanovenie explicitne pomenúva len jednu skutkovú podstatu (znaky) porušenia zákazu vykonávania úkonov oprávnenou osobou, a to majetkové alebo personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora; ide však len o demonštratívne uvedenie jedného dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby, čo zhodne konštatujeme so záverom okresného súdu (ods. 129. napadnutého uznesenia). V konaní nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora v zmysle , v zmysle zákona c. , resp. v zmysle , na ktoré (zákonné ustanovenia) partner verejného sektora vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázal.

66. Partner verejného sektora v odvolaní uviedol, že už v konaní poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke posúdenia nestrannosti sudcov a pri zohľadňovaní teórie zdania (napr. na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2015, sp. zn. zo dňa 16.04.2014, sp. zn. zo dňa 13.06.2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.09.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo 23.09.1999); príslušnou rozhodovacou praxou riešiacou vylúčenie sudcov z rozhodovania veci „sa inšpiroval“ napokon aj okresný súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že vzájomné vzťahy medzi sudcami (podobne medzi rozhodcami, advokátmi) sú založené na kolegialite a princípoch profesionálnej spolupráce, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatostí. Vzťah nepriamej majetkovej účasti p. K. (prostredníctvom spoločností G GROUP LTD.) a p. A. (prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s.r.o.) v spoločnosti GGFS s.r.o., ktorý okresný súd vyhodnotil ako diskvalifikujúci pre oprávnenú osobu z vykonávania úkonov pre partnera verejného sektora podľa (v zmysle ním vyslovenej právnej vety), nemožno subsumovať ani pod majetkové či personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora (ktoré ako jediný dôvod je uvedený v príslušného zákona), nakoľko spoločnosť GGFS s.r.o. je subjektom odlišným od PVS a ani pod vzťah ekonomickej závislosti. P. K. nebol spoločníkom partnera verejného sektora a ako fyzická osoba sa teda nezúčastňoval zasadnutí valných zhromaždení partnera verejného sektora. P. Kmotrík nebol ani členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, resp. ani žiadneho iného riadiaceho alebo dozorného orgánu partnera verejného sektora s vplyvom na jeho riadenie alebo kontrolu. Ak by aj dve odlišné spoločnosti mali rovnakého spoločníka, ktorý disponuje podielom na základnom imaní každej z nich, nešlo by o personálne prepojenie týchto dvoch spoločností, ale zrejme len o ich majetkové prepojenie (vzťah medzi subjektmi ovládanými tou istou osobou). Samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej kapitálovej účasti v spoločnosti. A ďalej výkon práv a povinností spoločníka v obchodnej spoločnosti, vyplývajúcich z obyčajnej kapitálovej účasti v spoločnosti, nie je sám osebe ani pravým riadením spoločnosti. Pod pravým obchodným riadením spoločnosti treba rozumieť predovšetkým konanie navonok voči tretím osobám, rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti, správa rutinných záležitostí spoločnosti, rozhodovanie o organizačných, obchodných, personálnych, finančných otázkach spoločnosti, vedenie evidencie a účtovníctva, prijímanie rozhodnutí vrátane prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy, samotné uzavretie zmluvy v rámci konania voči tretím osobám; a toto všetko už patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Z doslovného, jazykového znenia možno vymedziť okruh subjektov, medzi ktorými tam upravený vzťah zakladá dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa ; ide výlučne o vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. vzťah medzi oprávnenou osobou a členmi orgánov partnera verejného sektora. J. K. nevystupoval/nevystupuje v pozícii partnera verejného sektora, nie ani členom žiadneho orgánu partnera verejného sektora, je len jeho KUV, nakoľko cez ďalšie spoločnosti ovláda partnera verejného sektora.

67. Namietal odvolateľ, že okresný súd interpretoval a aplikoval verejnoprávnu normu takým spôsobom (ústavne neakceptovateľným spôsobom), že rozšíril jej vecnú a osobnú pôsobnosť aj na vzťah oprávnenej osoby (cez osobu p. A. ako jej spoločníka a konateľa) ku KUV partnera verejného sektora (p. K.); dovedené ad absurdum rozšíril jej pôsobnosť aj na vzťah oprávnenej osoby k spoločníkovi (ak spoločníka možno vôbec nazvať členom valného zhromaždenia) v poradí tretieho subjektu ovládajúceho partnera verejného sektora. Avšak vzťah oprávnenej osoby ku KUV partnera verejného sektora (založený napr. ich majetkovou účasťou v tretej spoločnosti), teda vzťah oprávnenej osoby k spoločníkovi, ktorý má len kvalifikovanú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť v partnerovi verejného sektora, resp. k inej fyzickej osobe, ktorá partnera verejného sektora inak fakticky ovláda, nie

je v právnej norme obsiahnutej v ako dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa tohto zákona upravený; takýto pomer (vzťah) jednoducho nie je v nej obsiahnutý. Teda ohľadne aplikácie okresným súdom na prejednávanú vec už od samého začiatku absentoval základný (prvotný) znak skutkovej podstaty porušenia zákazu, (znak) spočívajúci v okruhu subjektov, ku ktorým vzťah oprávnenú osobu diskvalifikuje z vykonávania úkonov (do tohto okruhu subjektov patrí len partner verejného sektora, resp. členovia jeho orgánov, nie KUV či spoločník partnera verejného sektora); ďalšie posudzovanie kvality takého vzťahu z hľadiska nestrannosti oprávnenej osoby nastupuje až sekundárne.

68. Okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. , resp. následne Ústavný súd SR v konaní pod sp. zn. sa vôbec nezaoberali meritom veci, neposudzovali vecnú správnosť rozhodnutia. Zaoberali sa len tým, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je z hľadiska rešpektovania práva na súdnu ochranu podľa riadne odôvodnené, či nie je arbitrárne, pričom dospeli k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je z hľadiska ústavnej konformity riadne odôvodnené. Nie je teda pravdivé tvrdenie okresného súdu o tom, že sa v príslušných konaniach ako diskvalifikujúci vyhodnotil vzťah minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie sudkyne (vtedy ešte advokátky) za členku štatutárneho orgánu spoločnosti, pred ktorou (po ustanovení do funkcie sudcu) následne tento minoritný akcionár vystupoval ako účastník konania. Okresný súd túto argumentáciu prevzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR, na ktoré v napadnutom uznesení poukázal, avšak išlo len o argumentáciu žalovaných k dovolaniu žalobcu. Vylúčenie oprávnenej osoby, ktorá by bola určitým spôsobom zaujatá, sa vyžaduje najmä v tých prípadoch, kedy by táto zaujatosť mohla mať vplyv na celkový priebeh a výsledok konania, ktorým je nepochybne zápis pravdivých a úplných údajov o KUV do registra, či už v rámci jeho prvotnej identifikácie alebo v rámci overenia jeho identifikácie. Nestrannosť oprávnenej osoby voči partnerovi verejného sektora je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Právna norma obsiahnutá v je právnou normou verejného práva. Z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri aplikácii verejnoprávnych sankčných noriem, ktorá zakladá obmedzenia vo sfére základných slobôd (sloboda podnikania, sloboda vlastniť majetok), by nemal byť prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Právna norma príslušného zákona, vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy, práve preto, aby obsah právnych noriem bol ich adresátmi racionálne pochopený a predvídateľný.

69. Okresný súd nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím okresný súd nesprávne právne vec posúdil. Príslušná rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. V napadnutom uznesení absentuje akékoľvek odôvodnenie, resp. vysporiadanie sa s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú v konaní odvolateľ poukázal, napriek tomu, že povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako vyplýva z jedného zo základných princípov racionálnej právnej argumentácie - z princípu univerzalizácie (zovšeobecnenia). Podľa princípu univerzalizácie každý účastník argumentácie vrátane okresného súdu musí svoje tvrdenie aplikovať nielen na konkrétny prípad, ale aj na iné prípady, ktoré sú podobné vo všetkých relevantných aspektoch (t. j. požaduje sa obsahová a hodnotová konzistentnosť) pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby okresný súd nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné (aj podľa okresného súdu, ako to tvrdí v napadnutom uznesení) analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jeho orgánov. Vzťah medzi p. A. a p. K. založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o. je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora v kontexte existencie vzťahu medzi p. A. a p. K. ako vzťahu advokát - klient, ktorý bol určujúci a ktorý sa vyznačoval atribútmi profesionality. Okresný súd síce vyslovil záver, že tento vzťah bol podľa

jeho názoru „objektívne spôsobilý" spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora pri jeho zápise do registra, jasne a jednoznačne však nekonkretizoval, ako konkrétne bol tento vzťah „objektívne" spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne partnera verejného sektora, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s. r. o. Partner verejného sektora navrhol, aby odvolací súd v súlade s v spojení s vydal uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -407 zo dňa 05.05.2021 zmení tak, že konanie o pokute v právnej veci zastaví.

70. V časti odvolania partnera verejného sektora označenej III. ako návrh na prerušenie konania, citoval odvolateľ , , , , , SR, , SR. Jediným prostriedkom, ako môže odvolateľ v tomto procesnom štádiu uplatniť základné právo priznané podľa SR vo sfére ochrany ústavnosti právneho poriadku, je predloženie (nového) návrhu adresovaného odvolaciemu súdu, aby prerušil konanie a podal na Ústavný súd SR návrh, ktorým sa bráni proti uplatneniu s nesúladného prameňa práva vo svojej veci. Vzhľadom na znenie je však v každom prípade na príslušnom súde, aby o takomto návrhu a jeho dôvodoch rozhodol. Aj keď je zrejmé, že okresný súd v konaní pred ním žiadosti o prerušenie konania v tomto ohľade nevyhovel, pričom proti takému rozhodnutiu pritom nie je prípustné odvolanie (výrok IV. uznesenia o pokute v spojení s poučením), medzitým sa zásadne zmenili okolnosti, resp. došlo k zásadným konštatovaniam ohľadom prípustnosti odvolania v konaniach podľa , či už ide o rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR alebo aj o rozhodovaciu prax samotného Krajského súdu v Žiline, na ktorú poukazoval detailnejšie nižšie. Faktom je, že okresný súd na tieto závažné konštatovania súdnych autorít naďalej neprihliada. „Je pravdepodobné, že napr. o rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 4.5.2021, na ktoré tiež nižšie poukazujeme, nemal ešte v čase rozhodovania o pokute v tomto konaní vedomosť (Uznesenie o pokute je datované dňom 5.5.2021).“ Splnenie podmienok na prerušenie konania a podanie návrhu o súlade právnych predpisov odôvodnil rozporom s , a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojitosti s . Podľa , proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Toto ustanovenie ani v spojitosti s ustanoveniami , a neumožňuje partnerovi verejného sektora a členom jeho štatutárneho orgánu podať proti uzneseniu o pokute opravný prostriedok. Predmetné ustanovenie je v rozpore s , 2 , čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Prípad posudzovaného konania je však celkom iný a partner verejného sektora je toho názoru, že v prípade sankčných konaní vedených na základe neboli dané rozumné a primerané dôvody, aby bola zásada dvojinštančnosti znegovaná. V uznesení z 28.02.2017 sp. zn. Ústavný súd SR konštatoval, že dvojinštančnosť konania je podľa judikatúry Ústavného súdu SR ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov (). Okresný súd pritom v tejto otázke neustále zotrváva na svojej argumentácii, že údajne nie sú naplnené žiadne „engelovské kritéria" pre priznanie trestného charakteru pokutám ukladaným podľa , avšak tento názor je v direktívnom rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky („ÚS SR", alebo aj „Ústavný súd“). Závery okresného súdu v tomto ohľade odporujú vyslovenému právnemu názoru Ústavného súdu.

71. V odvolaní partner verejného sektora ďalej uviedol, že Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 7.7.2009 skonštatoval, že všeobecný súd sa má otázkou ústavnosti zaoberať, ak ju účastník korektným spôsobom nastolí. Na túto rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR poukázal už aj odvolací súd priamo inštančne nadriadený Okresnému súdu Žilina. Krajský súd v Žiline predmetné rozhodnutie tiež cituje v uznesení sp. zn. zo dňa 4.5.2021 v ods. 88., že z podstaty ako priamo aplikovateľného práva v kontexte mechanizmu konkrétnej kontroly ústavnosti aplikovanej normy, z povinností súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a zo zohľadnenia relevantnej štrasburskej a komparatívnej judikatúry vyplýva, že úplná ignorácia argumentu protiústavnosti aplikovanej normy, ktorý bol konkrétny, súvisiaci s danou vecou a dôležitý, znamená porušenie práva na súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s konanie uznesením prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade s , a čl. 6 ods. 1, č. 13 Dohovoru v spojitosti s .

72. Proti uzneseniu okresného súdu podali odvolania aj členovia štatutárneho orgánu (účastníci konania), ktorým boli uložené pokuty, ktoré odvolania sú, podľa zistení odvolacieho súdu, identické s

odvolaním partnera verejného sektora, tieto však boli na poštovú prepravu podané samostatne, napriek tomu, podľa zistení odvolacieho súdu sú ale rovnaké po obsahovej stránke a i rovnako obsiahle, preto odvolací súd na ne v tejto časti len poukazuje a odkazuje a nebolo potrebné osobitne uvádzať ich dôvody na tomto mieste ide o: 1/Odvolanie účastníka konania T.. C. A. zo dňa 20.8.2021 v rozsahu od čl. 557 do 570 spisu, zásielka obsahujúca odvolanie bola daná na poštovú prepravu podľa obálky na čl. 571 spisu dňa 20.08.2021. 2/ Odvolanie účastníka konania W.. T. Q. zo dňa 20.8.2021 v rozsahu od čl. 572 do 587 spisu, zásielka obsahujúca odvolanie bola daná na poštovú prepravu podľa obálky na čl.586 spisu dňa 20.08.2021. 3/ Odvolanie účastníka konania J.. J. Y. zo dňa 20.8.2021 v rozsahu od čl. 542 do 555 spisu, zásielka obsahujúca odvolanie bola daná na poštovú prepravu podľa obálky na čl. 556 spisu dňa 20.08.2021. Odvolací súd zdôrazňuje, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo preskúmané i v rozsahu a z dôvodov týchto odvolaní členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora T.. C. A. zo dňa 20.8.2021( od čl. 557 do 570 spisu), W.. T. Q. zo dňa 20.8.2021( čl. 572 do 587 spisu), J.. J. Y. zo dňa 20.8.2021( čl. 542 do 555 spisu).

73. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach , na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , v spojení s . Návrh účastníkov konania na prerušenie konania zamietol v zmysle . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

74. Krajský súd ako primárnu riešil otázku prípustnosti a rozsahu podaných odvolaní. Z výroku I. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ním bola uložená pokuta partnerovi verejného sektora, výrokom II. bola uložená pokuta členom štatutárneho orgánu PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, výrokom III. bola uložená pokuta oprávnenej osobe, výrokom IV. boli návrhy na prerušenie konania zamietnuté a výrokom V. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa , a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej bolo v poučení uvedené, že možno podať odvolanie proti výroku V. (výrok o trovách konania).

75. Napadnuté uznesenie okresného súdu je datované dňa 5. mája 2021. V zmysle znenia účinného od 01.09.2019 môže proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že vzhľadom k zneniu bolo pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby podstatné, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty členom štatutárneho orgánu PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Oprávnená osoba je tak subjektom oprávneným podať odvolanie priamo na podklade tohto zákonného ustanovenia. Oprávnená osoba v podanom odvolaní v jeho časti I. bod 3 (čl. 460 rub spisu)uviedla, že odvolaním napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu.

76. Okresný súd vo výroku IV. odvolaním napadnutého uznesenia zamietol návrhy na prerušenie konania. Voči tomuto výroku PVS, štatutárny orgán partnera verejného sektora ani oprávnená osoba odvolanie nepodali. Napriek tomu v podanom odvolaní štatutárny orgán PVS, ako aj PVS na návrhy na prerušenie konania poukazoval s odkazom na Engelovské kritériá a ich vyhodnotenie v kontexte prejednávanej veci. Táto námietka smerovala k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo väzbe k uloženým pokutám, pričom nešlo o odvolanie do výroku IV., ktorým sa zamietli návrhy na prerušenie konania. V konečnom dôsledku je zrejmé, že proti tejto výrokovej časti odvolanie nie je prípustné podľa , ak toto zákonné ustanovenie pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o prerušení konania ( ). Aj z rozsahu odvolania podaného oprávnenou osobou plynie, že toto smeruje len proti výroku I., II. a výroku III., ktorými výrokmi bola uložená pokuta PVS, štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe. Možno tak konštatovať, že takto vyjadrená odvolacia námietka smerovala voči výrokom o uložení pokuty a nie voči výroku o zamietnutí návrhov na prerušenie konania.

77. Podľa , ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo sa poruší zákaz podľa , registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

78. Podľa za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

79. Čo sa týka prípustnosti odvolania podaného členmi štatutárneho orgánu PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020. Z citovaného nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je účastníkom konania podľa odseku 1, Vzhľadom k uvedenému odkazu vyjadrenému v je tak zrejmé, že oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa , t.j. v konaní o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade členom štatutárneho orgánu PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj PVS a členov štatutárneho orgánu PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola uložená pokuta. Podľa odseku 28. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Rovnaký záver týkajúci sa tejto veci vyslovil Ústavný súd SR aj v svojom uznesení sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020 v ods. 25. odôvodnenia. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, bývalým členom štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie.

80. Podľa na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

81. Podľa odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa .

82. Primeraná aplikácia ustanovení na konanie o pokute potom podľa názoru krajského súdu, ktorý je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, odôvodňuje záver, že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané členmi štatutárneho orgánu PVS. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000 Eur do 100.000 Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle zákona o registri partnerov verejného

sektora.“ Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu k možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené“. V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. januára 2019. Aj v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka tejto veci, v ods. 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa vylúčené.

83. Krajský súd na základe skutočnosti, že priamo poukazuje na primerané použitie na konanie o pokute, pričom podľa je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, bývalým členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj oprávnenej osobe, v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a členov štatutárneho orgánu PVS. Toto uznesenie Ústavného súdu SR bolo krajským súdom uvádzané v kontexte hodnotenia prípustnosti odvolania PVS a štatutárneho orgánu PVS so zvýraznením záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale rozhodnutím vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese.

84. Krajský súd po skonštatovaní prípustnosti odvolania podaného PVS a členmi štatutárneho orgánu PVS a oprávnenou osobou (ďalej aj len „odvolatelia“) posudzoval, či má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.

85. V podaných odvolaniach (ďalej aj len „odvolanie“) odvolatelia namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa , je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe sa subsidiárne aplikujú ustanovenia , teda aj v spojení s . Krajský súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné (v čase rozhodovania odvolacieho súdu ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu ().

86. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované . Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia aplikoval, vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné

dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto sa zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu ().

87. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia odvolateľov, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnuté uznesenie okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňa kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania .

88. Jednou z námietok vznesených v odvolacom konaní bola námietka, ktorou sa napádala výroková časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba presný opis skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Z uvedených dôvodov v odvolaní mali odvolatelia za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia, čo malo viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

89. Krajský súd tento odvolací dôvod nehodnotil ako relevantný, pričom poukazuje na účel právnej úpravy prijatý a charakter konania o uložení pokuty podľa Predmet úpravy v je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa zákona o registri partnerov verejného sektora () je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa a nasl. . Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s .

90. Konštatuje krajský súd, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2020 vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, ale sa jednalo o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese (ods. 11 odôvodnenia uznesenia NS SR). V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky plynie záver charakteru konania o uložení pokuty podľa ako konania, v ktorom sú

vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta.

91. Primárne to bola oprávnená osoba, ktorá v podanom odvolaní (v časti 6. odvolania čl. 475 rub spisu a nasl.) tiež namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné , ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, členov štatutárneho orgánu PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa , a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. -51 zo dňa 02. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený tento odvolací dôvod o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v “ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora“, Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo sa vyjadrenie, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta, ani vyjadrenie tohto skutku v uznesení, ktorým okresný súd začal konanie v prejednávanej veci. Len pre úplnosť a nad rámec právneho posúdenia veci vo vyvolanom odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že napriek tvrdenej nepreskúmateľnosti uznesenia o začatí konania č.k. -35 zo dňa 26.9.2018 súčasťou spisového materiálu sú vyjadrenia k uzneseniu okresného súdu č.k. -35 zo dňa 26.9.2018 od právneho zástupcu oprávnenej osoby zo dňa 31.10.2018, a to na čl. 48 spisu až 71 spisu, a od právneho zástupcu člena štatutárneho orgánu T.. T. Q. zo dňa 31.10.2018 na čl. 83 až 106 spisu, od právneho zástupcu člena štatutárneho orgánu J.. J. Y. zo dňa 31.10.2018 na čl. 118 až 141 spisu, od právneho zástupcu člena štatutárneho orgánu T.. C. A. zo dňa 31.10.2018 na čl. 153 až 176 spisu. Z uvedených vyjadrení podľa zistení odvolacieho súdu nie je možné konštatovať, že by vadu nedostatočného odôvodnenia uznesenia o začatí vnímali, resp. konštatovali (v čase vyjadrovania sa), a to tak oprávnená osoba a ani členovia štatutárneho orgánu, keďže v uvádzaných vyjadreniach ju nielenže neuviedli, ale vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie uvedených vyjadrení im bol dostatočne zrejmý skutkový stav, právny stav veci ako i dôvody začatia konania.

92. V odvolaniach bola podstatnou námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení s tým, že došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je , námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem a konštatovania okresným súdom, ktoré nemajú oporu v spise.

93. K uvedeným odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu

vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na , keď na konanie o uložení pokuty podľa sa primerane použijú ustanovenia , avšak ustanovenia Čl. 6, a sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci.

94. Krajský súd k výkladu právnej normy - , ktorý uskutočnil okresný súd, považuje za potrebné uviesť, že zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom (označované ako partneri verejného sektora), novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. partnerov verejného sektora nahradil pôvodný konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle o verejnom obstarávaní (ďalej len „“). prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo sa poruší zákaz podľa Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné, že v zmysle sa od oprávnenej osoby vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, tak ako vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. -51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust.

95. Podľa oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.

96. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a došlo tak k porušeniu zákazu podľa K tomuto zisteniu okresný súd uviedol, že „Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora zo dňa 18. 07. 2017, vypracovaného oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (aktuálne obchodné meno ADAUS, s. r. o.), vyplýva, že W.. J. K. bol identifikovaný ako konečný

užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ustanovenie a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora. W.. J. K. má podľa prepočtu súdu nepriamy podiel na základnom imaní partnera verejného sektora minimálne v rozsahu 87 %. Menovaný drží akcie partnera verejného sektora prostredníctvom právnických osôb BMC international, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, SLOV COUPON, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791 a Royal Invest Consulting, a.s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 31 378 048. Partner verejného sektora je právnickou osobou, akciovou spoločnosťou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a svoje orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené akcionármi. W.. J. K. má nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 87 %, pričom na základe reťaze označených právnických osôb partnera verejného sektora aj skutočne ovláda. Je preto zrejmé, že W.. J. K. ako nepriamy akcionár partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Dokonca v tomto prípade možno konštatovať, že nielenže sa podieľa na prijímaní rozhodnutí, ale je jedinou fyzickou osobou, ktorá je spôsobilá kvalifikovanou väčšinou hlasovacích práv reálne rozhodnúť. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa V.. Q. A. s W.. J. K. je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná v rozhodnom čase spoločná účasť V.. Q. A. a W.. J. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo W.. J. K. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a V.. Q. A. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Rovnako tak vlastníctvo väčšiny akcií partnera verejného sektora W.. J. K. prostredníctvom označených právnických osôb musela byť a bola známa tak členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (uvedené osoby sú spojené s W.. J. K. v množstve iných obchodných spoločností) ako aj oprávnenej osobe. Preto argument ad absurdum, že by bolo potrebné preverovať sedemstotridsaťtri prepojení medzi V.. A. a všetkými fyzickými osobami tvoriacimi vlastnícku štruktúru partnera verejného sektora, nemá v tejto veci opodstatnenie. Okrem uvedeného z účtovnej závierky partnera verejného sektora vyhotovenej za rok 2018, konkrétne z poznámok k tejto účtovnej závierke, zverejnenej vo verejnej časti registra účtovných závierok, vyplýva, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je vedená medzi spriaznenými osobami partnera verejného sektora, s ktorými v danom roku realizoval partner verejného sektora transakcie (časť poznámok účtovnej závierky označená ako ekonomické vzťahy spoločnosti a spriaznených osôb).“ Okresným súdom prijaté závery v rovine právneho vyhodnotenia by zostali nezmenené, ak by aj tvrdenie oprávnenej osoby v odvolaní „Podľa zverejneného verifikačného dokumentu zo dňa 18.07.2017 bol F.. W.. J. K., W.. (ďalej aj ako „p. K.“) konečným užívateľom výhod partnera VS z dôvodu držby zákonom ustanoveného kvalifikovaného nepriameho podielu (najmenej 25%) na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku partnera VS vo výške 65,42% (nie minimálne v rozsahu 87% prostredníctvom označených právnických osôb, ako uvádza okresný súd v bode 134 napadnutého uznesenia, pozn.) podľa bodu 1. a . (účinného ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu)“, boli vyhodnotené ako vecne správne.

97. Krajský súd je názoru, že takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle , pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodmi o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. Nepochybne z ust. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vyvolať čo i len pochybnosť o jej nestrannosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom,

tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.

98. K odvolacej námietke, že okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu PVS a oprávnenej osoby, pričom sa uspokojil výlučne s rigidným jazykovým výkladom , krajský súd uvádza, že nebola opodstatnená. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. má pozitívne vymedzenie toho, kto je partnerom verejného sektora, a negatívne vymedzenie toho, kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistené prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust. , ktorého porušenie, ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi J.. K., ktorý mal nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 87 %, a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, a preto je oprávnená osoba vylúčená v zmysle z vykonávania úkonov. Práve táto prepojenosť objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Výklad rozhodných ustanovení bol zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie v tom, že W.. J. K. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom PVS a že V.. Q. A. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je ADAUS, s.r.o.

99. v ustanovení definuje skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa Z ustanovenia vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa , z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj bývalým členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Neobstojí preto odvolacia argumentácia, že za porušenie zákazu podľa Z.z možno sankcionovať len oprávnenú osobu a nie PVS ani členov jeho štatutárneho orgánu, keďže priamo zákonné ustanovenie zákona zakotvuje, že za porušenie tohto zákazu registrujúci orgán uloží pokutu aj PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd v tejto časti v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS a členom štatutárneho orgánu PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000 Eur ako PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ale 20.000 Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.

100. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci bolo okresným súdom posudzované, či vo veci partnera verejného sektora GGT, a.s. pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho

orgánu na uloženie pokuty v zmysle Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty, došlo, tak potom bol namieste postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz podľa Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.

101. Krajský súd nehodnotí ako dôvodnú ani odvolaciu námietku PVS a štatutárneho orgánu PVS, že okresný súd sa nevyporiadal s tvrdeniami o zaviazanosti, servilnosti V.. A. vo vzťahu k W.. K.. K tejto otázke zaujal okresný súd dostatočné stanovisko v odôvodnení napadnutého uznesenia. Krajský súd na tieto zhodnotenia okresného súdu odkazuje.

102. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto , ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia , ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného , v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že v rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.

103. Podané odvolania neboli vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantné ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 Eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. S uvedeným postupom sa krajský súd ako súd odvolací stotožnil a v podrobnostiach na závery okresného súdu odkazuje. S ohľadom na obsah spisového materiálu, priebeh konania pred okresným súdom a vykonané pojednávanie bol účastníkom konania a

ich zástupcom zrejmý predmet konania, a preto námietky o prekvapivosti vydaného rozhodnutia nemôžu byť relevantné.

104. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa pre PVS vykonala oprávnená osoba ADAUS, s.r.o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. Krajský súd nezistil ani nesprávnosť skutkových zistení, ani nesprávne právne posúdenie veci ohľadom tých výrokov napadnutého uznesenia, ktoré boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu s ohľadom na rozsah podaných odvolaní (výrok IV. o zamietnutí návrhov na prerušenie konania predmetom odvolacieho konania nebol).

105. Z uvedených dôvodov tak krajský súd pristúpil k potvrdeniu uznesenia okresného súdu v odvolaniami napadnutých výrokoch I., II., III. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaniami napadnuté, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

106. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže krajský súd nezistil dôvod podľa a .

107. Krajský súd vo vzťahu ku svojmu rozhodnutiu o návrhu na prerušenie konania považuje za podstatné uviesť, že po jeho dôkladnom vyhodnotení, nevzhliadol jeho dôvodnosť.

108. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

109. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

110. Podľa (ďalej len ) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

111. Podľa súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

112. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

113. Je potrebné uviesť, že prerušenie konania má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v , ktoré jednoznačne formuluje tri zákonné dôvody pre obligatórne prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. V týchto prípadoch súd rozhodne o prerušení konania aj bez dispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Podľa je teda súd povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V tomto prípade súd podá návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. V danom prípade odvolací súd nedospel k

záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka tejto veci , by bol v rozpore s SR, preto nepredložil návrh na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR, pričom predmetné odvolania prejednal s poukazom na dôvody uvádzané v tomto rozhodnutí vyššie, s dôrazom i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 2. apríla 2020 a vyššie uvedené závery odvolacieho súdu prijaté na základe odvolacieho prieskumu vo vyvolanom odvolacom konaní odvolaniami PVS, členmi štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osoby, na ktorú sa v tejto časti odkazuje. V poukazom na tieto skutočnosti, návrhy na prerušenie konania v štádiu vyvolaného odvolacieho konania zamietol v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.