Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5PPok/4/2018

Potvrdené rozhodnutím 14Cob/49/2021
„Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci partnera verejného sektora: Fakultná nemocnica AGEL Skalica a.s. (pôvodné obchodné meno Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s.), so sídlom Korezskova 7, 909 82 Skalica, Slovenská republika, IČO: 44 444 761, za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. (pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, právne zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom K. XA, XXX XX D. - mestská časť W., za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - predsedu predstavenstva partnera verejného sektora: 1/ K.. X. B., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX I., člena predstavenstva: 2/ K.. N. R., nar. X.X.XXXX, bytom: U. XXXX/X, XXX XX D. - I. K., člena predstavenstva: 3/ J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. XXXXX/XC, XXX XX D., člena predstavenstva: 4/ X.. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX V., člena predstavenstva: 5/ X.. V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. - I. K., členovia štatutárneho orgánu 2/ až 5/ právne zastúpení: JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom J. XX, XXX XX D., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., o odvolaní partnera verejného sektora a štatutárnych orgánov partnera verejného sektora a o odvolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-281 zo dňa 02. júla 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-406 zo dňa 14.01.2021 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-419 zo dňa 30.03.2021, takto rozhodol: Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-281 zo dňa 02. júla 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-406 zo dňa 14.01.2021 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/4/2018-419 zo dňa 30.03.2021 v napadnutých výrokoch I., II., IV. a VI. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. so sídlom Korezskova 7, 909 82 Skalica, Slovenská republika, IČO: 44 444 761, práv. zastúpeného: JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, práv. zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom Miletičova 5A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - predsedu predstavenstva partnera verejného sektora: 1/ K.., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/ X, XXX XX I., člena predstavenstva: 2/ K.. N. R., nar. X.X.XXXX, bytom: U. XXXX/X, XXX XX D., člena predstavenstva: 3/ J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. XXXXX/XC, XXX XX D., člena predstavenstva: 4/ X.. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX V., člena predstavenstva: 5/ X.. V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., členovia štatutárneho orgánu 2/ až 5/ právne zastúpený : JUDr. Lucia Flochová, advokátka, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, v konaní o uloženie pokuty podľa , takto

rozhodol:

U k l a d á partnerovi verejného sektora Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. so sídlom Korezskova 7, 909 82 Skalica, Slovenská republika, IČO: 44 444 761 pokutu vo výške 10.000.- eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. I. U k l a d á členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora členovi predstavenstva: K.. N. R., nar. X.X.XXXX, bytom: U. XXXX/X, XXX XX D., bývalému členovi predstavenstva: J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. XXXXX/XC, XXX XX D., bývalému členovi predstavenstva: X.. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX V., členovi predstavenstva: X..V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D. pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do XX dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných účastníkov. II. Konanie voči K. z a s t a v u j e. III. U k l a d á oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokutu vo výške 20.000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. IV. Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podnety oznamovateľov

1. Dňa 23.8.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet občianskeho združenia T. X. I., so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX D. - mestská časť W., X.: XX XXX XXX, ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti

s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. so sídlom Korezskova 7, 909 82 Skalica, IČO: 44 444 761, nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora. V. združenie T. X. I. v podnete uviedlo, že Okresný súd Žilina ako registrujúci orgán v zmysle § 3 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vykonal dňa 01. 02. 2017 zápis spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora na základe predloženého návrhu. Overenie konečných užívateľov výhod bolo oznámené dňa 05. 07. 2018. V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je K.. S. D.. Z registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to doc. N.. X. J., N.. V. združenie T. X. I. poukázalo na § 19 ods. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého oprávnená osoby nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29. 08. 2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23. 08. 2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s. r. o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov:

a) spoločnosť D., s. r. o., so sídlom D., K. XB, N. XXX XX, ktorej jediným spoločníkom je K.. S. D., b) spoločnosť G Z. Q., so sídlom C. C St. S. I. XX, K. republika, založená podľa práva K. republiky, ktorej XX, XXXX % akcionárom je doc. N.. X. J., N.., c) spoločnosť N. Q., so sídlom C. C St. S. I. XX, K. republika, založená podľa práva K. republiky, ktorej XXX % akcionárom je N.. N. J..

N. tvrdenia T. X. I. pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 01. 02. 2017 boli spoločníkmi spoločnosti Z. s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť D., s. r. o. a doc. X. J.. X. J. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti Z., s. r. o.

Na základe uvedených skutočností vzniká podľa T. X. I. podozrenie, že K.. S. D. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c), vzhľadom na to, že tak ako doc. X. J. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti Z. s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti D., s. r. o. a G Z. Q.., v ktorých sú spoločníkmi K.. S. D. a doc. X. J., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 05. 07. 2018.

2. Dňa 12. 09. 2018 bolo súdu doručené podanie O. v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj partnera verejného sektora Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. so sídlom Koreszkova 7, 909 82 Skalica, IČO: 44 444 761, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné.

3. O.k vo svojom podnete úvodom uviedol, že upravuje v ustanovení podmienky začatia konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora, ale stráda úpravu procesu, v ktorom by registrujúci orgán overoval podozrenie, že úkony podľa pre partnera verejného sektora vykonávala oprávnená osoba, ktorá je podľa ustanovenia tohto zákona z takýchto úkonov vylúčená. Na túto tému nateraz mlčí aj právna veda. Javí sa ako hospodárne, aby sa vylúčenie overovalo v konaní podľa ustanovenia , ak existuje zjavná pochybnosť o pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov v registri. Už menej je zrejmé, ako postupovať v prípade, že niet zjavnej pochybnosti o pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov, ale úkony podľa vykonala osoba, ktorá je z takýchto úkonov vylúčená. Ustanovenia , najmä ods. 1 a 4, upravujú postup registrujúceho orgánu až potom, čo sa porušenie zákazu podľa preukáže, pričom konanie o uložení sankcie podľa začína registrujúci orgán spravidla na základe zásady oficiality, zvyčajne potom, čo v konaní podľa nepreukáže pravdivosť, úplnosť, resp. aktuálnosť údajov a pod. (uvedenému výkladu zodpovedá aj úprava v

ods. 7). Z toho vyplýva zdanlivý záver, že niet takého konania, v ktorom by sa overovalo podozrenie z vylúčenia oprávnenej osoby z úkonov podľa , čo sa javí ako veľmi úzky výklad, odporujúci zmyslu a účelu Ponúkajú sa teda dva zmysluplnejšie výklady. V prvom je nevyhnutné prezumovať pochybnosti o pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov v registri partnerov verejného sektora na tom základe, že verifikačný dokument zostavila a návrh na registráciu podala oprávnená osoba, ktorá bola vylúčená; v prípade tohto výkladu by sa podozrenie z vylúčenia oprávnenej osoby overovalo v konaní podľa . Tento výklad vychádza z účelu zákazov v ustanovení Zákonodarca vylúčením oprávnenej osoby sleduje predchádzanie konfliktu záujmov, tzn. aby konečného užívateľa výhod neidentifikovala oprávnená osoba, ktorá môže mať akýkoľvek záujem na jeho nesprávnej a/alebo neúplnej identifikácii. Vzhľadom na tento účel ustanovenia možno prijať názor, že ak konečného užívateľa výhod identifikovala oprávnená osoba, ktorá bola z takéhoto úkonu zákonom vyslovene vylúčená, potom možno dôvodne pochybovať o jej záveroch pri identifikácii. V tomto prípade sa ako problematické javí najmä to, že účastníkom konania o overenie pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov nie je nevyhnutne oprávnená osoba (čo sa dá preklenúť výkladom, keďže vyslovene nestanovuje, čo sa stane, ak oprávnená osoba návrh na pribratie do konania nepodá, právny následok stanovuje až súd v uznesení o začatí konania a zároveň podľa súd musí kedykoľvek pribrať do konania účastníka, o ktorého právach a povinnostiach sa koná). Druhý výklad si vyžaduje extenzívnu interpretáciu ustanovení , podľa ktorej by nešlo o typické konanie o uložení sankcie, ale toto konanie by v sebe zahŕňalo aj vyšetrovací atribút, kde by registrujúci orgán v prvom kroku skúmal podozrenia z vylúčenia oprávnenej osoby, teda v podstate existenciu procesnej podmienky na konanie. Tento výklad zas znamená, že konanie o uložení sankcie podľa sa môže skončiť aj zastavením (keď sa v prvom kroku nepreukáže procesná podmienka - existencia porušenia zákona), hoci zákon zastavenie takéhoto konania bez uloženia pokuty nepredpokladá. V tomto prípade sa ako problematické javí najmä to, aké sú pravidlá takéhoto konania o skúmaní existencie procesnej podmienky na začatie konania o uložení sankcie a aké postavenie v ňom má oprávnená osoba, partner verejného sektora a oznamovateľ, resp. navrhovateľ. Navyše súd v tomto prípade nemôže používať oprávnenia podľa , ktoré sú mu dané iba pre účely konania o overenie pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov, čo do značnej miery komplikuje preverenie podozrení o vylúčení oprávnenej osoby v prípadoch, kedy je potrebné zadovážiť dôkazy a oprávnená osoba ich odmieta dobrovoľne predložiť. Oznamovateľ má za to, že správnejší je prvý výklad, tzn. že podozrenie, že úkony podľa vykonala oprávnená osoba, ktorá je z týchto úkonov v zmysle zákona vylúčená, sa overuje v konaní o overenie pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných o konečnom užívateľovi výhod v registri partnerov verejného sektora, a to na základe prezumpcie dôvodnej pochybnosti o pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov, keďže verifikačný dokument zostavila a návrh na registráciu podala vylúčená oprávnená osoba. Vzhľadom na nejasnosť nevedel oznamovateľ vylúčiť, že jeho názor na procesné zaradenie tohto podania je nesprávny, a preto upriamil pozornosť na , podľa ktorého sa úkony posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Zdôraznil, že zmyslom a účelom jeho podania je poukázať na skutočnosti, ktoré vyvolávajú dôvodné podozrenie, že oprávnená osoba je vylúčená z úkonov podľa pre osemnástich partnerov verejného sektora vymenovaných v úvode jeho podania a bola vylúčená už v čase zostavenia verifikačných dokumentov pre partnerov verejného sektora a podania návrhov na registráciu. Ďalej oznamovateľ uviedol, že jediným konateľom a polovičným spoločníkom oprávnenej osoby je K.. S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX D. (ďalej len „S. D.“), pričom jediným konateľom je od 21. 09. 2016, kedy sa stalo účinným vzdanie sa funkcie ostatného konateľa S.. N. K.. Dotknutí partneri verejného sektora boli registrovaní do registra partnerov verejného sektora v čase od 01. 02. 2017 do 21. 10. 2017 (uvedené dokumentuje pripojená tabuľka č. 1 - Prehľad dotknutých partnerov verejného sektora). Z uvedeného vyplýva, že S. D. konal v mene oprávnenej osoby, keď táto zostavovala verifikačné dokumenty dotknutých partnerov verejného sektora a podávala návrh na ich registráciu do registra partnerov verejného sektora. Uvedené potvrdzujú aj verifikačné dokumenty jednotlivých dotknutých partnerov verejného sektora, ktoré podpísal S. D. osobne. Podľa tvrdenia oznamovateľa oprávnená osoba poskytuje právne služby skupine Z. a spoločnostiam, ktoré patria do skupiny Z., čo sama priznáva na svojom internetovom sídle. I. Z. ovláda doc. N.. X. J., N.., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 5, XXX XX D., čo potvrdzujú zápisy mnohých firiem zo skupiny Z. do registra partnerov verejného sektora. S. D. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D., s. r. o., so sídlom K. XB, XXX XX D., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52689/B (ďalej len „D.“). I. D. vlastní XX % podiel v spoločnosti Z., s. r. o., so sídlom I. 5, XXX XX D., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 88116/B (ďalej len „Z.“). Z uvedeného vyplýva, že XX % nepriamym spoločníkom

spoločnosti Z. je S. D.. X. J. je nepriamym XX % spoločníkom spoločnosti Z. prostredníctvom zahraničnej obchodnej spoločnosti G Z. Q.. registrovanej v K. republike. B. vyplýva z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora obchodnej spoločnosti ternet, s. r. o., so sídlom I. 5, XXX XX D., zapísanej v registri partnerov verejného sektora Okresného súdu Žilina, vložka č. 19361 (ďalej len „ternet“). Zvyšným XX % nepriamym spoločníkom spoločnosti Z. je N.. N. J., K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. (ďalej len „N. J.“), a to prostredníctvom spoločnosti N. Q.. registrovanej v K. republike, čo opäť vyplýva z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora ternet. S. D. sa stal nepriamym spoločníkom spoločnosti Z. na valnom zhromaždení spoločnosti Z. konanom dňa 10. 10. 2014. Zo zápisnice z tohto valného zhromaždenia vyplýva, že vtedajší 1/2 spoločník a druhý konateľ oprávnenej osoby S.. N. K. ako predseda valného zhromaždenia spoločnosti Z. (vzťah S.. N. K. k spoločnosti Z. nie je známy, pravdepodobne tu vystupoval ako známy X. J. a/alebo poskytovateľ právnych služieb a/alebo partner S. D.) navrhol zvýšenie základného imania spoločnosti Z., a to tak, že X. J. by si zachoval svoj XX % obchodný podiel, N. J. by si zachoval svoj XX % podiel a S. D. prostredníctvom spoločnosti D. by získal XX % podiel. Valné zhromaždenie uvedený návrh schválilo. Kľúčové pritom bolo súhlasné hlasovanie spoločníka X. J., ktorý už pred zvýšením základného imania spoločnosti Z. disponoval podielom na základnom imaní a hlasovacích právach vo výške XX % (vtedy ešte išlo o priamy podiel, až neskôr X. J. svoj podiel v Z. začal vlastniť nepriamo). Zápisnica nezachytáva žiadnu diskusiu, ktorá by predchádzala uvedenému návrhu S.. N. K. ako predsedu valného zhromaždenia, je však dôvodné predpokladať, že navýšenie základného imania bolo s S. D. predrokované, čomu zodpovedá hladký priebeh hlasovania zo strany ostatných spoločníkov, osobitne zo strany X. J.. Vo vzťahu k označeným partnerom verejného sektora oznamovateľ poukázal na to, že X. J. je ich ovládajúcou osobou v zmysle , je členom dozornej rady obchodných spoločností K., V. a I. Z., a konateľom obchodných spoločností K. T. a C.. N. J. je členom dozornej rady obchodnej spoločnosti C. a konateľom partnera verejného sektora - T. T

4. Pre ďalšiu argumentáciu považoval oznamovateľ za dôležité vysporiadať sa najmä s ustanovením § 19 písm. c), s formuláciou „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora“, a to v kontexte so skutočnosťou, že medzi jedenástimi z osemnástich dotknutých partnerov verejného sektora nie je priame personálne prepojenie, ale iba nepriame, v osobe X. J. v postavení ovládajúcej osoby týchto jedenástich spoločností. Zákonodarca používa pojem „akýkoľvek vzťah“ k partnerovi verejného sektora. Na základe prostého jazykového výkladu sa oznamovateľ domnieva, že doslova môže sa môže jednať o akýkoľvek vzťah, teda nielen prepojenia na partnera verejného sektora „v priamom rade“, tzn. na členov jeho orgánov a/alebo členov jeho riadiacej štruktúry, ale aj o nepriame personálne prepojenia. Na druhej strane, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že zákonodarca podmieňuje pojem „akýkoľvek vzťah“ k partnerovi verejného sektora kvalitatívne - musí ísť o taký vzťah, ktorý je teoreticky spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Oznamovateľ má za to, že osoba v postavení ovládajúcej osoby tieto podmienky spĺňa. Ovládajúca osoba je totiž spravidla „decision maker“, jej vplyv na ovládanú spoločnosť (ovládané spoločnosti) je nepopierateľný, a teda pokiaľ ma oprávnená osoba s ovládajúcou osobou partnera verejného sektora, ktorého konečného užívateľa výhod identifikuje, vzťah, ktorý je spôsobilý spochybniť jej nestrannosť, oznamovateľ sa domnieva, že sa tu uplatní vylúčenie v súlade s ustanovením , hoci nejde o vzťah priamo k partnerovi verejného sektora ani k jej orgánom. Uvedené by podľa oznamovateľa nemuselo platiť napr. v prípade, že by oprávnená osoba mala vzťah ku konečnému užívateľovi výhod partnera verejného sektora, pre ktorého vykonáva úkony podľa , ktorý by vo vzťahu k partnerovi verejného sektora bol menšinový akcionár, resp. osoba so zanedbateľným vplyvom.

5. V ďalšej časti podnetu poukázal oznamovateľ na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom internetovom sídle v časti určenej pre register partnerov verejného sektora zverejňuje často kladené otázky, ktoré obsahujú nezáväznú interpretáciu , pričom v odpovedi na otázku, ako zákon upravuje vylúčenie oprávnenej osoby, Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na dôvodovú správu a dostupnú judikatúru vo veciach nestrannosti sudcov uvádza, že „vzhľadom na charakter oprávnených osôb možno očakávať, že oprávnená osoba bude plniť úlohy oprávnenej osoby pre svoju doterajšiu klientelu. Tu treba uviesť, že vzťah „advokát - klient“ nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby pre tohto klienta ako partnera verejného sektora“. S uvedeným možno podľa oznamovateľa v zásade súhlasiť, keďže tento názor má oporu v judikatúre a je nevyhnutné prezumovať profesionálne správanie advokátov. Samotná okolnosť, že advokáti a klienti sa poznajú z poskytovania právnych služieb a pravidelne sa stretávajú v pracovných veciach súvisiacich s poskytovaním právnych služieb, teda nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre

vylúčenie advokáta z úkonov podľa . Vzťahy advokátov s klientmi síce z podstaty nie sú neutrálne, nakoľko v zmysle o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „) je advokát povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, teda laickým jazykom povedané, advokát má byť nadchnutý pre vec klienta, ale tieto vzťahy si v súlade s a musia zachovať profesionálny rámec. Udržiavaniu vzťahu advokáta s klientom výhradne v profesionálnom rámci zodpovedá aj veta druhá , ktorá chráni advokáta pred vykonaním pokynu klienta, ktorý by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto profesionálny vzťah medzi advokátom a klientom sám osebe nepredstavuje okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o jeho nestrannosti. Jedine v prípade, ak vzájomný vzťah presiahne takto chránený profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu, možno o takejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie advokáta z úkonov podľa (viď aj česká judikatúra: „Právni zástupcovia sú profesionáli, ktorí v tejto úlohe vystupujú v rámci výkonu svojho povolania a ich vzťah k veci a zastupovanie účastníkov je tak spravidla iba profesionálnej povahy, nie povahy osobnej.“). Záver, že určitý advokát a jeho klient majú vzťah, ktorý prekračuje profesionálny rámec, musí byť dostatočne konkretizovaný (nemôže ostať iba v rovine nepreukazného tvrdenia). Za nestranného advokáta pri výkone úkonov podľa možno považovať len takého advokáta, ktorý je nezávislý nielen na posudzovanej veci, ale aj na účastníkoch posudzovanej veci, teda aj na konečnom užívateľovi výhod, ktorý ovláda partnera verejného sektora, ktorého tento advokát ako oprávnená osoba identifikuje. Túto nezávislosť je potrebné chápať v tom zmysle, že advokát je voči účastníkom posudzovanej veci neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že všetky posudzované spoločnosti a osoby vo vlastníckej a riadiacej štruktúre sú si v jeho očiach úplne rovné. Práve táto nestrannosť advokáta ako oprávnenej osoby je zárukou pravdivej a úplnej identifikácie konečného užívateľa výhod.

6. Z uvedeného podľa oznamovateľa vyplýva, že vzťah S. D. ako konateľa a spoločníka oprávnenej osoby, ktorá poskytuje právne služby skupine Z., nie je dostatočný dôvod na vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa Oznamovateľ má za to, že týmto dôvodom je vzťah S. D., X. J. a N. J. ako investorov do spoločnosti Z., resp. vzťah obchodných partnerov v postavení akcionárov spoločnosti Z., ktorý presahuje profesionálny rámec výkonu advokácie. C. S. D. prostredníctvom firmy D. do vlastníckej štruktúry spoločnosti Z. v roku 2014 bol závislý výhradne od súhlasného hlasovania X. J., keďže bol a dodnes je ovládajúcou osobou spoločnosti Z.. Valnému zhromaždeniu konanému dňa XX. 10. 2014 (na ktorom S. D. získal 10 % nepriamy podiel v spol. Z.) nepredchádzala žiadna verejná ponuka alebo obchodná verejná súťaž, spoločnosť D. teda získala podiel na základe individuálnych preferencií X. J. a N. J.. Z uvedeného vyplýva, že X. J. a N. J. prejavili S. D. dôveru, pričom S. D. sa im môže cítiť byť zaviazaný. Okrem toho, momentálne nastavenie vzťahov v spoločnosti Z. znamená, že S. D. je nielen advokátom poskytujúcim právne služby skupine Z., ale je spoluinvestorom a obchodným partnerom X. J. a N. J. (spoločnosť Z., hoci jej názov je akronymom slov Z. Z. F. I., nie je členom skupiny Z.). Ak osoba A sprostredkuje osobe B podnikateľskú príležitosť, je prirodzené, že osoba A sa môže cítiť osobe B zaviazaná, a to bez toho, aby medzi nimi existoval konkrétny zmluvný záväzok. Táto ľudská zaviazanosť sa môže prejavovať aj tak, že osoba B chráni osobu A bez toho, aby táto požiadavku na ochranu vyslovene vzniesla, resp. osoba B nadbieha iným záujmom osoby A, bez toho, aby si to osoba A vyslovene želala. Skutočnosť, že S. D. má spoločné podnikateľské aktivity s X. J., sama osebe (bez toho, aby bolo potrebné skúmať alebo preukazovať zviazanosť, lojálnosť a pod.) predstavuje okolnosť, ktorá vyvoláva objektívne pochybnosti o nestrannosti S. D. pri úkonoch podľa , ktoré sa týkajú partnerov verejného sektora, ktorí sú ovládaní X. J., resp. v ktorých orgánoch pôsobí X. J.. X. totiž o vzťah, ktorý presahuje akceptovateľný profesionálny rámec vzťahov medzi advokátom a klientom. R. vylúčiť, že účasť S. D. prostredníctvom firmy D. vo vlastníckej štruktúre spoločnosti Z. je dôsledkom vykonávania pokynu klienta X. J., resp. niektorej zo spoločností ním ovládanej skupiny Z. (uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti Z. štruktúrou zodpovedá zápisniciam vyhotovovaným oprávnenou osobou pri poskytovaní právnych služieb a navyše na valnom zhromaždení XX. XX. XXXX bol prítomný aj advokát S.. N. K., vtedajší spoločník S. D.). V takom prípade je nepravdivý bod 2.28.11.22 verifikačného dokumentu partnera verejného sektora ternet, podľa ktorého „neexistujú žiadne osoby, okrem K.. S. D., ktoré majú podstatný vplyv na D. na základe dohody alebo inej skutočnosti“.

7. Zhrnúc svoje zistenia a úvahy oznamovateľ uviedol, že objektívne pochybnosti o nestrannosti S. D. pri výkone úkonov podľa pre dotknutých partnerov verejného sektora sú dané

buď tým, že S. D. a X. J. sú spoluinvestormi v spoločnosti Z., čo presahuje profesionálny rámec vzťahu advokáta s klientom, alebo S. D. pri správe spoločnosti D. koná v rámci vzťahu advokáta s klientom a prijíma pokyny od klienta X. J. pri správe spoločnosti D., ale v takom prípade je nepravdivé tvrdenie vo verifikačnom dokumente spoločnosti ternet, čo opäť preukazuje intenzívnejší než profesionálny vzťah medzi S. D. a X. J., keďže v takom prípade S. D. v záujme klienta uviedol pre účely identifikácie konečného užívateľa výhod spoločnosti ternet nesprávne informácie. V prípade partnerov verejného sektora obchodných spoločností K., V., I. Z., K. T. a O. je X. J. nielen v postavení ovládajúcej osoby, ale je tiež členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu. V prípade partnerov verejného sektora T. T a obchodnej spoločnosti C. je členom štatutárneho, resp. kontrolného organu N. J.. Podľa teórie zdania nie je potrebné preukazovať osobnú zaujatosť advokáta ako oprávnenej osoby, ale na jeho vylúčenie je postačujúce preukázať takú okolnosť, ktorá jeho nestrannosť objektívne spochybňuje.

X. Predmetné podanie O. C. bolo podľa obsahu posúdené ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa a bolo pripojené k podnetu občianskeho združenia T. X. I.. Na ich základe súd uznesením č.k. - 35 zo dňa 20.09.2018 začal postupom podľa ustanovenia konanie o uložení pokuty podľa Zároveň súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členom štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vyjadrenia účastníkov konania

9. Partner verejného sektora Fakultná nemocnica s poliklinikou, a.s. sa k podnetom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.10.2018, kde uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami T. X. I., ako ani s tvrdeniami p. O. C., tieto považuje výlučne za účelové, tendenčné a vykonštruované. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. . zdôrazňuje, že v danom prípade nedošlo k porušeniu povinnosti podľa ust. § 19 Zákona o RPVS.

10. Oznamovatelia podnetov poukazujú na údajné prepojenie N.. X. J. a K.. S. D. dávajúc do popredia údajnú zaviazanosť K.. S. D. k N.. X. J.. Podľa názoru partnera verejného sektora oznamovatelia dostatočne nerozlišujú skutočnosť, kto je oprávnenou osobou a aký má vzťah oprávnená osoba k N.. X. J., ale umelo vytvárajú (snažia sa podsunúť) existenciu prepojenia oprávnenej osoby a partnera verejného sektora, ktorá v skutočnosti neexistuje. Ustanovenie § 2 zákona o registri partnerov verejného sektora jednoznačne definuje, kto je partnerom verejného sektora, kto je konečným užívateľom výhod a kto je oprávnenou osobou. Partner verejného sektora a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké subjekty. Spoločnosť Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. (FNsPSi) je partnerom verejného sektora, N.. X. J. je konečným užívateľom výhod. N.. J. nie je členom orgánov spoločnosti F. a nie je ani partnerom verejného sektora. K.. S. D. zároveň nie je oprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v ktorej v čase podania podnetov bol K.. S. D. konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie v rozsahu XX %. U. XX % spoločníkom oprávnenej osoby bol S.. N. K.. S poukazom na túto štruktúru obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. je zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu nie je postačujúce len rozhodnutie spoločníka Mgr. S. D., ale i druhého spoločníka S.. N. K.. Preto partner verejného sektora vníma vykonštruovanú údajnú zaviazanosť K.. S. D. vo vzťahu k N.. X. J. ako absolútne bezpredmetnú, nakoľko bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby S.. N. K. oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie.

11. Súčasne partner verejného sektora pre úplnosť zdôraznil, že v spoločnosti Z. s.r.o., prostredníctvom ktorej oznamovatelia podnetu naznačujú prepojenie medzi oprávnenou osobou, partnerom verejného sektora a jej štatutárnym orgánom, nie je priamym spoločníkom Advokátska kancelária D. - Ďurček, s.r.o., ani K.. S.. J.. Priamym spoločníkom spoločnosti Z. s.r.o. je spoločnosť D., s.r.o. a spoločnosť G Z. Q.. H. fyzická osoba K.. S. D. (v rozhodujúcom čase bol XX % spoločníkom O. kancelárie D. - Ďurček, s.r.o.) je XXX % spoločníkom obchodnej spoločnosti D., s.r.o., ktorá je vlastníkom XX % obchodného podielu v spoločnosti Z. s.r.o., podľa názoru partnera verejného sektora nemožno okrem iného hovoriť

o žiadnej vďačnosti, resp. zaviazanosti K.. S. D. vo vzťahu k N.. X. J. i z dôvodu, že spoločnosť D., s.r.o. sa stala spoločníkom Z. s.r.o. po tom, ako riadne splatila svoj peňažný vklad. C. obchodného podielu spoločnosti D., s.r.o. v spoločnosti Z. s.r.o. je výlučne podnikateľskou aktivitou spoločnosti D., s.r.o., s ktorou oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o, nemá absolútne nič spoločné. Rovnako je podľa partnera verejného sektora namieste uviesť, že prepojenosť, resp. zaviazanosť medzi oprávnenou osobou, partnerom verejného sektora ako i N.. X. J. vylučuje aj samotný fakt, že oprávnená osoba poskytuje partnerovi verejného sektora ako i iným obchodným spoločnostiam, v ktorých má N.. X. J. pozíciu konečného užívateľa výhod, právne služby. Z pozície advokátskeho spoločenstva oprávnená osoba vystupuje ako nezávislý subjekt konajúci v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, čo samo osebe vylučuje zaviazanosť, resp. akýkoľvek vzťah oprávnenej osoby, partnera verejného sektora a štatutárneho orgánu, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Bez ohľadu na uvedené je zároveň namieste zdôrazniť, že v zmysle zákona o registri partnerov musí byt' medzi oprávnenou osobou, partnerom verejného sektora a jej štatutárnymi orgánmi vzťah, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Preto a priori je nevyhnutné skúmať kvalitu tohto vzťahu. Hoci zákonodarca v zákone o registri partnerov používa pojem akýkoľvek, podľa k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatického výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -36).

12. Partner verejného sektora ďalej vychádzajúc zo znenia ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že podľa právnej teórie sa personálnym prepojením rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke. Koho možno považovať za blízku osobu určuje . Personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby (Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.) v dozorných, kontrolných a iných orgánoch partnera verejného sektora. Majetkovým prepojením rozumieme najmä vzťahy, v ktorých je oprávnená osoba (Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.) svojim príjmom „závislá" na partnerovi verejného sektora. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy, teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, založený pracovnou zmluvou alebo dohodou. Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku partnera verejného sektora (napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií). Podľa partnera verejného sektora je absolútne nesporné, že medzi oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Durček, s.r.o. a partnerom verejného sektora neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v zmysle vyššie uvedenej právnej teórie.

13. Partner verejného sektora ďalej argumentoval, že podľa právnej teórie môžu okrem majetkového a personálneho prepojenia existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dva druhy - ide jednak o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu.

Subjektívna nestrannosť sa zakladá na teórii zdania, a teda vo výsledku znamená, že oprávnená osoba sa sama považuje za nestrannú, nezaujatú a schopnú takto konať. Za účelom preukázania tejto nestrannosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pred zápisom partnera verejného sektora urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Rovnako i partner verejného sektora považuje svoj vzťah k oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. za absolútne nestranný a nezaujatý.

Vzhľadom na skutočnosť, že subjektívna nestrannosť nie je dostačujúca, k subjektívnej nestrannosti musí pristúpiť i nestrannosť objektívna, ktorá vyžaduje, aby jestvovalo objektívne presvedčenie o tom, že neexistujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora je takého charakteru či intenzity, že by bránil v konaní oprávnenej osoby nestranne a nezávisle.

14. Vzhľadom na absenciu judikatúry a súdnej praxe v oblasti objektívnej nestrannosti oprávnenej osoby a partnera verejného sektora, partner verejného sektora sa domnieva, že na tento vzťah možno analogicky aplikovať jestvujúce súdne rozhodnutia týkajúce sa problematiky nestrannosti sudcov.

Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IL ÚS 261 / 2016 - 8 zo dňa 23 . 03 . 2016 treba rozhodnúť v každom prípade, či povaha a stupeň sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c. Spojené kráľovstvo), teda či je relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantná je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako nestranného sudcu. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by zakladala pochybnosti o nezaujatosti sudcu, môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania nastať iba v prípade, keďže celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, Že i napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodnúť nezávisle a nestranne ().

Z citovaného rozhodnutia je zrejmé. že k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť iba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“ , teda nezávisle a nestranne.

Otázku charakteru a intenzity vzťahu, ktorý môže viesť k vylúčeniu sudcu z prejednania veci, rieši i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: . Predmetom konania bolo posúdenie nezaujatosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave z dôvodu kamarátskych vzťahov s navrhovateľom. Sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľa pozná ešte z čias vysokoškolského štúdia a kamarátsky vzťah udržiavajú aj v čase rozhodovania o vylúčení sudkyne. Najvyšší súd nepovažoval vzťah sudkyne a navrhovateľa za úzky súkromný vzťah a nepovažoval sudkyňou uvedené dôvody za dostačujúce na konštatovanie toho, že reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nezaujatosti sudkyne.

15. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti je spoločnosť FNSPSI, s.r.o. absolútne presvedčená o tom, že medzi oprávnenou osobou, resp. jej spoločníkom a v rozhodujúcom čase konateľom K.. S. D. a partnerom verejného sektora ako aj jeho konateľom N.. X. J., je objektívne i subjektívne absolútne nestranný vzťah.

16. Nakoľko Zákon o RPVS neobsahuje žiadne definície pojmov ekonomického a personálneho prepojenia, v súlade so zásadou analógie legis je na možné majetkové a personálne prepojenie nevyhnutné aplikovať aj iné právne predpisy upravujúce danú problematiku - o dani z príjmov, o energetike, zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

V zmysle uvedených právnych predpisov: a) Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami. ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel. b) Účasťou osoby na vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych alebo dozorných orgánov obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu. c) Účasťou osoby na majetku alebo kontrole sa rozumie: • viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach, • viac ako 25 % nepriamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach (výška nepriameho podielu sa vypočíta ako súčin percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a tento medzivýsledok sa ešte vynásobí stomi), • nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach (výška nepriameho odvodeného podielu sa vypočíta ako súčet nepriamych podielov). Nepriamy odvodený podiel sa uplatňuje len pri výpočte výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby. Používa sa vtedy, ak nejaká osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole rovnakej ďalšej osoby. Ak je výška nepriameho odvodeného podielu viac ako XX %, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sa považujú za ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu.

17. Podľa vyjadrenia partnera verejného sektora vychádzajúc z prepojení, na ktoré poukázal oznamovateľ podnetu, spoločnosť FNsPSi, a.s. má za to, že medzi oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček s.r.o. ani nemožno určiť, vyčísliť majetkové prepojenie so spoločnosťou FNsPSi (o personálnom prepojení v tomto prípade nemožno hovoriť vôbec). Hoci spoločnosť toto považuje za nemožné, spoločnosť FNsPSi sa ad absurdum pokúsila určiť výšku nepriameho podielu FNsPSi v oprávnenej osobe. Túto vyčíslila vo výške: X,XXX %.

18. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne a nepochybne vyplýva absencia majetkového a personálneho prepojenia medzi oprávnenou osobou a spoločnosťou F., a teda i absencia porušenia povinnosti podľa ust. § 19 písm. c) Zákona o RPVS. Podľa názoru spoločnosti FNsPSi úmysel zákonodarcu v ust. § 19 Zákona o RPVS nie je vyjadrený dostatočne určito, jasne, zrozumiteľne, jednoznačne a predvídateľne, čo bráni súdu, aby sa priklonil k výkladu, ktorý by išiel na ťarchu spoločnosti. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že neurčitá právna norma sa musí vykladať na ťarchu zákonodarcu, a teda v prospech jej adresáta (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2010, sp. zn. ; nález Ústavného súdu SR z l 8. septembra 2008, sp. zn. ). Zároveň, verejná moc si nemôže nárokovať, aby bolo právo rešpektované a dodržiavané bez toho, aby mohol byť obsah právnych noriem ich adresátmi racionálne pochopený a teda aj racionálne predvídateľný (Nález Ústavného súdu SR z 28.júna 2007, sp. zn, -59).

19. Partner verejného sektora doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 1.7.2019, kde uviedol, že v prípade, ak konajúci súd ustáli záver, že v prípade partnera verejného sektora FNsPSi došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 Zákona o RPVS, čo spoločnosť kategoricky odmieta, partner verejného sektora konajúcemu súdu predkladá dôkazy preukazujúce hospodársky prospech plynúci zo záväzkových vzťahov uzatvorených so „štátom“. Hoci Zákon o RPVS pojem hospodársky prospech nedefinuje, podľa dôvodovej správy k Zákonu o RPVS pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad partnera verejného sektora, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. V danom konkrétnom prípade existuje len jeden zmluvný vzťah medzi partnerom verejného sektora a „štátom“, ktorý spĺňa zákonnú definíciu zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS, a to zmluva uzatvorená so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. FNsPSi pre úplnosť uvádza, že nemá uzatvorenú žiadnu inú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje Zákon o RPVS, pričom zdôrazňuje, že zmluvy uzatvorené so spoločnosťami Union zdravotná poisťovňa, a.s. a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nie sú zmluvami podľa ust. § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS.

20. Partner verejného sektora v tejto súvislosti uviedol, že :

a) celkový výnos partnera verejného sektora za obdobie od zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31-12-2017 predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX €, z toho výnos zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva, že podiel výnosu partnera verejného sektora zo zmluvy podľa ust. § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS na celkovom výnose partnera verejného sektora predstavuje XX,XX %. b) celkový výnos partnera verejného sektora za obdobie od 01-01-2018 do 31-12-2018 predstavoval sumu XX.XXX.XXX,XX €, z toho výnos zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. predstavoval sumu XX.XXX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva, že podiel výnosu partnera verejného sektora zo zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS na celkovom výnose partnera verejného sektora predstavuje XX,XX %. c) celkový výnos partnera verejného sektora za obdobie od 01-01-2019 do 30-04-2019 predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX €, z toho výnos zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. predstavoval sumu X.XXX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva, že podiel výnosu partnera verejného sektora zo zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS na celkovom výnose partnera verejného sektora predstavuje XX,XX %.

Partner verejného sektora zároveň uviedol, že:

a) celkové náklady partnera verejného sektora za obdobie od zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31-12-2017 predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX €. Nakoľko z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov (partner verejného sektora vyčíslil sumu nákladov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pomerne, t.j. pomer výnosov zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom za to ktoré obdobie, aplikoval i na vyčíslenie konkrétnej sumy nákladov prináležiacim k zmluve podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS. Nakoľko za obdobie od zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31-12-2017 výnosy partnera verejného sektora zo zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS, predstavovali XX,XX % z celkových výnosov, náklady k predmetnej zmluve vyčíslil ako XX % z celkových nákladov za dané obdobie. T.j. náklady za rozhodné obdobie od zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31-12-2017 predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX €. b) celkové náklady partnera verejného sektora za obdobie od 01-01-2018 do 31-12-2018 predstavovali sumu XX.XXX.XXX,XX €. Nakoľko z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov, partner verejného sektora vyčíslil sumu nákladov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pomerne, t.j. pomer výnosov zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom za to ktoré obdobie, aplikoval i na vyčíslenie konkrétnej sumy nákladov prináležiacim k zmluve podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS. Nakoľko za obdobie od 01-01-2018 do 31-12-2018 výnosy partnera verejného sektora zo zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS, predstavovali XX,XX % z celkových výnosov, náklady k predmetnej zmluve vyčíslil ako XX % z celkových nákladov za dané obdobie. T.j. náklady za rozhodné obdobie od 01-01-2018 do 31-12-2018 predstavovali sumu XX.XXX.XXX,XX €. c) celkové náklady partnera verejného sektora za obdobie od 01-01-2019 do 30-04-2019 predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX €. Nakoľko z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov, partner verejného sektora vyčíslil sumu nákladov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pomerne, t.j. pomer výnosov zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom za to ktoré obdobie, aplikoval i na vyčíslenie konkrétnej sumy nákladov prináležiacim k zmluve podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS. Nakoľko za obdobie od 01-01-2019 do 30-04-2019 výnosy partnera verejného sektora zo zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS, predstavovali XX,00 % z celkových výnosov, náklady k predmetnej zmluve vyčíslil ako 55 % z celkových nákladov za dané obdobie. T.j. náklady za rozhodné obdobie od 01-01-2019 do 30-04-2019 predstavovali sumu X.XXX.XXX,XX €.

21. Poukazujúc na dôvodovú správu k Zákonu o RPVS partner verejného sektora vyčísľuje svoj hospodársky prospech nasledovne:

(i) obdobie od zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31-12-2017 C. X.XXX.XXX,XX - R. X.XXX.XXX,XX € = H. prospech -X.XXX.XXX,XX €

(ii) obdobie od 01-01-2018 do 31-12-2018 C. XX.XXX.XXX,XX € - R. XX.XXX.XXX,XX € = H. prospech X.XXX,XX €

(iii) obdobie od 01-01-2019 do 30-04-2019 C. X.XXX.XXX,XX € - R. X.XXX.XXX,XX € = H. prospech XX.XXX,XX €

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti hospodársky prospech partnera verejného sektora FNsPSi so zmluvy podľa § 2 ods. (1) písm. d) Zákona o RPVS za obdobie od okamihu zápisu do registra partnerov verejného sektora do 30-04-2019 predstavuje sumu -X.XXX.XXX,XX €.

22. K podaným podnetom sa vyjadrila oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. podaním z 23.10.2018, kde uviedla, že podľa zverejnených verifikačných dokumentov spoločnosti Z., s. r. o. je jej základné imanie vo výške X.XXX,- eur a jej spoločníkmi boli/sú: 1. doc. N.. X. J., N.., resp. od zverejnenia zápisu v obchodnom registri dňa 21. 07. 2017 spoločnosť G Z. Q.., St. S. I. XX, C. C K. republika, ktorej priamy podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti Z., s. r. o. predstavuje XX %; jej spoločníkom s podielom vo výške XX,XXX % je pán doc. N.. X. J., N.. 2. N. Q.., St. S. I. XX, C. C K. republika, ktorej priamy podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti Z., s. r. o. predstavuje XX %; jej jediným spoločníkom je pán N.. N. J., M.B.A., a

3. D., s. r. o., K. XB, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, ktorej podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach v spoločnosti Z., s. r. o. predstavuje XX %, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v čase zápisu partnera verejného sektora do registra K.. S. D..

J. užívateľom výhod spoločnosti Z., s. r. o. je doc. N.. X. J., N.. N. Z., s. r. o. spoločnosť Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. neplnila povinnosti oprávnenej osoby.

A.. N.. X. J., N.. je jedným z konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora, spoločnosti FNsPSi z dôvodu zákonom ustanoveného kvalifikovaného priameho podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach vo výške XX %.

V čase zápisu partnera verejného sektora do registra (dňa 22. 07. 2017) neboli, resp. ani v súčasnosti nie sú doc. N.. X. J., N.. ani N.. N. J., M.B.A. konateľmi partnera verejného sektora ani členmi žiadneho iného orgánu.

Z výpisu z obchodného registra oprávnenej osoby vyplýva, že jej spoločníkmi v čase zápisu partnera verejného sektora do registra boli S.. N. K. a K.. S. D.; podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval XX %. V čase zápisu partnera verejného sektora do registra až do XX. XX. XXXX bol K.. S. D. konateľom oprávnenej osoby.

23. Oprávnená osoba ďalej uviedla, že oznamovatelia nenamietajú porušenie ustanovení a . Napokon ani s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, tak ako tieto vyplývajú z obchodného registra alebo registra partnerov verejného sektora, dôvody vylúčenia oprávnenej osoby podľa a neboli pri zápise partnera verejného sektora do registra dané. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. ako oprávnená osoba je odlišným právnym subjektom od partnera verejného sektora, spoločnosti FNsPSi rovnako nie je ani konečným užívateľom tohto partnera verejného sektora. Súčasne platí, že p. X. J. ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora nie je v pozícii konečného užívateľa výhod oprávnenej osoby. Oznamovatelia odôvodňujú vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa výlučne len poukázaním na porušenie ustanovenia príslušného zákona, a to z dôvodu údajného prepojenia oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora, ktoré (prepojenie) zakladajú na nepriamej majetkovej účasti p. S. D. a p. X. J. v spoločnosti Z., s.r.o. a v tejto súvislosti na vzťahu zaviazanosti a ekonomickej závislosti p. S. D. voči p. X. J., resp. p. N. J., z dôvodu, že mu títo súhlasným hlasovaním na valnom zhromaždení umožnili prostredníctvom spoločnosti D., s. r. o. vstup do vlastníckej štruktúry spoločnosti Z., s. r. o..

24. Oprávnená osoba ďalej poukázala, že terminologicky rozlišuje pojmy/ subjekty „partner verejného sektora“ a „konečný užívateľ výhod“. Pozitívne, resp. negatívne vymedzenie takto označených subjektov je explicitne a taxatívne upravené v ustanovení . Napokon takéto dôsledné terminologické rozlišovane uvedených pojmov/subjektov vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia citovaného zákona, ktorého porušenie zo strany oprávnenej osoby oznamovatelia namietajú. Z doslovného, jazykového výkladu vyššie citovaného ustanovenia možno vymedziť okruh subjektov, medzi ktorými tam upravený vzťah zakladá dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa ; ide výlučne o vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. vzťah medzi oprávnenou osobou a členmi orgánov partnera verejného sektora. N. X. J. nevystupoval/nevystupuje v pozícii partnera verejného sektora, ním je spoločnosť F.. Pán X. J. bol v registračnom konaní identifikovaný len ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby ku konečnému užívateľovi výhod partnera verejného sektora, teda k spoločníkovi, ktorý má kvalifikovanú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť v partnerovi verejného sektora, resp. k inej osobe, ktorá partnera verejného sektora inak fakticky ovláda, nie je v právnej norme obsiahnutej v ustanovení ako dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa tohto zákona upravený; takýto pomer (vzťah) nie je v nej obsiahnutý. Ak by sme teda aj pripustili, že medzi spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. ako oprávnenou osobou existuje cez osobu p. S. D. istý vzťah k p. X. J. ako spoločníkovi s nepriamou majetkovou účasťou a z tohto titulu konečnému užívateľovi výhod partnera verejného sektora (FNsPSi), z dôvodu, že majú nepriamu majetkovú účasť v inej spoločnosti (Z., s. r. o.), takýto vzťah nie je z hľadiska osobnej pôsobnosti právnej normy relevantný pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa . Napokon

je právnym predpisom verejného práva, konkrétne je administratívnoprávnym (správnym) právnym predpisom, minimálne z dôvodu, že štát prostredníctvom registrujúceho súdu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré sú adresátmi právnej normy, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho súdu sú štátnou mocou vynútiteľné. Z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri aplikácii verejnoprávnych predpisov by nemala byť prípustná analógia legis/iuris, ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani jej osobnú pôsobnosť na iné subjekty (adresátov), ktoré príslušná právna norma nezaväzuje. Pôsobnosť právnej normy sa môže vzťahovať len na tie vzťahy, ktoré príslušná právna norma upravuje, resp. len na tie subjekty, ktoré príslušná právna norma výslovne povoláva za jej adresátov, aby boli ňou viazaní. Vo verejnom práve vrátane správneho práva je možnosť použitia analógie legis/iuris naozaj len ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne pripúšťa alebo predpokladá, napr. pri správnom trestaní, ktorým je aj konanie o uloženie pokuty podľa , kde sa analogicky aplikujú princípy trestného práva. V prípade aplikácie právnej normy treba totiž prvotne vychádzať z jej doslovného znenia. Len za podmienky jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti (umožňujúcich napr. viac interpretácií), ako aj rozporu doslovného znenia daného ustanovenia s jeho zmyslom a účelom, o ktorého jednoznačnosti a výlučnosti niet žiadnej pochybnosti, možno uprednostniť výklad a ratio legis pred výkladom jazykovým. Samozrejme, že aj v takýchto prípadoch sa musí všeobecný súd vyvarovať svojvôle, preto svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii a zrozumiteľne ju uviesť v rozhodnutí. Vymedzenie subjektov, medzi ktorými vzťah zakladá porušenie zákazu, je v ustanovení formulované jednoznačne a zrozumiteľne, neumožňuje viac interpretácií, a to aj s prihliadnutím na dôsledné terminologické rozlišovanie partnera verejného sektora od konečného užívateľa výhod nielen v príslušnom zákone, ale už aj v samotnom jeho ustanovení . Ak príslušná právna norma upravuje pre účely vylúčenia oprávnenej osoby z dôvodu jej nestrannosti výlučne len vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, resp. členmi jeho orgánov, nemožno jej extenzívnym výkladom vzťahovať jej pôsobnosť aj na vzťah medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora (jeho ovládajúcou osobou). Napokon potreba regulácie vzťahu medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora v ustanovení , ktorý by zakladal vylúčenie oprávnenej osoby, nemusela byť pre zákonodarcu zrejme ani relevantná. Povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod v registri úplne a pravdivo a zodpovednosť za nepravdivosť a neúplnosť príslušných údajov spočíva na partnerovi verejného sektora, ten kontrahuje oprávnenú osobu za účelom plnenia príslušných povinností podľa , ten poskytuje oprávnenej osobe informácie a doklady potrebné k identifikácii jeho konečného užívateľa výhod. Preto je na mieste očakávať, že otázky nestrannosti oprávnenej osoby sa budú skúmať len vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, resp. členom jeho orgánov. Konečnými užívateľmi výhod sú spravidla osoby, ktoré majú zákonom ustanovenú kvalifikovanú majetkovú účasť v partnerovi verejného sektora z titulu držby podielov na ich základnom imaní a hlasovacích právach alebo ktoré partnera verejného sektora inak fakticky ovládajú, pričom tieto riadia partnera verejného sektora len nepriamo, spravidla prostredníctvom rozhodovania na valných zhromaždeniach; to pravé priame riadenie partnerov verejného sektora patrí do kompetencie ich štatutárnych orgánov a s nimi oprávnená osoba aj komunikuje. Totiž aj keby sme pripustili, že zo strany konečného užívateľa výhod môže dôjsť k tlaku na opravenú osobu (napríklad z dôvodu ich príbuzenského vzťahu), aby táto pri odkrývaní vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora údaje zapisované do registra skresľovala, zákonodarca oprávnene predpokladá a očakáva, že partner verejného sektora prostredníctvom jeho riadiacich orgánov má možnosť takýmto tlakom/vplyvom zamedziť, totiž na základe príslušnej dohody o plnení povinností oprávnenej osoby je zmluvným partnerom oprávnenej osoby len partner verejného sektora a tento má aj možnosť kontroly správnosti údajov zapísaných v registri; a ak tak neurobí, partnera verejného sektora, resp. členov jeho štatutárneho orgánu následne oprávnene sankcionuje podľa , s následkami uvedenými v ustanoveniach , a príslušného zákona. Oprávnená osoba sa preto domnieva, že z hľadiska osobnej pôsobnosti právnej normy obsiahnutej v , teda z hľadiska okruhu subjektov, medzi ktorými sa tam upravený vzťah má skúmať, je potrebné prísne aplikovať jej doslovný, jazykový výklad.

25. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej správnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý

právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.

26. Iná situácia však nastáva v prípade vymedzenia intenzity kvalifikovaného vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. uvádza, že dôvodom pre vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa citovaného zákona je „akýkoľvek“ vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jej orgánov, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, pričom pre tento účel ustanovenie v rámci demonštratívneho výpočtu explicitne pomenúva len jeden prípad, a to ak je oprávnená osoba personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Pojem „akýkoľvek vzťah“ je pojmom vágnym, neurčitým, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy, práve preto, aby obsah právnych noriem bol ich adresátmi racionálne pochopený a predvídateľný. Súčasne však nie sú pochybnosti o tom, že samotný pre účely vylúčenia oprávnenej osoby z úkonov podľa tohto zákona nepredpokladá akýkoľvek vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov, ktorý sa môže vyskytnúť v rámci rôznej spoločenskej interakcie dotknutých osôb; tento vzťah musí mať určitú kvalitu, intenzitu, aby mohol byť objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa . Vzhľadom na nejasnosť a nezrozumiteľnosť vymedzenia intenzity/kvality vzťahu vyvolávajúceho pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby v ustanovení sa domnievame, že vo vzťahu k určeniu takejto kvality/intenzity pomeru je potrebné aplikovať výklad logický, resp. teleologický, podľa zmyslu a účelu . Totiž doslovný jazykový výklad právnej normy príslušného zákona v tom smere, že na vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov postačuje akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, by viedol k absurdným záverom a rozhodnutiam v rozpore so zmyslom a účelom .

27. Oznamovatelia nespochybnili pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora zapísaných v registri; nespochybnil ich ani registrujúci súd. Už táto skutočnosť sama osebe domnienky oznamovateľov o existencii pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora vyvracia. Oprávnená osoba sa domnieva, že pre vznik pochybností o nestrannosti oprávnenej osoby, resp. pre rozptýlenie týchto pochybností je zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora v registri určujúci, smerodajný. Ak sú príslušné údaje zapísané v registri korektné a úplné, nikým nespochybnené, samo osebe to svedčí o tom, že oprávnená osoba konala vo vzťahu k partnerovi verejného sektora nestranne a s odbornou starostlivosťou.

28. Iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty, a to aj pre porušenie zákazu podľa , by malo byť podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. Oprávnená osoba pritom vychádza z logického výkladu právnej normy , v ktorej hypotéze sa pre účely sankcionovania prvé dve porušenia viažu práve na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov zapísaných v registri alebo sa viažu na záujem ich aktualizácie v prípade ich zmeny, aby v každom čase boli pravdivé a úplné (t. j. formuláciou: „ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa “). V tomto kontexte sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, tam uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa , malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. Oprávnená osoba nenachádza logické zdôvodnenie, prečo by práve porušenie zákazu príslušného zákona bolo v hypotéze právnej normy koncipované tak autonómne, že by na rozdiel od predchádzajúcich dvoch konaní conra legem malo byť iniciované samoúčelne, bez akejkoľvek spojitosti na predchádzajúce preukázanie nepravdivosti alebo neúplnosti príslušných zapísaných údajov alebo bez spojitosti na záujem ich aktualizácie v prípade ich zmeny. Práve naopak z hľadiska logického výkladu právnej normy iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty je možné len v prípade, ak sa preukáže nepravdivosť alebo neúplnosť zapísaných údajov, pričom tieto boli spôsobené (okrem iného) aj z dôvodu porušenia zákazu podľa . Relevantnosti vysloveného názoru nasvedčuje aj znenie ustanovenia , podľa ktorej za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm.

b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba. Vylúčenie zákonného ručenia oprávnenej osoby za zaplatenie pokuty štatutárnym orgánom partnera verejného sektora alebo jeho jednotlivými členmi, a to aj pre prípad porušenia zákazu podľa , je teda podmienené preukázaním, že táto konala s odbornou starostlivosťou, v čom oprávnená osoba vzhliada evidentný odkaz na ustanovenie citovaného zákona, ktorý ukladá oprávnenej osobe povinnosť konať nestranne a s odbornou starostlivosťou pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overení tejto identifikácie; v celom texte len v právnej norme je vymedzené, čo sa rozumie konaním s odbornou starostlivosťou. Ak teda právna norma obsiahnutá v ustanovení umožňuje oprávnenej osobe liberovať sa zo zákonného ručenia za zaplatenie pokuty preukázaním, že konala s odbornou starostlivosťou pri identifikácii konečného užívateľa výhod, a to aj pre prípad tretieho konania contra legem uvedeného v hypotéze právnej normy tohto zákona (porušenie zákazu príslušného zákona), na ktorú (a to ohľadne všetkých porušení uvedených v jej hypotéze) ustanovenie zákona odkazuje, evokuje to podmienenie sankčného konania podľa predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti a neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri v konaní podľa príslušného zákona; konanie s odbornou starostlivosťou má slúžiť práve správnej identifikácii konečného užívateľa výhod.

29. Záver o podmienenosti sankčného konania o uložení pokuty podľa predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov možno vyvodiť aj z následných právnych následkov v súkromnej sfére partnerov verejného sektora alebo členov ich štatutárneho orgánu. Podľa registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu (okrem iného) aj za porušenie zákazu podľa a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená; právoplatné rozhodnutie o pokute za porušenie zákazu podľa je súčasne rozhodnutím o vylúčení podľa , pričom vylúčenou osobou je štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorý bol vymazaný z registra podľa citovaného zákona ( ). Ďalším postihom partnera verejného sektora za porušenie zákazu podľa je právo subjektu verejného sektora odstúpiť od zmluvy uzavretej s partnerom verejného sektora, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o pokute z dôvodov podľa ( príslušného zákona). Oprávnená osoba sa domnieva, že aj vzhľadom na rozsah a závažnosť uvedených sankčných postihov je rozumné a spravodlivé očakávať, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty proti partnerovi verejného sektora, resp. jeho štatutárnemu orgánu za porušenie zákazu podľa bude podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Oprávnená osoba vyslovuje pochybnosti, že zámerom zákonodarcu bolo tak významne postihnúť partnera verejného sektora za porušenie zákazu podľa príslušného zákona napriek tomu, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné. Uvedené konštatuje oprávnená osoba aj so zreteľom na to, že členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora ani pri najlepšej vôli nemusia byť uzrozumení o niektorých vzťahoch a pomeroch, ktoré oprávnenú osobu diskvalifikujú z úkonov podľa (s prihliadnutím na neurčité znenie ustanovenia „akýkoľvek vzťah, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby“), najmä nemusia byť uzrozumení o tých vzťahoch, ktoré nespočívajú v zjavnom majetkovom alebo personálnom prepojení oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora, ktoré nevyplývajú z verejne prístupných registrov/zdrojov, nemusia byť uzrozumení o vzťahoch priateľských alebo nepriateľských medzi dotknutými osobami, a už vonkoncom nie o oznamovateľmi uvádzaných vzťahoch zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti medzi spoločníkmi v inej spoločnosti, odlišnej od partnera verejného sektora, o ktorej interných pomeroch a vzťahoch v rámci jej orgánov členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora objektívne nemôžu mať vedomosť. Snáď aj v tomto kontexte je potrebné neurčitý výraz „akýkoľvek vzťah zakladajúci pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby“, jeho intenzitu/kvalitu vykladať prísne len vo vzťahu oprávnená osoba - partner verejného sektora, nie vo vzťahu k iným, odlišným právnym subjektom, presne v súlade s jazykovým výkladom právnej normy obsiahnutej v ustanovení ohľadne jej osobnej pôsobnosti (z hľadiska okruhu subjektov, medzi ktorými sa tam upravený vzťah má skúmať).

30. Ústavne komfortná interpretácia a výklad právnej normy obsiahnutej v ustanovení je len tá, ktorá podmieňuje iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty

za porušenie zákazu podľa § 19 príslušného zákona predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri v konaní podľa § 12 príslušného zákona. Príliš formálny či formalistický výklad a aplikácia príslušnej právnej normy smerujúca k samoúčelnému sankcionovaniu by neposkytovala materiálnu ochranu zákonnosti, nebola by zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Aj dôvodová správa k uvádza, že konania podľa tohto zákona sú vzájomne podmienené. Oprávnená osoba preto uprednostňuje logický výklad právnej normy obsiahnutej v ustanovení , v súlade so zásadami formálnej logiky, resp. výklad podľa zmyslu a účelu . V opačnom prípade nastane situácia, že hoci sú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri pravdivé a úplné, nikým nespochybnené, a teda účel bol naplnený, aj tak budú v sankčnom konaní uložené pokuty, neraz citeľné, partnerovi verejného sektora, členom jeho štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe; vtedy je na mieste sa pýtať cui bono; vo význame čomu ma prospieť samoúčelné ukladanie pokút z hľadiska zásad formálnej logiky alebo účelu a zmyslu .

31. Pre účely možno majetkové alebo personálne prepojenie vymedziť v súlade s definičnými znakmi uvedenými v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sa pre účely tohto zákona ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením rozumie (i) účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo (ii) vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo (iii) v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na 1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej XX % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej XX % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, ..., 2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu.

Obdobne vymedzuje ekonomické, resp. majetkové (už nie personálne) prepojenie aj ustanovenie o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majetkové (už nie personálne) prepojenie vymedzuje aj ( ), hoci užšie v porovnaní s jeho vymedzením podľa .

32. S prihliadnutím na vyššie uvedené definičné znaky majetkového a personálneho prepojenia, v kontexte vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich zo zápisov v obchodnom registri, resp. registri partnerov verejného sektora, oprávnená osoba konštatuje, že Advokátska kancelária D. - K., s. r. o. ako oprávnená osoba ani JB., ktorí boli jej jedinými spoločníkmi v čase zápisu partnera verejného sektora do registra, a posledný z menovaných aj jej konateľom, ani žiadna ich blízka osoba (v zmysle a ) nikdy nemali účasť na majetku, kontrole ani vedení partnera verejného sektora (FNsPSi), t. j. nemali žiadny priamy ani nepriamy podiel na jeho základnom imaní, na hlasovacích právach alebo jeho hospodárskych výsledkoch (zisku), súčasne nemali žiadny vplyv na rozhodovanie jeho riadiacich ani dozorných orgánov. Podobne ani partner verejného sektora, resp. ani žiadna iná osoba, ktorá mala/má v ňom priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní a na hlasovacích právach vrátane jeho konečného užívateľa výhod p. X. J., žiadny člen jeho orgánov ani žiadna ich blízka osoba nemala/nemá účasť na majetku, kontrole alebo vedení oprávnenej osoby. Oprávnená osoba a partner verejného sektora neboli a nie sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby ani jej blízkej osoby. Spoločníci, resp. konateľ oprávnenej osoby p. S. D. nebol a nie je vo vzťahu k p. X. J. alebo p. N. J. ani blízkou osobou v zmysle a . Z pohľadu majetkového alebo personálneho prepojenia neexistuje tak žiadny vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora.

XX. Oznamovateľ p. O. C. vo svojom podaní uvádza, že príslušnému valnému zhromaždeniu spoločnosti Z., s. r. o. nepredchádzala žiadna verejná ponuka alebo obchodná verejná súťaž, čo považuje oprávnená osoba za veľmi neštandardnú situáciu, ktorá sa v praxi takmer vôbec neuplatňuje. Spoločnosť s ručením obmedzeným, pokiaľ je táto súkromnoprávnym subjektom, nezvykne verejne ponúkať

svoje obchodné podiely. Spoločnosti s ručením obmedzeným sú zakladané a existujú ako relatívne uzatvorené spoločnosti, s obmedzeným počtom spoločníkov. Ich zakladateľské dokumenty mnohokrát obmedzujú prevoditeľnosť obchodných podielov. Rovnako aj právna úprava obsiahnutá v vychádza z tejto koncepcie, predpokladá záujem spoločníkov na relatívne uzavretom okruhu spoločníkov, pričom nie sú pochybnosti, že tento záujem je legitímny. Práve z dôvodu sledovania legitímneho záujmu na relatívne uzavretom a vzájomne poznanom okruhu spoločníkov v spoločnosti upravuje, že spoločník môže zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka len so súhlasom valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčuje inak ( ), resp. že spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu len, ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťa; táto môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia ( ). V tejto súvislosti zakladateľské dokumenty spoločností s ručením obmedzeným veľmi často upravujú predkupné právo ostatných spoločníkov na prevádzaný obchodný podiel v spoločnosti, pričom ide o štandardné klauzuly v zakladateľských dokumentoch. Predaj obchodného podielu prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je v praxi realizovaný a napokon aj zákonom prikázaný len v prípade, ak obchodný podiel v spoločnosti predáva subjekt verejného práva, nakoľko nakladá s verejným majetkom, a to práve v záujme transparentného nakladania s verejným majetkom.

XX. Obchodná spoločnosť D., s. r. o. nadobudla obchodný podiel v spoločnosti Z., s. r. o. na základe schválenia valným zhromaždením spoločnosti Z., s. r. o. uskutočneným dňa 10. 10. 2014; zápisnica zo zasadnutia príslušného valného zhromaždenia bola prílohou uznesenia o začatí konania. Valné zhromaždenie spoločnosti Z., s. r. o., na ktorom sa v tom čase zúčastnili jej jediní dvaja spoločníci p. X. J. a p. N. J., rozhodlo o zvýšení jej základného imania z pôvodných X.XXX,- eur na sumu X.XXX,- eur. I. D., s. r. o. prevzala záväzok na nový peňažný vklad vo výške XXX,- eur, čím nadobudla priamy podiel v spoločnosti Z., s. r. o. vo výške XX % na jej zvýšenom základnom imaní a hlasovacích právach. Spoločnosť D., s. r. o. takto prevzatý peňažný vklad riadne a včas splatila; základné imanie spoločnosti Z., s. r. o. je v celom rozsahu splatené. T. spoločnosť D., s. r. o. nenadobudla majetkovú účasť v spoločnosti Z., s. r. o. bez akéhokoľvek ekonomického protiplnenia, skutočne vložila peňažné prostriedky do spoločnosti Z., s. r. o.. Vstup osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným prostredníctvom prevzatia záväzku na nový vklad je štandardným, aprobovaným spôsobom nadobudnutia majetkovej účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ( ).

35. Objektívnou skutočnosťou, ktorá vyvracia domnienky oznamovateľov o zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti p. S. D. vo vzťahu k p. X. J. alebo p. N. J. je samotná úprava pomerov medzi spoločníkmi spoločnosti Z., s. r. o. v spoločenskej zmluve. Podľa čl. XI bodu 3 spoločenskej zmluvy spoločnosti Z., s. r. o. je valné zhromaždenie schopné uznášania, ak sú prítomní všetci spoločníci spoločnosti. Bez účasti spoločnosti D., s. r. o., ktorej konateľom je p. S. D., nie je valné zhromaždenie spoločnosti Z., s. r. o. uznášaniaschopné. Pritom podľa spoločenskej zmluvy tejto spoločnosti do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí napríklad rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy alebo o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, členov dozornej rady, ako aj prokuristu (čl. XI bod 2 písm. d/, f/, g/, k/ spoločenskej zmluvy).

36. Ak by dovtedajší spoločníci spoločnosti Z., s. r. o., p. X. J. a p. N. J., na valnom zhromaždení dňa 10. 10. 2014, na ktorom rozhodli o zvýšení základného imania spoločnosti Z., s. r. o. a na ktorom (podľa slov oznamovateľa p. O. C. na základe individuálnych preferencií a dôvery p. X. J.) spoločnosť D., s. r. o. prevzala záväzok na nový peňažný vklad, sledovali cieľ podriadiť spoločnosť D., s. r. o., resp. p. S. D. ich vôli, založiť vo vzťahu k nim pocit zaviazanosti, vďačnosti za umožnenie vstupu do spoločnosti Z., s. r. o. alebo ich urobiť ekonomicky závislými na ich rozhodnutiach, ako navodzuje oznamovateľ p. O. C., neponechali by v rukách spoločnosti D., s. r. o., resp. p. S. D. tak silnú pozíciu, a možno aj obštrukčný nástroj vo vzťahu k uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia spoločnosti Z., s. r. o., a tým ku kreovaniu a spriechodneniu jeho rozhodnutí. T. už v samotnej spoločnosti Z., s. r. o. má spoločnosť D., s. r. o. ako jej minoritný spoločník, a prostredníctvom nej aj p. S. D., vo vzťahu k zostávajúcim dvom spoločníkom autonómne postavenie, bez náznaku akejkoľvek zaviazanosti, servilnej poddajnosti alebo ekonomickej závislosti.

37. Ďalšou objektívnou skutočnosťou, ktorá vyvracia domnienky oznamovateľov o pocite zaviazanosti p. S. D. vo vzťahu k zostávajúcim dvom spoločníkom spoločnosti Z., s. r. o. je samotná úprava práv minoritných spoločníkov obsiahnutá v . Za účelom zabezpečenia základnej

ochrany tzv. minoritných spoločníkov v rámci ich účasti na riadení a kontrole spoločnosti upravuje viaceré inštitúty, ktorými výrazne eliminuje, resp. úplne vylučuje poddajnosť, servilnosť, zaviazanosť alebo ekonomickú závislosť minoritných spoločníkov vo vzťahu k väčšinovým spoločníkom, a to aj so zameraním na ich právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu). Žiadny spoločník, ani väčšinový, ani menšinový, nemôže zneužívať svoje postavenie vo vzťahu k ďalšiemu spoločníkovi. Podľa a zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje. Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje. Rovnaké princípy sa aplikujú aj v podmienkach akciovej spoločnosti, kedy akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, resp. spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako ( ). Tieto citované právne normy síce neobsahujú sankciu za ich porušenie, avšak z rozhodovacej praxe súdov možno vyvodiť, že relevantným je v takomto prípade nárok na náhradu škody ( a a nasl. ), ktorou môže byť ujma, ktorá ostatným spoločníkom v dôsledku správania niektorého spoločníka vznikla. Teda minoritný spoločník sa môže domáhať nároku na náhradu škody voči inému spoločníkovi, ak sú porušované jeho práva vrátane jeho práva na podiel na zisku. Ďalším právnym následkom môže byť pozastavenie výkonu práva, ktorým niektorý (majoritný) spoločník spôsobuje ujmu na právach a oprávnených záujmoch ostatných (menšinových) spoločníkov, a to s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Adresátom právnej normy, v zmysle ktorej spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými spoločníkmi rovnako, nie je len spoločnosť ako taká, ale aj orgány spoločnosti. Za účelom zabezpečenia ochrany minoritných spoločníkov ďalej priznáva určité osobitné oprávnenia tzv. kvalifikovanému menšinovému spoločníkovi/akcionárovi. Vo všeobecnej rovine majú menšinoví spoločníci rovnaké práva ako držitelia väčšiny; disponujú všetkými základnými právami spoločníka (napr. právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo na podiel zo zisku, právo na vyrovnávací podiel, právo na podiel na likvidačnom zostatku), ale aj právami doplnkovými (napr. právo podať na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, právo požadovať od štatutárneho orgánu informácie o záležitostiach spoločnosti, právo nahliadať do dokladov spoločnosti vrátane dokladov obsahujúcich obchodné tajomstvo). Okrem týchto základných práv im však priznáva aj výber osobitných práv menšinových spoločníkov, napr. právo požadovať zvolanie (mimoriadneho) valného zhromaždenia na prerokovanie nimi navrhovaných záležitostí (, ), a ak takéto valné zhromaždenie zvolané nebude, oprávnení spoločníci môžu zvolať valné zhromaždenie sami, resp. môžu požiadať súd o zvolanie takéhoto valného zhromaždenia (129 ods. 2, ), právo predkladať spoločníkom návrh uznesenia per rollam ( ), ďalej právo požadovať, aby bola nimi určená záležitosť zaradená do programu valného zhromaždenia (, ), právo požadovať, aby dozorná rada preskúmala výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach ( ), právo uplatniť v mene spoločnosti nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného v rozpore so zákonom ( ), právo požadovať, aby predstavenstvo v mene spoločnosti uplatnilo jej nároky na vrátenie plnenia, ktoré spoločnosť vyplatila akcionárom v rozpore so zákonom ( ), právo požadovať, aby dozorná rada v mene spoločnosti uplatnila nároky na náhradu škody, prípadne iné nároky, ktoré má spoločnosť proti členom predstavenstva podľa ( ). Ak predstavenstvo alebo dozorná rada bez zbytočného odkladu nesplní žiadosť minoritných akcionárov, môžu títo uplatniť nároky v mene spoločnosti sami ( ). ďalej poskytuje možnosť každému spoločníkovi, aj tomu minoritnému, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, domáhať sa za zákonom ustanovených podmienok určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia súdom, ak uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami ( a ), a to aj vtedy, ak by rozhodnutie valného zhromaždenia obmedzovalo podiel na zisku spoločníka tým, že by nebolo s každým spoločníkom zaobchádzané rovnako, teda by bolo evidentné, že uvedené rozhodnutie má zlepšiť ekonomické postavenie len niektorých spoločníkov, prípadne došlo k zneužitiu postavenia väčšinového spoločníka v rámci rozhodovacej pôsobnosti valného zhromaždenia. Ďalšia významná ochrana menšinových spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným spočíva v tom, že bez ich súhlasu nie je možné dosiahnuť platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou. v tomto prípade vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka ( ), a to aj v prípade, keď o zmene spoločenskej zmluvy rozhoduje na základe ustanovenia

valné zhromaždenie, pričom na ostatné druhy rozhodnutí stačí jednoduchá/kvalifikovaná väčšina hlasov všetkých spoločníkov.

38. Teda už samotná právna úprava obsiahnutá v umožňuje menšinovým spoločníkom brániť sa v prípadoch, ak sa domnievajú, že sú ohrozené záujmy spoločnosti alebo sa cítia byť diskriminovaní zo strany spoločnosti alebo majoritných spoločníkov, umožňuje im za istých okolností presadiť svoju vôľu alebo záujmy, a tým ich vzťah k spoločnosti alebo väčšinovým spoločníkom zrovnoprávňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zákonná úprava práv všetkých spoločníkov spoločnosti, resp. osobitných práv len menšinových spoločníkov, v kontexte zákazu konania spoločnosti alebo samotných spoločníkov znevýhodňujúcim alebo zneužívajúcim spôsobom, dostatočne zabezpečuje, aby všetci spoločníci mali reálne rovnaké a autonómne postavenie, čím zásadne neguje domnienky oznamovateľov o zaviazanosti, servilnej poddajnosti alebo ekonomickej závislosti spoločnosti BIZZ, s. r. o. alebo p. S. D. vo vzťahu k p. X. J. alebo p. N. J.. Ak vychádzame z legitímneho predpokladu, že každý sa správa/musí správať a konať v súlade so zákonom, p. X. J., ani p. N. J. nemohli na valnom zhromaždení dňa 10. 10. 2014 ani neskôr pomyslieť, očakávať, a už vôbec nie požadovať od p. S. D., aby sa cítil voči ním zaviazaný a aby sa podriaďoval ich vôli. Platí to aj naopak; zákonná úprava postavenia spoločníkov v spoločnosti obsiahnutá v Obchodnom zákonníka s akcentom na úpravu práv tzv. kvalifikovaných minoritných spoločníkov poskytuje p. S. D. dostatočnú bázu, aby konal vo vzťahu k p. X. J. a p. N. J. autonómne, emancipovane, o to viac to platí, že od konania valného zhromaždenia dňa 10. 10. XX14 ku dňu zápisu partnera verejného sektora do registra uplynuli roky.

XX. Spoločnosť N. Q.., a prostredníctvom p. N. J., vlastní podiel na základnom imaní a hlasovacích právach v spoločnosti Z., s. r. o. vo výške 20 %, a teda táto sama nemá rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti Z., s. r. o.. U. alebo hospodárska závislosť spoločnosti D., s. r. o., resp. p. S. D. voči N. Q.. je vylúčená, objektívne nemôže ani podliehať pokynom spoločnosti N. Q.. na valných zhromaždeniach. I. D., s. r. o., a prostredníctvom nej p. S. D., a N. Q.., a prostredníctvom nej p. N. J., spoluvytvárajú vôľu spoločnosti Z., s. r. o. na jej valných zhromaždeniach a vzhľadom na ich menšinové podiely (vo vzťahu k podielu spoločnosti G Z. Q../p. X. J.) absentuje v ich vzťahu prvok podriadenosti.

XX. Pokiaľ ide o tvrdenia oznamovateľa p. O. C. o spoločných podnikateľských aktivitách p. S. D. a p. X. J., ktorými taktiež spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, oprávnená osoba poukazuje, že pri výklade pojmu „podnikanie“, resp. „podnikateľská aktivita“ je potrebné vychádzať z legálnej definície obsiahnutej v ustanovení a ; podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, pričom za podnikateľa sa považuje (i) osoba zapísaná v obchodnom registri, (ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (iii) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a (iv) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

41. Vychádzajúc z legálnej definície podnikania, spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným nie sú podnikateľmi a ich činnosť v rámci spoločnosti nie je podnikaním. Tento záver potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej kapitálovej účasti v spoločnosti. Vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť samotnej právnickej osoby smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Spoločník svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti môže vykonávať iba nepriamo, jedine prostredníctvom rozhodovania na valnom zhromaždení alebo rozhodovania mimo valného zhromaždenia ( ). Výkon práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vyplývajúcich z obyčajnej kapitálovej účasti v spoločnosti nie je ani podnikaním a sám osebe nie je ani pravým riadením spoločnosti, napokon ani nemôže ním byť vzhľadom na sporadické zasadanie valných zhromaždení a obsahovú náplň činností tohto orgánu spoločnosti. Pod pravým obchodným riadením spoločnosti treba rozumieť predovšetkým konanie navonok voči tretím osobám, rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti, správa rutinných záležitostí spoločnosti, rozhodovanie o organizačných, obchodných, personálnych, finančných otázkach spoločnosti, vedenie evidencie a

účtovníctva, prijímanie rozhodnutí vrátane prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy, samotné uzavretie zmluvy v rámci konania voči tretím osobám; a toto všetko už patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Ak páni S. D. a X. J. majú nepriame obchodné podiely v spoločnosti Z., s. r. o., disponujú a nakladajú len so svojim majetkom, čo však nezakladá medzi nimi podnikateľský vzťah, a teda sa navzájom nedostávajú do vzťahu zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti. R. teda tvrdenie oznamovateľa p. O. C. o spoločných podnikateľských aktivitách p. S. D. a p. X. J.; títo sú len spoločníkmi spoločnosti Z., s. r. o. s nepriamou majetkovou účasťou, s možnosťou nepravého riadenia spoločnosti Z., s. r. o.. V zmysle je podnikateľom len spoločnosť Z., s. r. o.; táto vykonáva podnikateľské aktivity vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

42. Navyše valné zhromaždenie nie je permanentne zasadajúci orgán; zasadá najmenej/spravidla jedenkrát ročne ( ). Spoločníci vykonávajúci svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky. Teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti Z., s. r. o. nemohol vzťah p. S. D. a p. X. J. alebo p. N. J. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského.

43. Partner verejného sektora ako právnická osoba koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu ( ). N.. X. J. je konateľom partnera verejného sektora a výlučne len z tejto pozície voči p. D., resp. oprávnenej osobe pristupoval. O. p. N. J. nebol/nie je členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, a teda priamo neriadil/neriadi partnera verejného sektora, nerozhodujú o jeho obchodnom vedení, nezastupujú partnera verejného sektora navonok a nekonajú za neho vo vzťahu k tretím osobám, ani vo vzťahu k oprávnenej osobe.

44. Povinnosti oprávnenej osoby podľa vykonávala pre partnera verejného sektora Advokátska kancelária D. - Ďurček, s. r. o., R. V čase zápisu partnera verejného sektora do registra oprávnená osoba mala dvoch spoločníkov, Mgr. S. D. a S.. N. K., každý s podielom na jej základnom imaní a hlasovacích právach vo výške XX %. Podľa spoločenskej zmluvy oprávnenej osoby je valné zhromaždenie uznášania schopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú viac ako polovicu všetkých hlasov (čl. IX bod 8 spoločenskej zmluvy). Rozhodnutie valného zhromaždenia je prijaté, ak zaň hlasovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných spoločníkov (čl. IX bod 9 spoločenskej zmluvy). Zo spôsobu rozhodovania spoločníkov v oprávnenej osobe je zrejmé, že p. S. D. sám nemal vplyv na rozhodovanie oprávnenej osoby, a to ani v prípade, ak by konal v súlade s vôľou p. X. J.. W. v podstatných veciach, čím výkon funkcie oprávnenej osoby nepochybne je, mohli jedine obaja spoločníci spolu. I., že p. S. D. sa prostredníctvom spoločnosti D., s. r. o. podieľa spolu s p. X. J. na základnom imaní a hlasovacích právach v spoločnosti Z., s. r. o., nemal vplyv na pomer oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, ktorým je spoločnosť odlišná od spoločnosti Z., s. r. o..

XX. Vyššie sa oprávnená osoba snažila objektivizovať úvahy o absencii zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti p. S. D. voči zostávajúcim dvom nepriamym spoločníkom spoločnosti Z., s. r. o.. V. v tomto smere neuviedli žiadne konkrétne relevantné skutočnosti; z ich strany ide o subjektívne pociťované domnienky, v rovine špekulácií, ktoré nie sú ničím objektivizované. N. vyššie popísanej úprave pomerov spoločníkov vo vzťahu ku kvóru potrebnom pre uznášaniaschopnosť valných zhromaždení spoločnosti Z., s. r. o. v jej spoločenskej zmluve, resp. popri úprave práv spoločníkov s akcentom na úpravu osobitných práv minoritných spoločníkov v V. zákonníku, ktoré umožňujú spoločnosti D., s. r. o., resp. jej jedinému spoločníkovi p. S. D. vystupovať vo vzťahu k zostávajúcim dvom nepriamym spoločníkom spoločnosti Z., s. r. o. autonómne, emancipovane, bez náznaku zaviazanosti alebo servilnosti, popri skutočnosti, že spoločníci spoločnosti Z., s. r. o. nevykonávajú podnikateľskú činnosť, navzájom sa neúkolujú, vykonávajú ich práva týkajúce sa jej riadenia a kontroly len nepriamo, prostredníctvom rozhodovania na valných zhromaždeniach, pričom tieto zasadajú len sporadicky, čo vylučuje ekonomickú závislosť p. S. D., popri skutočnosti, že p. X. J. ani p. N. J. nikdy neboli členmi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, a teda ani z tohto titulu na p. S. D. nemohli vplývať, nemôžu domnienky oznamovateľov obstáť. C. vyššie uvedené skutočnosti vylučujú pochybnosti o zaviazanosti alebo ekonomickej závislosti p. S. D. voči p. X. J. alebo p. N. J., a to už v rámci vnútorných vzťahov v samotnej spoločnosti Z., s. r. o.. O to viac to platí pre vzťah medzi spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. ako oprávnenou osobou a spoločnosťou FNsPSi ako partnerom verejného sektora, ktorá je subjektom práva odlišným od spoločnosti GGFS, s. r. o., s vlastným riadiacim orgánom. Vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora sa riadi dohodou o plnení

povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora uzavretou medzi nimi, je teda vzťahom obchodným, založeným výlučne na profesionálnej báze.

46. K poukazu oznamovateľa p. O. C. na „teóriu zdania“, ktorá sa dôsledne zohľadňuje pri posudzovaní zaujatosti sudcov a z ktorej odvodzuje, že na vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa je postačujúce preukázanie takej okolnosti, ktorá nestrannosť oprávnenej osoby objektívne spochybňuje, oprávnená osoba uviedla, že sa domnieva, že oprávnenej osobe pri vykonávaní úkonov podľa nesvedčí taká nestrannosť, ktorá by mala byť porovnateľná so sudcovskou nestrannosťou, a teda sa nemožno od oprávnenej osoby dovolávať záruk, ktoré bezvýnimočne platia na sudcovskú nestrannosť (nestrannosť sudcov musí byť posudzovaná prísnejšie), možno príslušnú judikatúru považovať minimálne za inšpiratívnu pre určenie kvality/intenzity vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, prípadne k jeho konečnému užívateľovi výhod, či táto už na strane oprávnenej osoby nezakladá pochybnosti o jej nestrannosti. Podľa príslušnej právnej úpravy je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu (veci), ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Právne relevantnou je existencia určitého, právne významného pomeru sudcu, a to buď k predmetu sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania, jeho výsledku, resp. by mal na veci priamy osobný alebo majetkový záujem, alebo k stranám sporu, resp. ich zástupcom, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) vzťahu k nim. Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, či tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, nie podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla účastníka) uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale podľa objektívnych symptómov. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by zakladala pochybnosti o nezaujatosti sudcu, môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že i napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodnúť nezávisle a nestranne.“. Pri dôslednom zohľadňovaní teórie zdania Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad nepovažoval za dôvod pre vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave z rozhodovania veci jej kamarátsky vzťah s navrhovateľom z čias vysokoškolského štúdia, dokonca kamarátky vzťah udržiavali aj v čase rozhodovania o vylúčení sudkyne z prejednávania veci, a to napriek tomu, že sama sudkyňa namietla svoju zaujatosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval vzťah sudkyne a navrhovateľa za bližší, priateľský, či úzky súkromný vzťah a ňou uvádzané dôvody nevyhodnotil za relevantné okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o jej nezaujatosti, s akcentom na zákonnú prezumpciu nestrannosti sudcov, resp. kolegiálny vzťah bývalých spolužiakov právnickej fakulty. Dôvodil, že iba samotná skutočnosť, že sudkyňa pozná účastníka konania ako bývalého spolužiaka, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného pre vylúčenie sudkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež nepovažoval za závažnú skutočnosť pre vylúčenie sudcu z rozhodovania veci jeho vzťah/ kontakt s účastníkom konania z titulu ich členstva v poľovníckom združení a stretávania sa v rámci rovnakej záujmovej činnosti. Súd vyhodnotil námietku zaujatosti podanú žalovanou ako nedôvodnú, s odôvodnením, že vo vzťahu sudcu k účastníkovi nevzhliadol priateľský vzťah. V tejto súvislosti len na okraj uviedol, že vzťahom priateľským sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení,

ale aj účasti na spoločnom duševnom i duchovnom živote a podobne. Je preto dôležité odlišovať priateľstvo od iných medziľudských vzťahov. Vzťah ku spoločnej záujmovej činnosti ani príslušnosť k nej samé osebe neprezrádzajú existenciu vzťahu, ktorý by svojou intenzitou bolo možné bez ďalšieho označiť za vzťah priateľský.“. V inom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky len na okraj (nad rámec posudzovanej kauzy) uviedol, že okolnosť, že sudca „pozná" účastníka konania alebo jeho zástupcu, bez toho, aby boli v bližšom osobnom vzťahu, nie je v judikatúre súdov považovaná za relevantnú okolnosť pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania určitej veci, keďže sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu významného z hľadiska ustanovenia . Vo vzťahu k rozhodcom rozhodujúcim v rozhodcovskom konaní, u ktorých sa rovnako uplatňujú princípy nezávislého a nestranného rozhodovania, ktoré sú určujúce pri rozhodovaní sudcov, Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že bežná profesionálna spolupráca advokátov nemusí sama osebe znamenať okolnosť, ktorá by vzbudzovala dôvodné pochybnosti o prípadnom pomere rozhodcu z kruhov advokátov k inému advokátovi zastupujúceho účastníka rozhodcovského konania; tieto pochybnosti môže vyvolať spolupráca, avšak nie jednorazová, ale dlhodobá, majúca povahu určitej ekonomickej závislosti, napríklad spolupráca v spoločnej advokátskej kancelárii. Dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti rozhodcu nemôže vyvolať ani spoločná účasť rozhodcu a zástupcu účastníka v profesijnej alebo spoločenskej organizácii (v prejednávanom prípade išlo o spoločnú účasť v disciplinárnej komisii. Najvyšší súd Českej republiky taktiež vyslovil, že ani skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. vyslovil, že ani predchádzajúci krátkodobý pracovný pomer pracovníka správneho orgánu u účastníka správneho konania nemôže byť bez ďalších, k tomu pristupujúcich skutočností (napr. okolnosti ukončenia pracovného pomeru) považovaný za dôvod pochybnosti o nezaujatosti menovaného pracovníka. S akcentom na dôslednú aplikáciu teórie zdania Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že vzájomné vzťahy medzi sudcami (podobne medzi rozhodcami, advokátmi) sú založené na kolegialite a princípoch profesionálnej spolupráce, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska . Pomer k účastníkom môže byť dôvodom k vylúčeniu, ak je niektorý z účastníkov sudcovi osobou blízkou ( ), ďalej aj priateľský alebo nepriateľský vzťah, vzťah určitej závislosti ekonomickej alebo služobnej a podobne. Z rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky alebo Českej republiky, resp. z rozhodnutí ich ústavných súdov možno abstrahovať, kedy vzťah k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom možno považovať za objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcov (prípadne rozhodcov alebo zamestnancov správnych orgánov). Nepochybne pôjde o prípady, kedy je sudca súčasne na strane účastníka konania alebo svedka, resp. ak by bol konaním alebo jeho výsledkom dotknutý na svojich právach, taktiež ak má k účastníkom konania alebo ich zástupcom vzťah príbuzenský alebo jemu obdobný, rýdzo osobný, priateľský alebo zjavne nepriateľský, prípadne vzťah ekonomickej závislosti; posledný prípad je však nutné stotožniť s ekonomickým vzťahom bezprostredným a priamym, napr. ak rozhodca pôsobí súčasne ako zamestnanec jednej zo strán rozhodcovskej zmluvy, kolega v zamestnaneckom alebo obdobnom pomere a podobne; bývalé zamestnanecké vzťahy, bez ďalších pridružených skutočností (okolnosti skončenia pracovného pomeru) nie sú dôvodom pre pochybnosti o nezaujatosti. Rovnako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako gestor relevantnej právnej úpravy registra partnerov verejného sektora a predkladateľ príslušného zákona na svojej internetovej stránke (pod rubrikou „register partnerov verejného sektora - často kladené otázky“) pre účely vymedzenia personálneho prepojenia oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora akcentuje najmä vzťah osôb, ktoré sú si navzájom „blízke“, pričom v tomto smere odkazuje práve na ustanovenie ; personálne prepojenie oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora teda stotožňuje so vzťahom príbuzenským, rodinným, rýdzo osobným, blízkym s takou intenzitou, že ak by jedna z osôb utrpela ujmu, druhá by ju dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú, resp. tento vzťah stotožňuje s účasťou oprávnenej osoby v riadiacich, dozorných alebo iných orgánoch partnera verejného sektora. Súčasne aj vyššie citované ustanovenie , pokiaľ sa zmieňuje o blízkej osobe pre účely personálneho alebo ekonomického prepojenia, odkazuje taktiež na ustanovenie . Naopak súdna rozhodovacia prax nepovažuje za skutočnosť vzbudzujúcu pochybnosti o nezaujatosti vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych.

47. Oprávnená osoba sa vzhľadom na vyššie vymedzené skutočnosti (ne)zakladajúce pochybnosti o nestrannosti, kedy dlhoročný kamarátsky vzťah medzi sudcom a účastníkom konania ešte z čias vysokoškolského štúdia, či členstvo/príslušnosť sudcu a účastníka konania k združeniu, pravidelné kontakty pri záujmovej alebo profesijnej činnosti alebo bývalé zamestnanecké vzťahy objektívne neodôvodňovali pochybnosti o nestrannosti sudcov alebo rozhodcov, sa domnievame, že vzťah medzi p. S. a p. X. J., resp. p. N. J. založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti Z., s. r. o., v súvislosti s ktorou prichádzajú do kontaktu sporadicky len na jej valných zhromaždeniach, ktorý je čisto formálny, existujúci na obchodnej, profesionálnej báze, určite nedosahujúci intenzitu pomeru príbuzenského, priateľského, rýdzo osobného (v zmysle ), nemôže objektívne odôvodňovať pochybnosti o nestrannosti p. S. D. k zostávajúcim dvom spoločníkom spoločnosti Z., s. r. o., a už vôbec nie pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, ktorý je právnym subjektom odlišným od spoločnosti Z., s. r. o. Za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť p. S. D. alebo oprávnenej osoby („môže cítiť zaviazaný“) subjektívne oznamovateľom javí. Právny štát nemôže mať väčší záujem na nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora pri vykonávaní úkonov podľa než na nestrannosti sudcov, verejných funkcionárov alebo zamestnancov správnych orgánov, v ktorých rukách sa koncentruje najväčšia moc a ktorí sú jej nositeľmi pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.

48. V závere svojho vyjadrenia oprávnená osoba uviedla, že oznamovatelia vo svojich podaniach neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce vzťah zaviazanosti, servilnosti alebo ekonomickej závislosti p. S. D. voči zostávajúcim dvom nepriamym spoločníkom spoločnosti Z., s. r. o.; v tomto smere ich výsostne subjektívne a špekulatívne dohady nemožno ani objektivizovať. Úplne inou úvahou, odlišnou od tej, na ktorej oznamovatelia zakladajú vzťah zaviazanosti p. S. D., možno dospieť k záveru, že nadobudnutie nepriameho podielu v spoločnosti Z., s. r. o. p. S. D. mohlo byť dôsledkom výsostne obchodných vzťahoch, založených na vecnej a profesionálnej báze, s plným rešpektovaním zásad poctivého obchodného styku. Práve tieto atribúty charakterizujú obchodné vzťahy viac ako oznamovateľmi proklamovaná servilnosť alebo vzájomná zaviazanosť spoločníkov spoločnosti; a vzťah medzi spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným obchodným vzťahom nepochybne je. Vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora vznikol a riadi sa výsostne len dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora; tento vzťah bol uzavretý v rámci podnikateľskej činnosti zmluvných strán, je obchodnoprávny, kde sa jeho profesionálny rámec predpokladá; a ktorý sa pri posudzovaní zaujatosti sudcov napokon ani sám osebe nepovažuje za spôsobilý vyvolať pochybnosti o nezaujatosti. Oprávnená osoba aj v rámci výkonu advokácie svojho času poskytovala právne služby pre partnera verejného sektora, pričom aj tento vzťah bol založený na profesionálnej báze. Profesionálny vzťah advokáta ku klientovi nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby pre klienta ako partnera verejného sektora a sám osebe neodôvodňuje pochybnosti o nezaujatosti oprávnenej osoby, čo oprávnená osoba konštatuje zhodne s oznamovateľom p. O., resp. v súlade s metodickými usmerneniami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Rovnako aj p. S. D. prichádzal do kontaktu s p. X. J. v rámci výkonu advokácie oprávnenej osoby a tento pomer bol taktiež sprevádzaný výsostne profesionálnym a vecným prístupom advokáta. Oznamovatelia nepreukázali žiadne relevantné konkrétne skutočnosti odôvodňujúce bližší, úzky, súkromný, priateľský vzťah p. S. D. a p. X. J. (zodpovedajúcej intenzity), nad rámec rýdzo profesionálneho vzťahu. Argumentácia oznamovateľov, že p. S. D. sa môže cítiť zaviazaný voči p. X. J. je podľa nášho názoru nepostačujúca pre záver o personálnom prepojení oprávnenej osoby s partnerom verejného sektora. Ani oprávnená osoba ani p. S. D. sa nepodieľajú na majetku, riadení alebo kontrole partnera verejného sektora, nemajú žiadny majetkový alebo osobný záujem na hospodárskych výsledkoch (zisku) partnera verejného sektora, a platí to aj naopak, uvedené subjekty nemajú voči sebe navzájom žiadne riadiace ani kontrolné právomoci, a teda logicky nemožno ani objektívne predpokladať, že by podnikateľský vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora mal prekročiť profesionálny rámec. Vylúčenie oprávnenej osoby, ktorá by bola určitým spôsobom zaujatá, sa vyžaduje najmä v tých prípadoch, kedy by táto zaujatosť mohla mať vplyv na celkový priebeh a výsledok konania, ktorým je nepochybne zápis pravdivých a úplných údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra. Nestrannosť oprávnenej osoby voči partnerovi verejného sektora je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Oznamovatelia extrémne extenzívne vykladajú ustanovenie . Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora odvodzujú od nepriameho, potenciálneho vzťahu p. S. D. a p. X. J. v inej, od partnera verejného sektora

odlišnej spoločnosti. Tvrdenia o personálnom prepojení týchto dotknutých osôb, ak by aj nejaké boli, sú veľmi vzdialené partnerovi verejného sektora a jeho sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k partnerovi verejného sektora sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora. V naznačenom kontexte nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o partnerovi verejného sektora alebo jeho konečnom užívateľovi výhod do registra (napokon tieto sú pravdivé a úplné). Predsa formálny vzťah spoločníka k inému spoločníkovi (dokonca s nepriamou majetkovou účasťou) v jednej spoločnosti nie je objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer niektorého tohto spoločníka k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch neparticipuje, sú mu ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemá vplyv; v tomto smere doviedli oznamovatelia svoje úvahy ad absurdum. 49. K začatému konaniu sa vyjadrili členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora K.. X. B. (podanie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX), K.. N. R. (podanie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX), X.. V. J. (podanie doručené súdu XX.XX.XXXX), J. F. (podanie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX) a X.. T. K. (podanie doručené súdu dňa 31.10.2018) obsahovo identickými podaniami, kde uviedli, že neuznávajú porušenie zákazu podľa ust. § 19 Zákona o RPVS. S Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o. ako oprávnenou osobou nemajú žiadny vzťah, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť. Necítia sa subjektívne ani objektívne prepojení s oprávnenou osobou Advokátskou kanceláriou Bugala

- Ďurček, s.r.o., nie sú spoločníkom v oprávnenej osobe, nemajú účasť na podnikaní ako tichý spoločník v oprávnenej osobe. Rovnako oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. nie je personálne ani majetkovo prepojená so Spoločnosťou. K prepojeniu, na ktoré poukázal oznamovateľ podnetu T. majú rovnaký podnikateľský záujem v spoločnosti Z. s.r.o. uvádzajú, že spoločnosť a spoločnosť Z. s.r.o. nemajú spoločný podnikateľský záujem. O podnikateľských aktivitách spoločnosti Z. s.r.o. nič nevedia.

50. Členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora poukázali na to, že ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. nie je osobou, ktorá by mala účasť na majetku, kontrole alebo vedení Partnera verejného sektora, napriek tomu sa oznamovateľ T. snaží účelovo poukázať na jej porušenie podľa ust. § 19 Zákona o RPVS. Druhá časť definície ekonomického a personálneho prepojenia hovorí o vzájomnom vzťahu medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel - v intenciách podnetu T. X. I. majú byť týmito osobami K.. S. D. a A.. N.. X. J., N.., tieto osoby sú vo vzájomnom vzťahu pod kontrolou a vedením spoločnosti Z. s.r.o., štruktúra spoločnosti Z. s.r.o. a jej vzťahy v spoločnosti nie sú predmetom tohto konania.

51. Z vyššie opísaných skutočnosti podľa členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora vyplýva nepochybný záver, že spoločnosť a jej orgány v čase zápisu do registra partnerov verejného sektora ani v súčasnosti nemajú akýkoľvek a žiadny vzťah s oprávnenou osobou Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.. Spoločnosť D. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. nie sú identické, či už v štruktúre spoločnosti, predmete podnikania a iných podnikateľských záujmoch. Oznamovatelia nedôvodne poukazujú na nestrannosť Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o.. Uvádzajú, že Advokátskej kancelárii Bugala - Ďurček, s.r.o. ako oprávnenej osobe partner verejného sektora poskytol všetku požadovanú súčinnosť, poskytol jej informácie o spoločníkoch, o štruktúre spoločnosti, komplexné a pravdivé informácie o konečných užívateľoch výhod, pričom všetky zverejnené a zapísané údaje zodpovedajú skutočnosti.

52. V čase tvrdeného porušenia povinností bol členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora aj X.. I. P., ktorý však podľa zistenia súdu dňa 23.5.2018 zomrel.

53. V záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, súd okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 11.6.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. Návrh na prerušenie konania partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu

54. Podaním zo dňa 30.8.2019 navrhla právna zástupkyňa partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu, aby súd konanie prerušil podľa . V návrhu uviedla, že vzhľadom na: a) doposiaľ vydané rozhodnutia tunajšieho súdu v konaniach založených na obdobnom skutkovom základe, kde dvaja sudcovia konajúceho súdu nad rámec existencie zákonnej úpravy naznačili identický právny názor, v zmysle ktorého i vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora; b) absenciu výslovnej právnej úpravy umožňujúcej podanie opravného prostriedku, c) výrazný zásah do chránených základných práv a slobôd všetkých účastníkov konania,

v tomto štádiu konania partner verejného sektora a jednotliví štatutári partnera verejného sektora týmto podávajú návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia ods. (1) písm. b) a podnet na podanie návrhu na začatie konania o súlade zákonovs , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom podľa článku 125 ods. (1) písm. a) . V prípade, ak partner verejného sektora v konaní podľa ustanovenia Zákona hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné (teda, že nedošlo k porušeniu povinnosti podľa ods. (1) Zákona), registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Partner verejného sektora teda prakticky musí dokazovať svoju „nevinu“ a citované zákonné znenie dokonca implicitne prezumuje vinu partnera verejného sektora z porušenia povinnosti podľa Zákona (logicky, ak začne konanie podľa ustanovenia Zákona, tak existuje dôvodná pochybnosť o správnosti a úplnosti zapísaných údajov a partner verejného sektora je povinný hodnoverne preukázať, že zapísané údaje sú pravdivé a úplné a ak bude pasívny tak bude rozhodnuté, že túto povinnosť porušil). Okrem výmazu partnera verejného sektora, ďalším nepriaznivým následkom je, že rozhodnutie o výmaze je i rozhodnutie o vylúčení podľa v platnom znení (ďalej aj ako „“), ktorým sa štatutárnemu orgánu respektíve osobám, ktoré tvoria štatutárny orgán partnera verejného sektora zakáže byť členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu obchodných spoločností alebo družstva. Následne priamo ex lege začína i konanie o uloženie pokuty v zmysle Zákona, ktorého je PVS a štatutárny orgán aktuálne účastníkom. Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť, že tomuto konaniu o uloženie pokuty, ale nepredchádzalo konanie podľa sporného ustanovenia ods. (7) Zákona. Podľa ust. ods. (5) : Na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenie sa nepoužije. Podľa ust. ods. (1) : Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Sporné ustanovenia ako aj ďalšie ustanovenia v systéme členenia zákona v spojení s ostatnými ustanoveniami procesných predpisov umožňujú podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) len pre oprávnenú osobu, ktorá ručí za zaplatenie pokuty osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Vzhľadom k uvedenému analogicky vyplýva, že pozitívnym výpočtom jedného možného odvolateľa v ust. Zákona je vymedzený okruh osôb, ktoré majú zachované dvojinštančné konanie, a teda ostatné osoby nemajú žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu Registrového orgánu, ktorým je Okresný súd Žilina. Vyššie citované ustanovenia patria do systému Zákona, ktorý upravuje pokuty za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom. Pokuty sú diferencované podľa závažnosti porušenej povinnosti do viacerých kategórií. Pokuty pre partnera verejného sektora Zákon ustanovuje vo výške získaného hospodárskeho prospechu resp. od 10.000,00 € do 1.000.000,00 €, pre štatutárny orgán partnera verejného sektora od 10.000,00 € do 100.000,00 €, pre oprávnenú osobu od 10.000,00 € do 100.000,00 € a pre konečného užívateľa výhod do 10.000,00 €. Zároveň podľa ods. (2) Zákona Registrujúci orgán vykoná aj výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných

údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo za porušenie zákazu podľa Zákona a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Rozhodnutie o výmaze je i rozhodnutie o vylúčení podľa , ktorým sa štatutárnemu orgánu respektíve osobám, ktoré tvoria štatutárny orgán partnera verejného sektora zakáže byť členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu obchodných spoločností alebo družstva. Ďalej si dovoľujeme vysloviť názor, že Zákon je sporný už len v tom, či v tomto prípade je Registrujúci orgán Okresný súd Žilina nezávislým a nestranným súdom, pred ktorým je možné prejednať a rozhodnúť ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv. Sporné ustanovenie Zákona: Zriaďuje sa register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva. Koncept konania o uloženie pokuty a postavenia Okresného súdu Žilina je ojedinelý, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. vo svojej tretej hlave Príslušnosť súdu nevymedzuje Okresný súd Žilina ako príslušný na konanie o uloženie pokuty, zároveň v štvrtej hlave Zloženie súdu a vylúčenie sudcov je vymedzená dvojinštančnosť súdov. Registrový orgán je v tomto prípade v pozícii orgánu, ktorého právomoci sú analogické k akémukoľvek správnemu orgánu. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu (ust. Zákona) rovnako ako v prípade iných správnych orgánov. Vymedzenie postavenia Registrového orgánu ako správneho orgánu absentuje v ust. Zákona, táto spornosť vytvára priestor pre konečnosť a nemožnosť odvolať sa ani iným účinným spôsobom brániť svoje práva, pretože proti rozhodnutiu o uložení pokuty nie je možné podať opravný prostriedok. V prípade ak by toto bolo možné, opäť zákonodarca nevymedzil postavenie Registrového orgánu, pretože nie je zrejmé, aký orgán je povinný prejednať vec na druhom stupni. Ďalej poukazujeme na to, že nejednoznačnosť a teda spornosť celého ustanovenia je zrejmá v tom, že nie je možné pre účastníkov konania o uloženie pokuty (okrem jedného okruhu osôb) podať žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Keďže Registrujúci orgán začína konania o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania o nesúlad údajov (ust. ), vytvára tak neistotu pre účastníkov konania, ktorým hrozia pokuty bez možnosti dvojinštančnosti tohto konania a bez možnosti preskúmania rozhodnutia Registrového orgánu iným nezávislým a nestranným súdom, keďže postavenie Registrového orgánu nie je jednoznačne vymedzené. Tento rozsah právomoci Registrového orgánu absentuje v Zákone úplne, vytvára priestor pre nepredvídateľnosť a právnu neistotu pre účastníkov konania o uloženie pokuty.

K ust. § 19 Zákona uvádzame, že vzhľadom na nejasnosť a nezrozumiteľnosť vymedzenia intenzity/ kvality vzťahu vyvolávajúceho pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby v ustanovení § 19 písm. c) Zákona sa domnievame, že vo vzťahu k určeniu takejto kvality/intenzity pomeru je potrebné aplikovať výklad logický, resp. teleologický, podľa zmyslu a účelu Zákona. Doslovný jazykový výklad právnej normy § 19 písm. c) príslušného Zákona v tom smere, že na vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov postačuje akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, by viedol k absurdným záverom a rozhodnutiam v rozpore so zmyslom a účelom Zákona.

Konania podľa § 12 a § 13 Zákona sú konaniami o porušení právnych povinností ustanovených v Zákone, za ktoré Zákon ustanovuje rôzne sankcie pre porušovateľov, a teda sú konaniami o deliktoch s trestným charakterom.

Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len činy, či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy.

Vo veci Engel a iní proti Holandsku1 sa Európsky súd pre ľudské práva vysporiadal s otázkou, či je vnútroštátna právna kvalifikácia skutku ako mimosúdneho deliktu dostatočným dôvodom na neaplikovanie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane jeho dodatkových protokolov (ďalej len "Dohovor"), nakoľko takéto vnútroštátne konanie nie je označené ako trestné. Táto problematika sa týka najmä ustanovení, ktoré sú zamerané na ochranu práva na spravodlivé súdne konanie. V predmetnej veci Európsky súd pre ľudské práva argumentoval, že ak bolo ponechané na úvahe zmluvných strán Dohovoru, ktoré protiprávne konania budú považovať

za trestné a ktoré len za správne delikty, stal by sa rozsah použitia Dohovoru závislý na ich suverénnej vôli, čo by bolo podľa názoru súdu v rozpore s predmetom a cieľom Dohovoru. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú: a) Kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy (Defining the offence according to the legal system of the respondent State) Predmetné kritérium slúži na určenie toho, či je potrebné skúmané konanie klasifikovať na základe vnútroštátnej právnej úpravy ako súdny delikt, resp. ako mimosúdny delikt. b) Povaha protiprávneho konania (The very nature of the offence) Obsahom tohto kritéria je skutočnosť či právna norma, ktorej porušením prišlo k spáchaniu deliktu je záväzná pre všetkých alebo je záväzná len voči špecifikovanej vybranej skupine osôb. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné konštatovať, že toto kritérium nie je striktne nastavené tak, aby vylúčilo všetky normy, ktoré nie sú záväzné voči všetkým osobám. Jeho cieľom je vylúčiť len tie normy, ktoré sú záväzné voči malej skupine presne identifikovaných osôb. c) Intenzita ukladanej sankcie (The degree of severity of the penalty that the person concerned risks) V zmysle tohto kritéria je najdôležitejšie určiť nielen povahu predmetnej sankcie, ale najmä jej charakter v zmysle toho, či predmetná sankcia smeruje primárne k potrestaniu páchateľa alebo k odstráneniu škodlivého následku jeho konania či uvedeniu veci do pôvodného stavu. Ad a) Vzhľadom na povahu právnej úpravy Zákona a jej systematické zaradenie v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné konštatovať, že sa jedná o normu administratívneho práva. Avšak značné právomoci síce má v zmysle Zákona Okresný súd Žilina, a teda jedná sa o súdne delikty, kedy bez ohľadu na ďalšie dve kritériá je nutné aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Avšak právna úprava Zákona je do istej miery promiskuitná pri používaní pojmu súd a registrujúci orgán, preto je potrebné uvažovať i v tom zmysle, že Okresný súd Žilina v týchto konaniach nevykonáva súdnictvo v zmysle článku 141 a vystupuje ako iný orgán verejnej moci a to ako registrujúci orgán a v tomto prípade by bolo potrebné skúmať i zvyšné kritériá. Ad b) I napriek tomu, že sa právna úprava týka partnerov verejného sektora, oprávnených osôb a konečných užívateľov výhod, týmito subjektmi môže byť ktokoľvek a to najmä v postavení konečného užívateľa výhod alebo partnera verejného sektora (najmä s poukazom na znenie Zákona). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že právna norma (Zákon) je záväzná pre všetkých. Ad c) Je možné konštatovať, že sankcie za porušenie povinností podľa Zákona sú značne intenzívne a majú prevažne represívny charakter (reparačný charakter má len sankcia pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu a to tiež len v tom prípade, ak je ho možné zistiť). Pokuty upravené Zákone pre oprávnené osoby, štatutárny orgán partnera verejného sektora a konečných užívateľov predstavujú približne desať (10) násobok až stodva (102) násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Pokuty upravené Zákonom pre partnerov verejného sektora predstavujú približne stodva (102) násobok až tisícdvadsať (1020) násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďalšími sankciami ukladanými podľa Zákona je i výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktoré má za následok nie len zásah do zmluvných vzťahov partnera verejného sektora (nakoľko druhej zmluvnej strane vznikne právo na odstúpenie od zmluvy) ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení podľa ustanovenia v platnom znení. V neposlednom rade je nutné považovať za sankciu s trestným charakterom (s poukazom na ustanovenie o trestnej zodpovednosti právnických osôb v platnom znení) sankciu v zmysle ustanovenia ods. (3) Zákona a to zverejnenie rozhodnutí o výmaze podľa a o pokute podľa Zákona. Nakoľko sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá, je obligatórne nutné konania podľa a podľa Zákona posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Na tomto mieste zároveň zdôrazňujeme, že rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. Problematikou trestného charakteru konania sa však okrem Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku v zmysle predchádzajúcej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval: "Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy."2 Túto

skutočnosť v rozsahu nášho geografického regiónu judikoval aj Najvyšší správny súd v Českej republiky: "Se zřetelem k zásadám, vyjádřeným v čl. 6 odst. 1 Úmluvy o ochraně lidských práv a svobod, vyhlášené ve Sbírce , které vyjadřují principy práva na spravedlivý proces, musí řízení o přestupku, stejně tak o jiném správním deliktu, podléhat stejnému režimu jako řízení o trestných činech."3 Vzhľadom na vyššie uvedené je možné objektívne konštatovať, že ustanovenia Zákona nepripúšťajúce efektívny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o výmaze podľa Zákona a rozhodnutiam o pokute podľa ustanovenia Zákona (kedy tieto dve konania sú s poukazom na druhú vetu ustanovenia ods. (7) Zákona i značne prepojené a na seba nadväzujúce) sú v rozpore s článkom 6 Dohovoru a s článkom 2 Dodatkového protokolu č. 7. Zároveň ustanovenie ods. (7) Zákona je v rozpore s článkom 6. Dohovoru i z toho dôvodu, že popiera základné zásady procesu s trestným charakterom a to najmä, ale nie výlučne prezumpciu neviny. V prípade, aby bol Registrujúci orgán v pozícii správneho orgánu (čo nie je zrejmé a vytvára tak právnu neistotu), mal by postupovať nielen v súlade so Zákonom a v súlade s , ale tak ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze (III.ÚS571/2015-47). Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované rezolúcie a odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku.

Keďže v Zákone absentuje možnosť preskúmania rozhodnutia o uložení pokuty akýmkoľvek nestranným súdom a zároveň v Zákone absentuje vymedzenie postavenia Registrového orgánu v platnom právnom poriadku, teda nie je zrejmé, či sa jedná o správny orgán alebo o nezávislý a nestranný súd, máme za to, že ust. Zákona je v rozpore s článkom 1 ods. 1 , v rozpore s článkom 46 ods. (1) a ods. (2) a v rozpore s článkom 48 ods. (1) .

Keďže v Zákone absentuje možnosť podať riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty, mám za to, že ust. ods. (1), ods. (3), ods. (4) v logickom spojení s ust. ods. (7) je v rozpore s článkom 1 ods. 1 , v rozpore s článkom 46 ods. (1) a ods. (2) a v rozpore s článkom 48 ods. (1) . V prípade ak je Registrový orgán - „kvázi“ správny orgán, ktorého kompetencie ako správneho orgánu nie sú Zákonom vymedzené, postup Registrového orgánu odporuje nielen Ústave ( ), ale aj článku 6. Dohovoru z dôvodu, že popiera základné zásady procesu s trestným charakterom a to najmä, ale nie výlučne prezumpciu neviny a len súd (nie kvázi správny orgán - Registrový orgán) rozhoduje o vine a treste.

V prípade akéhokoľvek iného správneho deliktu, má účastník právnu istotu, že v súlade so Správnym poriadkom je konanie dvojstupňové a tieto rozhodnutia správnych orgánov môžu byť preskúmané nezávislými a nestrannými súdmi, dvojinštančnosť ako aj možnosť preskúmania rozhodnutia v Zákone v prípade konania o uloženie pokuty absentuje úplne.

Zároveň poukazujeme na to, že ústavne konformná interpretácia a výklad právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 13 ods. 1 Zákona je len tá, ktorá podmieňuje iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty za porušenie zákazu podľa § 19 príslušného zákona predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri v konaní podľa § 12 príslušného zákona. Príliš formálny či formalistický výklad a aplikácia príslušnej právnej normy smerujúca k samoúčelnému sankcionovaniu by neposkytovala materiálnu ochranu zákonnosti, nebola by zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Návrh na prerušenie konania oprávnenej osoby

55. Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2019 navrhla prerušenie konania aj oprávnená osoba a to z podobných dôvodov ako právna zástupkyňa partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Oprávnená osoba v návrhu na prerušenie konania uviedla, že výkladom a contrario ustanovenia je zrejmý záver, že odvolanie proti rozhodnutiu o pokute podľa a príslušného zákona nie je pre partnera verejného sektora, ako aj pre osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora

v čase porušenia povinnosti (ďalej spoločne len „štatutárny orgán“), prípustné. Voči týmto účastníkom je sankčné konanie podľa jednostupňové. Ustanovenie je organicky späté s ustanoveniami , , a príslušného zákona, ktoré sa priamo aplikujú v prejednávanej veci, nakoľko tieto predstavujú pre registrujúci orgán zákonný titul pre ukladanie pokút v sankčnom konaní. Bezprostredná aplikácia napadnutého ustanovenia , v ktorom je model jednoinštančného konania vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu vyjadrený, sa premieta do celého priebehu sankčného konania podľa príslušného zákona tým, že len toto jediné konanie vytvára pre vyššie uvedených účastníkov priestor pre uplatnenie práv a povinností vyplývajúcich z hmotného či procesného práva. Výklad, podľa ktorého napadnuté ustanovenie príslušného zákona nie je v sankčnom konaní použité, by viedol k absurdnému záveru, a totiž, že napadnuté ustanovenie príslušného zákona by nebolo použité nikdy, nakoľko žiadne ďalšie konanie vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, resp. jeho štatutárnemu orgánu na sankčné konanie pred registrujúcim orgánom nenadväzuje. V kontexte toho, že účastník konania nie je podľa platnej právnej úpravy aktívne legitimovaný iniciovať ústavnou sťažnosťou podľa preskúmanie ústavnosti zákonných ustanovení týkajúcich sa jeho veci, by takýto postup v podstate vylúčil možnosť konkrétnej kontroly ústavnosti, hoci by mohlo ísť o ustanovenie zasahujúce do základných práv účastníka konania, ktorého prípadná protiústavnosť by ústavnú konformitu celého sankčného konania a ďalších následných úkonov zásadným spôsobom spochybnila. Napadnuté ustanovenie ovplyvňuje, resp. je spôsobilé ovplyvniť celý charakter sankčného konania, preto je potrebné vykladať podmienku použitia napadnutého ustanovenia pri riešení prejednávanej veci extenzívne. Napokon nemožno opomenúť, že registrujúci orgán je povinný napadnuté ustanovenie príslušného zákona reflektovať a teda aplikovať pri formulácii poučenia, ktoré je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o pokute. Protiústavnosť ustanovenia namieta oprávnená osoba z opatrnosti, a to pre prípad, ak by registrujúci orgán považoval rozhodnutie o pokute podľa príslušného ustanovenia za rozhodnutie, voči ktorému je odvolanie neprípustné, subsidiárne aplikujúc podľa ustanovenie , podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (vo význame výslovne pripúšťa), v spojení s ustanovením , ktoré obsahuje taxatívny výpočet procesných uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Z ustálenej rozhodovacej praxe registrujúceho orgánu je nám známe, že tento rozhoduje v sankčných konaniach podľa formou uznesení. Voči tejto forme rozhodnutí nemožno zrejme namietať. V , na ktorého subsidiárne použitie (s výnimkou , a 36 ) odkazuje, absentuje explicitná právna úprava procesného postupu vo veciach registra partnerov verejného sektora. Registrujúci orgán tak s prihliadnutím na základný princíp, na ktorom mimosporové konanie spočíva a ktorý je zakotvený v , prejednáva a rozhoduje v záhlaví uvedenú právnu vec podľa ustanovení upravujúcich konanie vo veciach obchodného registra (prednostne podľa ustanovení upravujúcich konanie o zosúladenie údajov podľa až 298 , resp. konanie o zrušenie zápisu údajov podľa až 303 ), ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovaným veciam registra partnerov verejného sektora. V konaniach vo veciach obchodného registra podľa registrový súd rozhoduje uznesením (, , ), pričom uvedená forma rozhodnutia sa následne preklopuje aj do formy rozhodnutia o obsahovo príbuzných veciach registra partnerov verejného sektora. Napokon aj v osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu zakotvujúceho subsidiárne použitie zákonodarca uvádza, že sa v ňom upravuje subsidiarita použitia civilných procesných kódexov v konaní o námietkach a konaní podľa (t. j. aj v konaní pri ukladaní sankcií), pričom pri koncipovaní tejto subsidiarity (zákonodarca) vychádzal z príbuznosti uvedených ustanovení a celkovo príbuznosti agendy obchodného registra. Avšak vylúčenie prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa pre oprávnenú osobu s odkazom na v spojení s nie je namieste. Z dôvodu subsidiárneho použitia , ktorý je vo vzťahu k zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu o pokute spravuje ustanovením , podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa . Citované ustanovenie tak rozširuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné nad rámec prípustnosti

podľa , a to o meritórne uznesenia súdu prvej inštancie, reflektujúc, že v mimosporových konaniach je rozhodovanie vo veci samej uznesením aprobované ( ), v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bolo možné proti meritórnym uzneseniam podať odvolanie v takom rozsahu, ako je to pri rozsudkoch (s výnimkou uznesenia podľa ). Nemožno totiž opomenúť, že civilný sporový proces je založený na zásade, že vo veci samej sa rozhoduje rozsudkom ( ); súd rozhoduje uznesením len vtedy, ak nerozhoduje vo veci samej ( ). teda zakotvuje inštitút procesných uznesení, bez ohľadu na to, či sa nimi konanie končí alebo nekončí; v tomto kontexte sú v ustanovení vymenované len procesné uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie, a ktoré sa subsidiárne aplikuje aj pre procesné uznesenia vydávané v konaniach podľa . Avšak rozhodnutie o pokute podľa je rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, nakoľko ním registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo zakladá sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. ako lex specialis vo vzťahu k výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona, nevylučujú ju ani ustanovenia upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré (ustanovenia) sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa Z uvedeného dôvodu máme za to, že proti rozhodnutiu o pokute podľa oprávnená osoba môže podať odvolanie. Dôvod protiústavnosti napadnutého ustanovenia podľa oprávnenej osoby spočíva v absencii možnosti pre partnera verejného sektora a pre jeho štatutárny orgán brániť sa proti rozhodnutiu o pokute podľa a tohto zákona formou účinného opravného prostriedku. Pre prípad, ak by registrujúci orgán považoval rozhodnutie o pokute podľa za rozhodnutie, voči ktorému nie je odvolanie prípustné, dôvod protiústavnosti napadnutého ustanovenia oprávnená osoba vzhliada v absencii možnosti pre oprávnenú osobu brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu formou účinného opravného prostriedku. Sankčné konanie podľa napadnutých ustanovení príslušného zákona je jednoinštančné, prebieha len na jedinom stupni pred registrujúcim orgánom bez možnosti prieskumu rozhodnutí o pokute súdom vyššieho stupňa. Znemožnením podania účinného opravného prostriedku proti rozhodnutiu o pokute podľa , prípadne je porušené právo partnera verejného sektora, jeho štatutárneho orgánu, prípadne právo oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a ich právo na spravodlivý súdny proces garantované a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V konaní o uloženie pokuty podľa registrujúci orgán vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť jednotlivých porušovateľov za porušenie právnych povinností ustanovených príslušným zákonom, okrem iných aj za porušenie zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa uvedeného je bezpochyby právnym predpisom verejného práva, minimálne z dôvodu, že štát prostredníctvom registrujúceho orgánu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach príslušných subjektov, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho orgánu sú štátnou mocou vynútiteľné. Protiprávne konania uvedené v sú teda deliktmi verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu. Máme za to, že je v právnom poriadku Slovenskej republiky systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda delikty ním reprobované majú povahu správnych deliktov. Podriadenie protiprávnych konaní partnerov verejného sektora, ich štatutárnych orgánov alebo oprávnenej osoby podľa pod kategóriu správnych deliktov vyvodzujeme aj z osobitnej časti dôvodovej správy k príslušného zákona, ktorá sa zmieňuje o trestnoprávnych dosahoch prijatej právnej úpravy z dôvodu zápisu neúplných a nepravdivých údajov v registri partnerov verejného sektora (ďalej aj ako „register“). V tejto súvislosti zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že porušenie povinnosti zápisu pravdivých a úplných údajov do registra môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu; v tejto súvislosti aj vymenúva trestné činy v zmysle , ktorých skutkové podstaty môžu byť deliktuálnym konaním dotknutých subjektov naplnené. Teda aj s poukazom na kvalifikáciu hroziaceho postihu v dôvodovej správe k možno delikty podľa subsumovať pod správne delikty a pokuty za tieto delikty ukladané za administratívne sankcie.

Postavenie registrujúceho orgánu: operuje s dvoma pojmami „registrujúci orgán“ a „súd“, bez ich bližšieho obsahového, systémového alebo kompetenčného vymedzenia; je tomu tak aj v ustanoveniach príslušného zákona, ktoré sa priamo aplikujú v prejednávanej veci (). Môžeme sa len domnievať, že ide o terminologickú nepresnosť príslušného zákona, a tieto pojmy sú obsahovo totožné. Ak však nejde o terminologickú nepresnosť, evokuje to, že registrujúci orgán na úseku registra partnerov verejného sektora nekoná v rámci výkonu kompetencií súdnictva, ale ako orgán konajúci v rámci výkonu verejnej správy (ako „kvázi“ správny orgán), resp. koná v rámci inej svojej činnosti a kompetencií podľa osobitného zákona, a jeho rozhodnutia následne podliehajú revíznemu prieskumu zo strany súdu vyššieho stupňa, či už v režime s primeraným použitím alebo v rámci výkonu správneho súdnictva (na základe správnej žaloby). Bez ohľadu na vyššie uvedené sa domnievame, že v konaniach upravených registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa . V záhlaví uvedená prejednávaná vec nie je ani občianskoprávnou vecou ani trestnoprávnou vecou, rovnako v príslušnom konaní registrujúci orgán nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, či zákonnosť rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s jeho právomocou podľa osobitného zákona (t. j. ) v zmysle , prípadne o súdoch a o zmene a doplnení niektorých o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého príslušná právna úprava ma k úprave registra partnerov verejného sektora najbližšie; taktiež aj konanie súdu vo veciach súdnych poplatkov podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR už konštatoval, že činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba odlišovať od občianskeho súdneho konania. Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov vo veciach súdnych poplatkov, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane súčasne použijú i predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov. Aj zakotvenie primeranej aplikácie predpisov o konaní vo veciach daní, teda predpisov upravujúcich osobitný druh správneho konania - daňové konanie, na konanie o súdnych poplatkoch nasvedčuje, že toto konanie je právom regulovaným procesným postupom odlišným od výkonu kompetencie súdnictva zakotvenej v . Ak konanie vo veciach registra partnerov verejného sektora je konaním súdu v rámci výkonu inej jeho činnosti podľa osobitného zákona, podobne ako konanie vo veciach súdnych poplatkov, možno analogicky uplatniť použiteľnosť záverov vyslovených Ústavným súdom SR aj na postavenie registrujúceho orgánu, pokiaľ tento rozhoduje o právach a povinnostiach dotknutých subjektov v režime ; tento teda nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva v zmysle . V tomto smere neobstojí ani argument, že príslušné konania upravené sa vyznačujú tou osobitosťou, že sa primerane použijú civilné kódexy s možnosťou zisťovania skutkového stavu veci a za tým účelom vykonania dôkazov, hoci ich účastníci nenavrhli, pretože táto možnosť sa ponúka aj v konaniach vo veciach súdnych poplatkov ( ). Podobne aj na úseku verejnej správy, konkrétne na úseku slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného zákona Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) vyslovil, že súdy v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemajú postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej dispozičnej sfére, podľa zákona o slobode informácií je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia; kým súd koná v rámci kompetencie podľa čl. 141 až 148 , správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona o slobode informácií. Oprávnená osoba sa domnieva, že je administratívnoprávnym predpisom a protiprávne konania dotknutých subjektov ním reprobované sú správnymi deliktmi právnických a fyzických osôb (v závislosti od postavenia sankcionovaného subjektu). Taktiež sa domnievame, že registrujúci orgán nerozhoduje o právach a povinnostiach dotknutých subjektov na úseku registra partnerov verejného sektora, podobne ani o sankciách podľa príslušného zákona, v rámci výkonu

kompetencie súdnictva podľa , ale ako orgán na úseku verejnej správy, vychádzajúc zo systematického zaradenia v právnom poriadku Slovenskej republiky; a ak nie, minimálne má registrujúci orgán postavenie orgánu sui generis. Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, avšak len vo veciach zanedbateľného významu, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu nie je všeobecne ústavným poriadkom garantované. Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „Ústavný súd ČR“) tento postulát judikoval rovnako.5) Výnimku v tomto smere predstavuje vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru, podľa ktorého každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa; z tohto práva sú prípustné výnimky len v prípade menej závažných trestných činov, ktoré ako také kvalifikuje zákon, alebo ak príslušnú osobu súdil v prvom stupni najvyšší súd alebo ak bola uznaná za vinnú a odsúdená na základe odvolania proti oslobodzujúcemu rozsudku (čl. 2 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru). Je preto potrebné zaoberať sa otázkou, či sú ustanovenie čl. 6 ods. 1 v jeho trestnej časti a následne ustanovenia čl. 2 Protokolu č. 7 Dohovoru na prejednávanú vec uvedenú v záhlaví tohto podania aplikovateľné, teda či sa jedná o „trestný čin“, resp. „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Hoci Dohovor operuje len s pojmom „trestný čin“, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pojmy „trestný čin, trestná vec, trestné obvinenie, trestné konanie“, či „potrestanie“ definuje autonómne, dáva im materiálny význam, nie formálny význam, čo má za následok, že pod pojmom „trestný čin“ sa rozumie aj taký čin, ktorý nie je vnútroštátnym poriadkom zmluvnej strany Dohovoru výslovne označený alebo považovaný za trestný. ESĽP sa z pohľadu ochrany práva na spravodlivý proces vo viacerých svojich rozsudkoch vysporiadal s otázkou, či je vnútroštátna právna kvalifikácia skutku ako mimosúdneho deliktu, ak takýto delikt nie je výslovne označený ako trestný, dostatočným dôvodom pre vylúčenie aplikácie ustanovení Dohovoru vrátane jeho protokolov. ESĽP judikoval, že pokiaľ by bolo svojvoľne ponechané na úvahe zmluvných strán Dohovoru, ktoré protiprávne konania budú považovať za trestné a ktoré len za správne delikty, stala by sa aplikácia čl. 6 Dohovoru závislá na ich suverénnej vôli, čo by viedlo k dôsledkom nezlučiteľným s predmetom a cieľom Dohovoru.6) Autonómny výklad charakteristík konania o trestnom obvinení podal ESĽP vo viacerých svojich rozhodnutiach, avšak z kľúčových rozhodnutí je doteraz stále neprekonaný rozsudok ESĽP vo veci Engel a ostatní proti Holandsku zo dňa 08.06.1976, podľa ktorého sa pri hodnotení, či ide o trestný čin v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, prihliada na tri kritéria, pričom tieto nemusia byť splnené kumulatívne; postačuje teda naplnenie hoci len jedného z uvedených kritérií. V rámci tzv. „Engelovho“ testu sú analyzované nasledujúce tri kritéria: 1. Kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva; v rámci tohto kroku je skúmané, či určitý delikt je upravený vnútroštátnym trestným právom; ak je tomu tak, aplikuje sa ustanovenie čl. 6 Dohovoru v jeho trestnej časti bez ďalšieho. Toto prvé kritérium testu však predstavuje len východzí bod; v rámci tohto kritéria ESĽP prihliada na právo ostatných zmluvných štátov (porovnávacie hľadisko). Väčšiu váhu majú ďalšie dve kritériá, ktoré ESĽP používa alternatívne a každé z nich môže samo osebe rozhodnúť, že ide o „trestný čin“ v zmysle čl. 6 Dohovoru. 2. Charakter skutku, účel trestu; skutočná podstata skutku je okolnosťou omnoho významnejšou; v zmysle tohto kritéria ak je delikt trestný z pohľadu účelu regulácie, právnych tradícií členských štátov, prísnosti hroziaceho trestu, konanie o ňom je konaním o trestnom obvinení v zmysle čl. 6 Dohovoru. Za trestné delikty ESĽP uznal aj správne delikty (priestupky), dokonca bez ohľadu na ich závažnosť a závažnosť sankcií za ne ukladaných.7) V rámci tohto druhého kritéria sa posudzuje aj závažnosť porušenia právnej normy z hľadiska následku a stupňa odsúdenia tohto porušenia. ESĽP vo veci Engel a ostatní proti Holandsku vyslovil, že jeho dohľad by bol iluzórny, ak by sa uspokojil s kvalifikáciou skutku ako nie trestného podľa vnútroštátnej úpravy (v tejto veci išlo o disciplinárny vojenský čin posudzovaný podľa disciplinárnych predpisov), a nevzal by do úvahy i prísnosť trestu, ktorá páchateľovi hrozí. Pri tomto kritériu je taktiež dôležité, či subjektom deliktu môže byť každý, ako je to typické pre trestné činy, priestupky či iné správne delikty, za ktoré sa ukladajú sankcie z titulu všeobecnej správy, alebo či subjektom deliktu môže byť len určitý obmedzený okruh osôb, ako je to typické pre disciplinárne delikty, kde medzi orgánom a subjektom deliktu existuje určitý osobitný (služobný) vzťah či chránený záujem. Toto druhé kritérium je však striktne nastavené tak, aby z kategórie trestného činu vylúčil len postihy voči marginálnej skupine presne identifikovaných osôb (napríklad postihy vojakov, sudcov, či štátnych zamestnancov v rámci ich disciplinárnej zodpovednosti, čo však neplatí absolútne).8) Ak už na základe tohto druhého kritéria možno vysloviť, že ide o „trestný čin“ v zmysle čl. 6 Dohovoru, tretie kritérium nie je rozhodujúce. 3. Charakter a závažnosť (prísnosť) sankcie z hľadiska jej druhu a výmery; v zmysle tohto kritéria pôjde prakticky vždy o trestné obvinenie, pokiaľ v konaní hrozí zbavenie osobnej slobody obvineného

okrem prípadu, ak ide o celkom krátke, najviac niekoľko dní trvajúce väznenie vykonávané v osobitných podmienkach (napr. v prípade vojakov). ESĽP ďalej judikoval, že ak trest, o ktorý ide, nespočíva v uväznení alebo v hrozbe uväznenia, ale v pokute, je potrebné posúdiť účel trestu (pokuty), konkrétne či plní len reparačnú funkciu (peňažná náhrada za škodu) alebo naopak, represívnu a preventívnu funkciu (potrestanie uložené na zabránenie recidívy) typickú pre trestné sankcie. Iba v poslednom uvedenom prípade sa čin považuje za taký, ktorý patrí do kategórie trestného činu v zmysle čl. 6 Dohovoru.9) Druhotný význam majú aj následky sankcie, napr. to, či sa sankcia zapisuje do trestného registra. K naplneniu tohto tretieho kritéria teda postačí aj citeľný peňažný trest, ktorý plní represívnu funkciu. Vzhľadom na prvé kritérium „Engelovho“ testu možno konštatovať, že je vzhľadom na jeho systematické zaradenie v právnom poriadku Slovenskej republiky právnou normou verejného práva, najbližšie má povahu administratívneho predpisu. V ňom uvedené protiprávne konania vrátane zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa , hoci nie sú kvalifikované ako trestné činy, sankcionuje súd, z dôvodu čoho majú výlučne len z hľadiska rozhodovacej autority najbližšie k súdnym deliktom trestným, o ktorých taktiež rozhoduje v Slovenskej republike súd. Vzhľadom na druhé kritérium „Engelovho“ testu je možné konštatovať, že deliktuálne konania podľa , hoci nie sú upravené trestným právom, vzhľadom na účel a intenzitu sankcií sa svojou povahou k trestným činom približujú; peňažné sankcie majú výlučne represívny charakter, pričom peňažné tresty sú typické aj pre systém trestného práva. Podľa je rozhodnutie o pokute z dôvodov podľa (t. j. ak partner verejného sektora nezaplatil právoplatne uloženú pokutu v lehote určenej súdom, v dôsledku čoho bol registrujúcim orgánom vymazaný z registra) rozhodnutím o vylúčení podľa . Vylúčenou osobou, a to po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, je člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorý bol vymazaný z registra z dôvodov podľa príslušného zákona. Postih spočívajúci vo vylúčení člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora podľa príslušného nemá charakter disciplinárneho konania, rovnako sa netýka len marginálnej skupiny osôb. Právna úprava obsiahnutá v sa týka partnerov verejného sektora, členov ich štatutárnych orgánov, ich konečných užívateľov výhod, resp. oprávnených osôb, pričom niet pochýb, že týmito subjektmi môže byť ktokoľvek, čo zdôrazňujeme aj v kontexte možného dobrovoľného zápisu do registra podľa ; možno teda konštatovať, že je záväzný pre značný okruh subjektov, potenciálne dokonca pre všetkých. Oprávnená osoba sa domnieva, že je naplnené najmä tretie kritérium „Engelovho“ testu. Intenzita hroziacich pokút podľa je značná. Partnerovi verejného sektora hrozí pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, čo môže predstavovať milióny eur, resp. ak tento nemožno zistiť, vo výške od 10 000 eur do 1 000 000 eur podľa , jeho štatutárnemu orgánu hrozí pokuta vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur podľa a oprávnenej osobe hrozí pokuta vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur podľa , ktoré (pokuty) sú svojim rozsahom dokonca intenzívnejšie a citeľnejšie než peňažné tresty za niektoré trestné činy podľa . Peňažné pokuty plnia výlučne represívnu funkciu, typickú pre trestné sankcie, nemajú reparačnú povahu (povahu náhrady škody). Napokon podobnosť s trestnými sankciami zapisovanými do registra trestov je zrejmá aj v tom, že dátum právoplatnosti rozhodnutia o pokute podľa (teda vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a jeho štatutárnemu orgánu) sa zapisuje do registra partnerov verejného sektora podľa príslušného zákona. Intenzitu priamych peňažných pokút, ktorých uloženie predpokladá ustanovenie , znásobujú ďalšie hroziace postihy, resp. následky, ktoré predstavujú zásadné zásahy do hmotnoprávnej pozície a súkromnej sféry partnerov verejného sektora, resp. ich štatutárnych orgánov, resp. predstavujú stratu práva uzatvárať obchody na dodávku tovarov a služieb s verejným sektorom; nimi sú: 1. výmaz zapísaného partnera verejného sektora z registra, ak tento nezaplatil právoplatne uloženú pokutu za porušenie príslušných povinností (vrátane porušenia zákazu podľa ) v lehote určenej súdom podľa príslušného zákona, 2. vylúčenie člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorý bol z registra vymazaný z dôvodov podľa príslušného zákona, z výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, podobne jeho vylúčenie z výkonu funkcie vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu, a to po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení, podľa ( ),

3. vznik práva na strane účastníka zmluvy (subjektu verejného sektora) na odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej poskytuje partnerovi verejného sektora finančné prostriedky alebo majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva ( ), čoho následkom je významný zásah do zmluvných vzťahov založených medzi subjektom verejného sektora a partnerom verejného sektora, a 4. s účinnosťou od 01.11.2019 aj strata práva na strane partnera verejného sektora, ktorý bol vymazaný z registra z dôvodov podľa príslušného zákona, byť zapísaný do registra počas dvoch rokov od výmazu ( ). Delikty reprobované sú svojou povahou správnymi deliktmi. Aj keby tomu tak nebolo, ESĽP vykladá pojem „trestný čin“, resp. „trestné obvinenie“ autonómne, bez ohľadu na to, či vnútroštátna úprava zmluvnej strany Dohovoru reprobuje konkrétne konanie v režime trestného práva, správneho práva alebo iného odvetvia práva. Ďalej sa domnievame, že sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá „Engelovho“ testu, no najmä je splnené tretie kritérium spočívajúce v charaktere a závažnosti (prísnosti) hroziacich sankcií (tieto kritéria nemusia byť splnené kumulatívne). Odhliadnuc od prvých dvoch kritérií, už len výška hroziacich priamych peňažných sankcií a následne závažnosť následných postihov pre dotknuté subjekty je spôsobilá vtiahnuť konanie o uloženie pokuty podľa , a to aj za porušenie zákazu výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa príslušného zákona, do kategórie trestného obvinenia v zmysle čl. 6 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu je nutné posudzovať sankčné konanie podľa ako konanie s trestným charakterom, v dôsledku čoho je nevyhnutné podriadiť príslušné konanie v plnej miere zásadám vyjadreným v čl. 6 Dohovoru (v jeho trestnej časti) a čl. 2 Protokolu 7 k Dohovoru, ktorých (zásad) imanentnou súčasťou je aj právo porušovateľa iniciovať revízne konanie na preskúmanie rozhodnutia prvostupňového súdu/orgánu súdom vyššieho stupňa. Taktiež nie sú naplnené ani výnimky ustanovené v čl. 2 ods. 2 Protokolu 7 k Dohovoru eliminujúce jeho aplikáciu; delikty podľa nemožno považovať za menej závažné trestné činy, príslušný zákon či osobitný zákon ich takto ani nekvalifikuje, a o ich sankcionovaní nerozhoduje ani najvyššia súdna autorita. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj ústavná požiadavka preskúmania rozhodnutia súdu nižšieho stupňa súdom vyššieho stupňa; zásada preskúmania rozhodnutí vydaných v sústave všeobecných súdov v inštančnom postupe patrí k základným ústavným princípom spravodlivého procesu, ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov. V dvojinštančnosti konania treba vidieť najmä prejav úsilia minimalizovať možne pochybenia v rozhodnutiach sudov prvej inštancie, ktoré je súčasne opodstatnené aj za cenu predĺženia konania (o dobu odvolacieho konania), ako aj za cenu jeho predraženia (o trovy odvolacieho konania). Zmyslom rozhodovacieho procesu v niekoľkých stupňoch je preverenie správnosti, dostatočnosti či inej kvality vydaného rozhodnutia ďalším orgánom či osobou. Absenciu práva podať opravný prostriedok možno považovať za obmedzenie prístupu k súdu, ktorý je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu. Pokiaľ ide o prieskum meritórnych rozhodnutí súdov, je možné v zásade konštatovať, že prístup k súdu druhého stupňa je v právnom poriadku Slovenskej republiky elementárnym prvkom a prirodzenou súčasťou systému, čomu zodpovedá aj organizácia súdov do niekoľkostupňovej sústavy i systematika procesných právnych predpisov. Od zásady dvojinštančnosti konania sa vzhľadom na vývoj judikatúry vyvolaný zmenami najmä v procesnej úprave Ústavný súd SR odklonil len v bagateľných veciach, a to rôznej povahy, či už išlo o rozhodnutia predbežnej, procesnej, poriadkovej povahy vrátane rozhodnutí o poriadkových pokutách, kedy konštatoval, že dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania, z ústavnoprávneho hľadiska nie je súdne konanie povinne dvojstupňové; Ústavný súd SR argumentoval, že vo veciach objektívne zanedbateľnej povahy jednostupňové súdnictvo možno akceptovať, toto nevybočuje z ústavných medzí, nakoľko vylúčenie prieskumu rozhodnutia v zanedbateľných veciach v inštančnom postupe je primerané významu vylučovaného rozhodnutia. Avšak zdôrazňujeme, že pre záver Ústavného súdu SR o akceptácii jednostupňového konania bola určujúca najmä „zanedbateľnosť“ konkrétnej veci spočívajúca v nevýznamnom zásahu do práv subjektov, ktorú prípadne ani nebolo možné podriadiť pod kategóriu trestného činu/obvinenia v zmysle čl. 6 Dohovoru. V tomto kontexte teda nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu vyššie inštančným súdom ani rozhodnutia o poriadkových pokutách, pokiaľ tieto nemožno považovať za bagateľné. Samotný účel poriadkovej pokuty, fakt, že k jej uloženiu sankcionovaný subjekt prispel svojim konaním, resp. opomenutím konania sám, resp. procesná povaha rozhodnutia boli vo vzťahu k ich zanedbateľnej výške posudzované sekundárne. Nie je potrebné zvlášť preukazovať, že vzhľadom na výšku pokút, ktoré možno partnerovi verejného sektora, jeho štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe v sankčnom konaní podľa zákona č.

priamo uložiť, tieto nemožno považovať za bagateľné, zanedbateľné, ako to mal na mysli Ústavný súd SR, najmä ak sa k ním pridružia aj vyššie uvedené následne potenciálne postihy podľa , , a príslušného zákona. Tieto pokuty nemajú ani povahu poriadkovej sankcie, ktorou by sa vynucovalo plnenie zákonných procesných povinností alebo povinností uložených registrujúcim orgánom. Príslušné pokuty majú nepochybne majetkové zameranie, zasahujú do majetkovej sféry postihovaných subjektov, umožňujú vynútiť významnú ujmu na majetku (aktívach) dotknutých subjektov a svojou povahou, či vzhľadom na ich výšku, sú všeobecne spôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia dotknutých subjektov, dokonca sú spôsobilé zasiahnuť do základných práv dotknutých subjektov vrátane ich základného práva vlastniť majetok podľa , resp. ich základného práva podnikať podľa . Pokuta uložená v značnej výške môže ohroziť existenciu, podnikanie, výkon povolania, ako aj súkromie, rodinný život postihovaného subjektu. Závažnosť ich dopadu je o to výraznejšia, že sú ukladané na základe voľného uváženia registrujúceho orgánu, čím teoreticky nie je vylúčená svojvôľa a arbitrárny prístup pri rozhodovaní o pokutách. Ustanovenie zaručuje rovnosť v právach tak všeobecne, ako aj v postavení účastníkov konaní pred orgánmi verejnej moci. V prípade peňažných trestov ukladaných v režime trestného práva je zaručené právo súdneho preskúmania rozhodnutia o treste v inštančnom postupe práve s odkazom na vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 1 Protokolu 7 k Dohovoru. Podobne aj v prípade pokút, resp. iných sankcií ukladaných orgánmi verejnej správy v správnych konaniach za správne delikty je zaručené právo preskúmania rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúceho na prvom stupni, a to či už nadriadeným správnym orgánom v rámci vlastnej sústavy správnych orgánov alebo (a súčasne aj) súdom v rámci výkonu správneho súdnictva. Je v rozpore so zásadou rozumnej úvahy zákonodarcu, aby partner verejného sektora, jeho štatutárny orgán, prípadne aj oprávnená osoba (v prípade, ak proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona nie je prípustné odvolanie) nemali možnosť iniciovať revízne konanie ohľadne rozhodnutí o pokute podľa pred vyššie inštančným súdom, a to i napriek tomu, že možný finančný zásah v dôsledku uloženia pokuty je v rade prípadov závažnejší, ako je tomu v dôsledku uloženia peňažných trestov podľa alebo pokút podľa osobitných správnych predpisov, a to aj procesných predpisov. Oprávnená osoba sa domnieva, že v súčasnosti v žiadnom smere neexistuje rozumný dôvod pre uvedenú nerovnosť v právach účastníkov konania (trestného, správneho, súdneho v rámci výkonu správneho súdnictva) na jednej strane v porovnaní s obdobnými právami účastníkov sankčného konania podľa na strane druhej, neexistuje rozumný dôvod pre odopieranie práva partnerovi vereného sektora, jeho štatutárnemu orgánu, prípadne oprávnenej osobe na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia registrujúceho orgánu o pokute podľa príslušného zákona v inštančnom postupe. Zákon, ktorý vylučuje preskúmanie rozhodnutí v inštančnom postupe, musí byť aj v súlade s princípmi právneho štátu ( ). Takýto zákon musí byť výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu o vylúčení príslušného rozhodnutia zo súdneho preskúmania, ktorá bude vychádzať z toho, že nejde o svojvoľný postup zákonodarcu a napokon príslušná zákonná úprava je primeraná významu vylučovaného rozhodnutia, ktoré nevyžaduje preskúmanie na úrovni súdnej jurisdikcie. Zákonná úprava takého charakteru musí mať výnimočný, priamo v zákone odôvodnený alebo zo zákona vyvoditeľný účel alebo ospravedlnenie. Ak zákonodarca na jednej strane disponuje voľnou úvahou o tom, že by bolo neprimerané zaťažovať odvolacie súdy preskúmavaním rozhodnutí súdov nižšej inštancie, alebo neprimerané zaťažovať všeobecné súdy preskúmavaním rozhodnutí orgánov verejnej správy, napr. v záujme hospodárneho a rýchleho priebehu konania, jeho postup na druhej strane nesmie prekročiť uvedený limit, a to rozumný predpoklad, že vylučované rozhodnutie neohrozí alebo nemôže ohroziť dodržiavanie základných práv a slobôd. Otázku jednostupňového konania o pokute podľa je potrebné konfrontovať s právom na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je okrem iného aj právo na prístup k súdu, za tým účelom je potrebné túto otázku podrobiť štandardnému testu proporcionality, teda posúdiť, či koncept jednoinštančného konania sleduje legitímny cieľ, či je vzťah medzi týmto cieľom a použitými prostriedkami primeraný. Z dôvodovej správy k nevyplýva legitímny cieľ jednoinštančnosti konania o pokute. Cieľom vylúčenia prieskumu rozhodnutí o pokute v inštančnom postupe zrejme nie je záujem na rýchlom a hospodárnom konaní. pre rozhodovanie o pokutách podľa neupravuje osobitne nejaké skrátené konanie, práve naopak odkazuje na primerané použitie s možnosťou nariaďovania pojednávaní, dokonca do 01.09.2019, kedy nadobudol účinnosť , príslušný zákon odkazoval aj na primerané použitie

ustanovení a 36 , v zmysle ktorých registrujúci orgán bol povinný vykonať aj iné dôkazy nad rámec návrhov účastníkov, ak to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu; teda napriek vylúčeniu použitia v ustanovení nebol významne popretý ani vyšetrovací princíp, ktorého uplatňovanie logicky konanie pred registrujúcim orgánom predlžovalo. Tiež nemožno opomenúť, že proti všetkým rozsudkom a meritórnym uzneseniam vydávaným súdom prvej inštancie v konaniach uskutočňovaných v režime , na ktorého primerané použitie odkazuje, je prípustné odvolanie s odkazom na , resp. (s výnimkou uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa ); taktiež je prípustné odvolanie aj voči procesným uzneseniam uvedeným v , pokiaľ sa tieto prijímajú v mimosporových konaniach. Ďalej nám nie je známy žiadny priestupok či iný správny delikt (možno len s výnimkou poriadkových pokút a niektorých disciplinárnych trestov), u ktorého by osobe, ktorá bola uznaná za vinnú z jeho spáchania, nenáležalo právo iniciovať prieskum sankčného rozhodnutia v inštančnom postupe. Ak je rozhodnuté o správnom delikte, je , ktorého príslušná právna úprava má k úprave registra partnerov verejného sektora najbližšie, sa v konaniach o pokutách uložených registrovým súdom podľa uplatňuje princíp dvojinštančnosti konania; len zdôrazňujeme, že pokuty podľa sú niekoľko desiatok násobne nižšie. Pri ukladaní pokút vo veciach obchodného registra podľa sa postupuje podľa v spojení s , pričom proti rozhodnutiu o pokute uloženej vo veciach obchodného registra je pre sankcionovaný subjekt prípustné odvolanie, resp. ak rozhodnutie o pokute vydal súdny úradník, je proti nemu prípustná sťažnosť; hoci si uvedomujeme, že sťažnosť nie je opravným prostriedkom, každopádne slúži ako účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru. Z dôvodovej správy k nemožno odvodiť legitímny cieľ pre vylúčenie prieskumu rozhodnutia o pokute pre dotknuté subjekty v zmysle napadnutých ustanovení , prípadne príslušného zákona. Taktiež je zrejmé, že princíp dvojinštančnosti konania sa uplatňuje v civilných konaniach (sporových aj nesporových), s výnimkou vecí zanedbateľných, v správnom konaní, dokonca v konaní o pokutách niekoľkonásobne menej intenzívnych vo veciach obchodného registra. V kontexte týchto okolností sa nám právna úprava, podľa ktorej sa o významných postihoch partnera verejného sektora, jeho štatutárneho orgánu, resp. oprávnenej osoby rozhoduje v jednom stupni konania, bez možnosti prieskumu správnosti skutkových zistení a právnych záverov registrujúceho orgánu, javí ako neproporcionálna, neprimeraná významu vylučovaného rozhodnutia a významne vybočujúca zo všeobecne nastoleného štandardu; a tým v rozpore s právom na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnená osoba konštatuje, že napadnuté ustanovenia a vylučujúce právo na podanie účinného opravného prostriedku: 1. partnerom verejného sektora proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona pre porušenie tam uvedených povinností vrátane porušenia zákazu podľa , resp. 2. osobou, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona pre porušenie tam uvedených povinností vrátane porušenia zákazu podľa , resp. 3. oprávnenou osobou proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona pre porušenie zákazu podľa (ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné); porušujú základné právo dotknutých subjektov na súdnu ochranu zaručené v a 2 a ich právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 13 Dohovoru a čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru, v dôsledku čoho nie sú príslušné napadnuté ustanovenia v súlade s a 2 . [50] Pre prípad, že registrujúci orgán rozhodnutie o pokute podľa považuje za rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie zo strany oprávnenej osoby s odkazom na , potom v kontexte namietaných deficitov ústavnosti ďalšieho napadnutého ustanovenia sa nám javí ako najvhodnejšia len čiastočná derogácia, zrušenie len tohto napadnutého ustanovenia bez derogácie ostatných ustanovení príslušného zákona. Na prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa príslušného zákona zo strany partnera verejného sektora alebo jeho štatutárneho orgánu by sa subsidiárne aplikovala právna úprava , konkrétne by sa aplikovalo ustanovenie , podľa ktorého aktuálne platného znenia odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie,

ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa . Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy v oblastí správneho práva, nakoľko neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by ustanovoval osobitný postup sankcionovania porušenia povinností vyplývajúcich z administratívnoprávnych predpisov, je potrebné analogicky použiť tú právnu úpravu, ktorá je cieľom a účelom chýbajúcej právnej úprave najbližšia. Takou úpravou je úprava ukladania trestných sankcií zakotvená v . Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikovali, že so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré vyjadrujú princípy práva na spravodlivý proces, musí konanie o správnych deliktoch (priestupkoch, správnych deliktoch právnických osôb či fyzických osôb - podnikateľov) a ich trestanie podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné poskytnúť všetky záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd, a deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.15) Zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy sa analogicky aplikujú aj pri ukladaní správnych sankcií nielen z hľadiska náležitostí individuálneho správneho aktu, ale aj na konanie, ktoré takému správnemu rozhodnutiu predchádzalo. Aj keby sme pripustili, že deliktuálne konania podľa nie sú správnymi deliktmi, bezpochyby o nich platí, že sú deliktmi verejnoprávneho charakteru, podobne ako trestné činy, priestupky alebo iné správne delikty, a sankcie ukladané za porušenie ustanovených povinností majú verejnoprávnu povahu. Deliktuálne správanie na úseku registra partnerov verejného sektora bolo zakotvené v len z vôle zákonodarcu, ich zaradenie do tohto osobitného právneho predpisu nie je odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Domnievame sa preto, že aj trestanie a ukladanie pokút v režime musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie za porušenie povinností ustanovených musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií; a to aj z dôvodu, že sankcie podľa ukladá súd (registrujúci orgán), podobne ako je to pri trestoch za trestné činy, ktoré taktiež ukladá súd (z hľadiska orgánu ukladajúceho tresty za trestné činy a sankcie za delikty podľa je teda podobnosť konania a trestania zrejmá). Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). Taktiež dávame do pozornosti, že na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych alebo iných verejnoprávnych deliktov, neupravujú postup orgánov pri sankcionovaní deliktu, ktorý má pokračovací charakter; rovnako takýto postup neupravuje ani Pri spáchaní deliktov s pokračovacím charakterom pri nedostatku špeciálnej úpravy je preto taktiež potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať „analogiae legis“ podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Preto režimu ukladania trestov za pokračovacie trestné činy je podriadený aj režim ukladania sankcií (pokút) za pokračovacie správne delikty, resp. za pokračovacie delikty verejnoprávnej povahy. Analogicky sa teda aplikuje ustanovenie , ktorý ustanovuje definičné znaky pokračovacieho trestného činu; podľa tohto ustanovenia sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Pred registrujúcim orgánom v súčasnosti prebieha súbežne 19 konaní vo veciach viacerých partnerov verejného sektora, pre ktorých Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod. Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora je totožná. Všetci 19 partneri verejného sektora patria do skupiny Z. Z.. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 partnerov verejného sektora bol/je A.. N.. X. J., N.. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich (prípadne s ním aj ďalšia fyzická osoba), v prípade niektorých partnerov verejného sektora je p. X. J. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Tieto skutočnosti sú známe registrujúcemu orgánu z prebiehajúcich konaní, resp. z verejne dostupných registrov, preto bližšiu enumeráciu partnerov verejného sektora, v ktorých je p. X. J. členom štatutárneho orgánu, resp. kontrolného orgánu, neuvádzame.

V. T. X. I. a p. O. C. vyvodzujú personálne prepojenie oprávnenej osoby a každého z vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora z jedinej skutočnosti, a síce že K.. S. D. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby prostredníctvom spoločnosti D., s. r. o. (X.: XX XXX XXX) a p. A.. N.. X. J., N.. prostredníctvom spoločnosti G Z. Q.. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti Z. s.r.o. (X.: XX XXX XXX) a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého partnera verejného sektora do registra, a teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa Teda jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa príslušného zákona oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora, bola vyššie zmienená nepriama majetkovú účasť N. v spoločnosti Z. s.r.o. Podobne ako pri pokračovacom trestnom čine rozhodujúcim znakom pokračovania v páchaní (správneho) deliktu je, že jednotlivé čiastkové útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého deliktu, sú zo subjektívnej stránky spojené jedným a tým istým zámerom porušovateľa (páchateľa) v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky a že z objektívnej stránky sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v delikte pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase, spôsobe spáchania a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Spomenutá časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. Ak registrujúci orgán naozaj považuje vzťah medzi p. S. D. a p. X. J. spočívajúci v ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti Z. s.r.o. za taký, ktorý diskvalifikoval svojho času spoločnosť Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa , čo naďalej odmietame, domnievame sa, že v prípade porušenia tohto zákazu oprávnenou osobou vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora nešlo o opakovanie deliktu; takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho je na mieste uložiť jednu sankciu. Totiž vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora patriacich do skupiny Z. by porušenie zákazu podľa oprávnenou osobou bolo založené len na jednej skutočnosti, a to na spoločnej nepriamej majetkovej účasti p. S. D. a p. X. J. v spoločnosti Z. s.r.o. V prípade všetkých 19 partnerov verejného sektora by išlo o skutok napĺňajúci skutkovú podstatu toho istého deliktuálneho konania (t. j. porušenie zákazu podľa príslušného zákona). Z hľadiska subjektívnej stránky by jednotlivé čiastkové útoky spočívajúce v porušení príslušného zákazu vo vzťahu ku každému jednotlivému partnerovi verejného sektora boli spojené jedným a tým istým jednotiacim zámerom oprávnenej osoby (ako porušovateľa) v tom smere, že napriek uvedenému diskvalifikačnému vzťahu oprávnená osoba vykonávala pre nich registráciu do registra, pričom tieto čiastkové útoky by boli len postupným realizovaním tohto jediného zámeru. Čiastkové porušenia zákazu podľa príslušného zákona vo vzťahu k jednotlivým partnerom verejného sektora by mali aj blízku súvislosť v čase, nakoľko registrácia jednotlivých partnerov verejného sektora do registra prebehla v relatívne krátkom čase s odstupom niekoľkých týždňov či mesiacov, v rámci prechodnej doby do 31.07.2017 v zmysle , resp. ; táto časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. Rovnako by bol splnený aj časový okamih, do ktorého sa čiastkové útoky spočívajúce v porušení zákazu výkonu úkonov oprávnenej osoby považujú za jeden skutok; všetky tieto príslušné čiastkové útoky by boli vykonané do právoplatného skončenia konania o uloženie pokuty podľa iniciovaného voči prvému z vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora. Napokon všetky jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých partnerov verejného sektora oprávnenou osobou v rozpore so zákazom podľa príslušného zákona, ako aj objektívna súvislosť v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých partnerov verejného sektora. Porušenia zákazu podľa zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každému z 19 partnerov verejného sektora sú len čiastkovými útokmi jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) sa vzhľadom na analogickú aplikáciu posudzuje ako jeden delikt. Aplikujúc analogicky trestnoprávnu úpravu, registrujúci orgán by mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa príslušného zákona. Domnievame sa, že registrujúci orgán o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe konať vo viacerých samostatných konaniach a určite nemôže rozhodnúť proti oprávnenej osobe viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými by kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Došlo by tým k

porušeniu práva oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Javí sa ako spravodlivé, aby registrujúci orgán prihliadal na predchádzajúce sankcionovanie oprávnenej osoby a zohľadnil zásadu konzumpcie skutku a s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie naprieč viacerými prebiehajúcimi sankčnými konaniami. Za vyššie uvedených okolností by sa deliktu s pokračovacím charakterom dopustil aj A.. N.. X. J., N.., resp. aj iná osoba, ak z pozície štatutárneho orgánu alebo jeho člena vo viacerých partneroch verejného sektora kontrahovaním zmluvy o výkone funkcie oprávnenej osoby podľa so spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. porušila podľa registrujúceho orgánu zákaz podľa tohto zákona, za čo by voči nej mala byť vyvodzovaná deliktuálna zodpovednosť podľa príslušného zákona. Aj v tomto prípade platí, že nemožno dvakrát sankcionovať tú istú osobu, hoci vykonáva funkciu člena štatutárneho orgánu v dvoch alebo viacerých partneroch verejného sektora, za to isté protiprávne konanie (delikt).

Skutkový stav

56. Vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov súd zistil, nasledovný skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14.7.2017: 57. Štatutárnym orgánom partnera verejného sektora ku dňu 14.7.2017 bolo predstavenstvo, ktorého členmi boli X.. V. J., X.. I. P., J. F., K.. N. R. a X.. T. K.. Konečným užívateľom výhod partnera bol doc. N.. X. J., N.. . 58. Obchodná spoločnosť Z. s.r.o. so sídlom I. 5, M. XX D., X.: XX M. XXX mala troch spoločníkov a to spoločnosť D., s.r.o. so sídlom A. cesta XXX, XXX XX D. s vkladom XXX eur, spoločnosť N. Q.. s vkladom M. eur a spoločnosť G Z. Q.. s vkladom M. eur. V. podiel spoločníka D., s.r.o. bol v januári XXXX prevedený na nového spoločníka P. Q.. J. spoločnosti boli N.. X. J. a N.. N. J., M.B.A.. XX. Obchodná spoločnosť D., s.r.o. so sídlom K. XB, XXX XX D. - mestská časť W., X.: XX XXX XXX mala jediného spoločníka a konateľa a to p. S. D.. Obchodný podiel spoločníka S. D. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka P. Q. a konateľom sa stal p. K. I.. 60. Oprávnená osoba Advokátska kancelária D. - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 14.7.2017 dvoch spoločníkov a to K.. S. D. a S.. N. K., oboch s vkladom XXXX eur. S. konateľom oprávnenej osoby bol K.. S. D.61. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť Z. s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti E. I. a. s., so sídlom I. 5, XXX XX D., X.: XX XXX XXX (pôvodné obchodné meno I. N. R. a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti E. I. a. s. je predseda predstavenstva, ktorým je od XX. XX. XXXX N.. N. J., M.B.A. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to X. J., X.. Q. H. a S.. O. P. K.. Od 10. 10. 2014 do 02. 10. 2018 bol namiesto S.. O. P. K. členom dozornej rady K.. S. D.. Podľa stanov spoločnosti E. I. a. s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti E. I. a. s. zo dňa 10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila N.. N. J., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva.

Aplikované právne normy 62. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem: 63. Podľa z.č. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom do 31.8.2019 (ďalej len „ “) ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa alebo sa poruší zákaz podľa , registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur.

64. Podľa z.č. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom od 1.9.2019 ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa , nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis

zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží

a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.

65. Podľa § 13 ods.2 zákona o RPVS registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.

66. Podľa § 13 ods.3 zákona o RPVS registrujúci orgán uloží konečnému užívateľovi výhod pokutu do 10 000 eur, ak si nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 8.

67. Podľa § 13 ods.4 zákona o RPVS registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.

68. Podľa § 13 ods.5 zákona o RPVS za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

69. Podľa § 13 ods.6 zákona o RPVS pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.

70. Podľa § 13 ods.7 zákona o RPVS proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b).

71. Podľa § 19 zákona o RPVS oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.

Právne posúdenie súdom 72. V konaní boli zo strany účastníkov predložené rozsiahle vyjadrenia s množstvom argumentov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). 73. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ( <aspi://module='JUD'&link='JUD66778SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, <aspi://module='JUD'&link='JUD32214SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,

<aspi://module='JUD'&link='JUD32411SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. <aspi://module='JUD'&link='JUD54468SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='JUD'&link='JUD32411SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi:// module='JUD'&link='JUD33368SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). 74. Rovnakým spôsobom ústavný súd mnohokrát judikoval aj vo vzťahu k opravnému konaniu, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr. , <aspi://module='JUD'&link='JUD1218248SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, <aspi://module='JUD'&link='JUD84453SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='JUD'&link='JUD76781SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='JUD'&link='JUD51851SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania ( <aspi://module='JUD'&link='JUD45283SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'>). V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavný súd mnohokrát zdôraznil (napr. ), že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998). 75. Súd aj vo svetle judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR nepovažuje za dôvodné odpovedať podrobne na každý argument účastníkov, ale zameria sa iba na podstatné dôvody svojho rozhodnutia, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky na jasnosť a výstižnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu. Aj napriek rozsiahlosti vyjadrení účastníkov, nie je úlohou súdu v odpovedi na vyjadrenia účastníkov vytvoriť zo súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho rozsahu „dizertačnú prácu“, ale vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s nosnými argumentami účastníkov. 76. Primárne súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uvádza, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona (napr. stanovisko Ministerstva spravodlivosti z 31.10.2018, ktoré bolo predložené v tomto konaní), môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky (čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých.

77. Ako jeden z oznamovateľov podnetu p. O. C., tak aj oprávnená osoba vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa § 19 zákona o RPVS predchádzajúcim konaním podľa § 12 zákona o RPVS o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa súd nestotožňuje. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa § 12 zákona o RPVS automaticky v zmysle § 12 ods.7 zákona o RPVS vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Tu však treba pripomenúť, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2019 v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhodoval podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplývalo to z ustanovenia zákona o RPVS, ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení v konaniach podľa a 13 zákona o RPVS v spojení s ustanovením (subsidiárna pôsobnosť ustanovení , ak neustanovuje inak) a ustanovením (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K

rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa § 12 ods.8 zákona o RPVS dochádzalo len vtedy, ak údaje o ňom zapísané v RPVS boli neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle § 12 ods.8 zákona o RPVS teda nenastávalo napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v RPVS boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. PVS v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). § 13 zákona o RPVS však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute bolo a je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou či boli vymazané z registra. Ak by bolo sankčné konanie podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2019 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by do 31.8.2019 možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Poukazom na tento historický vývoj právnej úpravy súd dokladuje, že je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis aj v minulosti. Novela právnej úpravy od 1.9.2019, keď sa zmenil moment, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav ku dňu začatia konania, z hľadiska možnosti začať konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania podľa § 12, nič nezmenila. Rovnako je treba si všimnúť, že § 13 zákona o RPVS sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu § 19 zákona o RPVS) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nie je nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona o RPVS zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa § 12 (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom, partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12, ale je možné ho viesť samostatne.

78. Ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona o RPVS je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevypláva iba z ustanovenia zákona o RPVS, ale aj z zákona o RPVS a ustanovenia zákona o RPVS, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle nestranne).

79. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 1. októbra 1982].

80. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

81. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

82. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.

83. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti.

84. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).

85. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne.

86. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti.

87. Názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona o RPVS. Treba zohľadniť aj účel zákona o RPVS, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.

88. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu

K.. S. D. a N.. X. J. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient z výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti Z., s.r.o.. Z objektívneho hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade bol spoločník a konateľ oprávnenej osoby (K.. S. D.) so spoločníkom partnera verejného sektora (N.. X. J.) spoločníkmi spoločnosti Z., s.r.o.. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti Z. prostredníctvom obchodných spoločností D.k bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS, s.r.o.). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti D., s.r.o. prostredníctvom K.. D.. R. preto obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v Z., s.r.o. boli K.. D. a N.. J. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi N.. J. a K.. D. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti Z., s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj K.. D. na valnom zhromaždení zastupoval D., s.r.o., ale bol to on kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok) a potom jedna z týchto osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného subjektu, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou.

89. Poukaz partnera verejného sektora na to, že zákon o RPVS neobsahuje definíciu personálneho a majetkového prepojenia a to že pri aplikácii analógie legis zákona o energetike či daniach z príjmov takéto majetkové a personálne prepojenie medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou nemožno nájsť, nemôže obstáť. Personálne a majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v § 19 písm. c) zákona o RPVS je len príkladným uvedením dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby (viď to, že je uvedené slovom „najmä“), z čoho vyplýva, že vzťahom oprávnenej osoby a partnera verejného sektora zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie.

90. Hoci vzťah K.. D. a N.. J. ako spoločníkov v spoločnosti Z., s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa , no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle . Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sme posudzovali nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi K.. D. a N.. J. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS. 91. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že osoby N.. X. J. a K.. S. D. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti E. I. a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti E. I. a. s. je spoločnosť Z. s.r.o. Dozorná rada spoločnosti E. I. a. s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. N. J.. O spoločnom členstve s N.. X. J. v dozornej rade spoločnosti E. I. a. s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti Z. s.r.o. nemohol vzťah p. S. D. a p. X. J. alebo p. N. J. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je

zrejmé, že p. S. D. a p. X. J. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne.

92. Aj keď tvrdenia oznamovateľa C. o závislosti či vďačnosti K.. D. voči N.. J. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti Z., s.r.o. sa K.. D. mohol stať len na základe vôle N.. J. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti Z., s.r.o.. I. Z., s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII jej Spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka, je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup K.. D. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle N.. J.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. -21 z 1.augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.

93. Zákon o RPVS je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami: použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona o RPVS však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. 94. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou, vyplýva, že N.. X. J. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ustanovenie § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/20XX o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 33,44 % na základom imaní partnera verejného sektora a to prostredníctvom D. X., a.s. so sídlom K. 4, XXX XX D., X.: XX XXX XXX(ktorej je XX,XX%-ným akcionárom), I. P., a.s. so sídlom K. 4, XXX XX D., X.: XX XXX XXX (ktorej XX,XX%-ným akcionárom je D. X., a.s.), Z. Z. akciová spoločnosť so sídlom I. 5, XXX 08 D., X.: XX XXX XXX (ktorá je XX,XX %-ným akcionárom partnera verejného sektora a ktorej XX,XX% akcionárom je I. P., a.s.). Partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, akciovou spoločnosťou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené akcionármi. N.. X. J. má nepriamy podiel na akciách partnera verejného sektora vo výške XX,XX%. Je preto zrejmé, že N.. X. J. ako nepriamy akcionár partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa K.. D. s najväčším majiteľom akcií partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti D., s.r.o. a Z., s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť K.. D. a N.. J. v obchodnej spoločnosti Z., s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo N.. J. a následne prostredníctvom G Z. a K.. D. nepriamo cez D., s.r.o.). Súd tak uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS.

95. Zovšeobecniac: vzťah medzi najväčším vlastníkom (či už priamym alebo nepriamym) partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri

vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.

K uloženým pokutám

96. Keďže v zmysle z.č. je sankčný mechanizmus podľa možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do RPVS, súd preskúmal či partner verejného sektora bol do RPVS zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených partnerom verejného sektora súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, vysoko prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do RPVS. Súd preto uzavrel, že partnerovi verejného sektora je ako obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa zákona.

97. Pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie).

98. K pojmu „hospodársky prospech“ súd uvádza, že považuje za správne chápanie tohto pojmu, tak ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o RPVS, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami: hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).

99. V tomto prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu partnerom verejného sektora poskytlo súdu prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť partnerovi verejného sektora za obdobie od zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora do 30.04.2019 a prehľad o celkových nákladoch partnera verejného sektora za toto obdobie. Partner verejného sektora navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy na základe predpokladu, že pomer výnosov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom partnera verejného sektora je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa partnera verejného sektora určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za rozhodné obdobie) a pomerných

nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa názoru súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady partnera verejného sektora možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však v tomto prípade nie je možné skonštatovať. Aj sám partner verejného sektora priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne súd dopĺňa, že partner verejného sektora zahrnul do nákladov celkové náklady partnera verejného sektora (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nie je možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Javí sa, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne (a v konečnom dôsledku by zrejme dospelo k podobnému výsledku ako dospel partner verejného sektora pomerným výpočtom), je namieste záver, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil súd k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.

100. Primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa z.č. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa (viď aj dôvodovú správu k zákonu o RPVS). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v z.č. - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa , nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) príp. zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter.

101. Pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí súd považuje za inšpiratívny aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. , podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že má-li být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná, zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku "likvidačního" účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)“. Rovnako sa v tomto smere súd stotožňuje s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. -133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. NSS, podľa ktorého „orgán ukládající pokutu za jiný správní delikt je povinen přihlédnout k osobním a majetkovým poměrům pachatele tehdy, pokud je podle osoby pachatele a výše pokuty, kterou lze uložit, zřejmé, že by pokuta mohla mít likvidační charakter, a to i v případech,kdy příslušný zákon osobní a majetkové poměry pachatele v taxativním výčtu hledisek rozhodných pro určení výše pokuty neuvádí“.

102. Pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie potom, podľa názoru súdu, je primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu vo výške 10.000 eur. Takáto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora, keď súd zohľadnil osobitný charakter činnosti partnera verejného sektora ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nemocnica). Súčasne táto výška pokuty bude dostatočne výchovná pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 zákona.

103. K pokute uloženej členom štatutárneho orgánu súd uvádza, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), o ktorej členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora museli vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona o RPVS je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Dôvodov, ktoré viedli súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, je viacero. V prvom rade súd konštatuje, že ide o prvé porušenie zákona o RPVS zo strany členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Súd tiež zobral do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods.6 zákona o RPVS a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v RPVS a porušenie § 19 zákona o RPVS teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry, nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členom štatutárneho orgánu súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie túto pokutu, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“).

104. Pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu súd zobral do úvahy aj zmenu právnej úpravy ustanovenia , ktorá zmenila spôsob, akým majú byť členovia štatutárneho orgánu zaviazaní na zaplatenie pokuty na „spoločne a nerozdielne“, t.j. solidárne. Do 31.8.2019 bola ukladaná pokuta každému členovi štatutárneho orgánu samostatne. Od 1.9.2019 je spôsob, akým sú členovia štatutárneho orgánu sankcionovaní, pre nich nepochybne priaznivejší ako podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2019. Súd preto zaviazal členov štatutárneho orgánu na zaplatenie pokuty podľa novej právnej úpravy, ktorá je pre členov štatutárneho orgánu priaznivejšia.

105. V tomto konaní súd posudzoval porušenie povinností účastníkmi pri v poradí prvom zápise partnera verejného sektora do RPVS. V tom čase súčasný predseda predstavenstva K.. X. B. nebol členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, preto súd konanie voči nemu výrokom III. zastavil.

106. K pokute uloženej oprávnenej osobe súd uvádza, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty uvedené v bode 94 platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona o RPVS sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o RPVS vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu súd uložil súd (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako pri členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia) a to vo výške XX.XXX.- eur.

107. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Súd účastníkov konania upozorňuje na ustanovenie , podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil súd lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.

K návrhom na prerušenie konania 108. Návrh na prerušenie konania vychádza z tvrdení partnera verejného sektora o údajnej protiústavnosti časti zákona o RPVS zakotvujúcej jednoinštančnosť konania podľa § 13 zákona o RPVS. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.

109. Podľa § 162 ods.1 písm. b) Civilného sporového konania súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

110. Z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí (uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. ). Kľúčové je preto analyzovať či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa zákona o RPVS, majú trestný charakter. 111. Samotný čl. 2 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv znie: „1. Každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon. 2. Z tohto práva sú prípustné výnimky v prípade menej závažných trestných činov, ktoré ako také kvalifikuje zákon, alebo ak príslušnú osobu súdil v prvom stupni najvyšší súd alebo bola uznaná za vinnú a odsúdená na základe odvolania proti oslobodzujúcemu rozsudku“. 112. Aj vzhľadom na poukaz účastníkov konania na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z hľadiska, že toto rozhodnutie ESĽP nebolo doposiaľ prekonané vo veci stanovenie kritérií pre zistenie, či konanie vedúce k uloženiu sankcie, má trestný charakter alebo nie, je vhodné podrobnejšie sa pozrieť kritériá vymedzené týmto rozhodnutím pre určenie či vec resp. sankciu, ktorá môže byť uložená účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného charakteru. 113. Pri tzv. Engelovom teste sa uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 29.septembra 2010, N 205/58 SbNU 827 nasledovne:

„47. V prvním kroku tzv. Engelova testu je zkoumáno, zda je určitý přečin upraven trestním právem. Pokud tomu tak je, aplikuje se čl. 6 ve své "trestní větvi" bez dalšího. Pakliže tomu tak není, je nutno posoudit, zda nejsou splněny podmínky materiální (srov. dále). Podle rozsudku Evropského soudu Oztürk proti Německu (rozsudek ze dne 18. února 1984, č. 8544/79) pak samotná dekriminalizace přečinu dříve upraveného trestním právem nemůže vést k tomu, že by se čl. 6 Úmluvy přestal aplikovat.

48. V dalším kroku tohoto testu je pak analyzována "samotná povaha" přečinu; pokud je trestní (usuzuje se mj. z účelu regulace, společných právních tradic členských států), je řízení o něm řízením o trestním obvinění ve smyslu čl. 6 Úmluvy.

49. Třetím kritériem je pak povaha a závažnost hrozící sankce. Prakticky vždy půjde o trestní obvinění, pokud hrozí v řízení zbavení osobní svobody obviněného (srov. např. Engel proti Nizozemí); k naplnění této podmínky pak postačí i citelný peněžitý trest.

50. Z výše uvedeného však plyne, že nikoliv každá veřejnoprávní sankce uložená za porušení právní povinnosti je ůsobilá "vtáhnout" přečin do kategorie trestního obvinění. Evropský soud pro lidská práva proto v každém konkrétním případě povahu a závažnost hrozící sankce hodnotí. V případě Engel proti Nizozemí například hrálo podstatnou roli, že stěžovatelům byl uložen trest (byť v systému nizozemského práva trest disciplinární), kterým byli zbaveni osobní svobody; s přihlédnutím k významu, jaký Evropský soud osobní svobodě přikládá (srov. např. rozsudek ze dne 18. června 1971, De Wilde, Ooms a Versyp

proti Belgii, č. 2832/66, 2835/66 a 2899/66), pak bylo nutno řízení se stěžovateli hodnotit jako řízení o trestnímobvinění.

51. V dalších rozhodnutích Evropského soudu pak byla představa o tom, jaká musí být povaha a minimální závažnost sankce (aby bylo ještě možno hovořit o trestním obvinění), dále řesňována. Ve věci Garyfallou Aebe proti Řecku (rozsudek Evropského soudu ze dne 24. 9. 1997, č. 18996/91) šlo o pokutu ve výši 500 000 drachem (v řízení mohla být uložena až třikrát vyšší), za jejíž nezaplacení hrozilo riziko zabavení majetku či dokonce tresty pro vedení společnosti. V případě Kadubec proti Slovensku (), v němž šlo o uložení relativně marginální pokuty (ve výši 1000 Sk) a povinnosti k náhradě nákladů řízení, se pak Evropský soud řešení této otázky vyhnul, neboť ačkoliv šlo podle jeho názoru o relativně mírný trest, postačovalo k určení povahy trestního obvinění naplnění druhého kritéria (povaha přečinu; obdobně též rozsudek Evropského soudu ze dne 25. 8. 1987, Lutz proti Německu, č. 9912/82, ).

52. Pokud jde nikoliv o závažnost, nýbrž o povahu sankce, je pro projednávanou věc podstatné, že třetí kritérium není zpravidla naplněno, pokud se jedná o sankci, jež není typická pro systém trestního práva, nýbrž spíše pro disciplinární řízení (srov. Kid, C. J. F. Disciplinary Proceedings and the Right to Fair Criminal Trial under the European Convetion on Human Rights. The International and Comparative Law Quarterly. Vol. 36, n. 4, str. 859). V tomto ohledu je důležité rovněž to, zda je sankce zaměřená na všechny či spíše na určitou skupinu osob se zvláštním statusem (rozsudek Evropského soudu ze dne 14. 1. 2010 Tsony Tsonyou proti Bulharsku, č. 2376/03, § 49). V rozhodovací činnosti Komise pro lidská práva navazující na rozsudek Engel proti Nizozemí proto ani relativně závažné hrozící sankce (např. ztráta zaměstnání) nebyly vyhodnoceny jako sankce trestní, neboť jim scházela trestní povaha (srov. rozhodnutí Komise o nepřijatelnosti ze dne 8. 10. 1980, X. proti Spojenému království, č. 8496/79, v němž byl policista zbaven funkce kvůli krádežím benzínu)“.

114. Aplikujúc kritériá Engelovho testu na právnu úpravu zákona o RPVS súd konštatuje, že prvé kritérium pri pokutách ukladaných podľa zákona o RPVS zjavne nie je naplnené, keďže zákon o RPVS formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva trestného.

115. Uplatniac materiálne kritérium pokuta ukladaná v zmysle § 13 ods.1 písm. a) zákona o RPVS nemá sankčný, ale reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty pôsobiť drakonicky, cieľom tejto pokuty je odčerpať partnerovi verejného sektora hospodársky prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon(viď aj dôvodová správa k zákonu o RPVS, s ktorou sa súd v tejto časti stotožňuje - nakoniec aj z výšky pokuty je zrejmé, že sa rovná hospodárskemu prospechu, t.j. nie je ani vyššia ani nižšia ako hospodársky prospech, nie je k nej pridávaná pokuta trestajúceho charakteru). Nejde teda o trest, ale len o aplikáciu klasického princípu nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania).

116. Druhé Engelovské kritérium nie v prípade pokút ukladaných podľa zákona o RPVS taktiež naplnené, keď porušenie sankcionovaných povinností zjavne nemá trestný charakter.

117. Pokuty ukladané podľa § 13 ods.1 písm. b) a c) zákona o RPVS sa prima facie môžu javiť ako pokuty trestného charakteru, v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu partnera verejného sektora alebo v postavení oprávnenej osoby.

118. Je treba tiež uviesť, že posúdenie otázky prípustnosti odvolania voči svojmu rozhodnutiu nie je úlohou prvoinštančného súdu (ak, tak iba v súvislosti s poučením o opravnom prostriedku), prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd.

119. K pochybnostiam vysloveným v návrhu na prerušenie konania, či Okresný súd Žilina v týchto prípadoch spĺňa atribúty súdu v zmysle Dohovoru, alebo súd vystupuje ako správny orgán, súd uvádza nasledovné:

120. Sú situácie (na ktoré bolo v návrhoch na prerušenie konania správne poukázané), kedy aj Okresný súd Žilina nevystupuje ako súd, ale ako správny orgán - napr. pokiaľ ide o postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy súd postupuje podľa Správneho poriadku. Rovnako sú situácie, kedy súd vystupuje nie ako verejnoprávny orgán, ale účastník súkromnoprávnych vzťahov, napr. keď

uzatvára kúpnu zmluvu na svoju novú budovu, vystupuje ako odberateľ elektrickej energie a pod.. V prípade ukladania pokút podľa zákona o RPVS však súd jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje zákon o RPVS odkazom na ( zákona o RPVS). Súd teda nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa . To je aj dôvod prečo nemôže súd pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzovať skutok, za ktorý ukladá pokutu, jeho právnu kvalifikáciu a pod., keďže takáto forma výroku je predpísaná , kde výslovne z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku (na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom konaní, kde právne posúdenie súd v zmysle uvedie nie vo výroku, ale v odôvodnení) a rovnako, že z ustanovenia vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu kvalifikáciu atď.. Súd pri ukladaní pokút podľa zákona o RPVS nepostupuje podľa zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, keďže v zmysle zákona o RPVS výslovne postupuje podľa ustanovení , ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov či trestného súdu.

121. Nemôže obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa zákona o RPVS a konania podľa zákona o obchodnom registri, keďže aj pri ukladaní pokút podľa zákona o obchodnom registri súd v zmysle zákona o obchodnom registri pri ukladaní pokút postupuje podľa (za účinnosti podľa ). Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa .

122. Súd tiež poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, kedy rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu Žilina o uložení pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp.zn. z 20.mája 2020 Najvyšší súd SR uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa z.č. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o výkon prenesený výkon štátnej správy.“. Je teda zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nie je správnym orgánom, ktorý by ukladal administratívnu sankciu.

123. Súd preto uzavrel, že pokuty ukladané podľa zákona o RPVS nemajú trestný charakter a úprava zákona o RPVS je tak ústavne konformná, preto nenašiel dôvod na predloženie veci Ústavnému súdu SR a návrhy na prerušenie konania zamietol.

Trovy konania

124. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 125. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 126. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prihliadnuc na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení a nezistil, pričom konateľky partnera verejného sektora navrhli, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa , a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti výroku V. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti výrokom III. a VI. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Podľa , rozhodnutie o výmaze podľa a o pokute z dôvodov podľa je rozhodnutím o vylúčení podľa . Vylúčenou osobou je štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri, ktorá je partnerom verejného sektora a ktorá bola vymazaná z registra podľa alebo .

Okresný súd Žilina,

dňa 02.júla 2020

JUDr. Jaroslav Macek

s u d c a