Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu C.. I. Y., bytom V. T. č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom v Poprade, ul. 1. mája 221/19, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. júna 2019 Č.p. : T. - PO - T - XX/XXXX - P v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni zo dňa 24. apríla 2019 Č. p. : M. - SL - M - XX - XXX/XXXX, na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Starej Ľubovni zo dňa 24.04.2019 Č.p. : M. - SL - M - XX -XXX/XXXX ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ) tak, že podľa o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon o cestnej premávke“), že vodičský preukaz č. N 4414549 vydaný na skupiny „AM, Al. A2. A. BI. B. Cl, C. BE, C1E, CE, T" OR PZ v Kežmarku, ktorého držiteľom je C.. I. Y. bol zadržaný dňa 20.4.2019 podľa zákona o cestnej premávke, pretože možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

3. OD1 v Starej Ľubovni, ako orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke rovnako preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

4. ODI v Starej Ľubovni odôvodnil toto rozhodnutie tým, že C.. I. Y. dňa 20.04.2019 v čase okolo 12.10 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Renault Midlum, TsEČ: KK-XXXBF, v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu G., kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým skúškam s negatívnym výsledkom.

5. Uvedeným konaním je C.. I. Y. dôvodne podozrivý z porušenia § 15 ods. 3, , , , zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie , citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie s tým, že žalovaný odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval.

7. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom a doterajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého je podozrivý C.. I. Y. takýto postup odôvodňuje. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu - potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. S zo dňa 20.04.2019, záznamu dopravnej nehody zo dňa 20.04.2019 zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.04.2019 náčrtu, plánika a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, zápisov o dychových skúškach vodičov zo dňa 20.04.2019 lekárskych potvrdení I. G. zo dňa 20.04.2019 a 29.04.2019, záznamu o podaní vysvetlenia I. G. zo dňa 23.04.2019. záznamu o podaní vysvetlenia I. Y. zo dňa 20.04.2019 záznamu o podaní vysvetlenia W.. P. T. zo dňa 20.04.2019, správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 3.5.2019, rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 24.04.2019, odvolania voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 6.5.2019, stanoviska k podanému odvolaniu a ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.

8. V zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 4 citovaného zákona policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V zmysle ods. 6 citovaného ustanovenia orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. V zmysle ods. 7 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

9. Po zhodnotení zhromaždených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že zadržanie vodičského preukazu C.. I. Y. bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, nakoľko menovaný bol a je dôvodne podozrivý, že ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k ich kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu a k ľahkej ujme na zdraví cyklistu, pričom za uvedený skutok možno uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

10. Zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci - najmä záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva že k dopravnej nehode došlo v čase cca o 12.10 hod. na ceste č. III. triedy č. 3148. v km 2.45, v katastri obce Lesnica. okr. Stará Ľubovňa, v prvej ostrej pravotočivej zákrute v klesaní. Povrch vozovky bol suchý,

avšak znečistený - prach, štrk, opadané lístie, komunikácia bola bez závad. K dopravnej nehode došlo cez deň, viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové pomery však boli zlé, vplyvom profilu komunikácie - zákruta.

11. K samotnej dopravnej nehode malo dôjsť tak, že vodič Y. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Renault Midlum. ev.č.: KK-XXXBF (ďalej len ..Renault“), v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute obiehal pred ním jazdiaceho cyklistu G., kde z dôvodu nezachovania si dostatočného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu s pravou stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosti uvedené v § 66 zákona o cestnej premávke. Obaja účastníci boli podrobení dychovým skúškam s negatívnymi výsledkami. Vodičovi I. Y. bol zároveň zadržaný jeho vodičský preukaz, o čom bolo vydané príslušné potvrdenie.

12. K veci podali vysvetlenie ako vodič vozidla zn. Renault - I. Y., tak aj cyklista - I. G.. Vodič vozidla zn. Renault - I. Y. k veci dňa 20.4.2019 uviedol, že v uvedený deň v čase okolo obeda išiel na svojom vozidle zn. Renult z obce Veľký Lipník v smere do Lesnice. kde v rovnej časti cesty (v klesaní) začal obiehať cyklistu a pribrzdil si pred zákrutou, kde v zákrute už bol takmer zaradený pred cyklistu a vtedy mu náhle v zákrute vybehlo do jeho jazdného pruhu čierne vozidlo Audi Combi (ev. číslo a typ uviesť nevedel) a preto sa musel náhle zaradiť ku pravému okraju vozovky, kde v tom čase musel aj prudko zabrzdiť. S vozidlom Audi ku kontaktu nedošlo. Vtedy si v pravom spätnom zrkadle všimol, že cyklista padá s bicyklom na pravú krajnicu. Cyklista bol vtedy niekde v zadnej časti vozidla na pravej strane. On v tom čase viedol vozidlo približne 30 až 40 km/hod. Následne na mieste zastavil, kde sa išiel k cyklistovi opýtať, či sa mu niečo nestalo. V tom čase bol cyklista už na druhej starne cesta a telefonoval so záchrannou službou. Opýtal sa ho, či mu netreba nejako pomôcť, pričom povedal, že si už zavolal sanitku. Potom sa ho opýtal, či nemohol pred zákrutou ubrzdiť, kde ju povedal, že nie lebo na krajnici sú kmienky a to by neubrzdil. Opätovne sa ho opýtal, ako mu môže pomôcť, keďže videl, že má poškriabané pravé koleno a pravú ruku. kde on povedal, že si už zavolal sanitku. Na základe toho z miesta odišiel. V čase jeho pádu a ani následne si neuvedomoval, že je účastníkom dopravnej nehody, lebo to nevedel posúdiť z miesta vodiča. Nevedel uviesť, či došlo ku kontaktu jeho vozidla s cyklistom. Potom naložil v prístave plte a približne 40 minút išiel s naloženými plťami okolo miesta dopravnej nehody a preto tam dobrovoľne zastavil, kde policajtovi uviedol, že bol účastníkom toho incidentu.

13. K veci podal vysvetlenie aj cyklista - I. G., ktorý uviedol, že dňa 20.04.2019 v čase okolo obeda išiel na svojom bicykli od obce veľký Lipník na Lesnicu, kde v prvej zákrute v klesaní ho začalo obiehať nákladné auto červenej farby (auto, ktoré vozí plte). Vozidlo sa dostalo na jeho úroveň kabínou, a v tom čase vyšlo zo spodu (z protismeru) čierne vozidlo a vtedy ho vodič nákladného vozidla vytlačil mimo cestu, kde došlo ku kontaktu s vozidlom, a to ľavým lakťom s kabínou. V čase, kedy vyšlo auto zo spodu (z protismeru) tak vodič nákladného vozidla výrazne pribrzdil a preto išli približne rovnakou rýchlosťou, ale tým, že začal s vozidlom uhýbať na pravú krajnicu, tak ho vytlačil mimo vozovku. Následne spadol, a nakoľko mal zranenú pravú nohu. tak si z miesta začal okamžite volať sanitku. Potom asi po dvoch minútach prišiel na miesto nejaký chlap a pýtal sa ho, že čo mu je, kde uviedol, že má zranenú nohu a že si volal záchranku. Ešte sa ho opýtal, že prečo nezastavil, kde mu odpovedal, že „či je normálny a či vie, že ho mohol zabiť“. Potom z miesta odišiel. On v čase pádu išiel rýchlosťou približne 20 km/ hod. Po príchode záchranky a jeho prevoze do nemocnice mu bol zistený natiahnutý vnútorný väz na pravom kolene, udreté podkolenie a pohmoždenie v oblasti pravej nohy. kde sa bude liečiť do 7 dní. Škoda na bicykli mu nevznikla žiadna.

14. KDI v Prešove ďalej uvádza, že zo spisového materiálu vyplývajú aj zadokumentované stopy vo fotodokumentácii - foto č. 25 až 33, kde výška kontaktu s vozidlom na kabíne aj lakťa cyklistu (tak ako to uvádza cyklista vo svojej výpovedi) sú zadokumentované v priloženej mierke, pričom tieto svedčia o kontakte vozidla s cyklistom v oblasti lakťa. Zároveň sú zadokumentované aj šírkové pomery komunikácie, resp. jazdných pruhov (3,4 m pre smer jazdy, kde došlo k nehode), šírka vozidla (2,55 m, bez prečnievajúcich predných zrkadiel), kde je zároveň potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že na krajnici sa nachádzal posypový štrk - cca 0.5 m (potvrdzujú obaja účastníci dopravnej nehody) a šírku bicykla a osoby cyklistu.

15. Z výroku napadnutého rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je zrejmé, že vodičský preukaz bol účastníkovi konania zadržaný podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a to z dôvodu, že možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorových vozidiel.

16. Odvolací správny orgán uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v prípade, ak za spáchaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ak príslušný orgán uloží tento zákaz, potom v zmysle sa do času zákazu činnosti započíta čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy nesmel už túto činnosť vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že pripúšťa možnosť využiť uvedené opatrenie, resp. postup za zákonom splnených podmienok tak, ako tomu bolo aj v uvedenom konkrétnom prípade. Zároveň v zmysle zákona o cestnej premávke všetky orgány, ktoré konajú vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, sú povinné v každom štádiu konania skúmať, či dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Ak dôvody zadržania pominú, musí sa vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátiť.

17. KDI v Prešove ďalej uvádza, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že zadržanie vodičského preukazu v uvedenom konkrétom prípade bolo zákonné, nakoľko účastník konania bol v čase zadržania vodičského preukazu na mieste samom, resp. v čase rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu a v neposlednom rade aj v čase rozhodovania o odvolaní dôvodne podozrivým z porušenia minimálne ustanovenia § 15 ods. 3, , , , zákona o cestnej premávke, s poukazom na ustanovenie , citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , , kde za uvedený skutok je možné v zmysle ustanovenia citovaného zákona uložiť okrem iného aj sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá od jedného do piatich rokov. resp. podľa ustanovenia citovaného zákona sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov. KDI v Prešove sa zároveň zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadržania vodičského preukazu, kde ostatné skutočnosti, vrátane návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania budú predmetom ďalšieho konania vo veci samej.

18. KDI v Prešove ďalej uvádza, že ani skutočnosť, že C.. I. Y. odmietol podpísať záznam o dopravnej nehode, resp. potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu (čo je jeho právom), resp. skutočnosť, že nesúhlasí že ku skutku došlo tak, ako bolo uvedené v zázname o dopravnej nehode nie sú prekážkou v možnosti policajta postupovať podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, t.j. zadržať mu jeho vodičský preukaz.

19. KDI v Prešove ďalej poukazuje, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, resp. štádiu konania, keď osoba je dôvodne podozrivou zo spáchania určitého priestupku, príp. trestného činu, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia ktorých je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke). V uvedenom prípade sa tak nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, pričom na splnenie podmienok na zadržanie vodičského preukazu je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je osoba podozrivá tak, ako tomu bolo aj v uvedenom konkrétnom prípade. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že skutkový stav samotnej veci v uvedenom štádiu konania ešte nie je a v konečnom dôsledku ani nemôže byť úplne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistený a preto v daných prípadoch ani nie je možná doslovná aplikácia ustanovenia § 46 zákona o správnom konaní (najmä v časti týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), ako ani ustanovenia § 47 ods. 3 citovaného zákona (najmä v časti týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu ... atď.). aj keď sa inak na predmetné konanie, t.j. rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu zákon o správnom konaní vzťahuje. Na možnosť postupu orgánu PZ v zmysle zákonných ustanovení zákona o cestnej premávke súvisiacich so samotným zadržaním vodičského preukazu a následným vydaním rozhodnutia o jeho zadržaní však táto skutočnosť nemá žiaden vplyv. Ako bolo uvedené aj v prevyšujúcej časti tohto rozhodnutia v uvedenom prípade C.. I. Y. bol a naďalej je minimálne dôvodne podozrivý z porušenia ustanovenia § § 15 ods. 3. , , , zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie , citovaného zákona, a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , .

20. Vo vzťahu k odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu odvolací správny orgán uvádza, že jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi za skutok, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivým uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V uvedenom prípade o tom svedčí ustanovenie , podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. b) sa uloží zákaz činnosti od jedného do piatich rokov, resp. aj ustanovenie , podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. g) možno uložiť zákaz činnosti do troch rokov. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, resp. ani pri posudzovaní odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. napr. dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, alebo jeho potreba z iného dôvodu, osoba, resp. osobné pomery účastníka konania, resp. z iných dôvodov (pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti budú zohľadnené následne pri ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom ustanovenie zákona o cestnej premávke by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu, najviac však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno posudzovať len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti.

21. KDI v Prešove ďalej poukazuje, že orgán PZ, ktorý v súlade s ustanovením § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke s odkazom na ods. 4 citovaného ustanovenia (teda orgán PZ príslušný podľa miesta, kde bol zadržaný vodičský preukaz), zároveň v čase vydávania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nemusí mať k dispozícii kompletný spisový materiál, nakoľko v tomto čase v mnohých prípadoch ešte nie je ukončené samotné objasňovanie priestupku (lehota na skončenie objasňovania priestupku je v zmysle ustanovenia spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupok o priestupku dozvedel a lehota na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je v zmysle zákona o cestnej premávke do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu), príp. nemusí byť ani začaté, a už vôbec nie ukončené prípadné správne, resp. trestné konanie. KDI v Prešove v súvislosti s uvedeným, rovnako poukazuje, že v zmysle ustanovenia zákona o cestnej premávke orgán PZ vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňu zadržaniu vodičského preukazu, a to bez ďalšieho konania. Na možnosť postupu orgánu PZ v zmysle zákonných ustanovení zákona o cestnej premávke súvisiacich so samotným zadržaním vodičského preukazu a následným vydaním rozhodnutia o jeho zadržaní ani tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv. Zadržaním vodičského preukazu sa zároveň z jazykovo - gramatického, ako aj logického výkladu rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste, až do jeho následného vrátenia, resp. pominutia dôvodov pre ktoré bol zadržaný. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu tak už len následne formálne deklaruje skutočnosť, ktorá nastala v minulosti.

22. KDI v Prešove rovnako uvádza, že každé zadržanie vodičského preukazu spôsobuje zásah či už do pracovných, resp. osobných pomerov konkrétnej osoby, avšak uvedená skutočnosť nie je prekážkou v možnosti využitia uvedeného inštitútu, pričom v zmysle zákona o cestnej premávke dôvodnosť zadržania vodičského preukazu spočíva „iba“ v možnosti uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti. KDI v Prešove pritom opakovane zdôrazňuje, že z dikcie ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz okrem iného aj vtedy ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla - písm. a) citovaného ustanovenia. Využitie konkrétneho oprávnenia policajta (zadržania vodičského preukazu), na ktoré je zákonom o cestnej premávke zmocnený je možné posudzovať výlučne cez splnenie podmienok, ktoré striktne vymedzuje zákon a ktoré sú potrebné pre aplikáciu daného oprávnenia. V tomto konkrétnom prípade možno uviesť, že oprávneniu policajta zadržať vodičský preukaz účastníka konania predchádzalo dôvodné podozrenie, že tento ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej inému ublížil na zdraví a z ktorej miesta odišiel bez splnenia si povinností účastníka dopravnej nehody, za čo možno uložiť sankciu, resp. trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel, t.j. bol splnený zákonný predpoklad využitia oprávnenia policajta na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke.

23. Keďže v tomto štádiu konania dôvody zadržania vodičského preukazu v zmysle ustanovenia § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke trvajú (naďalej je možné za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý C.. I. Y. uložiť trest. resp. sankciu zákazu činnosti), odvolací správny orgán preto odvolanie menovaného zamietol a rozhodnutie ODI v Starej Ľubovni o zadržaní vodičského preukazu potvrdil.

24. Odvolací správny orgán rovnako zastáva názor, že týmto rozhodnutím neboli poškodené práva a oprávnené záujmy C.. I. Y., ktoré mu zaručujú ustanovenia zákona o cestnej premávke, resp. zákona o správnom konaní. Všetky svoje práva a skutočnosti uvádzané na svoju obhajobu si menovaný môže uplatniť v priebehu ďalšieho konania smerujúceho k meritórnemu rozhodnutiu v danej veci.

II.

25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe v časti I. žalobca opísal skutkový stav, poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného a uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov aj konanie, ktoré im predchádzalo sú nezákonné, týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pričom nielen rozhodnutia, ale i samotné konanie bolo postihnuté vadami majúcimi vplyv na ich zákonnosť. V konaní pred správnymi orgánmi boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov polície. V žalobe namietal, že nie je ústavne konformné naplňovanie účelu zákona v takom postupe polície, ktorá preventívne automaticky zadržuje bez zdôvodnenia vodičské oprávnenie na niekoľko mesiacov či rokov, a nikdy počas tejto doby neskúma, hoci jej to zákon ukladá, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody a priamo je to možné považovať protizákonný postup. Zákonodárca upravil možnosť takého postupu v kontexte a a zákona o správnom konaní. V priestupkovom konaní sa zákonom stanovuje lehota na prejednanie priestupku 30 dní, v zložitých prípadoch na 60 dní, kedy sa má rozhodnúť. Rovnako v trestnom konaní, v super rýchlom konaní sa rozhodne do 96 hodín, v skrátenom vyšetrovaní toto treba ukončiť do 2 mesiacov, inak do 4 mesiacov. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej sa majú právne predpisy vykladať nie izolovane, ale v kontexte s ostatnými súvisiacimi normami a v prospech občanov.

26. Ak zadržanie vodičského preukazu prekročí takúto primeranú dobu, stráca prevenčný charakter a stáva sa represívnou, trestnoprávnou sankciou, ktorá vzhľadom na súdnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dokonca bráni v uložení sankcie, lebo samo o sebe je už sankciou, stráca preventívnu funkciu.

27. Inak v tejto automatickej praxi polície nie je možné vidieť naplnenie účelu zákona, nič sa predsa pri obvyklom , nie mimoriadne vážnom porušení predpisov vzhľadom i na osobu páchateľa nestane, ak páchateľ trest či sankciu vykoná až po jeho riadnom vyšetrení a právoplatnosti rozhodnutia o sankcii v riadnom konaní..

28. K samotným podrobným dôvodom žaloby - napadnutému rozhodnutiu odvolacieho orgánu ako i predchádzajúcemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu , ako i konaniu, na základe ktorého došlo k rozhodnutiu možno vytknúť viacero porušení zákona, či jeho účelu.

29. Správny orgán nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne posúdil, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. , rozhodnutie oprel o domnienky. Rovnako ignoroval zákonné ustanovenia vo veci správneho poriadku a pod. a tiež sa dopustil zákonných vád v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne aplikoval a vykladal právne predpisy v rozpore so zákonom. Rozhodnutie je rovnako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto, že vôbec nie je náležíte a zákonne odôvodnené, správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a riadne, vôbec nezdôvodnil prečo.

30. Ak má policajt za rovnakých podmienok danú zákonom povinnosť vždy zadržať vodičský preukaz, bez možnosti jeho voľnej úvahy, či ľubovôle, zdôvodnenie takého rozhodnutia by skutočne nebolo potrebným, stačilo by za splnenia tejto podmienky len poukázať na znenie zákona. Avšak tomu tak nie

je, jeho rozhodnutie je totiž ponechané na jeho voľnú úvahu ba až ľubovôľu, je to iba jeho oprávnenie, nie povinnosť, má právo výberu. Má dané na výber, či ponechá vodičovi vodičský preukaz alebo nie. To nakoniec jasne potvrdzuje znenie zákona. Podľa znenia $ 70 ods. l písm. a) policajt je oprávnený (nie povinný!!!) zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak a)možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, b)má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo, c)orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“), d)je vodičský preukaz neplatný, e)vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný podľa § 100a alebo § 106a.

31. Za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský' preukaz až do právoplatného skončenia veci.

32. Policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie, platí len na území Slovenskej republiky.

33. Policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

34. Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

35. Ak teda vydanie takého rozhodnutia je vec úvahy ( ale nie ľubovôle ) a je aj rovnaká možnosť vodičský preukaz a v rovnakom prípade nezadržať, rozhodnutie musí preto nevyhnutne obsahovať zdôvodnenie, aké skutočnosti a dôvody viedli policajný orgán práve k takej možnosti, ktorú zvolil, prečo sa policajt rozhodol práve tak, prečo vodičský preukaz neponechal vodičovi a prečo sa teda uchýlil k zadržaniu vodičského preukazu.

36. Sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne určitú mieru uváženia, pričom túto mieru uváženia ohraničil zákonnými podmienkami až za splnenia ktorých je správny orgán oprávnený pristúpiť k samotnému zadržaniu vodičského preukazu ( až e/ ). V danom prípade mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca bol podozrivý zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ( ), za ktorý podľa možno uložiť žalobcovi pokutu od 150 Eur do 800 Eur a súčasne zákaz činnosti do troch rokov.

37. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. stanovil zákonné podmienky podmieňujúcich rozhodovanie správneho orgánu v medziach správneho uváženiach.

38. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe

ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.

39. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

40. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť aj z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. ).

41. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Má poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ orgán verejnej moci , teda i súd či prokuratúra, nedá žiadnu odpoveď na viacero podstatných námietok trestne stíhanej osoby a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto arbitrárne rozhodnutie považovať za nezlučiteľné nielen so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom vyplývajúcim z , ale i za rozporné s (III. ÚS 2/2009).

42. Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia “ (Rozsudok NS SR ).

43. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci aj dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu" (rozsudok NS SR , ako judikát v zbierke rozhodnutí pod č. R 33/2006).

44. Treba tu zdôrazniť,, že prvotné rozhodnutie policajta na mieste údajnej nehody nemalo žiadne dôvody , dokonca neuvádzalo ani to, že ide o zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávka a ani zo spisu nie je možné zistiť, prečo sa rozhodol policajt pre možnosť zadržať vodičský preukaz a prečo nie..., dôvody / okrem citovania zákona o tom, že také právo má/neuvádzalo ani rozhodnutie z 24.04.2019. To dokonca vo výroku ani nekonštatuje výrok o zadržaní vodičského preukazu, ako predpokladá zákon v ustanovení § 70 ods.7 zákona o cestnej premávke a uvádza zákon o premávke (ale taký nie je).

45. Rozhodnutie ale malo byť zdôvodnené o to viac, že v danom prípade aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo žalobcu na slobodný výkon povolania a slobodu pobytu a pohybu a na druhej strane zásah do týchto práv z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, teda ku stretu súkromného záujmu s verejným. Vtedy treba, aby v administratívnom konaní za zváženia súkromného hľadiska bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike z hľadiska verejnej bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky reálne ohrozenie ( R 10/2009 v Zbierke 1/2009, rozsudok NS SR sp. zn. ).

46. Pri zadržaní vodičského preukazu sa musí brať ohľad nielen na znenie zákona, že je dôvod pre hroziaci zákaz činnosti preukaz zadržať ale i na to, či je držiteľ vodičského preukazu v danom štádiu hrozbou z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Aj iný dôvod je teda relevantný, ako

napr. dĺžka praxe, početnosť predchádzajúcich priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť pre plynulosť cestnej premávky a pod...

47. V rozhodnutí absentuje odôvodnenie výroku o zadržaní, (resp. nevrátení zadržaného vodičského preukazu, ako sa to v rozhodnutí uvádza), ktoré by v dostatočnej miere opodstatňovalo výrok napadnutého správneho rozhodnutia. Zákon o premávke totiž vo svojom ustanovení § 70 ods. 1 písm. a) iba oprávňuje policajta aby zadržal vodičský preukaz a v žiadnom prípade mu neukladá povinnosť vodičský preukaz zadržať. Vzhľadom na to, že sa policajný orgán v danom prípade rozhodol, že žalobcovi zadrží vodičský preukaz, má povinnosť v odôvodnení takéto rozhodnutie odôvodniť. Výkladom ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o premávke možno prísť k jasnému záveru, že ak by zákon ukladal povinnosť policajtovi zadržať vodičský preukaz, ak je splnená zákonná podmienka, že možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, vtedy by stačilo aby sa policajný orgán vo svojom odôvodnení iba odvolal na skutočnosť, že sa v danej veci vedie trestné alebo priestupkové konanie kde je možnosť uloženia trestu, resp. sankcie zákazu vedenia motorového vozidla .Keďže ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a) policajta iba oprávňuje a neukladá mu povinnosť aby zadržal vodičský preukaz, ten je povinný, v prípade zadržania vodičského preukazu takéto svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia pri zadržaní vodičského preukazu je mimoriadne dôležité, vzhľadom k tomu, že predstavuje právny dôvod pre takéto rozhodnutie, v ktorom musí byť zdôvodnená potreba ochrany bezpečnosti v doprave pred vodičom porušujúcim pravidlá cestnej premávky na jednej strane ale zároveň nesmie spôsobovať zasahovanie do individuálneho práva vodiča, ktorý je držiteľom vodičského preukazu tým, že mu bude vodičský preukaz bezdôvodne zadržaný, na strane druhej. Treba poznamenať, že zadržanie vodičského preukazu je určitou sankciou „sui generis" keďže je nepochybné, že má represívny charakter, ktorý vyplýva zo samej systematizácie sankcií v o priestupkoch (ďalej aj „"). Tento zákon v prípade zadržania vodičského preukazu, umožňuje aby sa doba jeho zadržania započítala na dobu trvania sankcie zákazu činnosti vedenia motorového vozidla. Iba poukázanie na skutočnosť, že je možné zadržať vodičský preukaz , v žiadnom prípade nie je postačujúce zdôvodnenie v rozhodnutí správneho orgánu.

48. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

49. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (čo evidentne v tomto prípade nie je..).

51. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

52. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Judikatúra ústavného súdu, najvyššieho súdu judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva určujú obsahové náležitosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, rozhodujúceho o právach, slobodách či nárokoch občanov i organizácií, najmä rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia takýchto rozhodnutí je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu (čl.46 ods. l SR). Orgán verejnej moci teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v zákone a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, alebo až k jeho arbitrárnosti.. Pokiaľ orgán verejnej moci v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal

za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, prečo o ostatné nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže tak ani odvolací orgán, či prieskumný orgán posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia. Najmä súd , ale i správny orgán musí odôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou a dôkazmi, a najmä rozporuplnými a tými, ktoré si odporujú...Odôvodenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Orgán verejnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia po všetkých stránkach, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou štátnej moci. Odôvodnenie by malo dovoľovať posúdiť, ako orgán verejnej moci v predmetnej veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Pri tom nemusí zachádzať do všetkých detailov, ale každopádne nesmie opomenúť tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

54. V správnom konaní je hodnotenie podkladov, dôkazov ponechané na správnu úvahu rozhodujúceho orgánu, ale táto úvaha má zákonom stanovené podmienky tak, že nemôže ísť o ľubovôľu. Analogicky je tu vhodné poukázať na obdobné rozhodovanie súdu, ktorý „ je síce pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení , ale dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva aj z ustanovenia , ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podlá príslušných ustanovení r' otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy síce ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd, tu súd prvého stupňa, nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného. “ (uznesenie NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. ).

55. Treba tiež uviesť, že žalovaný nebol pri zákroku polície a pri podávaní vysvetlenia vôbec poučený podľa zákona o policajnom zbore, čo založilo nezákonnosť ďalšieho dokazovania vo veci.

56. Okrem tejto nezákonnosti , ku skutočnostiam, ktoré tvorili podklad rozhodnutia sa žalobca nemohol vyjadriť, taká možnosť mu nebola daná, neboli rešpektované jeho práva dané mu Správnym poriadkom, nemohol sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne doplniť a navrhnúť ďalšie dôkazy.

57. Totiž jednou z najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam zakotvený na viacerých miestach zákona - Správneho poriadku, napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56. V konaní má účastník právo vyjadriť sa k podkladom, v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadrovať k jednotlivých dôkazom, i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom konania alebo k iným komplikáciám. Správny orgán je na základe vyjadrení účastníkov povinný ešte pred rozhodnutím veci posúdiť, akým spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, prípadne, či nevykoná aj niektoré ďalšie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Účastníka konania ale nemožno nútiť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia pretože je to jeho právo. V súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania však správny orgán v zmysle § 27 môže na vyjadrenie určiť primeranú lehotu. Ak by správny orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhov na doplnenie dokazovania, môže to byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku aj dôvodom na obnovu konania.

58. Ďalej žalobca citoval § 17 ods. 1 zákona o policajnom zbore, § 3 ods. 2, § 32 zákona o správnom konaní a namietal, že odvolací orgán tiež vo svojom rozhodnutí síce konštatoval, že dôvody zadržania

vodičského preukazu trvajú v zmysle § 70 ods.4 zákona o cestnej premávke aj v čase rozhodovania o odvolaní. Neuviedol však ani slovko odôvodnenia, prečo má za to, že dôvody trvajú. Jeho rozhodnutie je tak arbitrárne a nepreskúmateľné. Mal zdôvodniť, prečo je žalobca nebezpečný pre plynulosť ako i bezpečnosť cestnej premávky. Pritom ako vodič má dlhú prax a za ten čas nespôsobil žiadnu nehodu, priestupkov ako vodič sa v poslednom období dopustil len sporadicky, za posledných 5 rokov skoro vôbec. Tiež je inak bezúhonný, doteraz súdne netrestaný, vedie riadny život pracujúceho a bohabojného človeka s usporiadaným rodinným životom, riadne pracuje a spolunažíva dobre aj s okolím. Auto pritom nevyhnutne potrebuje k výkonu povolania.

59. Takže nie je zrejmé, prečo je žalobca stále hrozba pre bezpečnosť a vôbec nie už, prečo aj pre plynulosť cestnej premávky. Teda tomu, že žalovaný dôvody zadržania starostlivo skúmal, nemožno veriť, lebo neuviedol, čo po takom starostlivom skúmaní ďalšieho trvania zadržania vodičského preukazu bránilo ho vrátiť....

60. Správne orgány oboch stupňov sa ani neriadili zákonom o správnom konaní a tak porušili najmä , , , , , o správnom konaní, podľa ktorého správne orgány musia postupovať v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, poskytovať občanom pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu v konaní, svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, pričom rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a má posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Pritom správny orgán aj podľa zákona je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie podľa zákona musí byť v súlade so zákonmi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení podľa zákona treba zas aj uviesť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

61. Tieto základné pravidlá správneho konania uvádzané v § 3, ako i ustanovenia § 4, 14, 18, 21, 32, 33, 34 a § 46, 47 ,57 ,59, 60a zákona rozhodujúci orgán nerešpektoval, čo malo za dôvod to, že rozhodol v rozpore so zákonom a v konaní, kde neboli vôbec rešpektované ustanovenia zákona o správnom konaní.

62. Správne orgány mu mali oznámiť začatie konanie ( § 18 ods.3 ), nariadiť ústne pojednávanie ( § 21 ) ,spísať o tom zápisnicu ( § 22 ), zistiť presne a úplne skutkový stav ( § 32 ) dať mu právo navrhnúť dôkazy a možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i spôsobu zistenia (§ 33 ), použiť v dokazovaní všetky prostriedky, ktorými možno objasniť stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi ( § 34 ), vydať rozhodnutie v súlade so zákonmi vychádzajúc zo spoľahlivého zisteného stavu ( § 46 ) ,s náležitým odôvodnením ( § 47 ), o predložení spisu odvolaciemu orgánu ho informovať ( § 57 ), v odvolaní preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu ( § 59 ) a postupovať pritom primerane ako je predpísané orgánu I. stupňa ( § 60a ) ...pritom mali reagovať na podstatné námietky účastníka.

63. Ak orgán verejnej moci nedá žiadnu relevantnú odpoveď na viacero podstatných námietok a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, je toto arbitrárne rozhodnutie nutné považovať za nezlučiteľné zo základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom vyplývajúce z a s .“ ().

64. Žalovaný nerešpektoval ani zásady R(91) Výboru rady ministrov Európy , ani odporúčania č.2004/20 Výboru ministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov, ktoré je nutné akceptovať ako významný prameň správneho práva v zmysle SR ( m. m. rozsudok lSžp 1/2010 bod č.151, lSžr 106/2012).

65. Tiež treba poukázať v súvislosti s nerešpektovaním práv účastníka na rezolúciu č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy, o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov, 2. Zásadu, podľa ktorej je potrebné, aby dotknutá osoba bola informovaná pred vydaním správneho aktu o jeho podkladoch...

66. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvody rozhodnutí NS SR, sp. zn. , , a iné.., ktoré vyslovili v odôvodnení rozhodnutí prihliadať aj na predpisy a nariadenia EÚ , pričom rovnako prizvukujú ,že ak správny orgán účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie

návrhov na doplnenie dokazovania a následne ešte vydá rozhodnutie, ktoré pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, je to porušenie zákonnosti a treba rozhodnutia zrušiť.

67. Žalobca ďalej citoval , o policajnom zbore, , 141, o cestnej premávke, ako aj , , , , , , , , , ,

- 3, § 57 ods. 1,2, § 60a, § 59 správneho poriadku a žiadal, aby po vykonanom dokazovaní a nariadenom pojednávaní správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

III.

68. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej len „ODI v Starej Ľubovni“) dňa 24.4.2019 pod č.p.: M.-SL-M XXX/XXXX, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom, pričom dovtedajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je podozrivý žalobca takýto postup odôvodňoval.

69. Napadnutým rozhodnutím ODI v Starej Ľubovni rozhodol v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), že vodičský preukaz č. N XXXXXXX vydaný na skupiny „AM, Al, A2, A, BI, B, Cl, C, BE, C1E, CE, T“ OR PZ v Kežmarku, ktorého držiteľom je C.. I. Y. bol zadržaný dňa 20.04.2019 podľa , pretože možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. ODI v Starej Ľubovni, ako orgán, ktorý konal vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa rovnako preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

70. ODI v Starej Ľubovni odôvodnil toto rozhodnutie tým, že C.. I. Y. dňa 20.04.2019 v čase okolo 12.10 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Renault Midlum, TsEC: KK-XXXBF, v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu G., kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým skúškam s negatívnym výsledkom. Týmto svojim konaním bol menovaný dôvodne podozrivý z porušenia ustanovení , , , , s poukazom na ustanovenie , citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

71. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neuvádza nové podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.: KRPZ-PO-T zo dňa 24.06.2019, pričom na tam uvedenom svojom hodnotení naďalej trvá.

72. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu vyslovenými v podanej žalobe, pričom opakovane uvádza, že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že zadržanie vodičského preukazu žalobcovi bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia , nakoľko menovaný bol minimálne dôvodne podozrivý, že ako vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k ich kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu a k ľahkej ujme na zdraví cyklistu, pričom za uvedený skutok možno uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia

motorového vozidla. Menovaný tak bol dôvodne podozrivý z porušenia minimálne ustanovenia s poukazom na ustanovenie , citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , kde za uvedený skutok je možné v zmysle ustanovenia citovaného zákona uložiť sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov.

73. V zmysle ustanovenia policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, povolenie platí len na území Slovenskej republiky. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú, alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. V zmysle ods. 7 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené sa rovnako nestotožňuje ani s námietkami vo vzťahu k skutočnosti, že ODI v Starej Ľubovni v predmetnom konaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7, § 4, § 14 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1 až ods. 3, § 21 ods. 1 až ods. 3, § 22 od. 1 až ods. 3, § 32 ods. 1 až ods. 3, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 až 6, § 46, § 47 ods. 1 až 3, § 57 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 a 2 a § 60a zákona o správnom konaní.

75. Žalovaný pritom opakovane uvádza, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, resp. štádiu konania, keď osoba je dôvodne podozrivou zo spáchania určitého priestupku, príp. trestného činu, resp. z porušenia určitých ustanovení , v dôsledku porušenia ktorých je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla ( ). V uvedenom prípade sa tak nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, a preto aj aplikácia ustanovení, týkajúca sa napr. ústneho pojednávania o priestupku, predvolania naň, dokazovania a pod., vytýkaná správnym orgánom oboch stupňov zo strany žalobcu ani nie je možná. Na splnenie podmienok na zadržanie vodičského preukazu je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je osoba podozrivá tak, ako tomu bolo aj v uvedenom konkrétnom prípade. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že skutkový stav samotnej veci v uvedenom štádiu konania ešte nie je, a v konečnom dôsledku ani nemôže byť úplne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistený a preto v daných prípadoch ani nie je možná doslovná aplikácia ustanovenia zákona o správnom konaní (najmä v časti týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), ako ani ustanovenia citovaného zákona (najmä v časti týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu ... atď.), aj keď sa inak na predmetné konanie, t.j. rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu zákon o správnom konaní vzťahuje.

76. Žalovaný ďalej opakovane, tak ako to uviedol aj v samotnom napadnutom rozhodnutí o odvolaní poukazuje, že orgán PZ, ktorý v súlade s ustanovením s odkazom na ods. 4 citovaného ustanovenia (teda orgán PZ príslušný podľa miesta, kde bol zadržaný vodičský preukaz), zároveň v čase vydávania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu nemusí mať, a reálne ani nemá k dispozícii kompletný spisový materiál (napr. prvostupňový správny orgán v predmetom prípade v čase rozhodovania o zadržaní vodičského preukazu disponoval podkladmi, na ktoré poukazoval v samotnom rozhodnutí, a síce záznam dopravnej nehody, samotný zadržaný vodičský preukaz, resp. potvrdenie o tom, pričom obdobne tomu tak bolo aj v štádiu rozhodovania žalobcu o odvolaní menovaného, kde však žalovaný disponoval napr. už aj záznamami o podaní vysvetlenia účastníkov uvedenej udalosti a pod.), nakoľko v tomto čase v mnohých prípadoch ešte nie je ukončené samotné objasňovanie priestupku (lehota na skončenie objasňovania priestupku je v zmysle ustanovenia spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupok o priestupku dozvedel a lehota na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je v zmysle do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu), príp. nemusí byť ani začaté, a už vôbec nie ukončené prípadné

správne, resp. trestné konanie. Žalovaný v súvislosti s uvedeným, rovnako opakovane poukazuje, že v zmysle ustanovenia orgán PZ vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu, a to bez ďalšieho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcom vytýkaná skutočnosť, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nepostupoval v súlade s vymenovanými ustanoveniami zákona o správnom konaní je nedôvodná.

77. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že ani on, ani prvostupňový správny orgán v uvedenom prípade nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma zákonnosť splnenia podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste (príp. následne v priebehu konania), resp. oprávnenosť policajta zadržať vodičský preukaz - teda či policajt bol oprávnený zadržať žalobcovi jeho vodičský preukaz - podľa ustanovenia a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie uvedených podmienok je pritom postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Žalovaný sa tak pri rozhodovaní o odvolaní zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadržania vodičského preukazu, pričom ďalšie tvrdenia a námietky žalobcu budú predmetom ďalšieho konania vo veci samej, na čo aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal.

78. V uvedenej súvislosti žalovaný okrajovo poukazuje, že žalobca bol za skutok, za ktorý mu bol pôvodne zadržaný vodičský preukaz, resp. z ktorého spáchania bol pôvodne dôvodne podozrivým už aj právoplatne prejednaný, pričom bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku (ktorému bol predmetný spisový materiál po ukončení objasňovania postúpený z ODI v Starej Ľubovni podľa ustanovenia ) č.p.: ORPZ-KK-M zo dňa 15.8.2019 (právoplatné dňa 15.8.2019, po tom, čo sa C. I. Y. v zastúpení JUDr. Ján Jenča na ústnom pojednávaní o priestupku po vyhlásení rozhodnutia o priestupku vzdal možnosti podania odvolania a nežiadal si doručiť písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia o priestupku) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti BaPCP podľa na podklade porušenie s poukazom na citovaného zákona, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace (odo dňa zadržania vodičského preukazu).

79. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu žalovaný opakovane tak, ako to uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní uvádza, že jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi za skutok, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivým uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V uvedenom prípade o tom svedčí ustanovenie , podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. b) sa uloží zákaz činnosti od jedného do piatich rokov, resp. ustanovenie , podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. g) citovaného zákona (zo spáchania ktorého bol aj následne právoplatne uznaný za vinného) možno uložiť zákaz činnosti do troch rokov. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, resp. ani pri posudzovaní odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. napr. dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, alebo jeho potreba z iného dôvodu, osoba, resp. osobné pomery účastníka konania, resp. z iných dôvodov (pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti budú a aj boli zohľadnené následne pri ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom ustanovenie by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu, najviac však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno posudzovať len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti.

80. Žalovaný má zároveň za to, že v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní sa v dostatočnej miere a rozsahu vysporiadal nielen s námietkami vyslovenými žalobcom v podanom odvolaní, ale v prevažnej miere aj so skutočnosťami, ktoré boli následne žalobcom namietané až v podanej žalobe, kde na tam prezentovaných svojich záveroch a vyslovených názoroch naďalej trvá a na ne odkazuje.

IV.

81. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení sú účelové, mylné ,zavádzajúce , a je alarmujúce v právnom štáte, že žalovaný nepozná znenie a aplikáciu zákonov, medzinárodných zmlúv a , hoci pernamentne rozhoduje o osude mnohých občanov SR v oblasti dopravy, dokonca aj o ich slobode či ústavných právach ,kde jeho vysoká znalosť a odbornosť a kvalitná aplikačná prax by mala byť samozrejmosťou...

82. Žalovaný v zásade len uviedol, že prvostupňový správny orgán bol oprávnený vydať také rozhodnutie, C.. Y. bol podozrivým zo spáchania priestupku, za spáchanie ktorého možno uložiť trest alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla a táto skutočnosť bola aj jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle .

83. Hoci skutkový stav v danom štádiu nebol ešte náležité zistený, podľa žalovaného postačí pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu len tá skutočnosť, že zákon ho na to v takom prípade oprávňuje a žiadny iný dôvod už nie je rozhodujúci . Tiež uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní sám skúmal aj to, či dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú v zmysle a zistil, že tieto stále trvajú...

84. V žalobe nespochybňujem formálne právo žalovaného za podmienok predpokladaných zákonom zadržať osobe, spĺňajúcej zákonné predpoklady, vodičský preukaz, nie ako sa snaží prezentovať žalovaný, avšak tvrdím, že svoje rozhodnutie musí aj odôvodniť, čo ukladá zákon a medzinárodné zmluvy, nestačí odkaz na znenie zákona. A tiež, nástroje trestnoprávnej a administratívnoprávnej ochrany, ktoré boli proti žalobcovi použité, považujem za neprimerané a predstavovali by legitímne obmedzenie základných práv a slobôd iba vtedy, ak by boli oprávnenými orgánmi aplikované ústavne súladným spôsobom, čo neboli. To znamená uplatnené tak, aby uplatnenie konkrétneho nástroja, čo v tomto prípade znamená aj zadržanie vodičského preukazu i jeho zákonnosťou, obstálo v teste proporcionality. Zásada primeranosti, podstata ktorej spočíva v posudzovaní otázky, do akej miery môže verejný záujem legitímne obmedzovať základné práva a slobody totiž patrí medzi ústavné princípy, vlastné právnemu štátu, ktoré sú odvoditeľné z článku 1 ods. l SR a zároveň sú aj základnou zásadou trestného, teda i správneho konania, ktorého účelom je potrestať poručiteľa práva. Z tohto pohľadu potom primeraným je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte na dosiahnutie verejného záujmu nevyhnutný a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Automatické využívanie inštitútu zadržiavať vodičský preukaz a bez ohľadu na to, či so zreteľom na okolnosti prípadu je takýto postup nevyhnutný, je nie len v rozpore so základnými zásadami správneho konania, ale aj ústavne garantovaným princípom primeranosti. To, že zadržanie vodičského preukazu je zásahom do ústavných práv konštatoval Európsku súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach (právo slobody výberu povolania, sloboda pohybu..), ktoré aj nižšie, ako i v návrhu označujem.

85. Vydaním rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu policajt nepriamo síce formálne deklaroval, že akoby zhromaždil všetky potrebné podklady, či vykonal všetky dostupné dôkazy a takto vykonané dôkazy zhodnotil, že sa vysporiadal aj s obhajobnými tvrdeniami , ale toto všetko však ostalo iba v rovine deklarovania niečoho, čo sa v skutočnosti nestalo, alebo sa ním spravili iba nevyhnutné kroky k naplneniu formálnych kritérií. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, všetky tam ukotvené princípy však treba posudzovať podľa zásady, že Dohovor a Protokoly k nemu musia byť interpretované tak, že zaručujú práva, ktoré sú praktické a účinné a nielen teoretické a iluzórne. Neexistuje ospravedlnenie na obmedzujúci výklad článku 6 ods. 1 Dohovoru. Domnievam sa, že spôsob, akým bolo postupované policajtmi pri samotnej kontrole, zaistení a následnom zadržaní a zadržaní samotného vodičského preukazu ignoruje zásadu reálneho prístupu k spravodlivosti a teda aj princípy zakotvené aj v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ignorujúc túto zásadu muselo dôjsť už od začiatku k nespravodlivému procesu..

86. Navonok konanie tak vzbudzuje dojem formálneho súladu so špecifickými právami uvedenými v príslušných článkoch Dohovoru, Paktu , či zákona . Toto zdanie ale v tomto prípade ale

negarantuje, že išlo o spravodlivý proces. Atribútom spravodlivého konania je, aby sa vykonala analýza zistených podkladov, dôkazov a tak sa rozhodlo o zadržaní vodičského preukazu, keďže rovnako existuje zákonná varianta, možnosť ho nezadržať, a nie deklarovanie akejsi viery konajúcich orgánov. Bolo by samoúčelné a v rozpore s elementárnou zásadou spravodlivého konania (aj pred súdom) ak by voči poručiteľovi konal aj nestranný orgán (za čo ale políciu nemožno v takomto prípade považovať..) tento občan mal by napr. aj právo prezentovať dôkazy na svoju obhajobu a bol by hoc aj zastúpený obhajcom v konaní, ale to všetko bez záruky, že orgán verejnej moci dôkazy vyhodnotí a zanalyzuje, predpísaným spôsobom, bude sa každým z nich zaoberať a vysvetlí akými úvahami sa riadil pri rozporoch či pochybnostiach nastolených vykonanými dôkazmi , či tieto neboli nezákonne získané v rozpore s právom a týmto dospeje k spravodlivému rozhodnutiu založenému nie na viere, ale na vykonaných dôkazoch a ich zákonnosti a použiteľnosti v konaní...

87. Ak má policajt za rovnakých podmienok danú zákonom povinnosť vždy zadržať vodičský preukaz, bez možnosti jeho voľnej úvahy, či ľubovôle, zdôvodnenie takého rozhodnutia by skutočne nebolo potrebným, stačilo by za splnenia tejto podmienky naozaj len poukázať na znenie zákona. Avšak v tomto prípade tomu tak nie je, jeho rozhodnutie je totiž ponechané na jeho správnu, voľnú úvahu ba až ľubovôľu, má možnosť, nie povinnosť zadržať vodičský preukaz, má teda právo výberu. Má dané na výber, či ponechá vodičovi vodičský preukaz alebo nie. To nakoniec jasne potvrdzuje znenie zákona. Podľa znenia § 70 ods. l písm. a), policajt je oprávnený (nie povinný!!!) zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiku alebo orgánom iného štátu, ak a)možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, b)má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo, c)orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“), d)je vodičský preukaz neplatný, e)vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný podľa § 100a alebo § 106a.

88. Za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

89. Policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

90. Policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

91. Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

92. Ak teda vydanie takého rozhodnutia je vec úvahy až ľubovôle a je aj rovnaká možnosť vodičskú preukaz a v rovnakom prípade nezadržať, rozhodnutie musí preto nevyhnutne obsahovať zdôvodnenie, aké skutočnosti a dôvody viedli policajný orgán práve k takej možnosti, ktorú zvolil, prečo sa teda policajt rozhodol práve tak, prečo sa uchýlil k zadržaniu vodičského preukazu, a prečo nie, inak by išlo o akt policajnej svojvôle, ktorý nemožno ani kontrolovať či predvídať...

93. V správnom konaní je hodnotenie podkladov, dôkazov ponechané na správnu úvahu rozhodujúceho orgánu, ale táto úvaha má zákonom stanovené podmienky tak, že nemôže ísť o ľubovôľu.

94. Analogicky je tu vhodné poukázať na obdobné rozhodovanie súdu, ktorý „ je síce pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení , ale dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva aj z ustanovenia , ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy síce ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd, tu súd prvého stupňa, nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného." (uznesenie NS SR z 25.11. 2010, sp. zn. ).

95. Tu uvádzam, že v rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa ide síce o právomoc, ktorej sa týka najmä Odporúčanie R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, akoby o právomoc voľnej úvahy - discretionary pomer, na základe ktorej má prvoinštančný správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie tento spôsob rozhodnutia správny orgán nezbavuje povinnosti odôvodniť, prečo vybral z viacerých právne prijateľných práve to rozhodnutie.

96. Žalovaný nerešpektoval ani zásady R(91) Výboru rady ministrov Európy ktoré je nutné akceptovať ako významný prameň správneho práva v zmysle SR ( m. m. rozsudok NS SR sp. zn. bod č.151, lSžr 106/2012). Tiež treba poukázať v súvislosti s nerešpektovaním práv účastníka na rezolúciu č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy, o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov, 2. Zásadu, podľa ktorej je potrebné, aby dotknutá osoba bola informovaná pred vydaním správneho aktu o jeho podkladoch...

97. Ale ani zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou ale nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty." (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ) .

98. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť aj z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. , ako judikát v zbierke rozhodnutí pod č. R 33/2006).

99. Orgán verejnej moci by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Má poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ orgán verejnej moci , teda i súd či prokuratúra, nedá žiadnu odpoveď na viacero podstatných námietok trestne stíhanej osoby a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, potom je potrebné toto arbitrárne rozhodnutie považovať za nezlučiteľné nielen so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom vyplývajúcim z , ale i za rozporné s ." ().

100. Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia" (Rozsudok NS SR ).

101. Rozhodnutie malo byť zdôvodnené o to viac, že v danom prípade aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo žalobcu na slobodný výkon povolania a slobodu pobytu a pohybu a na druhej strane zásah do týchto práv z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, teda ku stretu súkromného záujmu s verejným. Vtedy treba, aby v administratívnom konaní za zváženia súkromného hľadiska bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike z hľadiska verejnej bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky reálne ohrozenie" ( R 10/2009 v Zbierke 1/2009, rozsudok NS SR sp. zn. ).

102. Orgán verejnej moci , teda aj súd či policajný orgán (správny orgán) musí vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať o. i. na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé a aby odrážali znenie , zákonov či medzinárodných zmlúv, ktorými sme viazaní ako štát. Predmetné rozhodnutie vôbec odôvodnenie vyžadované zákonom a medzinárodnými dohodami neobsahuje.

103. A samozrejme, na rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho orgánu - KDI Prešov sa už netýka rozhodovanie podľa úvahy, lebo už ide o klasické rozhodnutie odvolacieho orgánu, bez možnosti aplikácie správnej úvahy a ktoré má mať všetky zákonné náležitosti, pričom práve on mal ničím nezdôvodnené rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť pre absenciu akéhokoľvek odôvodnenia a jeho úvahy a vyrovnať sa s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní.

104. Ak orgán verejnej moci nedá žiadnu relevantnú odpoveď na viacero podstatných námietok a jeho rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, je toto arbitrárne rozhodnutie považovať za nezlučiteľné zo základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom vyplývajúci z čl. l ods. l a s ä. 46 ods. l. ." ().

105. Vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd či iný orgán argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak na argument účastníka konania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním". Inak povedané, nestačí formálne zaoberanie sa námietkou účastníka konania. Rozhodujúci štátny orgán sa s argumentom musí vyrovnať dostatočne. Ak argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého dôvodu (prečo) argument pokladá za nesprávny. Argumenty uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť - jasné, - zrozumiteľné, - dostatočne konkrétne, aby naozaj vyvracali alebo spochybňovali argumenty účastníka konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie , že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia." (-36).

106. Žalovaný tak svojim rozhodnutím , ktorým zamietol odvolanie žalobcu , ktorou sa tento domáhal ochrany svojich ústavných práv a práv zaručených medzinárodnými zmluvami tiež nezabezpečil účinnú ochranu ústavných práv odvolateľa, chránených čl.13 ods. 4, čl. 23 ods. 1 ,čl.35 ods. 1 . , a aj medzinárodnými zmluvami v oblasti ľudských práv a slobôd viažúcimi Slovenskú republiku ( najmä protokol č. 4 k Dohovoru, čl. 2 ods. 1 ), nebola mu tak ani nadriadeným procesným orgánom ochrana , a vôbec nie už účinná, poskytnutá, čo je v rozpore s ä. 2 bod.1,3 písm. a) Medzinárodného paktu o občianskych apolitických právach, s čl. 47 druhá veta Charty základných práv Európskej únie , s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nezabezpečil preskúmanie dôkazov a rozhodnutia procesné podriadeného orgánu podľa čl. 14, bod.5 Medzinárodného paktu o občianskych a politických slobodách.

107. V medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach sa uvádza v čl. 2. 3.: každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje: a) zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobody

uznané týmto paktom boli porušené, účinnú ochranu bez ohľadu na to, či sa porušenia jej práva alebo slobody dopustili osoby konajúce v úradnej funkcii; b) zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá sa domáha takej ochrany, mala na ňu právo ustanovené príslušnými právnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi alebo akýmkoľvek iným orgánom ustanoveným právnym systémom štátu a aby mala možnosť právnej ochrany; c) zabezpečiť, aby príslušné orgány túto ochranu presadzovali, len čo sa poskytne.

108. Podľa Dohovoru -Článok 13- Právo na účinný opravný prostriedok - každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

109. Je nutné tiež uviesť, že žalovaný predkladá zavádzajúce skutočnosti, pretože pri zadržaní vodičského preukazu nemožno brať ohľad len na znenie zákona, že je dôvod pre hroziaci zákaz činnosti preukaz zadržať, ale ak znenie zákona predpokladá viac možností pre rozhodnutie v takomto prípade, tak tie možnosti zas predpokladajú dôvody pre ich použitie a zrejme je relevantným napr. dĺžka praxe, početnosť predchádzajúcich priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť pre plynulosť cestnej premávky a pod...Zrejme práve tieto skutočnosti musí policajt zrejme práve brať do úvahy, keď sa rozhoduje, či vodičský preukaz zadrží alebo nie. Ak zadrží, tak musí odôvodniť, prečo sa rozhodol z dvoch možných variant práve pre túto variantu, a práve aj vyššie uvedené skutočnosti sú určite jedným z kritérií pre takéto rozhodovanie policajta. A podľa zákona o správnom konaní je policajt povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie, čo mu ukladá o. i. aj znenie §§3, 46,47 zákona o správnom konaní:

110. Každé rozhodnutie správnych orgánov pritom musí pritom vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

111. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

112. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu ( čo evidentne v tomto prípade nie je..).

113. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

114. Odvolací orgán v svojom rozhodnutí aj konštatoval, že dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú v zmysle aj čase rozhodovania o odvolaní. Neuviedol však ani on čo i len slovko odôvodnenia, prečo má za to, že dôvody trvajú. Jeho rozhodnutie je v tomto tak arbitrárne a nepreskúmateľné, niet ako zistiť, ako k takému záveru dospel.. Mal zdôvodniť, prečo je žalobca nebezpečným pre plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky! Pritom žalobca ako vodič má prax 35 rokov a za ten čas nemal žiadnu vážnejšiu nehodu, priestupkov ako vodič sa dopustil len sporadicky, za posledných 5 rokov skoro vôbec. Takže nie je zrejmé, prečo bol vyhodnotený ako stála hrozba pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Žalovaný správny orgán bol povinný tento svoj záver, odpoveď na zákonnú povinnosť aj odôvodniť.

115. Každý rozhodujúci orgán má zákonom danú povinnosť podľa ako orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. Teda, aj keď je vodičský preukaz možno zadržať rozhodnutím až do právoplatného skončenia veci, treba stále počas celého konania skúmať, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je tu stále potreba vodičský preukaz naďalej zadržiavať.

116. Judikatúra ústavného súdu, najvyššieho súdu i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva určujú obsahové náležitosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, rozhodujúceho o právach, slobodách či nárokoch občanov i organizácií, najmä rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia takýchto rozhodnutí je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu (čl.46 ods. l SR). Orgán verejnej moci teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v zákone a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, alebo až k jeho arbitrárnosti.. Pokiaľ orgán verejnej moci v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, prečo o ostatné nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže tak ani odvolací orgán, či prieskumný orgán posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia. Najmä súd, ale i správny orgán musí odôvodniť, ako sa vyrovnal s obhajobou a dôkazmi, a najmä rozporuplnými a tými, ktoré si odporujú...Odôvodenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Orgán verejnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiska. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia po všetkých stránkach, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou štátnej moci. Odôvodnenie by malo dovoľovať posúdiť, ako orgán verejnej moci v predmetnej veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Pri tom nemusí zachádzať do všetkých detailov, ale každopádne nesmie opomenúť tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

117. Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti trestného oprávnenia proti tejto osobe. Pritom za súd sa považuje nielen samotný súd, ale aj iný obdobný orgán, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach občanov v podobnom type konania.

118. Čo sa rozumie pod spravodlivým procesom, vyložil Ústavný súd SR tak ( rozhodnutie ) : „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy ( i iné orgány ) zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysle a podstatu práva na spravodlivý proces. „

119. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), ako aj z rozhodnutí ústavného súdu zreteľne vyplýva, že ako základné právo podľa , tak i právo podľa ä. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

120. ESĽP v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad" (napr. Georgidias c. Grécko z 29.5. 1997, Recueil IIIA997).

121. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, patrí medzi základné zásady súdneho procesu jednoznačne vyplýva aj z ďalšej, ustálenej judikatúry ESĽP. V zmysle tejto judikatúry sa síce nevyžaduje, ako sme už uviedli vyššie, aby úplne každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty. (Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994, séria a, č.303-b, Higgins c. Francúzsko, z 19.02.1998 a iné).

122. V tejto súvislosti poukazujem aj na dôvody rozhodnutí NS SR, sp. zn. , , a iné.., ktoré vyslovili v odôvodnení rozsudkov prihliadať aj na predpisy a nariadenia E Ú , pričom rovnako prízvukujú ,že ak správny orgán účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhov na doplnenie dokazovania a následne ešte vydá rozhodnutie, ktoré pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, je to porušenie zákonnosti a treba rozhodnutia zrušiť.

123. V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom. Orgány verejnej moci nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

124. Nie je správny výklad, resp. nevidím naplňovanie účelu zákona v takom postupe polície, ktorá preventívne automaticky zadržuje vodičské oprávnenie na niekoľko mesiacov či rokov, hoci takú povinnosť nemá ( ide len o možnosť ) a nikdy počas tejto doby neskúma, hoci jej to zákon ukladá, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody a priamo je to protizákonný postup. Zákonodárca toto opatrenie prijal v kontexte a a zákona o správnom konaní.. V tejto súvislosti poukazujem na súdnu prax, podľa ktorej sa majú právne predpisy vykladať nie izolovane, ale v kontexte s ostatnými súvisiacimi normami a v prospech občanov.

125. Zákonodarca ustanovenia o zadržaní vodičského oprávnenia teda prijal jednoznačne ako isté dočasné, preventívne opatrenia , čo vyplýva so samotného znenia / veď je to prakticky len preventívne opatrenie s tým, že treba neustále skúmať, či dôvody zadržania trvajú... /aj v kontexte súvisiacich zákonov upravujúcich túto oblasť práva a postupy , najmä a a zákona o správnom konaní./.To je zrejmé tak z dôvodovej správy k zákonu, resp. ešte i k prvotnému zákonu, ktorým sa toto zaviedlo / zák. č. 315/1986 Zb., resp. 100/1964/ ako i z textu v interakcii s ostatnými vzťahujúcimi sa zákonmi. V priestupkovom konaní sa totiž zákonom stanovuje lehota na prejednanie priestupku bezodkladne, inak 30 dní, v zložitých prípadoch na 60 dní, kedy sa má rozhodnúť o protiprávnom konaní vodiča, a teda aj o vodičskom oprávnení. Rovnako v trestnom konaní , v super rýchlom konaní sa rozhodne do 96 hodín, v skrátenom vyšetrovaní toto treba ukončiť do 2 mesiacov, inak ale do 4 mesiacov / čo sa týka prípravného konania, súd lehotu má stanovenú len všeobecne - bez prieťahov plynulé konať a rozhodnúť.../. Aj keď zákon dáva možnosť zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci, v spomínanom kontexte právnych noriem a ľudských práv garantovaných Dohovorom či ústavných práv a poukazom na ustálenú judikatúru určite pod týmto sa nemyslelo niekoľko mesiacov, ako v tomto prípade či dokonca rokov...

126. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústam/). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vývarovní svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Tiež treba použiť historický a logický výklad a je tu na mieste použiť práve aj systematický výklad, ktorý vychádza zo zaradenia normy do štruktúry právneho systému. Právne normy nie sú izolované od ostatných právnych noriem, právo tvorí navzájom prepojený systém právnych noriem a predpisov. Takto dokážeme interpretovať normu v rámci prameňa práva či oblasti práva, v ktorom sa nachádza, tiež v súvislosti s ďalšími normami, s ktorými má vzájomné prepojenie. Tejto téme sa venuje aj O. Weinberger: „Pri interpretácii právnych predpisov musíme mať na pamäti charakter celého právneho systému a skutočnosť, že jednotlivý predpis je zložkou vrstveného a rozvetveného systému, ktorý nazývame právny poriadok. Súvislosti medzi jednotlivými časťami právneho poriadku umožňujú niekedy objasniť zmysel jednotlivého ustanovenia, niekedy však taktiež podstatne skomplikujú interpretačnú úvahu, pretože norma môže byť bližšie určená alebo modifikovaná inými predpismi právneho poriadku a je ťažké ujasniť si všetky tieto súvislosti."

127. Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je teda jej výklad nielen z gramatického hľadiska, izolovane bez vzťahov s ostatnými ustanoveniami právnej normy či danú oblasť upravujúcimi normami, ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona, čo zákonodarca sledoval ,naplnenie akého cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých časti predmetnej právnej úpravy z kontextu právnej normy ako i oblasti upravovanej predmetným právom tak, ako to urobil žalovaný. Gramatický výklad právnej normy

musí byť komfortný s logickým výkladom tejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne na zreteli jeho súlad s .. Z uvedených záverov rovnako vychádzajú napr. aj rozhodnutia NS SR č. k. zo dňa 17.4.2011 a tiež rozhodnutie č. k. zo dňa 26.9.201 a iné...

128. K danej problematike - výkladu práva aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. uvádza: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti / súdov/ zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu."

129. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac. verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavu Slovenskej republiku totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústami nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“

130. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona" (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. -36).

131. Orgány verejnej moci nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

132. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR , „ k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy" (, , , , m. m. ). Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia , v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (, , , , , , , podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. ).

133. K skutočnosti, že ústavne súladný výklad musí mať prednosť pred inými metódami výkladu, sa ústavný súd vyjadril počas svojej existencie jednoznačne opakovane a vo viacerých, mnohých rozhodnutiach nasledovne: „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ...“ (napr. , , , podobne aj ).

134. Uvádzam aj známy citát z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý bol následne reprodukovaný v mnohých rozhodnutiach českého ústavného súdu a ktorý bol jedným z dôrazných odkazov ústavného súdu adresovaných všeobecným súdom, a orgánom verejnej moci podnecujúci ich ku zmene právneho myslenia: „naprosto neudržitelným momentem používání práva je jeho aplikace vycházející pouze z jazykového výkladu; jazykový výklad predstavuje toliko prvotní

priblížení se k aplikované právni norme, je východiskem pro objasnení a ujasnení si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i rada dalších postupu, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvédomující si, a to buď úmyslne, nebo v dúsledku nevzdelanosti, smysl a účel právni normy, činí z práva nástroj odcizenía absurdity.“

135. Aj v náleze sp. zn. Ústavný súd Českej republiky zasa konštatoval, že „účel a zmysel zákona nie je možné hľadať len v slovách a vetách právneho predpisu, pretože v právnom predpise sú a musia byť vždy obsiahnuté i princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi."

136. V tejto súvislosti musím zdôrazniť a poukázať aj na existujúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ním vydaných rozhodnutí nie je možné považovať zadržanie vodičského preukazu nad dobu presahujúcu niekoľko týždňov nie za obmedzujúce, dočasné opatrenie predbežnej povahy, ale už za samotné potrestanie. Ak zadržanie vodičského preukazu prekročí primeranú dobu, stráca prevenčný charakter a stáva sa represívnou, trestnoprávnou sankciou, ktorá vzhľadom na súdnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dokonca tak bráni v trestnom stíhaní a potrestaní páchateľa.

137. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach totiž majú osobitné postavenie v systéme prameňov práva Slovenskej republiky. Za podmienok ustanovených v ä. 11 majú prednosť -pred zákonmi, a aj pred , pred vtedy, ak zmluvami o ľudských právach a základných slobodách je zabezpečený ich väčší rozsah a majú teda prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 1999) .

138. Rovnako výklad ESĽP pri jednotlivých rozsudkoch ohľadom ľudských práv je záväzný síce len v tom danom prípade, / a nariadi štátu o. i. odstrániť zistené porušenie /ale súčasne ide o výklad daného ustanovenia jediným orgánom, ktorý je na to oprávnený a ktorý bude tak obdobné prípady posudzovať a vie štáty, ktorý nechcú rešpektovať výklad tohto práva aj sankcionovať a vynútiť jeho dodržiavanie. Takže rozumné štáty poznajúc túto skutočnosť vedia, že ak budú opätovne žalované pre namietané rovnaké porušenie práva, súd znova rozhodne proti nim a preto je v ich záujme tomu predchádzať a osvojiť si taký výklad práva ohľadom ľudských slobôd, ako tieto práva vykladá ESĹP. Preto argumentácia judikatúrou sa všeobecne rešpektuje a tak ju signatársky štát podľa judikátov vykladá.

139. Všeobecne vo vzťahu k záväznosti rozsudkov Súdu teda platí, že rozsudok nie je právne záväzný pre vnútroštátne orgány dotyčného štátu v iných veciach, ale štáty z neho vyvodzujú dôsledky, pretože majú všeobecnú povinnosť rešpektovať a aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“) v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou Súdu. Inak by sa štáty vystavovali riziku, že budú tiež odsúdené, ak neprispôsobia svoj právny poriadok, prípadne prax svojich súdov a iných orgánov požiadavkám Dohovoru, tak ako ich uplatňuje Súd. Hovorí sa o „interpretačnej právoplatnosti rozsudkov Súdu'1 na rozdiel od „právoplatnosti veci rozsúdenej“.

140. Záväznosť rozsudkov Súdu v takomto prípade vyvodzujeme priamo z SR. V zmysle článku 154c SR je Dohovor súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiku a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k článku 154c Ústam/ SR predstavujú Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave SR, a tým normujú rámec, ktorí tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.

141. Podľa - Vzťah k medzinárodným zmluvám - uvádza :Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje ustanovenia odchylne od tohto zákona, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy. To žalovaný ale v praxi stále ignoruje..

142. Opätovne chcem zdôrazniť, že nevidím naplňovanie účelu zákona ústavne komfortným spôsobom v takom zásadne používanom postupe polície, ktorá preventívne akoby automaticky, napriek možnej voľbe, zadržuje každému poručiteľovi / lebo zákon je už tak prísny a permanentne sprísňovanými postihmi, že vlastne takmer pri každom porušení zákona je možné vodičovi uložiť zákaz činnosti na niekoľko mesiacov či rokov, a nikdy počas tejto doby reálne a ani formálne neskúma, hoci jej to zákon ukladá, či z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepominuli tieto dôvody . Takýto postup

polície voči vodičom je contra legem, a prakticky ide o zločinný výkon štátnej moci / pred ktorou je práve úloha súdu občana ochrániť/. Policajt, vzhľadom na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorá zadržanie vodičského preukazu obvykle nad dobu pár mesiacov považuje už za trest v zmysle Dohovoru a tým na nutnosť dodržať zásadu " ne bis dem idem „ tak takto dlhotrvajúcim zadržaním vodičského preukazu nielen že zmarí prípadné potrestanie poručiteľa v následnom či prebiehajúcom trestnom či priestupkovom či inom administratívnom konaní , zároveň takýto postup policajného úradníka zasahuje do nezávislosti a právomoci rozhodovania konajúceho orgánu verejnej moci, najmä súdov, pretože ak napr. súdne konanie trvá dlhšie, niekoľko rokov, dĺžka zadržania vodičského preukazu tak prejudikuje trest zákazu činnosti, ktorý páchateľovi súd ukladá. Neuloží sa v praxi nikdy kratší trest, ako bola dĺžka zadržania vodičského preukazu, inak by mohlo dôjsť k podaniu žaloby na štát na náhradu škody takto poškodenou osobou pre nezákonné rozhodnutie. Policajný úradník tak diktuje vlastne sudcovi či správnemu orgánu rozhodujúcemu o meňte veci, že musí uložiť trest zákazu činnosti a v akom trvaní a prakticky trest neukladá tak žiaden nezávislý súd, čo je aj v rozpore s . Našťastie ESĽP svojimi verdiktmi / spomínanými neskôr/už tejto praxi do budúcna dúfam zabránilo.

143. V závere poukázal aj na iné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ( Maszni proti Rumunsku, Malige proti Francúzsku, Escoubet proti Belgicku, Konček proti Slovensku, Goktan proti Francúzsku.

V.

144. Podľa ( ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

145. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

146. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

147. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

148. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní konanom dňa 05.08.2021 vypočul účastníkom konania a dospel k záverom, že postup správnych orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

149. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť ( preskúmať ) zákonnosť konkrétnych rozhodnutí správnych orgánov, nie je v jeho právomoci posudzovať postup policajtov pri zadržaní vodičských preukazov všeobecne.

150. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ) vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, zadržaného dňa 20.04.2019 podľa , lebo dôvody jeho zadržania naďalej trvajú.

151. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

152. Podľa Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

153. Podľa za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

154. Podľa veta prvá policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovná deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičská preukaz zadržaný.

155. Podľa veta prvá orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

156. Podľa veta prvá orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

157. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na zadržanie vodičského preukazu policajtom je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla.

158. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca dňa 20.04.2019 v čase okolo 12:10 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Renault Midlum TsEČ KK - XXX BF v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu G., kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu. Vodič Y. následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody boli následne podrobení dychovým skúškam s negatívnym výsledkom. Uvedeným konaním je C.. I. Y. dôvodne podozrivý z porušenia , , , , s poukazom na , citovaného zákona a tým spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

159. Z ustanovení a, , o priestupkoch vyplýva, že za priestupok podľa citovaného zákona sa uloží pokuta od 300 Eur do 1 300 Eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Za priestupok podľa citovaného zákona možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Za priestupok podľa citovaného zákona možno uložiť pokutu od 60 Eur do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

160. Zákonná podmienka zakotvená v bola v danom prípade nepochybne splnená.

161. Ďalej mal správny súd z obsahu rozhodnutí, aj zaslaného administratívneho spisu preukázané, že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný dňa 20.04.2019, dňa 24.04.2019 ( t.j. o štyri dni ) bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa a dňa 24.06.2019 ( o 60 dní ) bolo vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného vo veci odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Dôvody zadržania vodičského preukazu v zmysle pominuli dňa 20.08.2019.

162. Správny súd nezistil pochybenia zo strany správnych orgánov v zmysle námietok uvedených v žalobe, prvostupňový správny orgán aj žalovaný konali v zákonných lehotách, bez prieťahov, primerane, pri zachovaní prevenčného charakteru inštitútu zadržania vodičského preukazu.

163. Ak žalobca v žalobe namietal, že správne orgáne nepostupovali podľa správneho poriadku ( namietal porušenia , , , , , , , , , , , , , správneho poriadku ) správny súd poukazuje na , , z ktorých nepochybne vyplýva, že všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na zadržanie vodičského preukazu podľa , , a a zákona.

164. V danom prípade bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz podľa , na ktoré konanie sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije.

165. Z ustanovenia ďalej vyplýva, že orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

166. Pojem „bez ďalšieho konania“ je podľa správneho súdu potrebné vykladať tak, ako správne argumentoval žalovaný, že zadržanie vodičského preukazu má charakter predbežného, preventívneho opatrenia, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, keď ešte len prebieha a nie je ukončené konanie o priestupku, správny orgán nedisponuje úplným a konečným spisom, teda od zadržania vodičského preukazu do vydania rozhodnutia podľa neprebieha klasické správne konanie.

167. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné, lebo v nich nie je vysvetlené prečo policajt využil svoje oprávnenie ( nie povinnosť ) zadržať vodičský preukaz.

168. Aj keď žalobca vo vyjadrení správne argumentuje, že v zmysle je policajt oprávnený ( nie povinný ) zadržať vodičský preukaz, ak takéto vyjadrenie vydá, keďže ide o vec úvahy ( ale nie ľubovôle), je potrebné aby svoje oprávnenie ( nie povinnosť ) náležite odôvodnil, takýto prípad v konkrétnej veci nenastal.

169. Vydanie predmetného rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je potrebné posudzovať v kontexte so skutkom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia kladený žalobcovi za vinu.

170. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že .... „oprávneniu policajta zadržať vodičský preukaz účastníka konania predchádzalo dôvodné podozrenie, že tento vodič vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej inému ublížil na zdravý a z ktorého miesta odišiel bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody .....“ ( str. 6 druhý odsek zdola napadnutého rozhodnutia ) a teda jasne, zrozumiteľne a logicky správny orgán vysvetlil, prečo policajt využil oprávnenie vodičský preukaz zadržať.

171. Keďže správne orgány obidvoch stupňov postupovali v súlade so zákonom, správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

172. V závere správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase podania správnej žaloby ( 28.08.2019 ) bolo už právoplatne rozhodnuté o priestupku sp. zn. Č.p. : ORPZ - KK - M - XXX/XXXX - P, VS: XXXXXX zo dňa 15.08.2019 ( právoplatné dňa 15.08.2019 ), v tomto konaní sa žalobca svojho práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu vzdal, týmto rozhodnutím ORPZ v Kežmarku uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , za skutok v súvislosti s ktorým mu bol zadržaný vodičský preukaz a podľa mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti sa započítal čas od zadržania vodičského preukazu dňa 20.04.2019. Doba 4 mesiacov uplynula 20.08.2019 a teda ku dňu podania žaloby sa žalobca domáhal preskúmania niečoho, čo stratilo platnosť a účinnosť a už nebolo spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a povinností, čo by bol aj dôvod na postup podľa na zastavenie konania z procesných dôvodov.

173. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s veta prvá a . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v veta prvá

, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).