Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 220/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

prerokoval sťažnosť Ing. J. F., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. po

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. novembra 2006 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. novembra 2006

p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. J. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. F. trovy právneho

zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 28. júla 2009 prijal sťažnosť Ing. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“)

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 3. novembra 2006.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Konanie sp. zn. vedené na Okresnom súde Košice I začalo na návrh

sťažovateľa zo dňa 13. 9. 1999.

Dňa 3. 11. 2006 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn.

-28 tak, že základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. porušené bolo,

prikázal Okresnému súdu Košice I konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania.

Uvedený nález nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2006.

Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti citovaného nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky, nariadil Okresný súd Košice I pojednávanie vo veci na deň 2. 2. 2007,

a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. 11. 2006. ...

Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov

vyplýva, podľa názoru sťažovateľa nepochybne, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. , ktorého účastníkom na strane navrhovateľa

je sťažovateľ, dochádza k pokračovacím prieťahom.

Okresný súd Košice I v predmetnom konaní nerešpektuje právoplatný nález

Ústavného súdu sp. zn. -28 zo dňa 3. 11. 2006, ktorý vo svojom druhom

výroku okresnému súdu prikázal v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Postupom okresného súdu nedochádza k odstraňovaniu prieťahov v konaní,

ale naopak k ich jednoznačnému spôsobovaniu.

Napriek tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu návrhy

na doplnenie dokazovania už podaním zo dňa 22. 2. 2007, okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie až uznesením zo dňa 13. 3. 2008, teda bezmála po uplynutí 1 roka. Sťažovateľ

len podotýka, že z priebehu konania bolo zrejmé, že k dohode o cene nehnuteľností medzi

ním a odporkyňou nedôjde.

Napriek tomu, že už v podaní zo dňa 22. 2. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa

navrhla zistiť cenu nehnuteľnosti ku dňu, ku ktorému znalec znalecký posudok vyhotoví

s poukazom na judikát Rč. 11/2001, súd v okresný súd v uznesení, ktorým ustanovil znalca,

tomu určil oceniť nehnuteľnosti ku dňu rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzhľadom

na to, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje

vedenie konania, sťažovateľ - navrhovateľ nemal možnosť proti nemu podať odvolanie.

V súdnej praxi je jednoznačne vyriešená otázka, ku ktorému dňu sa určuje cena vecí

patriacich do BSM a to judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa cena

vecí určuje ku dňu, ku ktorému sa BSM vysporiadava.

Takto nariadené znalecké dokazovanie okresným súdom je teda absolútne bezúčelné

a nesmerujúce k skončeniu pojednávania. Možno konštatovať, že napriek tomu,

že od právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynula doba 2 rokov

a viac ako 6 mesiacov, nebolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie na ocenenie

nehnuteľností, ktoré patria do BSM, sú predmetom konania a na ktorých cene sa účastníci

konania nedohodli od začatia konania, teda od roku 1999.

Vzhľadom na nesprávne určenú dobu, ku ktorej sa malo vykonať ocenenie

nehnuteľností, bude vo veci potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie. Zároveň ide

o dokazovanie vo veci, bez ktorej konanie nemožno skončiť. Okresný súd však to nenariadil

ani po podaní vyjadrenia vo veci zo dňa 8. 9. 2008, teda ani po uplynutí 9 mesiacov.

Zároveň sťažovateľovi nie je známy žiadny úkon, ktorý by okresný súd vykonal

od 8. 9. 2008.

Okresný súd svojimi úkonmi nesmeruje k skončeniu konania efektívne, tak

aby po mnohých rokoch trvania konania, teda bezmála 10 rokoch, z toho od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky po 2 rokoch a takmer 6 mesiacoch bol

odstránený nepretržite trvajúci stav mojej právnej neistoty.“

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru

aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -28 z 3. novembra 2006. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré žiadal od okresného súdu,

odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej

neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 438,57 € vrátane DPH.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom z 8. decembra 2009 sp. zn. Spr 2339/06, kde sa uvádza:

„Od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -28

z 3. 11. 2006 tunajší súd vykonal vo veci tieto úkony:

Dňa 2. 2. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo, na žiadosť právnych

zástupcov účastníkov konania odročené za účelom predloženia ďalších písomných návrhov

na doplnenie dokazovania.

Súd dňa 20. 2. 2007 odoslal právnej zástupkyni navrhovateľa (sťažovateľa) písomné

podanie odporcu z 12. 2. 2007.

Súd dňa 27. 2. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa)

na predloženie ďalších návrhov na dokazovanie v lehote 7 dní. V ten istý deň súd nariadil

termín ďalšieho pojednávania vo veci.

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo dňa 11. 4. 2007 odročené na deň 16. 5. 2007

na žiadosť právnych zástupcov účastníkov konania, a to za účelom uzavretia mimosúdnej

dohody o ďalšom nájme družstevného bytu.

Súd dňa 12. 4. 2007 písomne vyzval svedka Ing. J. J. na predloženie dokladu o

dôvode jeho neúčasti na pojednávaní dňa 11. 4. 2007.

Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 9. 5. 2007 súd

dňa 11. 5. 2007 preročil termín pojednávania zo 16. 5. 2007 na 15. 6. 2007. V ten istý deň

súd písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa) na predloženie písomnej

dohody o ďalšom nájme predmetného družstevnému bytu.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 15. 6. 2007, ktoré bolo odročené

na deň 12. 9. 2007 za účelom predloženia špecifikácie zhodnotenia rodinného domu

nachádzajúceho sa Za štadiónom 3 v Košiciach, právnym zástupcom odporkyne, v lehote

15 dní.

Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 12. 9. 2007 súd

dňa 12. 9. 2007 odročil termín pojednávania na deň 23. 11. 2007.

Súd dňa 17. 9. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa),

aby súdu v lehote do 5 dní predložila doklad o dôvode neúčasti na pojednávaní dňa

12. 9. 2007.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 23. 11. 2007. Bolo odročené

na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj za účelom predloženia

zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporkyňou a Ing. A. D., písomnej špecifikácie splatenej

pôžičky odporkyňou a o výške nesplatenej pôžičky ku dňu zániku manželstva účastníkov

konania, právnym zástupcom odporkyne.

Súd uznesením č. k. -280 z 13. 3. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 17. 4. 2008, nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia trhovej hodnoty

rodinného domu a členského podielu družstevného bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva účastníkov konania.

Dňa 17. 3. 2008 sa súd telefonicky skontaktoval s ustanoveným znalcom za účelom

zistenia adresy, na ktorú znalec žiada doručiť uznesenie a súdny spis.

Súd dňa 5. 5. 2008 odoslal súdny spis znalcovi za účelom podania znaleckého

posudku.

Súd uznesením č. k. -343 z 1. 8. 2008 rozhodol o znalečnom, ktoré

rozhodnutie doručil znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania spolu so znaleckým

posudkom, aby sa k nemu vyjadrili do 10 dní.

Spis bol dňa 27. 8. 2008 odoslaný na Krajský súd v Košiciach za účelom rozhodnutia

o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Košice I

č. k. -343 z 1. 8. 2008 o znalečnom.

Odvolaciemu súdu bol spis doručený dňa 5. 9. 2008.

Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2009 spolu s uznesením Krajského súdu

v Košiciach č. k. -360 z 15. 10. 2009, ktorým odvolací súd zmenil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa.

Súd dňa 25. 11. 2009 odoslal rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. -360

z 15. 10. 2009 znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania.

Samosudkyňa dňa 27. 11. 2009 nariadila termín pojednávania vo veci na deň

10. 2. 2010.

Súd dňa 3. 12. 2009 písomne vyzval súdneho znalca, aby mu do 7 dní písomne

oznámil, či ceny nehnuteľností uvedené v podanom znaleckom posudku sú určené podľa

cien platných k 17. 6. 1999 alebo podľa cien v čase vypracovania znaleckého posudku.

Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej,

nakoľko na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké

dokazovanie, navyše, právni zástupcovia účastníkov konania priebežne predkladali návrhy

na ďalšie dokazovanie, ktorými sa súd musel zaoberať. Súd dvakrát odročil pojednávanie

na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa), dvakrát na žiadosť právnych

zástupcov oboch účastníkov konania. Tieto skutočnosti značne prispeli k predĺženiu

konania.“

Predseda okresného súdu uviedol v podaní z 8. decembra 2009, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla v podaní z 15. decembra 2009, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (, ,

), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel

k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

je vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré tvorí

bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového

hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil,

že aj sťažovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa prispeli k predĺženiu súdneho konania.

Okresný súd odročil dve pojednávania (16. mája 2007, 12. septembra 2007) na žiadosť

právnej zástupkyne sťažovateľa.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska

sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného súdneho konania po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.

-28 z 3. novembra 2006.

Zo spisu vyplýva, že 13. marca 2008 okresný súd ustanovil znalca pre účely zistenia

trhovej ceny rodinného domu v katastrálnom území K. a trhovej ceny členského podielu

týkajúceho sa družstevného bytu v K. Dňa 1. augusta 2008 okresný súd uznesením rozhodol

o znalečnom. Dňa 6. augusta 2008 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov

konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 21. augusta 2008 podala právna

zástupkyňa sťažovateľa odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o znalečnom. Dňa

15. októbra 2009 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

-360 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o znalečnom tak, že odvolaniu

právnej zástupkyne sťažovateľa vyhovel.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k neefektívnej činnosti

okresného súdu, v dôsledku ktorej došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní.

K zbytočným prieťahom došlo v období od 5. septembra 2008, keď bol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o znalečnom, do 20. novembra

2009, keď bol spis opäť doručený okresnému súdu (v trvaní 14 mesiacov). Keďže krajský

súd zistil chybu v postupe okresného súdu pri vyčíslení odmeny znalcovi, dĺžku

rozhodovania o tejto veci procesnej záležitosti ústavný súd chápe ako neefektívne konanie

okresného súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a na skutočnosť, že konanie začalo

ešte v roku 1999 a od nálezu ústavného súdu č. k. -28 z 3. novembra 2006

uplynuli ďalšie tri roky, dospel k záveru, že celková dĺžka konania takmer 10 rokov nemôže

byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote, ako to vyžaduje a dohovoru. Nález

ústavného súdu, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy, bol vydaný 3. novembra 2006.

Po tomto období bola činnosť okresného súdu neefektívna a v dôsledku toho okresný súd

vec právoplatne ešte vždy neskončil a nenastolil právnu istotu vo veci. Ústavný súd dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vo veci sp. zn.

už bol vydaný príkaz na konanie bez prieťahov 3. novembra 2006, ktorý

je platný a účinný do právoplatného skončenia veci všeobecnými súdmi.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania pred okresným súdom a na opakované prieťahy zo strany okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené

ani po 10 rokoch, a to aj napriek tomu, že v tejto veci už ústavný súd konštatoval zbytočné

prieťahy. U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej

neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností

tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi,

je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to,

že k predĺženiu doby konania okresného súdu prispela aj právna zástupkyňa sťažovateľa

tým, že okresný súd musel dvakrát odročovať pojednávanie na jej žiadosť (bod 2 výroku

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. R. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 15. decembra 2009 uplatnila trovy

konania v sume 438,57 € vrátane DPH za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie z 15. decembra 2009). Základom na výpočet náhrady za

úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk). Ústavný súd priznal

sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania v sume 292,38 €

(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) z dôvodu trov právneho

zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie

veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa

sťažovateľa je platcom DPH. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa

dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného

súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa. Ústavný súd

nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tretí úkon – vyjadrenie z 15. decembra

2009 k vyjadreniu predsedu okresného súdu z 8. decembra 2009, pretože išlo o úkon

zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nevyžadoval ani osobitnú právnu prípravu

(bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010