Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 46 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (54)III. ÚS 220/09
PDF · 242.53 KB
No categories available
III. ÚS 220/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta
prerokoval sťažnosť Ing. J. F., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po
právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/06
z 3. novembra 2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/06 z 3. novembra 2006
p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. J. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. F. trovy právneho
zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov)
na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 220/09-13 z 28. júla 2009 prijal sťažnosť Ing. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“)
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/06 z 3. novembra 2006.
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Konanie sp. zn. 10 C 950/1999 vedené na Okresnom súde Košice I začalo na návrh
sťažovateľa zo dňa 13. 9. 1999.
Dňa 3. 11. 2006 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn.
III. ÚS 214/06-28 tak, že základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 10 C 950/99 porušené bolo,
prikázal Okresnému súdu Košice I konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania.
Uvedený nález nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2006.
Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti citovaného nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, nariadil Okresný súd Košice I pojednávanie vo veci na deň 2. 2. 2007,
a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. 11. 2006. ...
Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov
vyplýva, podľa názoru sťažovateľa nepochybne, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 10 C 509/1999, ktorého účastníkom na strane navrhovateľa
je sťažovateľ, dochádza k pokračovacím prieťahom.
Okresný súd Košice I v predmetnom konaní nerešpektuje právoplatný nález
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/06-28 zo dňa 3. 11. 2006, ktorý vo svojom druhom
výroku okresnému súdu prikázal v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Postupom okresného súdu nedochádza k odstraňovaniu prieťahov v konaní,
ale naopak k ich jednoznačnému spôsobovaniu.
Napriek tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu návrhy
na doplnenie dokazovania už podaním zo dňa 22. 2. 2007, okresný súd nariadil znalecké
dokazovanie až uznesením zo dňa 13. 3. 2008, teda bezmála po uplynutí 1 roka. Sťažovateľ
len podotýka, že z priebehu konania bolo zrejmé, že k dohode o cene nehnuteľností medzi
ním a odporkyňou nedôjde.
Napriek tomu, že už v podaní zo dňa 22. 2. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa
navrhla zistiť cenu nehnuteľnosti ku dňu, ku ktorému znalec znalecký posudok vyhotoví
s poukazom na judikát Rč. 11/2001, súd v okresný súd v uznesení, ktorým ustanovil znalca,
tomu určil oceniť nehnuteľnosti ku dňu rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzhľadom
na to, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje
vedenie konania, sťažovateľ - navrhovateľ nemal možnosť proti nemu podať odvolanie.
V súdnej praxi je jednoznačne vyriešená otázka, ku ktorému dňu sa určuje cena vecí
patriacich do BSM a to judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa cena
vecí určuje ku dňu, ku ktorému sa BSM vysporiadava.
Takto nariadené znalecké dokazovanie okresným súdom je teda absolútne bezúčelné
a nesmerujúce k skončeniu pojednávania. Možno konštatovať, že napriek tomu,
že od právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynula doba 2 rokov
a viac ako 6 mesiacov, nebolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie na ocenenie
nehnuteľností, ktoré patria do BSM, sú predmetom konania a na ktorých cene sa účastníci
konania nedohodli od začatia konania, teda od roku 1999.
Vzhľadom na nesprávne určenú dobu, ku ktorej sa malo vykonať ocenenie
nehnuteľností, bude vo veci potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie. Zároveň ide
o dokazovanie vo veci, bez ktorej konanie nemožno skončiť. Okresný súd však to nenariadil
ani po podaní vyjadrenia vo veci zo dňa 8. 9. 2008, teda ani po uplynutí 9 mesiacov.
Zároveň sťažovateľovi nie je známy žiadny úkon, ktorý by okresný súd vykonal
od 8. 9. 2008.
Okresný súd svojimi úkonmi nesmeruje k skončeniu konania efektívne, tak
aby po mnohých rokoch trvania konania, teda bezmála 10 rokoch, z toho od právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky po 2 rokoch a takmer 6 mesiacoch bol
odstránený nepretržite trvajúci stav mojej právnej neistoty.“
Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006. Priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré žiadal od okresného súdu,
odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej
neistoty.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov
a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 438,57 € vrátane DPH.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom z 8. decembra 2009 sp. zn. Spr 2339/06, kde sa uvádza:
„Od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 214/06-28
z 3. 11. 2006 tunajší súd vykonal vo veci tieto úkony:
Dňa 2. 2. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo, na žiadosť právnych
zástupcov účastníkov konania odročené za účelom predloženia ďalších písomných návrhov
na doplnenie dokazovania.
Súd dňa 20. 2. 2007 odoslal právnej zástupkyni navrhovateľa (sťažovateľa) písomné
podanie odporcu z 12. 2. 2007.
Súd dňa 27. 2. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa)
na predloženie ďalších návrhov na dokazovanie v lehote 7 dní. V ten istý deň súd nariadil
termín ďalšieho pojednávania vo veci.
Ďalšie pojednávanie vo veci bolo dňa 11. 4. 2007 odročené na deň 16. 5. 2007
na žiadosť právnych zástupcov účastníkov konania, a to za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody o ďalšom nájme družstevného bytu.
Súd dňa 12. 4. 2007 písomne vyzval svedka Ing. J. J. na predloženie dokladu o
dôvode jeho neúčasti na pojednávaní dňa 11. 4. 2007.
Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 9. 5. 2007 súd
dňa 11. 5. 2007 preročil termín pojednávania zo 16. 5. 2007 na 15. 6. 2007. V ten istý deň
súd písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa) na predloženie písomnej
dohody o ďalšom nájme predmetného družstevnému bytu.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 15. 6. 2007, ktoré bolo odročené
na deň 12. 9. 2007 za účelom predloženia špecifikácie zhodnotenia rodinného domu
nachádzajúceho sa Za štadiónom 3 v Košiciach, právnym zástupcom odporkyne, v lehote
15 dní.
Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 12. 9. 2007 súd
dňa 12. 9. 2007 odročil termín pojednávania na deň 23. 11. 2007.
Súd dňa 17. 9. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa),
aby súdu v lehote do 5 dní predložila doklad o dôvode neúčasti na pojednávaní dňa
12. 9. 2007.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 23. 11. 2007. Bolo odročené
na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj za účelom predloženia
zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporkyňou a Ing. A. D., písomnej špecifikácie splatenej
pôžičky odporkyňou a o výške nesplatenej pôžičky ku dňu zániku manželstva účastníkov
konania, právnym zástupcom odporkyne.
Súd uznesením č. k. 10 C 950/1999-280 z 13. 3. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17. 4. 2008, nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia trhovej hodnoty
rodinného domu a členského podielu družstevného bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva účastníkov konania.
Dňa 17. 3. 2008 sa súd telefonicky skontaktoval s ustanoveným znalcom za účelom
zistenia adresy, na ktorú znalec žiada doručiť uznesenie a súdny spis.
Súd dňa 5. 5. 2008 odoslal súdny spis znalcovi za účelom podania znaleckého
posudku.
Súd uznesením č. k. 10 C/950/1999-343 z 1. 8. 2008 rozhodol o znalečnom, ktoré
rozhodnutie doručil znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania spolu so znaleckým
posudkom, aby sa k nemu vyjadrili do 10 dní.
Spis bol dňa 27. 8. 2008 odoslaný na Krajský súd v Košiciach za účelom rozhodnutia
o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č. k. 10 C/950/1999-343 z 1. 8. 2008 o znalečnom.
Odvolaciemu súdu bol spis doručený dňa 5. 9. 2008.
Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2009 spolu s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 4 Co/285/2008-360 z 15. 10. 2009, ktorým odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa.
Súd dňa 25. 11. 2009 odoslal rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 4 Co/285/2008-360
z 15. 10. 2009 znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania.
Samosudkyňa dňa 27. 11. 2009 nariadila termín pojednávania vo veci na deň
10. 2. 2010.
Súd dňa 3. 12. 2009 písomne vyzval súdneho znalca, aby mu do 7 dní písomne
oznámil, či ceny nehnuteľností uvedené v podanom znaleckom posudku sú určené podľa
cien platných k 17. 6. 1999 alebo podľa cien v čase vypracovania znaleckého posudku.
Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej,
nakoľko na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké
dokazovanie, navyše, právni zástupcovia účastníkov konania priebežne predkladali návrhy
na ďalšie dokazovanie, ktorými sa súd musel zaoberať. Súd dvakrát odročil pojednávanie
na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa), dvakrát na žiadosť právnych
zástupcov oboch účastníkov konania. Tieto skutočnosti značne prispeli k predĺženiu
konania.“
Predseda okresného súdu uviedol v podaní z 8. decembra 2009, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla v podaní z 15. decembra 2009, že netrvá
na verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03,
IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod
sp. zn. 10 C 950/1999 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel
k týmto záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 950/1999
je vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré tvorí
bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového
hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil,
že aj sťažovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa prispeli k predĺženiu súdneho konania.
Okresný súd odročil dve pojednávania (16. mája 2007, 12. septembra 2007) na žiadosť
právnej zástupkyne sťažovateľa.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.
Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska
sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného súdneho konania po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.
III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006.
Zo spisu vyplýva, že 13. marca 2008 okresný súd ustanovil znalca pre účely zistenia
trhovej ceny rodinného domu v katastrálnom území K. a trhovej ceny členského podielu
týkajúceho sa družstevného bytu v K. Dňa 1. augusta 2008 okresný súd uznesením rozhodol
o znalečnom. Dňa 6. augusta 2008 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov
konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 21. augusta 2008 podala právna
zástupkyňa sťažovateľa odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o znalečnom. Dňa
15. októbra 2009 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.
4 Co/285/2008-360 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o znalečnom tak, že odvolaniu
právnej zástupkyne sťažovateľa vyhovel.
Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k neefektívnej činnosti
okresného súdu, v dôsledku ktorej došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní.
K zbytočným prieťahom došlo v období od 5. septembra 2008, keď bol spis predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o znalečnom, do 20. novembra
2009, keď bol spis opäť doručený okresnému súdu (v trvaní 14 mesiacov). Keďže krajský
súd zistil chybu v postupe okresného súdu pri vyčíslení odmeny znalcovi, dĺžku
rozhodovania o tejto veci procesnej záležitosti ústavný súd chápe ako neefektívne konanie
okresného súdu.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a na skutočnosť, že konanie začalo
ešte v roku 1999 a od nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006
uplynuli ďalšie tri roky, dospel k záveru, že celková dĺžka konania takmer 10 rokov nemôže
byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov
a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nález
ústavného súdu, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy, bol vydaný 3. novembra 2006.
Po tomto období bola činnosť okresného súdu neefektívna a v dôsledku toho okresný súd
vec právoplatne ešte vždy neskončil a nenastolil právnu istotu vo veci. Ústavný súd dospel
k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vo veci sp. zn.
III. ÚS 214/06 už bol vydaný príkaz na konanie bez prieťahov 3. novembra 2006, ktorý
je platný a účinný do právoplatného skončenia veci všeobecnými súdmi.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku
konania pred okresným súdom a na opakované prieťahy zo strany okresného súdu.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené
ani po 10 rokoch, a to aj napriek tomu, že v tejto veci už ústavný súd konštatoval zbytočné
prieťahy. U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej
neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti
a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností
tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,
ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi,
je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa.
Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to,
že k predĺženiu doby konania okresného súdu prispela aj právna zástupkyňa sťažovateľa
tým, že okresný súd musel dvakrát odročovať pojednávanie na jej žiadosť (bod 2 výroku
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,
ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. I. R. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 15. decembra 2009 uplatnila trovy
konania v sume 438,57 € vrátane DPH za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho
zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie z 15. decembra 2009). Základom na výpočet náhrady za
úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk). Ústavný súd priznal
sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 292,38 €
(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) z dôvodu trov právneho
zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie
veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa
sťažovateľa je platcom DPH. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa
dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného
súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa. Ústavný súd
nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tretí úkon – vyjadrenie z 15. decembra
2009 k vyjadreniu predsedu okresného súdu z 8. decembra 2009, pretože išlo o úkon
zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nevyžadoval ani osobitnú právnu prípravu
(bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010