Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 91/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa

16. decembra 1999 predbežne prerokoval podnet vo veci

námietok porušenia práv priznaných v čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d) a e) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Podnetom z 28. mája 1999, ako aj jeho doplnením zo dňa 6. júla 1999 žiada

(ďalej len „navrhovateľ“), aby Ústavný súd Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) rozhodol, že v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

boli porušené jeho práva garantované v čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d) a e)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd skúmal podmienky konania o predloženom podnete.

Senát sa zaoberal otázkou možnosti podania podnetu podľa čl. 130 ods. 3

, v ktorom sa namieta porušenie práv zaručených

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) bez

toho, aby podateľ namietal porušenie základných práv a slobôd zaručených v Ústave

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 Dohovoru: „Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto

podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto Dohovoru.“

Dohovor platí v plnom znení spolu s ustanoveniami jeho dodatkových

protokolov, pokiaľ tieto protokoly členský štát ratifikoval.

Územná (teritoriálna) platnosť Dohovoru je vymedzená územím členského

štátu, na ktorom štát vykonáva územnú zvrchovanosť, t. j. štátnu moc.

Termín „každý, kto podlieha ich jurisdikcii“ znamená, že ide o právnické alebo

fyzické osoby, bez ohľadu na ich príslušnosť (teda aj podateľa, ktorý je občanom

Bieloruska), a v čase spáchania trestného činu sa nachádzali v sfére výkonu štátnej

moci zmluvnej strany Slovenskej republiky.

sa problematikou vzťahu s medzinárodnou

zmluvou zaoberá na viacerých miestach a viacerými spôsobmi (čl. 11, čl. 86 písm. e)

a k), čl. 102 písm. a) a k), čl. 125 písm. e ), čl. 144 ods. 2), nerieši však jednoznačne

otázku vzťahu medzinárodnej zmluvy a vnútroštátneho právneho poriadku.

Pri absencii generálnej recepčnej klauzuly je problém riešený za pomoci zákona

č. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Medzinárodné zmluvy, teda aj Európsky dohovor o ľudských právach (včítane

dodatkových protokolov), predstavujú

Z. z., a tak sa stávajú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

„Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv

a slobôd“ - .

Podľa : „Ústavný súd môže začať

konať aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich

práv.“ Z výkladu tohto ustanovenia je dôležité venovať pozornosť slovám namietajú

porušenie svojich práv. Pre účinné namietanie práv musia tieto byť i charakterizované

a pomenované, čo predstavuje zákonný predpoklad požadovaný ustanovením § 20

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov.

Keďže táto požiadavka vyplýva z potreby vnútorného právneho poriadku,

smeruje k vnútornému záväzku zmluvného štátu zabezpečiť požadovanú ochranu.

Takáto ochrana je zaistená druhou hlavou .

v širokej miere preberá niekedy doslovné znenie

základných ľudských práv a slobôd, tak ako sú definované v medzinárodných

zmluvách o ľudských právach a základných slobodách.

Po línii vnútornej právnej úpravy je teda potrebné chápať požiadavku

ustanovenia § 20 tak, že sa vyžaduje pomenovanie aj základného práva a slobody,

ktoré boli porušené, v .

„V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne „prenáša“ do vnútroštátneho

právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských právach

a základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej

aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky“ (J. Klučka - Miesto a postavenie

zmlúv o ľudských právach a základných slobodách v právnom poriadku Slovenskej

republiky, Právny obzor č. 4/1993, s. 323).

Podľa Bohumila Repíka názor, že Dohovor a zrejme aj ostatné medzinárodné

zmluvy o ľudských právach stoja nad Listinou, nemá oporu v ústave a neexistuje

nijaký mechanizmus, ktorý by umožňoval ktorémukoľvek vnútroštátnemu

aplikačnému orgánu dať prednosť medzinárodnej zmluve pred a inými

ústavnými zákonmi (B. Repík – Ľudské práva v súdnom konaní, MANZ Bratislava

1999, s. 26).

K tomuto názoru sa prikláňa i J. Azud, keď tvrdí, že „koniec koncov, po

vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov osoba, ktorá tvrdí, že jej boli porušené ľudské

práva, môže podať sťažnosť komisii, resp. súdnemu dvoru podľa Európskeho

dohovoru bez ohľadu na ústavnú úpravu toho - ktorého konkrétneho štátu, ak je štát

účastníkom Dohovoru“ [J. Azud – Medzinárodné zmluvy v právnom poriadku

Slovenskej republiky (niektoré problémy) - Medzinárodné právo v teórii a praxi

súdov Slovenskej republiky (Zborník), Stará Lesná 21. – 23. máj 1996, s. 40].

Medzinárodné dohovory o ľudských právach majú osobitné postavenie

v systéme prameňov práva Slovenskej republiky. Za podmienok ustanovených čl. 11

majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Aj keď majú prednosť pred

zákonmi, nemajú prednosť pred . Nemožno ich pokladať za súčasť ústavného

práva. Preto ochrana práv a slobôd z nich vyplývajúcich nemá povahu ochrany

ústavnosti. Ústavný súd je orgán ochrany ústavnosti. V dôsledku toho ústavný súd

nemá právomoc konať o ochrane práv a slobôd, ak subjekt práva namietne porušenie

medzinárodného dohovoru bez toho, aby sa zároveň uchádzal aj o ochranu základného

práva alebo slobody zaručených .

Ústavný súd vedený týmito úvahami a právnymi závermi rozhodol potom tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu