Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/276/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

ţalobcu: J., bytom B., právne zastúpeného JUDr. D., advokátom v H., proti ţalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát

Prešov, Pionierska č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-

25-9/DI-2/2008 zo dňa 27.3.2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. -35 zo dňa 17.4.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -35 zo dňa 17.4.2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia

zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-25-9/DI-2-2008 zo dňa 27.3.2008,

ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného

2

dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Humennom č. ORP–P-

209/DI-3-2007, ORP-P-647/DI-3-2007 zo dňa 10.12.2007 o uznaní ţalobcu vinným

zo spáchania priestupkov podľa , a

o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 30.6.2007 (ďalej len )

a uloţení pokuty vo výške 15.000,–Sk (497,91 €) a zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, ţe správne orgány v konaní

dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne

posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, ţe zo správ o výsledku

objasňovaní priestupkov a z obsahu administratívneho spisu ţalovaného jednoznačne

vyplýva, ţe ţalobca sa 13.3.2007 a 26.10.2007 dopustil priestupkov tak, ako boli

zadokumentované, čo vyplýva z dôkazov obsiahnutých v správach o objasňovaní priestupkov,

hlavne zo snímku z radaru pod č. 000 065 zo dňa 13.3.2007, ako aj zo zápisníc o podaní

vysvetlení svedkov podporučíka A. a podporučíka J.; uviedol, ţe správy o výsledku

objasňovania priestupkov zo dňa 13.3.2007 a 26.10.2007 boli prvotnými vykonanými úkonmi

zo strany príslušníkov PZ a súd nemal pochybnosti o správnosti postupu a konania meranie.

Skutočnosť, ţe ţalobca ţiadal opätovne trikrát meranie v autobuse podľa krajského súdu

nebola preukázaná a ţalobcom navrhovaný dôkaz – vypočutie svedkov v autobuse by

nezmenilo podľa súdu nič na skutočnosti preukázanej snímkou z protokolu z 13.3.2007, t. j.

nameranej rýchlosti autobusu o 15:48:57 v obci Čierna nad Topľou, pretoţe ide o snímku

jedinečnú a ničím nezameniteľnú, ktorú nemôţe vyvrátiť, či zmeniť ani výpoveď cestujúcich

v autobuse. K skutku z 26.10.2007 uviedol, ţe ak mal ţalobca váţne zdravotné problémy, tak

ako to tvrdil, nič mu nebránilo v tom, aby príslušníkov PZ po zastavení a vyzvaní na

vykonanie dychovej skúšky na túto okolnosť upozornil, prípadne sa mohol preukázať

lekárskym potvrdením, ktoré v tom čase uţ mal k dispozícii, pretoţe bolo vystavené

23.10.2007. Krajský súd dôvodil, ţe ţalobca ako vodič si mal byť vedomý, ţe policajnou

hliadkou môţe byť kedykoľvek vyzvaný na dychovú skúšku a potvrdenie mal mať pri sebe,

resp. mohol policajtov oboznámiť, ţe mu takéto potvrdenie bolo vystavené, čo však neurobil.

Krajský súd tieţ argumentoval, ţe pokiaľ ţalobca alkoholické nápoje pred jazdou nepoţil,

3

nebol problém podrobiť sa krvnej skúške. Argumentáciu ţalobcu povaţoval krajský súd za

účelovú. Dodal, ţe ţalobca sa obdobných priestupkov dopúšťal opakovane aj v minulosti.

Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Namietal, ţe dôkazy vykonané v správnom konaní hodnotil ako jednostranné

a správnym orgánom vytýkal, ţe nevykonali ţiadne z ním navrhnutých dôkazov, najmä

výsluch cestujúcich v autobuse, ktoré by potvrdili, ţe policajtov ţiadal o certifikát k prístroju

Ramer 7 CCD-U ako aj o opakované merania, na čo si príslušník PZ A. údajne nevie

spomenúť. Krajskému súdu vytýkal nesprávne konštatovanie (v rozpore s výpoveďami jeho

aj príslušníkov PZ ku skutku z 26.10.2007), ţe mu nič nebránilo po zastavení hliadkou

a vyzvaní na dychovú skúšku, aby príslušníkov na túto skutočnosť upozornil. Zdôraznil,

ţe v skutočnosti tak urobil a ţe sa opakovane neúspešne pokúšal prístroj prefúknuť, čo mu

však jeho zdravotný stav nedovolil a doloţil o tom aj lekárske potvrdenie z 23.10.2007. Ďalej

uviedol, ţe na odber krvi odmietol ísť, pretoţe bol nesprávne a nedostatočne poučený,

keď z poučení policajtov vyplynulo, ţe bez ohľadu na výsledok krvnej skúšky bude musieť

hradiť jej náklady sám.

Ţalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom

stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny.

K námietke ţalobcu o jednostrannosti dôkazov – výpovedí policajtov hliadok PZ –

uviedol, ţe policajt sa pri výkone sluţobnej činnosti riadi sluţobnou prísahou a ţe samotné

postavenie policajta ako verejného činiteľa predstavuje okolnosť, o ktorej aj s poukazovaním

na presnosť výpovedí členov hliadky PZ nemal dôvod pochybovať. Ţalobca v konaní

nenamietal pomer k osobám policajtov, nepodal voči ich postupu ţiadnu sťaţnosť, ani podnet

na trestné stíhanie pre zneuţitie právomoci verejného činiteľa, čo tieţ utvrdilo správny orgán

pri rozhodovaní o odvolaní. Ďalej uviedol, ţe ţalobca dňa 26.10.2007 nepredloţil ţiadny

doklad, či lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, predloţil ho aţ pri ústnom

pojednávaní dňa 10.12.2007. V súvislosti s otázkou úhrady za lekárske vyšetrenie spojené

s odberom krvi trval na tom, ţe ţalobca bol policajtom L. správne poučený o moţnosti ţiadať

4

odber krvi s tým, ţe náklady bude hradiť sám ţalobca. K ďalším námietkam ţalobcu odkázal

na svoje skoršie vyjadrenia, na ktorých trvá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil

dňa 12. októbra 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania

týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa 13.3.2007

v obci Čierne nad Topľou viedol autobus Karosa EČV H., keď mu hliadka PZ (prístroj na

meranie rýchlosti obsluhoval ppor. A.) namerala v čase o 15.48 hod. v strede obce pri

zastávke MHD rýchlosť 85 km/h, teda ţalobca prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 60

km/h, čím porušil o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a dopustil sa

tým priestupku podľa Do správy o výsledku

objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 13.3.2007

spracovanej príp. J. uviedol ţalobca, ţe si bol vedomý, ţe šiel rýchlosťou 65 km/h a správu

vlastnoručne podpísal. Súčasťou priestupkového spisu je aj snímka z radaru výrobného čísla

0140/93 č. 000 065, z ktorej je zrejmé, ţe uvedené vozidlo v čase o 15:48:57 hod. šlo

rýchlosťou 85 km/h. V spise je zaloţený aj certifikát o overení cestného radarového

rýchlomeru typu Ramer 7 CCD-U č. 379/210/16/06 zo dňa 12.9.2006, z ktorého je zrejmé,

ţe meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické poţiadavky v zmysle

príslušných právnych predpisov s tým, ţe overenie radaru platí do 5.9.2007.

5

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.10.2007 vyplýva, ţe dňa

26.10.2007 o 22.15 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo výrobnej značky Toyota

Land Cruiser EČV K. po Gaštanovej ulici v Humennom, kde bol zastavený hliadkou PZ,

kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú

ţalobca i po poučení opakovane bezdôvodne maril, preto mu bola príslušníkom PZ

predvedená ukáţka dychovej skúšky. Ţalobca mal takto porušiť § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č.

a dopustiť sa priestupku podľa 2 Zb. Do

správy sa ţalobca vyjadril, ţe „dychovej skúške sa podrobil štyrikrát, hoci má problémy

s pľúcnym dýchaním, po výzve na odber krvi som bol ochotný ísť, ale nie aby ja som si platil

ešte 5 000 Sk za odber“. Z tejto správy (z predtlače) vyplýva, ţe ţalobca bol poučený

o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým prístrojom, o práve poţiadať o odber

krvi a následne bol upozornený, ţe náklady za vykonaný odber krvi na jeho ţiadosť bude

hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, ţe ţalobca odber krvi neţiadal a ďalšia

jazda mu bola zakázaná. Hliadka ţalobcom predloţený vodičský preukaz zadrţala; počas

kontroly na ODI navyše bolo zistené, ţe ţalobca predloţil vodičský preukaz S., ktorý mal byť

podľa evidencie ODI odo dňa 25.1.2007 skartovaný. Platný vodičský preukaz teda ţalobca

nemal pri sebe.

Správny orgán preto začal voči ţalobcovi priestupkové konanie. Oba skutky, ktoré sa

mu kládli za vinu, boli prejednané v rámci spoločného konania (podľa §57 ods. 1 zákona

č. ) na ústnom pojednávaní dňa 10.12.2007 pod č. ORP-P-209/DI-3/2007, ORP-

P-647/DI-3-2007. K skutku zo dňa 13.3.2007 do zápisnice uviedol, ţe od hliadky poţadoval

preukázanie certifikátu meracieho prístroja, ktorý nemali pri sebe, potom ich poţiadal

o skúšku na mieste, či majú policajti zlý radar alebo on zlý tachometer, pričom po troch

pokusoch im na meracom prístroji ukazovalo vţdy o 12 km/hod viac ako jemu na tachometri.

K druhému skutku sa vyjadril tak, ţe nie je pravda, ţe dychovú skúšku nevykonal, lebo

dýchal štyrikrát, ale sa mu to nepodarilo, pretoţe má problémy s pľúcnym dýchaním, čo môţe

podloţiť aj lekárskym potvrdením zo dňa 23.10.2007. Ďalej uviedol, ţe na odber krvi nešiel,

pretoţe mu bolo povedané, ţe treba platiť 5 000 Sk, čo nebol ochotný. K neplatnému

vodičskému preukazu uviedol, ţe nový preukaz č. H. pri sebe nemá uţ dlhšiu dobu, od leta,

kedy ho stratil v zahraničí.

6

Prvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu

rozhodnutím č. p. ORP-P-209/DI-3-2007, ORP-P-647/DI-3-2007 zo dňa 10.12.2007 uznal

ţalobcu vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. a/, f/, k/ zákona

č. , ktorých sa dopustil tým, ţe porušil , ,

písm. b/ , a podľa zákona mu za to uloţil pokutu v sume

15 000 Sk (497,91 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca k prvému skutku

uviedol, ţe pred vyše 40 osobami tvrdil policajnej hliadke, ţe rýchlosť neprekročil, preto

na tej istej ceste vykonali kontrolu, kde je chyba a pri kaţdom meraní, keď mal ísť rýchlosťou

60 km/h mu hliadka namerala zvýšenú rýchlosť. Uviedol, ţe mu nebola ani uloţená bloková

pokuta a na odporúčanie hliadky si dal premerať tachometer, ktorý bol v poriadku.

K údajnému druhému priestupku uviedol, ţe sa snaţil prístroj Dräger – alcotest pouţiť podľa

poučenia hliadky, no nepodarilo sa mu to, avšak nepodarilo sa to ani jednému z členov

hliadky. Zdôraznil, ţe on navyše prekonal ťaţkú chorobu a naďalej nie je zdravý, o čom malo

svedčiť priloţené osvedčenie od lekára zo dňa 23.10.2007. Dodal, ţe bol poučený o moţnosti

podrobiť sa odberu krvi, za ktorý mal zaplatiť 5 000 Sk, no keďţe on pred jazdou alkohol

nepoţil, zdalo sa mu nezmyslené ísť na odber krvi a zaplatiť za to uvedenú sumu. Zdôraznil,

ţe aţ pri prejednaní priestupku bol správne poučený, ţe túto zaplatí len v prípade pozitívneho

nálezu.

Ţalovaný v odvolacom správnom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenia policajtov,

ktorí zistili a dokumentovali priestupky dňa 13.3.2007 a 26.10.2007 a o vysvetlenie ţalobcu.

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia policajtom A. zo dňa 5.2.2008 vyplýva, ţe dňa

13.3.2007 obsluhoval merač rýchlosti a v čase o 15.48. hod. stál v strede obce Čierne nad

Topľou pri zastávke SAD v smere na Vranov nad Topľou, keď radar zaznamenal prekročenie

rýchlosti autobusu EČV H. v smere odjazd o 25 km/h. Túto skutočnosť oznámil hliadke PZ

stojacej na odstavenej ploche, ktorá uvedený autobus odstavila a následne na poţiadanie

hliadky šiel k nej za účelom nazretia do protokolu o prekročení rýchlosti. Vyjadril sa, ţe

prístroj Ramer, ktorý prekročenie rýchlosti autobusom zaznamenal, bol certifikovaný dňa

12.9.2006 a jeho overenie platilo do 5.9.2007; certifikát je súčasťou spisového materiálu.

7

Ďalej uviedol, ţe o ďalších meraniach, na ktoré poukazoval ţalobca, si pre časový odstup

nespomenul, rovnako si nespomína, či ţalobca ţiadal o predloţenie certifikátu, no ako

uviedol, nepochybne mu ho bol predloţil, pretoţe certifikát je súčasťou dokumentácie radaru

a hliadka ho mala k dispozícii aj počas výkonu sluţby v uvedený deň. Zo zápisnice o podaní

vysvetlenia Š.J. zo dňa 31.1.2008 k udalostiam zo dňa 13.3.2007 vyplýva, ţe po oznámení

prekročenia rýchlosti kolegom A. odstavil autobus EČV H. a po vyzvaní vodiča na

predloţenie dokladov zistil, ţe išlo o ţalobcu. Oznámil mu, ţe mu bolo namerané prekročenie

rýchlosti v obci o 25 km/h a keďţe ţalobca si toho nebol vedomý, privolal kolegu

obsluhujúceho radar, ktorý vodiča oboznámil s protokolom z prístroja Ramer, teda

s fotografiou, ktorá je súčasťou spisu. Uviedol, ţe priestupok neriešil blokovou pokutou pre

výšku prekročenia rýchlosti o 25 km/h. Dodal, ţe nemal dôvod pochybovať o správnosti

merania rýchlosti, ako aj to, ţe priestupok s vodičom autobusu riešil po jeho vystúpení von

a nie v autobuse.

V súvislosti s druhým skutkom doplnil ţalovaný dokazovanie podaním vysvetlenia

policajtov npráp. D. a práp. L., ktoré sú obsahom zápisníc zo dňa 5.2.2008. Obaja policajti

zhodne uviedli, ţe dňa 26.10.2007 v čase o 22.15. hod. na Gaštanovej ulici v Humennom

zastavili vozidlo Toyota Land Cruiser EČV K., ktoré viedol ţalobca. Policajt L. ţalobcu

vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi elektronickým prístrojom

Dräger, s čím ţalobca súhlasil. Policajt L. mu podal náustok, ţalobca si ho sám rozbalil, vloţil

do prístroja a po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky, ktorému ţalobca porozumel,

čo potvrdil svojim súhlasným „áno“, sa ţalobca nadýchol, roztiahol líca, no do prístroja

nefúkol, odtiahol ústa a uviedol, ţe mu dal policajt zlý náustok. Policajt D. mu následne podal

nový náustok, poučil ho o správnosti vykonania skúšky a situácia sa zopakovala, keď ţalobca

znovu tvrdil, ţe náustok je zlý. Po tomto policajt D. sám vybral nový náustok a prefúkol

Dräger, ktorý vykázal nulové hodnoty, následne prekontroloval ţalobcom pouţité náustky,

o ktorých ţalobca tvrdil, ţe sú zlé, tak, ţe ich otočil a potiahol vzduch do seba, pričom zistil,

ţe náustky boli v bezchybnom stave. Po tomto bol ţalobca opakovane vyzvaný k dychovej

skúške, na čo tento uviedol, ţe uţ fúkal a viacej fúkať nebude, pričom vtedy neuviedol ţiadne

iné dôvody, prečo by skúšku nemohol vykonať, ale sa vyhováral, ţe policajti majú zlé náustky

a na adresu polície sa mal aj neslušne vyjadrovať. Následne bol ţalobca poučený o moţnosti

odberu krvi a lekárskeho vyšetrenia. na otázku ţalobcu, kto to bude platiť, mu policajt L.

odpovedal, ţe odber krvi si musí hradiť sám, no o sume so ţalobcom hovorené nebolo.

8

Ţalobca po tomto vyhlásil, ţe on platiť nič nebude a na odber krvi nejde. Potom mu bola daná

moţnosť vyjadriť sa k priestupku, bol mu zadrţaný vodičský preukaz a vydané potvrdenie

o jeho zadrţaní. Na ODI bolo následne lustráciou zistené, ţe zadrţaný vodičský preukaz bol

neplatný.

Ţalobca do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 18.3.2008 tak, ţe s vyjadrením

policajtov D. a L. nesúhlasil, pretoţe policajtovi sa tieţ nepodarilo náustok prefúknuť

a namietal tieţ, ţe hliadku upozornil, ţe má problém s pľúcami a preto sa ţiadal na odber krvi.

Nesúhlasil ani s vyjadrením, ţe na adresu polície nadával, zdôraznil, ţe na odber krvi sa

ţiadal sám, no keď mu bolo vysvetlené, ţe má zaplatiť 5 000 Sk, uviedol, ţe to nezaplatí.

Dodal, ţe policajti náustky neprekontrolovali. Ku skutku zo dňa 13.3.2007 uviedol, že

vozidlo s radarom jazdilo pred ním a hneď zastavilo na pravej strane; potom, čo bol

zastavený, uviedol, že prekročenie rýchlosti nebolo možné, lebo vozidlo jazdilo pred ním

a tak by sa s ním zrazil. Na jeho ţiadosť o certifikát radaru mu policajti mali uviesť, ţe ho

nemajú pri sebe, ale na oddelení. Trval na svojich tvrdeniach, ţe pri opakovaných meraniach

stále vykazoval vyššiu rýchlosť, čo môţu potvrdiť cestujúci v autobuse a uviedol, ţe autobus

mal 13.3.207 platnú STK.

Na základe takto doplneného dokazovania ţalovaný správny orgán v napadnutom

rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupkov došlo tak, ako to bolo ustálené

v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. K priestupku prekročenia rýchlosti zo dňa

13.3.2007 uviedol, ţe táto skutočnosť je potvrdená správnou o výsledku objasňovania

priestupku a protokolom – fotodokumentáciou priestupku merača rýchlosti Ramer

výr. č. 0140/93 s číslom snímku 000065. Snímka obsahuje okrem iných údajov aj zreteľný

záber na zadnú časť autobusu Karosa a to vrátane EČ: H.. Podľa protokolu rýchlosť vozidla,

na ktorom bol Ramer pripevnený bola 0 km/h; o presnosti merania merača rýchlosti nie je

dôvod pochybovať, nakoľko ju potvrdzuje aj certifikát vydaný slovenským metrologickým

v Bratislave dňa 12.9.2006 s overením platným do 5.9.2007, podľa ktorého uvedený

rada vypracuje výsledok merania s chybou menšou ako +/- 3 km/h a ktorý je súčasťou

administratívneho spisu. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe ani nepreloţenie tohto

certifikátu alebo opakované meranie rýchlosti nezmenia nič na správnosti

a záväznosti protokolu so snímkou č. 000065, ktorý jednoznačne potvrdzuje prekročenie

9

maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 25 km/h. Dodal, ţe uvedený radar bol skončení

platnosti znovu overený, overeniu vyhovel a naďalej je pouţívaný na KDI KRPZ Prešov.

K priestupku zo dňa 26.10.2007 ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe policajti, ktorý zistili a dokumentovali priestupok nemali ţiadne pomer k veci

ani k ţalobcovi a preto nevidel ţiaden dôvod spochybňovať vierohodnosť spísanej správy

o výsledku objasňovania priestupku a výpovede členov hliadky PZ, ktorými boli presvedčivo

vyvrátené tvrdenia ţalobcu. V súvislosti s tým poukázal na právny význam ustanovenia § 8

ods. 1 o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Tvrdenia

ţalobcu, ţe dychovú skúšku vykonal, povaţoval za účelové, pretoţe z vyjadrení členov

hliadky bolo zrejmé, ţe dychovú skúšku nevykonal predpísaným spôsobom a pre prípad,

že nechcel alebo nemohol dychovú skúšku vykonať, bol poučený o možnosti žiadať

sa na odber krvi, pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva,

že sa na odber krvi nežiadal. Tvrdenie ţalobcu o poplatku za odber krvi a lekárske

vyšetrenie v sume 5 000 Sk nepovaţoval za dôvodné, pretoţe policajt je v zmysle § 65 ods. 1

písm. c/ oprávnený vodiča vyzvať, aby sa podrobil vyšetreniu,

či nie je ovplyvnený alkoholom a účastník premávky je v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ tohto

zákona povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo poţiadavku policajta. Z obsahu spisu

je nepochybné, ţe ţalobca nebol policajtom vyzvaný na lekárske vyšetrenie spojené

s odberom krvi, ale bol poučený o moţnosti ţiadať sa na odber krvi a postup policajta L.,

ktorý na otázku ţalobcu odpovedal, ţe platiť za takéto vyšetrenie bude ţalobca, bol správny.

Podľa vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac

60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac

80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

Podľa psím. c/ účastník cestnej premávky je

povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace

s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj

pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.

10

Podľa policajt je oprávnený vyzvať

vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, 19) či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou

návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môţu zníţiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Poznámka č. 19) odkazuje na ustanovenie Podľa odseku

4/ tohto ustanovenia vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou

prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne

podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie

odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto

lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.

Podľa vodič je povinný mať pri sebe

doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými

predpismi.

Podľa priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne

záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (3a/ - § 15

) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,

f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo

ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného

biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci

by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

k) iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie

vo veci zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţite zistili

skutkový stav a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu

právnemu záveru, ţe konaniami ţalobcu, tak ako sú konkretizované v napadnutom

11

rozhodnutí, sa ţalobca dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

v zmysle , a

Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa

v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v ţalobe neboli

podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Ţalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa

stotoţnil dôvodne, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo moţné k nemu dospieť

vyhodnotením obsahu správ o objasňovaní priestupku zo dňa 13.3.2009 a 26.10.2007,

protokolu zo dňa 13.3.2007, vrátane snímku vyhotoveného radarom, certifikátu o overení

cestného radarového rýchlomeru zo dňa 12.9.2006, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa

10.12.2007 a zo zápisníc o podaní vysvetlenia policajtmi – členmi hliadok A., D. a L. zo dňa

5.2.2008 a J. zo dňa 31.1.2008, a zápisnice o podaní vysvetlenia ţalobcom zo dňa 18.3.2008,

ktoré si správny orgán zabezpečil pre účely objasnenia skutkového stavu.

Ţalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uloţených sankcií, preto sa týmito

skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie

námietky ţalobcu týkajúce sa priebehu skutkov kladených mu za vinu.

V súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 13.3.2007 ţalobca namietal,

ţe správny orgán nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov – cestujúcich v autobuse, ktorí

by mu potvrdili, ţe ţiadal o predloţenie certifikátu radaru a o opakované merania rýchlosti.

Odvolací súd zistil, ţe súčasťou administratívneho spisu ţalovaného je aj certifikát

o overení cestného radarového rýchlomeru typu Ramer 7 CCD-U, výrobné číslo RH: 0116/93,

RJ: 0140/93, OJ: 0111/1993, vydaný Slovenským metrologickým dňa 12.9.2006

s výsledkom overenia: „Meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické

poţiadavky na daný druh meradla ustanovené predpisom – príloha č. 31 k vyhláške

č. ÚNMS SR s účinnosťou 1.12.2000.“ Moţná chyba meradla je

v stacionárnom reţime +/- 3 km/h. Podľa certifikátu overenie tohto radaru, ktorým bola dňa

13.3.2007 nameraná zvýšená rýchlosť ţalobcovi, platilo do 5.9.2007. Z vyjadrenia

ţalovaného vyplýva, ţe tento konkrétny radar bol znovu overený po 5.9.2007 a naďalej bol

12

pouţívaný na kontrolu dodrţiavania rýchlosti. Z uvedeného je zrejmé, ţe o bezchybnosti

a presnosti rýchlomeru, ktorým hliadka PZ zistila ţalobcovi prekročenie povolenej rýchlosti

o 25 km/h, niet ţiadnych pochýb. Skutočnosti, ţe ţalobca sa domáhal opakovaného

premerania rýchlosti, tak ako to tvrdil v správnom aj v preskúmavacom konaní, nenasvedčuje

obsah Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky zo dňa 13.3.2007. V tejto správe, v kolónke, kde je zaznamenané vyjadrenie

ţalobcu, je uvedené len jeho tvrdenie, ţe si bol vedomý, ţe šiel rýchlosťou 65 km/h. Nič iné

ţalobca do správy neuviedol a túto bez výhrad aj podpísal. Obe námietky ţalobcu povaţoval

odvolací súd za účelové, nakoľko obsah administratívneho spisu svedčí o inom priebehu

udalostí, ako ich popisoval ţalobca (napr. aj v tvrdení ţalobcu, ţe policajné auto, na ktorom

bol umiestnený radar, sa podľa ţalobcu pohybovalo pred autobusom, keď zo snímku

vyhotoveného Ramerom je zrejmé, ţe vlastná rýchlosť policajného vozidla bola 0 km/h a to,

ţe vozidlo s radarom stálo, vyplynulo aj z vyjadrení členov hliadky...) a ţiadne z týchto

tvrdení, ani prípadné výpovede cestujúcich, nemôţu vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce

z protokolu vyhotoveného dňa 13.3.2007 riadne funkčným, certifikovaným a overeným

radarom a to, ţe autobus Karosa EČV: H., ktorý viedol žalobca, v čase o 15:48:57 šiel

rýchlosťou 85 km/h, hoci rýchlostný limit na stanovisku, kde bolo prekročenie rýchlosti

namerané, bol len 60 km/h.

Námietky ţalobcu týkajúce sa nesprávneho poučenia o platení za odber krvi a jej

vyšetrenie nemoţno povaţovať za relevantné v tomto konaní a to vzhľadom k tomu,

ţe ţalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, ţe sa ako vodič odmietol

podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou

prístrojom, teda ako účastník cestnej premávky porušil svoju povinnosť vyplývajúcu

z a nie preto, že sa nežiadal na odber krvi.

Správne orgány oboch stupňov pri objasnení skutkového stavu vychádzali najmä zo správy

o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.10.2007 a z vyjadrení členov hliadky PZ

npráp. D. a práp. L., z ktorých mali za preukázané, ţe policajt L. žalobcu vyzval, aby sa

podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi elektronickým prístrojom Dräger,

s čím žalobca súhlasil. Policajt L. mu podal náustok, ţalobca si ho sám rozbalil, vloţil do

prístroja a po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky, ktorému žalobca

porozumel, čo potvrdil svojim súhlasným „áno“, sa žalobca nadýchol, roztiahol líca, no

do prístroja nefúkol, odtiahol ústa a uviedol, že mu dal policajt zlý náustok. Policajt D.

13

mu následne podal nový náustok, poučil ho o správnosti vykonania skúšky a situácia sa

zopakovala, keď ţalobca znovu tvrdil, ţe náustok je zlý. Po tomto policajt D. sám vybral

nový náustok a prefúkol Dräger, ktorý vykázal nulové hodnoty, následne prekontroloval

žalobcom použité náustky, o ktorých žalobca tvrdil, že sú zlé, tak, že ich otočil a potiahol

vzduch do seba, pričom zistil, že náustky boli v bezchybnom stave. Po tomto bol žalobca

opakovane vyzvaný k dychovej skúške, na čo tento uviedol, že už fúkal a viacej fúkať

nebude. Z vysvetlenia ţalobcu, ktoré uviedol do správy o objasňovaní priestupku zo dňa

26.10.2007, vyplýva, ţe sa skúške podrobil štyrikrát (z vyjadrení policajtov je zrejmé, ţe sa

o to „pokúšal“ len dvakrát), hoci má problémy s pľúcnym dýchaním. Nenamietal ani

netvrdil, že nie je pre svoj zdravotný stav schopný prefúknuť prístroj Dräger, ani sa

neodvolával na lekárske potvrdenie vydané dňa 23.10.2007, čo vyplýva aj z vyjadrení

oboch členov hliadky. Ţalobca aţ dodatočne, so značným odstupom času, na ústnom

pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 10.12.2007, predloţil potvrdenie

od lekára datované dňom 23.10.2007, a následne počas správneho aj preskúmavacieho

konania naň poukazoval. Nie však v rozhodnom čase, keď bol členmi hliadky opakovane

vyzývaný k vykonaniu dychovej skúšky a poučovaný o spôsobe jej vykonania. V tomto

svetle, aj s ohľadom na zistenia vyplývajúce z evidenčnej karty ţalobcu ţe v minulosti sa uţ

dopustil priestupku, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, sa aj táto námietka

ţalobcu javí byť účelovou. Tvrdenia ţalobcu o prípadnom nesprávnom poučení o platení za

lekárske vyšetrenie a odber krvi príslušníkmi PZ nemajú vplyv na skutkový stav tak, ako

vyplýva z podkladov ţalovaného, teda ţe ţalobca neuposlúchol výzvy policajtov a napriek

opakovanému poučeniu nevykonal dvakrát skúšku riadnym spôsobom a následne ju

odmietol viackrát vykonať.

Porušenie povinnosti ţalobcu ako vodiča mať pri sebe doklady na vedenie a premávku

vozidla, vyplývajúcej z , bolo spoľahlivo zistené

z evidencie KDI, keďţe ţalobca dňa 26.10.2007 hliadke predloţil vodičský preukaz

S.S., ktorý však mal byť podľa evidencie uţ skartovaný a nový vodičský preukaz H. ţalobca

pri sebe nemal. Z tohto skutku sa ţalobca v ţiadnom prípade nemôţe vyviniť poukazovaním

na to, ţe platný preukaz stratil ešte v lete v zahraničí.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe nemoţno nič vyčítať

krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel

14

k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu

zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací

súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil.

Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová