Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-71-2019.pdf
PDF · 281.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Aštary, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, so sídlom proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti: Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Košiciach, Ipeľská 3, EUNICA Design, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 085 959, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/006260 z 10. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal správnou žalobou z 10. júla 2019 , ktorú doručil 11. júla 2019 na Krajský súd v Košiciach podľa § 191 ods. 1 až 4 Správneho súdneho poriadku, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/006260 zo dňa 10. apríla 2019, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
I. Administratívne konanie
2. Stavebný úrad - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, Hviezdoslavova 7, Košice, /ďalej aj stavebný úrad/, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 90 stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutím MK/2018/Q2756-46/KOS dňa 18. júla 2018 nariadil žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb odstránenie dvoch kusov reklamných stavieb na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice", na pozemku parcelné číslo 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné mesto a označil ich ako 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 24 x 6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 19,75 x 5,7 m na pravom krídle budovy Senný trh 4, Košice. Pre odstránenie stavby stavebný úrad, určil podľa § 90 stavebného zákona 7 podmienok: „Stavby budú odstránené do 7 kalendárnych dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náklady na odstránenie stavby znáša vlastník stavby, pričom je povinný zabezpečiť vykonanie prác spojených s odstraňovaním stavby na to oprávnenou právnickou alebo fyzickou osobou. Stavebník je povinný odstrániť reklamné stavby, t.j. 2 ks reklamných plachiet, ktoré sú uchytené na fasáde budovy aj s ich konštrukčnými prvkami. Práce spojené s odstránením stavby treba realizovať tak, aby boli dodržané platné predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení, všeobecne technické požiadavky
na výstavbu a príslušné technické normy. Pri odstraňovaní stavby je nutné dbať na ochranu zdravia osôb v okolí stavby a aby pri stavebných prácach neboli ohrozené ľudské životy a susedné nehnuteľnosti. Odstránením stavby nesmú byť znečisťované verejné komunikácie a verejné priestranstvo. Stavebník je povinný oznámiť stavebnému úradu termín začatia a termín ukončenia prác spojených s odstraňovaním stavby na zabezpečenie štátneho stavebného dohľadu. S prácami na odstránení stavby možno začať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 3. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu) č. MK/2018/02756-46/I/K0S zo dňa 18. júla 2018 predovšetkým argumentoval (stručne zhrnuté), že : stavebný úrad nerozhodol vo výrokovej časti rozhodnutia o námietkach účastníkov konania, hoci táto povinnosť sa vzťahuje nielen na stavebné povolenie, ale aj na rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby; vymedzenie údajných reklamných stavieb vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu je nedostatočné; stavebný úrad pred vydaním prvostupňového rozhodnutia porušil ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku; žalobca nebol oboznámený so zdrojmi skutkových zistení stavebného úradu, uvedenými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktorými sú údajné obhliadky vykonané stavebným úradom v dňoch 12. januára 2017, 28. júna 2017 a 26. júna 2018, pričom došlo k porušeniu § 38 ods. 2 správneho poriadku, ukladajúcemu správnemu orgánu prizvať účastníkov konania na miestnu ohliadku; žalobca zároveň vo vyjadrení ku konaniu výslovne žiadal uskutočnenie ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou, na ktoré by bol prizvaný, avšak stavebný úrad na túto žiadosť žalobcu nijako nereagoval; správne konanie s totožným predmetom, začaté prípisom stavebného úradu č. A/2016/12686-05/I/GAB z 19. mája 2016, bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2- 2016/035973 z 12. septembra 2016, ktorým Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, bez ďalšieho (teda bez vrátenia veci na nové prejedanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu) zrušil rozhodnutie Mesta Košice, pracoviska Košice - Staré Mesto, č. A/2016/12686-07/I/GAB z 24. júna 2016, a tým predmetné správne konanie meritórne právoplatne ukončil; uvedená skutočnosť zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku; žalobca márne požadoval dodatočné povolenie reklamných stavieb s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou stavebného zákona, stavebný úrad odignoroval žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamných stavieb, ktorú žalobca v konaní už trikrát zopakoval pre prípad, že stavebný úrad bude trvať na tom, že na fasáde budovy na Sennom trhu 4 v Košiciach sú žalobcom umiestnené reklamné stavby; stavebný úrad mal o žiadosti žalobcu riadne rozhodnúť; stavebný úrad sa v odôvodnení nevysporiadal s potrebou ústavno-konformnej interpretácie stavebného zákona, podanej žalobcom v správnom konaní, na základe ktorej žalobca prezentoval záver, že aj v súčasnosti je možné požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby; stavebný úrad nijako neodôvodnil uloženie mimoriadne krátkej lehoty na odstránenie reklamných stavieb v trvaní 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stavebný úrad súbežne vydal rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania spoločnosti MURAX, s.r.o., a rozhodnutie o nariadení odstránenia reklamných stavieb, pričom však kým nie je sporná otázka účastníctva v konaní právoplatne záväzným spôsobom vyriešená, správny orgán nemôže paralelne vydať rozhodnutie vo veci samej, pri vydaní ktorého ako s účastníkom konania koná i s takouto osobou, ktorú v skutočnosti za účastníka konania nepovažuje; okruh účastníkov musí mať správny orgán ustálený vždy skôr, než vydá rozhodnutie vo veci samej, a v prípade spornosti účastníctva musí vyčkať s meritórnym rozhodnutím do záväzného vyriešenia tejto otázky. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/006260 zo dňa 10. apríla 2019 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu rozhodnutím č.k.MK/2018/Q2756-46/KOS dňa 18. júla 2018 potvrdil v celom rozsahu. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a s jeho vykonávacími predpismi a v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní. Žalovaný odkázal na novelu stavebného zákona zavedenú zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 2. januára 2015. 5. Konštatoval, že : Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby. 6. Označená novela stavebného zákona zaviedla podľa žalovaného do textu stavebného zákona ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona a tým sa na reklamné stavby nevzťahujú ustanovenia upravujúce konania o dodatočnom povolení stavby (§ 88a stavebného zákona). Tým bola zrušená od 2. januára 2015 aj možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb. Podľa žalovaného v preskúmavanej veci zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona tak stavebný úrad nariadil vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia a pre novo zavedené ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona bolo vylúčené použitie ustanovení § 88a stavebného zákona na reklamné stavby a tým nebola daná možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb ani podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Uviedol, že stavebný zákon v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 2. januára 2015 (§ 142d stavebného zákona) umožnil dodatočnú legalizáciu informačných, reklamných a propagačných zariadení podľa predpisov platných do 1. januára 2015 postavených bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015 výlučne v tzv. prechodnom období (podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby do 31. júla 2015). 7. Žalovaný pripomenul, že dňa 19. apríla 2016 bola na stavebný úrad doručená vlastníkom reklamných stavieb žiadosť o vydanie stavebného povolenia na reklamné stavby na fasáde budovy na Sennom trhu 4 v Košiciach, súp. č. 1421, postavenej na pozemku KN-C par. č. 1961, zapísanej na L V č. 10577, k. ú. Stredné mesto, a to 1 ks reklamná plachta s rozmermi 24x6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamná plachta s rozmermi 19,75x5,7 m na pravom krídle budovy. Stavebný úrad dňa 18. mája 2016 vykonal miestnu obhliadku, na základe ktorej bolo zistené, že predmetné reklamné stavby sú už osadené na fasáde budovy, t.j. reklamné stavby boli už zrealizované. Nakoľko stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, stavebný úrad v zmysle § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona zastavil stavebné konanie (právoplatné dňa 12. 09. 2016) a začal konanie o odstránení predmetných reklamných stavieb.
8. Žalovaný uviedol, že prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nenastala. Rozhodnutím zo dňa 12. septembra 2016 žalovaný zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 24. júna 2016, o odstránenie predmetných reklamných stavieb z dôvodu, že prebiehalo stavebné konanie o ich povolení, ktoré nebolo právoplatne ukončené. Preto označené zrušovacie (kasačné) rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, a námietku, že prebiehajúce správne konanie je nevyhnutné zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku označil za neopodstatnenú.
9. Podľa žalovaného v zmysle platných a účinných ustanovení stavebného zákona dodatočné povolenie reklamných stavieb nie je možné a to s odkazom na dôvodovú správu k zákonu č. 293/2014 Z. z.. Podľa tejto je jednoznačný a nespochybniteľný podstatný úmysel zákonodarcu (ratio legis), zrušiť konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb v záujme odstránenia špekulatívnej čiernej výstavby. Zo zásady ústavne konformného výkladu, na ktorý odvolateľ poukazuje vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Vzhľadom na uvedené v zmysle súčasne platnej a účinnej právnej úpravy dodatočné povolenie reklamných stavieb nie je možné, neprichádza do úvahy. Výklad v tomto smere má svoj zmysel a logiku, nevedie k absurdným či extrémne nespravodlivým záverom. 10. Podľa žalovaného úmysel zákonodarcu je zrozumiteľný a nie je dôvodné namietať odmietnutie „ústavne konformného výkladu", ako to žiadal žalobca. Vzhľadom na znenie stavebného zákona účinného od 2. januára 2015, sa nepoužije pri odstraňovaní reklamných stavieb ust. § 88 ods. 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou. Stavebný úrad nariadi vlastníkovi nepovolenej reklamnej stavby jej odstránenie, pretože jej dodatočné povolenie nie je možné a bola postavená bez stavebného povolenia. Výnimočnosť reklamných stavieb oproti ostatným druhom stavieb je podľa žalovaného zrejmá z vyššie citovanej dôvodovej správy k § 88b ods. 2 stavebného zákona aj z mechanizmu na odstraňovanie „nelegálnych reklamných stavieb", upraveného v § 88 ods. 7 stavebného zákona. Žalobca tak nedôvodne tvrdil, že ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona interpretuje s použitím
jazykového výkladu a systematického výkladu stavebného zákona, ako aj s prihliadnutím na imperatív prednosti ústavne konformného výkladu týkajúce sa odstraňovania a dodatočného povoľovania stavieb a prechodných ustanovení stavebného zákona účinným od 2. januára 2015.
11. Žalovaný zhrnul, že : v zmysle § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m" do 20 m" a reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m". Posudzovaná reklamná stavba ako inžinierska stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo upevnená strojnými súčiastkami, alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Stavebný úrad nariadil v posudzovanej veci odstránenie „2 ks reklamných stavieb na fasáde budovy, Senný trh 4. Košice" na pozemku par. č. 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné mesto a vo výroku rozhodnutia bližšie špecifikuje, že ide o 2 ks reklamných plachiet s tam uvedenými rozmermi a špecifikuje ich umiestnenie na budove. Podrobný konštrukčný opis predmetných reklamných stavieb uvedený v rozhodnutí nevyvracia výrok rozhodnutia ako najdôležitejšia časť rozhodnutia, ktorý bol v zmysle § 47 ods. 2 správneho poriadku formulovaný jasne, presne, zrozumiteľne a výstižne, aby bolo zrejmé, ako správny orgán vo veci rozhodol, vo výroku sa vyslovil povinnosť žalobcu. Reklamné stavby, odstránenie ktorých bolo nariadené, sú dostatočne presne vymedzené, špecifikované a ich opis je určitý a jednoznačný, nie je možné ich zameniť s inými stavbami v zmysle § 25 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z/ miesto a označenie stavby podľa katastra nehnuteľností/. Použitý pojem „reklamné plachty", nerobí podľa žalovaného námietky žalobcu opodstatnenými. V danom prípade ide o reklamné stavby a žalobca podal žiadosť o ich dodatočné povolenie s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou a stavebný úrad o predmetnej žiadosti nerozhodol, vzhľadom na § 88b ods. 2 stavebného zákona podľa ktorého sa ustanovenia § 88a upravujúce konanie o dodatočnom povolení stavby nevzťahujú na reklamné stavby. Námietka je irelevantnou a neopodstatnenou, pretože v zmysle § 88b ods. 2 stavebného zákona ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby a v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Žalovaný odkázal na zistenia stavebného úradu takto:“ Zväčšením fotografií vykonaných na miestnej obhliadke, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, konštatoval viditeľné konzoly, skrutky, ktorými sú upevnené o fasádu budovy oceľové laná upevnené na konzolách a reklamné plachty upevnené na oceľových lanách, na fasáde budovy Senný trh 4, Košice. Stavebný úrad pred vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci obstaral podrobnejšiu fotodokumentáciu na ktorej sú detailne viditeľné strojné súčiastky - skrutky, matice, podložky, ktorými sú oceľové konzoly spojené so stavbou (budovou) a na detaile fotografie vo formáte A3 je vidieť oceľovú konzolu v tvare V na spodnej časti pod ohnutím ľavej reklamnej stavby. Každé z dvoch ramien oceľovej konzoly je spojené so stavbou na štvorcovom podklade 4 ks skrutiek, 4 ks matíc, pod ktorými sú 4 podložky. V mieste, kde sa oceľová konzola tvaru V spája, je privarené oceľové očko, cez ktoré je prevlečené oceľové lano. Vrchná časť oceľovej konzoly pokračuje zvislou oceľovou tyčou, napínajúcou reklamnú plachtu v jej rohovom ohybe. Na iných fotografiách, ktoré sú súčasťou spisového materiálu je vidieť, ako sú jednotlivé oceľové konzoly spojené strojnými súčiastkami so stavbou, na vrchnej časti majú privarené očko, cez ktoré je prevlečené oceľové lano. Na oceľové lano je upevnená reklamná plachta. Zvrchu sú viditeľné oceľové ramená, na ktorých je osvetlenie reklamných stavieb. Osvetlenie musí byť napojené na elektrickú prípojku. Žalovaný dodal, že v priebehu správneho konania i samotný žalobca v žiadosti o dodatočné povolenie uviedol, že ide o „reklamné stavby, ktoré inak spĺňajú i popis uvedený v zmienenom ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona. 12. Podľa žalovaného v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán dal účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa (bod II.) týkajúce sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého mal stavebný úrad umožniť odvolateľovi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi, ktoré získal pre toto rozhodnutie, tieto považuje za neopodstatnené. Zo spisového materiálu je preukázané, že odvolateľ bol listom č. MK/A/2017/04112-29/1/KOS zo dňa 30. júna 2017 upovedomený o začatí konania v zmysle § 88
ods. 1 písm. b) stavebného zákona a § 90 stavebného zákona o odstránení predmetných reklamných stavieb, stavebný úrad mu poskytol lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok a bol upozornený týmto listom, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadať na stavebnom úrade. Vyjadrenie odvolateľa ku konaniu bolo stavebnému úradu doručené dňa 26. júla 2017. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad začal z úradnej povinnosti konanie potom, čo mu boli všetky podklady rozhodnutia, odvolateľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť a v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku sa vyjadril k podkladom rozhodnutia a svoje právo aj zrealizoval. Podľa žalovaného správny orgán ďalej dokazovanie nedopĺňal a nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že sú známe a boli predložené všetky skutkové podklady, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. Mal za to, že miestne zisťovania uskutočnené stavebným úradom v dňoch 12. januára 2017, 28. júna 2017 a 26. júna 2018 mali povahu miestneho šetrenia operatívneho charakteru bez účasti účastníkov konania. Stavebný úrad nimi nedoplňoval dokazovanie o nové skutkové okolnosti, len overoval trvanie protiprávneho stavu. t. j. existenciu reklamných stavieb uskutočnených bez povolenia stavebného úradu. 13. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad je povinný v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku nariadiť ústne pojednávanie len ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu skutkového stavu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. K požiadavke, aby bolo uskutočnené ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak je potrebné zistenie a objasnenie skutkového stavu veci. V danom prípade nenariadenie ústneho pojednávania ponechané na voľnom uvážení správneho orgánu v zmysle ustanovení § 21 správneho poriadku. 14. Žalovaný vyhodnotil všetky námietky odvolateľa ako neopodstatnené. Uviedol, že v zmysle § 97 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku, alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Preto pokiaľ ide o oznámenie spoločnosti MURAX, s.r.o., vo veci jej postavenia účastníka v predmetnom konaní o odstránení reklamných stavieb, žalovaný uviedol, že stavebný úrad dňa 16. júla 2018 vydal rozhodnutie, ktorým spoločnosti nepriznal postavenie účastníka konania a po odvolacom konaní, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júla 2018. Toto rozhodnutie nijako nedotýka práv a oprávnených záujmov žalobcu, ktorý môže chrániť jedine svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z postavenia účastníka konania. Námietky k postupu stavebného úradu, keď nepočkal na nadobudnutie právoplatnosti o nepriznaní postavenia účastníka konania a vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, označil ako procesne nesprávne a mal za to, že správny orgán kým rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania nenadobudne právoplatnosť, tohto považoval za účastníka, vychádzajúc z ustanovení § 40 správneho poriadku a § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. 15. Pokiaľ bola spoločnosť EUNICA Megaboards, s.r.o., márne vyzvaná na predloženie dokladu preukazujúceho jeho postavenie účastníka konania o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice", o tejto otázke stavebný úrad subjekt vydal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. apríla 2018, aj spol. MURAX, s.r.o., ktorá sa domáhala účasti v konaní o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb, „Reklamné plachty na fasáde budovy Senný trh 4, Košice", nepredložila stavebnému úradu doklad podľa § 97 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktorý by preukazoval, že spĺňa predpoklady byť účastníkom konania o nariadení odstránenia reklamných stavieb, / dôvodom účasti v konaní nemôže byť majetková prepojenosť so spoločnosťou EUNICA MÉDIA, s.r.o. a dlhodobá spolupráca/ nemali postavenie účastníka konania o nariadení odstránenia uvedených stavieb. Navyše, v čase vydania rozhodnutia o odstránení stavby, stavebný úrad konal s touto spoločnosťou ako s účastníkom konania a spomínané rozhodnutie jej doručil.
16. Námietku odvolateľa o mimoriadne krátkej lehote na odstránenie stavieb (bod IX.) žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú a uzavrel, že primeranosť lehoty posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu, tak aby zodpovedala povahe úkonu a v rámci voľnej úvahy /§ 27 ods. 1 správneho poriadku/ určená lehota je vzhľadom na rozsah prác, ktoré je potrebné vykonať, aj podľa žalovaného dostatočná. V zmysle § 47 ods. 2 stavebného zákona výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
17. Záverom žalovaný konštatoval, že stavebný úrad vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci potrebného pre rozhodnutie správneho orgánu (§ 3 ods. 4 a 5, § 32 v spojení s § 46 správneho poriadku) a dospel k záveru, že stavebný úrad rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, konanie bolo vykonané v súlade s procesnoprávnymi predpismi a rozhodnutie stavebný úrad odôvodnil a uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel v rámci konania.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
18. Žalobca namietal v správnej žalobe v prvom rade, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o správnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je i nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť./ § 191 ods. 1 písm./ e/,c/,d/,g/ SSP. 19. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pretože: „rozhodnutie žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2019/006260 zo dňa 10. apríla 2019 bolo žalobcovi oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 10. mája 2019, nie do elektronickej schránky žalobcu, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
- uvedené platí aj pre všetky úkony stavebného úradu i žalovaného voči žalobcovi v priebehu celého konania“. 20. Podľa neho nebol dostatočne zistený skutkový stav a pre nesprávne právne posúdenie veci má byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Predovšetkým žalobca opakoval, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-0VBP2-2016/035973 z 12. septembra 2016 malo charakter konečného rozhodnutia vo veci, bez vrátenia veci na ďalšie konanie, čiže nenariadil ďalšie konanie stavebného úradu o nariadení odstránenia. V prípade, ak odvolací orgán napadnuté rozhodnutie iba zruší (§ 59 ods. 2 správneho poriadku), ide o rozhodnutie konečné, ktorým sa konanie završuje. O podstatnú zmenu skutkového stavu na účely § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku môže ísť jedine v hmotnoprávnej rovine, t.j. na zabránenie prekážke rei iudicatae musia nastať také podstatné zmeny skutkového stavu, v dôsledku ktorých už nejde o vec skutkovo identickú s vecou pôvodne prejednávanou, a to posudzované z hľadiska hmotnoprávneho predmetu konania na účely § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. V prejednávanej veci by museli správne orgány preukázať, že odo dňa 19. septembra 2016, keď nadobudlo právoplatnosť meritórne zrušujúce rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-0VBP2-2016/035973 z 12. septembra 2016, nastala taká skutková zmena týkajúca sa posudzovaných údajných reklamných stavieb, ktorá by nové konanie oproti predchádzajúcemu konaniu podstatne odlišovala.
21. Tvrdil, že hoci stavebný zákon vylučuje použitie § 88a stavebného zákona na reklamné stavby (§ 88b ods. 2), je zrejmé, že ustanovenia o stavebnom konaní (§ 58 až 66) sa primerane. prostredníctvom analógie legis, použijú aj na konanie o nariadení odstránenia reklamnej stavby, ako aj akejkoľvek inej stavby. Podľa § 66 ods. 1 prvej vety stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú ustanovenia § 58 až 66. Napokon za podstatné považoval i to, že sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal s potrebou ústavno-konformnej interpretácie stavebného zákona, na základe ktorej žalobca má za to, že aj v súčasnosti je možné požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby. Napokon stavebný úrad nijako neodôvodnil uloženie i mimoriadne krátkej lehoty na odstránenie reklamných stavieb v trvaní 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 22. Žalobca považuje za sporné, že „reklamná plachta", ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia stavebného úradu, je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ako to vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona. Žalobca v konaní pred stavebným úradom i v odvolaní uvádzal, že je zjavné, že „reklamná plachta" nie je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ako to vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal podrobný konštrukčný opis predmetných reklamných stavieb a považuje výrok prvostupňového rozhodnutia za dostatočne určitý a vykonateľný. Podľa § 43 ods. 2 prvej vety stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia
postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 psím. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných zdrojov. Reklamné stavby, odstránenie ktorých bolo nariadené, sú dostatočne presne vymedzené, špecifikované a ich opis je určitý a jednoznačný, nie je možné ich zameniť s inými stavbami. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu sú údajné reklamné stavby žalobcu jednoznačne vymedzené ako „1 ks reklamnej plachty s rozmermi 24 x 6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamnej stavby s rozmermi 19,75 m x 5,7 m na pravom krídle budovy". 23. Ďalej aj preto tiež uviedol: „Stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení uvedených 2 ks reklamných stavieb najskôr rozhodnutím č. k. A/2016/12686-07/I/GAB dňa 24. júna 2016. Tomuto predchádzala skutočnosť, že žalobca požiadal dňa 1. apríla 2016 o vydanie stavebného povolenia na reklamné stavby uvedené v bode 2 tohto rozsudku, o ktorej stavebný úrad rozhodol tak, že konanie zastavil rozhodnutím č. A/2016/12686-04/I/GAB zo dňa 18. mája 2016 dôvodiac tým, že dňa 18. mája 2016 miestnou obhliadkou zistil, že označené reklamné stavby sú už zrealizované. Žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. A/2016/12686-04/I/GAB zo dňa 18. mája 2016 svojim rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2016/035677 zo dňa 6. septembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. septembra 2016. Prvotne rozhodnutie o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb žalobcu č. A/2016/12686-07/I/GAB dňa 24. júna 2016, bolo žalovaným potom zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/035973 z 12. septembra 2016 s odkazom, že označené rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania zo dňa 18. mája 2016, ktoré ešte nebolo právoplatné v čase vydania prvotného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení reklamných stavieb zo dňa 24. júna 2016. Stavebný úrad následne rozhodol pod č. A/2016/12686-22/I/GAB, dňa 24. novembra 2016 o opätovnom odstránení označených reklamných stavieb (v poradí druhým) podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88b ods. 2 stavebného zákona. Vo výroku stavebný úrad nariadil žalobcovi ako vlastníkovi reklamnej stavby odstránenie stavby „Reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice" na pozemku parcelné číslo 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné Mesto s tým, že ide o 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 24 x 6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 19,75 x 5,7 m na pravom krídle budovy. 24. Žalobca označil vec rozhodovania o odstránení stavby, za vec res iudicata, vzhľadom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie žalovaného z 12. septembra 2016, o odstránení reklamných stavieb, bez pokynu vo veci ďalej konať a o ich odstránení a opätovne rozhodnúť. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/012374 zo dňa 16. marca 2017 rozhodnutie mesta Košice, pracoviska Košice - Staré Mesto, č. A/2016/12686-22/I/GAB zo dňa 24. novembra 2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Napokon rozhodnutím stavebného úradu č. MK/2018/02756-46/I/K0S zo dňa 18. júla 2018 (v poradí tretím), ktoré je predmetom konania, podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88b ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad nariadil žalobcovi ako vlastníkovi reklamnej stavby odstránenie stavieb s tým, že ide o 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 24 x 6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 19,75 x 5,7 m na pravom krídle budovy, odstránenie dvoch ks reklamných stavieb na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice, na pozemku parcelné číslo 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné Mesto, Stavebný úrad a zároveň vo výroku rozhodnutia určil pre odstránenie stavby 8 podmienok. 25. Žalobca namietal procesné pochybenia stavebného úradu i žalovaného tým, že žalobca nebol oboznámený so zdrojmi skutkových zistení stavebného úradu, uvedenými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktorými sú údajné obhliadky vykonané stavebným úradom v dňoch 12. januára 2017, 28. júna 2017 a 26. júna 2018, stavebný úrad pred vydaním prvostupňového rozhodnutia porušil ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku; pričom došlo i k porušeniu § 38 ods. 2 správneho poriadku, ukladajúcemu správnemu orgánu prizvať účastníkov konania na miestnu ohliadku; a žalobca výslovne žiadal uskutočnenie ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou, na ktoré by bol prizvaný. 26. Žalovaný k jeho námietke k § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, poukazujúc pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 1Sžp/13/2013, z 13. mája 2014 argumentoval, že žalobca bol listom č. MK/A/2017/04112-29/I/KOS zo dňa 30. júna 2017 upovedomený o začatí konania, stavebný úrad žalobcovi poskytol lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok a bol upozornený, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť na stavebnom úrade. Podľa žalovaného „už v štádiu oznámenia konania boli stavebnému úradu známe všetky podklady rozhodnutia"; „správny orgán ďalej dokazovanie nedopĺňal", a preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani k porušeniu procesných práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
27. Žalobca namietal, že poukazovanie na metodické usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je podľa žalovaného v kontexte argumentácie stavebného úradu irelevantné (prelom strán 6 a 7 napadnutého rozhodnutia). Preto v spojení aj s tým, že za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, ale aj z iných medzinárodnoprávnych aktov, nemôže sa považovať to, že až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán poskytuje informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli zadovážené a aké skutočnosti z nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Takýto prístup správneho orgánu k sprístupneniu podkladov judikatúra jednoznačne označuje za nesúladný s účelom ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku (m. m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu /ČR/ č.k. 7A 112/200236 zo 14. novembra 2003), ktorého účelom, ako už bolo vyššie uvedené (viď bod č. 41), je umožniť účastníkovi nielen sa oboznámiť s obsahom a rozsahom podkladových informácií pre rozhodnutie, ale aj včas pred vydaním rozhodnutia uplatniť svoje výhrady k tomuto súboru listín a údajov (viď § 47 ods. 3 Správneho poriadku in fine). 28. Žalobca uviedol „Spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť pasívne informovaný o priebehu konania s odkazom na rozsudok sp.zn.: 1Sžp/1/2010 zo 14. mája 2013. Preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov, ale aj na overenie si vedomosti účastníka, že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán.
29. Ponúknutie niektorých podkladov na oboznámenie rozhodnutia mimo procesný spôsob (t.j. podľa zák. č. 211/2000 Z. z.), resp. selektívnym spôsobom určené podklady nie je možné chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s možnosťou ich namietať v zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, a ako také je nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, sp.zn.: 1 Sžp 13/2010.) Žalobca trval na výhrade, že stavebný úrad žalobcovi neoznámil, že žalobca má možnosť uplatniť si svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, spolu s informáciou o tom, že rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho orgánu záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a že v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie, ktoré má žalobca možnosť ovplyvniť svojimi námietkami o neúplnosti resp. nesprávnosti podkladov, tak ako to vyžaduje citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto podľa neho argumentácia žalovaného, že stavebnému úradu boli údajne už v štádiu oznámenia konania známe všetky podklady rozhodnutia, je celkom absurdná./materiálne chápanie dobrého výkonu verejnej správy.
30. Žalobca zdôraznil, že jedným z dôvodov zrušenia v poradí druhého rozhodnutia stavebného úradu dňa 24. novembra 2016 rozhodnutím žalovaného zo dňa 16. marca 2017 bola skutočnosť, že v predloženom spisovom materiáli sa podľa žalovaného nenachádzalo žiadne relevantné zhodnotenie, projektová dokumentácia, z ktorej by bolo možné vyhodnotiť námietku žalobcu, že „reklamné plachty" nie sú stavebnou konštrukciou podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona a to nebolo zrejmé zo žiadnych podkladov a žalovaný sa tejto otázke v napadnutom rozhodnutí nevenoval.
31. Žalobca mal za to, že bližšie nekonkretizované metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bolo podkladom v odôvodnení rozhodnutia a to bez toho, aby žalobcovi umožnil oboznámiť sa s ním. Žalovaný podľa neho v napadnutom rozhodnutí nesporne potvrdil, že stavebný úrad vykonal v dňoch 12.01.2017, 28.06.2017 a 26.06.2018 v rámci dokazovania „miestne zisťovania", preto právo účastníkov konania podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku byť prizvaní na miestnu ohliadku súvisí s právom účastníkov v širšom zmysle za úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku bolo porušené. 32. V tejto súvislosti žalobca opakoval, že ak stavebný úrad zisťoval skutkový stav na účely posúdenia povahy posudzovaných reklamných plachiet miestnymi obhliadkami vykonanými v dňoch 12. januára 2017, 28. júna 2017 alebo 26. júna 2018 tak, ako uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, na tieto miestne obhliadky žalobca v rozpore s § 38 ods. 3 správneho poriadku nebol prizvaný, hoci o to stavebný úrad výslovne žiadal; zistenia nimi zadovážené žalobca považuje za procesne nepoužiteľné. Žalobca preukázateľne v konaní pred stavebným úradom vo svojom vyjadrení č. 176/2017/As z 18.07.2017 žiadal nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, a to práve v súvislosti s námietkou žalobcu o nesplnení zákonných znakov reklamnej stavby údajnými „reklamnými stavbami" tak, ako boli vymedzené v oznámení o začatí konania (§ 21 ods. 1 správneho poriadku). „Správna úvaha" nemôže byť podľa neho
interpretovaná ako svojvôľa správneho orgánu spojená so zamlčaním dôvodov, prečo správny orgán zvolil určitú alternatívu svojho postupu napriek žiadosti účastníka konania o iný postup.
33. Žalobca mal za to, že stavebný úrad súbežne vydal rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania spoločnosti MURAX, s.r.o., i rozhodnutie o nariadení odstránenia reklamných stavieb, a spolu s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu č. MK/2018/02756-46/I/KOS z 18. júla 2018 bolo žalobcovi doručené i rozhodnutie mesta Košice, pracoviska Košice - Staré Mesto, č. MK/2018/02756-45/ I/K0S zo dňa 16. júla 2018, ktorým podľa § 14 ods.1 správneho poriadku nepriznal spoločnosti MURAX, s.r.o., Mariánske nám. 30/5, Žilina, IČO: 46 406 581, postavenie účastníka konania o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb. Žalovaný nerozhodol o odvolaní, spoločnosti MURAX, s.r.o., a v odôvodnení svojho rozhodnutia to ani nezmienil. Poznamenal, že tvrdenia a závery žalovaného v tejto súvislosti na uvedené závery nemajú vplyv a ani okolnosť, že spoločnosť MURAX, s.r.o., prestala byť účastníkom správneho konania ku dňu 22. októbra 2018, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie mesta Košice, pracoviska Košice - Staré Mesto, č. MK/2018/02756-45/I/K0S zo dňa 16. júla 2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/042988 zo dňa 03. októbra 2018. Žalobca uviedol, že odvolací správny orgán mal povinnosť rozhodnúť o všetkých dôvodoch odvolania a vysporiadať so všetkými námietkami s odkazom na (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sž 73/01, z 28. novembra 2001) /§ 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku).
34. Postup stavebného úradu a rýchlosť konania nemôže podľa žalobcu predstavovať takú hodnotu, v prospech žalobcu ktorej môžu byť všetky ostatné princípy správneho konania (napr. zásada spoľahlivo zisteného stavu veci) obetované. Preto pokiaľ nie je sporná otázka účastníctva v konaní právoplatne záväzným spôsobom vyriešená, nemôže správny orgán paralelne vydať rozhodnutie vo veci samej, pri vydaní ktorého ako s účastníkom konania koná i s takouto osobou, ktorú v skutočnosti za účastníka konania nepovažuje. Okruh účastníkov konania musí mať správny orgán relevantne ustálený vždy skôr, než vydá rozhodnutie vo veci samej, a v prípade spornosti účastníctva musí vyčkať s meritórnym rozhodnutím do záväzného vyriešenia tejto otázky. Rovnako spoločnosti MURAX, s.r.o., účastníctvo v konaní zaniklo až dňa 22.10.2018. Obdobne potom platí i pre spoločnosť EUNICA Design, s.r.o. stavebný úrad vydal rozhodnutie č. MK/A/2018/02756-56/I/KOS zo dňa 27. septembra 2018, ktoré bolo zrušené a nové prejednanie a rozhodnutie vydané žalovaným 15. januára 2019 a opätovne rozhodnuté nebolo, hoci stavebný úrad zjavne naďalej nepovažoval spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., za osobu vykazujúcu zákonné predpoklady účasti v konaní. Stavebný úrad už prípisom č. A/2016/12686-05/I/ GAB z 19. mája 2016 oznámil žalobcovi začatie konania o odstránení stavby s tým istým predmetom (reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice), a to na základe zistení z tej istej miestnej obhliadky vykonanej dňa 18. mája 2016, na ktorú sa stavebný úrad odvolával aj vo svojom prípise č. MK/1/2017/04112-29/I/KOS z 30. júna 2017.
35. Žalobca namietal nedostatočnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ktorý nereagoval na všetky vznesené námietky a návrhy účastníkov konania, preto potom povinnosťou žalovaného bolo toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu zrušiť a vrátiť vec stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby svoje nové rozhodnutie prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 8Sžo 142/2009, zo 17. augusta 2010 platí, že ani zo zásady dvojinštančnosti správneho konania sa nedá vyvodiť oprávnenie odvolacieho orgánu, aby v odvolacom konaní naprával nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nebol oprávnený naprávať resp. pokúsiť sa naprávať nedostatky odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu. 36. Navyše v okolnostiach prejednávaného prípadu je zo záveru posledného vyjadrenia žalobcu č. 176/2017/As z 18. júla 2017 zrejmé, že v tomto podaní žalobca opätovne požiadal o dodatočné povolenie reklamných stavieb. Postup orgánu verejnej moci spočívajúci v opomenutí rozhodnúť o takomto návrhu/ žiadosti predstavuje porušenie základného práva na inú právnu ochranu, garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v prípade, ak správne orgány zastávajú stanovisko, že žiadosti o dodatočné povolenie reklamných stavieb z nejakého dôvodu nie je možné vyhovieť, bolo ich ústavne stanovenou povinnosťou o žiadosti rozhodnúť, čo sa nestalo. Ak je rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej opakovane zrušované odvolacím správnym orgánom, je nezmyselné vyžadovať od účastníka konania, aby zakaždým po vrátení veci prvostupňovému orgánu opakoval tie isté námietky, ktoré už uplatnil a ktoré sú naďalej aktuálne.
37. Žalobca uviedol, že jedným zo základných právno-interpretačných pravidiel je zásada prednosti ústavne konformného výkladu, ktorej aplikáciu možno vysledovať z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07, III. ÚS 70/09).Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. II. ÚS 148/06, z 12.04.2007, uviedol, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. Pripomína, že žiadne ustanovenie stavebného zákona podľa presvedčenia žalobcu expressis verbis nezakotvuje, že reklamnú stavbu nie je možné dodatočne povoliť. Žalobca sa pritom domnieva, že svoj konkurenčný právny záver neodôvodnili dostatočne, keď pristúpili iba k strohému jazykovému výkladu ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa potreby ústavno-konformnej interpretácie právnych noriem. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, sp. zn. 2 Sžo 81/2007, zo 16. apríla 2008, právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Wagner and J.M.W.L. proti Luxembursku z 28. júna 2007 o sťažnosti č. 76240/01“ argumenty týkajúce sa práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú veľmi významné argumenty, ktoré vnútroštátne súdy nesmú opomenúť a musia sa s nimi vyrovnať“. 38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe 27. januára 2020 uviedol, že žalobca rozsiahlym spôsobom opisuje genézu konania stavebného úradu a tunajšieho odboru, pričom dáva do pozornosti súdu, že žalobou napadnuté rozhodnutie tunajšieho odboru je rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2019/006260 zo dňa 10. apríla 2019, ktoré je kvalifikovaným spôsobom odôvodnené. Zrušovacie (kasačné) rozhodnutie tunajšieho odboru, právoplatné 12. 9. 2016 na ktoré žalobca poukazuje, nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, a preto nemôže zakladať ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). 39. Žalovaný zopakoval, že v zmysle platných a účinných ustanovení stavebného zákona dodatočné povolenie reklamných stavieb nie je možné, poukazujúc najmä na dôvodovú správu k zákonu č. 293/2014 Z. z. Z dôvodovej správy podľa žalovaného vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný podstatný zámer (úmysel) zákonodarcu (ratio legis) zrušiť konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb v záujme odstránenia špekulatívnej čiernej výstavby. Výklad v tomto smere má svoj zmysel a logiku, nevedie k absurdným či extrémne nespravodlivým záverom. Podľa žalovaného iný výklad než ten, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy dodatočné povolenie reklamných stavieb nie je možné, neprichádza do úvahy (strana 10 odôvodnenia rozhodnutia). 40. Žalovaný akcentuje zákon č. 305/2013 Z. z. v platnom znení (Zákon o e- Governmente), avšak využíva možnosť upravenú v § 17 ods. 4 zákona, z ktorého vyplýva, že ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený konať tento úkon inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje. Trvá na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Zistenie úplného a presného stavu veci je predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu (§ 3 ods. 4, § 32 v spojení s § 46 správny poriadok), za podmienky dôslednej aplikácie aj § 33 správneho poriadku. S týmito ustanoveniami sa tunajší odbor v odvolacom konaní dôsledne vysporiadal, keď vyhodnocoval obsah odvolania terajšieho žalobcu, pričom účastník konania si môže chrániť jedine svoje subjektívne práva. V neposlednom rade je treba správne aplikovať a vychádzať z hmotnoprávneho predpisu, ktorý v tomto prípade je zákon č. 50/1976 Zb. v platnom znení (stavebný zákon), v zmysle ktorého sa konania o nepovolených stavbách vedú podľa § 88 ods. 1 v spojení s § 88a stavebného zákona, pričom z § 88b ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že sa § 88a stavebného zákona nevzťahuje na reklamné stavby. Súčasná právna úprava neumožňuje dodatočne povoliť reklamné stavby. Uvedené tunajší odbor rozsiahlym spôsobom odôvodnil na str. 10 v žalobou napadnutom rozhodnutí. 41. Dňa 28. februára 2019 bolo doručené rozhodnutie MDaV SR č. 10605/2019/SV/1762 zo dňa 25. februára 2019, ktorým bolo v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení, rozhodnuté o vylúčení W.. C. D.H.T., DBA, vedúceho odboru výstavby a BP Okresného úradu Košice, z prejednávania a rozhodovania veci v odvolacom konaní o nariadení odstránenia stavby „2 ks reklamných stavieb na fasáde budovy, Senný trh 4, 040 01 Košice", za podmienok tam uvedených, vlastníkovi stavby spoločnosti EUNICA MÉDIA, s.r.o., Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina. O uvedenej skutočnosti upovedomil interným listom prednostu Okresného úradu Košice, ako priameho nadriadeného vedúceho odboru (§ 11 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), ktorý listom č. OU-KE-2019/019092 zo dňa 19. marca 2019
poveril JUDr. X. Y., vedúcu oddelenia štátnej stavebnej správy, odboru výstavby a BP Okresného úradu Košice, konať v odvolacom konaní v uvedenej veci. Mal za to, že prednosta úradu konal v súlade s § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie nepredpojatosti u vedúcej oddelenia štátnej stavebnej správy odboru výstavby a bytovej politiky žalovaného JUDr. X. Y. (ako podriadenej vedúceho odboru W.. C. D., vylúčeného z rozhodovania pre predpojatosť) žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prednosta Okresného úradu Košice listom č. OU-KE-2019/019092 z 19. marca 2019 poveril I.. X. Y. konať v odvolacom konaní vo veci žalobcu. Podľa žalovaného prednosta úradu konal v súlade so zákonom, pričom nie je možné a priori spochybniť objektívnosť poverenej osoby, pričom nie je možné a priori spochybniť objektívnosť poverenej osoby a i žalovaný konal v intenciách namietaného § 17 ods. 4 zákona o e- Governmente. 42. V replike žalobca 5. mája 2020 uviedol, že v prejednávanej veci žalovaný nijako nepreukázal ani samotnú existenciu údajných, ním tvrdených technických dôvodov, ktoré by žalovanému a stavebnému úrad v čase správneho konania objektívne znemožňovali uskutočňovať doručovanie elektronicky, a už vôbec nepreukázal splnenie ostatných podmienok ustanovených v § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. ako výnimka zo všeobecného pravidla o elektronickom doručovaní - musí byť interpretovaný a aplikovaný reštriktívne a pre jeho voľbu musí z obsahu spisu vyplývať dostatočný podklad tak, aby zákonnosť postupu správneho orgánu následne mohla byť riadne preskúmaná správnym súdom. Z § 31 ods. 2 psím. a) zákona č. 305/2013 Z. z. ďalej nepochybne vyplýva, že ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickom doručovaní majú prednosť pred ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní (vrátane správneho poriadku), ktoré sa použijú len vtedy, ak osobitný predpis ustanovuje, že doručenie sa vykoná výlučne v listinnej podobe. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. musí pritom ísť o technické dôvody objektívne znemožňujúce orgánu verejnej moci výkon verejnej moci elektronicky, a nie o technické dôvody subjektívneho charakteru a žalovaný neuviedol dĺžku tohto trvania. 43. Podľa žalobcu nasvedčuje tomu, že u žalovaného došlo k vylúčeniu W.. C. D. z prejednávania a rozhodovania veci len „naoko“ a že tento si aj po svojom formálnom vylúčení ponechal významný vplyv na svoju podriadenú I.. X. Y.. Žalobca preto zastáva stanovisko, že pod vplyvom nespochybniteľne predpojatého vedúceho odboru W.. C. D. mala byť z rozhodovania v odvolacom konaní vylúčená aj jeho podriadená I.. X. Y. pre možnú pochybnosť o jej nepredpojatosti z objektívneho hľadiska. 44. Pre zaujatie záveru, či je v súčasnosti možné dodatočné povolenie reklamnej stavby (mimo režimu prechodných ustanovení § 142d ods. 3 a 4 stavebného zákona), sa ako kľúčovým javí ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona. Správne orgány v prejednávanej veci konštatovali - bez hlbšej interpretácie § 88b ods. 2 stavebného zákona a nereagujúc na zásadné argumenty, ktoré žalobca v tejto súvislosti vzniesol - že ustanovením § 88b ods. 2 stavebného zákona je pri reklamných stavbách vylúčené konanie o dodatočnom povolení stavby. Ako však žalobca poukazoval, citované ustanovenie je potrebné interpretovať nielen s použitím jazykového výkladu, ale tiež systematickou výkladovou metódou so zohľadnením ostatných relevantných ustanovení stavebného zákona (a prípadne ďalšími interpretačnými metódami), ako aj (a najmä) s prihliadnutím na imperatív prednosti ústavne konformného výkladu. 45. Mal za to, že zákon č. 293/2014 Z. z. zaviedol do stavebného zákona v ustanoveniach § 88 ods. 6, 7 a 8 osobitný zjednodušený postup odstraňovania reklamných stavieb len na základe ohlásenia odstránenia stavby podaného (i) vlastníkom pozemku alebo stavby alebo osobou, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe, za podmienky, že tieto osoby nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo stavbe, alebo (ii) záujmovým združením vlastníkov reklamných stavieb registrovaným podľa stavebného zákona. 46. Poukázal na viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, z 1. júla 2008). 47. Z jazykového vyjadrenia ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona vyplýva iba to, že na reklamné stavby sa nevzťahujú ustanovenia § 88a stavebného zákona. Ustanovenia § 88a stavebného zákona ukladajú stavebnému úradu začať v prípade, ak zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzvať vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom (§ 88a ods. 1 stavebného zákona). Ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona je preto z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné vykladať v zásade dvojakým spôsobom: buď v širšom zmysle (extenzívnejšie) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola
reklamná stavba dodatočne povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník, alebo v užšom zmysle (reštriktívnejšie) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinnosti začať z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to inak ukladá § 88a ods. 1 stavebného zákona, ale na druhej strane nevylučuje možnosť, aby vlastník reklamnej stavby sám podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby a teda inicioval začatie konania o dodatočnom povolení. Ako už totiž bolo uvedené, ustanovenia § 88a (vychádzajúc z odseku 1) predpokladajú primárne začatie konania o dodatočnom povolení stavby ex officio, teda z vlastného podnetu stavebného úradu. 48. Predovšetkým tiež žalobca mal za to, že je potrebné uviesť, že ak zákonodarca zamýšľal vylúčiť možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb, dalo by sa očakávať, že takúto zásadnú výnimku z celkovej zákonnej koncepcie vyjadrí jednoznačne, a nie iba formuláciou o nepoužití ustanovenia § 88a. Podľa žalobu stavebný zákon vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie § 88a, nie však uplatnenie ustanovenia § 88, a to v žiadnej jeho časti. Napokon aj správne orgány v prejednávanej veci vydali rozhodnutia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a teda akceptovali aplikovateľnosť ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona aj na reklamné stavby. Z § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (ktoré sa i podľa správnych orgánov zjavne vzťahuje na reklamné stavby) v časti vety za bodkočiarkou pritom jasne vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (tento postup sa však už podľa žalovaného pri reklamných stavbách nepoužije). I bez ohľadu na ustanovenie § 88a stavebného zákona, upravujúce postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je za splnenia zákonných podmienok povinný začať ex offo, je teda zákonný podklad možnosti dodatočného povolenia stavby (vrátane reklamnej stavby) daný v ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) časti vety za bodkočiarkou. Žalobca mal za to, že keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka, musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem § 88a nevzťahuje ani ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v časti vety za bodkočiarkou. 49. V súvislosti so záverom o možnosti dodatočného povolenia reklamnej stavby (aj keď len na základe žiadosti jej vlastníka, a nie v konaní o dodatočnom povolení začatom ex offo, ktoré vylučuje § 88b ods. 2 stavebného zákona), ktorý žalobca zaujíma, vyvstáva, prirodzene, otázka významu prechodných ustanovení § 142d ods. 3 a 4 stavebného zákona. 50. Z § 142d ods. 3 poslednej vety, ako aj z § 142d ods. 4 poslednej vety stavebného zákona možno vyvodiť, že ak vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada do 31. júla 2015 o dodatočné povolenie reklamnej stavby podľa predošlých viet § 142d ods. 3, alebo ak vlastník hnuteľnej veci, ktorá od 2. januára 2015 spĺňa podmienky reklamnej stavby, neohlási do 31. júla 2015 jej umiestnenie stavebnému úradu, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa stavebného zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. 51. Jediné ustanovenia vzťahujúce sa výslovne na odstránenie reklamnej stavby, ktoré sú obsiahnuté v stavebnom zákone v znení účinnom od 02.01.2015, a teda na ktoré môžu odkazovať § 142d ods. 3 posledná veta a § 142d ods. 4 posledná veta, sú § 88 ods. 6 až 8 stavebného zákona. Tieto ustanovenia upravujú (s výnimkou § 88 ods. 6 normujúceho iba to, že na odstránenie reklamnej stavby sa nevyžaduje povolenie) zjednodušený postup pri odstraňovaní reklamných stavieb iba v prípadoch, ak ohlásenie odstránenia stavby podá vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe, a tieto osoby nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu, alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb podľa § 129a stavebného zákona. 52. S poukazom na § 142d ods. 3 poslednú vetu ods. 4 poslednú vetu v spojení s § 88 ods. 6 až 8 stavebného zákona sa teda dá usúdiť, že ak nedošlo včas k podaniu žiadosti o dodatočné povolenie alebo k podaniu ohlásenia vo vzťahu k veci, ktorá po 02.01.2015 spĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby, vo vzťahu k takejto reklamnej stavbe môžu osoby uvedené v § 88 ods. 6 uplatniť postup smerujúci k zjednodušenému odstráneniu reklamnej stavby, čo sa však v tomto prípade nestalo. 53. Podľa žalobcu ani ustanovenia § 142d ods. 3 poslednej vety a § 142d ods. 4 poslednej vety neimplikujú jednoznačný záver, že vlastník nepovolenej reklamnej stavby postavenej pred 2. januára 2015 nie je oprávnený podať po 31. júla 2015 žiadosť o dodatočné povolenie takejto stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) časti vety za bodkočiarkou stavebného zákona, ktorej bude vyhovené, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. To isté potom platí pre vlastníka nepovolenej reklamnej stavby postavenej po 2. januára 2015. 54. Žalobca poukázal na nesúlad ust. § 88b ods. 2 stavebného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade prijatia výkladu správnych orgánov s poukazom na medze ústavne konformného výkladu právnych predpisov vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. I. ÚS 212/06, z 28. júna 2006 (č. 89/2006 Zbierky nálezov
a uznesení ústavného súdu) ak právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným vyplývajúcim z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Preto s odkazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zákazom diskriminácie uviedol, že i z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 17/08, z 20.05.2009, vyplýva, štát je povinný rešpektovať ústavnú zásadu rovnakého zaobchádzania aj mimo vzťahov, ktorých predmetom sú základné práva a slobody (čl. 12 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky); / PL. ÚS 7/2013/ Poukázal na názor ./Európsky súd pre ľudské práva /k problematike diskriminácie: „Rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t. j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť." (rozsudok vo veci Evans proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 6339/05, § 73). 55. Poukázal na kritériá, ktoré sa vyhodnocujú pri posudzovaní právnej úpravy z hľadiska diskriminácie, formuloval Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v nálezoch sp. zn. PL. ÚS 19/09 alebo PL. ÚS 13/2012. Ústavnoprávny test diskriminácie v závere pripomína, resp. prelína sa so štandardným testom proporcionality ako základným nástrojom modernej európskej ľudsko-právnej konštitucionalistiky. Princíp proporcionality pri obmedzovaní základných práv a slobôd de constitutione lata vyjadruje vlastne čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 56. Ak by sa prijal výklad, že v intenciách súčasného stavebného zákona (mimo režimu prechodných ustanovení § 142d ods. 3 a 4) nie je možné dodatočné povolenie reklamnej stavby a reklamná stavba postavená bez povolenia musí byť bez ďalšieho odstránená, znamenalo by to vytvorenie dvoch skupín stavebníkov: (i) vlastníkov reklamných stavieb a (ii) vlastníkov všetkých ostatných stavieb, keďže pri žiadnom druhu stavieb zákon ich dodatočné povolenie nevylučuje. Takýto krok zákonodarcu by bol však ústavne konformný iba vtedy, ak by sa vyhovelo ústavnoprávnemu testu diskriminácie v spojení s testom proporcionality. Žalobca mal za to, že vylúčenie reklamných stavieb spod možnosti ich dodatočného povolenia však znamená. že vlastníci reklamných stavieb majú na rozdiel od vlastníkov všetkých ostatných stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a priori odopretú možnosť vôbec sa uchádzať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a to i vtedy, keby toto inak nebolo v rozpore s verejnými záujmami. Prenájom reklamných plôch resp. poskytovanie reklamných služieb, ktoré je spravidla cieľom uskutočňovania reklamných stavieb, predstavuje slovenským právom dovolený predmet podnikania (ide o výkon voľnej živnosti). 57. Dodatočná legalizácia stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, táto by sa mala vzťahovať v súlade s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na všetkých vlastníkov stavieb, ktorí sú v porovnateľnom postavení. Medzi právom na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právom na ochranu majetku zaručeným v čl. 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd niet zásadnej odlišnosti. Preto by vylúčenie reklamných stavieb z možnosti dodatočného povolenia malo prejsť testom proporcionality , ktorý pozostáva z kritéria vhodnosti, potrebnosti (nevyhnutnosti) a proporcionality v užšom zmysle a zlyhanie pri ktoromkoľvek kritériu má za následok neprijateľnosť posudzovanej úpravy v kolízii s relevantným základným právom alebo slobodou. Pri kritériu vhodnosti sa skúma, či zvolený právny prostriedok je vôbec spôsobilý dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje. V rámci kritéria nevyhnutnosti (potrebnosti) treba posúdiť, či neexistuje iný vhodný právny prostriedok, použitím ktorého by bol zásah do základného práva menej intenzívny K jednotlivým krokom v teste proporcionality, ktorý je štandardne používaný v európskom ústavnom súdnictve napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 111/2011, zo 04.07.2012, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 113/2011, z 28.11.2012, alebo nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. PL. ÚS 4/94, z 12.10.1994 a mnohé iné. 58. Reklamné stavby nie sú podľa mienky žalobcu na základe žiadneho racionálneho kritéria (za aké nemožno považovať prípadnú antipatiu predkladateľov návrhu zákona schváleného po prijatí pod č. 293/2014 Z. z. voči vonkajšej reklame) natoľko odlišné od iných stavieb, že by možnosť ich dodatočného povolenia už sama osebe predstavovala výraznejšiu hrozbu pre verejné záujmy ako možnosť dodatočného povolenia ostatných stavieb, a že by sa teda výlučne pri dodatočnom povoľovaní reklamných stavieb malo postupovať ex lege odlišne ako v prípadoch iných stavieb. 59. Existencia nepovolených stavieb je nepochybne spoločenským problémom, nielen pokiaľ ide o reklamné stavby; spoločnosť citlivo vníma najmä prípady nepovolených stavieb určených na bývanie, pri ktorých dodatočné povolenie zákon nesporne nevylučuje a takéto konania, práve naopak, trvajú i mnohé roky bez dosiahnutia reálneho výsledku.
60. Keby sa aj ako cieľ úpravy zavedenej zákonom č. 293/2014 Z. z. (pri prijatí výkladu, že stavebný zákon neumožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby) identifikoval boj proti „vizuálnemu smogu", resp. preplneniu verejného priestoru miest outdoorovou reklamou, a takýto cieľ by sa kvalifikoval ako legitímny, naskytá sa, samozrejme, otázka proporcionality medzi použitým prostriedkom (vylúčením dodatočného povolenia reklamných stavieb) a sledovaným cieľom. Kultivácia outdoorovej reklamy by bola totiž v dostatočnej miere dosiahnuteľná aj pri miernejšom zásahu do základných práv vlastníkov reklamných stavieb, než je paušálne znemožnenie ich dodatočného povolenia. Navyše samotný cieľ „bojovať proti vizuálnemu smogu" podľa žalobcu nie je hodnotou dostatočnej spoločenskej relevancie, ktorá by sama opodstatňovala natoľko výrazné obmedzenie základných práv vlastníkov reklamných stavieb, o aké by malo ísť v tomto prípade, čo napokon znamená zlyhanie posudzovanej úpravy v treťom kroku testu proporcionality. 61. Žalobca sa teda domnieva, že automatická nemožnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb na základe žiadosti vlastníka podanej po 01.08.2015 predstavuje také obmedzenie práv garantovaných v čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré neprimerane diskriminuje vlastníkov reklamných stavieb oproti vlastníkom všetkých ostatných stavieb a zároveň podnikateľov v oblasti reklamných plôch oproti podnikateľom podnikajúcim v súvislosti s uskutočňovaním iných stavieb. 62. Všeobecný súd je oprávnený sám prejudiciálne posúdiť (ne)súlad zákona s právnou normou vyššej právnej sily, ak dospeje k pochybnosti o ich súlade; táto právomoc prislúcha výlučne Ústavnému súdu Slovenskej republiky, rozhodnutím ktorého je všeobecný súd viazaný (§ 131 Správneho súdneho poriadku). 63. Žalobca navrhuje, aby správny súd prerušil konanie o správnej žalobe podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku a podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým navrhne, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že ustanovenie § 88b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov n i e je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 64. Žalobca podaním č. 285/2018/As zo dňa 2. októbra 2018 oznámil stavebnému úradu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca odvolacieho správneho orgánu, vedúceho odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Košice, W.. C. D.. Žalobca dôvodil, že W.. C. D. sa vo veci nejaví ako nestranný (nepredpojatý) v dôsledku absolútne nevhodného komentovania doposiaľ právoplatne nerozhodnutého správneho konania pre médium pri ktorom uviedol, ako Okresný úrad Košice rozhodne o odvolaní proti budúcemu prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu, ktoré v čase, keď sa takto vyjadroval (22.09.2017), dokonca ešte ani nebolo vydané („my mestu rozhodnutie potvrdíme").Žalobca uviedol, že rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby, č. 10605/2019/SV/17062 zo dňa 25.02.2019 bol podľa § 12 ods. 2 správneho poriadku W.. C. D., DBA, vedúci odboru výstavby bytovej politiky Okresného úradu Košice, vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v odvolacom konaní. Žalobca vzhľadom jeho vylúčenie z konania vyjadril odôvodnené pochybnosti aj o tom, či nepredpojatou bola I.. X. Y., ktorá je podriadenou práve W.. D. a ktorú na podpísanie rozhodnutia žalovaného poveril práve jej nadriadený. 65. Vzhľadom na rovnakú konštrukciu ustanovení § 9 ods. 1 správneho poriadku a § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokladal za potrebné zohľadňovať i pri posudzovaní vylúčenia zamestnancov správneho orgánu relevantnú judikatúru vzťahujúcu sa na vylúčenie sudcov. Požiadavka, aby úradník (sudca) rozhodujúci vec fyzickej alebo právnickej osoby nielen bol, ale sa aj objektívne javil vo veci nepredpojatý, je teda v modernom právnom štáte mimoriadne priorizovaná. Judikatúra v tejto súvislosti formulovala tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca (analogicky i úradník) je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 153/08, z 01.07.2008, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 162/2012, z 20.09.2012). 66. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na smernicu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu, v znení smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 92/2018; z uvedeného predpisu vyplýva, že vedúci odboru riadi celý odbor (čl. 7 ods. 1, ods. 2 písm. a) smernice); sám podpisuje rozhodnutia, ak tým nepoveril iného zamestnanca (čl. 7 ods. 2 písm. d) smernice).
67. Vzhľadom na princíp subordinácie v štátnej správe, má byť tejto námietke venovaná pozornosť menovanej ako vedúcej oddelenia štátnej stavebnej správy. 68. Napokon žalobca akceptoval doručenie rozhodnutia stavebného úradu len v listinnej podobe, a nie predpísaným zákonným spôsobom, čiže v elektronickej podobe do elektronickej schránky žalobcu, v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a spochybnil aj možnosť včasného uplatnenia svojich práv a potom aj prvostupňové rozhodnutie č. MK/2018/02756-46/I/KOS z 18.07.2017 bolo vydané pred uplynutím stavebným úradom určenej lehoty pre žalobcu na uplatnenie námietok a pripomienok, a teda predčasne a nezákonne, ,lebo na rozdiel od fyzických a právnických osôb totiž môžu orgány verejnej moci konať iba spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), čo sa potom plne vzťahuje i na režim doručovania.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
69. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, na pojednávaní konanom dňa 11. novembra 2021 dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 správneho súdneho poriadku a podľa § 167 a nasl. SSP účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
70. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m" do 20 m" a reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m". Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.
Podľa § 142d/ Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 2. januára 2015 (1) Konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 1. januára 2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2)Informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa ods. 4 do 31. júla 2015. (3) Vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. (4) Vlastník hnuteľnej veci, ktorá od 2. januára 2015 spĺňa podmienky reklamnej stavby podľa, je povinný do 31. júla 2015 ohlásiť umiestnenie takej reklamnej stavby stavebnému úradu v mieste umiestnenia hnuteľnej veci a k ohláseniu priložiť podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Ak vlastník hnuteľnej veci ohlásením preukáže, že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená hnuteľná vec, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné] a vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné s umiestnením hnuteľnej veci súhlasí, stavebný úrad oznámi vlastníkovi hnuteľnej veci, že k umiestneniu hnuteľnej veci ako reklamnej stavby nemá námietky a táto hnuteľná vec sa považuje za povolenú reklamnú stavbu podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Ak vlastník hnuteľnej veci neohlási umiestnenie hnuteľnej veci v lehote podľa prvej vety alebo nepreukáže, že nie je umiestnenie hnuteľnej veci v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom je umiestnená hnuteľná vec, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné a vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo s umiestnením
hnuteľnej veci súhlasí, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 33 ods. 2 správneho orgánu správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V zmysle § 47 ods. 2 stavebného zákona výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 71. Žalobca považuje za sporné, či „reklamná plachta", ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia stavebného úradu z 18. júla 2018, je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami / zo stavebných výrobkov/, ako to vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m" do 20 m" a reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m". V zmysle § 47 ods. 2 stavebného zákona výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 72. Správny súd zhŕňa že, reklamná stavba ako inžinierska stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Stavebný úrad nariadil v posudzovanej veci odstránenie „2 ks reklamných stavieb na fasáde budovy, Senný trh 4. Košice" na pozemku par. č. 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné mesto a vo výroku rozhodnutia bližšie špecifikuje, že ide o 2 ks reklamných plachiet s tam uvedenými rozmermi a špecifikuje ich umiestnenie na budove. Podrobný konštrukčný opis predmetných reklamných stavieb uvedený v rozhodnutí nevyvracia výrok rozhodnutia ako najdôležitejšia časť rozhodnutia, ktorý bol v zmysle § 47 ods. 2 správneho poriadku formulovaný jasne, presne, zrozumiteľne a výstižne, aby bolo zrejmé, ako správny orgán vo veci rozhodol, vo výroku sa vyslovil povinnosť žalobcu. Reklamné plachty boli považované za reklamné stavby, uchytené na konštrukciu pripevnenú na budovu a konštrukcia tvorenú oceľovými konzolami, upevnenými strojnými súčiastkami - skrutkami a maticami o stavbu, t.j. obvodový múr budovy. V ohybe ľavej reklamnej stavby sú konzoly v tvare V zvisle prepojené s ostatnými konzolami oceľovou tyčou po celej výške reklamnej stavby (za účelom napnutia reklamnej plachty). Oceľové konzoly sú poprepájané oceľovým lanom, o ktoré je upevnená reklamná plachta osvetlená, v horných častiach fasády budovy sú ukotvené
svetlá, ktoré sú nasmerované na reklamné plachty. Technické ukotvenie reklamných plachiet na fasáde budovy stavebný úrad zistil viacerými obhliadkami uvedených reklamných stavieb, ktoré sám vykonal, pretože reklamné stavby sú bežne dostupné a viditeľné z verejného priestranstva. Sporná otázky či v predmetnom správnom konaní bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy vedené vo veci odstránenia reklamnej stavby je správnym súdom posúdená takto: Reklamné stavby, odstránenie ktorých bolo nariadené, sú vymedzené, špecifikované a ich opis je určitý a jednoznačný, nie je možné ich zameniť s inými stavbami, v zmysle § 25 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z/ miesto a označenie stavby podľa katastra nehnuteľností/. V danom prípade ide o reklamné stavby a žalobca samotný podal žiadosť o ich dodatočné povolenie s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Reklamné plachty boli tak považované za reklamné stavby, uchytené na konštrukciu pripevnenú na budovu a konštrukcia tvorenú oceľovými konzolami, upevnenými strojnými súčiastkami - skrutkami a maticami o stavbu, t.j. obvodový múr budovy. V ohybe ľavej reklamnej stavby sú konzoly v tvare V zvisle prepojené s ostatnými konzolami oceľovou tyčou po celej výške reklamnej stavby (za účelom napnutia reklamnej plachty). Oceľové konzoly sú poprepájané oceľovým lanom, o ktoré je upevnená reklamná plachta osvetlená, v horných častiach fasády budovy sú ukotvené svetlá, ktoré sú nasmerované na reklamné plachty. Technické ukotvenie reklamných plachiet na fasáde budovy stavebný úrad zistil viacerými obhliadkami uvedených reklamných stavieb. 73. Nová právna úprava reklamných stavieb bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 2. januára 2015. Vychádzajúc z ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na reklamné stavby nevzťahujú (§ 88a stavebného zákona), ustanovenia upravujúce konania o dodatočnom povolení stavby od 2. januára 2015 bola možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb zrušená. Stavebný zákon v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 2. januára 2015 (§ 142d stavebného zákona) umožnil dodatočnú legalizáciu informačných, reklamných a propagačných zariadení podľa predpisov platných do 1. januára 2015 postavených bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015 výlučne v tzv. prechodnom období (podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby do 31. júla 2015). . Stavebný úrad o predmetnej žiadosti rozhodol s poukazom na § 88b ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona sa upravuje konanie o dodatočnom povolení stavby. V zmysle § 88b ods. 2 stavebného zákona ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby. V zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Spornú otázku či v predmetnom správnom konaní bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy zákonné, ak opakovane riešilo odstránenie stavieb vykonaných bez stavebného povolenia, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 293/2014 Z. z., správny súd vyriešil s poukazom na rozhodnutie stavebného úradu, konštatujúceho, že v zmysle tohto faktu, reklamnú stavbu nie je možne dodatočne povoliť, a musí byť odstránená po uplynutí v prechodných ustanoveniach upravenej možnosti požiadať i o dodatočné povolenie reklamnej stavby postavenej do 1. januára 2015 výlučne v tzv. prechodnom období (podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby do 31. júla 2015/.
74. Teda správny súd konštatuje, že v zmysle platných a účinných ustanovení stavebného zákona dodatočné povolenie reklamných stavieb je možné s odkazom na dôvodovú správy k zákonu č. 293/2014 Z. z.. Podľa tejto je jednoznačný a nespochybniteľný podstatný úmysel zákonodarcu (ratio legis) zrušiť konanie o dodatočnom povolení v záujme odstránenia nelegálnej činnosti realizovaním nepovolených reklamných stavieb. Výklad v tomto smere má svoj zmysel a logiku a nevedie k nespravodlivým záverom. Zo zásady ústavne konformného výkladu, na ktorý odvolateľ poukazuje vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Vzhľadom na uvedené v zmysle súčasne platnej a účinnej právnej úpravy dodatočné povolenie reklamných stavieb nie je možné, neprichádza do úvahy.
75. Správny súd poukazuje na to, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami stavebného úradu a žalovaného a jeho právnym posúdením veci a v rozhodnutí o odstránení reklamných stavieb mal za to, že v konaní pokračovali orgány verejnej správy lege artis, a že nejde o vec res iudicata. Podľa žalovaného / v čase vydania rozhodnutia č. A/2016/12686- 07/I/GAB dňa 24. júna 2016 neboli splnené podmienky na začatie konania o odstránení reklamných stavieb - dôvod, prečo žalovaný 12. 9. 2016
zrušil rozhodnutie stavebného úradu. Preto pokiaľ ďalšie rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia reklamných stavieb odvolací správny orgán zrušil dňa 16. marca 2017, súčasne vec vrátil na nové prejedanie a rozhodnutie tak konanie o odstránení stavby nemožno považovať za právoplatne skončené. 76. Správny súd má za to, že stavebný úrad aj žalovaný s poukazom na § 88b ods. 2 stavebného zákona správne uzavreli, že na odstraňované reklamné stavby žalobcu sa nevzťahuje ustanovenie § 88a (konanie o dodatočnom povolení stavby) zákona č. 293/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účinný od 02.01.2015. Uvedenou novelou sa v § 88 ods. 7 stavebného zákona upravil taký mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý' umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby a stavebný zákon umožňoval dodatočné povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených bez povolenia od 1. januára 2015 v prechodnom období, a to po podaní žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby do 31. júla 2015. Reklamná stavba žalobcu bola podľa žiadosti žalobcu o jej povolenie postavená na jar 2016 o jej „legalizovanie požiadal žalobca 19. 4. 2016. Pokiaľ nebola povolená pred výstavbou jej legalizovanie po 31. 7. 2015 jej dodatočným povolením podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nepripustil argumentujúc ust. § 88b ods. 2 a jeho odkazu na ust. § 88a ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad konajúc z úradnej povinnosti konajúc o odstránení stavby posúdil nepovolenú reklamnú stavbu , ako takú, ktorú nie je možné povoliť dodatočne a jej odstránenie nariadil potom čo uzavrel, že dodatočné povolenie reklamnej stavby vzhľadom na znenie § 88 a ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 88b ods. 2 stavebného zákona nie je možné. Ustanovenia § 88a stavebného poriadku treba podľa súdu považovať špeciálne vo vzťahu k § 88 ods. 1 stavebného zákona, keďže otvára možnosť precíznejšie stavbu posúdiť nielen podľa verejného záujmu, ale aj s cieľmi a zámermi územného plánu a osobitnými predpismi. Jeho aplikácia v časti dodatočného povolenia v prípade reklamných stavieb bola vylúčená /§88b ods. 2 stavebného zákona/. Stavebným úradom zvolený striktnejší postup podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona už v prípade reklamných stavieb v rámci postupu smerujúceho v čase rozhodovania k dodatočnému povoleniu reklamnej stavby možný nebol, keďže stavebný zákon umožňoval dodatočné povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených bez povolenia od 1. januára 2015 v prechodnom období, a to po podaní žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby do 31. júla 2015 a po tomto období dodatočné povoleniu už neumožňoval. Preto ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona možno použiť, len u iných ako reklamných stavieb./napokon na iné stavby ako reklamné sa prechodné ustanovenia § 142 d/ zákona č. 293/2014 Z. z., /stavebného poriadku nevzťahovalo/. 77. Žalobca požiadal o povolenie predmetných dvoch reklamných stavieb až po uplynutí prechodného obdobia upraveného v § 142d ods. 3 stavebného zákona dňa 19.04.2016, t. j. správny súd pripomína, že posudzované reklamné stavby boli zrealizované v jarných mesiacoch roka 2016 bez povolenia, preto výhrada žalovaného, že žalobca požiadal o dodatočné povolenie neskoro je správna, ak stavby vznikli na jar 2016, t.j. po 31. júli 2015. Žalobca po 31. júla 2016 už nemal právnu možnosť požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby. Žalobcov výklad o tom, že stavebným úradom začaté konanie sa malo riadiť § 88 ods. 1 písm. stavebného zákona v otázke dodatočného povolenia reklamnej stavby, nemá oporu v celkovom znení stavebného zákona. K takémuto odôvodneniu žalobca namietal, že žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí využil len jazykový výklad ustanovenia § 88a ods. 1 a 2 a § 88b ods. 2 Stavebného zákona. Dôvodil, že ak § 88b ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že sa na reklamné stavby nevzťahuje ustanovenie § 88a, teda že sa na reklamné stavby nevzťahuje možnosť dodatočného povolenia stavby, proces dodatočného jej povolenia nastane, hoci stavebný úrad zistí, že reklamná stavba bola postavená bez stavebného povolenia. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b/ potom podľa žalobcu upravuje jeho postup, kedy sa začne konanie podľa neho na podnet vlastníka stavby, predloží doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, a ak stavba bola začatá bez právoplatného stavebného povolenia, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejným záujmom na základe podkladov predložených ako v stavebnom konaní. Podľa súdu sa žalobca mylne domnieva, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nie je vylúčené z aplikovania na právne vzťahy a má byť využité aj v posudzovanej veci o otázke dodatočného povolenia stavby. Za situácie že stavebný úrad nariadil vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním sa nariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami u stavieb iných ako reklamných Ustanovenie § 88 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona vlastne upravuje povinnosť stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby. 78. Zo znenia ustanovenia § 88a ods. 1, stavebného zákona podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad sám ex offo z úradnej povinnosti zistiac, že ide o stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne konaním z vlastného podnetu a vyzve stavebníka, na predloženie dokladov o
dodatočné povolenie a súčasne takých dokladov, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odstránenie stavby nariadi len vtedy, keď vlastník nepredloží v určenej lehote doklady o tom, že stavba je v rozpore alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ostatné ustanovenia konštatujú, že naopak, ak takýto stavebník preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami ale nepreukáže, že je vlastníkom zastaveného pozemku nepovolenou stavbou alebo má iné právo k tejto stavbe alebo ak vlastník nesúhlasí s dodatočným povolením, odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší dovtedy, kým sa vec právoplatne neskončí rozhodnutím súdu. Podľa § 80a ods. 5 nariadi stavebný úrad odstránenie stavby iba v prípade, ak sa preukáže, že je v rozpore s verejnými záujmami. /Výnimkou z tohto postupu sú reklamné stavby/. 79. Žalobca má za to, že jeho vec bolo potrebné posúdiť s prihliadnutím na ústavne konformný výklad ustanovenia § 88a v spojení s § 88 ako aj 88b stavebného zákona. Podľa právneho názoru správneho súdu ust. § 88a stavebného zákona upravuje začatie konania o odstránení stavby, je prirodzeným riešením pre úpravu situácií, kedy reklamná stavba nie je povolená a takéto povolenie nebolo vydané a stavebný úrad toto zistí. Ustanovenie § 88a stavebného zákona sa neaplikuje na reklamné stavby a tak ustanovenia § 88a nie je možné použiť ani na dodatočné povolenie reklamnej stavby. / od 01.02.2015 / Pre porovnanie ustanovenia 88a a ustanovenia § 88 stavebného zákona správny súd uvádza, že ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného poriadku upravuje nariadenie odstránenia stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, bez jeho ohlásenia, ak ju treba ohlásiť, a dodatočné povolenie stavby je aplikovateľné, ak stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca uvádza, že 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona mal byť využitý v jeho prípade na dodatočné povolenie reklamnej stavby v konaní na žiadosť žalobcu toto bolo možné práve podľa tohto zákonného ustanovenia pri preukázaní neexistencie rozporu s verejným záujmom. Žalobca poukazuje na to, že je rozdiel, keď ide o odstránenie stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia, o vydanie ktorého žiada súčasný stavebník v rámci dodatočného povolenia stavby a má za to, že stavebné predpisy a stavebný zákon nevylučuje uplatnenie § 88 na dodatočné povoľovanie stavieb na žiadosť vlastníka stavby. S takýmto výkladom, ktorý je zrejme nelogický nie je možné sa stotožniť. V posudzovanej našej veci žalobca na jeho žiadosť požadoval povolenie stavby vo vzťahu k stavebnému úradu, za situácie, že tento rozhodol v konaní o vydanie stavebného povolenia tak, že toto konanie zastavil a konštatoval, že stavby sú už zrealizované. V ďalšom procese rozhodovania orgánov verejnej správy išlo o žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej stavby s poukazom na možnosť konania o tejto otázke podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, na ktoré platí vyššie uvedená argumentácia súdu. 80. Správny súd pripomína, že žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorý po zastavení konania na žiadosť žalobcu ex offo začal podľa § 88 stavebného zákona konanie o odstránení reklamnej stavby. Vychádzal z toho, že koná z vlastného podnetu, stavba nebola povolená a súčasne vychádzal z § 88b ods. 2, stavebného zákona podľa ktorého sa ustanovenie § 88a stavebného zákona nevzťahujú na reklamné stavby. To, že by sa ust. § 88 stavebného zákona v otázke dodatočného povolenia malo aplikovať na druh konania začatého z vlastného podnetu a mal sa týkať aj reklamných stavieb, je značne nelogické a úplne v rozpore s duchom novely účinnej k 1. 1. 2015. Preto argument žalobcu o diskriminácii reklamných stavieb a ich vlastníkov v porovnaní s inými vlastníkmi stavieb, čo do možnosti dodatočného povolenia stavieb, ako i namietaný neústavný postup orgánov verejnej správy vo veci žalobcu a tak isto i namietaná neústavnosť samotného znenia ust. § 88b ods. 2 v spojení s § 88a ods. a a ods. 2 stavebného zákona s čl. 1, č.l. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1, ako i čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je podľa názoru súdu naplnená znením označenej právnej úpravy. Jej aplikácia je vedená jednotným zámerom, ktorým je potláčania svojvoľného postupu fyzických a právnických osôb pri zahájení a pokračovaní stavebných konaní bez povolenia, s dopadmi na životné prostredie, infraštruktúru práva a oprávnené záujmy ostatných a tretích osôb. Pri porovnaní charakteristiky stavby a reklamnej stavby je nutné vychádzať aj zo zámeru zákonodarcu, ktorý i uvádzanou novelou stavebného poriadku sleduje zavedenie „poriadku“, i do aplikácie právnych noriem tak, že fakticky cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť reklamné stavby z dodatočného legalizovania a v súčasnosti trend pokračuje aj u ostatných stavieb ako takých. Podľa súdu vzhľadom na ust. § 88b) ods. 2, stavebného poriadku sa dodatočné povolenie stavby neuplatňuje v konaní o nepovolenej reklamnej stavbe podľa § 88a stavebného zákona. Pokiaľ žalobca požiadal o dodatočné povolenie reklamnej stavby a konanie malo byť správnym orgánom vedené podľa § 88 Stavebného zákona je nad rámec jeho logiky a zámeru potláčať ich realizovanie pred vydaním stavebného povolenia, alebo podaním oznámenia. 81. Je celkom zrejmé, že žalobca požiadal o stavebné povolenie po uplynutí lehoty upravenej v prechodnom ustanovení § 142 písm. d) ods. 3 stavebného zákona. /požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby od účinnosti zákona od 2. 1. 2015 to bolo možné u stavieb už postavených do
31.07.2015/. Žalobca požiadal o dodatočné povolenie po 31.07.2015 a jasné a nesporné je to, že stavba bola ukončená podľa zistení stavebného úradu , resp. kedy reklamná stavba už existovala, najneskôr v čase vykonanej kontroly stavebným úradom a najneskôr podaním žiadosti žalobcom o jej dodatočné povolenie. Stavebný úrad po podaní žiadosti o stavebné povolenie ex offo začal konanie o odstránenie stavieb. Žalobca má za to, že po tom, čo žalovaný správny orgán nerozhodol o jeho žiadosti o dodatočné povolenie a začal konanie o odstránení stavby, nevyužil možnosť vo výrokovej časti rozhodnúť aj o námietke účastníkov. Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, nesprávne právne posúdené a nedostatočne odôvodnené. Namietal, že pred rozhodnutím mu stavebný úrad neposkytol možnosť oboznámenia sa s výsledkami zisteného stavu, čo je možno nahrádzať upovedomením o začatí konania vo vzťahu k žalobcovi. Súčasne namietal skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami tretích osôb, ktoré požiadali o vstup do tohto konania a o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté (žalovaný však uviedol že rozhodnutie bolo týmto subjektom doručené, ako keby boli účastníkmi konania, teda že nemohlo dôjsť k zásahu do ich práv, ktoré však nemôže hájiť samotný žalobca). K touto správny súd udáva, že vychádza z textu rozhodnutia žalovaného, ale i samotný žalobca veľmi podrobne poskytol genézu postupu stavebného úradu a žalovaného, ktorý svojimi rozhodnutiami sledoval proces odstránenia nepovolených reklamných stavieb. 82. Podľa žalobcu tiež reklamná stavba nie je dobre vymedzená, aby nebola zameniteľná, čo činí výrok rozhodnutia stavebného úradu nevykonateľným, napadnuté rozhodnutie jeho žiadosť o dodatočné povolenie nijako nekomentuje ani neodôvodňuje. To, že sa podľa žalobcu procesné pochybenia, žalovaný pokúsil v odvolacom konaní napraviť, pokladá za zásah do jeho práv odňatím práva na dvojinštančné správne konanie. Podľa správneho súdu administratívne konanie treba vnímať vždy ako jednotné, zahŕňajúce prvostupňové aj druhostupňové konanie. Preto pokiaľ žalobca v odvolaní namietal tieto okolnosti a žalovaný sa s nimi vysporiadal, nie je potrebné vec považovať za arbitrárnu alebo neodôvodnenú, a napadnutým rozhodnutím nedochádza k zásahu do práv žalobcu, ak žalovaný správny orgán vysvetlil k odvolacím námietkam žalobcu postoj svojim právnym výkladom. 83. Podľa súdu námietka žalobcu, že žalovaný vo vzťahu k otázkam účastníctva tretích osôb, ktoré namietali porušenie svojich práv nepovolením vstupu do tohto konania v postavení účastníka konania uvádza, že na výzvu správneho orgánu nepredložili dostatok dôkazov v súvislosti existencie ich vzťahu k predmetu sporu o odstránení stavieb. Ich práva nie sú právami žalobcu, a teda ich nemôže za nich aplikovať. Napokon žalovaný vysvetlil, že vo vzťahu k jednému z nich bolo jeho rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania právoplatné a v prípade druhého bolo tomuto doručené rozhodnutie stavebného úradu i rozhodnutie napadnuté správnou žalobou, to všetko na uplatnenie jeho práv. Obdobne potom platí i pre spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., že aj stavebný úrad vydal rozhodnutie č. MK/A/2018/02756-56/I/KOS zo dňa 27. septembra 2018, ktoré bolo zrušené a nové prejednanie a rozhodnutie vydané žalovaným 15. januára 2019 a stavebný úrad zjavne naďalej považoval spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., za osobu vykazujúcu zákonné predpoklady účasti v konaní. Právo a oprávnený záujem tretích osôb nie je právom žalobcu, ktoré môže v tomto konaní uplatňovať. Správny súd ďalším účastníkom konania zaslal potrebné listiny o preskúmavacom konaní a vychádzal aj z ich vyjadrení v administratívnom a súdnom konaní./Murax a Regionálneho úrad verejného zdravotníctva/. 84. Žalobca tiež namietal, že konanie o odstránení stavby malo byť pre vec res iudicata zastavené, pretože jedno z rozhodnutí, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie stavebného úradu bez toho, aby nariadil vo veci ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Podľa žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav a pre nesprávne právne posúdenie veci má byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Predovšetkým žalobca opakoval, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-0VBP2-2016/035973 z 12. septembra 2016 malo charakter konečného rozhodnutia vo veci, bez vrátenia veci na ďalšie konanie, čiže žiadne ďalšie konanie stavebného úradu o nariadení odstránenia. V prípade, ak odvolací orgán napadnuté rozhodnutie iba zruší (§ 59 ods. 2 správneho poriadku), ide o rozhodnutie konečné, ktorým sa konanie završuje. Podľa žalobcu l: „Stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení uvedených 2 ks reklamných stavieb najskôr rozhodnutím č. k. A/2016/12686- 07/I/GAB dňa 24. júna 2016. Tomuto predchádzala skutočnosť, že žalobca požiadal dňa 19. apríla 2016 o vydanie stavebného povolenia na reklamné stavby uvedené v bode 2 tohto rozsudku, o ktorej stavebný úrad rozhodol tak, že konanie zastavil podľa § 60 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona rozhodnutím č. A/2016/12686-04/I/GAB zo dňa 18.05.2016 dôvodiac tým, že dňa 18. mája 2016 miestnou obhliadkou zistil, že označené reklamné stavby sú už zrealizované. Žalovaný potvrdil svojim rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2016/035677 zo dňa 6. septembra / ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. septembra 2016/, rozhodnutie stavebného úradu č. A/2016/12686-04/I/GAB zo dňa 18. mája 2016 o zastavení konania. Rozhodnutie o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb žalobcu č. A/2016/12686-07/I/GAB dňa 24. júna 2016, bolo žalovaným potom zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/035973 z 12. septembra 2016 s odkazom, že pôvodne označené
rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania zo dňa 18. mája 2016, ešte nebolo právoplatné v čase vydania prvotného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení reklamných stavieb. Stavebný úrad následne rozhodol pod č. A/2016/12686-22/I/GAB, dňa 24. novembra 2016 o opätovnom odstránení označených reklamných stavieb (v poradí druhým) podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88b ods. 2 stavebného zákona. Vo výroku stavebný úrad nariadil žalobcovi ako vlastníkovi reklamnej stavby odstránenie stavby „Reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice" na pozemku parcelné číslo 1961 (evidovanom v registri „C") v katastrálnom území Stredné Mesto s tým, že ide o 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 24 x 6 m na ľavom krídle budovy a 1 ks reklamnej plachty s rozmermi 19,75 x 5,7 m na pravom krídle budovy. 85. Správny súd na tomto mieste pripomína, že samotný žalovaný k tomu však konštatoval, ako v bode 90 tohto rozsudku citoval žalobca, že ide o stav, kedy nebolo právoplatne skončené konanie o žiadosti žalobcu o povolenie stavby, ktoré bolo zastavené po posúdení, že stavba je už vykonaná, dokončená. Následne stavebný úrad rozhodol pod č. A/2016/12686-22/I/GAB, dňa 24. novembra 2016 o opätovnom odstránení označených reklamných stavieb (v poradí druhým) podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88b ods. 2 stavebného zákona. 86. Po vylúčení vedúceho odboru výstavby a bytovej politiky K.. D. z rozhodovania o veci, žalobca vniesol námietku zaujatosti o správnej žalobe proti I.. Y. v zastúpení vedúceho odboru, ktorá vo veci konala, údajne súc riadená súvzťažným nadriadeným postavením tohto vedúceho odboru, nedôvodne. Vychádzajúc zo žaloby je uplatnenie § 9 ods. 1 a 10 Správneho poriadku zákona č. 71/1967 Zb. jasné i to, že po vylúčení zamestnanca odvolacieho správneho orgánu W.. C. D. oznamuje žalobca svoje výhrady v samotnej správnej žalobe aj voči jeho zastúpeniu ďalšej osoby, ktorá participovala na konaní a rozhodovaní vo veci odstránenia stavby. Aj tú považuje za zaujatú a potencionálna pochybnosť o jej predpojatosti zakladá pochybnosť o jej objektívne sa javiacom konaní a prístupu k veci, ktorý namieta žalobca námietkou o zaujatosti. Žalobca namieta subjektívny a objektívny pohľad na nezávislosť správneho orgánu, ktorý je nezávislý subjektívne tým, že sa cíti byť nezaujatý vo vzťahu k rozhodovaniu o veci žalobcu, ale aj objektívne má javiť známky nezaujatosti. Správny súd konštatuje, že osoba zástupcu vylúčeného vedúceho zamestnanca žalovaného bola určená prednostom žalovaného poverením 19. 3. 2019, nie vylúčeným zamestnancom, čo predovšetkým nevylučuje ani objektívne zdanie nezaujatosti poverenej osoby na vo veci odvolacieho konania odstránenia reklamných stavieb žalobcu rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 18. júla 2018. Správny súd s poukazom na ust § 9 - 12 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní konštatuje, že podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je / v priebehu správneho konania /vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Tento fakt podľa správneho súdu žalobca definoval len vo vzťahu už vylúčeného zamestnanca a jeho vplyvu na poverenú osobu prednostom úradu žalovaného, a urobil tak po vydaní odvolacieho rozhodnutia žalovaného. V priebehu súdneho preskúmavacieho konania zastupovala poverená osoba žalovaného i na pojednávaniach, ktoré správny súd nariadil na 23. 9. 2021 a 11. 11. 2021. Obhajovanie právnych názorov vykonávaných zamestnancom orgánu verejnej správy v písomných dokumentoch aj rozhodnutiach a v konaní pred správnym orgánom a správnym súdom z dôvodov, ktoré žalobca uviedol, nemožno pokladať za objektívny prejav nedostatku nestrannosti zamestnanca orgánu verejnej správy. 87. Žalobca spochybnil zámer nového stavebného zákona od 1. februára 2015 potláčať nepovolenú výstavbu rýchlym a razantným postupom začatým z úradnej povinnosti stavebným úradom. Argumentom, že podľa neho niet žiadneho rozdielu medzi reklamnou stavbou a stavbou iného charakteru, ktorá bez povolenia v dôsledku výstavby je spoločenským problémom rovnakým, ak nie väčším. Prečo by nebolo možné dodatočne povoliť stavbu reklamnú, ak je možné uvažovať o dodatočnom povolení stavby, ktorá nie je v rozpore s verejným záujmom. 88. Záver súdu na rozdiel medzi ust. § 88 a ust. § 88a stavebného zákona je v tom, že kým v § 88 možno hovoriť o odstraňovaní stavieb aj na základe iných postupov ako postupu správneho orgánu, v konaní o dodatočnom povoľovaní stavieb podľa § 88a stavebného zákona ide vyslovene o postup ex offo stavebného úradu v konaní o odstránení stavieb. Tento postup je vylúčený, v prípade reklamných stavieb, pokiaľ ide o dodatočné povolenie. V skutočnosti ide o kolíziu záujmu o chránenom a ochraňovaného žalovaným správnym orgánom a ochranu záujmov žalobcom a teda pokiaľ žalobca tvrdí, že stavebný úrad nemal začať konanie z vlastného podnetu, ale vysporiadať sa s jeho žiadosťou o vydanie dodatočného povolenia, k tomu správny súd musí konštatovať, že konanie je právoplatne zastavené, pokiaľ ide o rozhodnutie o vydanie stavebného povolenia, ktoré ďalej žalobca nenapadol. Konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby podľa § 88 ods.1 písm. b/ stavebného zákona o
otázke jej dodatočného povolenia nie je aplikovateľne pre súvzťažnosť § 88 a a § 88b ods. 2 stavebného zákona, ako už bolo vyššie argumentované. 89. Formálnym nedostatkom podľa žalobcu je tiež doručovanie rozhodnutí, kde bol porušený zákon o e - Governmente a rozhodnutie mu nebolo doručené do elektronickej schránky, ale poštovým doručovateľom a to v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 305/2013 Z. z . o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Dokonca aj žalobca sám spochybňuje, či mu vôbec bolo rozhodnutie žalovaného doručené, hoci jeho obsah pozná, ale nevyrovnal sa s materiálnym chápaním obsahu konania a rozhodovania orgánov verejnej správy aj v procese vydávania rozhodnutí podľa stavebného zákona. Námietku súd nepokladá za dôvodnú. 90. Pokiaľ ide o možnosti žalovaného naprávať nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v danom prípade stavebného úradu, treba opakovane zvýrazniť jednotnosť celého konania administratívneho konania o vydávaní rozhodnutí, kedy žalovaný správny orgán v rámci zásady hospodárnosti konania môže dotvoriť rozhodnutie. Súd poukazuje na to, že žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami stavebného úradu a jeho právnym posúdením veci a v rozhodnutí o odstránení reklamných stavieb mal za to, že v konaní pokračovali orgány verejnej správy lege artis, a že nejde o vec res iudicata. Podľa žalovaného / v čase vydania rozhodnutia č. A/2016/12686- 07/I/GAB dňa 24. júna 2016 neboli splnené podmienky na začatie konania o odstránení reklamných stavieb- dôvod prečo žalovaný 12. septembra 2016 zrušil rozhodnutie stavebného úradu. Preto pokiaľ ďalšie rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia reklamných stavieb odvolací správny orgán zrušil dňa 16. marca 2017, súčasne však vec vrátil na nové prejedanie a rozhodnutie tak konanie o odstránení stavby nemožno považovať za právoplatne skončené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval, že jeho rozhodnutím zo dňa 16. marca 2017 bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu č. A/2016/12686-22/ I/GAB zo dňa 24. novembra 2016, ktorým stavebný úrad nariadil odstránenie stavby „Reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice", a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad v novom konaní podľa § 90 stavebného zákona, a § 18 ods. 3 správneho poriadku oznámil začatie konania vo veci nariadenia odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, Senný trh 4, Košice" a účastníkom konania stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok. Dňa 26. júla 2017 bolo na stavebný úrad vlastníkom reklamných stavieb doručené vyjadrenie ku konaniu o nariadení odstránenia reklamných stavieb. Reklamné plachty boli charakterizované ako stavby pretože boli považované za napojené /namotované/ na stavby a uchytené na konštrukciu pripevnenú na budovu a konštrukcia tvorenú oceľovými konzolami, upevnenými strojnými súčiastkami - skrutkami a maticami o stavbu, t.j. obvodový múr budovy. V ohybe ľavej reklamnej stavby sú konzoly v tvare V zvisle prepojené s ostatnými konzolami oceľovou tyčou po celej výške reklamnej stavby (za účelom napnutia reklamnej plachty). Oceľové konzoly sú poprepájané oceľovým lanom, o ktoré je upevnená reklamná plachta osvetlená, v horných častiach fasády budovy sú ukotvené svetlá, ktoré sú nasmerované na reklamné plachty. Technické ukotvenie reklamných plachiet na fasáde budovy stavebný úrad zistil viacerými obhliadkami uvedených reklamných stavieb, ktoré sám vykonal, pretože reklamné stavby sú bežne dostupné a viditeľné z verejného priestranstva. 91. Správny súd má za to, že stavebný úrad i žalovaný s poukazom na § 88b ods. 2 stavebného zákona správne rozhodli, že na reklamné stavby sa nevzťahuje ustanovenie § 88a (konanie o dodatočnom povolení stavby) zákona č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účinný od 02.01.2015. Uvedenou novelou sa v § 88 ods. 7 stavebného zákona upravil taký mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý' umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby. Stavebný zákon umožňuje dodatočné povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených bez povolenia od 1. januára 2015, v prechodnom období, a to po podaní žiadosti o dodatočné povolenie reklamnej stavby do 31. júla 2015. Žalobca, ale požiadal o povolenie predmetných dvoch reklamných stavieb až po uplynutí prechodného obdobia upraveného v § 142d ods. 3 stavebného zákona/ dňa 19.04.2016, t. j./. Reklamné stavby boli zrealizované v jarných mesiacoch roka 2016 bez povolenia, preto výhrada, že žalobca požiadal o dodatočné povolenie neskoro je správna, ak stavby vznikli na jar 2016, t.j. po 31. júli 2015, žalobca po 31.7.2016 už nemal právnu možnosť požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby. 92. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd má za to, že tento bol na účely právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom, je potrebné dodať, že odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí súd uvádza, že po oboznámení sa s oboma
rozhodnutiami, tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v kontexte s právnym záverom. 93. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca predložil rozsudok sp. zn. 31S/70/2017 zo dňa 29.06.2021v ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol o niektorých otázkach, ktorý však pre tunajší súd nie je záväzným a žalobca poukazuje na jeho záväznosť v tom, že interpretuje ustanovenia zo stavebného zákona v obdobnej veci. K rozhodnutiu Krajského súdu Žilina, ktorý v konaní 31S 72/2017 rozhodol 29. 6. 2021 o správnej žalobe subjektu týkajúcej sa odstránenia reklamnej stavby a zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy o odstránení reklamnej stavby v konaní podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona v spojitosti s § 88 ods. 1 písm. b/ tohto zákona správny súd uvádza, že z formálno-právnych a procesných dôvodov, ale hmotnoprávna otázka neoprávnenej stavby a možnosti jej legalizácie dodatočným povolením bola zodpovedaná v súlade s právnym posúdením skutkových záverov obsiahnutých v preskúmavaných rozhodnutiach, ktorá s touto posudzovanou vecou nie je totožná. 94. Správny súd nad rámec už uvedeného a z tohto vychádzajúc z hore uvedeného nevyhovel žalobcovi pokiaľ ide o jeho požiadavku, ktorou namieta porušenie jeho práv zaručených ústavným článkom 20 ods. 1, ako aj čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a článkom 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v tejto súvislosti vyslovil aj požiadavku, okrem euro komfortného výkladu ustanovení Stavebného zákona zavedenej od 01.02.2015 súdom , aj požiadavku podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP na prerušenie konania pred správnym súdom a predloženie veci Ústavnému súdu na konanie o nesúlade ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona s článkami čl. 1 ods. 1., čl. 12 ods. 1, 13 ods. 4, 20 ods. 1 a 35 ods. 1 Ústavy SR. 95. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020). 96. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako ani ich postupmi nebol na svojich právach ukrátený, postupy i rozhodnutia dotknutých správnych orgánov súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol. 97. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 98. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.