Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/142/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: E., nar. X., bytom M., zast.: JUDr. M.,

advokátkou so sídlom S., proti žalovanému: 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, 2/ Územná vojenská správa Žilina, Rajecká

cesta 18, 010 Žilina, 3/ Vedúci služobného úradu Územnej vojenskej správy Žilina,

Rajecká cesta 18, 010 10 Žilina, žalovaní 2/a 3/ spoločne zast.: JUDr. J., adv. so sídlom K.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. decembra 2008 č. k. –136, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 16. decembra 2008 č. k. –136 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. p.: ÚVS ZA-137-3/2007-OÚ z 15. júna 2007 Vedúceho služobného

úradu Územnej vojenskej správy žalovaný 2/ ako odvolací správny orgán podľa § 138 ods. 1

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

na účely tohto rozsudku len „“) zamietol podľa cit. zákona

odvolanie žalobkyne a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie vydanom vedúcim

služobného úradu Územnej vojenskej správy Žilina č. p.: OÚ-N-5-102/2005 zo dňa

28.02.2006, ktorým bola štátna zamestnankyňa odvolaná zo štátnozamestnaneckého pomeru

podľa a o štátnej službe.

V svojom rozhodnutí žalovaný po zrekapitulovaní úkonov správnych orgánov uviedol,

že keďže vedúci služobného úradu Vyššej vojenskej správy, ktorý konal do 31.05.2006 ako

príslušný odvolací orgán podľa vtedy účinného ust.

Z.z., už v dôsledku zmeny tohto právneho predpisu od 01.06.2006 nebol oprávnený konať

a rozhodovať, vo veci vrátenia správnemu orgánu na ďalšie konanie bol povinný konať

vedúci služobného úradu Územnej vojenskej správy Žilina.

Ďalej žalovaný uviedol, že v medziach právneho názoru správneho súdu odvolací orgán

v súlade s a príslušnými ustanoveniami Správneho

poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, konanie doplnil a zistené

nedostatky odstránil.

K nutnosti napraviť nedostatočné odôvodnenie žalovaný uviedol, že prvostupňové,

ako aj druhostupňové konanie tvorí jeden celok a ustanovenia

vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového rozhodnutia majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa

aj na odvolacie konanie (zásada dvojinštančnosti konania), tzn. odvolací orgán má právomoc

doplniť dokazovanie a zistené nedostatky odstrániť tak, aby napadnuté rozhodnutie mohol

potvrdiť a nemusel rozhodnutie prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť späť prvostupňovému

orgánu na konanie. Súčasne žalovaný na druhej strane zdôraznil, že pre správne konanie

neplatí vo všeobecnosti zásada koncentrácie konania, čo znamená, že účastník konania môže

3

svoje pripomienky a návrhy na dokazovanie uplatniť len v určitom, konkrétnom štádiu

konania.

Navyše žalovaný zdôraznil, že viazanosť správneho orgánu právnym názorom

správneho súdu platí za predpokladu, že nie je vylúčená aplikácia právneho názoru na nové

skutkové alebo právne skutočnosti (str. 4 rozhodnutia).

Ďalej žalovaný zrekapituloval skutkový stav, tzn. že v dôsledku ministrom obrany

vydanej tabuľky počtov č. 105050 zo dňa 19.09.2005, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2006,

bude na základe schválenej systemizácie zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne

a k tomu patriaca funkcia hlavný referent oddelenia mierového doplňovania a civilnej služby

v služobnom úrade Územnej vojenskej správy Žilina. Ďalej bolo žalobkyni oznámené,

že služobný úrad nemá v systemizácii pre ňu zodpovedajúce miesto voľné, a v tomto prípade

nemôže svoju ponukovú povinnosť ani splniť, pričom ponúknuť štátnozamestnanecké miesto

na trvalé preloženie do iného služobného úradu nie je vedúci úradu oprávnený a služobnému

úradu neprináleží sprostredkovať voľné štátnozamestnanecké miesto do iného služobného

úradu vzhľadom na to, že takúto povinnosť mu zákon neukladá.

Podľa žalovaného žalobkyňa podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta

vykonávala štátnu službu v odbore obrana. Organizačne bola zaradená do oddelenia

mierového doplňovania a civilnej služby, plnila úlohy odborného úseku štátnej správy a podľa

najnáročnejšej činnosti jej patrila funkcia hlavný referent. Do organizačnej zmeny a zrušenia

štátnozamestnaneckých miest v systemizácii plnilo úlohy odborného úseku štátnej správy

na tomto oddelení vo funkcii hlavný referent 13 štátnych zamestnancov, pričom

najnáročnejšia činnosť bola u všetkých totožná a len v rámci najnáročnejšej činnosti a ostatnej

činnosti boli úlohy diferencované.

Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa mala totožné úlohy s ďalším štátnym zamestnancom

a boli špecifikované na úsek civilnej služby. V novej organizačnej súčastí, tzn. v skupine

národnej registrácie, do ktorej patrí aj úsek alternatívnej služby, s účinnosťou od 01.01.2006

boli vytvorené len 2 štátnozamestnanecké miesta, z ktorých ani jeden opis činnosti nie je

totožný s predchádzajúcimi opismi činnosti štátnozamestnaneckých miest na oddelení

mierového doplňovania a civilnej služby, avšak z toho jeden vypracovaný opis činnosti

4

obsahuje v kumulácii s plnením iných úloh aj úsek alternatívnej služby. Na obsadenie

vytvorených štátnozamestnaneckých miest v skupine národnej registrácie, všetci štátni

zamestnanci spĺňali kvalifikačné predpoklady, mali porovnateľnú doterajšiu náročnosť nimi

vykonávanú štátnu službu a porovnateľné výsledky služobného hodnotenia.

Ďalej sa žalovaný v svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal s námietkami žalobkyne

obsiahnutými v podanom odvolaní.

Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu žalovaný dospel k záveru,

že žiadosti žalobkyne o zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu pre dôvody

uvedené v odvolaní, nevyhovuje, lebo nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné

ho považovať za vecne nesprávne a nezákonné.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajský súd v Žiline žalobu

zo 06.08.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie Vyššej vojenskej

správy Žilina, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, a preto pri aplikácii v spojení s zrušil

rozhodnutia správnych organov.

V pôvodnom súdnom konaní sp. zn. krajský súd dospel k záveru,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo

nutné zrušiť z dôvodov a a preto tak učinil rozsudkom

dňa 27.02.2007. V tomto rozsudku krajský súd predovšetkým jednoznačne zdôraznil,

že preskúmavané rozhodnutie odvolacieho orgánu nemôže nahrádzať čo do výrokovej časti,

odôvodnenia a ostatné náležitostí rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo

nedostatočne odôvodnené. Takýto prístup odvolacieho správneho orgánu podľa krajského

súdu nie je v súlade so zásadou dvojinštančnosti konania. Navyše rozhodnutie

5

prvostupňového správneho orgánu krajský súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, ktoré ako nezákonné bolo potrebné zrušiť.

Po tomto zrušovacom súdnom rozhodnutí, napriek obsahu skoršieho rozsudku

krajského súdu a jeho odôvodnenia (nezrušil prvostupňové správne rozhodnutie), vo veci

ďalej konal Vedúci služobného úradu Územnej vojenskej správy v Žiline, ktorý

po preskúmaní opravného prostriedku žalobkyne prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd preto na prvom mieste zdôraznil, že povinnosťou správnych orgánov bolo

preukázať, že funkcia, ktorú zastávala navrhovateľka, vo vzťahu ku ktorej skončila územná

vojenská správa štátnozamestnanecký pomer odvolaním, bola zrušená a nebola k 01.01.2006

zaradená do novej organizačnej štruktúry na Územnej vojenskej správe Žilina. Ďalej mali

tieto správne orgány povinnosť preukázať, že nielen funkcia, ktorú vykonávala

navrhovateľka, bola zrušená, ale že náplň funkcie, ktorú vykonávala žalobkyňa pod názvom

hlavný referent v odbore štátnej služby 2.09 Obrana, vôbec v novej štruktúre Územnej

vojenskej správy Žilina k 01.01.2006 nebola obsiahnutá a pracovná náplň, ktorú žalobkyňa

vo svojej funkcii vykonávala, nebola pretransformovaná, resp. rozdelená do pracovnej náplne

a do iných funkcií, ktoré v systéme Územnej vojenskej správy k 01.01.2006 boli vytvorené.

Krajský súd poukázal, že na rozdiel od tejto povinnosti, ktorú mala ako právny názor

súdu rešpektovať, Územná vojenská správa Žilina preukázala len tú skutočnosť, že v dôsledku

organizačných zmien došlo k zníženiu z pôvodných 27 štátnozamestnaneckých miest

na stanovených 9 štátnozamestnaneckých miest k 01.01.2006. Jej tvrdenia, že v novej

štruktúre od 01.01.2006 boli vytvorené výlučne nové miesta, nestotožnené s 5 pôvodnými

štátnozamestnaneckými miestami (vytvorenými do 31.12.2005), ani z obsahu správneho

spisu, ani preskúmavaných rozhodnutí preukázané neboli.

Okrem toho krajský súd s poukazom na svoj skorší rozsudok konštatoval, že podstatné

skutkové dôvody musia byť obsiahnuté v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa a súčasťou správneho spisu musia byť listinné dôkazy, ktoré

sa viažu k pôvodnej organizačnej štruktúre, v ktorej vykonávala navrhovateľka

štátnozamestnaneckú funkciu, viažu sa k jej pracovnému zaradeniu (pracovnej náplni),

kvalifikačným, odborným a iným predpokladom pre výkon jej funkcie, a musia byť aj dôkazy

6

viažuce sa k porovnaniu novej organizačnej štruktúre tak, aby boli zrejmé bez ohľadu

na názov pracovného zaradenia, a to z hľadiska kvalifikačného, odborného a iného, ktoré

miesta z hľadiska novej štruktúry je možné stotožniť alebo sú porovnateľné s miestom, ktoré

v štátnozamestnaneckom pomere vykonávala žalobkyňa.

Žalovaný napriek uvedenému právnemu názoru krajského súdu takto nepostupoval,

nezrušil prvostupňové správne rozhodnutie a znovu prejednal odvolanie žalobkyne. Tým

opätovne spôsobil podľa krajského súdu situáciu, kedy je prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu nedostatočne odôvodnené. Z obsahu tohto rozhodnutia nevyplývajú

skutočnosti, ktoré by preukazovali, že rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom.

K zrušeniu rozhodnutia preto krajský súd pristúpil z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3

v spojení s a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k žalovanému 1/ krajský súd konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaný 1/

nie je druhostupňovým správnym orgánom, ktorého rozhodnutie by bolo predmetom

preskúmavania.

III.

Odvolanie žalovaných

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 09.02.2009 (č. l. 155) žalovaní 2/ a 3/

prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadli v celom rozsahu rozsudok prvostupňového

súdu v súlade s a nasl. , z dôvodov ustanovených v

a písm. f)

Predovšetkým uviedli, že z dokladov vzťahujúcich sa k veci a zo súdom vykonaného

dokazovania a s odkazom na ust. § 13 ods. 1 písm. b), § 28 ods. 2, § 29 ods. 4 ako aj § 40

ods. 2 písm. b) možno jednoznačne konštatovať, že pri rozhodovaní

prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu boli splnené zákonné podmienky

skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. b)

7

Ďalej zdôraznili, že v svojom konaní dôsledne uplatňovali apelačný princíp (§ 138

ods. 5 ) ktorý umožňuje napraviť rozhodnutie prvého stupňa, a navyše

poukázali na skorší rozsudok krajského súdu, ktorým neuplatnil svoju právomoc vyplývajúcu

mu z v tom rozsahu, aby zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa.

Takisto poukázali, že krajský súd rozhodol nad rámec žaloby, kedy žalobkyňa

nenamietala ako dôvod na zrušenie žaloby skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného 2/ nebolo

dostatočne odôvodnené.

Záverom vyslovili požiadavku, aby odvolací súd v súlade s rozsudok

krajského súdu zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal ju na náhradu

trov konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku len

„“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (

ods. 1 ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust.

odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v

ods. 2 nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

8

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Žalovaní 2/ a 3/ v svojom odvolaní najmä poukazovali na apelačný princíp

predovšetkým obsiahnutý v , ktorý umožňuje napraviť

rozhodnutie prvého stupňa. Na základe uvedeného ďalej žalovaní 2/ a 3/ vyslovili, že z toho

dôvodu nemožno sa stotožniť s názorom, že odvolací orgán v tomto smere mal postupovať

v rozsahu zákona o správnom konaní. Teda dovolací orgán má právomoc, ktorú používa

v prípade, ak je výrok rozhodnutia v súlade s hmotným právom, zákonnou úpravou, avšak je

potrebné náležité odôvodnenie. V tomto prípade odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového

orgánu potvrdí a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré dôvody ho viedli k jeho

rozhodnutiu.

S uvedenou argumentáciou sa Najvyšší súd nestotožnil.

Podľa v znení účinnom v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia (28.02.2006) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

Z ustanovenia v hore uvedenom znení vyplýva subsidiárna

pôsobnosť o správnom konaní (Správny poriadok) na všetky konania

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru s výnimkou výberových konaní, kvalifikačnej

a nominačnej skúšky, zriaďovania osobitných komisií podľa tohto zákona a pracovnej cesty.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

9

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne krajský súd sa vysporiadal s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu

z 28.02.2006, ak vyslovil, že je nepreskúmateľné. Je celkom irelevantná námietka žalovaných

2/a 3/, že tak učinil bez opory v žalobe, lebo z ustanovenia vyplýva

požiadavka na správne súdy postupom „ex offo“ zrušiť všetky rozhodnutia správnych

orgánov, ktoré boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu a tiež, ak sú

nepreskúmateľné pre:

1. nezrozumiteľnosť,

2. nedostatok dôvodov,

3. neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.

Je nepochybné, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28.02.2006

kritériám uvedených v § 47 ods. 3 správneho poriadku vôbec nevyhovuje a je

nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov.

Najvyšší súd už opakovane v svojich rozhodnutiach (napríklad sp. zn.

a ) vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí

obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; v prípade sporu o ukončení

štátnozamestnaneckého pomeru jasnú a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej

a materiálnej podmienky o neexistencii náhradného miesta, tzn. že priemernému adresátovi je

daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej

vo výrokovej časti.

10

Takéto požiadavky Správny poriadok bez rozlíšenia požaduje nielen od rozhodnutia

odvolacieho ale aj od prvostupňového správneho orgánu. Preto pod pojmom zásada

dvojinštančnosti konania nie je možné rozumieť oprávnenie odvolacieho orgánu,

aby v odvolacom konaní naprával nedostatočné odôvodnenie prvostupňového orgánu,

ale naopak, oprávnenie, kedy nespokojný účastník proti dôvodom „expresis verbis“

vysloveným v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vznáša svoje

odvolacie námietky.

Avšak namiesto hore uvedeného zdôvodnenia a vysvetlenia, prečo v prípade žalobkyne

muselo dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru prvostupňový správny orgán

žalovaný iba doslovne a mechanicky citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia znenie

ust. a odseku 4

Ďalej svoju „citačnú“ časť odôvodnenia zavŕšil stručným textom odôvodnenia:

„Na základe R MO SR č. V-13/2005 o organizačných zmenách Vyššej vojenskej správy

v Banskej Bystrici a územných vojenských správ k 1.1.2006 sa v dôsledku zmeny systemizácie

štátnozamestnaneckých miest v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany SR na rok 2006

rušia štátnozamestnanecké miesta v uvedených sluţobných úradoch. Podľa čl. 5, písm. e)

citovaného rozkazu dochádza uvedeným dňom k reorganizácii Územnej vojenskej správy

Ţilina zníţením tabuľkových počtov zamestnancov. V dôsledku zmeny v systemizácii sa dňom

31.12.2005 ruší Vaše štátnozamestnanecké miesto - funkcia, ktorú ste do t. č. podľa platných

tabuliek počtov ÚVS Ţilina vykonávali. “

Z takéhoto odôvodnenia skutočne nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery

(ako správne uviedol krajský súd), ktoré by mohli žalobkyňu presvedčiť o formálnych

a materiálnych prekážkach brániacich v jej zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere.

Zákon neumožňuje žalovanému takýto postup. Naopak, ako už raz Najvyšší súd

zdôraznil, žalobca sa s týmito právnymi skutočnosťami mal zákonným spôsobom

vysporiadať. Túto svoju povinnosť si však žalovaný nesplnil. Uvedený postup žalovaného je

o to pre Najvyšší súd zarážajúci, lebo už raz krajský súd v svojom zrušujúcom rozsudku

(sp. zn. zo dňa 27.02.2007) upozornil žalovaného na nedostatky v odôvodnení,

a už preto bolo v demokratickej spoločnosti logicky očakávateľné (zásada zákonnosti

11

v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku), že žalovaný vedený týmto právnym názorom bude

venovať odôvodneniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle zvýšenú

pozornosť. Toto sa však nestalo.

Ako už raz Najvyšší súd zdôraznil, žalovaný v rozpore so zásadou spravodlivého

procesu (viď články 2 ods. 2, v spojení s ods. 4 ,

resp. čl. 36 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd) vôbec netrval, aby prvostupňový

správny orgán žalobkyni bližšie naznačil s jasnou väzbou a na základe logických súvislostí

na svoje skôr uvedené skutkové zistenia, poprípade indikoval dôvodnosť svojho úsudku,

prečo je nutné so žalobkyňou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ukončiť odvolaním

za situácie, keď žalobkyňa túto skutočnosť počas správneho konania aktívne spochybňovala.

Najvyšší súd už v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad rozhodnutie

) viackrát zdôraznil, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

na jednej strane sťažuje obranu účastníka proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, lebo mu je

odňatá možnosť poukázať na nesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci,

a na strane druhej sa vytvára prekážka pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, lebo

konajúci súd v dôsledku neexistencie alebo nedostatku úsudkov a logických väzieb medzi

nimi a deklarovanými právnymi závermi nemôže posúdiť ich zákonnosť.

Na základe uvedeného pre Najvyšší súd z ustanovenia § 47 ods. 3 vyplýva záver,

že už v prvostupňovom rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť

jasne, precíznym spôsobom a konkrétnym právnym ustanovením špecifikovaná prekážka,

ktorá bráni prvostupňovému orgánu pokračovať so žalobkyňou v tomto pomere, ale tiež

skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a rovnako jasná odpoveď, aké úvahy

žalobca akceptoval a prečo pri prijímaní svojho odmietavého rozhodnutia.

Najvyšší súd však poukazuje, že v predmetnom odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia žalovaného takéto závery absentovali a tento nedostatok, ktorý môže mať

jednoznačný dopad na zákonnosť samotného rozhodnutia musí súd vykonávajúci správny

prieskum zobrať postupom „ex offo“ na vedomie.

12

Preto Najvyšší súd musí v súlade s krajským súdom konštatovať, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

Najvyšší súd otázku dodržiavania povinnosti riadne a presvedčivo odôvodniť každé

rozhodnutie orgánu štátnej moci odvíja od právnych záverov judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva – najmä rozsudok vo veci García Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999,

podľa ktorého čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane práv a slobôd však nemožno

chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument nespokojného účastníka; súd

sa preto pri zamietnutí žaloby v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia

preskúmavaného orgánu štátu. Iba ak súd, ktorý preskúmava napadnuté rozhodnutie, dospeje

k záveru, že toto rozhodnutie je podrobne odôvodnené tak v časti týkajúcej sa skutkových

zistení, ako aj v časti týkajúcej sa právneho posúdenia veci, potom v zmysle tejto judikatúry

nie je na škodu veci, ak súd iba stručne uvedie, že si osvojuje popis skutkových okolností, tak

ako ich zistil a uviedol vo svojom rozhodnutí správny orgán.

Na základe uvedených záverov Najvyšší súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných

2/ a 3/ ako nedôvodné.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach

sp. zn. , alebo , pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden

relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,

zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Nakoľko žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, o náhrade

trov konania sa mohlo rozhodovať iba vo vzťahu k žalobkyni. Podmienkou pre priznanie

náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie

v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

13

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, ţe ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne tak nekonala a zo spisu nevyplynuli

najvyššiemu súdu žiadne ďalšie výdavky, Najvyšší súd úspešnej žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava podmienok na prepustenie

zamestnanca zo štátnozamestnaneckého pomeru je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi),

v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných

dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 17. augusta 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

14

Ľubica Kavivanovová