Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu : O., so sídlom X., zast.: Mgr.., advokátkou so

sídlom R., proti žalovanému : Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky, so sídlom Námestie Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 05. decembra 2008 č. k. -59, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 05. decembra 2008 č. k. -59 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi k rukám jeho

právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 120,88 €.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 07. júla 2006 č.: 107/2006 minister dopravy, pôšt

a telekomunikácií pod hlavičkou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky zamietol rozklad žalobcu a napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 60/2006-1 zo dňa 26.04.2006 vo veci sprístupnenia

kompletného originálu zmluvy o predaji akcií spoločnosti S., a.s. spoločnosti D., vrátane

všetkých jej príloh a dodatkov, potvrdil (pritom žiadosť o sprístupnenie informácií bola

podaná 10.09.2002).

V svojom rozhodnutí žalovaný objasnil, že základom jeho rozhodnutia bolo zaradenie

požadovanej informácie (tzn. zmluva o predaji akcií spolu s prílohami) pod pojem utajovaná

skutočnosť podľa osobitného zákona v zmysle o slobodnom

prístupe k informáciám (ďalej na účely tohto rozsudku len „“).

Toto zaradenie medzi utajované skutočnosti bolo podľa žalovaného vykonané v súlade

s o ochrane štátneho tajomstva, služobného

tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení v znení

neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“), podľa

ktorého jednou zo základných skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva sú

medzinárodné rokovania a ich príprava vrátane rokovaní o zmluvných dokumentoch, ak to ich

povaha vyžaduje. S prihliadnutím na príslušné ust. oznámenia č. č. ), tiež

a je naďalej oprávnené zaradenie zmluvy

o predaji akcií medzi utajované skutočnosti.

Záverom žalovaný konštatoval, že podľa je zmluva o predaji

akcií zmluvou utajovanou v stupni utajenia „Dôverné“ a obsahuje informácie, ktorých

neoprávnenou manipuláciou by mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných

záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu a tým k jednoduchej ujme

na záujmoch Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nie je možné zmluvu o predaji akcií

zverejniť.

Toto boli hlavné dôvody, ktoré žalovaného viedli k vysloveniu stručne odôvodneného

záveru, že nie je možné vyhovieť žiadosti žalobcu na poskytnutie informácií vo forme

zaslania požadovaného materiálu.

Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal žalobca

na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 13.08.2006.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného

v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo

a po nariadenom pojednávaní podľa dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

S odkazom na , , nariadenia vlády č. 216/2004

Z.z., a § 2 opatrenia krajský súd konštatoval, že sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného,

že v prípade zmluvy o predaji akcií spoločnosti S. a.s. spoločnosti D. ide o výsledok

medzinárodného rokovania, príp. medzinárodnú zmluvu tak, ako to má na zreteli cit.

ustanovenia. Samotné konštatovanie, že zmluvné strany sa dohodli na utajení zmluvy, nemôže

byť podľa krajského súdu dôvodom na nesprístupnenie informácie, ak zároveň nenapĺňa

predpoklady záujmu Slovenskej republiky na jej utajení (štátne tajomstvo).

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 15.01.2009 (č. l. 66) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalovaný vyjadril nesúhlas názorom krajského súdu, že z napadnutého rozhodnutia nie je

zrejmé, aký záujem štátu by mohol byt ohrozený sprístupnením zmluvy a taktiež,

že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené a že správny orgán sa nedostatočne

vysporiadal s námietkami žalobcu.

V úvode žalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a zamietnuť

žalobu. Najmä uviedol, že zmluva požadovaná žalobcom je podľa jeho mienky na základe

(konkrétne ) zmluvou utajovanou so stupňom utajenia „Dôverné“

a obsahuje informácie, ktorých neoprávnenou manipuláciou by mohlo dôjsť k poškodeniu

štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu

a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky.

S odkazom na ust. a , vydal žalovaný Výnos

zo 4. októbra 1996 č. 5680/M-1996, ktorým sa vydáva zoznam skutočností tvoriacich predmet

štátneho tajomstva a zoznam skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva

v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (oznámenie

č. ), a v tomto výnose boli v súlade s časťou II. písm. c) por. č. Prílohy č. l

k Výnosu č. 5680/M-96 výsledky medzinárodných rokovaní v oblasti dopravy, pôšt

a telekomunikácií, schválené zmluvy a protokoly, ak sa na tom zmluvné strany dohodli,

označené za skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.

Zmluva podľa žalovaného bola utajená v zmysle , ktorý bol platný

do 31.10.2001, ako utajovaná skutočnosť tvoriaca predmet štátneho tajomstva – označené

stupňom utajenia „Prísne tajné“. Nadobudnutím účinnosti o ochrane

utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zároveň

zrušený , bol následne prehodnotený stupeň utajenia zmluvy o predaji

akcií zo stupňa utajenia „Prísne tajné“ na stupeň utajenia „Dôverné“. Po nadobudnutí

účinnosti dňom 01.05.2004, ktorým bol zároveň zrušený

, je zmluva o predaji akcií aj naďalej utajovanou skutočnosťou stupňa

utajenia „Dôverné“ a nie je možné ju sprístupniť.

Záverom žalovaný zdôraznil skutočnosť, že zmluvné strany, tzn. Fond národného

majetku Slovenskej republiky, spoločnosť S., a.s., B., spoločnosť D., S. a Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa na utajení zmluvy o predaji akcií

dohodli, má potvrdzovať spoločné písomné prehlásenie zo dňa 10.01.2001.

Z vyjadrenia žalobcu (č. l. 70) zo dňa 10.02.2009 vyplýva, že nakoľko v odvolaní nie sú

obsiahnuté žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd v rozhodnutí nevysporiadal,

nepovažuje žalobca za účelné sa k odvolaniu vyjadrovať po vecnej stránke. Na druhej strane

upozornil na povinnosť ústavne súladného výkladu ustanovení

a nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností,

lebo výklad zastavaný žalovaným by mal zjavne protiústavné dôsledky a preto je neprípustný.

Ďalej žalovaný považuje rozsudok krajského súdu za sa správny, a z uvedeného dôvodu tento

navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

postupom podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie ( ) a po neverejnej

porade dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok

je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov

postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na právne vyhodnotenie

námietky žalovaného, že jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené argumentom o tom,

že zmluva o predaji akcií je predmetom utajovaných skutočností.

Na prvom mieste je Najvyšší súd nútený konštatovať, že v správnom súdnictve konajúci

súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ako aj zákonnosť

jemu predchádzajúceho správneho alebo osobitného konania. Aby súd mohol uvedenú úlohu

splniť, musí byť výrok rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie

je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať.

Preto, ako Najvyšší súd už hore raz konštatoval, najdôležitejšou námietkou vznesenou

žalovaným v tomto súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, je jeho

obrana proti argumentu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Až po vyriešení tejto otázky môže Najvyšší súd pristúpiť k vyhodnoteniu ďalších námietok

žalovaného, ak budú vo svetle dosiahnutých záverov relevantné pre ďalšie konanie (zásada

hospodárnosti správneho súdnictva).

Podľa o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia

správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol

vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,

na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Najvyšší súd, nakoľko predmetná zmluva o predaji akcií mu nebola v rámci doručenia

administratívneho spisu daná k dispozícii, z jej označenia (zmluva je označená ako zmluva

o predaji akcií spoločnosti S., a.s. spoločnosti D.) a okruhu jej zmluvných strán (Fond

národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosť S., a.s., B., spoločnosť D. s domicilom v

S. a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky), sa môže iba

domnievať, že ide o vnútroštátnu zmluvu súkromného práva s medzinárodným prvkom (viď

nemecká zmluvná strana), ktorá by, ak by bola uzavretá podľa slovenského právneho

poriadku, mohla napĺňať znaky obchodného záväzkového vzťahu v zmysle § 261 ods. 2

.

Podľa touto [treťou] časťou zákona sa spravujú

takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou

osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi,

pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných

potrieb.

Navyše, žalovaný mal povinnosť presvedčivo objasniť pri aplikácii právnych pojmov

„medzinárodné rokovania“ a „medzinárodná zmluva“, prečo sa domnieva, že hore uvedená

zmluva o predaji akcií by mala mať predstupeň s prívlastkom „medzinárodný“ a takisto, prečo

má byť takáto zmluva považovaná za medzinárodnú zmluvu, keď takéto označenie právo

spája iba s dokumentmi medzinárodného práva verejného, čo však takáto zmluva, navyše

s evidentným súkromnoprávnym charakterom, nespĺňa.

Žalovaný však takúto zmluvu bez vyslovenia logických záverov iba s odkazom

na ust. označil za utajovanú skutočnosť, a to utajovanú podľa

osobitného zákona, tzn. podľa , pričom pôvodne sa podľa žalovaného

na túto zmluvu o predaji akcií malo vzťahovať ust.

Z.z. v spoj. s časťou II. písm. c) por. č. 2 Prílohy č. l k Výnosu č. 5680/M-96; v tomto prípade

žalovaný operoval textom, že ide o výsledok medzinárodného rokovania v oblasti dopravy,

pôšt a telekomunikácií, prípadne že ide o schválenú zmluvu, ako to majú na zreteli

cit. ustanovenia.

Najvyšší súd už opakovane v svojich rozhodnutiach (napríklad sp. zn.

a ) vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy

o nesprístupnení informácií musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú

argumentáciu; v prípade sporu o poskytnutie informácií argumentáciu o splnení formálnej

a materiálnej podmienky utajenia v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je

daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej

vo výrokovej časti.

Pod pojmom formálnou podmienkou utajenia je nutné rozumieť zaradenie predmetnej

informácie pod konkrétnu položku s uvedením konkrétnej formulácie tejto položky oblasti

utajovaných skutočností, a pod pojmom materiálna podmienka označenia predmetnej

informácie za utajovanú skutočnosť je nutné rozumieť objasnenie, prečo naozaj existuje

potreba chrániť predmetnú zmluvu v záujme Slovenskej republiky a z čoho vychádza

tvrdenie, že Slovenskej republike by mohla byť sprístupnením informácie spôsobená ujma.

Avšak namiesto hore uvedeného zdôvodnenia a vysvetlenia potreby utajovania

požadovanej informácie v záujme Slovenskej republiky a tiež vysvetlenia, prečo

by sprístupnenie informácie malo spôsobiť ujmu na záujmoch Slovenskej republiky, žalovaný

iba doslovne a mechanicky citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia znenie ust. § 2 ods. 1 a 3

písm. c), , vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. , II. časť písm. c) por. č. 2 Prílohy č. l k Výnosu č. 5680/M-96

žalovaného, , vyhlášky Národného bezpečnostného úradu

č. , ktorou si ustanovil zoznam utajovaných skutočností,

a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ,

ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.

Ďalej svoju „citačnú“ časť odôvodnenia zavŕšil stručným textom odôvodnenia: „Zmluva

je utajovanou skutočnosťou, ktorá patrí do oblasti medzinárodných rokovaní a ich prípravy

vrátane medzinárodných rokovaní o zmluvných dokumentoch, ak to ich povaha vyžaduje.

Zmluva je podľa zmluvou utajovanou stupňa utajenia „Dôverné“

a obsahuje informácie, ktorých neoprávnenou manipuláciou by mohlo dôjsť k poškodeniu

štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu

a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nie je

možné Zmluvu zverejniť. “

Z takéhoto odôvodnenia skutočne nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery,

ktoré by mohli žalobcu presvedčiť o formálnych a materiálnych prekážkach brániacich

v sprístupnení ním požadovanej zmluvy o predaji akcií. Zákon neumožňuje žalovanému

takýto postup. Naopak, ako už raz Najvyšší súd zdôraznil, žalobca sa mal s formálnou

a materiálnou podmienkou utajenia informácie zákonným spôsobom vysporiadať. Túto svoju

povinnosť si však žalovaný nesplnil. Uvedený postup žalovaného je o to pre Najvyšší súd

zarážajúci, lebo už raz Najvyšší súd v svojom zrušujúcom rozsudku (1Sž-o-NS 104/03 zo dňa

27.09.2005) upozornil žalovaného na nedostatky v odôvodnení, a už preto bolo

v demokratickej spoločnosti logicky očakávateľné (zásada zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1

Správneho poriadku), že žalovaný vedený týmto pokynom bude venovať odôvodneniu

zvýšenú pozornosť. Toto sa však nestalo.

Preto musí Najvyšší súd prisvedčiť argumentácii žalobcu, že žalovaný v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia iba vo všeobecnej rovine bez potrebnej konkretizácie opakovane

uviedol svoj právny záver, že požadovanú zmluvu nie je možné sprístupniť.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám platí,

že ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je

predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona,

ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením

odkazu na príslušný právny predpis.

Podľa základné skutočnosti tvoriace

predmet štátneho tajomstva sú v oblasti medzinárodných stykov medzinárodné rokovania

a ich príprava vrátane rokovaní o zmluvných dokumentoch, ak to ich povaha vyžaduje.

V hore cit. textu je zakotvená výnimka z poskytovania

informácií spočívajúca v tom, že ak je požadovaná informácia v súlade s právnymi

predpismi označená za určitý typ tajomstva, až potom povinná osoba ju nesprístupní, avšak

musí uviesť jasný odkaz na konkrétny príslušný právny predpis.

Podľa Najvyššieho súdu hore cit. ustanovenie nie je možné vykladať v tom duchu,

že na splnenie uvedenej zákonnej podmienky postačuje, aby správny orgán v svojom

odôvodnení iba odkázal na príslušnú právnu úpravu, tzn. iba formálne oznámil, že na túto

informáciu sa tajomstvo vzťahuje. Ustanovenie v tomto prípade

požaduje nielen uvedenie ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktoré charakterizuje

druh a podmienky zachovania tajomstva brániaceho v poskytnutí požadovanej informácie

(formálna podmienka), ale aj to, či tieto podmienky (materiálna podmienka) v čase požiadania

o zverejnenie informácie stále trvajú a z akých dôvodov, a či sa toto tajomstvo vzťahuje

na celú informáciu alebo iba na jej časť a prečo. Až uvedenie takéhoto odôvodnenia činí

rozhodnutie správneho orgánu v súdnom konaní v zmysle

preskúmateľným.

Preto, ak sa žalovaný, alebo jeho prvostupňový orgán v konaní domnieval, že žalobca

od neho požaduje zverejnenie informácie, na ktorú sa v celosti alebo v jej určitej časti

vzťahuje osobitný zákonný režim utajenia, potom mal túto prekážku ozrejmiť žalobcovi

v svojom odôvodnení s uvedením, ktorá časť informácie je utajovanou skutočnosťou, akému

režimu podlieha a z akých dôvodov je utajená. Iba legálny verejný záujem na utajení určitej

informácie podrobujúci neustálemu skúmaniu trvanie dôvodov, na základe ktorých bola

požadovaná informácia utajená, je ospravedlňujúcim dôvodom, prečo orgán verejnej moci

neumožní naplniť obsah ústavného práva žiadateľa na vyhľadávanie a prijímanie informácií

(gen. , špeciálne a ).

Ako už raz Najvyšší súd zdôraznil, žalovaný v rozpore so zásadou spravodlivého

procesu (viď články 2 ods. 2, v spojení s ods. 4 ,

resp. čl. 36 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd) vôbec bližšie nenaznačil bez jasnej

väzby a logických súvislostí na svoje skôr uvedené skutkové zistenia, poprípade neindikoval

dôvodnosť svojho úsudku, že materiál nie je možné sprístupniť za situácie, keď žalobca túto

skutočnosť v rozklade aktívne spochybňoval.

Najvyšší súd už v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad rozhodnutie

) viackrát zdôraznil, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

na jednej strane sťažuje obranu účastníka proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, lebo mu je

odňatá možnosť poukázať na nesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci,

a na strane druhej sa vytvára prekážka pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, lebo

konajúci súd v dôsledku neexistencie alebo nedostatku úsudkov a logických väzieb medzi

nimi a deklarovanými právnymi závermi nemôže posúdiť ich zákonnosť.

Je preto celkom logické, že aj prostredníctvom svojho

odkazujúceho ust. § 22 ods. 1 ustanovuje nielen základné náležitosti rozhodnutia, ale aj ich

minimálny rozsah v hore uvedenej veci.

Podľa hore citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spoj. s § 18 ods. 2 a § 22

ods. 1 platí, že správny orgán v odôvodnení svojho nevyhovujúceho

rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe uvedeného pre Najvyšší súd z ustanovenia § 47 ods. 3 vyplýva záver,

že v rozhodnutí podľa (tzn. že sa žiadosti o sprístupnenie

informácií nevyhovuje) musí byť jasne, precíznym spôsobom a konkrétnym právnym

ustanovením špecifikovaná prekážka, ktorá bráni žalovanému v sprístupnení celého, resp.

čo len časti požadovaného materiálu, ale tiež skutočnosti, ktoré boli podkladom

na rozhodnutie a rovnako jasná odpoveď, aké úvahy žalobca akceptoval a prečo pri prijímaní

svojho odmietavého rozhodnutia.

Najvyšší súd však poukazuje, že v predmetnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného

takéto závery absentovali a ich celkový rozsah nebolo možné zistiť ani z pripojeného

administratívneho spisu.

Preto Najvyšší súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je

nepreskúmateľné. Navyše, pre Najvyšší súd je prinajmenej prekvapivé, že žalovaný

argumentačne sa snažil zaradiť uvedenú zmluvu o predaji akcií pod ochranu štátneho

tajomstva, hoci podľa niektorých znakov je ju možno viac zaradiť medzi súkromnoprávne

zmluvy, ktorá smeruje k naplneniu súkromného záujmu. Za danej situácie je potom pre štát

oveľa dôležitejšou úlohou jednotlivcom objasniť, prečo nastal stav vhodný pre aplikáciu

ústavnej výnimky, tzn. „opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia

a mravnosti“ ( ).

Na základe hore uvedených skutkových zistení ako aj právnych záverov Najvyšší súd

v medziach dôvodov uvedených žalovaným v jeho odvolaní rozhodol, ako je uvedené

vo výrokovej časti jeho rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť poskytnúť informácie

žiadateľom vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi, ktorý včas

požiadal o náhradu trov tohto konania, vzniklo právo na ich náhradu.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobcu listom z 26.11.2009

v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. vyčíslila

a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. prevzatie a príprava............... 1 úkon práv. pomoci 53,49,-- €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95,-- €

1.1.2. vyjadrenie k odvolaniu............. 1 úkon práv. pomoci 53,49,-- €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 6,95,-- €

tzn. v celkovej sume 120,88-- €

(čo v prepočte činí sumu 3.641,63 Sk)

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o platobných podmienkach

žalovaného sa nachádzajú v súdnom spise.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 03. novembra 2009

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová