Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/81/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: A. S., proti odporcovi: OPÚ v T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. D/2006/00170-6 zo dňa 25. októbra 2006 a č. D 2006/00170-7 zo dňa 25. októbra 2006, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -19 zo dňa 14. marca 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -19 zo dňa 14. marca 2007 z m e ň u j e tak, že rozhodnutia odporcu č. D/2006/00170-6 zo dňa 25. októbra 2006 a č. D/2006/ 00170-7 zo dňa 25. októbra 2006 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd v Trenčíne rozhodnutie odporcu

č. D/2006/00170-6 zo dňa 25. októbra 2006 potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím odporca navrátil navrhovateľovi vlastníctvo k parc. č. X. v kat. úz. B. B. v podieloch uvedených vo výroku rozhodnutia z dôvodu splnenia základných podmienok uvedených v , o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).

Rozhodnutím č. D/2006/00170-7 zo dňa 25. októbra 2006 odporca nenavrátil

navrhovateľovi vlastníctvo k parc. č. X. v kat. úz. B. B. z dôvodu § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ale mu priznal právo na náhradu za pozemky, konkrétne uvedené vo výroku rozhodnutia.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté

rozhodnutia, ktoré spojil na spoločné konanie a konanie, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania, bez pojednávania podľa , čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že rozhodnutia sú v súlade so zákonom a podľa ich potvrdil.

Proti rozsudku navrhovateľ podal odvolanie a v podstate žiadal zmeniť

rozsudok krajského súdu a zrušiť napadnuté rozhodnutia odporcu z dôvodu ich nezákonnosti ako aj z dôvodu závažného procesného pochybenia pri ich doručovaní. Podľa jeho názoru krajský súd svoje rozhodnutie založil na domnienke, že navrho- vateľ žiadal vydať viac pôdy, ako mu podľa zákona patrí. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o parcelu č. X., PK X., kat. úz. B. B. je oprávnenou osobou, nakoľko túto vlastnil 2 jeho otec a z nej nepožaduje vrátiť väčší podiel. Rozloha 449m bol pôvodný majetkový podiel otca navrhovateľa na uvedenej parcele, ktorý navrhovateľ požaduje od štátu vrátiť, a ktorý mu je štát povinný prednostne vrátiť na nezastavanom zostatku pôvodnej parcely, a ak to nie je možné, tak vydaním náhradnej pôdy. Uviedol, že pozemkový úrad postupoval svojvoľným postupom, ktorý nemá oporu v zákone. Svojvoľne vyhlásil, že reštitučný podiel navrhovateľa z nezastavaného 2 zbytku pôvodnej parcely je priamoúmerne nižší, teda namiesto 449m mu bolo 2 vrátené iba cca 136m , nakoľko by inak boli údajne dotknuté práva ostatných vlastníkov pôdy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na nariadenom pojednávaní preskúmal

napadnutý rozsudok v intenciách dôvodov, ktoré boli uplatnené v podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu treba priznať úspech.

Z obsahu administratívnych spisov odporcu súd zistil, že rozhodnutím č.

D/2006/00170-6 zo dňa 25. októbra 2006 odporca rozhodol o navrátení vlastníctva k pozemkom navrhovateľovi. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, kedy si navrho- vateľ uplatnil reštitučný nárok, že pozemky boli pôvodnému vlastníkovi vyvlastnené na základe výmeru Okresného národného výboru B. B., že rozhodnutie bolo vydané na základe PK vl. č. X. s identifikáciou parciel, pričom konštatoval, že boli splnené podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom dané zákonom.

Rozhodnutím č. D/2006/00170-7 zo dňa 25. októbra 2006 odporca rozhodol,

že navrhovateľ je oprávnenou osobou, že sa mu nepriznáva vlastníctvo k pozemkom,

ale sa mu prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej bonite a výmere. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, kedy si navrhovateľ uplatnil reštitučný nárok, že pozemky boli vyvlastnené pôvodnému vlastníkovi, a že navrhovateľ k návrhu priložil identifikáciu parciel. Konštatoval, že boli splnené podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom dané v zákone.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V zmysle tretej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov„ ( až 250s ) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa v spojení s pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnuté na preskú- manie napadnutého rozhodnutia.

Rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam správnych

orgánov nepredstavuje pokračovanie správneho konania, nakoľko súd v predmetnom konaní preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy a zisťuje, či tvrdenie fyzickej osoby, že bola na svojich práva ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, je dôvodné.

Na konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní s uvedenými odchýlkami. Všeobecným predpisom v správnom konaní je (ďalej správny poriadok).

Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú

predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok v ustanovení § 47 upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo.

Správny poriadok rozlišuje jednak obsahové náležitosti a jednak formálne

náležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zákon so zreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia ustanovuje poradie jednotlivých častí v jeho písomnom vyhotovení.

Jednotlivé časti musia byť aj formálne oddelené, aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné.

Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie

vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Preto musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodnutia, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol.

Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie, ktoré plní

niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia.

Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový

stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.

Rozhodovanie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre

nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

V danom prípade odporca v odôvodnení rozhodnutia len stručne uviedol určité

skutkové okolnosti daného prípadu. Chýbajú jednoznačne dôvody a presné uvedenie

skutočností, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní, ak navrhovateľovi z parcely, ktorá je predmetom sporu, priznal iba určitú časť, pričom navrhovateľ žiadal a na to poukazoval, že mu patrí väčšia výmera pozemku. Ide o taký nedostatok rozhodnutia, ktoré súd rozsudkom nemôže nahradiť, lebo súdy v správnom súdnictve v súlade s ustanovením preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Zistiť skutkový stav je povinnosťou správneho orgánu skôr než dôjde k vyhláseniu rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že nie sú

splnené podmienky na potvrdenie ale ani na zrušenie rozsudku krajského súdu a preto podľa zmenil rozsudok krajského súdu tak, že podľa v spojení s . zrušil rozhodnutia správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť.

Správny orgán v novom konaní má postupovať v súlade so správnym

poriadkom, náležite zistiť skutkový stav veci a jeho rozhodnutia musia mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, t.j. obsahové náležitosti. Výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku musia byť aj formálne oddelené, aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Najvyšší súd, keďže zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutia

odporcu a vrátil mu veci na nové konanie, nebude zaujímať názor k námietkam navrhovateľa týkajúcich sa procesného postupu odporcu, zisteniu skutkového stavu, hodnotenia už vykonaných, resp. zadovážených dôkazov, lebo procesné pochybenia odporca môže napraviť, dokazovanie podľa návrhu navrhovateľa môže byť doplnené, vykonané dokazovanie musí zhodnotiť odporca, taktiež sa musí vyrovnať so všetkými námietkami vznesenými aj v odvolaní, preto by hodnotenie dôkazov a zaujatie stanoviska k námietkam navrhovateľa v odvolaní bolo zo strany najvyššieho súdu predčasné a nedostatočné.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné

podľa v spojení s ustanovením a v spojení s rozhodol tak, že zmenil napadnutý rozsudok a zrušil rozhodnutia odporcu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení

s , 250l ods. 2 a a úspešnému navrhovateľovi ich nepriznal, nakoľko ich nežiadal a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Podľa § 250j ods. 6 správny orgán je viazaný právnym názorom súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 16. apríla 2008

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová