Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 40 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (45)I. ÚS 31/2010
PDF · 478.56 KB
No categories available
I. ÚS 31/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť G. B., B., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom
JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2
a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených
v čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09
a jeho uznesením zo 6. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2009
doručená sťažnosť G. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného
práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na osobnú slobodu
podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)
dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009.
1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi „... 12. 2. 2009... bolo vznesené
obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom, podľa § 20,
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, za skutok uvedený v bode č. 15 uznesenia,
sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007 zo dňa 12. 2. 2009...“. Toho istého dňa bol sťažovateľ
zadržaný, obvinený a následne bol podaný návrh prokurátorom na jeho vzatie do väzby.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.
O sťažovateľovom vzatí do väzby rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), „ktorý ma vzal do vyšetrovacej väzby uznesením,
sp. zn. 0 Tp 91/2009, zo dňa 15. 2. 2009, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku,
pričom nevyhovel návrhu prokurátora na moje vzatie do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku, nakoľko nevzhliadol dôvody na moje vzatie do väzby z tohto dôvodu“. Proti
tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť „okamžite po vyhlásení dňa 15. 2. 2009...
ústne do zápisnice... nakoľko som tvrdil a stále tvrdím, že neexistujú... dôvody pre takéto
rozhodnutie“. Pre nevzatie do väzby „podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku
podal aj prokurátor sťažnosť proti uzneseniu o mojom vzatí do väzby... Dňa 24. 2. 2009
predložil prokurátor odôvodnenie svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, sp. zn.
0 Tp 91/09 zo dňa 15. 2. 2009“.
2. Sťažovateľ uviedol: „Môj obhajca po prevzatí obhajoby predložil dňa 14. 2. 2009
písomnú žiadosť vyšetrovateľovi P PZ o nazretie do spisového materiálu, podľa § 69 ods. 1
Tr. poriadku. O tejto žiadosti rozhodol vyšetrovateľ až dňa 16. 2. 2009, keď podľa § 69
ods. 2 Tr. poriadku zamietol nazretie do vyšetrovacieho spisu bez akéhokoľvek konkrétneho
zdôvodnenia.
Po doručení tohto rozhodnutia, podal dňa 2. 3. 2009 vyšetrovateľovi môj obhajca
žiadosť, podľa § 69 ods. 2 Tr. poriadku aby prokurátor urýchlene preskúmal závažnosť
dôvodov zamietnutia nazretia do spisu vyšetrovateľom.
Do dnešného dňa, za chvíľu budú 3 mesiace, nebolo o tejto žiadosti prokurátorom
rozhodnuté!...
Pri začiatku môjho výsluchu pred rozhodnutím o vzatí do väzby dňa 15. 2. 2009
sudcom pre prípravné konanie môj obhajca predložil písomnú žiadosť o nazretie do
spisového materiálu sudcovi pre prípravné konanie podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku - viď
zápisnica o výsluchu zo dňa 15.2.2009, ktorá sa založila do spisu...
Dňa 2. 3. 2009 predložil opakovane podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku môj obhajca
písomnú žiadosť sudcovi pre prípravné konanie o umožnenie nazretia do spisového
materiálu, v ktorom upozornil na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. marca
2004 a Nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 41/01 zo dňa 12. júla 2001, a žiadal
o umožnenie nazretia do spisového materiálu ešte pred rozhodnutím nadriadeného súdu
o sťažnosti proti vzatiu do väzby, aby mohol kvalifikovane odôvodniť sťažnosť proti vzatiu
do väzby, ktorú som podal.
Následne bol som vyzvaný sudcom pre prípravné konanie aby som sa vyjadril
k odôvodneniu sťažnosti prokurátora ohľade môjho nevzatia do väzby z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, bez toho aby podľa § 69 ods. 6 Tr. poriadku mne, alebo môjmu
obhajcovi bolo umožnené nazrieť do spisového materiálu sudcom pre prípravné konanie,
a to ani napriek opakovaným písomným žiadostiam v tomto smere a poukázaním na
porušovanie môjho práva na obhajobu !
Môj obhajca na základe výzvy sudcu pre prípravné konanie sa vyjadril k sťažnosti
prokurátora a zároveň aj odôvodnil moju sťažnosť proti napadnutému uzneseniu, a to
písomným podaním zo dňa 22. 3. 2009, bez toho aby mu bolo umožnené nazrieť do
spisového materiálu súdom prvého stupňa. V uvedenom vyjadrení, odôvodnení sťažnosti tiež
poukázal na tieto skutočnosti a upozornil na porušovanie môjho práva na obhajobu!
Napriek tomu ani do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo
dňa 6. 4. 2009, ktorým rozhodol tento súd ako nadriadený súd o mojej sťažnosti proti vzatiu
do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, ktorú zamietol, a zároveň
o zrušení uznesenia Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0 Tp 91/09, zo dňa 15. 2. 2009,
pričom ho nahradil vlastným uznesením, ktorým rozhodol o mojom vzatí do väzby z
dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/, Tr. poriadku, ani v tomto konaní pred Krajským
súdom v Bratislave, nebol odstránení nedostatok, a nebolo umožnené ani mne, ani môjmu
obhajcovi nazrieť do spisového materiálu! Toto považujem za porušenie môjho práva na
obhajobu , a to zásadným spôsobom!“
3. Sťažovateľ ďalej uviedol:
«Krajský súd v Bratislave, ako nadriadený súd rozhodol o mojej sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. , sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 2. 2009 o mojom
vzatí do väzby, až dňa 6. 4. 2009, pričom jeho uznesenie mne a môjmu advokátovi bolo
doručené, až v mesiaci máj 2009, asi po mesiaci, t. j. celkovo po uplynutí cca, pomaly
3 mesiacov, jedná sa pritom o väzobnú vec. Toto považujem za ďalšie porušovanie môjho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces,
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR.
Môj obhajca písomne, podaním zo dňa 22. 3. 2009 sa vyjadril k sťažnosti
prokurátora a zároveň odôvodnil moju sťažnosť proti napadnutému uzneseniu o vzatí do
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c), Tr. poriadku, dodávam bez toho aby mu bolo umožnené
súdom prvého stupňa alebo nadriadeným súdom nazretie do spisu, napriek jeho písomným
sťažnostiam a žiadostiam zo dňa 15. 2. 2009. 2. 3. 2009, 22. 3. 2009, a nemohol preto ani
kvalifikovane odôvodniť mnou podanú sťažnosť proti vzatiu do väzby. Toto jeho vyjadrenie
a zdôvodnenie sťažnosti pri rozhodovaní o mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby, a sťažnosti
prokurátora pre nevzatie ma do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku na
neverejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave, nebolo ani prečítané. nevyplýva to ani
z odôvodnenia uznesenia o rozhodnutí o väzbe, napriek tomu, že mi bolo umožnené
zúčastniť sa na tomto neverejnom zasadnutí!...
V odôvodnení uznesenia sú uvedené ku sťažnosti prokurátora len vyjadrenia tam
prítomných obhajcov a jedného z obvinených, ale nič o mojom vyjadrení sa, cestou obhajcu
v písomnej forme podanej na súd...
Na základe uvedeného tvrdím, že mi fakticky bolo postupom nadriadeného súdu
odňatá možnosť vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1
písm. b) Tr. poriadku ako ich navrhoval prokurátor, a taktiež možnosť na odôvodnenie
mojej sťažnosti proti vzatiu do väzby, o ktorej sa rozhodovalo na nadriadenom súde zároveň
- viď poučenia uznesení: „Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.“. V tomto
vidím ďalšie porušenie môjho práva ako obvineného na spravodlivý proces, práva na súdnu
a inú právnu ochranu, podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c /Dohovoru a čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.
Nehovoriac o tom, že nadriadený súd Krajský súd v Bratislave, svojím rozhodnutím,
uznesením sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 6. 4. 2009 , ktorým rozhodol o mojej sťažnosti proti
vzatiu do väzby, o sťažnosti prokurátora proti nevzatiu do väzby /po 50 dňoch po podaní,
doručené mi to však bolo a môjmu advokátovi až po uplynutí vyše 60 dní/...»
4. Sťažovateľ navrhol, „aby Ústavný súd... vyslovil vo svojom náleze, že:
1./ Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave - uznesenie, sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa
06. apríla 2009, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu Bratislava I.,
sp. zn. 0 Tp 91/09 zo dňa 15. 02. 2009 a podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa obv.
G. B. berie do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.
poriadku s tým, že väzba sa začína dňom 12. 2. 2009 a v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu
predchádzalo boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa G. B., a to právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť podľa Čl. 5 ods. 3, ods. 4, právo na spravodlivý proces a na obhajobu,
podľa Čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd,
základné ľudské právo a sloboda - právo na osobnú slobodu podľa Čl. 17 ods. 2, odsek 5,
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1, právo na spravodlivý proces a
na prejednanie veci bez prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2, a právo na obhajobu podľa Čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
2./ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 06. apríla 2009 sp. zn.
5 Tpo 22/09 vo vzťahu k sťažovateľovi G. B. sa zrušuje...“.
Sťažovateľ súčasne žiadal priznať primerané zadosťučinenie v sume 15 000 €
a náhradu trov konania v sume 368,55 €.
5. Sťažovateľ k sťažnosti okrem iných písomností pripojil uznesenie okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. februára 2009, vyjadrenie k odôvodneniu prokurátora proti tomuto
uzneseniu a druhostupňové rozhodnutie sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo 6. apríla 2009.
II.
6. Pre účely verifikácie sťažovateľových tvrdení ústavný súd nahliadol do trestného
spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/09, ako aj trestného spisu krajského súdu sp. zn.
5 Tpo 22/09, z obsahu ktorých (vo vzťahu k sťažovateľom tvrdeným skutočnostiam
majúcim spôsobiť porušenie ním označených práv) vyplýva:
6.1 Podľa „zápisnice o výsluchu“ obvineného sťažovateľa z 15. februára 2009 (č. l.
28 až 30), na ktorom sa zúčastnil aj jeho obhajca JUDr. L. F., bol po vykonaní výsluchu
sťažovateľa oboznámený („oboznamuje sa“) obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-
80/BOK-B-2007. Potom bolo vyhlásené uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby, jeho
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Proti uzneseniu podal sťažovateľ aj
prokurátor sťažnosť.
6.2 Na č. l. 33 a 34 súdneho spisu je žiadosť obhajcu sťažovateľa z 15. februára 2009
adresovaná okresnému súdu „... o nazretie do spisového materiálu podľa § 69 ods. 6 Tr.
poriadku“.
6.3 Uznesením (č. l. 57 až 60) sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. februára 2009 bol (spolu
s ďalšími obvinenými) sťažovateľ vzatý do väzby „z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.
por.“. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že „... Obvinený G. B. je trestne stíhaný pre
zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, ako je uvedené v bode 15/ vyššie citovaného uznesenia o vznesení
obvinenia.“ (t. j. uznesenia sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007 z 12. februára 2009, pozn.).
„... Obvinený G. B. nemá žiaden stály legálny zdroj príjmov, je dlhodobo
nezamestnaný, v minulosti bol 4-krát súdne trestaný pre majetkovú i násilnú trestnú činnosť,
v súčasnosti je trestne stíhaný na Okresnom súde Bratislava III pre trestný čin vydierania,
je dôvodne podozrivý, že v rámci hierarchie organizovanej skupiny mal vysoké postavenie,
z doposiaľ zadovážených dôkazov ku skutku v bode 15/ vyplýva, že práve on rozhodoval
o deľbe finančných prostriedkov získaných podvodným predajom bytu.“
Po citovaní § 71 ods. 1 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov, pozn.) „Sudca dospel k záveru, že doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie sa stali, majú znaky
trestných činov... a sú tu v tomto štádiu konania dôvody na podozrenie, že ich spáchali
obvinení.“.
6.4 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
listom (č. l. 133 až 136) sp. zn. IV Gv 5/08 z 24. februára 2009 adresovaným okresnému
súdu odôvodnila svoju sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie z 15. februára
2009 o vzatí do väzby (už uvedenom v bode 6.3). Vo vzťahu k sťažovateľovi navrhla, aby
krajský súd „zrušil uznesenie... a rozhodol vo veci sám a z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b), c)
Tr. por. vzal do väzby G. B..., ktorý bol zadržaný v zmysle § 86 ods. 1 Tr. por...“. Svoj návrh
odôvodnila tým, že „obvinení... sú dôvodne podozriví zo spáchania závažnej skupinovej
trestnej činnosti a táto trestná činnosť predstavuje organizovanú formu sofistikovanej
trestnej činnosti podvodného charakteru, v ktorej konanie každého z obvinených na seba
nadväzuje a je významné z hľadiska dosiahnutia účelu podvodného konania tak, aby sa
takmer vylúčila možnosť jeho odhalenia. Závažnosť konania je daná aj následkom trestného
činu, ktorý... spočíva v porušení vlastníckych práv fyzických osôb, ktoré je chránené nielen
Trestným zákonom, ale aj Ústavou... v čl. 20 ods. 1.“.
6.5 Obhajca sťažovateľa v liste z 2. marca 2009 adresovanom okresnému súdu (č. l.
144 a 145) označenom ako „opakovaná žiadosť o nazretie do spisového materiálu podľa
§ 69 ods. 6 Tr. poriadku“ konštatoval, že „spisový materiál sp. zn. 0 Tp 91/09 týkajúci sa
väzby môjho klienta... sa nachádza t. č. podľa môjho zistenia na krajskom súde...
v súvislosti s vyhotovením rozhodnutí odvolacieho súdu pri prejednaní sťažností
prokurátora o nevzatí do väzby obv. H., Š., obv. N. a obv. R.“. Po citovaní právnych viet
nálezov ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 67/03 a III. ÚS 41/01
uviedol: „... opakovane Vás žiadam, aby ste mi určili termín a miesto, a to ešte pred
rozhodnutím odvolacieho súdu v podanej sťažnosti proti vzatiu do väzby, aby som mal čas
vyjadriť sa k dôkazom, dôvodom väzby, aby som mal čas vyjadriť sa k dôkazom, kde by som
mohol nazrieť do spisového materiálu sp. zn. 0 Tp 91/09, prípadne jeho časti týkajúceho sa
môjho klienta v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 Tr. poriadku.“
6.6 Prílohami tejto opakovanej žiadosti bol list obhajcu sťažovateľa z 15. februára
2009 už citovaný v bode 6.2 a oznámenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, odbor B., oddelenie vyšetrovania B., sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-
B-2007 zo 16. februára 2009 adresované právnemu zástupcovi sťažovateľa (č. l. 148) tohto
znenia:
„V trestnej veci obvinených M. N..., G. B... k Vaším žiadostiam zo dňa 12. 2. 2009
o nazretie do vyšetrovacieho spisu Vám v zmysle § 69 ods. 2 Tr. por. toto právo odmietam,
aby sa zabránilo zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného
stíhania. Poučenie: na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie práva nazerať do spisu týka, je
prokurátor povinný preskúmať závažnosť dôvodov tohto odmietnutia.“
6.7 Na č. l. 196 je „Predvolanie na neverejné zasadnutie o sťažnosti generálneho
prokurátora a obvinených proti uzneseniu Okresného súdu... sp. zn. 0 Tp 91/09 z 15. 02.
2009“ z 1. apríla 2009, o ktorom bol upovedomený sťažovateľ prostredníctvom Ústavu na
výkon väzby B. (fax z krajského súdu adresovaný Ústavu na výkon väzby B. 1. apríla 2009
o 13.46 h), spolu so žiadosťou o predvedenie sťažovateľa na toto zasadnutie „v prípade, ak
sa neverejného zasadnutia chce zúčastniť“.
6.8 Na č. l. 198 je „úradný záznam“ z 1. apríla 2009, podľa ktorého boli obhajcovia
obvinených (aj obhajca sťažovateľa) uvedeného dňa telefonicky upovedomení o termíne
konania neverejného zasadnutia krajského súdu.
6.9 Podľa „zápisnice o neverejnom zasadnutí“ krajského súdu konanom 6. apríla
2009 (č. l. 207 až 209), predmetom ktorého bolo rozhodnúť o sťažnostiach obvinených proti
uzneseniu okresného súdu z 15. februára 2009, sa tohto zasadnutia nezúčastnil sťažovateľ –
„neprítomný, o TNZ upovedomený, prehlásil, že sa nechce neverejného zasadnutia
zúčastniť“, ako aj jeho obhajca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Po podaní správy
(poverenou členkou senátu) „o stave veci, ktorá je predmetom prejednávania“, bolo
udelené slovo na konečné návrhy, ktoré využili na zasadnutí prítomní obhajcovia,
zástupkyňa generálnej prokuratúry a obvinený J. T.
Po porade senátu jeho predsedníčka vyhlásila uznesenie, ktorým bolo zrušené
napadnuté prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k obvineným (vrátane sťažovateľa)
a obvinení boli vzatí „do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b)
písm. c) Tr. por...“. Krajský súd súčasne vyslovil, že sťažnosti obvinených (vrátane
sťažovateľa) sa zamietajú.
6.10 Na č. l. 210 je list okresného súdu zo 6. apríla 2009 doručený krajskému súdu
8. apríla 2009, ktorým v prílohe postúpil vyjadrenie obhajcu sťažovateľa „k odôvodneniu
sťažnosti prokurátora proti uzn. OS BA I zo dňa 15. 2. 2009, doručené tunajšiemu súdu dňa
27. 3. 2009, nakoľko spis tunajšieho súdu Vám bol predložený 26. marca 2009“, ktorého
podstatou je návrh, aby krajský súd „sťažnosť generálneho prokurátora proti napadnutému
uzneseniu... z dôvodu, že som nebol vzatý do väzby aj z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zamietol..., lebo nie je dôvodná“. Taktiež žiadal, aby „na
základe mnou podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu... s ktorým bol vzatý do väzby
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, nakoľko nie sú tieto dôvody mojej väzby
zákonne podložené... aby odvolací súd napadnuté uznesenie... zrušil a mňa z väzby prepustil
na slobodu“.
6.11 Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo 6. apríla 2009 (č. l. 216 až 218)
zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu vo vzťahu k obvineným J. D., G. J.,
sťažovateľovi a J. T. a týchto obvinených vzal do väzby z dôvodov uvedených vo výroku
uznesenia, konkrétne sťažovateľa z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného
poriadku. Krajský súd súčasne zamietol „podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por... sťažnosti
obvinených J. D., G. J., G. B., J. T...“ proti predmetnému uzneseniu okresného súdu.
K zamietnutiu sťažností obvinených v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol:
„Odvolací súd vo vzťahu k sťažnostiam obvinených proti ich vzatiu do väzby v tejto časti
poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa vo vzťahu k väzobným
dôvodom deklarovaným v tomto uznesení stotožňuje.“ (pozri tiež bod 6.3 k odôvodneniu
väzby sťažovateľa okresným súdom).
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia:
a) Uviedol výrok prvostupňového rozhodnutia a podstatné skutočnosti, ktoré viedli
sudcu pre prípravné konanie k jeho právnym záverom, „že dôvody tzv. útekovej
a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. sú determinované osobami
obvinených, obzvlášť závažným charakterom trestnej činnosti pre ktorú sú trestne stíhaní,
za ktorú im v prípade uznania viny hrozia vysoké tresty, jej rozsiahlosťou a napokon aj jej
pokračujúcim charakterom. Obvinený D. je dôvodne podozrivý zo spáchania viacerých
trestných činov, vrátane obzvlášť závažných zločinov s trestnou sadzbou 12 až 20 rokov, za
účelom páchania trestnej činnosti mal založiť organizovanú skupinu a následne riadiť jej
činnosť. Obvinená J. a obvinení T. a A. sú rovnako podozriví zo spáchania obzvlášť
závažných zločinov, ktoré mali spáchať ako členovia organizovanej skupiny, za ktoré
trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu 12 až 20 rokov, čiže v prípade uznania viny im hrozí
vysoký trest. U obvinenej J. je podozrenie, že vyhotovovala dokumenty potrebné k prevodu
vlastníctva k nehnuteľnostiam a vybavovala katastrálne konania. U obvineného T. bolo
zistené, že je bezdomovcom od roku 2002. Obvinený B. nemá žiadny stály legálny zdroj
príjmov, je dlhodobo nezamestnaný, v minulosti bol 4-krát súdne trestaný pre majetkovú
i násilnú trestnú činnosť. Je dôvodné podozrenie, že v rámci hierarchie organizovanej
skupiny mal vysoké postavenie.
Pokiaľ ide o prokurátorom navrhovanú kolúznu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. sudca pre prípravné konanie uviedol, že túto nemohol akceptovať z dôvodu, že neboli
zistené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali snahu obvinených akýmkoľvek
spôsobom pôsobiť na svedkov, spoluobvinených alebo snahu inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie. Rovnako neakceptoval návrh prokurátora pokiaľ
ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvineného T. a A., keďže neboli
zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že budú pokračovať v páchaní
trestnej činnosti...“.
b) Následne oboznámil podstatné časti odôvodnení sťažností obvinených D., J.
a najmä prokurátorky generálnej prokuratúry:
„Z písomného odôvodnenia sťažnosti prokurátorky GP SR vyplýva, že v súvislosti
s nevzatím obvineného D., obvinenej J., obvineného B. a obvineného A. do väzby aj
z dôvodu § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že sudca pre prípravné konanie zrejme u týchto
obvinených vychádzal zrejme zo stanoviska, že pre naplnenie takéhoto dôvodu väzby je
nevyhnutné, aby boli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému konaniu
obvinených pred ich zadržaním, ktoré zjavne smerovalo k ovplyvňovaniu spoluobvinených,
svedkov. Uviedla, že je logické, že takéhoto konkrétneho konania sa ani jeden nemohol
dopustiť, keďže všetci boli zadržaní v jeden deň a bolo vznesené obvinenie. Až v deň
zadržania a doručenia uznesenia o vznesení obvinenia zistili, z akého trestného činu sú
obvinení, a ktoré osoby sú spoločne s nimi obvinené. Vo vzťahu k existencii kolúzneho
dôvodu väzby poukázala na platnú judikatúru NS SR, nález Ústavného súdu SR, z ktorých
vyplýva, že existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby nevyžaduje preukázanie
dokonaného kolúzneho konania obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych
skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu, že obvinený by sa s veľkou
pravdepodobnosťou mohol v prípade ponechania na slobode dopustiť konania kolúznej
povahy...“
c) Svoje skutkové a právne závery odôvodnil krajský súd takto:
„Krajský súd v Bratislave... dospel k záveru, že sťažnosti obvinených dôvodné nie sú,
sťažnosť Generálneho prokurátora SR je sčasti dôvodná.
Krajský súd ako súd odvolací určil v predmetnej trestnej veci neverejné zasadnutie,
na ktorom umožnil účasť všetkým obvineným, ich obhajcom a zástupkyni GP SR. Na
neverejnom zasadnutí odvolacieho súdu bol prítomný iba obvinený J. T., obhajcovia
obvinených J. D. a G. J. a zástupkyňa generálneho prokurátora.
Zástupkyňa Generálneho prokurátora SR na neverejnom zasadnutí predniesla
dôvody sťažnosti v zhode s písomne podanými dôvodmi...
Odvolací súd vo vzťahu k sťažnostiam obvinených proti ich vzatiu do väzby v tejto
časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa vo vzťahu k väzobným
dôvodom deklarovaných v tomto uznesení stotožňuje.
Odvolací súd na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie je však toho názoru, že
v danom prípade existujú dôvody pre kolúznu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
u obvineného D., obvineného B. a u obvinenej J.
Vo vzťahu k tomuto dôvodu väzby u obvinených krajský súd uvádza, že z konanie
obvinených v skutkoch kladeným im za vinu vyplýva, že forma ich účastníctva mala spočívať
v určitej miere aktívnej činnosti. Obvinený D. mal založiť organizovanú skupinu, riadiť jej
činnosť, ktorá mala spočívať v podvodných prevodoch vlastníctva k rôznym
nehnuteľnostiam, u obvinenej J. je dôvodné podozrenie, že mala vyhotovovať dokumenty
potrebné k týmto prevodom, obvinený B. je dôvodne podozrivý, že v rámci hierarchie
organizovanej skupiny mal mať vysoké postavenie, mal rozhodovať o deľbe finančných
prostriedkov získaných podvodným predajom bytu.
Krajský súd v tejto časti prisviedča sťažnostnej argumentácii generálneho
prokurátora a uvádza, že existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby nevyžaduje
preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvinených, ale postačuje preukázanie takých
konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú a dôvodnú obavu, že obvinení
by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohli v prípade ponechania na slobode konania kolúzne
povahy dopustiť. Rozsah a spôsob páchania trestnej činnosti, z ktorej sú dôvodne podozriví
- zahŕňajúc aktívnu účasť v rámci konania skupiny, v ktorej konanie každého jedného člena
má za následok porušenie alebo ohrozenie záujmov chránených trestným zákonom-
odôvodňuje obavu, že v prípade ich ponechania na slobode, vzhľadom i na hrozbu
vyplývajúcu z trestného stíhania, by sa pokúsili pôsobiť na svedkov či spoluobvinených,
prípadne ďalších doposiaľ nestotožnených spolupáchateľov či svedkov, alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie...
Odvolací súd na základe sťažnosti Generálneho prokurátora SR zrušil napadnuté
uznesenie sudcu pre prípravné konanie a rozhodol sám o vzatí obvinených do väzby tak, ako
je to vyššie uvedené.
Krajský súd v Bratislave zároveň zamietol sťažnosti obvinených D., J., B. a T., a to
z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, a z ktorých dôvodov vyhovel sťažnosti prokurátora. Ich
podrobné uvádzanie by bolo formálnym opakovaním dôvodov, pre ktoré rozhodol o vzatí do
väzby obvinených...
Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd na podklade podaných sťažností proti
napadnutému uzneseniu zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“
III.
7. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno
stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon... Do
väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia
súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane
v súlade s konaním ustanoveným zákonom: ... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie
slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné
zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní...
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c) tohoto článku, musí byť ihneď predvedený pred
sudcu alebo... a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania...
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto
minimálne práva... c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného
výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,
ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú...
9. Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, takmer vo všetkých sťažovateľom
uvedených skutočnostiach (pozri body 1 až 3) malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho
základných práv a slobôd najmä postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla 2009 (pozri petit sťažnosti v bode 4). Sťažovateľ
vytýka orgánom činným v trestnom konaní, sudcovi pre prípravné konanie aj krajskému
súdu nevyhovenie jeho žiadostiam „o nazretie do spisového materiálu“, zdĺhavé
rozhodovanie o jeho väzbe, ako aj neexistenciu dôvodov na jeho trestné stíhanie
(„v priebehu doposiaľ vykonaného... vyšetrovania po vznesení obvinenia vo veci na základe
vykonaných dôkazov opakovanými výsluchmi..., bolo toto moje obvinenie od základov
vyvrátené“). V podstate tieto skutočnosti mali spôsobiť namietané porušenie ním
označených základných práv a slobôd. V okolnostiach danej veci ústavný súd predovšetkým
poznamenáva, že predmetom konania všeobecných súdov a napokon aj ich uznesení bolo
rozhodovanie o vzatí sťažovateľa do väzby (resp. o dôvodoch väzby zohľadňujúcich
dovtedy zistený skutkový stav).
III.A
K namietanému porušeniu „práva na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 3, ods. 4... Dohovoru...“, základného práva „na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2,
odsek 5... Ústavy...“ uznesením krajského súdu „sp. zn. 5 Tpo 22/09 zo dňa 06. apríla
2009, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu... sp. zn. 0 Tp 91/09
zo dňa 15. 02. 2009..., že sa obv. G. B. berie do väzby... z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b), c)
Tr. poriadku...“
10. Aj keď sťažovateľ v petite svojej sťažnosti výslovne nenamietal neústavnosť
prvostupňového väzobného rozhodnutia, ústavný súd vzhľadom na už uvedenú
argumentáciu sťažovateľa (o absencii preukázania existencie dôvodov jeho väzby)
považoval za dôvodné zaujať stanovisko k preskúmaniu jeho ústavnosti (pozri bod 1).
11. Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie
rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, o žiadosti o prepustenie z väzby,
o ďalšom trvaní väzby, o zmene dôvodov väzby, o návrhu na predĺženie lehoty väzby
a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby.
Podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
12. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol, a ako z obsahu sťažnosti vyplýva,
túto možnosť aj využil, domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu
okresného súdu z 15. februára 2009, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť a v konečnom
dôsledku aj rozhodol krajský súd (konanie vedené pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a uznesenie zo
6. apríla 2009). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07). Na základe uvedených
skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti smerujúcej proti
postupu a rozhodnutiu okresného súdu konštatuje existenciu dôvodu na jej odmietnutie pre
nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Vychádzajúc z petitu sťažnosti sťažovateľ vidí porušenie svojich práv najmä
v postupe krajského súdu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu
z 15. februára 2009, ktorým bola táto zamietnutá. Podľa tvrdenia sťažovateľa postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 22/09 a jeho uznesením zo 6. apríla
2009 došlo predovšetkým k porušeniu práv zaručujúcich osobnú slobodu podľa čl. 17
14. Z čl. 17 ods. 2 ústavy okrem iného vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi
väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri
rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je
zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať
ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto
konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého
vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti
väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie
na základe abstraktnej úvahy. Podľa judikatúry ústavného súdu je v ustanoveniach čl. 17
ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu obsiahnuté tak právo podať návrh
na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby
a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po
dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, teda práva,
ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (obdobne III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03,
III. ÚS 199/05). Na konanie, predmetom ktorého je súdne preskúmanie zákonnosti väzby
a existencie všetkých jej podmienok, je aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru (m. m.
III. ÚS 227/03). Ústavnosť postupu a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane
ústavnosti dôvodov, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma
však ústavný súd aj z hľadiska garancií vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru (napr.
I. ÚS 100/04, III. ÚS 220/04).
15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, tak ako je už citované
(pozri bod 6.11), je zrejmé, že krajský súd sa zaoberal podstatnými námietkami obvinených,
ktoré uvádzali v písomnom odôvodnení svojich sťažností proti uzneseniu okresného súdu
z 15. februára 2009. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sťažovateľ k ústavnej
sťažnosti nepripojil písomné vyhotovenie svojich námietok proti predmetnému
prvostupňovému rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby a ani v súdnom spise okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 91/09 sa takéto písomné vyhotovenie odôvodnenia jeho sťažnosti nenachádza.
V posudzovanej veci druhostupňový súd nepochybne vyhodnocoval dôvodnosť trestného
stíhania sťažovateľa a dôvody jeho väzby. Krajský súd sa dôsledne zaoberal skúmaním
splnenia formálnych podmienok, ako aj materiálnych podmienok väzby všetkých
obvinených vrátane sťažovateľa. Keďže nezistil pochybenie v postupe a rozhodnutí
prvostupňového väzobného súdu, sťažnosť sťažovateľa, ako aj ostatných obvinených
zamietol.
16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo
skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis
II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu
vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu
predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo
slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,
17. Krajský súd, v právomoci ktorého bolo posúdenie skutkových a právnych otázok
(v rámci druhostupňového konania) relevantných na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa
proti prvostupňovému rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, a tým o jeho ďalšom zotrvaní vo
väzbe, vychádzal zo skutkového a právneho stavu zisteného na základe vykonaného
dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Z dovtedajších výsledkov tohto
dokazovania krajský súd považoval za preukázané, že trestné stíhanie sťažovateľa je
dôvodné („... v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvodné podozrenie, že
obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo proti ním vznesené obvinenie, a že tieto skutky
majú znaky trestných činov pre ktoré bolo vznesené obvinenie. Výsledky dokazovania zatiaľ
nerozptýlili podozrenie o spáchaní trestnej činnosti.“). Krajský súd rovnako poukázal na
skutkové okolnosti pretrvávania väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c)
Trestného poriadku [pozri bod 6.11c)], ktoré v konečnom dôsledku viedli aj k zamietnutiu
sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o jeho vzatí do väzby. Z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu nemožno vyvodiť, že by sa nevysporiadal s právne relevantnými
argumentmi v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obvinených (a aj sťažovateľa), a podľa
názoru ústavného súdu sú tieto odôvodnenia ústavnoprávne akceptovateľné. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti ústavný súd nepovažuje uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 22/09
zo 6. apríla 2009 za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.
18. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne
neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo
dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmietol pre jej
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ mal a aj má
v rámci platnej právnej úpravy trestného konania dostatok účinných právnych prostriedkov
ochrany jeho základných práv a slobôd (vrátane práva na osobnú slobodu) jednak v štádiu
prípravného konania, ako aj v súdnom trestnom konaní (napr. žiadosť o preskúmanie
postupu policajta, rozhodovanie o trvaní väzby, právo obvineného kedykoľvek požiadať
o prepustenie na slobodu, povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, sudcu pre
prípravné konania a súdu skúmať v každom štádiu trestného stíhania či dôvody väzby
trvajú, alebo sa zmenili, povinná obhajoba, dozor prokurátora, predbežné prejednanie
obžaloby, konanie hlavného pojednávania a rozhodovanie vo veci, odvolacie konanie,
konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch), ktorých využitie má prednosť pred
domáhaním sa ochrany ústavnosti podaním sťažnosti ústavnému súdu.
III.B
K namietanému porušeniu „... práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1, právo na spravodlivý proces a na prejednanie veci bez prieťahov podľa čl. 48
ods. 2, právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy“, ako aj „práva na spravodlivý
proces a na obhajobu, podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 pím. c) Dohovoru...“
20. Sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) pri rozhodovaní všeobecného súdu
o väzbe spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia všeobecného súdu (v bode 3
sťažovateľom tvrdené neuvedenie jeho argumentácie v odôvodnení rozhodnutia krajského
súdu) treba ratione materiae subsumovať pod ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru (čl. 17
ods. 2 a 5 ústavy). Porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru neprichádza v takomto prípade do úvahy,
keďže čl. 6 ods. 1 dohovoru sa vzťahuje spravidla na konanie vo veci samej. Ustanovenie
čl. 5 ods. 3 dohovoru (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy) je v prípadoch súdneho konania o väzbe
v pomere špeciality voči generálnemu ustanoveniu čl. 6 ods. 1 dohovoru (čl. 46 ods. 1
a nasl. ústavy; mutatis mutandis I. ÚS 224/03). V súvislosti s namietaním porušenia práva
sťažovateľa na spravodlivý proces ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť uvedenú v bode
15 spočívajúcu v nevypracovaní písomného vyhotovenia sťažnosti proti jeho vzatiu do
väzby (ako to vyplýva z obsahu predmetného trestného spisu, resp. jej nepredloženiu
ústavnému súdu), ktorá (spolu s jeho neúčasťou, ako aj neúčasťou jeho obhajcu na zasadnutí
odvolacieho súdu) nepodporuje (zoslabuje) tvrdenie sťažovateľa o porušení aj týchto ním
označených práv a slobôd vo veci konajúcimi orgánmi štátu.
21. Ústavný súd viazaný petitom sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol v konaní zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol po
jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú. Ústavný súd aj v tomto prípade opätovne poznamenáva, že sťažovateľ má
možnosť domáhať sa účinnej ochrany (aj vo vzťahu k tomuto ním namietanému porušeniu
označených práv) v ďalšom štádiu trestného konania, a to v súdnom konaní vo veci samej.
III.C
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru
22. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 91/2009
zistil, že súdny spis v predmetnej väzobnej veci bol predložený krajskému súdu 30. marca
2009, ktorý o sťažnostiach obvinených a generálneho prokurátora Slovenskej republiky
rozhodol na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2009. Súdny spis bol vrátený okresnému súdu
21. apríla 2009. Druhostupňové rozhodnutie bolo doručené sťažovateľovi 11. mája 2009
a jeho obhajcovi 14. mája 2009. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že
odvolacie konanie v predmetnej väzobnej veci nemožno kvalifikovať ako konanie, ktorého
dĺžka by mohla spôsobiť porušenie označeného práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
III.D
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na obhajobu podľa
čl. 50 ods. 3 ústavy [resp. práva obhajovať sa podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru]
23. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50
ods. 3 ústavy [resp. čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru] je potrebné uviesť, že podľa judikatúry
ústavného súdu sa týmto článkom ústavy všetkým oprávneným osobám zaručuje, že budú
mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju
obhajobu budú môcť predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo
prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej
osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom
tohto práva je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (napr.
II. ÚS 8/96, I. ÚS 140/04). Účelom práva nazerať do spisu (ako súčasti práva na obhajobu)
je poskytnutie príležitosti oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre
rozhodnutie vo veci, a tým aj v plnej miere predložiť súdu vlastnú argumentáciu v záujme
ochrany vlastných práv, najmä pokiaľ ide o konanie vo veci samej (ale tiež aj v konaní
o zákonnosti väzby). Naplnenie práva na súdnu previerku zákonnosti v trestnom konaní
predpokladá okrem iného aj rešpektovanie procesných oprávnení sťažovateľa v konaní pred
súdom (napr. práva nazerania do spisov zaručeného v § 69 ods. 2 Trestného poriadku,
analog. aj podľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku), v ktorom sa skúma zákonnosť a najmä sa
rozhoduje o vine a treste (III. ÚS 163/03).
24. V posudzovanej veci sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na obhajobu
z dôvodu neumožnenia jeho obhajcovi, aj napriek opakovaným žiadostiam, nahliadnuť do
súdneho spisu. Z obsahu sťažnosti, ale najmä zo súdneho spisu sp. zn. 0 Tp 91/08 vyplýva,
že:
- Prvú písomnú žiadosť o nazretie do trestného spisu predložil obhajca
vyšetrovateľovi 12. februára 2009. Túto žiadosť vyšetrovateľ zamietol 16. februára 2009,
pričom sťažovateľa poučil o právach prokurátora preskúmať jeho rozhodnutie.
- Obhajca sťažovateľa bol 15. februára 2009 po výsluchu sťažovateľa pri jeho vzatí
do väzby oboznámený s obsahom vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-80/BOK-B-2007.
- Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal dňa 2. 3. 2009 vyšetrovateľovi môj
obhajca žiadosť podľa § 69 ods. 2 Tr. poriadku, aby prokurátor urýchlene preskúmal
závažnosť dôvodov zamietnutia nazretia do spisu vyšetrovateľom“. Ústavný súd
poznamenáva, že predmetná písomnosť nebola pripojená k sťažnosti a ani nebola súčasťou
predmetného súdneho spisu. Sťažovateľ taktiež neuviedol, či a akou formou sa domáhal
odpovede orgánmi prokuratúry na tieto jeho námietky.
- Obhajca žiadosťami z 15. februára 2009 a 2. marca 2009 adresovanými okresnému
súdu žiadal o umožnenie nazrieť do súdneho spisu (pozri bližšie body 6.1 až 6.6).
25. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci zákonnú úpravu tvorí
Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov),
ktorého relevantnými v okolnostiach danej veci sú najmä jeho § 69 ods. 1, 2, 3 a 6 a § 230.
Podľa § 69 ods. 1, 2, 3 a 6 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený... majú
právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní..., robiť si z nich výpisky
a poznámky... Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo
odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene
preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1
zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je
nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva
nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po tom, čo boli upozornení na
možnosť preštudovať spisy (ods. 1). V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní
môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov
odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo
podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania (ods. 2). Tomu, kto má právo byť
pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému
a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní
pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi,
poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom (ods. 3). Rovnaké práva ako orgán
činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci
svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe
pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého
spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť na nazretie
obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy,
na ktoré sa podľa § 71 až § 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada (ods. 6).
Podľa § 230 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor v rozsahu oprávnení daných
mu príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, resp. zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
26. Ústavný súd poukazujúc na platnú právnu úpravu a tiež na zistené skutočnosti
konštatuje, že sťažovateľ mal platným právnym poriadkom poskytnutý dostatočný priestor
na realizáciu svojho práva na nahliadnutie do spisu, ku ktorému však doteraz nedošlo aj
jeho vlastným pričinením. (Pozri tiež argumentáciu k odmietnutiu sťažnosti v súvislosti
s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie, t. j. možnosť domáhať sa
účinnej ochrany v súdnom konaní vo veci samej). Vychádzajúc zo skutočnosti, že
posudzovaná vec bola v štádiu prípravného konania, mohol sťažovateľ aktívnejšie využiť
oprávnenia dané mu Trestným poriadkom, najmä domáhať sa hoci aj opakovaným
podnetom ingerencie prokurátora, prípadne podať sťažnosť na postup sudcu podľa
príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Aj keď postup orgánov činných v trestnom konaní
a vo veci konajúcich súdov (napr. sťažovateľom tvrdeným nerozhodnutím prokurátora
o jeho námietkach proti zamietnutiu jeho žiadosti o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu,
nereagovaním sudcu pre prípravné konanie na jeho žiadosti o nahliadnutie do súdneho
spisu, oneskorené predloženie jeho stanoviska k sťažnosti prokurátora odvolaciemu súdu)
nemožno posudzovať za plne zodpovedajúci zákonným ustanoveniam zabezpečujúcim
realizáciu práva na obhajobu, vzhľadom na už uvedené skutočnosti (podielu samotného
sťažovateľa) ústavný súd konštatuje, že postup vo veci konajúcich orgánov štátu nemožno
považovať za taký postup, ktorého intenzita by spôsobila porušenie sťažovateľovho práva
na obhajobu.
27. Keďže ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti nezistil príčinnú
súvislosť medzi postupom krajského súdu a sťažovateľom namietaným porušením
základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c)
dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
III.E
28. V závere ústavný súd poznamenáva, že trestné konanie od svojho začiatku až po
jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na
ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05,
IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako
súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci
ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj
všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
29. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže obvinený... uvádzať okolnosti,
navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj
počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom...
Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu
plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné
konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby
trvajú, alebo či sa zmenili...
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať
o prepustenie na slobodu...
30. Ďalšie procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných
v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú
z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor
prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné
prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej
hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku. Taktiež zákon o prokuratúre
umožňuje (§ 31 a nasl.) domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov
v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu vrátane možnosti žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
31. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že
až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný
súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania
predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv
a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa Trestného poriadku
aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov ako zabezpečiť
nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje
k záveru, že boli porušené. Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa
konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli
súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných
skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov
prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa
týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola
v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru, že ďalším možným
dôvodom odmietnutia sťažovateľovej sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu
konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,
32. Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako
obvinenému, resp. obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na
obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd
garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom
konaní a všeobecných súdov v jeho trestnej veci.
33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
rozhodovať aj o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2010