Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)III. ÚS 41/01
PDF · 353.6 KB
No categories available
III. ÚS 41/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky po verejnom ústnom pojednávaní konanom
dňa 28. júna 2001 a na neverejnom zasadnutí dňa 12. júla 2001 v senáte zloženom
z predsedu J. B. a zo sudcov E. B. a Ľ. D. vo veci podnetu F. Ch., t. č.
v Nápravnovýchovnom ústave D. n. V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H.,
ktorým namieta porušenie svojho práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 787/00
p o r u š i l základné právo F. Ch. podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
tým, že nezabezpečil, aby F. Ch. mohol nahliadnuť do spisu Okresného súdu v Žiari
nad Hronom sp. zn. 1 T 301/00 a obstarať si kópie časti tohto spisu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa
9. marca 2001 doručený podnet F. Ch., toho času vo výkone trestu odňatia slobody
v Nápravnovýchovnom ústave D. n. V. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. J. Č., H., v ktorom namieta postup v jeho trestnej veci a porušenie
svojich základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“).
Navrhovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu
vyšetrovania Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresný úrad
vyšetrovania“) sp. zn. OÚV-364/99 z 21. júna 2000 bol obvinený a bolo proti nemu
začaté trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 a § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a iné.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 1 T 301/00 zo 4. októbra 2000 bol uznaný za vinného z trestného činu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 a § 249a ods. 1 a 2 Trestného zákona a z trestného činu lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do
prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 787/00
uznesením z 28. novembra 2000 podľa § 256 Trestného poriadku zamietol.
Porušenie svojich práv vidí navrhovateľ v tom, že v priebehu celého konania
navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré mali potvrdiť jeho obhajobu. Ani jeden
z konajúcich orgánov jeho práva podávať návrhy na doplnenie dokazovania
nerešpektoval.
Navrhol napríklad opoznanie jeho hlasu svedkami, avšak vyšetrovateľ jeho
návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.
Okresný prokurátor mu sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol a podal
obžalobu.
Podobne sa snažil, aby okresný súd predbežne prerokoval obžalobu a vrátil vec
na doplnenie vyšetrovania na vykonanie dôkazov, ktoré sám v prípravnom konaní
navrhol.
Takisto neúspešne žiadal o doplnenie dokazovania tak na hlavnom pojednávaní,
ako aj odvolaním na krajskom súde.
Navrhovateľ tiež uviedol, že nebol riadne oboznámený s výsledkami
vyšetrovania a predseda senátu mu neumožnil vyhotoviť opis zápisnice z hlavného
pojednávania a nebolo mu umožnené ani vyhotoviť kópiu spisu.
Podľa názoru navrhovateľa došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl.
48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.
Navrhovateľ tvrdí, že postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo
zásadným spôsobom porušené jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom a nebolo mu umožnené účinne sa v trestnom konaní obhajovať. V závere
podnetu navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „zamietnutím navrhovaného
dokazovania zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Žiari nad Hronom,
Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom, Okresného súdu v Žiari nad Hronom
a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj neumožnením preštudovať vyšetrovací
spis po skončení vyšetrovania vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ SR
v Žiari nad Hronom a neumožnením nahliadnuť do trestného spisu Okresného súdu
v Žiari nad Hronom a následnými rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari nad Hronom
a Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu ústavného práva F. Ch., na
obhajobu zaručeného v článkoch 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a 50 ods. 3
Návrh zo dňa 7. marca 2001 nespĺňal náležitosti ustanovené v § 20 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), preto bol navrhovateľ vyzvaný
na jeho doplnenie.
Na základe výzvy zo dňa 5. apríla 2001 zástupca navrhovateľa podaním
doručeným ústavnému súdu dňa 20. apríla 2001 a navrhovateľ podaním doručeným
dňa 23. apríla 2001 podnet doplnili, pričom doložili aj dôkazový materiál, ktorý je
v prílohe spisu.
Okresný súd predložil spis sp. zn. 1 T 301/00 vo veci navrhovateľa F. Ch.
a spol.
Navrhovateľ bol vyzvaný, aby návrh spresnil a označil, proti komu smeruje,
a aby doložil dôkazy, ktoré v podnete uvádza.
V doplnenom vyjadrení navrhovateľ popísal postup vo svojej trestnej veci,
pričom uviedol, že sa necíti byť vinným. Uviedol, že vyšetrovateľ postupoval
v rozpore s Trestným poriadkom, keď napriek jeho výpovedi o neuznaní viny mu
vzniesol obvinenie. Priznanie vykonal pod vplyvom svojho ustanoveného obhajcu,
ktorý tým porušil ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného poriadku. Žiadal o vyhotovenie
odpisu časti spisu, na čo nedostal žiadne vyjadrenie ani požadovanú zápisnicu. Ďalej
popísal nedostatky prípravného konania, ktoré podľa neho viedli k nesprávnemu
súdnemu rozhodnutiu.
Zástupca navrhovateľa doplnil vo vyjadrení podnet tak, že ako subjekty
porušujúce základné práva a slobody jeho mandanta označil krajský súd, okresný súd,
Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) a okresný
úrad vyšetrovania.
Uviedol, že v prípravnom konaní navrhol vykonanie dôkazov, ktoré mali
potvrdiť jeho nevinu. Tento dôkaz navrhol vykonať dňa 10. augusta 2000.
Vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania návrh na doplnenie vyšetrovania podľa
ustanovenia § 166 Trestného poriadku zamietol napriek tomu, že bol podaný v súlade
s právami obvineného podľa ustanovenia § 33 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku
a právom obhajcu v trestnom konaní podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného
poriadku.
Dňa 25. augusta 2000 podal žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
prokurátorom, v ktorej opätovne navrhol vykonanie dôkazov. Ani tento dôkazný návrh
nebol zo strany okresnej prokuratúry akceptovaný.
Podaním z 12. septembra 2000 predložil sudcovi okresného súdu vyjadrenie
k predbežnému prerokovaniu obžaloby a navrhol, aby vec vrátil prokurátorovi na
došetrenie s pokynom na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol už v prípravnom konaní.
Túto žiadosť opakoval aj na hlavnom pojednávaní dňa 4. októbra 2000. Aj tieto
návrhy boli zamietnuté, čo dokumentuje aj zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa
4. októbra 2000.
Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazov aj v odvolacom konaní na krajskom
súde, čo dokazuje kópiou podaného odvolania.
Skutočnosť, že nebol zákonným spôsobom riadne a včas upozornený na
možnosť preštudovať spis, je možné zistiť len zo spisu sp. zn. 1 T 301/00.
Rovnako len zo zápisnice z hlavného pojednávania je možné zistiť, že podal
predsedovi senátu žiadosť o vyhotovenie zápisnice z hlavného pojednávania. Táto
žiadosť bola zamietnutá, preto podaním z 23. októbra 2000 požiadal o možnosť
nahliadnuť do trestného spisu a vyhotoviť kópie z neho. Ani tejto žiadosti nebolo
vyhovené.
Z týchto dôvodov trvá na tom, že jeho právo na obhajobu nebolo dodržané.
Ako dôkazný návrh predložil:
- prípis vyšetrovateľovi okresného úradu vyšetrovania zo dňa 10. augusta 2000
(a kópiu doručovacej knihy, že tento prípis bol expedovaný 11. augusta 2000),
- prípis zo dňa 25. augusta 2000 adresovaný okresnej prokuratúre (expedovaný
25. augusta 2000),
- prípis zo dňa 12. septembra 2000 (expedovaný 13. septembra 2000) okresnému
súdu,
- prípis zo dňa 23. októbra 2000 (expedovaný 23. októbra 2000), ktorým žiada
okresný súd o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií zápisníc z jeho
výsluchov,
- oznámenie o zamietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania sp. zn. OÚV-381/99
zo 17. augusta 2000,
- žiadosť okresnej prokuratúry zo dňa 7. septembra 2000 o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa,
- rozsudok okresného súdu vo veci sp. zn. 1 T 301/00 zo dňa 4. októbra 2000,
- uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 To 787/00 zo dňa 28. novembra 2000.
Ústavný súd dňa 27. apríla 2001 uznesením č. k. III. ÚS 41/01-21 prijal podnet
navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy v konaní
vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 9 To 787/00 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej
časti podnet odmietol.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde bolo vyžiadané sudcom
spravodajcom vyjadrenie krajského súdu.
Z vyjadrenia krajského súdu doručeného ústavnému súdu dňa 7. júna 2001
vyplýva, že spisový materiál bol súdu spolu s predkladacou správou doručený
dňa 10. novembra 2000 z dôvodu podaného odvolania obžalovanými M. H.
a navrhovateľom proti rozsudku okresného súdu zo dňa 4. októbra 2000.
V rámci konania pred odvolacím súdom ani obhajca a ani navrhovateľ ústne ani
písomne neuplatnili svoje právo nahliadnuť do spisu. Pokiaľ by tomu tak bolo, v spise
by sa o tom nachádzal úradný záznam, z ktorého by bolo zistiteľné, kde kedy a v akom
časovom rozsahu im bol daný spisový materiál k nahliadnutiu.
Je pravdou, že v spise je protokolovaná žiadosť navrhovateľa o nahliadnutie do
spisu pod č. listu 308, predmetnú žiadosť z 23. októbra 2000 formuloval jeho obhajca
a adresoval ju okresnému súdu. Predmetná žiadosť bola prvostupňovému súdu
doručená 24. októbra 2000, t. j. v čase, keď sa spisový materiál nachádzal ešte na
tamojšom súde. Či bolo tejto žiadosti vyhovené do dňa 8. novembra 2000, keď bol
spis odoslaný s predkladacou správou odvolaciemu súdu, nie je známe.
Keďže v spise sa o tom nenachádza úradný záznam, možno len predpokladať,
že žiadosť nebola akceptovaná zo strany predsedu senátu prvostupňového súdu.
Jednoznačne sa to vylúčiť nedá. Navyše, žiadosť nie je podpísaná navrhovateľom, ale
iba jeho obhajcom, ktorému mohlo byť kedykoľvek do 8. novembra 2000 umožnené
nahliadnuť do spisu v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 Trestného poriadku. Na
odstránenie týchto nejasností by bolo vhodné obrátiť sa priamo na sudcu, ktorý vo veci
rozhodoval.
Faktom ale ostáva, že ani obžalovaný a ani jeho obhajca v rámci odvolacieho
konania netrvali na vyhovení spomenutej písomnej žiadosti. Preto obhajcovi ani
obžalovanému nebol daný spisový materiál k nahliadnutiu.
Krajský súd v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde netrval
na ústnom pojednávaní.
Predseda senátu nariadil termín verejného ústneho pojednávania na deň 28. júna
2000 o 14.00 h v budove Krajského súdu v Košiciach.
Na verejnom zasadnutí sa zúčastnil navrhovateľ (bol predvedený
z Nápravnovýchovného ústavu D. n. V.) a jeho zástupca JUDr. J. Č., advokát z H.
Predseda krajského súdu upovedomenie o verejnom zasadnutí obdržal dňa 12. júna
2001, ale na zasadnutí za tento súd nebol nikto prítomný.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že k podaniu podnetu na začatie konania pred
ústavným súdom podnecovateľa viedla na podanie tohto návrhu tá skutočnosť, že
v priebehu konania, ktorého výsledok napádali, nadobudol presvedčenie, že došlo
k porušeniu jeho ústavou zaručených práv a slobôd.
Pokiaľ ide o ústavné právo na obhajobu, je navrhovateľ toho názoru, že toto
ústavné právo nemožno obmedzovať len na samotné právo podnecovateľa v trestnom
konaní ako obvineného na to, aby sa mohol vyjadrovať k predmetu obvinenia,
prípadne navrhovať dôkazy alebo sám sa obhajovať, prípadne využiť svoje právo
stanovené v Trestnom poriadku zvoliť si obhajcu.
Je toho názoru, že účelom tohto ustanovenia ústavy je poskytnúť obvinenému
možnosť, aby sa bránil všetkými možnými dostupnými prostriedkami obvineniam,
že spáchal trestný čin.
Tvrdí, že čl. 50 ods. 3 ústavy zakotvuje dodržanie všetkých práv obvineného
a obžalovaného v priebehu celého trestného konania, ktoré majú za následok alebo ich
využitie má za následok dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia vo veci. Je nesporné,
že čl. 50 ods. 3 ústavy bol premietnutý do mnohých práv obvineného a obžalovaného,
ktoré sú uvedené v Trestnom poriadku, a práve svojím návrhom na začatie konania
uviedli konkrétne skutočnosti, v ktorých teraz už odsúdený navrhovateľ vidí porušenie
tohto jeho základného práva na obhajobu.
Nie je ich zámerom dokázať, že by porušením ústavných práv odsúdeného
došlo k určitému nespravodlivému, prípadne nezákonnému rozhodnutiu o veci samej.
Tvrdia však, že v prípade dodržiavania jeho ústavných práv na obhajobu by bolo
možné v konečnom dôsledku privodiť pre neho aj iné rozhodnutie vo veci, pretože
takéto rozhodnutie vo veci samej nemožno vylúčiť.
Uviedli, že v súlade s ustanovením § 2 ods. 2, 4 a 5 Trestného poriadku sú
v tomto určitým spôsobom zahrnuté základné princípy trestného konania, ktoré v ňom
odzrkadľujú aj čl. 50 ods. 3 ústavy.
V ustanovení § 33 ods. 1 Trestného poriadku sú zakotvené podstatné práva
obvineného brániť sa v priebehu trestného konania. Postupom krajského súdu boli
tieto práva obvinenému odňaté, a teda došlo k ich porušeniu. Toto porušenie práv
navrhovateľa vidia najmä v tom, že v priebehu trestného konania neboli dodržané
ustanovenia, ktoré majú za následok doručovanie určitých predvolaní, aj keď je
zrejmé, že určitý záznam sa v trestnom spise nachádza, neboli dodržané procesné
postupy na to, aby boli písomnosti riadne doručené a obvinený a obhajca by boli
riadne upovedomení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis.
O takejto možnosti neboli pri výsluchu, tak ako je to konštatované jednak
v zápisnici o oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani upovedomení pri výsluchu,
ktorý predchádzal oboznámeniu.
Keďže obvinený nemal možnosť nahliadnuť do spisu do jeho skončenia, teda sa
zákonným spôsobom oboznámiť s výsledkami vyšetrovania, požiadal okresný súd
o túto možnosť. Využil svoje právo dané mu ustanovením § 65 ods. 3 tretej vety
Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že v konaní pred súdom nemožno odoprieť
nazretie do spisov obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich
splnomocnencom. Už v tomto štádiu pociťovali určitú nespravodlivosť pri dodržiavaní
práva na obhajobu, listom požiadali predsedu senátu o nahliadnutie do spisu. Žiadali
o nahliadnutie do spisu, aby im bol stanovený termín na toto nahliadnutie, prípadne
aby im umožnil využitie práva podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Trestného poriadku
nahliadnuť do spisu, robiť si z neho výpisky, poznámky a obstarať si na svoje trovy
kópie spisov a ich častí. Táto žiadosť však ostala bez odpovede. Na túto skutočnosť
poukazovali aj v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozsudku. Porušenie práva
obhajoby považovali za podstatné, ktoré zabránilo riadnej obhajobe.
Priznanie navrhovateľa pri prvých úkonoch pred vyšetrovateľom nezbavovalo
orgány činné v trestnom konaní vykonať všetky dôkazy na to, aby skutočne vina bola
jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázaná, a to aj z dôvodu, že v trestnom
spise sa nachádzali dôkazy, ktoré spochybňovali jeho zavinenie. A to práve z toho
dôvodu, ako navrhovateľ tvrdil, že v čase prvotných výsluchov bol pod vplyvom
alkoholu, a teda si nepamätal presne všetky okolnosti prípadu, najmä všetky tie
tvrdenia, ktoré použil v rámci výsluchu ako obvineného, preto považoval za potrebné
využiť svoje právo a nahliadnuť do spisu.
Toto mu nebolo umožnené ani pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani
na začiatku hlavného pojednávania pred prvostupňovým súdom a v konečnom
dôsledku ani pred začiatkom verejného zasadnutia o jeho odvolaní.
Súdy tak postupovali napriek tej skutočnosti, že v podanom odvolaní žiadali
o možnosť nahliadnutia do spisu a vyhotovenia kópií spisov.
V tejto súvislosti je zaujímavý ten fakt, že prvostupňový súd až v máji 2001
reagoval na ich žiadosť o nahliadnutie do spisov argumentáciou, že sa nahliadnutie
nemôže uskutočniť, lebo spis sa u nich nenachádza. Z uvedených dôvodov žiadajú,
aby bolo rozhodnuté, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu ústavného práva
navrhovateľa podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.
Na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadrili k skutočnostiam uvedeným
v správe sudcu spravodajcu, zástupca navrhovateľa uviedol, že by sa rád vyjadril
k úradným záznamom vyšetrovateľa dotýkajúcim sa predvolania na oboznámenie
s výsledkami vyšetrovania.
K tejto otázke sa nemohol vyjadriť v konaní pred všeobecným súdom, pretože
mu nebol poskytnutý spis a o ich existencii sa dozvedel až z uznesenia o prijatí
podnetu ústavným súdom.
Sú toho názoru, že písomnosti majú byť doručované, pokiaľ ide o určovanie
termínov rôznych vyšetrovacích úkonov a v tomto prípade aj o určenie termínu na
oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.
Zástupca navrhovateľa nevidí dôvod, prečo by sa nezúčastnili práve
oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, keď sa zúčastnil všetkých vyšetrovacích
úkonov po prevzatí obhajoby.
K vyjadreniu krajského súdu k prijatému podnetu uviedli, že ak žiadali okresný
súd v závere ich žiadosti o to, aby im umožnil nahliadnuť do spisu, túto skutočnosť
zdôraznili aj do odvolania. Na prvostupňovom súde navrhovateľ formuloval žiadosť,
že chce nahliadnuť do spisu, je však chybou, že netrvali na protokolácii do zápisnice
z hlavného pojednávania.
Na otázku predsedu senátu, či okresný alebo krajský súd neumožnili
navrhovateľovi nahliadnuť do spisu buď tak, že by ho dali predviesť z väzby na súd,
alebo vykonali toto oboznámenie vo väzbe a tam mu dali spis preštudovať, zástupca
navrhovateľa uviedol, že takýto procesný postup nebol využitý zo strany ani jedného
z oboch súdov. Na otázku člena senátu, že pokiaľ ide o vykonanie hlavného
pojednávania v Žiari nad Hronom a protokolácia o týchto návrhoch sa v zápisnici
nenachádza, či boli podané, zástupca navrhovateľa uviedol, že sa snažil vysvetliť
senátu vec na začiatku hlavného pojednávania a keďže protokolácia nebola vykonaná
a cítili ujmu na právach, písomne požiadali o možnosť nahliadnutia do spisu. Na
otázku predsedu senátu na priebeh verejného zasadnutia na krajskom súde, vzhľadom
na predchádzajúcu žiadosť o nahliadnutie do spisov, zástupca navrhovateľa uviedol, že
každý odvolací senát má iný postup. Tento senát vyžaduje od procesných strán
prednesenie záverečného návrhu, čo predstavuje dosť úzky priestor pre poukazovanie
na procesné vady, pretože zaujíma ten názor, že mali dosť času to napísať do
písomných dôvodov odvolania. Pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, ten chcel pri
záverečnom návrhu zasa možno pre členov senátu nezmyselne nahliadnuť do spisu.
Tým začal a potom sa jednoducho pripojil k návrhu svojho obhajcu.
Navrhovateľ vo svojom prednese zdôraznil, že napísal sťažnosť na
vyšetrovateľa okresnému prokurátorovi, že nemal možnosť oboznámiť sa so spisom.
Neskôr napísal krajskému prokurátorovi a napokon ústavnému súdu. Žiadal
o nahliadnutie do spisu predsedu senátu okresného súdu, čo mu predseda senátu
zamietol. Potom napísal žiadosť o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, čo mu tiež
nebolo umožnené. Potom ako odsúdený v priebehu dvoch mesiacov napísal žiadosť
o vyhotovenie fotokópie zápisnice z hlavného pojednávania, na čo mu sudca odpísal,
že kópie z trestného spisu sa nevyhotovujú a že spis nie je dosiahnuteľný.
II.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 301/00 vyplýva, že navrhovateľ bol
rozsudkom zo dňa 4. októbra 2000 uznaný za vinného z trestného činu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 k § 249a ods. 1 a 2 Trestného zákona a z trestného činu lúpeže
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so
zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré krajský súd
podľa ustanovenia § 256 Trestného poriadku zamietol uznesením sp. zn. 9 To 787/00
z 28. novembra 2000.
Z predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľ od prvého výsluchu dňa 21. júna
2000 mal ustanoveného obhajcu. Bol vypočutý dňa 21. júna 2000, ale odmietol
vypovedať bez prítomnosti obhajcu, preto bol výsluch znovu vykonaný toho istého
dňa o 17.45 h za prítomnosti obhajcu (č. listu 68 a nasl.). Obhajca sa zúčastnil
výsluchu na polícii a aj pri rozhodovaní o väzbe na okresnom súde.
Na č. listu 231 spisu sa nachádzajú dôkazné návrhy obhajcu, kde navrhol
vykonanie konfrontácie na odstránenie rozporov vo výpovediach so spoluobvineným
navrhovateľa M. H. a ďalej navrhol vypočuť svedkov a vykonať rekogníciu, aby
svedkovia mohli opoznať osobu, ktorá mala vykonať skutky, za ktoré je navrhovateľ
trestne stíhaný, a to opoznanie hlasu obvineného.
Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím podľa ustanovenia § 166 ods. 1
Trestného poriadku, ktoré sa nachádza na č. listu 232 spisu. Návrh na preskúmanie
vyšetrovacieho spisu prokurátorom sa v trestnom spise nenachádza (podľa spisového
poriadku prokuratúry je zrejme súčasťou dozorového denníka prokurátora sp. zn.
Pv 723/2000). Napriek tomu navrhovateľ predložil kópiu tohto návrhu zo dňa
25. augusta 2000, ako aj kópiu doručovacej knihy, z ktorej vyplýva, že bol
expedovaný z advokátskej kancelárie 25. augusta 2000.
Spis na č. listu 276 - 277 obsahuje návrh obhajcu a navrhovateľa adresovaný
okresnému súdu dňa 12. septembra 2000, ktorý súd obdržal 14. septembra 2000, a išlo
o vykonanie konfrontácie so spoluobvineným M. H., výsluch ďalších svedkov
a vykonanie rekognície opoznaním hlasu obžalovaného. Návrh obsahoval žiadosť
o prepustenie z väzby, ako aj žiadosť o predbežné prerokovanie obžaloby.
Okresný súd reagoval na tieto návrhy uznesením, ktoré sa nachádza na č. listu
278 - 279 a ktorým podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosť
navrhovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a následne určil termín
hlavného pojednávania vo veci.
Pokiaľ ide o oboznámenie s výsledkami vyšetrovania, na č. listu 241 sa
nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, kde sa uvádza, že lehota na
oboznámenie bola dodržaná a obžalovaný aj obhajca boli oboznámení o možnosti
preštudovať spis už po skončení vyšetrovacieho úkonu dňa 4. augusta 2000. Obhajca
sa mal ospravedlniť, že sa oboznámenia so spisom nemôže zúčastniť, a súhlasiť, aby
sa obvinený s ním oboznámil, a trvať na doplnení vyšetrovania tak, ako uviedol vo
svojom liste. Obvinený mal prehlásiť, že nemá žiadne námietky, nevie uviesť, prečo je
stíhaný, a on sa ničoho nedopustil. Navrhovateľ (obvinený) prípis na č. listu 241
odmietol podpísať, obhajca nie je podpísaný a na prípise je uvedené - neprítomný.
V tejto súvislosti sa na č. listu 242 spisu nachádza úradný záznam, podľa
ktorého vyšetrovateľ mal ústne oboznámiť o úkone oboznámenia s výsledkami
vyšetrovania navrhovateľa a jeho obhajcu dňa 4. augusta 2000. V zázname o úkone zo
dňa 4. augusta 2000 však žiadna zmienka o vyrozumení nie je vykonaná.
Na č. listu 292 a nasl. spisu sa nachádza zápisnica z hlavného pojednávania,
ktoré bolo vykonané v Žiari nad Hronom dňa 4. októbra 2000, ktoré sa dotýka
skutkových zistení, kde na č. listu 299 hodnotí obhajca i skutočnosti, ktoré sa týkajú
možnosti obhajoby a jeho návrhov v tejto veci. Následne po vyhlásení rozsudku podal
obvinený odvolanie týkajúce sa tak viny, ako aj trestu.
Na č. listu 308 sa nachádza prípis, ktorým obhajca navrhovateľa žiada okresný
súd dňa 23. októbra 2000 o nahliadnutie do trestného spisu a vyhotovenie kópií
zápisníc o výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní a kópií zápisníc z hlavného
pojednávania zo dňa 4. októbra 2000. V prípise tiež uvádza, že na hlavnom
pojednávaní požiadal o oboznámenie s vyšetrovacím spisom. Táto žiadosť bola
zamietnutá.
Navrhovateľ v prípise uvádza „ja naďalej trvám na tom, aby som mal možnosť
preštudovať vyšetrovací spis. Nebol som riadne upovedomený, preto som nemal
možnosť využiť svoje právo vyšetrovací spis preštudovať. Okrem toho som
prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o možnosť vyhotovenia kópie zápisnice
z hlavného pojednávania, ktoré právo mi bolo odmietnuté. Z vyššie uvedených
dôvodov preto dôvodne predpokladám, že súd vykoná všetky potrebné úkony na
zachovanie môjho práva, preto žiadam, aby mojej žiadosti bolo vyhovené v čo
najkratšom čase.“
V trestnom spise sa nachádza odôvodnenie odvolania, ktoré bolo predložené
okresnému súdu dňa 7. novembra 2000 (č. listu 314 - 320).
Okresný súd predložil krajskému súdu spis aj s odvolaním dňa 10. novembra
2000 bez toho, aby sa v spise nachádzala nejaká reakcia na návrh (žiadosť)
z 23. októbra 2000, ktorý obdržal 24. októbra 2000.
V priebehu odvolacieho konania na č. listu 316 a nasl. sa nachádza zdôvodnenie
porušenia práv obhajoby v prípravnom konaní, nevyhovenia návrhom a žiadostiam
o vyhotovenie kópie zápisnice z hlavného pojednávania a možnosti nahliadnutia do
spisu, ktoré navrhovateľ kvalifikuje ako závažné pochybenie porušenia práva na
obhajobu, že napadnutý rozsudok trpí vadami, pre ktoré je potrebné ho zrušiť.
Následne krajský súd vo veci rozhodoval uznesením podľa ustanovenia § 256
Trestného poriadku a odvolanie oboch obžalovaných zamietol.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí nevyplýva, že by navrhovateľ alebo jeho
zástupca namietali priebeh verejného zasadnutia.
III.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
Čl. 50 ods. 3 ústavy zaručuje práva obvinenému, pričom sa kladie dôraz na
existenciu týchto práv už od vznesenia obvinenia. Subjektom práva zaručeného týmto
ustanovením nie je ktokoľvek, ale osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie podľa
ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Práva zaručené čl. 50 ods. 3 ústavy sa
v nezmenenom rozsahu priznávajú aj obžalovanému a odsúdenému.
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanoviská
k dodržiavaniu čl. 50 ods. 3 ústavy orgánmi štátu.
Vo veci sp. zn. II. ÚS 8/96 uviedol, že čl. 50 ods. 3 zaručuje všetkým
oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať
možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne
významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu.
Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého
rozhodnutia súdu, o ktorý sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného
čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania
trestného činu.
Vo veci sp. zn. II. ÚS 52/98 ústavný súd uviedol, že pozitívny záväzok
Slovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený
cestou Trestného poriadku, ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup
v trestnom konaní. Trestný poriadok v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje
ústavou garantované právo obhajoby.
Zásada práva na obhajobu má medzi ostatnými zásadami trestného práva azda
najvýznamnejšie postavenie. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí
o stupni demokracie v trestnom procese toho-ktorého štátu.
Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená
ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie.
Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je nevyhnutným predpokladom
úspešného výkonu súdnictva, ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom
chránených záujmov občanov. Zabezpečuje sa nielen v záujme osoby, proti ktorej sa
vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti.
Právom osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, na obhajobu sa rozumie
súhra práv na realizáciu obhajoby proti vznesenému obvineniu. Podrobne tieto
oprávnenia uvádza ustanovenie § 33 Trestného poriadku. Vzťahuje sa na celé trestné
konanie a zahŕňa:
a) právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený,
b) právo na osobnú obhajobu, t. j. právo obhajovať sa sám,
c) právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené aj všetky
okolnosti svedčiace v jeho prospech,
d) právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním
(E. Husár a kolektív, Trestné právo procesné, Jura Edition 2001, s. 24 a nasl.).
Zabezpečenie práv obhajoby je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach
Podstatou práva obvineného podľa tohto ustanovenia je:
a) od vznesenia obvinenia, obvinený musí byť oboznámený so skutkom, ktorý mu je
kladený za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou,
b) má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Ide
o právo, nie povinnosť, obvinený môže aj odmietnuť k veci vypovedať,
c) má právo uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy,
podávať žiadosti a opravné prostriedky,
d) má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných
orgánom činným v trestnom konaní, má právo žiadať, aby bol vyslúchaný za
prítomnosti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch
prípravného konania,
e) má právo, aby bol o svojich právach poučený (v rozsahu primeranom konkrétnemu
procesnému štádiu), pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné poskytnúť
mu plnú možnosť na uplatnenie týchto práv.
Obvinený nesmie byť k výpovedi a priznaniu nijakým spôsobom donucovaný
(§ 91 ods. 1 Trestného poriadku).
Obvinený má právo na obhajobu zabezpečené aj ďalšími opatreniami.
Obvinený musí včas vedieť, za aký trestný čin je stíhaný, pričom podstata
obvinení sa mu musí oznámiť do troch dní od vydania uznesenia, najneskôr však na
začiatku prvého výsluchu (§ 163 ods. 1 Trestného poriadku).
Pred prvým výsluchom treba obvinenému oznámiť podstatu obvinenia (§ 92
Trestného poriadku) a poučiť ho o jeho právach, pričom obsah poučenia sa poznačí
v zápisnici o výsluchu obvineného. Ak totožnosť obvineného nemožno hneď zistiť,
treba k zápisnici o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť
zamenená s inou osobou.
Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä
súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré
obvinenia zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo odstránenie
neúplnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania
klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne
odpovedať.
Po skončení vyšetrovania sa musí obvinenému umožniť preštudovanie spisu,
pričom má možnosť podať návrhy na doplnenie vyšetrovania (§ 166 Trestného
poriadku).
K tomuto kroku pristúpi vyšetrovateľ, ak uzná vyšetrovanie za skončené a jeho
výsledky postačujúce na podanie obžaloby. Okrem obvineného sa so spisom môže
oboznámiť aj jeho obhajca, poškodený alebo jeho splnomocnenec, a to v primeranej
lehote, kedy môžu podať aj návrhy na doplnenie vyšetrovania. Na možnosť
preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ
obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so
súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ nepovažuje navrhované
doplnenia za potrebné, odmietne ich. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ záznam
v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo
obhajcu a poškodeného.
Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy
napriek tomu, že o nej boli riadne upovedomení, vykoná o tom vyšetrovateľ záznam
do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.
V konaní pred súdom má obvinený, už označený ako obžalovaný, znovu
možnosť oboznámiť sa s celou podstatou vzneseného obvinenia. V rámci prípravy
hlavného pojednávania sa mu musí doručiť obžaloba (§ 196 Trestného poriadku).
Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu vyzve
prokurátora, aby predniesol obžalobu. Tým je i verejne oznámená podstata obvinenia,
ktoré je obžalovanému kladené za vinu.
Obhajoba obžalovaného je zdôraznená aj poradím záverečných rečí, keď
obžalovaný prednáša záverečnú reč posledný a má právo posledného slova.
Významným právom obžalovaného ako procesnej strany je právo byť prítomný
na pojednávaní vecí tak na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí, aby
mohol čo najlepšie realizovať svoje právo na obhajobu.
Obvinený (obžalovaný) má právo nahliadnuť do spisu za podmienok
ustanovených v § 65 Trestného poriadku.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, poškodený
a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov
s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti svedka
(§ 101 ods. 3 a 4) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky
a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Trestného poriadku tomu, kto mal byť pri úkone
prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho
obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní
pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi,
poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
Ide o elementárnu možnosť získať informáciu, ktorá môže ovplyvniť ďalší
postup, napr. prípravu návrhov, prípravu opravných prostriedkov proti rozhodnutiam
orgánov prípravného konania, ale aj proti rozhodnutiam súdu vo veci samej.
Výrazným vyrovnaním postavenia obvineného je v trestnom konaní možnosť
voľby obhajcu v každej trestnej veci. V niektorých závažnejších prípadoch je účasť
povinná aj za cenu ustanovenia (§ 36 a 36a Trestného poriadku).
Obvinený má právo radiť sa so svojím obhajcom, ktorý je oprávnený podávať
návrhy, žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov, zúčastňovať sa na
vyšetrovacích úkonoch, hovoriť s obvineným bez účasti tretej osoby, pri skončení
vyšetrovania sa oboznámiť so spisom a podať návrh na doplnenie vyšetrovania.
Obhajcovi sa doručujú všetky písomnosti, predvolania na hlavné pojednávanie
a verejné zasadnutie, pri ktorom musí byť dodržaná lehota napr. päť dní pred hlavným
pojednávaním. Aj obhajca má právo nazerať do spisu ako primárneho zdroja
informácií slúžiaceho na ďalší postup v obhajobe.
Zabezpečenie práva obvineného na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivý
proces, ktorý predstavuje záverečné rozhodnutie vo veci samej pred nezávislým
súdnym orgánom.
Súčasťou minimálnych práv obvineného je i možnosť mať primeraný čas na
prípravu svojej obhajoby. Ani to však nie je možné realizovať bez možnosti
nahliadnutia do spisu. To isté ako pre prípravu obhajoby sa vzťahuje aj na obhajcu.
Právo na obhajobu neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu
štátu na zistení pravdy. Bolo by iluzórne dodržiavanie ústavy, keby tieto postupy
garantované ústavou a zákonom neboli rešpektované aj v činnosti orgánov trestného
konania.
Právo obvineného obhajovať sa osobne je jeho prvým a základným právom.
Pretože obvinený je tu sám sebe obhajcom, zásadne musí mať všetky práva, ktoré inak
niektoré právne poriadky priznávajú len obhajcovi, ale nie osobne obvinenému, napr.
právo nahliadnuť do spisu, zúčastniť sa pojednávania a pod. (B. Repík, Ľudské práva
v súdnom konaní, MANZ 1999, s. 205 a nasl.).
Podľa právneho názoru ústavného súdu (II. ÚS 34/99) právo na obhajobu sa
zaručuje ako základné právo fyzickej osoby. Podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa
uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd.
Základným pravidlom týchto práv je princíp nastolenia spravodlivej rovnováhy
medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. V prípade konfliktu
medzi chránenými verejnými záujmami sa jeden zo záujmov nemôže nadradiť nad iný
tak, aby sa poprel účel ochrany priznanej inému chránenému verejnému záujmu.
V okolnostiach prípadu ide o právne riešenie konfliktu medzi verejným záujmom na
odhalení a potrestaní páchateľa trestného činu a tými verejnými záujmami, kvôli
ktorým sa ústavou priznáva právo na obhajobu.
Podstatou posúdenia ústavného súdu je prijatá časť podnetu navrhovateľa.
Ide o tvrdenie, že neumožnením nahliadnuť mu do spisu okresného súdu sp. zn.
1 T 301/00 a obstarať si kópie časti spisu zo strany krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 To 787/00 došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
Ústavný súd už v uznesení č. k. III. ÚS 41/01-21 z 27. apríla 2001, ktorým
sčasti prijal podnet navrhovateľa na ďalšie konanie, uviedol, že súčasťou práva na
obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy je aj právo obvineného nazerať do spisov, robiť si
z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí,
pričom neumožnením obvinenému napr. nahliadnuť do spisu a obstarať si fotokópie
jeho častí môže dôjsť k porušeniu ústavného práva na obhajobu.
Krajský súd, ktorému bol spis okresného súdu sp. zn. 1 T 301/00 predložený
10. novembra 2000 za účelom rozhodnutia o odvolaniach podaných proti rozsudku
okresného súdu zo 4. októbra 2000, mohol z tohto spisu zistiť, že okresný súd
nerozhodol o žiadosti navrhovateľa z 23. októbra 2000 o nahliadnutie do spisu
a vyhotovenie kópií zápisníc o výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní a kópie
zápisnice z hlavného pojednávania na okresnom súde dňa 4. októbra 2000. Keby bol
okresný súd tejto žiadosti vyhovel, nepochybne by o tom musel existovať v spise
dôkaz (nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií na okresnom súde alebo v ústave
na výkon väzby).
Námietka o neumožnení navrhovateľovi nahliadnuť do spisu a obstarať si
fotokópie časti spisu sa nachádza napokon aj v písomnom odôvodnení odvolania,
ktoré mal krajský súd takisto k dispozícii.
Keďže podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku v konaní pred súdom obvinenému
nemožno odoprieť nazretie do spisu a tento úkon, ako aj obstaranie fotokópií časti
spisu sú nevyhnutné na riadne uplatnenie osobnej obhajoby, bolo povinnosťou
krajského súdu už označenú navrhovateľovu žiadosť a námietku riešiť.
Krajský súd mohol pred tým, ako konal verejné zasadnutie a rozhodol
o odvolaniach, napr. uložiť okresnému súdu, aby sám žiadosti navrhovateľa
z 23. októbra 2000 vyhovel a umožnil mu nahliadnuť do spisu a obstarať si kópie časti
spisu, prípadne žiadosti navrhovateľa mohol vyhovieť krajský súd sám.
Keď krajský súd takto nepostupoval, nezabezpečil, aby navrhovateľ mohol
nahliadnuť do spisu okresného súdu a obstarať si kópie časti spisu, ale napriek týmto
nedostatkom právoplatne rozhodol uznesením sp. zn. 9 To 787/00 z 28. novembra
2000 o vine a treste navrhovateľa (zamietnutím jeho odvolania podľa § 256 Trestného
poriadku), porušil jeho právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.