Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 41/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky po verejnom ústnom pojednávaní konanom

dňa 28. júna 2001 a na neverejnom zasadnutí dňa 12. júla 2001 v senáte zloženom

z predsedu J. B. a zo sudcov E. B. a Ľ. D. vo veci podnetu F. Ch., t. č.

v Nápravnovýchovnom ústave D. n. V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H.,

ktorým namieta porušenie svojho práva podľa Slovenskej

republiky, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo F. Ch. podľa

tým, že nezabezpečil, aby F. Ch. mohol nahliadnuť do spisu Okresného súdu v Žiari

nad Hronom sp. zn. a obstarať si kópie časti tohto spisu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa

9. marca 2001 doručený podnet F. Ch., toho času vo výkone trestu odňatia slobody

v Nápravnovýchovnom ústave D. n. V. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. Č., H., v ktorom namieta postup v jeho trestnej veci a porušenie

svojich základných práv garantovaných (ďalej len

„ústava“).

Navrhovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresný úrad

vyšetrovania“) sp. zn. z 21. júna 2000 bol obvinený a bolo proti nemu

začaté trestné stíhanie pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9

ods. 2 a a a iné.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 4. októbra 2000 bol uznaný za vinného z trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva

podľa a a a z trestného činu lúpeže formou

spolupáchateľstva podľa a a , za čo

mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do

prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

uznesením z 28. novembra 2000 podľa zamietol.

Porušenie svojich práv vidí navrhovateľ v tom, že v priebehu celého konania

navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré mali potvrdiť jeho obhajobu. Ani jeden

z konajúcich orgánov jeho práva podávať návrhy na doplnenie dokazovania

nerešpektoval.

Navrhol napríklad opoznanie jeho hlasu svedkami, avšak vyšetrovateľ jeho

návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Okresný prokurátor mu sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol a podal

obžalobu.

Podobne sa snažil, aby okresný súd predbežne prerokoval obžalobu a vrátil vec

na doplnenie vyšetrovania na vykonanie dôkazov, ktoré sám v prípravnom konaní

navrhol.

Takisto neúspešne žiadal o doplnenie dokazovania tak na hlavnom pojednávaní,

ako aj odvolaním na krajskom súde.

Navrhovateľ tiež uviedol, že nebol riadne oboznámený s výsledkami

vyšetrovania a predseda senátu mu neumožnil vyhotoviť opis zápisnice z hlavného

pojednávania a nebolo mu umožnené ani vyhotoviť kópiu spisu.

Podľa názoru navrhovateľa došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl.

48 ods. 2 a .

Navrhovateľ tvrdí, že postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo

zásadným spôsobom porušené jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom a nebolo mu umožnené účinne sa v trestnom konaní obhajovať. V závere

podnetu navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „zamietnutím navrhovaného

dokazovania zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Žiari nad Hronom,

Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom, Okresného súdu v Žiari nad Hronom

a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj neumožnením preštudovať vyšetrovací

spis po skončení vyšetrovania vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ SR

v Žiari nad Hronom a neumožnením nahliadnuť do trestného spisu Okresného súdu

v Žiari nad Hronom a následnými rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari nad Hronom

a Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu ústavného práva F. Ch., na

obhajobu zaručeného v článkoch 48 ods. 2 a 50 ods. 3

“.

Návrh zo dňa 7. marca 2001 nespĺňal náležitosti ustanovené v § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), preto bol navrhovateľ vyzvaný

na jeho doplnenie.

Na základe výzvy zo dňa 5. apríla 2001 zástupca navrhovateľa podaním

doručeným ústavnému súdu dňa 20. apríla 2001 a navrhovateľ podaním doručeným

dňa 23. apríla 2001 podnet doplnili, pričom doložili aj dôkazový materiál, ktorý je

v prílohe spisu.

Okresný súd predložil spis sp. zn. vo veci navrhovateľa F. Ch.

a spol.

Navrhovateľ bol vyzvaný, aby návrh spresnil a označil, proti komu smeruje,

a aby doložil dôkazy, ktoré v podnete uvádza.

V doplnenom vyjadrení navrhovateľ popísal postup vo svojej trestnej veci,

pričom uviedol, že sa necíti byť vinným. Uviedol, že vyšetrovateľ postupoval

v rozpore s , keď napriek jeho výpovedi o neuznaní viny mu

vzniesol obvinenie. Priznanie vykonal pod vplyvom svojho ustanoveného obhajcu,

ktorý tým porušil ustanovenie . Žiadal o vyhotovenie

odpisu časti spisu, na čo nedostal žiadne vyjadrenie ani požadovanú zápisnicu. Ďalej

popísal nedostatky prípravného konania, ktoré podľa neho viedli k nesprávnemu

súdnemu rozhodnutiu.

Zástupca navrhovateľa doplnil vo vyjadrení podnet tak, že ako subjekty

porušujúce základné práva a slobody jeho mandanta označil krajský súd, okresný súd,

Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) a okresný

úrad vyšetrovania.

Uviedol, že v prípravnom konaní navrhol vykonanie dôkazov, ktoré mali

potvrdiť jeho nevinu. Tento dôkaz navrhol vykonať dňa 10. augusta 2000.

Vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania návrh na doplnenie vyšetrovania podľa

ustanovenia zamietol napriek tomu, že bol podaný v súlade

s právami obvineného podľa ustanovenia druhej vety

a právom obhajcu v trestnom konaní podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného

poriadku.

Dňa 25. augusta 2000 podal žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

prokurátorom, v ktorej opätovne navrhol vykonanie dôkazov. Ani tento dôkazný návrh

nebol zo strany okresnej prokuratúry akceptovaný.

Podaním z 12. septembra 2000 predložil sudcovi okresného súdu vyjadrenie

k predbežnému prerokovaniu obžaloby a navrhol, aby vec vrátil prokurátorovi na

došetrenie s pokynom na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol už v prípravnom konaní.

Túto žiadosť opakoval aj na hlavnom pojednávaní dňa 4. októbra 2000. Aj tieto

návrhy boli zamietnuté, čo dokumentuje aj zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa

4. októbra 2000.

Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazov aj v odvolacom konaní na krajskom

súde, čo dokazuje kópiou podaného odvolania.

Skutočnosť, že nebol zákonným spôsobom riadne a včas upozornený na

možnosť preštudovať spis, je možné zistiť len zo spisu sp. zn. .

Rovnako len zo zápisnice z hlavného pojednávania je možné zistiť, že podal

predsedovi senátu žiadosť o vyhotovenie zápisnice z hlavného pojednávania. Táto

žiadosť bola zamietnutá, preto podaním z 23. októbra 2000 požiadal o možnosť

nahliadnuť do trestného spisu a vyhotoviť kópie z neho. Ani tejto žiadosti nebolo

vyhovené.

Z týchto dôvodov trvá na tom, že jeho právo na obhajobu nebolo dodržané.

Ako dôkazný návrh predložil:

- prípis vyšetrovateľovi okresného úradu vyšetrovania zo dňa 10. augusta 2000

(a kópiu doručovacej knihy, že tento prípis bol expedovaný 11. augusta 2000),

- prípis zo dňa 25. augusta 2000 adresovaný okresnej prokuratúre (expedovaný

25. augusta 2000),

- prípis zo dňa 12. septembra 2000 (expedovaný 13. septembra 2000) okresnému

súdu,

- prípis zo dňa 23. októbra 2000 (expedovaný 23. októbra 2000), ktorým žiada

okresný súd o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií zápisníc z jeho

výsluchov,

- oznámenie o zamietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania sp. zn.

zo 17. augusta 2000,

- žiadosť okresnej prokuratúry zo dňa 7. septembra 2000 o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa,

- rozsudok okresného súdu vo veci sp. zn. zo dňa 4. októbra 2000,

- uznesenie krajského súdu sp. zn. zo dňa 28. novembra 2000.

Ústavný súd dňa 27. apríla 2001 uznesením č. k. -21 prijal podnet

navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie práva podľa v konaní

vedenom na krajskom súde pod sp. zn. na ďalšie konanie. Vo zvyšnej

časti podnet odmietol.

Podľa ustanovenia bolo vyžiadané sudcom

spravodajcom vyjadrenie krajského súdu.

Z vyjadrenia krajského súdu doručeného ústavnému súdu dňa 7. júna 2001

vyplýva, že spisový materiál bol súdu spolu s predkladacou správou doručený

dňa 10. novembra 2000 z dôvodu podaného odvolania obžalovanými M. H.

a navrhovateľom proti rozsudku okresného súdu zo dňa 4. októbra 2000.

V rámci konania pred odvolacím súdom ani obhajca a ani navrhovateľ ústne ani

písomne neuplatnili svoje právo nahliadnuť do spisu. Pokiaľ by tomu tak bolo, v spise

by sa o tom nachádzal úradný záznam, z ktorého by bolo zistiteľné, kde kedy a v akom

časovom rozsahu im bol daný spisový materiál k nahliadnutiu.

Je pravdou, že v spise je protokolovaná žiadosť navrhovateľa o nahliadnutie do

spisu pod č. listu 308, predmetnú žiadosť z 23. októbra 2000 formuloval jeho obhajca

a adresoval ju okresnému súdu. Predmetná žiadosť bola prvostupňovému súdu

doručená 24. októbra 2000, t. j. v čase, keď sa spisový materiál nachádzal ešte na

tamojšom súde. Či bolo tejto žiadosti vyhovené do dňa 8. novembra 2000, keď bol

spis odoslaný s predkladacou správou odvolaciemu súdu, nie je známe.

Keďže v spise sa o tom nenachádza úradný záznam, možno len predpokladať,

že žiadosť nebola akceptovaná zo strany predsedu senátu prvostupňového súdu.

Jednoznačne sa to vylúčiť nedá. Navyše, žiadosť nie je podpísaná navrhovateľom, ale

iba jeho obhajcom, ktorému mohlo byť kedykoľvek do 8. novembra 2000 umožnené

nahliadnuť do spisu v zmysle ustanovenia . Na

odstránenie týchto nejasností by bolo vhodné obrátiť sa priamo na sudcu, ktorý vo veci

rozhodoval.

Faktom ale ostáva, že ani obžalovaný a ani jeho obhajca v rámci odvolacieho

konania netrvali na vyhovení spomenutej písomnej žiadosti. Preto obhajcovi ani

obžalovanému nebol daný spisový materiál k nahliadnutiu.

Krajský súd v zmysle ustanovenia netrval

na ústnom pojednávaní.

Predseda senátu nariadil termín verejného ústneho pojednávania na deň 28. júna

2000 o 14.00 h v budove Krajského súdu v Košiciach.

Na verejnom zasadnutí sa zúčastnil navrhovateľ (bol predvedený

z Nápravnovýchovného ústavu D. n. V.) a jeho zástupca JUDr. J. Č., advokát z H.

Predseda krajského súdu upovedomenie o verejnom zasadnutí obdržal dňa 12. júna

2001, ale na zasadnutí za tento súd nebol nikto prítomný.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že k podaniu podnetu na začatie konania pred

ústavným súdom podnecovateľa viedla na podanie tohto návrhu tá skutočnosť, že

v priebehu konania, ktorého výsledok napádali, nadobudol presvedčenie, že došlo

k porušeniu jeho zaručených práv a slobôd.

Pokiaľ ide o ústavné právo na obhajobu, je navrhovateľ toho názoru, že toto

ústavné právo nemožno obmedzovať len na samotné právo podnecovateľa v trestnom

konaní ako obvineného na to, aby sa mohol vyjadrovať k predmetu obvinenia,

prípadne navrhovať dôkazy alebo sám sa obhajovať, prípadne využiť svoje právo

stanovené v zvoliť si obhajcu.

Je toho názoru, že účelom tohto ustanovenia je poskytnúť obvinenému

možnosť, aby sa bránil všetkými možnými dostupnými prostriedkami obvineniam,

že spáchal trestný čin.

Tvrdí, že zakotvuje dodržanie všetkých práv obvineného

a obžalovaného v priebehu celého trestného konania, ktoré majú za následok alebo ich

využitie má za následok dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia vo veci. Je nesporné,

že bol premietnutý do mnohých práv obvineného a obžalovaného,

ktoré sú uvedené v , a práve svojím návrhom na začatie konania

uviedli konkrétne skutočnosti, v ktorých teraz už odsúdený navrhovateľ vidí porušenie

tohto jeho základného práva na obhajobu.

Nie je ich zámerom dokázať, že by porušením ústavných práv odsúdeného

došlo k určitému nespravodlivému, prípadne nezákonnému rozhodnutiu o veci samej.

Tvrdia však, že v prípade dodržiavania jeho ústavných práv na obhajobu by bolo

možné v konečnom dôsledku privodiť pre neho aj iné rozhodnutie vo veci, pretože

takéto rozhodnutie vo veci samej nemožno vylúčiť.

Uviedli, že v súlade s ustanovením , a sú

v tomto určitým spôsobom zahrnuté základné princípy trestného konania, ktoré v ňom

odzrkadľujú aj .

V ustanovení sú zakotvené podstatné práva

obvineného brániť sa v priebehu trestného konania. Postupom krajského súdu boli

tieto práva obvinenému odňaté, a teda došlo k ich porušeniu. Toto porušenie práv

navrhovateľa vidia najmä v tom, že v priebehu trestného konania neboli dodržané

ustanovenia, ktoré majú za následok doručovanie určitých predvolaní, aj keď je

zrejmé, že určitý záznam sa v trestnom spise nachádza, neboli dodržané procesné

postupy na to, aby boli písomnosti riadne doručené a obvinený a obhajca by boli

riadne upovedomení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis.

O takejto možnosti neboli pri výsluchu, tak ako je to konštatované jednak

v zápisnici o oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani upovedomení pri výsluchu,

ktorý predchádzal oboznámeniu.

Keďže obvinený nemal možnosť nahliadnuť do spisu do jeho skončenia, teda sa

zákonným spôsobom oboznámiť s výsledkami vyšetrovania, požiadal okresný súd

o túto možnosť. Využil svoje právo dané mu ustanovením § 65 ods. 3 tretej vety

, z ktorého vyplýva, že v konaní pred súdom nemožno odoprieť

nazretie do spisov obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich

splnomocnencom. Už v tomto štádiu pociťovali určitú nespravodlivosť pri dodržiavaní

práva na obhajobu, listom požiadali predsedu senátu o nahliadnutie do spisu. Žiadali

o nahliadnutie do spisu, aby im bol stanovený termín na toto nahliadnutie, prípadne

aby im umožnil využitie práva podľa ustanovenia

nahliadnuť do spisu, robiť si z neho výpisky, poznámky a obstarať si na svoje trovy

kópie spisov a ich častí. Táto žiadosť však ostala bez odpovede. Na túto skutočnosť

poukazovali aj v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozsudku. Porušenie práva

obhajoby považovali za podstatné, ktoré zabránilo riadnej obhajobe.

Priznanie navrhovateľa pri prvých úkonoch pred vyšetrovateľom nezbavovalo

orgány činné v trestnom konaní vykonať všetky dôkazy na to, aby skutočne vina bola

jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázaná, a to aj z dôvodu, že v trestnom

spise sa nachádzali dôkazy, ktoré spochybňovali jeho zavinenie. A to práve z toho

dôvodu, ako navrhovateľ tvrdil, že v čase prvotných výsluchov bol pod vplyvom

alkoholu, a teda si nepamätal presne všetky okolnosti prípadu, najmä všetky tie

tvrdenia, ktoré použil v rámci výsluchu ako obvineného, preto považoval za potrebné

využiť svoje právo a nahliadnuť do spisu.

Toto mu nebolo umožnené ani pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani

na začiatku hlavného pojednávania pred prvostupňovým súdom a v konečnom

dôsledku ani pred začiatkom verejného zasadnutia o jeho odvolaní.

Súdy tak postupovali napriek tej skutočnosti, že v podanom odvolaní žiadali

o možnosť nahliadnutia do spisu a vyhotovenia kópií spisov.

V tejto súvislosti je zaujímavý ten fakt, že prvostupňový súd až v máji 2001

reagoval na ich žiadosť o nahliadnutie do spisov argumentáciou, že sa nahliadnutie

nemôže uskutočniť, lebo spis sa u nich nenachádza. Z uvedených dôvodov žiadajú,

aby bolo rozhodnuté, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu ústavného práva

navrhovateľa podľa .

Na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadrili k skutočnostiam uvedeným

v správe sudcu spravodajcu, zástupca navrhovateľa uviedol, že by sa rád vyjadril

k úradným záznamom vyšetrovateľa dotýkajúcim sa predvolania na oboznámenie

s výsledkami vyšetrovania.

K tejto otázke sa nemohol vyjadriť v konaní pred všeobecným súdom, pretože

mu nebol poskytnutý spis a o ich existencii sa dozvedel až z uznesenia o prijatí

podnetu ústavným súdom.

Sú toho názoru, že písomnosti majú byť doručované, pokiaľ ide o určovanie

termínov rôznych vyšetrovacích úkonov a v tomto prípade aj o určenie termínu na

oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.

Zástupca navrhovateľa nevidí dôvod, prečo by sa nezúčastnili práve

oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, keď sa zúčastnil všetkých vyšetrovacích

úkonov po prevzatí obhajoby.

K vyjadreniu krajského súdu k prijatému podnetu uviedli, že ak žiadali okresný

súd v závere ich žiadosti o to, aby im umožnil nahliadnuť do spisu, túto skutočnosť

zdôraznili aj do odvolania. Na prvostupňovom súde navrhovateľ formuloval žiadosť,

že chce nahliadnuť do spisu, je však chybou, že netrvali na protokolácii do zápisnice

z hlavného pojednávania.

Na otázku predsedu senátu, či okresný alebo krajský súd neumožnili

navrhovateľovi nahliadnuť do spisu buď tak, že by ho dali predviesť z väzby na súd,

alebo vykonali toto oboznámenie vo väzbe a tam mu dali spis preštudovať, zástupca

navrhovateľa uviedol, že takýto procesný postup nebol využitý zo strany ani jedného

z oboch súdov. Na otázku člena senátu, že pokiaľ ide o vykonanie hlavného

pojednávania v Žiari nad Hronom a protokolácia o týchto návrhoch sa v zápisnici

nenachádza, či boli podané, zástupca navrhovateľa uviedol, že sa snažil vysvetliť

senátu vec na začiatku hlavného pojednávania a keďže protokolácia nebola vykonaná

a cítili ujmu na právach, písomne požiadali o možnosť nahliadnutia do spisu. Na

otázku predsedu senátu na priebeh verejného zasadnutia na krajskom súde, vzhľadom

na predchádzajúcu žiadosť o nahliadnutie do spisov, zástupca navrhovateľa uviedol, že

každý odvolací senát má iný postup. Tento senát vyžaduje od procesných strán

prednesenie záverečného návrhu, čo predstavuje dosť úzky priestor pre poukazovanie

na procesné vady, pretože zaujíma ten názor, že mali dosť času to napísať do

písomných dôvodov odvolania. Pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, ten chcel pri

záverečnom návrhu zasa možno pre členov senátu nezmyselne nahliadnuť do spisu.

Tým začal a potom sa jednoducho pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Navrhovateľ vo svojom prednese zdôraznil, že napísal sťažnosť na

vyšetrovateľa okresnému prokurátorovi, že nemal možnosť oboznámiť sa so spisom.

Neskôr napísal krajskému prokurátorovi a napokon ústavnému súdu. Žiadal

o nahliadnutie do spisu predsedu senátu okresného súdu, čo mu predseda senátu

zamietol. Potom napísal žiadosť o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, čo mu tiež

nebolo umožnené. Potom ako odsúdený v priebehu dvoch mesiacov napísal žiadosť

o vyhotovenie fotokópie zápisnice z hlavného pojednávania, na čo mu sudca odpísal,

že kópie z trestného spisu sa nevyhotovujú a že spis nie je dosiahnuteľný.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ bol

rozsudkom zo dňa 4. októbra 2000 uznaný za vinného z trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva

podľa k a a z trestného činu lúpeže

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného

zákona, za čo mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so

zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré krajský súd

podľa ustanovenia zamietol uznesením sp. zn.

z 28. novembra 2000.

Z predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľ od prvého výsluchu dňa 21. júna

2000 mal ustanoveného obhajcu. Bol vypočutý dňa 21. júna 2000, ale odmietol

vypovedať bez prítomnosti obhajcu, preto bol výsluch znovu vykonaný toho istého

dňa o 17.45 h za prítomnosti obhajcu (č. listu 68 a nasl.). Obhajca sa zúčastnil

výsluchu na polícii a aj pri rozhodovaní o väzbe na okresnom súde.

Na č. listu 231 spisu sa nachádzajú dôkazné návrhy obhajcu, kde navrhol

vykonanie konfrontácie na odstránenie rozporov vo výpovediach so spoluobvineným

navrhovateľa M. H. a ďalej navrhol vypočuť svedkov a vykonať rekogníciu, aby

svedkovia mohli opoznať osobu, ktorá mala vykonať skutky, za ktoré je navrhovateľ

trestne stíhaný, a to opoznanie hlasu obvineného.

Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím podľa ustanovenia § 166 ods. 1

, ktoré sa nachádza na č. listu 232 spisu. Návrh na preskúmanie

vyšetrovacieho spisu prokurátorom sa v trestnom spise nenachádza (podľa spisového

poriadku prokuratúry je zrejme súčasťou dozorového denníka prokurátora sp. zn.

). Napriek tomu navrhovateľ predložil kópiu tohto návrhu zo dňa

25. augusta 2000, ako aj kópiu doručovacej knihy, z ktorej vyplýva, že bol

expedovaný z advokátskej kancelárie 25. augusta 2000.

Spis na č. listu 276 - 277 obsahuje návrh obhajcu a navrhovateľa adresovaný

okresnému súdu dňa 12. septembra 2000, ktorý súd obdržal 14. septembra 2000, a išlo

o vykonanie konfrontácie so spoluobvineným M. H., výsluch ďalších svedkov

a vykonanie rekognície opoznaním hlasu obžalovaného. Návrh obsahoval žiadosť

o prepustenie z väzby, ako aj žiadosť o predbežné prerokovanie obžaloby.

Okresný súd reagoval na tieto návrhy uznesením, ktoré sa nachádza na č. listu

278 - 279 a ktorým podľa ustanovenia žiadosť

navrhovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a následne určil termín

hlavného pojednávania vo veci.

Pokiaľ ide o oboznámenie s výsledkami vyšetrovania, na č. listu 241 sa

nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, kde sa uvádza, že lehota na

oboznámenie bola dodržaná a obžalovaný aj obhajca boli oboznámení o možnosti

preštudovať spis už po skončení vyšetrovacieho úkonu dňa 4. augusta 2000. Obhajca

sa mal ospravedlniť, že sa oboznámenia so spisom nemôže zúčastniť, a súhlasiť, aby

sa obvinený s ním oboznámil, a trvať na doplnení vyšetrovania tak, ako uviedol vo

svojom liste. Obvinený mal prehlásiť, že nemá žiadne námietky, nevie uviesť, prečo je

stíhaný, a on sa ničoho nedopustil. Navrhovateľ (obvinený) prípis na č. listu 241

odmietol podpísať, obhajca nie je podpísaný a na prípise je uvedené - neprítomný.

V tejto súvislosti sa na č. listu 242 spisu nachádza úradný záznam, podľa

ktorého vyšetrovateľ mal ústne oboznámiť o úkone oboznámenia s výsledkami

vyšetrovania navrhovateľa a jeho obhajcu dňa 4. augusta 2000. V zázname o úkone zo

dňa 4. augusta 2000 však žiadna zmienka o vyrozumení nie je vykonaná.

Na č. listu 292 a nasl. spisu sa nachádza zápisnica z hlavného pojednávania,

ktoré bolo vykonané v Žiari nad Hronom dňa 4. októbra 2000, ktoré sa dotýka

skutkových zistení, kde na č. listu 299 hodnotí obhajca i skutočnosti, ktoré sa týkajú

možnosti obhajoby a jeho návrhov v tejto veci. Následne po vyhlásení rozsudku podal

obvinený odvolanie týkajúce sa tak viny, ako aj trestu.

Na č. listu 308 sa nachádza prípis, ktorým obhajca navrhovateľa žiada okresný

súd dňa 23. októbra 2000 o nahliadnutie do trestného spisu a vyhotovenie kópií

zápisníc o výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní a kópií zápisníc z hlavného

pojednávania zo dňa 4. októbra 2000. V prípise tiež uvádza, že na hlavnom

pojednávaní požiadal o oboznámenie s vyšetrovacím spisom. Táto žiadosť bola

zamietnutá.

Navrhovateľ v prípise uvádza „ja naďalej trvám na tom, aby som mal možnosť

preštudovať vyšetrovací spis. Nebol som riadne upovedomený, preto som nemal

možnosť využiť svoje právo vyšetrovací spis preštudovať. Okrem toho som

prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o možnosť vyhotovenia kópie zápisnice

z hlavného pojednávania, ktoré právo mi bolo odmietnuté. Z vyššie uvedených

dôvodov preto dôvodne predpokladám, že súd vykoná všetky potrebné úkony na

zachovanie môjho práva, preto žiadam, aby mojej žiadosti bolo vyhovené v čo

najkratšom čase.“

V trestnom spise sa nachádza odôvodnenie odvolania, ktoré bolo predložené

okresnému súdu dňa 7. novembra 2000 (č. listu 314 - 320).

Okresný súd predložil krajskému súdu spis aj s odvolaním dňa 10. novembra

2000 bez toho, aby sa v spise nachádzala nejaká reakcia na návrh (žiadosť)

z 23. októbra 2000, ktorý obdržal 24. októbra 2000.

V priebehu odvolacieho konania na č. listu 316 a nasl. sa nachádza zdôvodnenie

porušenia práv obhajoby v prípravnom konaní, nevyhovenia návrhom a žiadostiam

o vyhotovenie kópie zápisnice z hlavného pojednávania a možnosti nahliadnutia do

spisu, ktoré navrhovateľ kvalifikuje ako závažné pochybenie porušenia práva na

obhajobu, že napadnutý rozsudok trpí vadami, pre ktoré je potrebné ho zrušiť.

Následne krajský súd vo veci rozhodoval uznesením podľa ustanovenia § 256

a odvolanie oboch obžalovaných zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí nevyplýva, že by navrhovateľ alebo jeho

zástupca namietali priebeh verejného zasadnutia.

III.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

Čl. 50 ods. 3 zaručuje práva obvinenému, pričom sa kladie dôraz na

existenciu týchto práv už od vznesenia obvinenia. Subjektom práva zaručeného týmto

ustanovením nie je ktokoľvek, ale osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie podľa

ustanovenia . Práva zaručené sa

v nezmenenom rozsahu priznávajú aj obžalovanému a odsúdenému.

Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanoviská

k dodržiavaniu orgánmi štátu.

Vo veci sp. zn. uviedol, že čl. 50 ods. 3 zaručuje všetkým

oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, ďalej že budú mať

možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne

významným spôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu.

Uplatnenie práva na obhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého

rozhodnutia súdu, o ktorý sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného

je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania

trestného činu.

Vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol, že pozitívny záväzok

Slovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený

cestou , ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup

v trestnom konaní. v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje

garantované právo obhajoby.

Zásada práva na obhajobu má medzi ostatnými zásadami trestného práva azda

najvýznamnejšie postavenie. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí

o stupni demokracie v trestnom procese toho-ktorého štátu.

Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená

ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie.

Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je nevyhnutným predpokladom

úspešného výkonu súdnictva, ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom

chránených záujmov občanov. Zabezpečuje sa nielen v záujme osoby, proti ktorej sa

vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti.

Právom osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, na obhajobu sa rozumie

súhra práv na realizáciu obhajoby proti vznesenému obvineniu. Podrobne tieto

oprávnenia uvádza ustanovenie . Vzťahuje sa na celé trestné

konanie a zahŕňa:

a) právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený,

b) právo na osobnú obhajobu, t. j. právo obhajovať sa sám,

c) právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené aj všetky

okolnosti svedčiace v jeho prospech,

d) právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním

(E. Husár a kolektív, Trestné právo procesné, Jura Edition 2001, s. 24 a nasl.).

Zabezpečenie práv obhajoby je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach

.

Podstatou práva obvineného podľa tohto ustanovenia je:

a) od vznesenia obvinenia, obvinený musí byť oboznámený so skutkom, ktorý mu je

kladený za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou,

b) má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Ide

o právo, nie povinnosť, obvinený môže aj odmietnuť k veci vypovedať,

c) má právo uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy,

podávať žiadosti a opravné prostriedky,

d) má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní, má právo žiadať, aby bol vyslúchaný za

prítomnosti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch

prípravného konania,

e) má právo, aby bol o svojich právach poučený (v rozsahu primeranom konkrétnemu

procesnému štádiu), pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné poskytnúť

mu plnú možnosť na uplatnenie týchto práv.

Obvinený nesmie byť k výpovedi a priznaniu nijakým spôsobom donucovaný

( ).

Obvinený má právo na obhajobu zabezpečené aj ďalšími opatreniami.

Obvinený musí včas vedieť, za aký trestný čin je stíhaný, pričom podstata

obvinení sa mu musí oznámiť do troch dní od vydania uznesenia, najneskôr však na

začiatku prvého výsluchu ( ).

Pred prvým výsluchom treba obvinenému oznámiť podstatu obvinenia (§ 92

) a poučiť ho o jeho právach, pričom obsah poučenia sa poznačí

v zápisnici o výsluchu obvineného. Ak totožnosť obvineného nemožno hneď zistiť,

treba k zápisnici o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť

zamenená s inou osobou.

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä

súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré

obvinenia zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo odstránenie

neúplnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania

klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne

odpovedať.

Po skončení vyšetrovania sa musí obvinenému umožniť preštudovanie spisu,

pričom má možnosť podať návrhy na doplnenie vyšetrovania (§ 166 Trestného

poriadku).

K tomuto kroku pristúpi vyšetrovateľ, ak uzná vyšetrovanie za skončené a jeho

výsledky postačujúce na podanie obžaloby. Okrem obvineného sa so spisom môže

oboznámiť aj jeho obhajca, poškodený alebo jeho splnomocnenec, a to v primeranej

lehote, kedy môžu podať aj návrhy na doplnenie vyšetrovania. Na možnosť

preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ

obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so

súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ nepovažuje navrhované

doplnenia za potrebné, odmietne ich. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ záznam

v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo

obhajcu a poškodeného.

Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy

napriek tomu, že o nej boli riadne upovedomení, vykoná o tom vyšetrovateľ záznam

do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.

V konaní pred súdom má obvinený, už označený ako obžalovaný, znovu

možnosť oboznámiť sa s celou podstatou vzneseného obvinenia. V rámci prípravy

hlavného pojednávania sa mu musí doručiť obžaloba ( ).

Podľa ustanovenia predseda senátu vyzve

prokurátora, aby predniesol obžalobu. Tým je i verejne oznámená podstata obvinenia,

ktoré je obžalovanému kladené za vinu.

Obhajoba obžalovaného je zdôraznená aj poradím záverečných rečí, keď

obžalovaný prednáša záverečnú reč posledný a má právo posledného slova.

Významným právom obžalovaného ako procesnej strany je právo byť prítomný

na pojednávaní vecí tak na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí, aby

mohol čo najlepšie realizovať svoje právo na obhajobu.

Obvinený (obžalovaný) má právo nahliadnuť do spisu za podmienok

ustanovených v .

Podľa ustanovenia obvinený, poškodený

a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov

s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti svedka

(§ 101 ods. 3 a 4) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky

a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí.

Podľa ustanovenia tomu, kto mal byť pri úkone

prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho

obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní

pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi,

poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

Ide o elementárnu možnosť získať informáciu, ktorá môže ovplyvniť ďalší

postup, napr. prípravu návrhov, prípravu opravných prostriedkov proti rozhodnutiam

orgánov prípravného konania, ale aj proti rozhodnutiam súdu vo veci samej.

Výrazným vyrovnaním postavenia obvineného je v trestnom konaní možnosť

voľby obhajcu v každej trestnej veci. V niektorých závažnejších prípadoch je účasť

povinná aj za cenu ustanovenia ( a 36a ).

Obvinený má právo radiť sa so svojím obhajcom, ktorý je oprávnený podávať

návrhy, žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov, zúčastňovať sa na

vyšetrovacích úkonoch, hovoriť s obvineným bez účasti tretej osoby, pri skončení

vyšetrovania sa oboznámiť so spisom a podať návrh na doplnenie vyšetrovania.

Obhajcovi sa doručujú všetky písomnosti, predvolania na hlavné pojednávanie

a verejné zasadnutie, pri ktorom musí byť dodržaná lehota napr. päť dní pred hlavným

pojednávaním. Aj obhajca má právo nazerať do spisu ako primárneho zdroja

informácií slúžiaceho na ďalší postup v obhajobe.

Zabezpečenie práva obvineného na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivý

proces, ktorý predstavuje záverečné rozhodnutie vo veci samej pred nezávislým

súdnym orgánom.

Súčasťou minimálnych práv obvineného je i možnosť mať primeraný čas na

prípravu svojej obhajoby. Ani to však nie je možné realizovať bez možnosti

nahliadnutia do spisu. To isté ako pre prípravu obhajoby sa vzťahuje aj na obhajcu.

Právo na obhajobu neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu

štátu na zistení pravdy. Bolo by iluzórne dodržiavanie , keby tieto postupy

garantované a zákonom neboli rešpektované aj v činnosti orgánov trestného

konania.

Právo obvineného obhajovať sa osobne je jeho prvým a základným právom.

Pretože obvinený je tu sám sebe obhajcom, zásadne musí mať všetky práva, ktoré inak

niektoré právne poriadky priznávajú len obhajcovi, ale nie osobne obvinenému, napr.

právo nahliadnuť do spisu, zúčastniť sa pojednávania a pod. (B. Repík, Ľudské práva

v súdnom konaní, MANZ 1999, s. 205 a nasl.).

Podľa právneho názoru ústavného súdu () právo na obhajobu sa

zaručuje ako základné právo fyzickej osoby. Podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa

uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd.

Základným pravidlom týchto práv je princíp nastolenia spravodlivej rovnováhy

medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. V prípade konfliktu

medzi chránenými verejnými záujmami sa jeden zo záujmov nemôže nadradiť nad iný

tak, aby sa poprel účel ochrany priznanej inému chránenému verejnému záujmu.

V okolnostiach prípadu ide o právne riešenie konfliktu medzi verejným záujmom na

odhalení a potrestaní páchateľa trestného činu a tými verejnými záujmami, kvôli

ktorým sa priznáva právo na obhajobu.

Podstatou posúdenia ústavného súdu je prijatá časť podnetu navrhovateľa.

Ide o tvrdenie, že neumožnením nahliadnuť mu do spisu okresného súdu sp. zn.

a obstarať si kópie časti spisu zo strany krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

.

Ústavný súd už v uznesení č. k. -21 z 27. apríla 2001, ktorým

sčasti prijal podnet navrhovateľa na ďalšie konanie, uviedol, že súčasťou práva na

obhajobu podľa je aj právo obvineného nazerať do spisov, robiť si

z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí,

pričom neumožnením obvinenému napr. nahliadnuť do spisu a obstarať si fotokópie

jeho častí môže dôjsť k porušeniu ústavného práva na obhajobu.

Krajský súd, ktorému bol spis okresného súdu sp. zn. predložený

10. novembra 2000 za účelom rozhodnutia o odvolaniach podaných proti rozsudku

okresného súdu zo 4. októbra 2000, mohol z tohto spisu zistiť, že okresný súd

nerozhodol o žiadosti navrhovateľa z 23. októbra 2000 o nahliadnutie do spisu

a vyhotovenie kópií zápisníc o výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní a kópie

zápisnice z hlavného pojednávania na okresnom súde dňa 4. októbra 2000. Keby bol

okresný súd tejto žiadosti vyhovel, nepochybne by o tom musel existovať v spise

dôkaz (nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií na okresnom súde alebo v ústave

na výkon väzby).

Námietka o neumožnení navrhovateľovi nahliadnuť do spisu a obstarať si

fotokópie časti spisu sa nachádza napokon aj v písomnom odôvodnení odvolania,

ktoré mal krajský súd takisto k dispozícii.

Keďže podľa v konaní pred súdom obvinenému

nemožno odoprieť nazretie do spisu a tento úkon, ako aj obstaranie fotokópií časti

spisu sú nevyhnutné na riadne uplatnenie osobnej obhajoby, bolo povinnosťou

krajského súdu už označenú navrhovateľovu žiadosť a námietku riešiť.

Krajský súd mohol pred tým, ako konal verejné zasadnutie a rozhodol

o odvolaniach, napr. uložiť okresnému súdu, aby sám žiadosti navrhovateľa

z 23. októbra 2000 vyhovel a umožnil mu nahliadnuť do spisu a obstarať si kópie časti

spisu, prípadne žiadosti navrhovateľa mohol vyhovieť krajský súd sám.

Keď krajský súd takto nepostupoval, nezabezpečil, aby navrhovateľ mohol

nahliadnuť do spisu okresného súdu a obstarať si kópie časti spisu, ale napriek týmto

nedostatkom právoplatne rozhodol uznesením sp. zn. z 28. novembra

2000 o vine a treste navrhovateľa (zamietnutím jeho odvolania podľa § 256 Trestného

poriadku), porušil jeho právo na obhajobu podľa .