Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., K., a E. B., K., zastúpených advokátom JUDr. R. T.,

Advokátska kancelária, K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 25. augusta 2009

a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. a E. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. októbra

2009 doručená sťažnosť A. B. a E. B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. augusta 2009 (ďalej

len ,,uznesenie krajského súdu“) a konaním, ktoré mu predchádzalo.

2. Z obsahu sťažností vyplýva, že na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný

súd“) prebieha pod sp. zn. súdne konanie o zaplatenie sumy 199 163,51 €,

v ktorom sú sťažovatelia v procesnom postavení žalovaných. V súvislosti s týmto konaním

okresný súd uznesením z 24. apríla 2007 sp. zn. nariadil predbežné opatrenie,

ktorým sťažovateľom zakázal predať, darovať, prenajímať, zriadiť záložné právo, zriadiť

zabezpečovací prevod k bytu č. 2 na 1. poschodí vo vchode obytného domu súpisné číslo

3469 nachádzajúceho sa na S. ulici v K., zapísaného na liste vlastníctva, katastrálne územie

S. mesto.

3. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia 16. mája 2007 odvolanie, v ktorom

žiadali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol a priznal im náhradu trov konania. Krajský súd ako

odvolací súd uznesením sp. zn. z 21. júna 2007, nevyhovel odvolaniu

sťažovateľov a potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

4. Dňa 5. septembra 2007 podali sťažovatelia na okresnom súde návrh na zrušenie

nariadeného predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 20. novembra 2008

sp. zn. návrh sťažovateľov zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým,

že sťažovatelia v podstate neuviedli žiadne nové skutočnosti, s ktorými

by sa už nevysporiadal v predchádzajúcom konaní odvolací krajský súd vo svojom uznesení

sp. zn. z 21. júna 2007.

5. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie

nariadeného predbežného opatrenia, napadli sťažovatelia odvolaním a navrhli jeho

zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovatelia namietali

skutočnosť, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. novembra

2008 je v rozpore s

(ďalej len „OSP“) v spojení s , ako aj

ods. 1 a dohovoru. Konkrétne vytýkali súdu prvého stupňa, že:

„1. vo svojom rozhodnutí (Uznesení) ku skutočnostiam uvádzanými sťažovateľmi

o nesplnení zákonných predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia len skonštatoval,

že s týmito dôvodmi sa už vysporiadal v rámci odvolacieho konania proti nariadenému

predbežnému opatreniu Krajský súd v Košiciach. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

vydaného dňa 21.06.2007 však jasne vyplýva, že sa nezaoberal argumentáciou a dôvodmi

uvádzanými sťažovateľmi nakoľko sa k nim vôbec nevyjadril. V dôsledku toho konštatácia

súdu prvého stupňa o vysporiadaní sa s argumentáciou sťažovateľov Krajským súdom

v Košiciach a následné prevzatie tejto argumentácie (odôvodnenia) o nesplnení zákonných

predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia zakladá nepreskúmateľnosť Uznesenia

v tejto časti pretože neobsahuje žiadne dôvody (skutočnosti), ktoré by mali byť predmetom

prieskumu odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania. Postup súdu prvého stupňa

treba považovať len za formálny výkon práva na súdnu ochranu, ktorý nezodpovedá ani

požiadavkám SR a ani Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Sťažovatelia preto poukazujú na to, že odôvodnenie Uznesenia

neobsahuje žiadne skutočnosti umožňujúce preskúmať závery súdu prvého stupňa napriek

tomu, že odôvodnenie súdnych rozhodnutí tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa o dohovorov o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. (porov. , , , ),

2. ... ani z uznesenia o nariadení predbežného opatrenia tak ani z rozhodnutia

Krajského súdu v Košiciach nevyplýva na základe čoho považovali tvrdenia žalobcu

za osvedčené, resp. ako relevantne žalobca osvedčil skutočnosti potrebné na nariadenie

predbežného opatrenia,

3. ... nepreskúmateľnosť Uznesenia, ako aj porušenie základného práva žalovaných

v 1. a 2. rade na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1

nemôže nahradiť (zvrátiť) postup súdu prvého stupňa, ktorým

sa obšírne zaoberal... judikatúrou použitou sťažovateľmi v ich návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia nakoľko v okolnostiach prípadu táto otázka, resp. výklad netvorí

súčasť práva na súdnu ochranu a nemá súvis s posúdením splnenia zákonných

predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia.“

6. Odvolací krajský súd nevyhovel odvolaniu sťažovateľov, stotožnil sa so závermi

súdu okresného súdu a uznesením, ktoré je napadnuté touto sťažnosťou, potvrdil

prvostupňové uznesenie.

7. Sťažovatelia v podanej sťažnosti poukazujú na argumentáciu uvedenú vo svojom

odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2008,

a v podstatnom ďalej dodávajú : „Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby

každé rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu

spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva strany

prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia

je tiež zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je svojvoľný (arbitrárny)...

Uznesenia o nariadení predbežného opatrenia ako súčasť práva na súdnu ochranu

uznal aj ústavný súd (, ). ... Aj v takomto rozhodnutí musí okresný

súd jasne a jednoznačne vysvetliť, z akých dôvodov usudzuje, že došlo k splneniu zákonných

predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, tak ako sú uvedené v ust. § 74 a nasl.

. Len takto odôvodnené uznesenie môže účastník konania účinne napádať

v odvolacom konaní, t.j. uvádzať argumenty prečo, resp. z akých dôvodov neboli zákonné

podmienky na nariadenie predbežného opatrenia naplnené a tak realizovať svoje základné

právo na súdnu ochranu predpokladaným spôsobom.“

8. V závere sťažovatelia zhrňujú dôvody, ktoré podľa ich názoru zakladajú ústavnú

nekonformnosť napadnutého uznesenia krajského súdu:

„- Súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia odkazom na Krajský súd

v Košiciach, resp. na jeho rozhodnutie dostatočne nevysporiadal a nezaoberal

argumentáciou sťažovateľov uvedenou v ich návrhu na zrušenie predbežného opatrenia,

- Odvolací súd (Krajský súd v Košiciach) v konaní vedenom pod

sp. zn. nahradil (suploval) činnosť súdu prvého stupňa, ktorá sa týka

odôvodnenia rozhodnutia,

- Odvolací súd sa okrem suplovania činnosti súdu prvého stupňa vôbec nezaoberal

a preto ani nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov uvedenou v ich odvolaní zo dňa

18.12.2008, ktorá má význam pre rozhodnutie o odvolaní, pretože s ňou namieta splnenie

zákonných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia.“

9. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie označených práv podľa a dohovoru uznesením krajského súdu

s tým, aby bolo napadnuté uznesenie krajského súdu zrušené a vec bola vrátená na nové

konanie a rozhodnutie. Sťažovatelia zároveň žiadajú priznanie náhrady trov konania.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Podstatu predloženej sťažnosti tvoria tvrdenia sťažovateľov, že k porušeniu

označených článkov a dohovoru došlo tým, že okresný súd v predmetnom konaní

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, a to takým spôsobom, že odkázal

na predchádzajúce uznesenie krajského súdu v tej istej veci a zároveň krajský súd

sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov.

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vrátane tej, ktorú označili

sťažovatelia vo svojej sťažnosti, právo sťažovateľov na spravodlivý proces zahŕňa aj právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že

na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd sa

musí vysporiadať s tými námietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(, ).

16. V danom prípade okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn.

z 20. novembra 2008, zvolil takú procesnú ekonómiu, že sčasti odkázal na staršie

rozhodnutie odvolacieho krajského súdu sp. zn. z 21. júna 2007, v tej istej

veci, ktoré mali účastníci konania k dispozícii a v ktorom boli objasnené dôvody, ktoré

viedli k odmietnutiu odvolania sťažovateľov a potvrdeniu uznesenia súdu prvého stupňa.

Podľa názoru ústavného súdu je takýto postup všeobecného súdu s prihliadnutím na zásadu

hospodárnosti konania ústavne konformný.

17. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu v spojitosti s odôvodnením uznesenia

krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval,

z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bolo vo veci rozhodnuté.

Vychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah je ústavný súd toho názoru, že niet

žiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia okresného súdu či krajského súdu

a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivý

proces.

18. K námietke sťažovateľov, že krajský súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne

vysporiadal s ich argumentáciou, ústavný súd poznamenáva, že právo na súdnu ochranu

neznamená procesný úspech sťažovateľa vo veci (podobne , ).

19. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v podstate požadujú revíziu

napadnutého uznesenia, ktorým bol ich návrh na zrušenie nariadeného predbežného

opatrenia zamietnutý. Ústavný súd ďalej k tomu konštatuje, že pokiaľ ide o medze

zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd

vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že mu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov

či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,

nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (). Úlohou ústavného súdu totiž

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne

popreli účel a význam zákonného predpisu (, , ,

).

20. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu

jasne a zrozumiteľne podáva výklad použitého právneho predpisu a dôvodí svoje

rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V uznesení

krajského súdu a ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, teda ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ich robilo ústavne neakceptovateľnými, a teda

vyžadujúcimi korekciu zo strany ústavného súdu. Sťažnosťou napadnuté uznesenie

je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho

všeobecného súdu, nie je arbitrárne a zrozumiteľným spôsobom dáva odpoveď na všetky

otázky, prečo nebolo vyhovené predmetnému návrhu.

21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo

). O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto ústavný súd považuje

sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov, a to návrhu na zrušenie uznesenia

krajského súdu a náhrade trov konania, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude

vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010