Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 56/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2011 doručená sťažnosť Bc. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“) a Ľ. D. (ďalej len

„sťažovateľka“), obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. júna 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi exekučného

konania (v procesnom postavení povinných), ktoré začalo 8. januára 2007 na návrh

oprávneného I., a. s., B. [neskôr v jeho právnom postavení vystupuje jeho právny nástupca

Č., a. s., B., pozn., (ďalej len „oprávnený“)], na základe exekučného titulu − notárskej

zápisnice č. N 671/2003, Nz 116956/2003 z 9. decembra 2003 spísanej notárom JUDr. I. L.,

M. Súdna exekútorka JUDr. A. S., L. (ďalej len „súdna exekútorka“), exekúciu o vymoženie

sumy 197 503,10 Sk s príslušenstvom vedenú pod sp. zn. Ex 2/2007 vykonáva okrem iného

zrážkami zo mzdy (proti sťažovateľovi) a zrážkami z iných príjmov − z dôchodku (proti

sťažovateľke).

Sťažovatelia 1. apríla 2011 a 13. apríla 2011 podali okresnému súdu námietky proti

príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, ktorými namietali, že im

bola odopretá možnosť podať proti predmetnému príkazu na začatie exekúcie a exekučnému

príkazu opravný prostriedok. Súčasne namietali, že neboli upovedomení o začatí exekúcie,

pretože súdna exekútorka ich upovedomila len o spôsobe vykonania exekúcie. Poukázali

na § 67 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz

na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti

exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu, ktorým sa námietky

zamietli.

Okresný súd v exekučnej veci sťažovateľov rozhodol uznesením

sp. zn. z 8. júna 2011 tak, že podanie sťažovateľov označené ako námietky

proti príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že „tomuto uzneseniu predchádzalo

vydanie viacerých Exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011, v ktorom prišlo

k navýšeniu predbežných trov exekúcie oproti Upovedomeniu o začatí exekúcie Ex 2/2007

zo dňa 8. 2. 2007... z pôvodných 56.280,00 Sk (1.868,15 €) na súčasných 1.868,81 €

(zodpovedá 56.299,77 Sk (označené ako trovy exekúcie) bez riadneho zákonom

predpísaného postupu, o ktorom mal právoplatne rozhodnúť príslušný súd...

Dňa 17. 3. 2011 vydal Exekútorsky úrad JUDr. A. S. nasledovné písomnosti, ktoré

nám boli doručené:

1. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov dôchodku

Ex 2/2007 pre adresáta: Ľ. D...

2. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy pre adresáta: M.

D...

3. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku pre

adresáta S. − ústredie – Ľ. D...

4. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy pre

adresáta V. a. s. – M. D...

5. Exekučný príkaz Ex 2/2007 Príkaz na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti

pre adresáta: M. D. a Ľ. D...

V rovnakom čase bola vydaná aj písomnosť Ex 2/2007 zo dňa 17. 03. 2011 Príkaz

na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy určená výlučne pre platiteľa mzdy V. a. s...

V danom čase vydania exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011

a vykonávania zrážok zo mzdy od 5. 4. 2011 nebolo vydané OS Malacky žiadne vykonateľné

rozhodnutie! Teda ani súdny exekútor nedisponoval žiadnym vykonateľným rozhodnutím OS

Malacky k spôsobu vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov – dôchodku.“.

Ďalej sťažovatelia argumentujú tým, že «napriek tomu, že súdny exekútor JUDr. A.

S. vydala všetky písomnosti (Exekučné príkazy, Upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie zrážkami zo mzdy) Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011, ktoré nám boli doručené s

poučením: „Proti tomuto exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok“ a

„Proti tomuto upovedomeniu nie je prípustný opravný prostriedok“ zistili sme nasledovné

skutočnosti, na základe ktorých sme oslovili súdneho exekútora a v rovnakom čase aj

príslušný vo veci konajúci súd!

1. Súdny exekútor vydal 17. 3. 2011 písomnosť Ex 2/2007 Príkaz na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy určený výlučne pre platiteľa mzdy V. a. s. čím bolo porušené ustanovenie

Z. z v znení neskorších predpisov, rovnako aj

ustanovenie v znení neskorších predpisov

2. Zrejme v rovnakom čase bola podobná písomnosť doručená aj pre adresáta S. −

ústredie čím bolo porušené ustanovenie Z. z v znení

neskorších predpisov, rovnako aj ustanovenie Z. z v znení

neskorších predpisov.».

Sťažovatelia namietajú takýto postup súdnej exekútorky a tvrdia, že „nikdy sme my

povinní neboli súdnym exekútorom upovedomení o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy

a iných príjmov – dôchodku!

Nikdy teda doteraz neuplynula lehota na vznesenie námietok, nikdy o týchto

námietkach súd právoplatne nerozhodol – napriek tomu súdny exekútor vydal 17. 03. 2011

exekučný príkaz Ex 2/2007, v ktorom sa v bode 3) odvoláva na príkaz na začatie exekúcie!

doručený iba platiteľovi dôchodku a doručení iba platiteľovi mzdy...

Nie je teda jasné kedy v tomto konaní (v termíne vydania Príkazov na začatie

exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011 a vydaním Exekučných príkazov Ex 2/2007 zo dňa

17. 3. 201) uplynula 14 dňová lehota na vznesenie námietok v zmysle ustanovenia § 50

ods. 1 OS Malacky na túto skutočnosť opäť nereagoval.“.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že «keďže písomnosť Príkaz na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov - dôchodku Ex 2/2007 zo dňa 17. 03. 2011 je už názvom

stanovený proces, ktorý tu do stanoveného termínu vydania - doručenia nebol, ale termínom

vydania - doručenia vznikol! Tieto písomnosti boli doručené iba platiteľom mzdy,

dôchodku!

Z tohto novovzniknutého procesu vyplývajú aj práva povinných určené v zákone,

ktoré nás povinných jednoznačne diskriminovali, tým, že súdny exekútor rozhodol zrejme

nad rámec svojej právomoci nad zákon a v písomnostiach Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011

Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov − dôchodku uviedol v poučení

pre platiteľa mzdy: „Proti príkazu na začatie exekúcie nie je prípustný opravný

prostriedok“ a pre istotu nám ani jednému povinnému tieto príkazy na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy a iných príjmov dôchodku nedoručil.».

V súvislosti s uvedeným sťažovatelia poukazujú na nesúlad medzi hodnotami

určenými ako predbežné trovy exekúcie uvedenými v upovedomení o začatí exekúcie sp. zn.

Ex 2/2007 z 8. februára 2007, „kde bola súdnym exekútorom stanovená hodnota bez DPH

na sumu: 1.868,15 € (56.280,00 Sk)...

O výške tejto sumy predbežných trov exekúcie súd právoplatne rozhodol

v uzneseniach zo dňa 25. 2. 2009. O inej hodnote súd nerozhodol!

Avšak vo všetkých písomnostiach Ex 2/2007 zo dňa 17. 3. 2011 je už hodnota

označená ako trovy exekúcie svojvoľne zvýšená súdnym exekútorom na sumu: 1.868,81 €

(56.299,77 Sk)!

Kedy a z akého dôvodu súdny exekútor navýšil trovy exekúcie, keďže ani k tomuto

navýšeniu k 17. 3. 2011 neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu nám nie je jasné a nie je

táto skutočnosť uvedená ani v Uznesení č. k.: -502 zo dňa 8. 6. 2011,

vydané sudkyňou JUDr. L. OS M.!

Rovnako nám nie je jasné prečo a z akého dôvodu by sme mali platiť o 0,66 €

(19,77 Sk) viac za niečo nevydokladované!

Z týchto dôvodov, keďže neboli rešpektované ustanovenia zákona súdnym

exekútorom podali sme proti tomuto konaniu súdneho exekútora námietky a naše vyjadrenia

nesúhlasu s týmto konaním súdneho exekútora.

Na naše prekvapenie sme sa od zákonnej sudkyne JUDr. L. dozvedeli v Uznesení

-502 zo dňa 8. 6. 2011, že naše podania − námietky odmieta! Odôvodnenie

podľa § 66 ods. 1 písm. a) však sudkyňa JUDr. L. neodôvodnila...

Rovnako neodôvodnila ani navýšenie trov exekúcie!

Okrem iného sudkyňa JUDr. L. v Uznesení -502 zo dňa 8. 6. 2011

zámerne neuviedla, že Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 8. 2. 2007 bolo

vydané iba na 2 spôsoby exekúcie, ktoré si zvolil súdny exekútor JUDr. S. a iba o týchto 2-

och spôsoboch vykonania exekúcie OS M. rozhodol:

• Aj podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku − predajom nehnuteľností

• Aj podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku − zriadením exekučného záložného

práva...“.

Podľa tvrdenia sťažovateľov „o našich námietkach voči tomuto Upovedomeniu

o začatí exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 8. 2. 2007 aj podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku −

predajom nehnuteľností aj podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku − zriadením

exekučného záložného práva! rozhodla sudkyňa JUDr. L. Uznesením -252

a Uznesením -253 obidve zo dňa 25. 2. 2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10. 3. 2009 bez možnosti podania opravného prostriedku napriek exelentným

výkonom sudkyne JUDr. L. z oblasti elementárnej matematiky, ktoré sme uvideli vyššie a to

vo vydanom Uznesení č. k. -252 a v Uznesení č. k. -253 zo

dňa 25. 2. 2009, ktoré sa bez možnosti opravného prostriedku stalo právoplatným dňa 10. 3.

2009, no nie vykonateľným.“.

Sťažovatelia namietajú, že „keďže doteraz nebolo zo strany OS Malacky vydané

žiadne opravné uznesenie ani k Uzneseniu č. k. -252 a Uzneseniu

č. k. -253 a rovnako pani sudkyňa nemá záujem splniť si svoju povinnosť,

ktorú jej ukladá zákon ani v uznesení č. k. -502 a aj po viac ako 50 dňoch

od vydania uznesenia č. k. -502 trvá na svojských výpočtoch a ňou

stanovených súkromných pravidiel pre výpočty úrokov, sčítania a porovnávania čísiel

podávame túto sťažnosť, aby Ústavný súd rozhodol o prípustnosti vydávania takýchto

Uznesení, ktoré sa okamžite stávajú právoplatné a po prípade aj vykonateľné bez možnosti

podania opravných prostriedkov.“.

Podľa názoru sťažovateľov došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 8. júna 2011 k porušeniu ich základného práva

podľa a (hoci sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú

ods. 1 , z ich tvrdenia, že „v tomto konaní bola porušená aj zásada rovnosti

účastníkov konania“, zjavne vyplýva, že majú na mysli , pozn.).

Na základe uvedeného sťažovatelia ústavný súd žiadajú, aby uviedol:

„1. Podľa ktorého zákona sa písomnosti Príkaz o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy

a iných príjmov doručujú výlučne do rúk platiteľa mzdy a nie aj do rúk povinného?

2. Podľa ktorého zákona akceptuje sudca Exekučný príkaz odvolávajúci sa Príkaz

o začatí exekúcie, ktorý nebol doručený povinným a zrejme ani oprávnenému , resp. proti

ktorému nie je možné podať opravný prostriedok?

3. Podľa ktorého zákona súd neskúma a nerieši prečo súdny exekútor vykonáva

zrážky zo mzdy a iných príjmov keď súdny exekútor nedisponuje vykonateľným rozhodnutím

súdu o námietkach proti týmto spôsobom exekúcie?

4. Podľa ktorého zákona postupoval súd keď o námietkach povinných o spôsobe

vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov nikdy nerozhodoval?

5. Podľa ktorého zákona koná sudca, ak sa v uznesení uznáša na ním

vyselektovaných častiach konania?

6. Podľa ktorého zákona koná sudca, ak povinným napriek jednoznačnej úprave trov

konania tvrdí, že trovy sú bezo zmeny?“

Sťažovatelia zároveň na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiadajú, aby ju

ústavný súd prijal na ďalšie konanie a následne o nej nálezom takto rozhodol:

„Uznesenie č. k.: -502 zo dňa 8. 6. 2011 vydané OS Malacky, ktoré

sa stalo právoplatné a vykonateľné 16. 6. 2011 zrušil v celom rozsahu a zastavil celé

exekučné konanie Ex 2/2007 pre nesprávny procesný postup!

Z dôvodu nedodržania zákonov SR a pre porušenie zásady dodržania rovnosti

účastníkov konania navrhujeme, aby Ústavný súd nariadil vyplatenie nemajetkovej ujmy za

poškodzovanie tohto práva povinných na konanie pred nezávislým súdom vo výške 1.000

€ /mesačne pre každého jedného povinného zvlášť od doby začatia exekučného konania do

doby vyplatenia za každý jeden začatý mesiac! + vyplatenie všetkých neoprávnene

zadržiavaných peňazí + náhradu škôd podľa zákona.“

Okrem uvedeného sa sťažovatelia domáhajú, aby im bol ustanovený právny zástupca

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili

sťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby

a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd.

Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa

takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu

verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom

procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Uvedené východiská a závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon

súdnych a iných rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu prislúchajúci do

právomoci všeobecných súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným

zákonom.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je podľa

stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , ,

) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo

na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho

konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva

na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (obdobne ). Preto pri postupe

všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane

v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne

zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. ).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri

nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (). Aj v exekučnom konaní sa

musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.

K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle dochádza až

vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného

práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil vo svojom postupe a pri

svojom rozhodovaní svojvôľu, a ak prijme vo veci konečné rozhodnutie, tak toto by malo

vychádzať z jeho objektívnych zistení získaných v rámci zákonom predpísaného spôsobu

zisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného

hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a postupom okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. júna 2011, ktorým tento súd

ich podanie (z 1. apríla 2011 a z 13. apríla 2011) označené ako námietky proti príkazu

na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľov a k nej pripojených listinných dôkazov,

ako aj z informácie získanej z príslušného spisu okresného súdu zistil, že na základe návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie proti sťažovateľom ako povinným o zaplatenie

197 503,10 Sk s príslušenstvom sa 8. januára 2007 začalo exekučné konanie vedené súdnou

exekútorkou pod sp. zn. Ex 2/2007. Vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého

boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť oprávnenému peňažné plnenie, bola notárska zápisnica

č. N 671/2003, Nz 116956/2003 z 9. decembra 2003 spísaná notárom JUDr. I. L., Notársky

úrad, M.

Na základe uvedeného exekučného titulu po podaní návrhu oprávneného na exekúciu

z 8. januára 2007 a vydaní poverenia na výkon exekúcie (č. 5104 * 013989) Okresným

súdom Bratislava IV z 24. januára 2007 upovedomila poverená súdna exekútorka

účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 2/2007 z 8. februára 2007.

Sťažovatelia ako povinní vzniesli v zákonom ustanovenej lehote proti exekúcii

námietky (sťažovateľka 9. marca 2007 a sťažovateľ 12. marca 2007), ktorých podstatou

okrem iného bola skutočnosť, že hodnota oprávneným nárokovanej istiny v exekučnom

titule nekorešponduje so sumou, ktorú by mali ako povinní zaplatiť.

Okresný súd ako exekučný súd námietky sťažovateľov ako nedôvodné zamietol, a to

uznesením č. k. -252 z 25. februára 2009 (námietky sťažovateľa)

a uznesením č. k. -253 z 25. februára 2009 (námietky sťažovateľky);

označené uznesenia nadobudli právoplatnosť 10. marca 2009.

Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex 2/2007 zo 17. marca 2011

súdna exekútorka upovedomila sťažovateľku ako povinnú, že exekúciu vykoná zrážkami

z iných príjmov – dôchodku. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn.

Ex 2/2007 zo 17. marca 2011 súdna exekútorka rovnako upovedomila sťažovateľa ako

povinného, že exekúciu vykoná zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Súčasne súdna

exekútorka v označených upovedomeniach poučila povinných, že voči týmto rozhodnutiam

nie je prípustný opravný prostriedok.

Toho istého dňa, t. j. 17. marca 2011 súdna exekútorka v exekučnej veci vedenej pod

sp. zn. Ex 2/2007 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý doručila

obchodnej spoločnosti V., a. s., ako platiteľovi mzdy povinného (ďalej len „platiteľ mzdy“),

a tiež príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktorý doručila S.– ústrediu,

29. augusta 8, B. (ďalej len „S.“). Rovnako v ten istý deň vydala exekučný príkaz na

vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku, ktorý doručila oprávnenému, sťažovateľke ako

povinnej a S., a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý doručila

oprávnenému, sťažovateľovi ako povinnému a platiteľovi mzdy povinného. Súdna

exekútorka súčasne vydala aj exekučný príkaz na zriadenie záložného práva

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľa vedených na LV č. ... v katastrálnom území

B.

Dňa 1. apríla 2011 a 13. apríla 2011 podali sťažovatelia okresnému súdu námietky

proti príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, ktorými namietali,

že im bola odopretá možnosť podať proti predmetnému príkazu na začatie exekúcie

a exekučnému príkazu opravný prostriedok. Súčasne namietali, že neboli upovedomení

o začatí exekúcie, pretože súdna exekútorka ich upovedomila len o spôsobe vykonania

exekúcie. Poukázali na § 67 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vydá

exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty

na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie

súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.

Okresný súd v predmetnej exekučnej veci uznesením sp. zn.

z 8. júna 2011 rozhodol tak, že podanie sťažovateľov označené ako námietky proti príkazu

na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol; označené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2011.

V odôvodnení namietaného uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 8. júna 2011 sa okrem iného uvádza, že „zákonom ustanoveným postupom boli vydané

upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku, ktorým súdna exekútorka upovedomila povinných v I., II. rade

a oprávneného, akým spôsobom pristúpila k výkonu exekúcie. Významom tohto

upovedomenia je upovedomiť oprávneného a povinného o spôsobe začatí exekúcie. Proti

upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie nie je prípustný opravný prostriedok, rovnako

ako aj proti príkazu na začatie exekúcie, ktorý sa vydáva platiteľovi mzdy povinných, ktorý

sleduje zabezpečenie plnenia povinností platiteľa mzdy, ako aj proti exekučnému príkazu,

ktorý určuje a zabezpečuje konkrétny spôsob uskutočnenia exekúcie a jeho doručenia má za

následok nástup ďalších povinností pre platiteľa mzdy povinných.“.

V nasledujúcej časti odôvodnenia namietaného uznesenia okresný súd na základe

svojich skutkových zistení formuloval svoje právne závery, a to takto:

„... súdna exekútorka pri výkone exekúcie postupovala v zmysle zákonných

ustanovení, teda jej postupom nebol porušený zákon a povinným v I. a II. rade nebola

odopretá možnosť domáhať sa svojich práv v konaní pred exekučným súdom. Tento postup

zabezpečila najmä doručením upovedomenia o začatí exekúcie, kde povinných riadne

poučila o možnosti podať námietky proti exekúcii a trovám exekúcie v zákonnej lehote. Túto

možnosť povinní v I. a II. rade riadne využili, pričom podané námietky proti exekúcii súd

zamietol ako nedôvodné...

Povinní v I. a II. rade si mylne vykladajú ustanovenia § 47 Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého môže povinný do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie vzniesť námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Zákonné

ustanovenie teda zakotvuje inštitút námietok, ktoré povinný môže vzniesť u súdneho

exekútora v zákonnej lehote po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, a nie po doručení

upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie. O spôsobe vykonania exekúcie súdny

exekútor len v rovine upovedomenia oznamuje povinnému a oprávnenému, akým spôsobom

exekúciu vykonaná. V predmetnej veci ide o vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy

povinných v I. a II. rade, pričom o tomto spôsobe súdna exekútorka riadne upovedomila

účastníkov konania a prikázala platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie

exekúcie, vykonal zo mzdy povinných určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinným,

pričom tento je súdna exekútorka povinná doručiť do vlastných rúk len platiteľovi mzdy

povinných, ktorí už o spôsobe vykonania exekúcie boli riadne upovedomení. Povinní

strácajú dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo

na vyplatenie tejto časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. V otázke exekučného

príkazu súd konštatuje, že tento vydá súdna exekútorka po tom, ako jej bolo doručené

rozhodnutie súdu o námietkach povinných, ktorým sa námietky zamietli (§ 50 Exekučného

poriadku).

V poučení predmetného upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami

zo mzdy a iných príjmov zo dňa 17. 03. 2011, ako aj v príkaze na začatie exekúcie zrážkami

zo mzdy zo dňa 17. 03. 2011, súdna exekútorka poskytla povinným v I. a II. rade správne

poučenie, že proti týmto nie je prípustný opravný prostriedok, teda takéto rozhodnutia

opravný prostriedok nepripúšťajú.“

Ďalej okresný súd konštatoval, že „rozhodoval o podaní povinných v I. a II. rade

označenom ako námietky proti príkazu na vykonanie exekúcie, aj napriek skutočnosti, že

v zmysle zákona na dodatočne uvedené dôvody, ako tie, ktoré boli uplatnené v námietkach

proti exekúcii, neprihliada a zákon neustanovuje inštitút námietok proti príkazu na začatie

exekúcie.“

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že vo veci podania sťažovateľov z 1.

júla 2011 označeného ako „Výzva na vydanie opravného uznesenia“ okresný súd prípisom

z 1. augusta 2011 sťažovateľom oznámil, že „považuje uznesenie Okresného súdu Malacky,

č. k. -502 zo dňa 8. 6. 2011 za správne po obsahovej aj formálnej stránke,

preto o Vašom podaní nebude rozhodovať.

Súd Vám súčasne oznamuje, že súdna exekútorka vydala dňa 08. 02. 2007

Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré ste riadne prevzali. Súdna exekútorka Vám súčasne

poskytla poučenie o Vašich právach, teda o zákonnej možnosti podať proti vyčísleným

predbežným trovám exekúcie námietky v lehote 3 dní od doručenia predmetného

upovedomenia o začatí exekúcie. Proti vyčísleným trovám exekúcie ste nepodali opravný

prostriedok, preto súd vo veci nerozhodoval.

Súdna exekútorka vydala dňa 17. 03. 2011 Upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie, ktoré ste riadne prevzali a súčasne Vás upovedomila o výške trov exekúcie

vrátane 20 % DPH.

Súd pri rozhodovaní o Vašom podaní označenom ako námietky proti príkazu

na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 17. 03. 2011 súčasne skúmal skutočnosť

týkajúcej sa navýšenia vyčíslených trov exekúcie, pričom zistil, že trovy exekúcie uvedené

v upovedomení o začatí exekúcie a upovedomení o spôsobe jej vykonania, boli uvedené bezo

zmeny s výnimkou uplatňovanej 20 % DPH, nakoľko prišlo k jej zmene z 19 % na 20 %.

Ak by však vznikli ďalšie trovy exekúcie prevyšujúce ich predbežné vyčíslenie, súdna

exekútorka vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, proti ktorému je prípustný

opravný prostriedok. Nakoľko k navýšeniu trov exekúcie doposiaľ neprišlo, súdna

exekútorka upovedomenie o ďalších trovách nevydala, teda nemohli byť vznesené ani

námietky proti ďalším trovám exekúcie, súd konštatuje, že Vaše podanie je bezpredmetné.

Súčasne Vám oznamujeme, že výška trov exekúcie uvedená v upovedomení o začatí

exekúcie je predbežným vyčíslením týchto trov. Skutočné trovy exekúcie bude súdny

exekútor špecifikovať pri ukončení exekučného konania v súlade s Exekučným poriadkom

a s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov. Ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie,

upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. V prípade, že predbežné trovy

exekúcie boli vyčíslené vo vyššej výške ako boli skutočne vynaložené, vzniknutý preplatok

na trovách exekúcie bude po vyúčtovaní vymoženej pohľadávky pri ukončení exekúcie

vrátený v plnej výške povinnému.“.

Zo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľov o porušení ich

základných práv podľa a je tvrdenie, že okresný súd ako

exekučný súd sa v napadnutom exekučnom konaní nevysporiadal ústavne akceptovateľným

spôsobom s ich podstatnými námietkami, resp. ich ignoroval. Podľa sťažovateľov spočívajú

kľúčové pochybenia okresného súdu najmä v tom, že:

a) okresný súd odmietnutím ich námietok im uznesením z 8. júna 2011 odoprel

možnosť podať proti upovedomeniu súdnej exekútorky o spôsobe vykonania exekúcie

zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011, jej príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy

a iných príjmov zo 17. marca 2011 a exekučnému príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami

zo mzdy a iných príjmov zo 17. marca 2011 opravný prostriedok,

b) okresný súd ignoroval a žiadnym spôsobom nereagoval na skutočnosť, že nikdy

neboli súdnou exekútorkou upovedomení o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a iných

príjmov – dôchodku, nikdy teda doteraz neuplynula lehota na vznesenie námietok, nikdy

o týchto námietkach súd právoplatne nerozhodol, napriek tomu súdna exekútorka vydala

17. marca exekučný príkaz sp. zn. Ex 2/2007, v ktorom sa odvoláva na príkaz na začatie

exekúcie doručený iba platiteľovi dôchodku a platiteľovi mzdy,

c) došlo k navýšeniu predbežných trov exekúcie oproti upovedomeniu o začatí

exekúcie sp. zn. Ex 2/2007 z 8. februára 2007 „z pôvodných 56.280,00 Sk (1.868,15 €)

na súčasných 1.868,81 € (zodpovedá 56.299,77 Sk)“ bez riadneho zákonom predpísaného

postupu, o ktorom mal právoplatne rozhodnúť príslušný súd; okresný súd túto skutočnosť

žiadnym spôsobom neodôvodnil.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť návrhom platí

zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd v rozsahu,

ako ho vymedzia sťažovatelia v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petite).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že ochrana základných práv a slobôd

v konaní pred ústavným súdom je poskytovaná proti konkrétne vymedzeným

porušovateľom označených práv a slobôd, ktorí majú právomoc (kompetenciu) konať

a rozhodovať o otázkach spojených so základnými právami a slobodami v zmysle čl. 127

ods. 1 . Je na sťažovateľoch, aby uviedli konkrétny orgán verejnej moci, ktorý je

v ich veci oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody v rozsahu vymedzenom

konkrétnymi všeobecnými záväznými právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi, a jeho

úkony, ktoré namietajú ( ).

Sťažovatelia v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu v súvislosti s porušením

označených základných práv v predmetnom exekučnom konaní namietali uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 8. júna 2011. Žiadali ho zrušiť a celé exekučné

konanie vedené pod sp. zn. Ex 2/2007 pre nesprávny procesný postup zastaviť.

Keďže v zmysle je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie

je tento prípad), aj pokiaľ ide o označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa podľa tvrdenia sťažovateľov porušili základné práva alebo slobody,

ústavný súd ďalej preskúmaval a rozhodoval o sťažnosti v tom rozsahu, v ktorom

sťažovatelia namietali uznesenie okresného súdu sp. zn. z 8. júna 2011,

ktorým okresný súd ich podanie označené ako námietky proti príkazu na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 odmietol.

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má oprávnenie preskúmavať zákonnosť

vykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie

rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

Z hľadiska námietok uplatnených sťažovateľmi sa ústavný súd musel zaoberať

ústavnou akceptovateľnosťou interpretácie relevantných ustanovení Exekučného poriadku

okresným súdom ako exekučným súdom.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými

v tomto zákone. Účelom tohto ustanovenia Exekučného poriadku je zabezpečiť ochranu

povinného v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným

spôsobom.

Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento

zákon neustanovuje inak (§ 167 a § 172).

Podľa § 66 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,

b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie

zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy

povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

Podľa § 66 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie

platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz

na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti

exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa

námietky zamietli (§ 50).

Podľa § 67 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému,

povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

Pre ústavný súd bolo v danom prípade rozhodujúce zistenie, že okresný súd

rozhodujúc o podaní sťažovateľov označenom ako námietky proti príkazu na začatie

exekúcie zrážkami zo mzdy zo 17. marca 2011 skúmal, či poverená súdna exekútorka

uskutočnila exekúciu zrážkami zo mzdy (proti sťažovateľovi) a zrážkami z iných príjmov −

z dôchodku (proti sťažovateľke) podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku, t. j. či pri výkone

exekúcie uvedeným spôsobom nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať

negatívny vplyv na správnosť výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, resp.

k inému porušeniu zákona s takými dôsledkami. Okresný súd následne zákonnosť postupu

súdnej exekútorky (týkajúci sa okrem iného najmä doručovania jej rozhodnutí účastníkom

exekučného konania) v uvedenej veci právne relevantným spôsobom odôvodnil na základe

svojho právneho záveru, podľa ktorého v danom prípade boli splnené zákonné podmienky

na výkon exekúcie zrážkami zo mzdy v prípade sťažovateľa a z dôchodku v prípade

sťažovateľky (postup podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku).

Podľa názoru ústavného súdu právne závery, na ktorých je založené namietané

uznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené,

a preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.

Ústavný súd nezistil prvky arbitrárnosti ani v spôsobe, akým okresný súd vyhodnotil

skutočnosť týkajúcu sa navýšenia vyčíslených predbežných trov exekúcie. Z namietaného

uznesenia z 8. júna 2011, ako aj z oznámenia okresného súdu k podaniu sťažovateľov

z 1. júla 2011 vyplýva, že túto skutočnosť vyhodnocoval v nadväznosti na zmenu zákonnej

sadzby DPH, keď uviedol, že „trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie

a upovedomení o spôsobe jej vykonania, boli uvedené bezo zmeny s výnimkou uplatňovanej

20 % DPH, nakoľko prišlo k jej zmene z 19 % na 20 %“.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľmi

označenými základnými právami podľa a a postupom

okresného súdu pri rozhodovaní v danej veci (uznesením sp. zn. z 8. júna

2011) neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala po prípadnom prijatí

na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení sťažovateľmi označených základných práv.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade existuje aj dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu nedostatku jeho právomoci. Vo veci sťažovateľov totiž nemožno

opomenúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že výška trov exekúcie uvedená

v upovedomení o začatí exekúcie z 8. februára 2007 je len predbežným vyčíslením týchto

trov.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor

podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci

predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od

exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej

výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak

dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora

do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.

O námietkach rozhoduje súd.

Z príloh pripojených sťažovateľmi k sťažnosti ústavný súd zistil, že proti trovám

exekúcie vyčísleným súdnou exekútorkou v upovedomení o začatí exekúcie

z 8.februára 2007 sťažovatelia nepodali námietky.

Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú

ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku proti ďalším trovám môže vzniesť

u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa

odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45).

Skutočné trovy exekúcie bude súdny exekútor špecifikovať pri ukončení exekučného

konania v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení neskorších predpisov a o ich výške rozhodne súd.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľmi namietané porušenie

niektorého zo základných práv a slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť využitím im

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Judikatúra ústavného súdu tiež stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani

z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr.

).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj

niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný

súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

Zo sťažnosti a tiež zo zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného exekučného

konania vyplýva, že sťažovatelia v podaní adresovanom okresnému súd z 1. júla 2011

označenom ako „Výzva na vydanie opravného uznesenia“ v súvislosti s ich

tvrdením o existujúcich procesných vadách proti nim vedeného exekučného konania

sp. zn. Ex 2/2007, okresný súd žiadali, aby zastavil exekúciu sp. zn. Ex 2/2007 „v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. g) EP, al. v zmysle § 57 ods. 4 EP, al. v zmysle § 58 ods. 1 EP“, a to pre

nesprávny procesný postup (v zásade namietali obdobné skutočnosti, ako v sťažnosti

podanej ústavnému súdu, v ktorej žiadali, aby ústavný súd „zastavil celé exekučné konanie

Ex 2/2007“). Z informácie získanej z príslušného spisu okresného súdu ústavný súd zistil,

že okresný súd sa návrhom sťažovateľov (povinných) na zastavenie exekúcie dosiaľ

nezaoberal.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 58 ods. 1

Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo

dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1

Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto

rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne,

ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného

vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania. Proti výroku o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5

Exekučného poriadku).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia právny prostriedok, ktorý im Exekučný

poriadok poskytuje [návrh na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku)], využili

a okresný súd sa musí zaoberať ich návrhom na zastavenie exekúcie a vysporiadať sa

so všetkými ich námietkami, ktoré uplatnili aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu (vrátane

rozhodnutia o trovách exekúcie). Navyše v takom prípade proti rozhodnutiu exekučného

súdu je prípustné odvolanie a o veci by rozhodoval všeobecný súd ako odvolací súd.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovatelia ako povinní mali a stále majú podľa

Exekučného poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie okresným

súdom namietali predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy (ak

sa sťažovatelia domnievajú, že voči nim vedená exekúcia je neprípustná, sú oprávnení

podať návrh na jej zastavenie, čo aj využili, ako vyplýva z priložených písomností, pozn.),

čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje

právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach

porušenia označených základných práv (, ).

Keďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak

o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a pretože v tomto prípade je

daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietnuť aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2012