Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/106/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., s.r.o. so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

povinnému J. V., bývajúcemu v Č., o vymoženie 302,71 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 29. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku z 27. februára 2009 sp. zn. B. Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri R., a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Exekučný súd uvedenej žiadosti vyhovel a 8. apríla 2009 poveril exekútora vykonaním

exekúcie.

Okresný súd Senica uznesením z 24. októbra 2012 č.k. -20 exekučné

konanie zastavil; súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení

uviedol, že právna predchodkyňa oprávnenej a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba

považovať za spotrebiteľskú zmluvu ( a nasl. ). Súčasťou

ich zmluvného dojednania bola rozhodcovská doložka, ktorú si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal, a ktorá splývala s ostatnými ustanoveniami tejto formulárovej zmluvy.

Spotrebiteľ nemal pri robení tohto právneho úkonu reálnu možnosť ovplyvňovať jeho

obsahové náležitosti a mal možnosť buď zmluvu ako celok (vrátane rozhodcovskej doložky)

prijať alebo neprijať. Táto doložka vytvorila v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv

a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy aj z toho dôvodu, že spotrebiteľovi sa v jej

dôsledku odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami

o spotrebiteľských zmluvách. Dodávateľom vopred naformulovaná rozhodcovská doložka pre

prípad sporu účastníkov úverovej zmluvy stanovovala, že ich spor bude riešený

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý zvolil a do úverovej zmluvy

uviedol sám dodávateľ. Rozhodcovská doložka s takýmito dôsledkami je ustanoveniami § 53

ods. 1 a 4 o spotrebiteľských zmluvách považovaná za neplatnú.

Za neprípustnú (nekalú) ju považuje aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý z tohto dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul. Exekučné konanie preto

zastavil.

Uvedené uznesenie napadla odvolaním oprávnená. Krajský súd v Trnave uznesením

z 29. októbra 2013 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

( a ). Konštatoval, že súd prvého stupňa správne postupoval,

pokiaľ zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Túto otázku bol

oprávnený riešiť bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania využil

všetky možnosti vyplývajúce mu zo zákona. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd

prvého stupňa realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa

názoru odvolacieho súdu má v danom prípade rozhodcovská doložka charakter neprijateľnej

podmienky, ktorá v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa ( ) a súd prvého stupňa

ju opodstatnene považoval za neplatnú. Z týchto dôvodov je správny tak záver súdu prvého

stupňa, že označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku), ako aj záver, že uvedená okolnosť je dôvodom pre zastavenie

exekučného konania.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Uviedla, že súdy

v danom prípade: a) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo ( ), rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), odňali oprávnenej

možnosť pred súdom konať ( ), konanie zaťažili tzv. inou vadou

konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a e) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Na odôvodnenie svojich tvrdení dovolateľka uviedla, že rozhodcovská

doložka bola síce iniciovaná dodávateľom, uzatvorená bola ale na základe slobodnej vôle

oboch konajúcich, nezakladá nerovnováhu práv jej účastníkov a je platná. Navyše, právna

predchodkyňa oprávnenej (banka) uzavretím predmetnej rozhodcovskej doložky len plnila

svoju povinnosť v zmysle o bankách v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“) ponúknuť svojím

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné

vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom

konaní. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, bol rozhodcovský

súd oprávnený vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý je vzhľadom na to právoplatný

a vykonateľný exekučný titul. Keďže nebol podaný návrh na preskúmanie platnosti

rozhodcovskej doložky, vykazuje postup súdov znaky procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/

Pokiaľ súdy znovu posudzovali platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá už bola

právoplatne posúdená v označenom rozhodcovskom rozsudku, porušili zásadu res iudicata;

tým došlo k vade konania v zmysle Z dovolania vyplýva aj dovolacia

námietka, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1 písm. q/ Smernice je chybný. Napokon

dovolateľka uviedla, že „nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie“ bola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Oprávnená v dovolaní, ktorým napadla uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 29. októbra 2013 sp. zn. , nesprávne uviedla, že ide o rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové uznesenie zamietajúce žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu vyplýva, že

Okresný súd Senica žiadosť exekútora nezamietol, ale na jej podklade vydal súdnemu

exekútorovi požadované poverenie (viď poverenie z 8. apríla 2009 na č.l. 10 spisu).

Dovolateľka v nadväznosti na túto nesprávnosť nenáležite žiada, aby dovolací súd „zmenil

napadnuté uznesenie tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie“. Napriek týmto

nesprávnostiam dovolací súd – so zreteľom na obsah dovolania – vychádzal v dovolacom

konaní z toho, že dovolanie vyjadruje celkovú nespokojnosť oprávnenej s tým, že nedošlo

k nútenému výkonu označeného rozhodcovského rozsudku a že zastáva názor, v zmysle

ktorého pre súdmi zvolaný postup neboli dané procesné predpoklady.

Dovolací súd pripomína, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci

smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie

uvedených uznesení. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení a

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až c/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn.

a , 12. júna 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

25. júla 2013 sp. zn. a , 3. októbra 2013

sp. zn. a z 28. októbra 2013 sp. zn. a konštatuje, že

právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší

súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi

stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

2. ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

3. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom

oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania

sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného,

4. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

5. postup banky nezodpovedal v danom prípade ,

lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67

ods. 1 a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých

zákonov),

6. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice nie

je správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd poukazuje

na to, že účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku

v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve

uzatvorenej po 31. decembri 2007 (úverová zmluva bola v danom prípade uzavretá

9. septembra 2008) alebo vo všeobecných podmienkach inkorporovaných v zmluve, ktorá

nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom.

Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že ani vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd

v neskoršom štádiu exekučného konania založí na zistení, že exekučný titul pripojený

k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný (obdobne viď napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zaujíma

v tomto smere obdobné závery. Exekučný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek

v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania

ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania

(, , ).

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998) a nesprávnosť právnych záverov, na ktorých

tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle

a prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolací súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. uviedol, že „sa väčšinovým

názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že

nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Na doloženie

aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza, že Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. opätovne

zaujal stanovisko k tomu, či prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním

napadnutého uznesenia (ne)zakladá vadu konania podľa , pričom

zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. , ,

) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený

skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “.

Vzhľadom na to, že sa v dovolacom konaní nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol jej

procesne neprípustné dovolanie podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková