Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 40/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. P. K., K., ktorým namietala porušenie základných práv podľa čl. 46, čl. 20 ods. 1 a 4

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach vo veci

sp. zn. a exekučným príkazom sp. zn. Ex 704/02 súdnej exekútorky JUDr. L.

Ž., Exekútorský úrad M., za účasti Okresného súdu v Michalovciach a súdnej exekútorky

JUDr. L. Ž., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.. s., B. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., B., (ďalej len „sťažovateľka“), namietla porušenie

základných práv podľa , a 4 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach

(ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. a exekučným príkazom sp. zn. Ex

704/02 súdnej exekútorky JUDr. L. Ž., Exekútorský úrad M., (ďalej len „exekútorka“).

Sťažovateľka odôvodnila sťažnosť v podstate tak, že napadnutými rozhodnutiami

došlo k porušeniu označených základných práv, pretože okresný súd ako exekučný súd

zamietol jej námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, aj keď nebolo preukázané, že

vymáhaná povinnosť prešla na sťažovateľku, resp. zo všeobecne záväzných právnych

predpisov vyplýva, že táto povinnosť na sťažovateľku nemohla prejsť. Sťažovateľka ako

poisťovňa bola v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, iba vedľajším účastníkom

a žiaden právny predpis nezakladá jej priamu zodpovednosť za povinnosť z výroku

rozsudku (náhrada škody vzniknutej na poľovačke ublížením na zdraví žalobcu, ku ktorému

došlo za použitia strelnej zbrane). Na základe nevyhovenia námietkam potom exekútorka

vydala napadnutý exekučný príkaz, ktorým došlo k postihnutiu majetku sťažovateľky - účtu

v banke.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Splnenie ústavných a zákonných predpokladov na podanie sťažnosti, ktoré sú

uvedené v týchto ustanoveniach a , odôvodnila sťažovateľka

tak, že podala námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktorým okresný súd

nevyhovel, pričom proti tomuto jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie ani dovolanie.

Sťažovateľka nestihla podať ani návrh na zastavenie exekúcie a aj keby to bola stihla, nebol

by to účinný prostriedok ochrany jej práv, pretože o takom návrhu by rozhodoval ten istý

sudca, ktorý nevyhovel námietkam.

V exekučnom konaní podľa o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) má povinný viacero právnych

prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom

výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky

ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľky, že na ňu

neprešla exekúciou vymáhaná platobná povinnosť (neprípustnosť exekúcie).

K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného

poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na

zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov

obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne

alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne

pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie).

Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného

v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50. Nie je to však jediný prostriedok obrany

povinného a navyše nejde ani o najúčinnejší prostriedok ochrany práv povinného, pretože

nevyhovenie námietkam nie je možné napádať riadnym opravným prostriedkom.

Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2

Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie), ktorý možno

podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak je spojený s návrhom

na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať návrh na zastavenie

exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané

námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo.

Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva

z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov

odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa.

Odvolanie je vždy prípustné v prípadoch, v ktorých sa v návrhu na zastavenie exekúcie

tvrdí, že povinný nie je v skutočnosti povinným [§ 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 4

Exekučného poriadku].

Sťažovateľka potvrdila, že nenavrhla zastavenie exekúcie. Argumentovala tak, že

nemala dostatok času na podanie takého návrhu, a tiež aj tým, že o návrhu by rozhodoval

ten istý zákonný sudca, ktorý nevyhovel námietkam, takže by nebolo možné dôvodne

očakávať zmenu právneho názoru. Preto sa nazdáva, že pred podaním sťažnosti vyčerpala

všetky právne prostriedky nápravy, ktoré jej zákon účinne poskytoval.

Názor sťažovateľky na vyčerpanie právnych prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1

zákona o ústavnom zákone nie je vecne správny. Exekučný poriadok umožňoval

sťažovateľke takú ochranu namietaných základných práv, na ktorú bola oprávnená bez

časového obmedzenia ihneď po začatí exekučného konania, o ktorom sa dozvedela

najneskôr doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Sťažovateľka bola oprávnená, ale aj

povinná na to, aby tieto právne prostriedky pred podaním sťažnosti využila (návrh na

odklad a na zastavenie exekúcie podľa § 56 a § 57 Exekučného poriadku).

Sťažovateľka si tiež nepovšimla, že o návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý

uvádzala aj v námietkach (neprípustnosť exekúcie), by rozhodoval nielen zákonný sudca

na okresnom súde, ale proti jeho rozhodnutiu by v takom prípade bolo prípustné odvolanie

a o veci by rozhodoval odvolací súd.

Sťažovateľka mala na ochranu namietaných základných práv právne prostriedky,

o ktorých by rozhodoval exekučný súd a odvolací súd. Tieto prostriedky nevyužila, a preto

v súlade s a nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Nedostatok právomoci ústavného súdu viedol k tomu, že senát ústavného súdu

odmietol sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2002