Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 217/2011
PDF · 188.46 KB
No categories available
II. ÚS 217/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. Z. K., P., zastúpenej advokátkou JUDr. O. M., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom a na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 322/01 a jeho rozsudkom z 8. augusta 2002 a postupom súdneho exekútora JUDr. R.
T. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MVDr. Z. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2010 doručená sťažnosť MVDr. Z. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a na prerokovanie veci v jej
prítomnosti zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 322/01 a jeho rozsudkom z 8. augusta 2002 a postupom súdneho
exekútora JUDr. R. T. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03 (ďalej aj
„exekučné konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Dňa 18. 08. 2010 som obdržala list Sociálnej poisťovne ústredie B., ktorým mi bolo
oznámené, že na základe exekučného príkazu Exekútorského úradu R. - súdny exekútor
JUDr. R. T., vydal dňa 14.7.2010 č. EX 00340/03 príkaz na začatie exekúcie zrážkami
z dôchodku /podľa § 66 Exekúčneho poriadku/ pre oprávneného I., spol. s r.o., R. na úhradu
peňažnej pohľadávky 33,19 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 227,21
Eur, úhrnom 260,40 Eur. ...
Nemám abolútne vedomosť o tom, aby som bola povinná zaplatiť oprávnenému – I.,
spol. s r.o. R. vymáhanú sumu peňažnej pohľadávky. Nebolo mi nikdy doručené žiadne
upovedomenie v tejto veci a už vôbec nie súdne rozhodnutie ani upovedomenie exekútora
o začatí exekúcie, či exekúčny príkaz.
Neviem preto ani kde konkrétne došlo k porušeniu zákona - ktorým z uvedených
porušovateľov základného práva.
Viem, že súdny exekútor mohol konať 1en na zák1ade povo1enia súdu na vykonanie
exekúcie a na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Keďže o týchto rozhodnutiach nemám vedomosť, uvedený postup považujem ako
nezákonný a nespravodlivý, ba až uražujúci moju osobu.
Sociálna poisťovňa mi inak ešte v septembri r. 2008 zrazila z môjho dôchodku sumu
500.- Sk, pričom ani neviem na základe čoho vykonala túto zrážku a na aký účel.
Starobný dôchodok je mojim jediným príjmom, som naviac osobou ZŤP, o čom
prikladám fotokópiu preukázu ZŤP.
Preto zároveň žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťúčinenia.
Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že uvedeným postup štátnych
orgánov a inštitúcií došlo k porušeniu môjho základného práva zaručeného Ústavou
SR / § 48 ods. 2/ a medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd / čl. 6
ods.1/ /ďalej len Dohovor/, v zmysle ktorých každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejdnaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie
vydal tento nález:
„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že konaním Okresného súdu v Prešove, Exekútorského
úradu v R. - súdny exekútor JUDr. R. T. a Sociálnej poisťovne ústredie B. pri vymáhaní
pohľadávky oprávneného – I., s.r.o. R. došlo k porušeniu základného ústavného práva
sťažovateľky - zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného Dohovoru.
2. Ústavný súd SR zrušuje exekučný príkaz na vykonanie zrážok z dôchodku
č. EX 00340/03 zo 14.7.2010 vydaný Exekútorským úradom R. - súdny exekútor JUDr. R.
T..
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,00
Eur, ktoré je jej povinný vyplatiť porušovateľ základného práva /Okresný súd Prešov,
Exekútorský úrad R. - súdny exekútor JUDr. R. T. alebo Sociálna poisťovňa ústredie B./
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu a náhrada trov tohto konania, ktorú
treba vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, a to všetko v lehote 2 mesiacov od
doručenia tohto nálezu.“
Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľky, ktorá je síce kvalifikovane právne
zastúpená, bolo neurčité a zmätočné, pretože z neho nebolo zrejmé, ktorý z atribútov
sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru sťažovateľka namieta, a akým rozhodnutím okresného súdu (označenie
spisovou značkou) malo dôjsť k porušeniu jej práv, ústavný súd výzvou z 20. septembra
2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov
podania.
Listom doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2010 právna zástupkyňa
sťažovateľky označila sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ktorým je rozsudok okresného
súdu č. k. 16 C 322/01-64 z 8. augusta 2008, a zároveň uviedla, že „namieta porušenie jej
základného ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý
má, okrem iného, právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Sťažovateľka sa na základe toho domáha
zrušenia uvedeného rozhodnutia Okresného súdu v Prešove a príkazu na začatie exekúcie
čís. EX 60340/03 zo 14.7.2010. Zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie za
nemajetkovú ujmu - vo výške 1000,00 Eur.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že sťažnosť sťažovateľky sa
vyznačuje značnou nekoncepčnosťou svojho obsahu, a preto sa ústavný súd pri prerokovaní
tejto sťažnosti v prvom rade musel vysporiadať s nejednoznačným petitom sťažnosti
a vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej doplnenia posúdil jej predmet tak, ako to je uvedené
v záhlaví tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že sťažovateľka
napáda postup a rozhodnutie okresného súdu, ako aj postup súdneho exekútora JUDr. R. T.
v exekučnom konaní a žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou označených práv
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 322/01 a jeho rozsudkom
z 8. augusta 2002, ako aj postupom súdneho exekútora JUDr. R. T. v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX 00340/03, aby ústavný súd zrušil označený rozsudok okresného
súdu, ako aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku sp. zn. EX 00340/03
zo 14. júla 2010 a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
1. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 322/01 ústavný súd zistil, že žalobou podanou
16. septembra 1997 sa V., a. s., domáhal proti sťažovateľke zaplatenia sumy 1 000 Sk
s prísl. z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej sťažovateľke v rámci druhej vlny kupónovej
privatizácie. Uznesením z 19. februára 2002 okresný súd podľa § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ustanovil sťažovateľke opatrovníka (tajomníčku
okresného súdu) z dôvodu jej neznámeho pobytu. Ustanoveniu opatrovníka sťažovateľke
predchádzalo opakované zisťovanie jej pobytu prostredníctvom polície a prostredníctvom
registra obyvateľov, ktorý potvrdil trvalý pobyt sťažovateľky na adrese P., na ktorej sa
sťažovateľka dlhodobo nezdržiavala. Zásielky určené do vlastných rúk sťažovateľky sa jej
nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, ktorá potvrdila, že na adrese trvalého
pobytu sa sťažovateľka nezdržiava a iná adresa jej pobytu nie je známa. Okresný súd preto
postupoval v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 OSP, ak sťažovateľke ustanovil opatrovníka.
Rozsudkom z 8. augusta 2002 okresný súd zaviazal sťažovateľku na zaplatenie žalovanej
sumy, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. septembra 2002. Sťažnosť
sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 13. septembra 2010, teda v značnom časovom
odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej
porušenie práv sťažovateľky postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 16 C 322/01 a jeho
rozsudkom z 8. augusta 2002 odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
oneskorene podanú.
Navyše, pokiaľ ide o namietaný postup a rozsudok okresného súdu, treba vychádzať
z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie
ich práv iba v prípade, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Na preskúmanie rozsudku
okresného súdu bol totiž v prvom rade príslušný krajský súd, ktorého právomoc predchádza
právomoci ústavného súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že v tejto časti bolo možné
sťažnosť odmietnuť aj pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. Pokiaľ ide o namietaný postup súdneho exekútora JUDr. R. T. v namietanom
exekučnom konaní, ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 Er 2583/2003 zistil, že
okresný súd poverením č. 5707 002941* z 19. novembra 2003 poveril súdneho exekútora
JUDr. R. T. vykonaním exekúcie proti sťažovateľke ako povinnej na uspokojenie
pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu – rozsudku
okresného súdu sp. zn. 16 C 322/01 z 8. augusta 2002. Exekúcia proti sťažovateľke je
vykonávaná na exekútorskom úrade súdneho exekútora pod sp. zn. EX 00340/03. Súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal 14. júla 2010 príkaz na začatie exekúcie
zrážkami z dôchodku sťažovateľky podľa § 66 Exekučného poriadku v prospech
oprávneného v exekučnom konaní. Sociálna poisťovňa – ústredie B., 18. augusta 2010
písomne upovedomila sťažovateľku o vydaní príkazu na začatie exekúcie, ako aj o výške
mesačnej zrážky z dôchodku v prospech pohľadávky oprávneného.
Podstatou námietok sťažovateľky je jej nespokojnosť s postupom súdneho exekútora
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03, ktorý je podľa slov sťažovateľky
„nezákonný a nespravodlivý“. Sťažovateľka namieta predovšetkým postup súdneho
exekútora v súvislosti s vydaním príkazu na začatie exekúcie zrážkami z jej dôchodku.
Ústavný súd zistil v súčinnosti s exekútorským úradom, že proti prebiehajúcej
exekúcii sťažovateľka nepodala námietky, keďže upovedomenie o začatí exekúcie sa jej
nepodarilo doručiť. Ako to však vyplýva zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 Er 2583/2003,
sťažovateľka v zastúpení advokátom Mgr. M. S., K., nahliadla 26. augusta 2005 do spisu
okresného súdu, teda musela mať vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Preto tvrdenie
sťažovateľky, že nemala vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu
vymáhanej pohľadávky ani o prebiehajúcom exekučnom konaní, považoval ústavný súd za
účelové.
V okolnostiach prípadu sa sťažovateľka mohla so svojimi námietkami proti
zákonnosti exekúcie dovolávať ochrany svojich označených práv v rámci exekučného
konania prostredníctvom viacerých právnych prostriedkov, ktoré možno využiť, ak sa
v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky
ďalšieho postupu exekučného orgánu. Jedným z prostriedkov obrany povinného
v exekučnom konaní sú námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Ďalším
účinným prostriedkom obrany povinného v okolnostiach prípadu je návrh na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak sa sťažovateľ domnieva, že spôsob
vykonania exekúcie súdnym exekútorom nemá legálny základ v Exekučnom poriadku,
môže využiť aj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona. Ak sa
teda v danej veci sťažovateľka domnievala, že postupom súdneho exekútora v exekučnom
konaní boli priamo dotknuté jej právom chránené záujmy a porušené jej označené práva, tak
podľa citovaných ustanovení Exekučného poriadku sa mohla obrátiť na príslušný exekučný
súd.
Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka vystupujúca v predmetnom
exekučnom konaní ako povinná, má vo všeobecnom súdnictve podľa Exekučného poriadku
a Občianskeho súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie
súdnym exekútorom namieta predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky
nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy
vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených
námietkach porušenia jej označených práv (IV. ÚS 40/02, IV. ÚS 30/03, III. ÚS 245/06).
Sťažovateľka v okolnostiach prípadu napáda postup súdneho exekútora, nie
exekučného súdu. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku fyzické osoby a právnické
osoby, teda sťažovatelia, sa môžu obracať na ministerstvo spravodlivosti a na komoru
so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory
vybavuje ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora.
Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia jeho
sťažnosti komorou.
Ústavný súd konštatuje, že preskúmanie postupu, resp. činnosti súdneho exekútora
spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako samosprávnej stavovskej organizácie.
Následne sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré
sťažovateľ môže požiadať aj o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že ústavný súd nie je príslušný na preskúmanie činnosti (postupu)
súdneho exekútora.
Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v časti
namietajúcej porušenie jej práv postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
V okolnostiach prípadu sťažovateľky ústavný súd pripomína aj zásadu „vigilantibus
iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre tých, ktorí sa starajú o svoje práva), ktorá
zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľka
sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo
k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľka musí
využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné
opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky (na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady
trov konania) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011