Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 217/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. Z. K., P., zastúpenej advokátkou JUDr. O. M., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom a na prerokovanie veci v jej prítomnosti zaručeného v

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 8. augusta 2002 a postupom súdneho exekútora JUDr. R.

T. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. Z. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2010 doručená sťažnosť MVDr. Z. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a na prerokovanie veci v jej

prítomnosti zaručeného v (ďalej len „“)

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 8. augusta 2002 a postupom súdneho

exekútora JUDr. R. T. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03 (ďalej aj

„exekučné konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Dňa 18. 08. 2010 som obdržala list Sociálnej poisťovne ústredie B., ktorým mi bolo

oznámené, že na základe exekučného príkazu Exekútorského úradu R. - súdny exekútor

JUDr. R. T., vydal dňa 14.7.2010 č. EX 00340/03 príkaz na začatie exekúcie zrážkami

z dôchodku /podľa § 66 Exekúčneho poriadku/ pre oprávneného I., spol. s r.o., R. na úhradu

peňažnej pohľadávky 33,19 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 227,21

Eur, úhrnom 260,40 Eur. ...

Nemám abolútne vedomosť o tom, aby som bola povinná zaplatiť oprávnenému – I.,

spol. s r.o. R. vymáhanú sumu peňažnej pohľadávky. Nebolo mi nikdy doručené žiadne

upovedomenie v tejto veci a už vôbec nie súdne rozhodnutie ani upovedomenie exekútora

o začatí exekúcie, či exekúčny príkaz.

Neviem preto ani kde konkrétne došlo k porušeniu zákona - ktorým z uvedených

porušovateľov základného práva.

Viem, že súdny exekútor mohol konať 1en na zák1ade povo1enia súdu na vykonanie

exekúcie a na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.

Keďže o týchto rozhodnutiach nemám vedomosť, uvedený postup považujem ako

nezákonný a nespravodlivý, ba až uražujúci moju osobu.

Sociálna poisťovňa mi inak ešte v septembri r. 2008 zrazila z môjho dôchodku sumu

500.- Sk, pričom ani neviem na základe čoho vykonala túto zrážku a na aký účel.

Starobný dôchodok je mojim jediným príjmom, som naviac osobou ZŤP, o čom

prikladám fotokópiu preukázu ZŤP.

Preto zároveň žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťúčinenia.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že uvedeným postup štátnych

orgánov a inštitúcií došlo k porušeniu môjho základného práva zaručeného

SR / § 48 ods. 2/ a medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd / čl. 6

ods.1/ /ďalej len Dohovor/, v zmysle ktorých každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejdnaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie

vydal tento nález:

„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že konaním Okresného súdu v Prešove, Exekútorského

úradu v R. - súdny exekútor JUDr. R. T. a Sociálnej poisťovne ústredie B. pri vymáhaní

pohľadávky oprávneného – I., s.r.o. R. došlo k porušeniu základného ústavného práva

sťažovateľky - zaručeného SR a medzinárodného Dohovoru.

2. Ústavný súd SR zrušuje exekučný príkaz na vykonanie zrážok z dôchodku

č. EX 00340/03 zo 14.7.2010 vydaný Exekútorským úradom R. - súdny exekútor JUDr. R.

T..

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,00

Eur, ktoré je jej povinný vyplatiť porušovateľ základného práva /Okresný súd Prešov,

Exekútorský úrad R. - súdny exekútor JUDr. R. T. alebo Sociálna poisťovňa ústredie B./

v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu a náhrada trov tohto konania, ktorú

treba vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, a to všetko v lehote 2 mesiacov od

doručenia tohto nálezu.“

Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľky, ktorá je síce kvalifikovane právne

zastúpená, bolo neurčité a zmätočné, pretože z neho nebolo zrejmé, ktorý z atribútov

sťažovateľkou označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru sťažovateľka namieta, a akým rozhodnutím okresného súdu (označenie

spisovou značkou) malo dôjsť k porušeniu jej práv, ústavný súd výzvou z 20. septembra

2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov

podania.

Listom doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2010 právna zástupkyňa

sťažovateľky označila sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ktorým je rozsudok okresného

súdu č. k. -64 z 8. augusta 2008, a zároveň uviedla, že „namieta porušenie jej

základného ústavného práva uvedeného v SR, v zmysle ktorého každý

má, okrem iného, právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Sťažovateľka sa na základe toho domáha

zrušenia uvedeného rozhodnutia Okresného súdu v Prešove a príkazu na začatie exekúcie

čís. EX 60340/03 zo 14.7.2010. Zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie za

nemajetkovú ujmu - vo výške 1000,00 Eur.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že sťažnosť sťažovateľky sa

vyznačuje značnou nekoncepčnosťou svojho obsahu, a preto sa ústavný súd pri prerokovaní

tejto sťažnosti v prvom rade musel vysporiadať s nejednoznačným petitom sťažnosti

a vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej doplnenia posúdil jej predmet tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že sťažovateľka

napáda postup a rozhodnutie okresného súdu, ako aj postup súdneho exekútora JUDr. R. T.

v exekučnom konaní a žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou označených práv

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 8. augusta 2002, ako aj postupom súdneho exekútora JUDr. R. T. v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. EX 00340/03, aby ústavný súd zrušil označený rozsudok okresného

súdu, ako aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku sp. zn. EX 00340/03

zo 14. júla 2010 a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

1. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( ).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že žalobou podanou

16. septembra 1997 sa V., a. s., domáhal proti sťažovateľke zaplatenia sumy 1 000 Sk

s prísl. z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej sťažovateľke v rámci druhej vlny kupónovej

privatizácie. Uznesením z 19. februára 2002 okresný súd podľa § 29 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ustanovil sťažovateľke opatrovníka (tajomníčku

okresného súdu) z dôvodu jej neznámeho pobytu. Ustanoveniu opatrovníka sťažovateľke

predchádzalo opakované zisťovanie jej pobytu prostredníctvom polície a prostredníctvom

registra obyvateľov, ktorý potvrdil trvalý pobyt sťažovateľky na adrese P., na ktorej sa

sťažovateľka dlhodobo nezdržiavala. Zásielky určené do vlastných rúk sťažovateľky sa jej

nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, ktorá potvrdila, že na adrese trvalého

pobytu sa sťažovateľka nezdržiava a iná adresa jej pobytu nie je známa. Okresný súd preto

postupoval v súlade s ustanovením , ak sťažovateľke ustanovil opatrovníka.

Rozsudkom z 8. augusta 2002 okresný súd zaviazal sťažovateľku na zaplatenie žalovanej

sumy, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. septembra 2002. Sťažnosť

sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 13. septembra 2010, teda v značnom časovom

odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého

rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie práv sťažovateľky postupom okresného súdu v konaní sp. zn. a jeho

rozsudkom z 8. augusta 2002 odmietnuť podľa ako

oneskorene podanú.

Navyše, pokiaľ ide o namietaný postup a rozsudok okresného súdu, treba vychádzať

z princípu subsidiarity zakotveného v , podľa ktorého ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie

ich práv iba v prípade, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Na preskúmanie rozsudku

okresného súdu bol totiž v prvom rade príslušný krajský súd, ktorého právomoc predchádza

právomoci ústavného súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že v tejto časti bolo možné

sťažnosť odmietnuť aj pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Pokiaľ ide o namietaný postup súdneho exekútora JUDr. R. T. v namietanom

exekučnom konaní, ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

okresný súd poverením č. 5707 002941* z 19. novembra 2003 poveril súdneho exekútora

JUDr. R. T. vykonaním exekúcie proti sťažovateľke ako povinnej na uspokojenie

pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu – rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 8. augusta 2002. Exekúcia proti sťažovateľke je

vykonávaná na exekútorskom úrade súdneho exekútora pod sp. zn. EX 00340/03. Súdny

exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal 14. júla 2010 príkaz na začatie exekúcie

zrážkami z dôchodku sťažovateľky podľa § 66 Exekučného poriadku v prospech

oprávneného v exekučnom konaní. Sociálna poisťovňa – ústredie B., 18. augusta 2010

písomne upovedomila sťažovateľku o vydaní príkazu na začatie exekúcie, ako aj o výške

mesačnej zrážky z dôchodku v prospech pohľadávky oprávneného.

Podstatou námietok sťažovateľky je jej nespokojnosť s postupom súdneho exekútora

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 00340/03, ktorý je podľa slov sťažovateľky

„nezákonný a nespravodlivý“. Sťažovateľka namieta predovšetkým postup súdneho

exekútora v súvislosti s vydaním príkazu na začatie exekúcie zrážkami z jej dôchodku.

Ústavný súd zistil v súčinnosti s exekútorským úradom, že proti prebiehajúcej

exekúcii sťažovateľka nepodala námietky, keďže upovedomenie o začatí exekúcie sa jej

nepodarilo doručiť. Ako to však vyplýva zo spisu okresného súdu sp. zn. ,

sťažovateľka v zastúpení advokátom Mgr. M. S., K., nahliadla 26. augusta 2005 do spisu

okresného súdu, teda musela mať vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Preto tvrdenie

sťažovateľky, že nemala vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu

vymáhanej pohľadávky ani o prebiehajúcom exekučnom konaní, považoval ústavný súd za

účelové.

V okolnostiach prípadu sa sťažovateľka mohla so svojimi námietkami proti

zákonnosti exekúcie dovolávať ochrany svojich označených práv v rámci exekučného

konania prostredníctvom viacerých právnych prostriedkov, ktoré možno využiť, ak sa

v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky

ďalšieho postupu exekučného orgánu. Jedným z prostriedkov obrany povinného

v exekučnom konaní sú námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Ďalším

účinným prostriedkom obrany povinného v okolnostiach prípadu je návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak sa sťažovateľ domnieva, že spôsob

vykonania exekúcie súdnym exekútorom nemá legálny základ v Exekučnom poriadku,

môže využiť aj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona. Ak sa

teda v danej veci sťažovateľka domnievala, že postupom súdneho exekútora v exekučnom

konaní boli priamo dotknuté jej právom chránené záujmy a porušené jej označené práva, tak

podľa citovaných ustanovení Exekučného poriadku sa mohla obrátiť na príslušný exekučný

súd.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka vystupujúca v predmetnom

exekučnom konaní ako povinná, má vo všeobecnom súdnictve podľa Exekučného poriadku

a na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie

súdnym exekútorom namieta predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky

nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia jej označených práv (, , ).

Sťažovateľka v okolnostiach prípadu napáda postup súdneho exekútora, nie

exekučného súdu. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku fyzické osoby a právnické

osoby, teda sťažovatelia, sa môžu obracať na ministerstvo spravodlivosti a na komoru

so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory

vybavuje ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora.

Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia jeho

sťažnosti komorou.

Ústavný súd konštatuje, že preskúmanie postupu, resp. činnosti súdneho exekútora

spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako samosprávnej stavovskej organizácie.

Následne sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré

sťažovateľ môže požiadať aj o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že ústavný súd nie je príslušný na preskúmanie činnosti (postupu)

súdneho exekútora.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v časti

namietajúcej porušenie jej práv postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

V okolnostiach prípadu sťažovateľky ústavný súd pripomína aj zásadu „vigilantibus

iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre tých, ktorí sa starajú o svoje práva), ktorá

zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľka

sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo

k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľka musí

využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné

opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky (na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady

trov konania) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011