Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 30/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť I., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. P. A., B.,

vo veci porušenia jej práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. Eb 1313/95 z 12. decembra 1996 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. apríla 2002, za účasti Okresného

súdu Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2002 doručená sťažnosť I., a. s., so sídlom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. P. A., B., vo veci porušenia jej práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. Eb 1313/95 z 12. decembra 1996 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2002.

Citovanými rozhodnutiami všeobecných súdov bol na základe právoplatného

a vykonateľného platobného rozkazu bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn.

Rob 680/93 z 12. mája 1993 nariadený výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky

oprávneného EZ – E., B., a. s., vo výške 10 815 Sk s prísl. odpísaním pohľadávky z účtu

povinného (sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom).

Sťažovateľka odôvodnila sťažnosť okrem iného tým, že „Návrhom na začatie

konania zo dňa 07. 09. 1995, zn. 112/A-269/93-Ro, žiadal z vyššie označeného platobného

rozkazu oprávnený subjekt bývalý Obvodný súd Bratislava 3, aby na základe tohto návrhu

a rozhodnutia – platobného rozkazu Obvodného súdu Bratislava 3 zo dňa 12. 05. 1993,

sp. zn. uznesením nariadil výkon rozhodnutia proti povinnému, ktorého označil

obchodným menom I. š. p. B., teda inak, než bol povinný subjekt označený v „exekučnom

titule“, navyše subjekt s takýmto obchodným menom (I. š. p. B.) v čase začatia konania,

predtým, ale ani potom, neexistoval.

Podaním zo dňa 09. 10. 1995, zn. 112/A-269/93-Ro, doručeným súdu 10. 10. 1995,

oprávnený, zrejme na základe výzvy súdu, zmenil návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

v časti označenia povinného a tohto označil ako I. a. s. B. Treba opäť konštatovať, že ani

subjekt s týmto obchodným menom (I. a. s. B.) v čase začatia vykonávacie konania,

predtým, ale ani potom, neexistoval...

V prípade povinného označeného oprávneným v návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia ako I. a. s. B. išlo v čase začatia konania a tiež v čase, kedy bolo súdu doručené

podanie oprávneného zo dňa 9. 10. 1995 o neexistujúci subjekt, teda konanie bolo aj

v tomto prípade postihnuté neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Hoci

v prípade povinného označeného oprávneným v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia

ako I. š. p. B. ide iba o nesprávne označenie účastníka konania (v čase začatia konania až

do 31. 10. 1995 existoval subjekt s obchodným menom I., š. p.), teda o odstrániteľný

nedostatok podmienky konania, teraz už Okresný súd Bratislava 3 bez pokusu o odstránenie

tohto nedostatku podmienky konania, uznesením zo dňa 12. 12. 1996, spis zn. Eb 1313/95,

výkon rozhodnutia nariadil, pričom v tomto uznesení povinného označil obchodným menom

I. a. s. (ide v tom čase už o existujúci subjekt), teda inak, než bolo uvedené v návrhu na

nariadenie výkonu rozhodnutia...

Podaním zo dňa 02. 01. 1997, doručeným súdu dňa 07. 01. 1997, teda v odvolacej

lehote (uznesenie, ktorým bol výkon rozhodnutia nariadený bolo navrhovateľovi v konaní

pred všeobecnými súdmi žalovanému, resp. povinnému, doručené dňa 23. 12. 1996),

napadol navrhovateľ (vo vykonávacom konaní povinný označený v uznesení, ktorým bol

výkon rozhodnutia nariadený), zastúpený advokátom, uznesenie Okresného súdu

Bratislava III odvolaním, v ktorom poukázal na nedostatky ako návrhu na nariadenie

výkonu rozhodnutia, tak aj na nedostatky „exekučného titulu“, ale aj nedostatky konania,

v ktorom bol „exekučný titul“ vydaný...

Uznesením zo dňa 30. apríla 2002, č. k. -18, Krajský súd v Bratislave,

ako súd odvolací, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III

č. k. Eb 1313/95-8 zo dňa 12. decembra 1996 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a toto

svoje rozhodnutie oprel o tvrdenie odporujúce skutočnosti, t. j. že spomenutým už vykonať

sa majúcim platobným rozkazom sp. zn. Rob 680/93 zo dňa 12. 05. 1993, bola uložená

povinnosť odporcovi – I. š. p. B.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností žiada, aby ústavný súd vydal nález

o porušení jej vyššie uvedených práv a súčasne obe označené rozhodnutia zrušil. Domáha sa

tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa i. f. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) je daná právomoc ústavného súdu chrániť základné práva a slobody len vtedy,

ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd. Ústavný súd je preto v súlade so svojou

právomocou oprávnený chrániť základné práva a slobody fyzických osôb alebo právnických

osôb len vtedy, ak o takej ochrane nerozhoduje žiaden iný súd, alebo tiež v prípade,

ak základné práva alebo slobody porušil všeobecný súd svojím rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom a toto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah súvisí s právom na súdnu

ochranu a princípmi spravodlivého súdneho procesu, pričom neexistuje zákonná možnosť

nápravy takého porušenia v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne (napr. , , ). V nadväznosti na to je však nutné

s ohľadom na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným

prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného

súdu.

Podľa nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov.

Splnenie ústavných a zákonných predpokladov na podanie sťažnosti uvedených

v a vyvodzuje sťažovateľka zrejme

z toho, že proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Eb 1313/95

z 12. decembra 1996 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. apríla 2002, ktorými mali byť porušené jej základné práva, nie je možné

podať žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.

V konaní o súdny výkon rozhodnutia podľa § 251 a nasledujúcich Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) má však povinný viacero právnych prostriedkov obrany

a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť v prípade, že v nútenom výkone súdnych

a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu

príslušného súdu, na ktorom sa výkon rozhodnutia uskutočňuje. Takýmto právnym

prostriedkom je aj možnosť tvrdenia sťažovateľky, že na ňu neprešla núteným výkonom

rozhodnutia vymáhaná platobná povinnosť (neprípustnosť exekúcie) (napr. ).

K takýmto právnym prostriedkom patrí nielen možnosť využitia odvolania proti

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol výkon rozhodnutia nariadený, ale aj návrh

na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa a návrh na odklad výkonu

rozhodnutia podľa . Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného

v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne

neprípustnom výkone rozhodnutia sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne

pred rozhodnutím o zastavení sa musí uskutočňovanie výkonu rozhodnutia aj odložiť.

Z ustanovení šiestej časti vyplýva, že obrana

povinného pri výkone rozhodnutia sa okrem využitia riadneho opravného prostriedku

(odvolania) a mimoriadneho opravného prostriedku [dovolania v prípadoch uvedených

v a ] môže realizovať aj inými účinnými prostriedkami obrany.

Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie (z dôvodu,

že možno očakávať, že výkon rozhodnutia bude zastavený), ktorý možno podať kedykoľvek

po nariadení výkonu rozhodnutia aj spolu s návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia

podľa .

Návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia môže však povinný podať aj ako

samostatný návrh bez ohľadu na to, či podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým

bola nariadený výkon rozhodnutia, odvolanie, alebo ak odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

V okolnostiach daného prípadu je potrebné poukázať najmä na dôvod zastavenia

výkonu rozhodnutia uvedený v , podľa ktorého sa výkon

rozhodnutia zastaví, ak bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Podľa citovaného ustanovenia sa výkon

rozhodnutia zastaví vo všetkých prípadoch, keď pre nedostatky exekučného titulu,

pre pochybenie pri nariadení výkonu rozhodnutia, pre okolnosti, ktoré nastali

pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia alebo z iných dôvodov nie je možné exekučný titul

vykonať.

Efektívna účinnosť návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia vo vzťahu k ochrane

povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné odvolanie,

o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že ak sa sťažovateľka pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nazdávala, že vyčerpala všetky právne prostriedky nápravy, ktoré

jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytoval v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, nie je jej názor vecne správny. totiž

umožňoval sťažovateľke takú ochranu základných práv, ktorých porušenie namieta,

na ktorú bola oprávnená bez časového obmedzenia ihneď po nariadení výkonu rozhodnutia.

Sťažovateľka bola oprávnená, ale aj povinná na to, aby tieto právne prostriedky pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu využila.

Pretože sťažovateľka mala na ochranu namietaných základných práv právne

prostriedky, o ktorých by rozhodoval príslušný súd, resp. odvolací súd, avšak tieto

prostriedky nevyužila, nie je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie jej sťažnosti

( a ).

Vzhľadom na to, že senát ústavného súdu dospel k záveru, že pre nedostatok

právomoci nemôže prijať sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie, rozhodol už po jej

predbežnom prerokovaní o jej odmietnutí ( ).

Z dôvodu, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou návrhu

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jej priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 26. februára 2003