Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 258/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ch., B., a M. P., B., ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a a 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 31. októbra 2005 a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. mája 2007, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ch. a M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2008 doručená sťažnosť J. Ch., B. (ďalej len „sťažovateľka“), a M. P., B. (ďalej len

„sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a a 2 (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. ,

rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 31. októbra 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. mája 2007.

Prílohou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom. Podaním z 10. februára 2009

ústavnému súdu doručeným 18. februára 2009 sťažovateľ svoju žiadosť doplnil

o potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že návrhom na začatie konania

z 18. februára 2002 sa obchodná spoločnosť C., a. s., B. (ďalej len „žalobca“), domáhala

pôvodne na Okresnom súde Čadca voči sťažovateľom uhradenia sumy 1 221,80 € (36 808

Sk) s príslušenstvom. Žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru č. 2602654 z 10. apríla 2001, na základe ktorej žalobca poskytol

sťažovateľke úver na nákup tovaru v sume 1 128,26 € (33 990 Sk). Sťažovateľka sa

zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť žalobcovi v dvanástich mesačných

splátkach po 112,83 € (3 399 Sk) splatných vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci,

počítajúc dňom 15. mája 2001. Žalobca 10. apríla 2001 uhradil za sťažovateľku nákup

spotrebného tovaru v sume 1 128,26 € (33 990 Sk), avšak sťažovateľka žalobcovi tieto

poskytnuté peňažné prostriedky nezaplatila formou dohodnutých splátok, čím sa dostala do

omeškania s platením svojho peňažného záväzku.

Po začatí súdneho konania sťažovateľka žalobcovi sčasti uhradila svoj záväzok,

a preto žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 829,85 € (25 000 Sk) späť. Z tohto

dôvodu okresný súd, ktorému bola vec postúpená ako súdu miestne príslušnému, potom,

ako na základe odporu podaného sťažovateľkou bol platobný rozkaz Okresného súdu Čadca

sp. zn. z 8. marca 2002 zrušený, v tejto časti rozsudkom sp. zn.

z 31. októbra 2005 konanie zastavil, pričom vo zvyšku zaviazal obidvoch sťažovateľov

spoločne a nerozdielne (zmluvu o úvere podpísal aj sťažovateľ) zaplatiť žalobcovi sumu

391,95 € (11 808 Sk) s príslušenstvom a trovami konania.

Sťažovatelia sa proti označenému rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej boli

zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 391,95 € (11 808 Sk) spolu s príslušenstvom, v zákonnej

lehote odvolali. Vzhľadom na to, že sťažovateľka neuhradila súdny poplatok za podané

odvolanie (sťažovateľ bol oslobodený od súdneho poplatku uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 4. augusta 2006), bolo odvolacie konanie proti nej zastavené. Na

odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005 v napadnutej časti rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2007

potvrdil a sťažovateľov zaviazal uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy

odvolacieho konania v sume 181,22 € (5 459,50 Sk).

Podľa tvrdenia sťažovateľov „rozhodnutie z odvolacieho súdu pod sp. zn.

bolo doručené na adresu 1. – 2. sťažovateľa dňa 12. 8. 2008 exekútorským

úradom v B., Mgr. J. M., B. spolu s upovedomením o začatí exekúcie, teda odvolací súd

svojím nezákonným spôsobom doručenia obsielky, zamedzil právo na mimoriadny opravný

prostriedok – dovolania“.

Sťažovatelia namietajú, že:

„1. Okresný súd v Čadci v konaní pod č. konal prieťahy aj napriek

námietke na miestnu príslušnosť súdu vo vykonávaní procesných vecí.

2. Okresný súd Bratislava III. v rozsudku pochybil tým, že konal bez

účasti odporcov 1. a 2. rade aj napriek riadnemu ospravedlneniu, tým porušil základné

právo na spravodlivý a nestranný proces pred súdom.

3. Krajský súd v Bratislave v rozsudku pochybil tým, že potvrdil

rozsudok súdu I. stupňa a nezaslal rozsudok na adresu odporcov 1. a 2., čím porušil právnu

ochranu mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania.“

Podľa názoru sťažovateľov uvedeným postupom označených súdov došlo

k porušeniu „1) základného práva na postup práva na nezávislom a nestrannom súde,

zaručeného SR, 2) základného práva v príslušnosti súdov ako aj

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného a 2 SR“.

V súvislosti s uvedeným sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. pod č. bol v plnom

rozsahu zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol v plnom rozsahu

zrušený a konanie v právnej veci navrhovateľa: C. a. s., B. proti odporcom: 1. J. Ch., B.,

2. M. P., B., o zaplatenie 36 808,- Sk s príslušenstvom nanovo prejednať.

2. Okresný súd v Čadci za prieťahy v konaní pod č. je povinný uhradiť

50.000 Sk sťažovateľom,

3. Okresný súd Bratislava III. za pochybenie v konaní je povinný

uhradiť 50.000 Sk sťažovateľom,

4. Krajský súd v Bratislave za potvrdenie nesprávneho rozsudku je

povinný uhradiť 50.000 Sk sťažovateľom, a to všetko uhradiť do dvoch mesiacov od

správoplatnenia tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyžiadaných spisov okresného súdu sp. zn.

a Okresného súdu Čadca sp. zn. ústavný súd zistil, že

v predmetnej veci okresný súd rozsudkom sp. zn. z 31. októbra 2005 zaviazal

sťažovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 391,95 € (11 808 Sk)

s príslušenstvom a trovami konania. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že toto rozhodnutie

v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu sp. z 30. mája 2007

nadobudlo právoplatnosť (resp. okresný súd vyznačil právoplatnosť) 2. júla 2007

a vykonateľnosť 6. júla 2007. Z predmetného spisu taktiež vyplýva, že okresný súd

rozhodnutie odvolacieho súdu doručil sťažovateľovi prostredníctvom ustanovenej právnej

zástupkyne z radov advokátov JUDr. T. B., B. (28. júna 2007). Sťažovateľke bolo uznesenie

okresného súdu o zastavení odvolacieho konania zo 4. augusta 2006 doručené 11. augusta

2006. Keďže tá rozhodnutie odvolacieho súdu formou doporučenej zásielky do vlastných

rúk v odbernej lehote na pošte neprebrala, okresný súd uplatnil fikciu doručenia tak, ako to

ustanovuje [ (ďalej aj

„OSP“)].

Na základe uvedeného exekučného titulu (rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 30. mája 2007) po podaní návrhu na exekúciu oprávneným 10. septembra

2007 a vydaní poverenia na výkon exekúcie Okresným súdom Čadca z 24. októbra 2007,

upovedomil poverený súdny exekútor Mgr. J. M., Exekútorský úrad B., B. (ďalej len „súdny

exekútor“), účastníkov konania o začatí exekúcie prípisom sp. zn. EX 920/07 z 8. augusta

2008.

Proti predmetnej exekúcii podali sťažovatelia 28. augusta 2008 námietky. Ich

obsahom bola okrem iného aj argumentácia totožná s argumentáciou uvedenou v sťažnosti

doručenej ústavnému súdu spočívajúca v tom, že rozsudok krajského súdu z 30. mája 2007

im bol doručený až pri výkone exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora 13. augusta

2008. Súčasne podaním z 27. augusta 2008 sťažovateľka požiadala v uvedenej exekučnej

veci o odklad exekúcie pre nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň navrhla spôsob úhrady

dlžnej čiastky [199,16 € (6 000 Sk) mesačne po dobu 30 mesiacov].

Ústavný súd zistil, že o námietkach sťažovateľov proti exekúcii rozhodol Okresný

súd Čadca uznesením sp. zn. z 12. júna 2009 tak, že ich zamietol a súčasne

návrh na odklad exekúcie sťažovateľky nepovolil. Zo spisu exekučného súdu vyplýva, že

proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, je prípustné odvolanie. Predmetné

uznesenie v súčasnosti ešte nie je právoplatné.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. , rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2007 v konaní o zaplatenie sumy 1 221,80 € (36 808 Sk) s príslušenstvom došlo

k porušeniu ich základných práv podľa a a 2 .

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

V okolnostiach prípadu v prvom rade sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. . Podstata ich námietok spočíva v tom, že „Okresný súd

v Čadci v konaní pod č. konal prieťahy aj napriek námietke na miestnu

príslušnosť súdu vo vykonávaní procesných vecí“. Podľa názoru sťažovateľov Okresný súd

Čadca „v konaní o námietke po 14 mesiacoch prieťahov v konaní, odstupuje vec pod

č. dňa 18. 6. 2003 na ďalšie konanie miestne a vecne príslušnému Okresnému

súdu Bratislava III., čím porušil ust. a 2) SR“.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

, ) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak

v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie práva označeným orgánom verejnej moci

(v tomto prípade Okresným súdom Čadca) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že

ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľov objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v ich

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o porušení tohto základného práva

().

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovatelia mohli o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že v zmysle § 53 ods. 3

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa treba posudzovať z hľadiska počítania

lehoty pre včasnosť podania sťažnosti ako „iný zásah“ (m. m. , ).

Tento skutkový a právny stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj

s prihliadnutím na obsah a účel základom rozhodujúcim pre posúdenie

dôvodnosti sťažnosti sťažovateľov ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľov doručená

ústavnému súdu, t. j. 15. októbra 2008, už bol odstránený stav ich právnej neistoty.

V danom prípade označené konanie, v ktorom po postúpení veci z dôvodu miestnej

príslušnosti (8. septembra 2003) ďalej už konal a rozhodoval okresný súd, skončilo 2. júla

2007 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 30. mája

2007. Navyše, k namietaným zbytočným prieťahom v konaní Okresného súdu Čadca už odo

dňa postúpenia veci okresnému súdu nemohlo zo strany Okresného súdu Čadca dochádzať.

Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť 15. októbra 2008, teda v čase, keď Okresný

súd Čadca už svojím postupom nemohol porušovať ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľov v tejto časti za

zjavne neopodstatnenú a navyše aj za oneskorene podanú, preto ju z tohto dôvodu odmietol

podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a základného práva podľa rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2007

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo

slobody môžu domôcť využitím im dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ().

Ak sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. (neskôr

pod sp. zn. ), ktorý podľa nich nebol príslušný vo veci konať, ústavný súd

konštatuje, že v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn.

z 8. marca 2002 sťažovateľka namietla miestnu nepríslušnosť vo veci

konajúceho súdu. Okresný súd Čadca vykonal šetrenie vo veci trvalého bydliska

sťažovateľov (odporcov) a po zistení, že sťažovatelia bývajú v B. na ulici..., podľa § 105

ods. 1 a 2 postúpil vec miestne príslušnému okresnému súdu.

Rovnako ústavný súd podľa údajov uvedených v sťažnosti a jej prílohách, ako aj

v súvisiacom súdnom spise, dospel k názoru, že sťažovatelia mali v systéme všeobecného

súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy porušenia svojich

práv, ktoré boli podľa ich názoru porušené aj rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005. Týmto účinným prostriedkom bolo odvolanie, ktoré

sťažovatelia podali proti rozsudku prvostupňového súdu (aj keď z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku za podané odvolanie bolo odvolacie konanie proti sťažovateľke zastavené

uznesením okresného súdu zo 4. augusta 2006).

Využitie uvedenej zákonnej možnosti účinnej ochrany základného práva

sťažovateľov vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom v časti smerujúcej proti

označenému postupu Okresného súdu Čadca, ako aj rozsudku okresného súdu, keďže

ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovatelia nemali inú ústavnú

a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov

v časti namietajúcej porušenie nimi označených základných práv postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2005 v súlade s pre

nedostatok svojej právomoci.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie podľa aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2007 tvrdiac, že krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom rozsudok odvolacieho súdu im nebol doručený na ich adresu, ale

„rozhodnutie z odvolacieho súdu pod sp. zn. bolo doručené na adresu

1. – 2. sťažovateľa dňa 12. 8. 2008 exekútorským úradom v B., Mgr. J. M., B. spolu

s upovedomením o začatí exekúcie“, čím im zamedzil právo podať mimoriadny opravný

prostriedok – dovolanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovatelia namietajú porušenie

označeného základného práva uvedeným rozsudkom krajského súdu práve z dôvodu

hroziacich negatívnych dôsledkov (trovy exekúcie, súdny poplatok za podané námietky)

nútenej realizácie exekučného titulu oprávneným, t. j. proti nim vedenej exekúcii.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že voči exekúcii podali sťažovatelia námietky,

ktorými sa zaoberal exekučný súd – Okresný súd Čadca, pričom predmetom jeho skúmania

bola aj sťažovateľmi namietaná nevykonateľnosť exekučného titulu (nedoručenie na adresu

sťažovateľov), ako aj návrh sťažovateľky na odklad exekúcie. Ústavný súd preto konštatuje,

že sťažovatelia ako povinní mali a stále majú podľa Exekučného poriadku a Občianskeho

súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie krajským súdom

namietali predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy (ak sa

sťažovatelia domnievajú, že proti nim vedená exekúcia je neprípustná, sú oprávnení podať

aj návrh na jej zastavenie, čo doteraz nevyužili), čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv

(, ).

Keďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak

o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a pretože v tomto prípade je

daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné návrh na začatie konania aj v tejto časti

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009